Estados Unidos ojehechauka porãite hag̃ua la Biblia-pe. Oĩ heta pasáhe bíblico ohechaukáva porãite Estados Unidos-pe arapaha ñemohu’ãme. Apocalipsis capítulo trece-pe, Estados Unidos ha’e pe mymba mokõiha térã pe mymba mokõi hatĩva osẽva yvýgui ha ombotove hag̃ua opa ko yvy arigua tojogua térã tovende — ndaha’éiramo oguereko hikuái pe mymba marka.
Ha ahecha ambue mymba vai osẽva yvýgui; ha oguereko mokõi hatĩ ovecha ra'yicha, ha oñe'ẽ mbói guasúicha. Ha ha'e oipuru opa tembikuaa peteĩha mymba vai mba'éva henondépe, ha ombojerovia yvy ha umi oikóva ipype peteĩha mymba vaípe, upe ivaikue omano hag̃uáicha ojejapiva'ekue ojepohano vaekue. Ha ojapo techaukaha tuicha, upéicha hag̃uáicha omboguejy tata yvágagui yvy ári yvypóra renondépe, ha ombotavy umi oikóva yvy ári umi techaukaha rupive oguerekóva pu'aka ojapo hag̃ua mymba vai renondépe; he'ívo umi oikóva yvy ári tojapo hag̃ua ta'ãnga mymba vaípe g̃uarã, upe oguerekova'ekue kyse ñehundi ha oikove jeýva. Ha oguereko pu'aka ome'ẽ hag̃ua tekove mymba vai ra'ãngápe, upéicha hag̃uáicha mymba vai ra'ãnga ñe'ẽ, ha ojapo hag̃ua opa umi ndojeroviaséivape mymba vai ra'ãngáre tojejuka. Ha ojapo opavavépe, michĩ ha guasu, ipirapire hetáva ha imboriahúva, isãsóva ha tembiguáivape, oñemoĩ hag̃ua peteĩ mba'e rechaukaha ipo akatúa térã isyváre; ha ani hag̃ua avave ikatu ojogua térã ovende, ndaha'éiramo pe oguerekóva upe rechaukaha, térã mymba vai réra, térã héra papapy.
Koʼápe oĩ arandu. Toipapa mymba ñarõ pe papapy pe ohesakãvape g̃uarã; haʼe niko peteĩ kuimbaʼe papapy; ha ipapapy haʼe Seiscientos sesenta y seis. Apocalipsis 13:11–18.
Ko pasáje-pe oĩ siete característica profética principal oñembojoajúva pe mymba yvy rehegua mokõi hatĩva ndive. Haʼe oiporu pe mbarete pe mymba ohenondéva mbaʼe; ombojerure opa tapicha ko yvy ariguápe omombaʼeguasu hag̃ua pe mymba oĩvaʼekue hese mboyve; ojapo tuicha mbaʼe hechapyrãva opavave kuimbaʼe ohecháva; ombotavy opaite yvy ape ári ha omanda ko yvy ape ári ojejapo hag̃ua peteĩ taʼanga pe mymba ohenondéva rehegua; omeʼẽ tekove pe mymba taʼangápe ha upéva oñeʼẽ; ombohovái opaite yvy ape ári manóramo jepe omombaʼeguasu hag̃ua pe taʼanga pe mymbápe; ha oporombopyʼaguasu opaite yvy ape ári oguereko hag̃ua pe marca tahaʼe tĩsyryrýpe térã pópe, ha ojehejaʼỹ hag̃ua ojogua térã ovende umi ndoguerekóivape pe marca, térã pe téra, térã pe número pe mymba rehegua.
Tembiapo ñembotavy rehegua omohu’ãva pe mymba osẽva “yvyguy guive” pe versíkulo once-pe ha’e peteĩ mba’e tuichaitereíva ha mbarete eterei, upévare “ombotavy umi oikóva yvy ape ári.” Ko yvy pukukue tuichakue oñembotavyta Estados Unidos rupive. Péva he’ise, Tupã iglesia añoite ojehejávo — ko yvy pukukue tuichakue oñembotavy hag̃uáicha omoneĩ hag̃ua anticristo marca. Umi mba’e oikótava profecía rupive, oúva ko ñembotavy oikétava yvy pukukue javeve mboyve, oñepyrũma hína.
Oĩ tembiasakue Bibliapegua heta tapicha oikuaáva, jepe ipypekuéra sapy’ánte oikuaánte hikuái hi’ári rupi. Hetavéva ohendu va’ekue Moisés ha Faraón, Daniel ha Nabucodonosor, térã Jesús ha Pilato oñomoirũrõ guare. Tapicha kuéra oikuaa ko’ã tembiasakue bíblica opaichagua entendimiento reheve, ha katu ndaha’éi jepi ohechakuaa hikuái profecía bíblica omombe’uha hag̃ua, peteĩchaite ha hesakã porã, mburuvichakuéra ha reino-kuéra rehe. Péichaete niko oiko va’ekue Moisés, Daniel ha Cristo rehe. Egipto, Babilonia ha Roma oñemombe’u va’ekue héraite reheve profecía bíblicape, upe tembiasakue mboyve oñekumpli haguã umi predicción he’íva umi reino-kuéra rehe. Ñandejára araka’eve ndojepokuaái hag̃ua.
Che niko che, che ndachemoambuéi; upévare peẽ Jacob raʼykuéra ndapejepahái. Malaquías 3:6.
Jesucristo upeichaite yma, ko árape, ha opa ára g̃uarã. Hebreos 13:8.
