Cesarea Filípigui guive Cesarea Marítimape, peteĩ pyta tape ári Yvyty Moambuehagui; Pedro ombohechauka umi cien cuarenta y cuatro mil oguahẽvape pe techaukaha tape rehegua Trompeta kuéra aretepe pe línea oñemopu’ãvape mokõi línea ári mokõi paapy ha mokõi versículo Levítico veintitréspegua ári, oñembojoajúvo Pentecostés aravo’ỹ rehegua ndive Cristo tiémpope. Levítico veintitrés, pe kurusu, Pentecostés ha Cornelio omondo hag̃ua ohenói Pedrope; opa ko’ãva oñembyaty línea ári línea, mbohapyha, poteĩha ha porundyha aravo simbolismo reheve.
Cristo, a la tercera, sexta y novena hora en la cruz; Pedro, a la tercera y novena hora en Pentecostés; y Cornelio, a la novena hora; Pedro, a la sexta hora en Jope y a la tercera hora en Cesarea de Filipo, se conectan con Daniel once, versículos trece al quince, porque Cesarea de Filipo es también Panio.
Pedro opredikava’ekue Joel kuatiañe’ẽ Pentecostés-pe, ha Pedro opresenta rire imarandu Cornelio róga peguápe, Espíritu Santo oñeñohẽ umi gentil ári, oñeñohẽ haguéicha umi judío ári Pentecostés-pe. Pe oñeñohẽ Espíritu Santo rehegua umi judíope g̃uarã ha upéi umi gentilpe g̃uarã, ohechauka hag̃ua pe oñeñohẽ Espíritu Santo rehegua ára pahápe. Pe oñeñohẽ ára pahápe mokõiháicha, oñepyrũvo peteĩ ñemoĩ michĩ reheve 9/11-pe, ha upéi ohóvo ipahápe pe Pyharepyte Sapukái ñemyerakuãme oguahẽva pe arapokõindy léipe, ha upérõ ha upépe oiko pe mbohapyha ánhel sapukái hatã, oñeñohẽhápe pe ama pahaguéva ñehundi’ỹ hag̃uáicha.
Pevyʼa hag̃ua, upéicharõ, peẽ Sión raʼykuéra, ha pevyʼa Ñandejára pende Járare; haʼe niko omeʼẽ peẽme ama ypykue peteĩ medida hag̃uáicha, ha omboguejyta peẽme ama, ama ypykue ha ama pahague, jasy peteĩhápe. Ha umi trígo oñembojyha henyhẽta trígogui, ha umi ryruhũ osyryrymbáta vínore ha aséite reheve. Ha che amyengoviáta peẽme umi ára pe tukú hoʼúva okaru vaʼekue, pe ñakyra, pe yso karu ha pe yso ambuéva, che ehérsito guasu amondo vaʼekue pende apytépe. Joel 2:23–25.
Pedro ohechauka umi oike va’ekue yma guarã ñemokyrỹi mbytegua rembiasápe 9/11 guive pe Arapokõindy léi peve, ha avei pe ama paha, omoingove jeyva’ekue umi “ára” ohechaukáva irundy generación Adventista del Séptimo Día Laodicéagua ñemoĩreíva oñembohetave ohóvo ha oñehundíva. Tupaópe, aravo porundyha rehe, Pedro oikuave’ẽ Joel kuatiañe’ẽgui pe ñemyatyrõ jey umi ára rehegua.
Peñearrepenti hag̃ua, upévare, ha pejekonverti, pene angaipa hag̃ua oñemboguepaite, og̃uahẽ vove ára-kuéra pytuʼu ha piroʼy rehegua Ñandejára renondégui; ha haʼe omondo jeýta Jesucristo, upe pene rendápe yma guive oñemomarandúvaekue: yvága oñangarekovaʼerã hese opa mbaʼe ñemyatyrõ jevy ára peve, umi mbaʼe Tupã heʼivaʼekue opa maranduhára marangatu juru rupive yvy ape ári ypy guive. Moisés niko heʼi vaʼekue añetehápe ñande ru ypykuérape: Ñandejára pende Jára omopuʼãta peẽme peteĩ maranduhárape pene ryvykuéra apytégui, cheichaite; pehenduvaʼerã chupe opa mbaʼépe, opa mbaʼe haʼe heʼíva peẽme. Ha oikóta, opa ánga nohenduséiva upe maranduhárape, oñehundíta tavayguakuéra apytégui. Ha upéicha avei opa maranduhára Samuel guive ha umi upe rire ou vaʼekue, opaite oñeʼẽ vaʼekue, omomarandu hag̃ua koʼã ára rehe. Hechos 3:19–24.
Pe ñemboguepa angaipakuéra rehegua ha’e Cristo rembiapo paha pe juicio investigativo-pe, ha pe ñemboguepa oñepyrũ Ñande Róga guive.
