Seleuco III Cerauno oisã mburuvicha guasu ramo sapy’ami ary 226 guive 223 peve Cristo mboyve, upéi ojeporojukárõ guare térã omano hag̃ua mba’éichapa oiko va’ekue ndojekuaaporãi hag̃uápe. Seleuco III ha’e va’ekue Antioco III mboyvegua pya’eite. Ko’ã mokõi joyke’y ohechauka umi “ta’ýra” ñe’ẽjoaju pa pegua, ha ohechauka avei Reagan ha Bush-pe ary 1989-pe.
Ha ita’ýra katu oñembopy’aroryta, ha ombyatýta heta mbarete guasu; ha peteĩ katuete ou, ha ohysýita ysyryicha, ha ohasáta; upéi ou jeýta, ha oñembopy’arory jeýta, pe imba’e mbarete renda peve. Daniel 11:10.
Pe téraha 10-ha’e mbohapyha línea ha ohechauka “paha ára” ary 1989-pe. Ojoaju Daniel kapítulo 11 pe téraha 40 ndive ha Isaías 8:8 ndive. Ko’ã mbohapy téraha joaju ohechauka pe téraha 11 ohechaukaha hína ko’ág̃a pe ñorairõ Ucraniano, Putin ha Zelenskyy ha’éva umi mokõi oñorairõva ojehechaukáva Raphia ñorairõme, oñemohendáva pe téraha 11-pe. Pe téraha 12 ohechauka pe oikóva upe rire pe ñorairõ Ucraniano rire ha Putin rembiapokue paha. Pe téraha 13 guive 15 peve ha’e pe Panium ñorairõ.
Pe diez rehechauka pe tema ha’eha “ara paha”, ha umi principio ojoajúva pe añetegua ojeipe’a hag̃ua “ara paha”-pe ndive he’iháicha, ko versíkulope, jepe peteĩ versíkulo añónte ha’e, oĩ heta línea profética ojehechaukáva ipype. Pe versíkulo diez omombe’u pe ñepyrũ pe tembiasakue kañymby versíkulo cuarenta-pe guare, ha upéva omarka pe ñepyrũ pe movimiento ángel mbohapyha rehegua ha pe sellado umi ciento cuarenta y cuatro mil rehegua.
Pe versíkulo ombojoaju umi siete tiempo Levítico veintiséis pegua, ojehechakuaaháicha pe visión-pe oñepyrũva Isaías kapítulo siete-pe. Upéva he’ise oñembojoajúvo divinidad humanidad ndive, ha upéva hína pe misterio de piedad ñemohu’ã pe séptimo trompeta osuna aja, ha’éva pe tercer ay Islam pegua.
Pe téxto omarka 1989 pe ára paha, ha Leviticus mokõipa poteĩ mbojopy rehegua siete tiempo joaju rupive, oike avei William Miller añetegua ypykue, ha pe ñemoĩ vai ary 1863-pe guare. Pe téxto omoñepyrũ pe tembiasakue kañymby pe téxto cuarenta-pe. Upévare ha’e peteĩ mba’e iñimportantetereíva pe kuaapy hetave oñeguahẽva ára paha 1989-pe, ha omoñepyrũ pe ta’anga profétika umi mba’e ojehúva okáguio rehegua omoheñóiva pe tembiasakue kañymby pe téxto cuarenta-pe, ha ijoaju rupive umi siete tiempo ndive avei ohechauka umi mba’e ojehúva hyepýpe pe tembiasápe 1989 guive pe léi domingo peve.
Pe número diez ha’e peteĩ símbolo peteĩ prueba rehegua, ha umi versíkulo joaju pe visión Isaías siete pegua ndive omoĩva énfasis añetegua ñentendévo.
Sýria akã peteĩha hína Damasco, ha Damasco akã peteĩha hína Rezín; ha sesenta ha cinco áño ryepýpe Efraín oñembyaietéta, ani hag̃ua tetã ramo oiko. Ha Efraín akã peteĩha hína Samaria, ha Samaria akã peteĩha hína Remalías ra’y. Ndapejeroviárõ, añetehápe ndañemopyendamo’ãi pende rehe. Isaías 7:8, 9.