Pe añete Ñandejára araka’eve ndojepokuaáiha ñemoambuépe ome’ẽ ñandéve pa’ũ ñamoĩ hag̃ua peteĩ lógica isãsóva ñaneñangarekóvo mokõi hatĩ oguerekóva mymba yvy rehegua Apocalipsis trecepegua rehe. Jaikuaágui Ñandejára omoĩ hague tenonderãite marandu hag̃ua umi tetãnguéra Egipto, Babilonia ha Roma rehegua, peteĩteĩ ojehechauka jave mba’éichapa oñemoĩkuri ha omuña Ñandejára iglesia, ikatu ñamopyenda ciertos mba’e añete umi mymba yvy rehegua Apocalipsis trecepegua rehegua. Pe mymba yvy rehegua, ojoguaháicha Egipto, Babilonia ha Rómape, ojehechaukáta directamente profecía bíblicape tenonderãite pe tembiasakue mboyve, upépe oñekumplitaha pe marandu upe tetã rehegua. Ha’e hag̃ua ikatuha ñamopyenda ko añetegua añemopyenda peteĩ regla bíblica iporãva ha iñimportantetéva rehe. Pe regla he’i añetegua oñemopyenda hag̃ua mokõi testígo ñe’ẽre.
Mokõi testígo térã mbohapy testígo ñeʼẽme añoite ojejukáta pe oĩva omanó hag̃uáicha; peteĩ testígo ñeʼẽme katu ndojejukamoʼãi chupe. Deuteronomio 17:6.
Peteĩ testígo añoite ndoñembo'ýi va'erã peteĩ kuimba'ére mba'eveichagua tekojoja'ỹrã rehe, térã angaipa rehe, oimeraẽ angaipa ojapóvape; mokõi testígo jurúpe, térã mbohapy testígo jurúpe, oñemopyenda va'erã pe mba'e. Deuteronomio 19:15.
Kóva hína mbohapyha jey aha hag̃ua pene rendápe. Mokõi térã mbohapy testígo jurúpe oñemopyenda vaerã opa ñe’ẽ. 2 Corintios 13:1.
Ani rehendúi va’erã peteĩ moakãhára rehegua je’accusa, mokõi térã mbohapy testígo renondépe’ỹre. 1 Timoteo 5:19.
Marandu Marangatu ñe’ẽngue omombeʼu kuri Egipto yma guarépe oguahẽtaha iñehundi, Tupã oñemoĩ jave Egipto Faraón iñakãhatã ha ipuʼakaʼỹva rehe. Marandu Marangatu ñe’ẽngue omombeʼu kuri avei Babilonia yma guarépe ojupitaha ha upéi hoʼataha, ha upéicha avei oñemoĩ Babilonia ruvicha guasu kuéra iñakãhatã ha ipuʼakaʼỹva rehe. Marandu Marangatu ñe’ẽngue omombeʼu kuri Roma pagano imperio ojupitaha ha hoʼataha, ha ohechauka ha oñemoĩ Roma rembijokuái kuéra ivaíva rehe. Tupã rekopykue arakaʼe ndojepokuaáiva jojaite guive ojekuaa porã rupi, upe tetãnguéra apytépe pe iporãvéva oñeñeʼẽva Marandu Marangatu ñe’ẽnguépe—pe mymba yvy rehegua Apocalipsis trece-pe—añetehápe ojehechaukáta Marandu Marangatu ñe’ẽngue rupive.
Oñembotývo vove pe profesía yvyguy mymba pegua Apocalipsis trece-pe, Tupã iglesia oñemoĩta ñorairõme yvy arigua mymba ruvicha politikokuéra ha religiosokuéra ndive, Moisés, Daniel ha Cristo ohechauka haguéicha profesíape. Estados Unidos rembiaporã profesiagua arapaha ko yvy ape ári ha’e peteĩva umi mba’e tenondegua profesía bíblica rehegua. Jaikuaaukávo marandu bíblico ohechakuaa hag̃ua Estados Unidos rembiaporã profesía bíblica ryepýpe, jaipurúta tembiapoukapy ojeporavóva la Biblia ryepýgui, Tupã Ñe’ẽ natekotevẽigui avave yvypóra ome’ẽ hag̃ua chupe he’iséva. Israel yma guarépe oñeme’ẽ kuri tembiapoukapy ceremonial, tembiapoukapy tesãi rehegua, umi pa tembiapoukapy teko porã rehegua, tembiapoukapy ñemitỹ rehegua ha heta ambue. Tupã ningo oiko porã peteĩ orden-pe.
Tojejapo opa mba’e hekopete ha peteĩcha. 1 Corintios 14:40.
Pe registro bíblico nome’ẽi testimónio mba’eveichagua ohechaukáva peteĩ tapicha ojehovasataha simplemente oheja hag̃uáicha yke umi norma Ñandejára ome’ẽva. Mávapa ikatu oha’arõ ojehovasataha oñembotavy ramo umi norma interpretación profética rehegua, oñemoĩva la Bíblia ryepýpe ha rupive, pe estudio profético rembipotápe g̃uarã?
Peju ko'ág̃a, ha ñañemongeta oñondive, he'i Ñandejára: pene angaipakuéra pytãramo jepe poyvi pytãicha, morotĩta nieveicha; pytãramo jepe pytãmbyjuicha, morotĩta ovecha ragueicha. Isaías 1:18.
Jaipurúvo umi tembiapoukapy bíblicape, ñame’ẽta la Biblia voi toñemoĩ hag̃ua ha tohechauka hag̃ua pe tembiapoukapykuéra añetépa térã japu. Opaichagua tembiapoukapy Tupãmeguaicha, akóinte oĩ peteĩ ñembohova satánicova umi tembiapoukapýpe g̃uarã. Upévare tekotevẽeterei, peteĩ tembiapoukapy ojeporúrõ oñemopyenda hag̃ua peteĩ añeteguáre, tojehechajey ha tojehechauka mokõivéva: pe añetegua ojekuaaukáva ha pe tembiapoukapy ojeporúva.