Oguãhẽma niko ára pe huísio oñepyrũ hag̃ua Tupã rógape; ha ñanderehe raẽ oñepyrũ ramo, mba’épa ipaháta umi nohenduséivape Tupã evanhélio? Ha pe hekojojáva jepe hasýpe oñesalva ramo, moõpa ojehechaukáta heko’ẽvape ha angaipávape? Upévare, umi ohasa asýva Tupã rembipota he’iháicha tome’ẽ iñe’ẽme’ẽ ha toñangareko hag̃ua iñangakuéra hese, ojapóvo iporãva, peteĩ Moheñóihára jeroviapývape guarãicha. 1 Pedro 4:17–19.
Pedro ontende vaʼekue Pentecostés-pe ha avei Cornelio róga-pe, Cesarea yguasu rembeʼýpe, Joel aranduka oñekumpliha hína. Pentecostés ohechauka pe léi domingo rehegua, amo ipahápe opa hag̃ua huísio Tupã rógape g̃uarã, ha upéi ohasa hag̃ua umi gentil-kuérape. Iñeʼẽmondo pe léi domingo-pe haʼe peteĩchante pe marandu oñemoherakuãva pe Pyharepyte Sapukái og̃uahẽvo. Pe proclamación alfa haʼe pe ñepyrũ pe ára profético rehegua, opáva pe proclamación omega reheve. Pedro ohechauka umi omomarandúva pe marandu, ha pe marandu oñepyrũ iñembarete reheve, upéva ojehechakuaa hag̃ua pe mburika Islam-gua jejorá rupive. Pe mburika ojejora hag̃ua ohechauka pe Pyharepyte Sapukái ñepyrũ, ha ojejora jey pe léi domingo-pe, upéva haʼéva pe Pyharepyte Sapukái ñemohuʼã.
Upévare Pedro avei ohechauka umi ojapo vaekue pe marandu tenondegua Islam ojapótava pe golpe Estados Unidos rehe. Pedro marandu pe Sapukái Pyharepytegua-pe ha’e peteĩ ñemyatyrõ pe marandu oguerúva pe peteĩha jejavy tuicha ha pe aravo ipuku hag̃uápe ñepyrũ. Upévare Pedro ohechauka umi omombe’úva pe marandu pe Sapukái Pyharepytegua rehegua, ha ohasa vaekue pe peteĩha prueba ypykue oguahẽva’ekue ary 2024-pe ha opa 8 jasypo, 2025-pe pe peteĩha papa americano jeiporavópe, oñembotývo Daniel 11 pe versíkulo catorce-pe.
Pe período, pe Trompeta Ára guive Pentecostés peve, ha’e pe mbohapyha ha pe prueba decisiva pe tiempo pentecostal rehegua, ojehechaukáva Levítico mokõipa mbohapy-pe. Peteĩ principio umi mbohapy ánhel rehegua, pe Hermana White ohechakuaava’ekue, ha’e avei simplemente matemática básica. Ha’e ohechauka ndaikatuiha reime peteĩ mensáhe mbohapyha reheve ndorekóiramo peteĩha ha mokõiha. Upévare, Pedro opredikáramo Joel kuatia pe Domingo Léy pentecostal-pe, upéicha avei ombo’e Joel pe oñepyrũhápe pe proclamación pe mensáhe Cry de Medianoche rehegua, ha’éva pe prueba decisiva ha pe mbohapyha prueba pe tiempo pentecostal rehegua. Upévare, Pedro orrepresenta umi jeroviaha katupyryva’ekuépe pe proceso de prueba mbohapy paso reheguápe, oñepyrũva’ekue pe Revelación de Jesucristo ojeipe’ávo pe sellado-gui, oñepyrũvo diciembre 31, 2023-pe. Pedro oĩramo pe mbohapyha paso-pe, tekotevẽ ohasa hague mokõi paso ohasava’ekue, pórke ndaikatúi oĩ peteĩ mbohapyha peteĩha ha mokõiha’ỹre.
Pe sellamiento umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua oñepyrũkuri 9/11-pe, ha upéva oipe’a peteĩ proceso de prueba mbohapy paso rehegua, ojehechaukáva pe turu ñehenói 9/11-pe ojevy hag̃ua umi fundamento-kuérape, ha upéi og̃uahẽ pe prueba peteĩha pe desengaño peteĩha rehegua, 18 de julio de 2020-pe. Pe mbohapyha prueba ko tembiasakue rehegua hína pe léi dominical. Peteĩ desierto profético og̃uahẽ 18 de julio de 2020-pe, ha upe periodo desierto ryepýpe, julio 2023-pe peteĩ “ñeʼẽ” oñepyrũ osapukái, ha upéi 31 de diciembre de 2023-pe, mokõi paapy ary rire 9/11 guive, oñepyrũ pe ñembojaʼoʼỹ Apocalipsis de Jesucristo rehegua. 2023 guive pe léi dominical peve (upe jave ojejapótava pe cumplimiento perfecto umi 2,300 ára rehegua) ohechauka pe periodo 2023 guive pe léi dominical peve oñepyrũha “23” rehe ha opa “23” rehe, pórke pe okẽ oñembotyvaʼekue 22 de octubre de 1844-pe typifica pe okẽ oñembotýtava pe léi dominical-pe. Pe profecía 2300 ary rehegua ojehechauka pe “23” oĩvape 2,300-pe.