Ndapeñemoĩmbymo’ãi peẽ ndaperoviáramo peteĩ “akã” ohechauka táva guasu peteĩva (Samaria ha Damasco) ha peteĩ mburuvicha guasu (Rezín ha Peka, Remalías ra’y). Ndapeikuaáramo umi mbohapy símbolo ojuehekoviávape, Isaías capítulo ocho, versículo ocho ryepýpe, (ha’éva pe visión peteĩchagua capítulo siete pegua), upéicharõ ndaikatúimo pehechakuaa Putin ha Rusia hague pe mburuvicha guasu yvy gotyo pegua, umi versículo once guive quince peve.
Ko'ág̃a, péina, Ñandejára omopu'ãta hi'ári ku ysyry y, mbarete ha hetáva, ha'éva Asiria ruvicha guasu ha opa heko mimbipa; ha upéva ohasáta opa umi yrape ári ha ohasáta opa umi hembey ári. Ha ohasáta Judá rupi; oĩmbaitéta ha ohasa hag̃uáicha, oguahẽta ajúra peve; ha ipepo kuéra oñemyasãi hag̃ua omyenyhẽta nde retã pukukue, O Immanuel. Isaías 8:7, 8.
Pe versíkulo diez remiandu hína peteĩ proceso de prueba mbohapy jepyso rehegua, oñepyrũva ára paha jave ha ogueraháva gracia ára ñemboty pe léi domingo-pe.
Ha he’i: Tereho nde rapére, Daniel; umi ñe’ẽ oñemboty ha oñeseella pe ára paha peve. Heta oñemopotĩta, ojehechaukáta morotĩramo, ha oñeha’ãta; ha umi iñañáva katu iñañáta meme; ha avave umi iñañáva apytégui ndoikuaamo’ãi; umi arandu katu oikuaáta. Daniel 12:9, 10.
“Aravo paha”pe Daniel kuatiañe’ẽ ojeipe’áta, ha oñepyrũta peteĩ proceso de prueba mbohapy jepysokue oguerekóva techaukaha ko’ẽva: “opotĩmava, omorotĩmava ha oñeha’ãpyremava”. “Iñarandúva” oikũmby; “hembiapo vaikuekuéra” katu ndoikũmbýi. Iñentendimiento’ỹ, ojoguaháicha avei iñekotevẽ’ỹ ndive aceite rehe umi pa virgen parábola-pe, omoñehundíta chupekuéra.
Che retakuéra oñehundi kuaapy’ỹ rehe; reñemboyke haguére pe kuaapy, che avei romboykéta, ani hag̃ua reiko chéve pa’i ramo; nde nderesarái haguére nde Jára Léi-gui, che avei cherasaráita ne membykuérare. Oseas 4:6.
Pe ñe’ẽ “Che tavaygua” he’ise peteĩ tavaygua ñe’ẽme’ẽgua, ha ko’ã tavaygua ñe’ẽme’ẽgua ojeheja hag̃uáicha ha oñehundi hag̃uáicha “arandu’ỹ” rehe. Pe léi domingo rehegua Estados Unidos-pe hína pe techaukaha umi mba’e oñembyesarái térã oñemandu’ahápe. “Nemandu’a pe sábado árare” ha’e pe añetegua ko’ág̃aguáva upe jave. Upépe oñemandu’a pe kuña rekovai Tirogua rehe. Upépe Tupã oñemandu’a Babilonia angaipa rehe Apocalipsis-pe.
Ha ahendu ambue ñe'ẽ yvágagui, he'íva: Pesẽ chugui, che retãyguakuéra, ani hag̃ua peikóramo hendive ipekadokuérape, ha ani hag̃ua pehupyty iplagakuéra. Pórke ipekadokuéra oguahẽ yvágape, ha Tupã imandu'a hembiapo vaikuére. Pembyepykue chupe upe ha'e ojapohaguéicha peẽme, ha pejo'a chupe mokõive hag̃ua hembiapokuéra rire; pe kópa ha'e omyenyhẽ haguépe, upépe peñohẽ chupe mokõi jevy. Apocalipsis 18:4–6.
Upépe oñekytĩ umi mitã, térã pe generación paha profética Adventismo Laodicensegua. Upépe umi Daniel ohenóiva “aña” ohechauka hikuái “hesarái hague” Tupã léigui, ha pe porción Tupã léi rehegua hesarái hague hikuái ha’e Tupã normakuéra térã léi profétikokuéra. Pe contexto hechakã porã oikotevẽ’ỹha hikuái pe “aranduka” oñembohetavéva Daniel aranduka oñemboty’ỹvo jave. Daniel ombojoavy umi “arandu” umi “añágui”, ha Jesús umi “virgen arandu” umi “virgen tavygui”. Amós ohechauka pe clase peteĩchagua “virgen porã” ramo, umi ndaikatúiva ojuhu pe marandu profético ojehechaukáva kuarahyresẽ, yvate ha mar-kuéra rupive.