Ahayhuetéva, ani pejeroviáke opa espíritu rehe; pehaʼãnga katu umi espíritu, peikuaa hag̃ua oĩpa Tupãgui; heta proféta japu niko osẽma ko yvy ape ári. 1 Juan 4:1.
Ambue mba’e pota, ohasávo ko jehupytyrãme Estados Unidos rembiapo maranduhára rehegua ñemombe’úpe, ha’e hína ñamoakãrapu’ã hag̃ua pe marandu kañy Apocalipsis arandukágui, Jesús omoñemíva’ekue ko generación particular peve.
Umi mba’e kañymby niko Ñandejára ñande Jára pegua; ha umi mba’e ojehechaukáva niko ñande ha ñande ra’ykuéra pegua opa ára g̃uarã, ikatu hag̃uáicha jajapo opa mba’e ko léi ñe’ẽme’ẽ he’íva. Deuteronomio 29:29.
Ñandejára marandu ñemimby maranduhára rehegua ojehechaukáva niko oĩ ikatu hag̃uáicha umi ohupytýva pe ñemimby ojapo hag̃ua Hembiapoukapy. Yvyporakuéra ikatu añoite ojapo Hembiapoukapy ojehaíramo ipy’áre. Pe ñemimby oñemboty’ỹva Apocalipsispe ha’e pe proceso peteĩ parte, Espíritu Santo ohaívo Ñandejára rembiapoukapy ñande ryepýpe ha ñande py’áre. Pe ñemimby ojepe’áva Ñandejára retãme g̃uarã, araka’eve ha oñemoneĩramo jeroviápe, omopyenda pe ñe’ẽme’ẽ pyahu.
Péina, oguahẽta ára, he’i Ñandejára, ajapótaha peteĩ ñe’ẽme’ẽ pyahu Israel róga ndive ha Judá róga ndive: ndaha’éi pe ñe’ẽme’ẽ ajapo va’ekue itúva-kuéra ndive upe árape, ajapyhývo chupekuéra ipo rehe aguenohẽ hag̃ua chupekuéra Egipto yvýgui; ha’ekuéra niko omboja’o che ñe’ẽme’ẽ, jepe che ha’e va’ekue iména chupekuéra, he’i Ñandejára: Kóva katu ha’éta pe ñe’ẽme’ẽ ajapótava Israel róga ndive umi ára rire, he’i Ñandejára: Amoĩta che léi ipypekuéra, ha aháita ikorasõme; ha che ha’éta Ijára, ha’ekuéra katu che retãguáta. Jeremías 31:31–33.
“Ko yvy rembiasakue ára pahápe, Tupã ñe’ẽme’ẽ iñemoingove jeýta umi iñemoñe’ẽrendu ha hembiapoukapy guerekoháre ndive.” Review and Herald, 26 de febrero de 1914.
Apocalipsis 1:1–3 Pe Marandu Pyta Kygua’ẽ:
Jesucristo Ñemombe’upy, Tupã ome’ẽva’ekue ichupe, ohechauka hag̃ua hembiguáipe umi mba’e pya’e hag̃uáicha oiko; ha omondo hag̃ua, oikuaauka hag̃ua iñángel rupive hembiguái Juan-pe: ha’e omombe’u añetehápe Tupã Ñe’ẽ rehegua, ha Jesucristo remimombe’u rehegua, ha opa mba’e ha’e ohechava’ekue rehegua. Ojehovasáva pe omoñe’ẽva, ha umi ohendúva ko profesía ñe’ẽ, ha oñangarekóva umi mba’e ipype jehaíva rehe: ára hi’aguĩgui. Apocalipsis 1:1–3.
Mbohapyre peteĩha guive mbohapyha peve Apocalipsis capítulo peteĩme ohechauka porã porã “Jesucristo Revelación” ha’eha pe marandu paha yvypórape g̃uarã. Kóva hesakã porã ha’eha peteĩ marandu, pórke “Jesucristo Revelación” oñeme’ẽ Ichupe Túva Yvagagua rupive ohechauka hag̃ua hembiguáipe umi mba’e “pya’e hag̃uáicha oiko.”
Ñandejárape he’i ñamboguata hag̃ua ñane akãme pe “Espíritu Santo omohendaite hague umi mba’e, mokõive ‘pe profecía ñeme’ẽme’” ha avei “umi mba’e ojehechaukávape”.
“Espíritu Santo omohenda porãiterei umi mba’e, mokõivéva pe ñe’ẽmarandu proféticape oñeme’ẽrõ guare ha umi mba’e ojehechaukávape, ombo’e hag̃ua pe tembiguái yvypóra ndojehechaukaiva’erãha, oñemokañyva’erãha Cristo-pe, ha Ñandejára Tupã yvagagua ha Iley oñemomba’eguasuva’erãha. Emoñe’ẽ Daniel aranduka. Ehenói ne akãme, punto por punto, umi reino rembiasakue upépe ojehechaukáva.” Testimonies to Ministers, 112.
“Umi mbaʼe ojehechaukáva” ha avei “marandu jeprofetisáva ñeme’ẽ” Apocalipsis, kapítulo peteĩ, umi mbohapy versíkulo peteĩha-pe, hechauka porãite paso a paso mba’éichapa Tupã oñe’ẽ yvyporakuérape, ha avei oikuaauka pe marandu oñembohasáva héraha “Jesucristo Revelación.”