1844 niko pe tembiasakue pahá ha mokõiha ánhel rembiasakue. Umi tembiasakue oñepyrũkuri pe peteĩha ánhel ou ramo guare ary 1798-pe, ha opa irundy pa ary ha poteĩ ary rire, 1844-pe. Umi irundy pa ary ha poteĩ ary ohechauka pe tupão Millerita Cristo pya’e ou hague ipype 1844-pe. Pe tupão yvypóra ojapo hag̃ua oñemopyenda “23” cromosoma ári, kuimba’épe ha kuñáme avei; upéicha rupi “23” oñemohenda techaukaha ramo pe tembiapo Cristo oñepyrũ vaʼekue 1844-pe. Upéva vaʼekue ombojoaju hag̃ua idivinidad ñande yvypóra rekóndi. Jesús oipuru arapy tee omyesakã hag̃ua pe espiritual, ha pe tembiapo oñepyrũvaʼekue 1844-pe, umi 2,300 ary opakuévo, ojehechauka pe “23” cromosoma kuimbaʼéva ojoaju hag̃uáicha pe “23” cromosoma kuñáva ndive. Peteĩ kuimbaʼe omenda ramo peteĩ kuñáre, mokõivéva oiko peteĩ soʼo ramo, ha pe ñemenda hína upe Cristo oñepyrũ vaʼekue 1844-pe. Pe okẽ oñembotýva 1844-pe ojoja pe okẽ oñembotýva arateĩ léi rehegua ndive, ha upe okẽ oñembotýva ra’ãnga hína “23.”
31 de diciembre de 2023 guive pe “23” pe léi dominical peve ohechauka peteĩ período oñepyrũva peteĩ alfa “23” rehe ha opa hag̃ua peteĩ omega “23” rehe. Upéva avei orrepresenta pe período pe témplo umi ciento cuarenta y cuatro mil rehegua. Pe historia voi hína peteĩ fractal 9/11 guive pe léi dominical peve. 1844 ojehechauka pe número “23” rupive, ha upéva ohechauka pe juicio investigador omanóva rehegua ñepyrũ. 9/11 ohechauka pe juicio investigador oikovéva rehegua ñepyrũ, ha upévare 9/11 avei oguereko pe número “23”. Pe período 9/11 guive pe léi dominical peve ha’e peteĩ período oguerekóva peteĩ alfa “23” ha peteĩ omega “23”. 2023 guive pe léi dominical peve ha’e peteĩ fractal 9/11 guive pe léi dominical peve rehegua, ha upépe oñemopu’ã pe témplo umi ciento cuarenta y cuatro mil rehegua. Pe témplo Millerita ha’e va’ekue peteĩ período cuarenta y seis ary pukukue, péro umi ára pahápe, tiempo ndaha’evéima; ha pe cuarenta y seis ary Millerita adventismo ñepyrũme ohechaukarã pe mismo período adventismo pahápe, ha upe período oñepyrũ ha opa “23” rehe, omoheñóiva pe número Millerita cuarenta y seis.
Koʼã mbohapy tembiasakue ohechauka peteĩ proceso jehechaukaha mbohapy jepytasópegua (umi Millerita, 11 jasyporundy pegua peteĩ léi domingo peve, ha 2023 peteĩ léi domingo peve). Pe tembiasakue oñepyrũ vaʼekue Miguel trompéta ñehenóime, haʼe omoingove jevy vaʼekue Moisés ha Elíaspe 31 jasypakõime, 2023-pe; ha Miguel, haʼéva Cristo, omoingove jevy jave, upéva ojapo trompéta puʼahápe.
Ñandejára voi oguejýta yvágagui peteĩ sapukái reheve, arcángel ñe’ẽ reheve ha Tupã trompéta reheve; ha umi omano vaekue Cristo-pe opuʼãta raẽ. 1 Tesalonicenses 4:19.
Miguel ha’e pe arcángel, ha ha’e ñe’ẽ, Tupã trompéta ndive oñondive, omoingove jeyva’ekue; ha Judas kuatiañe’ẽ ñanemomarandu Miguel omoingove jey hague Moiséspe.