Péina, og̃uahẽha ára, he’i Ñandejára Tupã, amondo hag̃ua yvy ári ñembyahýi, ndaha’éi mbuja ñembyahýi, ni y’u hag̃uáicha y’uhéi, síno Ñandejára ñe’ẽ renduse hag̃uáicha. Ha oguata hag̃uáicha hikuái peteĩ para guive ambue parápe, ha yvate guive kuarahyresẽ peve, osyryry ha oheka hag̃uáicha Ñandejára ñe’ẽ, ha ndojuhumo’ãi. Upe árape, kuñataĩ porãnguéra ha mitãrusu kuéra ikangypaitéta y’uhéigui. Umi oñe’ẽ hag̃ua Samaria angaipa rérape, ha he’íva: Oikove nde tupã, Dan; ha: Oikove Beerseba rape; umíva jepe ho’áta, ha araka’eve ndoikovéi jeýmo’ãi. Amós 8:11–14.
Pe marandu ndaikatúiva ojuhu hag̃ua ojehechauka moõpa omaña hikuái “oguata hag̃ua peteĩ para guive ambuépe, ha yvate guive kuarahyresẽ peve.” Amós he’i ko’ã “kuñataĩ porã” oĩha peteĩ “ñembyahýipe” ohendu hag̃ua “Ñandejára Ñe’ẽ”, ha “upe árape oparáta hikuái ko’ápe ha pépe oheka hag̃ua Ñandejára Ñe’ẽ, ha ndojuhumo’ãi.” Pe marandu ojepe’ava’ekue Daniel kuatiañe’ẽgui ipahaitépe, ary 1989-pe, oñekumpli hag̃ua versíkulo mokõipa ha avei kapítulo 11 versíkulo 10, oñemombyky kapítulo 11 versíkulo mokõi pahaguápe.
Ha marandu kuarahyresẽguio ha yvate gotyogua omondýita chupe; upévare osẽta pochy eterei reheve ohundi hag̃ua, ha omomba hag̃ua heta tapichápe peteĩchaite. Ha omoĩta hóga guasúpe guarã itabernákulo kuéra mokõi yguasu pa’ũme, pe yvyty marangatu hechapyrãitévape; upéicharõ jepe, oguahẽta ipahápe, ha avave ndopytyvõmo’ãi chupe. Daniel 11:44, 45.
Umi vírhen tavy, porã ha heko vaíva ndorekóiva pe aséite, pe marandu kuarahyresẽ guive, yvate guive ha umi yguasu rehegua, umi omboykéva pe kuaapy ha Ñandejára ñe’ẽme’ẽ ha Léi, imandu’áva Ñandejára hesekuéra pe domingo léi jave. Mbohapy ñorairõ oñehechauka umi versíkulo pa guive quince peve. Aha’ã mboja’o ko’ã mbohapy ñorairõ mbohapy tembiasakuepe, ha upéicharõ jepe avei ha’e peteĩ línea oñehesa’ỹijo jave oñondive, pórke pe versíkulo pa omyesakã pe “ára pahápe” ha upévare omoñepyrũ peteĩ proceso mbohapy jeygua jehechapyrã rehegua.
Pe versíkulo diez ojoaju umi siete tiempo rehe Leviticus mokõipa poteĩme, ha upévare avei umi pyenda Adventismo rehegua ha William Miller rembiapo rehegua. Pe mokõiha paso umi mbohapy paso apytégui ha’e peteĩ prueba jehecháva, oñepyrũva’ekue pe versíkulo once rehegua tesape ha pe ñorairõ Ucrania-pe ojepe’ávo. Pe mokõiha prueba ha’e jehecháva ha orrepresenta peteĩ prueba ñande katupyry rehegua jahechakuaa hag̃ua umi mba’e oikóva ko’ág̃a Tupã Ñe’ẽ marandu hag̃uápe. Pe mbohapyha prueba ha’e pe Ñorairõ Panium pe versíkulo quince-pe, moõ Simón Barjona réra oñemoambue Pedro-rã, ha upéicha ojehechauka pe sellamiento umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua, pe tiempo de gracia oñemboty mboyve pe léi dominical pe versíkulo dieciséis-pe.