Upéi Jesucristo ojapo mokõi mbaʼe pe marandu ndive oguerovaʼekue Tupãgui. Haʼe omondo pe marandu iñángel rupive ha avei ohechauka hag̃ua pe marandu iñángel rupive. Upéi iñángel ogueraha pe marandu proféta Juanpe, haʼe ohai hag̃ua, ha omondo umi iglésiape nde ha chéve g̃uarã. Umi mbohapy versíkulo peteĩha oñemoheñói “Espíritu Santo” rupive péicha hag̃uáicha omombaʼeguasu hag̃ua mokõivéva pe “marandu” ha pe “jeikuaaukarã rape” oikevaʼekue oñembohasávo pe marandu.
Mbohapy peve ñahesa'ỹijóva oikuave'ẽ pe marandu paha yvypórape g̃uarã, hákatu ndaha'éi añónte pe marandu paha—tuichave mba'éva, mbohapy peve ohechauka pe marandu paha “ñe’ẽñemomandu’a” rehegua yvy ape ári g̃uarã. Pe marandu rekotee “ñe’ẽñemomandu’a” rehegua ojekuaauka oñemombe’úvo peteĩ aty tapicha rehegua “hovasapyre” ramo, olee haguére, ohendu haguére ha oñangareko haguére “umi mba’e ipype ojehaíva rehe.” Oĩ peteĩ aty tapicha ndoleemo’ãi, nohendumo’ãi peteĩ ñe’ẽñemomandu’a ojehechaukáva “Jesucristo Revelación” ramo. Ndaikatúi chupekuéra ojehovasa. Hesakã porã, oĩramo peteĩ aty ojehovasáva olee, ohendu ha oñangareko haguére umi mba’e ojehaíva rehe, upéicharõ oĩ avei peteĩ aty ndojehovasáiva. ¿Peteĩ tapicha piko olee, ohendu ha oñangarekóta pe marandu Jesucristo Revelación rehegua? Oĩramo upéicha, ojehovasáta; ndaupéichairamo, oñeñemoĩta maldición guýpe.
“He’i maranduhára: ‘Ojehovasáva upe omoñe’ẽva’—oĩ umi ndoikuaaséiva omoñe’ẽ; upe jehovasa ndaha’éi chupekuéra guarã. ‘Ha umi ohendúva’—oĩ avei umi nohenduséiva mba’eve profecía-kuéra rehegua; upe jehovasa ndaha’éi ko atyguápe guarã. ‘Ha ojapóva umi mba’e ipype ojehaíva’—heta oĩ noñatendéiva umi ñe’ẽmondýi ha umi mbo’epyrã oĩva Apocalipsis-pe; avave ko’ãva apytégui ndaikatúi oñemomba’e pe jehovasa oñepromete va’ekuére. Enterove umi opuka vaíva profecía rembiasakuéra rehe ha oñembohoryva umi ta’ãnga’ỹrã ko’ápe tekotevẽháicha oñeme’ẽva rehe, enterove umi ndoipotáva omoambue hekove ha oñembosako’i Yvypóra Ra’y ou hag̃ua, ndohupytymo’ãi jehovasa.” The Great Controversy, 341.
Pe ñe’ẽjoaju “ara hi’aguĩma” pe mbohapyha versíkulope ohechauka kóva ha’eha peteĩ ára ha’e hag̃uáva, araka’e pe marandu paha ñemongyhyje rehegua og̃uahẽva tembiasakue-pe. “Pe ára” —(peteĩ ára ha’e hag̃uáva)— “hi’aguĩma”. Peteĩ ára ha’e hag̃uáva og̃uahẽ hag̃uáma, hi’aguĩma rupi, ha Tupã tavayguakuéra (Juan ohechaukaháicha) oikuaa pe marandu pe “ára” og̃uahẽ mboyve. Juan ohai vaekue pe lívro Apocalipsis pahaitépe pe siglo peteĩha, jepe hag̃ua ko’ã versíkulo ohechauka oĩtaha peteĩ punto pe tembiasakue pukukue javeve, ári rire áño 100, araka’e pe marandu paha ñemongyhyje rehegua oñemomarandúta. Upe “ára” “hi’aguĩma” vove, pe marandu ohechaukáva umi “mba’e pya’e oikova’erãva” oñemboyekuaáta Tupã rembiguáipekuérape.
Ko série de artíkulope, la Biblia ha Ellen White jehaipyrekuéra oipuru vaʼerã autorida ramo oñemombarete hag̃ua pe ñemyesakã umi pasáhe bíblicore rohenóiva.
Avei ñañe’ẽta avei umi mbojojaha profétika ñemyesakãrã rehe, William Miller ombyatyva’ekue, ha umi mbojojaha ojehechakuaáva pe atyhápe hérava Prophetic Keys. Avei jaipurúta pe estudio profétiko hérava Habakkuk’s Tables.
Ndoroikéi romyesakãmba opaite tembiapoukapy roipurúva. Mbyky hag̃uáicha, romombeʼúta añoite pe aty “Prophetic Keys” rehe umi oipotávape omoñeʼẽ peteĩ techaukarã ipypukuvéva pe tembiapoukapy rehe. Pe aty “Habakkuk’s Tables” ndive, roipota jahechauka ciertas presentación-kuéra ikatuhápe peteĩ ñeʼẽngatu rombohasamínteva koʼápe oñemboguapy hag̃ua ipypukuve hag̃uáicha.