Ha Miguel, pe arcángel, oñorairõ aja pe aña ndive, oñomongeta hag̃ua Moisés rete rehe, ndopyʼaguasúi ogueru hag̃ua hese peteĩ ñeʼẽ vai jepokuaaʼỹva, síno heʼi: Ñandejára toñemboyke nde rehe. Judas 1:9.
Cristo, peteĩha Miguel arcángel ramo, oipe’a hag̃ua ijehegui pe Apocalipsis 31 de diciembre de 2023-pe, upérõ omoingove jey Moisés ha Elíaspe, umi mokõi testígo ojepyrava’ekue 18 de julio de 2020-pe. Upéi og̃uahẽ pe prueba externa alfa pegua pe cimiento rehegua. Pe ánhel oguejýva 9/11-pe ombopu Jeremías trompéta ohenóivo umi jeroviapývape ojevy hag̃ua umi cimiento Millerita-kuérape, ha upéicha avei, Miguel trompéta omoñepyrũ pe prueba cimiento-kuéra rehegua. Pe prueba ojehechauka Daniel 11:14-pe, upépe “nde retãygua mondahakuéra” omopyenda pe visión externa. Umi Millerita oikuaa vaʼekue haʼe hague Roma pe omoañetéva pe versíkulo, ha omopyenda pe visión.
8 jasypo 2025 guive, oñepyrũ pe templo ñemopu’ã pe ita eskínape ha pe ita pyendápe ári. Mbohapypa ary rire 1996 guive—upe marandu oñemboja’o’ỹva 1989-pe oñemopyenda hag̃ua hekopete—, oñepyrũ pe proceso omohenda hag̃ua hekopete pe marandu oñemboja’o’ỹva 31 jasypakõi 2023-pe.
Pe 1989 marandu ñemohendapyre 1996-pe oúkuri mokõi sua mokõipa ary rire iñehistória mba’éva oguahẽ haguépe 1776-pe. Pe ñemboty’o 2023-pe oiko mokõi sua mokõipa mokõi ary rire pe ñemohendapyre 1996-pegua oñemoneĩ haguépe 11 jasyporundy 2001-pe, Islam ñe’ẽmarandu profetika jehechauka rupive.
Pedro orrepresenta umi mensahéro ko tembiasakue marangatu rehegua, ohasáva mokõive pe fundamento ha pe témplo prueba. Pe prueba del témplo oike avei ipype pe ñemyatyrõ pe mensáhe oñefalla vaʼekue 18 de julio de 2020-pe. Mbohapy ary-pa rire pe mensáhe 1989 gua oñemohenda porã haguére 1996-pe, pe prueba del témplo oike ipype pe tembiapo ñamyatyrõ ha upéi ñañembohéra jey hag̃ua pe mensáhe peteĩ ataque islámico rehegua Nashville, Tennessee ári. Pe ñemohenda porã pe mensáhe 1989 gua rehegua ojehechauka vaʼekue pe kuatiahaipyre hérava Time of the End oñemoherakuãrõ guare 1996-pe. Pe kuatiahaipyre omyesakãkuri Daniel kapítulo once pegua poteĩ versíkulo paha, ha omombeʼu pe léi dominical Estados Unidos-pe. Tupã ñangareko rupive, peteĩ ministerio ndoikovéimava tembiapópe, ojehéramava yma guive Future for America, oñemeʼẽ oréve ore ministerio-pe umi mburuvicha tenondegua pe ministerio pegua rupive, haʼekuéra ndorekóigui mbaʼeve tesape pe mensáhe 1989 gua rehe.
Ary 1996-pe, ore ministerio oiko Future for America, ha oñemoherakuã pe publicación omyesakãva pe marandu ohechauka hag̃ua América rembiaporãrã tenondegua, oñerrepresentáva Daniel 11 pehẽngue paha seis versículo-pe. Estados Unidos omoñepyrũkuri ipu’aka profético ary 1776-pe, ha “22” ary upe rire, ára paha-pe ary 1798-pe, Estados Unidos omoñepyrũ hembiapo pe sexto reino ramo Biblia profecía-pe, “220” ary rire 1776-gui. Ary 1996-pe, pe marandu Estados Unidos rehegua profecía-pe oñemoĩkuri forma oficial-pe. Pe “220” ary 1776 guive, ha pe “22” ary upe punto guive 1798 peve, ojoaju William Miller ndive, ha’e opresentákuri iñemoñe’ẽrã pública peteĩha ary 1831-pe, “220” ary rire oñemoherakuãhague pe Biblia King James. Pe oñepyrũ ha opa hag̃uáicha Adventismo omomba’e guasu pe marandu oñemoĩva forma oficial-pe, ojeipe’áva ñembotykue ára paha-pe.