Jahesareko’ẽme ñaminduʼu Antíoco Magno ojehechauka haguéicha umi mbohapy ñorairõme ojehechaukáva pe versíkulo diez, once ha quince-pe, jahecha avei pe versíkulo nueve guive dieciséis peve rembiasakue: pe proféta japu opuʼã ha hoʼa hag̃ua profecía bíblicape.
Umi versíkulo peteĩ guive irundy peve ohechauka dragón pokatu ñemopu’ã ha ho’a. Umi versíkulo porundy ha pa ohechauka 1798 ha 1989, peteĩteĩha, ha upéicha rupi, umi versíkulo porundy guive dieciséis peve ohechauka proféta japu ñemopu’ã ha ho’a. Umi versíkulo cuarenta guive cuarenta y cinco peve ohechauka mbói ñemopu’ã ha ho’a. Umi versíkulo porundy ha pa avei oñemohenda joja versíkulo cuarenta mokõi “ara paha” ndive, 1798 ha 1989-pe.
Hermana White oikuaauka ñandéve hesakã porã hag̃ua pe “ára paha” rehegua ñentende vai ogueruha sarambi moõpa oñemoĩva’erã umi profesía.
“Heta ko ára ojapo pe mba’e peteĩchagua ko’ág̃a, ary 1897-pe, ndoguerekói rupi experiencia pe marandu de prueba ojejapóvape umi peteĩha, mokõiha ha mbohapyha ánhel marandúpe. Oĩ umi ohekáva Ñandejára Ñe’ẽryru kuatiakuépe prueba ohechauka hag̃ua ko’ã marandu gueteri oĩha tenonderãme. Ombyaty hikuái pe añeteguaite ko’ã marandu rehegua, ha katu ndoikuaái mba’éichapa ome’ẽ va’erã ichupekuéra hendaguã hekopete marandurã proféticape. Upévare, umíva oĩ peligro-pe ombotavývo tavayguakuérape moõpa oĩ hag̃ua ko’ã marandu. Ndohechái ha noikũmbýi pe ára paha, térã araka’épa oñemoĩ va’erã ko’ã marandu. Ñandejára ára oguahẽ hína py guýpe, kirirĩhápe; ha katu umi oje’éva iñaranduha ha tuichaha kuimba’e guasu, oñe’ẽ rei “tekombo’e yvateve” rehe, ha’e kuéra oimo’ãva ouha yvypóra opa’ỹva’ỹgui. Ha’ekuéra ndoikuaái Cristo ou jeýta hague rechaukaha, térã arapaha rechaukaha.” Sermons and Talks, volúmen 1, 290.
Pe décimo-pegua tema ha’e pe “ára paha”, ha oĩ heta “ára paha-kuéra” oñemombe’úva capítulo once-pe. Nde “nderechái ha nentendéi” ramo pe “ára paha-kuéra” capítulo once-pe, nde nerekuaamo’ãi araka’épa “remoĩva’erã umi marandu”. Ha’e he’i: “oĩ umi ohekáva Ñandejára Ñe’ẽ”, ha opaite profétaicha iñe’ẽ ojeporavo umi ára pahápe g̃uarã, upévare umi ára pahápe umi ha’e ohechaukáva ha’e peteĩ aty ndoikuaáiva pe ára paha, ha upéicha avei ha’ekuéra hína Amós “kuñataĩ porã” ho’áva ha araka’eve ndojevýiva opu’ã.
Kapítulo 11, versíkulo peteĩpe, Darío ha Ciro oñembo’y oñondive ohechauka hag̃ua aravo paha 1989-pe. Ptolomeo oho jave Babilóniape ha ogueraha mburuvicha guasu yvate gotyogua ñembiguáiramo Egíptope ary 246 a.C.-pe, upéva katu ohechauka hag̃ua 1798, ojehechaukaháicha versíkulo 7 guive 9 peve, upéva vaekue peteĩ “aravo paha”. Versíkulo 10 ha’e pe “aravo paha” 1989-pe.