Rojesarekóvo peve pe kuatiañe’ẽ Apocalipsis rehegua ñehesa’ỹijo, romokyre’ỹ mbohovái hag̃ua opavave renondépe; ha katu rombohováita umi jeikepyre oipytyvõva añoite ko ñehesa’ỹijo oñemotenondéva. Ore ñomongeta renda oguerekóta ko’ag̃agua presentación aty, umi regla profética jaipurúva ha pe marandu ojejuhúva Habacuc Táva-pe.
Pe Jesucristo Rekovekue, Tupã ome'ẽva chupe ohechauka hag̃ua hembiguáipe umi mba'e pya'etéma oikótava; ha omondo ha oikuaauka ijesareko rupive hembiguái Juanpe: kóva ome'ẽva testimónio Tupã Ñe'ẽ rehe, ha Jesucristo testimónio rehe, ha opa mba'e rehe ohechava'ekue. Ojehovasáva pe omoñe'ẽva, ha umi ohendúva ko profesía ñe'ẽ, ha ojapóva umi mba'e ipype ojehaíva; hi'águi ára oguahẽma. Apocalipsis 1:1–3.
Pe ñe’ẽ griego oñembohasáva “hechauka hag̃ua” he’ise “oikuaaukávo”. Ha’e omondo pe marandu “i”ánhel rupive ha ohechauka hag̃ua “i”ánhel rupive. “I”ánhel hína Gabriel.
“Pe ánhel ñe’ẽ, ‘Che héra Gabriel, ha che aime Ñandejára renondépe,’ ohechauka ha’e oguerekoha peteĩ tenda yvateite ñemomba’eguasúpe yvagapegua huésa rógape. Oguahẽrõ guare peteĩ marandu reheve Daniel-pe, he’i: ‘Ndaipóri avave oĩva che ndive ko’ã mba’épe, ndaha’éiramo Miguel [Cristo], nde Ruvicha.’ Daniel 10:21. Gabriel reheguávo, Pe Salvador oñe’ẽ Apocalípsis-pe, he’ívo: ‘Ha’e omondo ha oikuaauka iñánhel rupive hembiguái Juan-pe.’ Apocalipsis 1:1.” The Desire of Ages, 99.
Pe ánhel Gabriel oñemondo pe marandu reheve ha pe ánhel Gabriel avei ohechauka pe marandu. Yvyporakuéra oguahẽvo pe tenda tembiasakuepe “pe ára hi’aguĩma” hag̃ua oñemoherakuã pe marandu paháva ñemomarandurã, upe marandu paha ojehechauka peteĩ ánhel rupive. Pe lívro de Apocalipsis-pe “marandu” hetajey ojehechauka umi ánhel ramo, ha añetehápe pe ñe’ẽ griego oñembohasáva “ánhel” ramo Apocalipsis-pe he’ise maranduhára.
Mayma Tupã añetegua ojekuaauka va’ekue tembiasakue ryepýpe ha’e añetehápe peteĩ Jesucristo jeikuaaukaha; ha pe Jesucristo jeikuaaukaha oĩva Apocalipsis kapítulo peteĩme ha’e pe ñe’ẽmondýi paha yvypórape g̃uarã, ha oiko peteĩ aravoitépe ojehechaukáva peteĩ “ára” ramo. Oĩ ambue jehasa Apocalipsis lívrope, upépe Juan he’i “pe ára hi’aguĩma”. Pe ambue jehasa ome’ẽ peteĩ mokõiha testígo ojehecha hag̃ua umi ñe’ẽ añepyrũrã ambohupyty va’ekue umi versíkulo peteĩ guive mbohapy peve rehe.
Ha he’i chéve: Ko’ã ñe’ẽ jeroviaha ha añetegua; ha Ñandejára Tupã, maranduhára marangatu kuéra Tupã, omondo va’ekue ijasýpe ohechauka hag̃ua hemiguái kuérape umi mba’e pya’e hag̃uáicha oiko va’erã. Péina ápe, aju pya’e: ojehovasáva pe oñongatúva ko kuatiañe’ẽ marandu hag̃uáva ñe’ẽnguéra.
Ha che, Juan, ahecha ko'ã mba'e ha ahendu avei. Ha ahendúvo ha ahechávo, aity ajesũ hag̃ua amomba'eguasu hag̃ua pe ánhel ohechaukáva chéve ko'ã mba'e renondépe.
Upéi he’i chéve: “Ani rejapo upéva; che niko nde irũnguéra peteĩva, ne ryvykuéra profetakuéra apytégua, ha umi oñongatúva ko kuatiañe’ẽ ñe’ẽnguéra apytégua avei. Eñesũ Tupã renondépe.”
Ha he’i chéve: Ani reñomína pe marandu kuatiañe’ẽme oĩva ko aranduka marandu hag̃uágui, pe ára hi’aguĩma hag̃ua. Pe hekojojáva’ỹ, toiko hekojojáva’ỹ gueteri: ha pe ky’áva, toiko ky’a gueteri: ha pe hekojojáva, toiko hekojoja gueteri: ha pe imarangatúva, toiko marangatu gueteri. Apocalipsis 22:6–11.
Apocalipsis aranduka paha gotyópe jajuhu pe tema peteĩchagua oĩva Apocalipsis ñepyrũme. Pe marandu ñembohasa rape ha pe marandu voi oñemombe’u jey, “Ñandejára Tupã” “omondo iñángel omhechauka hag̃ua hembiguáipe umi mba’e pya’e hag̃uáicha oiko va’erã.” Ha upepete voi, umi tembiguái ohecha rire pe marandu omyesakãva “umi mba’e pya’e hag̃uáicha oiko va’erã”, Cristo omombe’u ouha pya’e. Kóva hína pe marandu oúva Cristo jeju mokõiha mboyve, ha upévare ha’e pe marandu paha ñemomarandu hag̃uáicha—upe maranduete ojehechaukáva “Jesucristo Revelación” ramo capítulo peteĩ, versíkulo peteĩme. Pe jehovasa oñeprometéva Apocalipsis mbohapy versíkulo peteĩha rupi oñemombe’u jey ko ñe’ẽme: “Ojehovasáva pe oñongatúva ko aranduka profecía ñe’ẽnguéra.”