Mbohapypa 1996 rire, ary 2026-pe, pe templo ñeha’ãme oike avei pe tembiapo oñemyatyrõ hag̃ua pe marandu 18 jasypokõi 2020-pegua. Upéicha rupi, pe marandu alfa ary 1989-pe guare, pe marandu ñemoñare paha peguarã oñemohenda hag̃ua 1996-pe, omoñepyrũ peteĩ ára’ã mbohapypa ary pukukue opa va’ekue peteĩ ñeha’ãme oñemyatyrõ ha oñemohenda hag̃ua peteĩ marandu. Umi mbohapypa ary ha’e peteĩ techaukaha pe saserdósio rehegua umi cien cuarenta y cuatro mil-pegua, ha’ekuéra omohendátava pe marandu Midnigth Cry rehegua. Pedro ohechauka umi omohu’ãva upe tembiapo pe segundo omega templo ñeha’ã aja.
Hermana White ñanemomarandu Tupã oheja hag̃ua jejavy oike Itavayguakuéra apytépe, ikatu hag̃uáicha ha’ekuéra oñeha’ãkuaa hag̃ua estudio-pe.
“Ñandejára omombáyíta Itavayguakuérape; ambue mba’e porã ojejapóva ndoikói ramo, oikeva’erã hikuái ijapykuekuépe jepia’ỹre umi japu mbo’epykuéra, ha umíva oikytĩ hag̃ua chupekuéra, omboykévo pe ñotỹkue pe trigo-gui. Ñandejára ohenói opa umi ogueroviáva Iñe’ẽ oñemombáy hag̃ua okegui. Oguahẽ peteĩ tesape iporãitereíva, ko árape g̃uarã añetehápe. Kóva ha’e pe añetegua Bíblica, ohechaukáva umi mba’e vai ñande ári oĩmava. Ko tesape oguerahava’erã ñandéve peteĩ kuatiajehaipyre Marangatu ñehesa’ỹijo kyre’ỹme ha peteĩ jeporeka hesakã porãitereívape umi ñemoĩmby ñande jaguerekóvare.”
Ko je’ẽ peteĩ pasaje pehẽngue, ha’e hag̃uáicha ko artíkulo ñemohu’ãite. Umi artíkulope ha ñane ñomongeta zoom sábadopegua ryepýpe, ambojavy va’ekue algunos símbologui ñane jesarekorãme Daniel 11:10–15 rehe, ha jepe rojapo va’ekue umi ñemyatyrõ tekotevẽva, añemboyke va’ekue asegi hag̃ua peteĩ ñemohu’ã umi artíkulo aty rehegua Panium rehe—pe ñorairõ oguerúva pe léi domingo rehegua. Ko’ág̃a og̃uahẽma ára jajevy hag̃ua Panium-pe, ha jajapo vove upéva, jahupytyta avei pe línea de evidencia ojehechaukáva Pedro rehe Cesarea de Filipope, ha’éva Panium.
Koʼág̃a ñamboguejy jeýta ñane ñehesaʼỹijo Daniel once kapítulo pe, umi téxto diez guive dieciséis peve rehe, umíva ohechauka hag̃ua pe tembiasakue kañymby versíkulo cuarenta-pe. Jaheja kuri septiembre jave, upévare haʼete rupi amo cinco jasy rasami.
“Pedro omokyre’ỹ iñermanokuérape ‘okakua hag̃ua pe gracia-pe ha ñande Ruvicha ha Salvador Jesucristo jeikuaa hag̃uápe.’ Araka’eve Tupã tavayguakuéra okakuaávo gracia-pe, tapiaite ohupytýta hikuái peteĩ ñehesa’ỹijo hesakãvéva Iñe’ẽ rehegua. Ha’ekuéra ohechakuaáta tesape pyahu ha porãite umi añetegua marangatupe. Kóva ojehu va’ekue tupao rembiasakue pukukue javeve opa ára; ha péicha osegíta pe paha peve. Péro pe tekove espiritual añete oguejy ramo, akóinte ojehecha pe mba’e py’ỹive hag̃uáicha ndojepytasovéi añetegua jeikuaápe tenonde gotyo. Umi kuimba’e opytu’u vy’a reheve pe tesape ohasávamante Tupã Ñe’ẽgui oguerekómava hikuái, ha omokangy térã omboyke hag̃ua oimeraẽ jeporeka ambue Escritura-kuéra rehe. Oiko hikuái peteĩchaite, ha oheka ojeheja hag̃uáicha opa marandu ñomongeta.”
Pe ndojehecháigui controversia térã jepy’apy Tupã retayguakuéra apytépe ndaha’éi va’erã peteĩ techaukaha añetetéva ohechaukáva ha’ekuéra ojejokóha mbarete doctrina hesãiva rehe. Oĩ mba’ére hag̃ua ñañemongyhyje ikatuháre hikuái ndombojoavýi porã añetegua ha jejavy. Ndaipóriramo porandu pyahu oñemoñepyrũva Ñandejára Ñe’ẽ Marangatu jehesa’ỹijópe, ndaipóriramo avei joavy opiñõme omongu’éva yvypórape toheka hag̃ua hikuái ijehegui la Biblia-pe oikuaa porã hag̃ua oguerekópa añeteguápe, heta ko’ág̃a, yma guaréicha, ojepytasóta tradición rehe ha omomba’eguasúta upe ndoikuaáiva mba’épa.