1798 ha’e pe pahávo mokõi sua pó ciento mokõipa ary ñemosarambipa rehegua, ojepysóva Israel rréino yvate gotyo rehe, oñepyrũva’ekue ary 723 Cristo mboyve. Mil doscientos sesenta ary rire, ary 538-pe, papado oguereko poguýpe mil doscientos sesenta ary peve 1798. Ary 1798 ha’e peteĩ “ára paha”, ha’égui pe pahávo umi siete tiempo, ha avei umi mil doscientos sesenta ary, ha upéicha avei umi mil doscientos noventa ary Daniel capítulo doce-pe oñeñe’ẽva. Ary 1798 ha’e peteĩ “ára paha” ha upévare ary 538 avei ha’e peteĩ “ára paha”. Ary 538 ha’e pe pahávo umi mil doscientos sesenta ary paganisismo opyrũ haguépe Tupã santuario ha Ijehérsito ári, oikóva mboyve papado ojapo hag̃ua upe tembiapo peteĩcha peve ha upe jave pukukue hag̃ua avei.
538 ohechauka papado ñemombareteha, ha upéicha rupi ohechauka avei papado ñemombarete jeyha pe léi domingo-pe. Pe léi domingo omombe’u peteĩ “ára paha”. Upévare, pe versíkulo dieciséis, avei pe versíkulo peteĩ, siete guive nueve peve ha pe versíkulo diez, opavave ohechauka pe “ára paha”. Ko añetegua oikuaava’erã umi oikuaáva araka’épa omoĩva’erã umi marandu. Pompeyo omohu’ãkuri pe versíkulo dieciséis ogueraha jave Jerusalén. Ha’e rire ou Julio César, Augusto César ha Tiberio César. Jesús heñói hague ha’eva’ekue peteĩ “ára paha”, ha oiko Augusto César tiempo-pe.
Upéi opuʼãta hendaguépe peteĩ omopuʼãva impuesto pe rréino mimbipápe; ha mbovymi ára ryepýpe oñehundíta, ndahaʼéi pochy rehe, ni ñorairõme. Daniel 11:20.
Pe versíkulo mokõipa oĩve pe lista “ára paha” rehegua capítulo once-pe, ha upéicha avei Tiberio César, mburuvicha guasu oisãmbyhýva Cristo kurusúre jejuka aja.
Ha ipoguýpe opuʼãta peteĩ kuimbaʼe aña, chupe ndojeheʼamoʼãi mburuvicharenda mborayhu; haʼe katu outa pyʼaguapýpe, ha ijapytépe ombojeguakuaávo ojagarráta pe rréino. Ha ysyry guasu poicha oñembohasapaitéta hikuái henondégui, ha oñembyaietéta; heẽ, avei pe ñemoñeʼẽmeʼẽ ruvicha. Daniel 11:21, 22.
Kurusu oñemopyenda mbyteite pe semana profética rehe, upe Cristo ou vaʼekue omoneĩ hag̃ua heta ndive.
Ha’e omombaretéta pe ñe’ẽme’ẽ heta ndive peteĩ semánare g̃uarã; ha pe semána mbytérupi ojapóta opa hag̃ua pe mymbajuka ha pe ofrénda, ha pe tekojeguaru opysóva rehe ojapóta chugui peteĩ tenda ojehejareíva, pe opa paha peve, ha upe ojedetermináva oñehẽta pe ojehejareívare. Daniel 9:27.
Pe semána mbytepe, jaguereko peteĩ ñepyrũ ha peteĩ paha pe peteĩ mil mokõipa saĩ ary ára oñemohu’ãva’ekue upe hendápe voi oñepyrũhápe pe ambue peteĩ mil mokõipa saĩ ary ára. Pe semána ojoaju umi siete tiempo ñemosarambipa rehe ojejapóva pe tetãnguéra yvate gotyo pegua rehe, ombojegua hag̃ua mokõivéva, paganismo ha papalismo, opyrũ hag̃ua pe santuario ha pe ehérsito ári.
Upéi ahendu peteĩ marangatúpe oñeʼẽva, ha ambue marangatú oporandu pe marangatú oñeʼẽvape: Mboy arakaʼe pevepa pe visión pe sacrificio ára ha ára rehegua, ha pe ñemomarandu vai oporomboharapáva, oñemeʼẽ hag̃ua mokõivéva pe santuario ha pe ehérsito oñemboguata hag̃ua hiʼári? Daniel 8:13.