Koʼã versíkulope jajuhu peteĩ ñemyesakãve pe marandu ñembohasa rape rehegua oñemoĩva’ekue peteĩha kapítulope; jajuhu niko, Gabriel omeʼẽ rire pe marandu Juánpe, Juan ojepyʼapyeterei pe marandúre ha oheka oñesũ hag̃ua Gabriel renondépe. Upémarõ Gabriel oipuru Juan jejavy ohechauka hag̃ua umi ánhel yvagagua, umi maranduhára yvy arigua, ha opa umi ojokóva pe marandu ñeʼẽnguéra, haʼeha “tembiguái irũ” oadorávaʼerã Ñandejára Apohárape, ha ndahaʼéi Ñandejára rembiapópe.
Koʼã versíkulo omombeʼu umi mbaʼe oikoha peteĩchagua ha pe marandu jajepyʼamongetaháicha kapítulo peteĩhápe. Haʼekuéra omomarandu jey umi ñeʼẽ jeroviaha ha añetegua ohechaukáva Tupã rembiguáipe mbaʼépa pyaʼeete ojejapovaʼerã. Pe marandu oñemoĩ jey peteĩ contexto-pe ojeguerekohápe pe proceso de comunicación oikóva Tupã ha Hemimbiguái apytépe. Kapítulo veintidós-pe jajuhu hetave prueba pe marandu haʼeha pe marandu paha ñehenduka hag̃ua, pe “ára” oĩva “hiʼag̃uíma” oñemarca ramo oikótaha peteĩhaite yvyporakuéra tiempo de gracia oñembotýta mboyve; pe ñeʼẽ heʼíva “pe oĩva hekojojahaʼỹpe, toiko gueteri hekojojahaʼỹme; ha pe kyʼa, toiko gueteri ikyʼápe; ha pe hekojoja, toiko gueteri tekojojápe; ha pe imarangatu, toiko gueteri marangatúpe,” omarka tiempo de gracia ñemboty, ha upéva omarka avei umi siete última plaga ñepyrũ, ha umíva katu ipahápe oguahẽ Cristo Jeju Mokõiha reheve.
“‘Upe ramo Miguel opuʼãta, pe Mburuvicha Guasu oñemboʼýva ne retãygua raʼykuéra rehehápe; ha oúta peteĩ ára jejopy vai, arakaʼeve ndaipóri vaʼekue péicha oiko guive tetã, upe ára peve; ha upe ramo ne retãyguakuéra ojeipeʼáta, opa umi ojejuhúva jehaipyrepe pe kuatiañeʼẽme.’ Daniel 12:1.
“Oñembotývo pe ángel mbohapyha marandu, pe poriahuvereko ndojerurevéima umi yvy arigua orekóva culpa rehe. Tupã tavayguakuéra omohu’ãma hembiapo. Oñeme’ẽma chupekuéra ‘pe ama pahague,’ ‘pe pytu’u pyahu Ñandejára renondégui,’ ha oĩma oñembosako’íva upe aravo jehasa asývape guarã oúva henondépekuéra. Umi ánhel oiko pya’e oho ha ou yvágape. Peteĩ ángel oúva jey yvygui omombe’u hembiapo oñemohu’ãma hague; pe jehechapyraa paha oguahẽma yvy rehe, ha opavave umi ohechaukáva ijeroviaha umi tembiapoukapy divina rehe oñemohu’ãma ‘pe Tupã oikovéva sello’ rupive. Upérõ Jesús opytu’u hembiapógui oñemoĩ hag̃ua ñande rehehápe pe santuario yvateguápe. Omopu’ã ipo ha he’i ñe’ẽ hatãme: ‘Oñemohu’ãma;’ ha opa pe aty angelical omboi hag̃ua ikoróna kuéra, Ha’e ojapo aja upe marandu pohýi: ‘Pe ndahekojojáiva, toiko gueteri ndahekojojái; ha pe ky’áva, toiko gueteri ky’a; ha pe hekojojáva, toiko gueteri hekojoja; ha pe imarangatúva, toiko gueteri imarangatu.’ Apocalipsis 22:11. Opaite káso oñembohysýima tekove térã ñemanóme guarã.” The Great Controversy, 613.
Pe kuatia Apocalipsis ñepyrũme ha pe kuatia Apocalipsis paha gotyo oñemombe’u pe tembiasakue peteĩchagua. Ñambojoajúvo mokõivéva pasáhe ikatu ñantende porã “Jesucristo Revelación” ha’eha pe marandu paha ñemomarandurã yvypórape g̃uarã Cristo Jeju Mokõiha mboyve. Pe marandu oñerrepresenta simbólikamente peteĩ ánhel rupive oguahẽva pe ára de grásia ñemboty mboyvemi. Pe marandu omboja’o yvypórape mokõi atyme, ojehechávo omoñe’ẽ, ohendu ha ojoko hag̃ua pe marandu ojeipe’áva pe “ára oguahẽma” jave, — pe ára de grásia ñemboty mboyvemi.