“Ojechaukaakue cheve heta umi he'íva oikuaaha pe añetegua ko'ág̃a rehegua ndokuaái mba'épa oguerovia hikuái. Ndoikuaaporãi hikuái umi prueba ohechaukáva ijerovia. Noguerekói hikuái peteĩ aprecio hekopete pe tembiapo ko tiémpope guarã. Oguahẽ vove pe ára jehasa’asy rehegua, oĩta kuimba’e ko’ág̃a opredikáva ambuépe ojuhútava, oexamína jave umi posición oguerekóva, oĩha heta mba’e ndaikatúiva ome’ẽ hese peteĩ razón porã ha ñemohenda hag̃uáicha. Peichaite oñeha’ãmboyve, ndokuaái kuri hikuái tuichaitereiha iñignoránsia. Ha oĩ avei heta tapicha tupãope ogueroviáva ijehegui oikuaa porãha mba’épa oguerovia; upéicharõ jepe, pe controversia osẽ meve, ndoikuaái hikuái imbarete’ỹ tee. Oñemboja’óramo umi ijerovia peteĩchagua reheguávagui ha oñembopy’aguapy hag̃uáicha oĩ hag̃uáicha ha’eño ha añoite omyesakã hag̃ua ijerovia, ohechakuaáta iñakãityha ohecha hag̃ua mba’éichapa ojopara ha oiko sarambipa umi idea oguerekóva pe añetegua ramo omoneĩ va’ekuére. Añetehápe, oĩ kuri ñande apytépe peteĩ ñemboyke Ñandejára oikovévagui ha peteĩ jere yvypórape gotyo, omoĩvo yvypóra arandu pe arandu Tupãguávagui rendaguépe.
“Ñandejára omongu’éta Ipuévlore; ha ambue mba’e poruru ndoikói ramo, oike va’erã hikuái apói vai ijapytépe, ha umíva ombosoróta chupekuéra, ombojoajúvo pe ñuatĩmimi trigo-gui. Ñandejára ohenói opa umi ogueroviáva Iñe’ẽ opáy hag̃ua okegui. Oguahẽma tesape hepyetéva, ko ára rehegua añetehápe. Kóva ha’e añetegua Bíblica, ohechaukáva umi mba’evai ñande ári og̃uahẽmava. Ko tesape ogueraha va’erã ñandéve Ñandejára Ñe’ẽ porundýpe ñañemoĩ mbarete hag̃ua, ha jahecha hag̃ua ñande rehegua umi ñembo’e ha ñemohenda jaguerekóva peteĩchaite, añetehápe. Ñandejára oipota opaite umi añetegua rehegua mba’e ojejepy’amongeta porã ha tapiaite, ñembo’e ha ayuno reheve. Umi ogueroviáva ndopytái va’erã ñemoĩ hag̃ua umi mba’e oje’e hag̃uánte térã umi idea nahesakãporãiva mba’épa añetegua. Ijerovia oñemopyenda va’erã mbarete Ñandejára Ñe’ẽ ári ikatu hag̃uáicha, pe ára oñeha’ãmbáva og̃uahẽ vove ha chupekuéra ogueraha vove atykuérape ombohovái hag̃ua ijerovia rehe, ikatu hag̃ua ome’ẽ peteĩ mba’érepa oha’arõva rehegua mombe’u, py’aguapy ha kyhyje reheve.
“Pemonguʼe, pemonguʼe, pemonguʼe. Umi mbaʼe ñapresentáva ko múndope tekotevẽ ore rapykuéri toiko peteĩ añeteguáva oikovéva. Tuicha mbaʼe, ñadefendéramo umi doctrina ñakonsideráva jerovia pegua artículo fundaméntal ramo, arakaʼeve ani ñajeheja jaiporu hag̃ua argumento ndahaʼéiva añetehápe hekopete imbaretéva. Koʼãva ikatu oipyta hag̃uánte omokirirĩ hag̃ua pe oĩva ñande rovái, péro noñemombaʼeguasúi pe añetegua. Ñapresentavaʼerã argumento hekopete imbaretéva, ndahaʼéiva omokirirĩ hag̃uánte ñande rovái kuérape, síno avei ikatúva oñemoĩ jehechajey ipypukúva ha iporãitereíva renondépe. Umi oñembokatupyry vaʼekuépe oñorairõ hag̃ua ñeʼẽme guarã, oĩ peteĩ peligro tuicháva ani hag̃ua ombojeroviajojápe Ñandejára Ñeʼẽ. Ñasẽ jave peteĩ ñane rovái ndive, ñane ñehaʼãmbaretéva vaʼerã hína japresenta hag̃ua umi mbaʼe péicha hag̃uánte omokyreʼỹ hag̃ua jerovia hag̃ua iñakãme, ha ani hag̃ua ñañehaʼãnte ñameʼẽ jerovia pe ogueroviávape.”