538 ha’e peteĩ “paha ára”, ha ojogueraha kurusu rehe, upéva avei peteĩ ára paha peteĩ período proféticogua. 538 ha kurusu ome’ẽ mokõi testígo, ohechaukáva mokõivéva profecía ñepyrũ ha ipaha oñemarka proféticamente peteĩ “paha ára” ramo.
Umi versíkulo mokõipa ha mokõihápe, versíkulo veintepe, versíkulo dieciséispe, versíkulo diezpe, versíkulo siete guive nueve peve ha versíkulo peteĩme ojehechauka hag̃ua pe “ára paha”. Versíkulo mokõi paapy ohechauka pe joaju umi judío macabeo ojapova’ekue Roma pagana ndive ary 161 guive 158 Cristo mboyve peve. Pe tembiasakue Dinastía Hasmonea rehegua, iñepyrũrã guive pe ñorairõme ha opa peve Jerusalén ñehundípe ary 70 Cristo rire, ta’anga ramo ohechauka protestantismo apóstata Estados Unidos-pe oñepyrũva 1844-pe, peteĩ profesía ára rehegua paha, ha upévare peteĩ “ára paha”, ha opáva pe léi domingope, ojehechaukaháicha ary 70 Cristo rire rupive.
Pe versíkulo mokoĩpaapy guive oñemombeʼu peteĩ “ára paha” oĩha ary 167 a.C. pe ñorairõhápe Modein-pe ha avei ary 70 d.C.-pe, mokõivéva ohechauka hag̃ua 1844 ha pe léi domingo rehegua, peteĩteĩrõ. Pe versíkulo mokoĩpaapy, umi versíkulo mokõipa peteĩ ha mokõipa mokõi, pe versíkulo mokõipa, pe versíkulo paĩpa, pe versíkulo paĩ, umi versíkulo siete guive nueve peve ha pe versíkulo peteĩ, opaite omarka pe “ára paha”.
Pe versíkulo mokõipa irundyha ohechauka Roma pagána yvate guasu mbohapysa su ary pokõindyha pukukue, ha upéicha omoĩ mokõivéva pe ñepyrũ 31 a.C.-pe ha pe opa 330-pe “paha ára” ramo. Pe versíkulo mokõipa porundy ha mokõipa porundypa ohechauka mokõivéva pe ñepyrũ ha pe paha upe período rehegua; upévare pe versíkulo mokõipa irundy, pe versíkulo mokõipa porundy, pe versíkulo mokõipa porundypa, pe versíkulo mokõipa mbohapy, umi versíkulo mokõipa peteĩ ha mokõipa mokõi, pe versíkulo mokõi pa, pe versíkulo pa potĩ, pe versíkulo pa, umi versíkulo porundy guive porundy porã meve, ha pe versíkulo peteĩ, maymáva ohechauka pe “paha ára”.
Pe versíkulo mbohapypa peteĩha omombe’u 538, upe ñembyai ojapo hag̃ua ñehundi oĩmbávo; ha umi versíkulo mbohapypa poteĩ ha irundypa omombe’u 1798 ramo “paha ára”. 538 pe versíkulo mbohapypa peteĩhápe ha 1798 umi versíkulo mbohapypa poteĩ ha irundypápe, umi versíkulo mokõipa siete ha mokõipa nueve, pe versíkulo mokõipa irundy, pe versíkulo mokõipa mbohapy, umi versíkulo mokõipa peteĩ ha mokõipa mokõi, pe versíkulo mokõi pa, pe versíkulo pa suéisha, pe versíkulo pa, umi versíkulo siete guive nueve peve ha pe versíkulo peteĩ, opavave ohechauka “paha ára”.
Pe “ára paha” ojehechauka paapy peteĩha mokõi jey ñanduti pe jehasa ñe’ẽ irundyha peteĩha mboyve, ha upéva hína pe léi domingo ha ambue “ára paha”; upéicha avei ñe’ẽ irundyha poha, araka’épa pe papa oguahẽ ipahápe ha ndaipóri avave oipytyvõva chupe. Paapy peteĩha po jey pe “ára paha” oñemoĩ capítulo once-pe. Pe ñe’ẽ paha “diez” rehegua tema hína pe “ára paha”. Upéva orrepresenta umi añetegua oñemboja’óva pe sellado árape umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua.
Jaseguíta pe artíkulo oútavape.