“Jaguahẽvo ko mundo rembiasakue paha gotyo, umi profesía oñe’ẽva ára paháre rehe oikotevẽ hag̃ua ñambo’e hag̃ua ñandejehegui peteĩchaite. Pe aranduka paha Nuevo Testamento-pe henyhẽ añeteguágui tekotevẽva ñantende. Satanás omboguevi heta tapicha apytu’ũ, upévare ovy’a hikuái oimeraẽ ñemombyky rehe ani hag̃ua ojapo Apocalipsis-gui iñemoarandu hag̃ua.”
“Pe kuatiañe’ẽ Revelación, ojoajúvo pe kuatiañe’ẽ Daniel rehe, ojerure peteĩ ñehesa’ỹijo hi’aguĩ ha porãva. Topaite mbo’ehára okyhyjéva Tupãgui tohechakuaa mba’éichapa hesakãvévaicha oikuaa ha omombe’u hag̃ua pe Evahélio ñande Salvador ou va’ekue tee oikuaauka hag̃ua Itembiguáipe Juan-pe,—‘La revelación de Jesucristo, que Dios le dio, para manifestar a sus siervos las cosas que deben suceder pronto.’ Avave ani oñembopy’aroy iñehesa’ỹijópe Revelación rehe, umi ta’ãngamýi ojehechaukahápe ha’ete ku oguerekóva mba’e kañymby. ‘Ha oimérõ pende apytépe oĩ oikotevẽva arandúre, tojerure Tupãme, ome’ẽva opavavépe py’aporãme ha ndojahéiva.’ ‘Ojehovasáva pe omoñe’ẽva, ha umi ohendúva ko maranduhai ñe’ẽ, ha oñongatúva umi mba’e ojehaíva ipype; hi’aguĩgui pe ára.’ Ñande jaikuaauka va’erã ko yvy ape ári peve umi tuicha ha pohýi añetegua oĩva pe kuatiañe’ẽ Revelación-pe. Ko’ã añetegua oike va’erã peve Tupã iglésia rembiapoite ha iñepyrũmbykuéra ryepýpe. Tekotevẽ oĩ peteĩ ñehesa’ỹijo ko kuatiañe’ẽ rehe hi’aguĩvéva ha kyre’ỹvéva, ha peteĩ jehechauka joajuháva ha mbaretéva umi añetegua oguerekóvape, añetegua opokóva opa umi oikovéva ko’ã ára pahápe. Opa umi oñembosako’íva ojojuhu hag̃ua Ijára ndive tojapo ko kuatiañe’ẽgui peteĩ mba’e oñehesa’ỹijóva kyre’ỹme ha ñembo’épe. Ha’e añetehápe pe he’iséva héra,—peteĩ revelación umi mba’e oikótava tuichavéva rehe, ojehútava ko yvy rembiasakue ára pahápe. Juan, ijerovia jeroviaha rehe Tupã Ñe’ẽre ha Cristo testimónio rehe, oñemosẽ va’ekue Patmos Ypýpe. Hembiaga’ỹrõ jepe, ndaha’éi upéva omomombyrýva chupe Cristo-gui. Ñandejára oho ohecha Itembigua ijeroviahaitévape iñemosẽhárõme, ha ome’ẽ chupe mbo’epy umi mba’e oútava ári ko yvy ape.”
“Ko ñemo’ẽmby tuichaiterei mba’e ñandéve g̃uarã; ñande niko jaiko ko yvy rembiasakue ára pahápe. Pya’eterei jaikéta umi mba’e ojehupyty hag̃uáme Cristo ohechaukáva’ekue Juánpe oiko va’erãha. Umi Ñandejára remimboukuéra omombe’úrõ ko’ã añetegua pohýi ha marangatu, oikuaava’erã hikuái ojapyhyha umi mba’e oguerekóva tekove opave’ỹva rehegua, ha ohekava’erã Espíritu Santo ñemongarai, ikatu hag̃uáicha oñe’ẽ, ndaha’éi iñe’ẽtee, síno umi ñe’ẽ Tupã ome’ẽva chupekuéra.”
“Pe Apocalípsis rehegua ojepe’a vaerã tavayguakuérape. Heta oñembo’e hag̃ua chupekuéra ha’eha peteĩ aranduka oñembotyva’ekue, ha katu oñemboty umi omboykévape añetegua ha tesape añónte. Umi añetegua oguerekóva ipype oñemombe’u vaerã, tapichakuéra oguereko hag̃ua peteĩ pa’ũ oñembosako’i hag̃ua umi mba’e oikótava pya’eterei hag̃uáicha. Pe Mbohapyha Ánhel Marandu oñepresenta vaerã pe esperánsa añoite ramo peteĩ mundo oñehundihápe jehesalva hag̃ua.”
“Umi ára pahápe oĩva mba’evai ñanembohovái, ha ñane rembiapópe tekotevẽ ñamomarandu tavayguakuérape pe peligro oĩhápe hikuái. Ani jaheja ñeñandu pohýi umi mba’e profecía oikuaaukáva oikotaha pya’e hag̃ua opyta jepe noñemyesakãi hag̃uáicha. Ñande ningo ñandejára remimbou, ha ndorekói ára ñamombo hag̃uáicha. Umi oipotáva oiko ñande Ruvicha Jesucristo ndive tembiapo irũramo ohechaukáta peteĩ interes pypuku umi añetegua ojejuhúva ko lívrope. Hai ha ñe’ẽ rupive oñeha’ãta omyesakã hag̃ua umi mba’e hechapyrãva Cristo ouhague yvágagui oikuaauka hag̃ua.” Signs of the Times, July 4, 1906.