“Taikuéra oimeraẽ mba’éichapa yvypóra akãrapu’ã mba’ekuaarãme, ani peteĩ sapy’ante jepe oimo’ã ndaiporiha tekotevẽ peteĩ jeheka pypuku ha tapiaitegua Ñandejára Ñe’ẽryrupe tesape tuichavéva rehe. Ñande, tavayguakuéra ramo, ñañehenói peteĩ-teĩva jaiko hag̃ua maranduhára kuatiañe’ẽ ñehesa’ỹijohára ramo. Tekotevẽ jañangareko kyre’ỹme ikatu hag̃uáicha jahechakuaa oimeraẽ tesape rata mimi Ñandejára ome’ẽva ñandéve. Jajapyhyva’erã añetegua rendy ñepyrũmby; ha ñemoĩporãme ñehesa’ỹijo rupive ikatu jajuhu tesape hesakãvéva, ikatúva ñamoĩ ambuekuéra renondépe.
“Ñandejára retãyguakuéra oĩramo pyʼaguapýpe ha oñembovyʼávo iñaranduka koʼág̃agua rehe, ikatu jaikuaa porã Haʼe ndohechaporãmoʼãiha chupekuéra. Haʼe rembipota hína toguata meme tenondépe ohupyty hag̃ua pe tesape hetave ha opa ára okakuaáva ohesapéva chupekuéra. Tupao koʼág̃agua ñemohenda ndogustái Ñandejárape. Oike peteĩ jerovia hag̃ua ijehegui oguerúva chupekuéra toñanduʼỹ hag̃ua tekotevẽveha añetegua hetave ha tesape tuichavéva. Jaiko hína peteĩ ára Satanás ombaʼapohápe akatúape ha asúpe, ñande renondépe ha ñande rapykuéri; ha upéicharõ jepe, ñande tavayguáicha jake hína. Ñandejára oipota peteĩ ñeʼẽ oñehendu omombáy hag̃ua Itavayguakuérape tembiaporãrã.”
“Alma jepe’a hag̃ua oguerohory hag̃ua tesape rendy yvágagui, oĩ vaekue omba’apóva peteĩ tape ijojaha’ỹvape. Mokõive, prensa rupive ha púlpitogui, oñepresenta vaekue umi ñe’ẽmbyrã Biblia inspiración rehegua ndoguerekóiva pe Espíritu térã Tupã ñe’ẽ sanción. Añetéko ndaipóri avave kuimba’e térã atykuéra oñemotenondéva omotenonde hag̃ua teoría peteĩ mba’e tuichaitereíva ko’ãichagua rehe, ndorekóiramo peteĩ “Péicha he’i Ñandejára” hesakãva omopyendáva chupekuéra. Ha umi kuimba’e, oñembojere vaekue yvypóra kangykuéra reheve, ojepy’apyva’ekue tuicha térã michĩvéva peve umi influencia ijerére oĩvagui, ha oguerekóva tendencia herencia rupive ha oñemongakuaáva, mombyry eterei ojapo hag̃ua chupekuéra arandu térã yvagapegua apytépe opensáva, oñepyrũramo ohenói hag̃ua Tupã ñe’ẽme mba’e vai, ha ome’ẽ hag̃ua juicio mba’épa divino ha mba’épa yvypóra rehe, ha’ekuéra omba’apo hína Tupã consejo’ỹre. Ñandejára ndohovasamo’ãi koichagua tembiapo. Ijapu’ỹ hag̃uáicha, ipaha vaietéta, mokõivévape g̃uarã: pe ipype oikéva ha umi omoneĩva upéva peteĩ tembiapo Tupãgui ramo. Escepticismo oñemopu’ã heta akãme umi teoría oñepresentáva inspiración reko rehe. Umi tekove opa’ỹva, ohecha’ypy’ỹva ha iñakã pyta’íva reheve, oñandu hikuái ikatupyrýramo ocriticá hag̃ua Escrituras, he’ívo: ‘Ko pasaje natekotevẽi, ha pe ambue pasaje natekotevẽi, ha ndaha’éi inspirado.’”
“Cristo nome’ẽi peichagua instrucción Antiguo Testamento Escrituras rehegua, pe única parte de la Biblia umi tapicha itiempopegua orekóva. Hembo’e py rehegua oñemoĩkuri omboguata hag̃ua ijapykuerekuéra akã porãme Antiguo Testamento gotyo ha omoĩ hag̃ua hesakãve umi tema guasu upépe oñepresentáva. Heta ára pukukue Israel retãygua oñemomombyry vaʼekue Tupãgui, ha okañy chuguikuéra umi añetegua iporãitereíva Haʼe ome’ẽ vaʼekue chupekuéra. Koʼã añetegua oñemo’ã vaʼekue forma ha ceremonia supersticiosa reheve, omo’ãva hikuái pe heʼiséva añete. Cristo ou vaʼekue oipeʼa hag̃ua umi mbaʼe vai omokañýva hendy porãha. Omoĩkuri umíva, ita jeguaka iporãitereívicha, peteĩ marco pyahúpe. Ohechauka vaʼekue ndaha’éi hag̃ua ohecharamovévaʼekue pe jeyjey umi añetegua ymaguare ojekuaaporãmava rehe, ou hague hag̃ua ojapo hag̃ua umíva ojehecha hag̃ua pe imbarete ha iporã añetépe, pe mimbipa araka’eve ndojehechakuaái vaʼekue umi kuimba’e itiempopegua rehe. Haʼe voi, koʼã añetegua ojehechauka vaʼekue Apohare, ikatu vaʼekue omyesakã tavayguakuérape pe heʼiséva añete, omosãsõvo chupekuéra umi interpretación vai ha teoría japu mburuvichakuéra omoĩ vaʼekue oiko hag̃ua hekopete ijeheguiete ndotupãme’ẽri hag̃ua, iñemboriahu espiritualidad rehe, ha Tupã rayhuʼỹ reheve. Oñemombo vaʼekue pe oipeʼáva koʼã añetegua chugui tekove ha pu’aka vital, ha ome’ẽjey umíva ko yvy arapýpe opaite hyakuã pyahu ha pu’aka ypykue reheve.”
“Jaguerekóramo Cristo Espíritu ha ñande pype ha ñamba’apóramo Hendive, ñande rembiaporã hína ñamotenonde pe tembiapo Ha’e ou va’ekue ojapo hag̃ua. La Biblia añetegua-kuéra ojehesa’ỹijey jeymaite jepokuaa, ñemoñarereko ha mbo’epy japu rupi. Teología ojeguerohoryvéva remimbo’e vai ojapo hetaiterei, miles ha miles, ijerovia’ỹva ha Tupãre ndojeroviáiva. Oĩ jejavy ha joavy’ỹ heta tapicha omombe’uha ha’eha Biblia remimbo’e, hákatu añetehápe ha’e kuéra Ñandejára Ñe’ẽ ñemyesakã japu, oñemoneĩ va’ekue arykuéra pukukue pe pytũmbýpe papal rehegua. Hetaiterei tapicha oñemboguata oguereko hag̃ua peteĩ ñeimo’ã javy Tupã rehegua, umi judío-kuéraicha, oñembotavýva ijehupi jave guare umi jejavy ha ñemoñarereko oĩva itiémpope, ha upévare oguereko va’ekue peteĩ ñeimo’ã javy Cristo rehegua. ‘Oikuaárire, ndojuka mo’ãikuri pe Ñandejára gloria rehegua.’ Ñande rembiaporã hína ñamombe’u hag̃ua ko yvy ape ári pe añetegua Tupã rekotee. Biblia ñaneñe’ẽvai rangue, jaheka hag̃ua, ñe’ẽme ha techapyrãme, ñame’ẽ hag̃ua ko yvy ape ári umi iñañetegua marangatúva, tekove me’ẽha añetegua, ikatu hag̃uáicha ‘ñamombe’u porã umi imba’eguasu pe Ohenóiva’ekue peẽme pytũmbygui Hembiasakã hechapyrãva gotyo.’”
“Umi mbaʼe vai vaíva oikóva mbeguekatúpe ñande apytépe, oisãmbyhy sapyʼaʼỹre tapichakuérape ha iglesia-kuérape oñemomombyry hag̃ua Tupãgui kyhyje ha ñemombaʼeguasu reheve, ha omboty hag̃ua chuguikuéra pe puʼaka Haʼe omeʼẽseva chupekuéra.
“Che joyke kuéra, peheja Tupã Ñe’ẽ opyta hag̃ua ha’éichaite. Ani arandu yvypóra oñembotuicha hag̃ua omboguejy hag̃ua peteĩ je’epy Escrituras-gua mbarete. Pe ñeñandu pohýi oĩva pe Apocalipsis-pe tekotevẽ ñanembo’e ñane remiandu hag̃ua upéicha. Che Mbo’ehára rérape amanda peẽme: ‘Eipe’a nde sapatu nde pygui, pe tenda reikohápe niko yvy marangatu hína.’” Testimonios, volumen 5, 707–711.