Hetaiterei cien áño rasáma, ary 1906-pe, ñañemomarandu kuri pyaʼete “jajapóta umi mbaʼe ojehupyty hag̃uápe umi tembiapo Cristo ohechauka vaʼekue Juánpe oiko hag̃uáicha.” Pe marandu gueteri oñemboty vaʼekue 1906-pe. Tuicha mbaʼe jaikuaa hag̃ua Jesucristo Revelación marandu oñepeʼa Ñandejára retãyguápe umi mbaʼe oiko mboyve. Oñemombeʼu ñandéve pe Apocalipsis aranduka “haʼeha peteĩ revelación heʼiséva héra voi, peteĩ jehechauka umi mbaʼe iñimportantevévagui oikótava ko yvy rembiasakue ára pahápe.”
Ojepe’a hag̃ua ani hag̃ua Ñandejára tavayguakuéra ome’ẽ pe ñemomarandu, ikatu hag̃uáicha umi ohendúva pe ñemomarandu “oreko peteĩ oportunidad oñembosako’i hag̃ua umi mba’e oikótavape ko’ẽrõitéma.” Iporã ñamandu’a hag̃ua (pórke Juan ohechauka Ñandejára tavayguakuérape pe tembiasakuepe upe ára pe marandu ojeikuaaukava’erãhápe), Juan omombe’u mokõi mba’e rehe ojeperseguihague chupe. “Ijerovia mbarete haguére Ñandejára Ñe’ẽ rehe, ha Cristo testimonio rehe,” ha’e “oñemosẽ va’ekue Patmos Ísla-pe.” Oñemosẽ va’ekue pórke omoneĩ mokõivéva, la Biblia ha Espíritu de Profecía, upéva ha’éva “Jesús testimonio.”
Ha haʼa ipy guýpe amombaʼeguasu hag̃ua chupe. Haʼe katu heʼi chéve: “Ani ejapo upéicha: che niko nde rapicha tembiguái, ha nde joykeʼykuéra apytégua, umi oguerekóva Jesús remimombeʼu. Eñemboʼe Tupãme; Jesús remimombeʼu niko maranduhára espíritu.” Apocalipsis 19:10.
Juan ohechauka peteĩ tavayguakuérape ko yvy paha gotyo oikũmby porãva pe marandu Jesucristo Revelación rehegua, ha ojeporombyasy hag̃ua hese kuéra oñemoĩ mbarete haguére mokõive: la Biblia ha pe Espíritu de Profecía.
Mbohapy peteĩha, versíkulo peteĩha guive mbohapyhápe, oñemomba’eguasu pe marandu ñembohasa rape Tupã Túva ha hembiguáikuéra apytépe. Mbohapy mokõiha ombojoapy pe mombe’upy pe marandu ñembohasa rapere. Ko’ã mokõi pasáhe ohechauka ñepyrũha ha paha pe kuatiañe’ẽ Apocalipsis-pe, ha oñondivepa omyesakã Juan rembiaporã pe ta’anga maranduhára rehegua ryepýpe. Ha’e ndaha’éi añónte pe ohaihúva’ekue Apocalipsis ñe’ẽnguéra, ha katu avei ohechauka umi oĩva arapy pahápe omombe’úva pe marandu paha ñemomarandurã.
Ñandejára ome’ẽ pe ñe’ẽ; tuicha va’ekue umi aty oguerahauka va’ekue. Salmos 68:11
Juan “ohecha” ha “ohendu” umi “mba’e” omoheñóiva pe marandu ha oñemandáta chupe ohaí hag̃ua ha omondo hag̃ua pe marandu umi iglésia-kuérape.
Heʼívo: Che hína Alfa ha Omega, pe peteĩha ha pe paha; ha: Pe rehecháva, ehai peteĩ kuatiarópe, ha emondo umi siete iglesia oĩvape Asia-pe; Éfeso-pe, ha Esmirna-pe, ha Pérgamo-pe, ha Tiatira-pe, ha Sardis-pe, ha Filadelfia-pe, ha Laodicea-pe. Apocalipsis 1:19.
Pe mbaʼe “ohendu” ha “ohecha” vaʼekue, oñemandavaʼekue chupe ohaí hag̃ua ha omondo hag̃ua umi siete tupão Asia Menor pegua-pe; ha katu, og̃uahẽvo umi peteĩteĩva tupão rehe, Jesús voi ombohysýi hag̃ua umi marandu Juan-pe, pórke káda marandu umi siete tupão peteĩteĩme g̃uarã oñepyrũ ñeʼẽjoaju reheve: “Ha pe ánhel iglesia pegua …-pe, ehai.” Jesús voi ombohysýi umi marandu peteĩteĩva umi tupão-pe g̃uarã.
Jesús he’i hag̃ua Juanpe, ha avei Jesús he’i Juanpe ohai hag̃ua mbaʼe ohecha ha ohendúva, ha peteĩ jey Jesús he’i Juanpe ani hag̃ua ohai mbaʼe ohendúva.
Ha osapukái hatãme, peteĩ leõ okororõháicha; ha osapukáirõ guare, siete aratiri omosẽ iñeʼẽnguéra. Ha umi siete aratiri omosẽ rire iñeʼẽnguéra, che aime vaʼekue ahai hag̃uáicha; ha ahendu peteĩ ñeʼẽ yvágagui heʼíva chéve: Emboty umi mbaʼe umi siete aratiri heʼi vaʼekue, ha ani rehai. Apocalipsis 10:3, 4.
Juanpe oñehenóikuri omboty hag̃ua umi siete arapupu heʼíva; ha upéicha ojapóvo, haʼe omboty umi siete arapupu marandu, Daniel oñehenóihaguéicha avei omboty hag̃ua iñaranduka paha ára peve.
Ha nde, Daniel, emboty umi ñe’ẽ ha emboja umi kuatiañe’ẽ, opa hag̃ua ára peve: heta oikóta oguata hag̃ua ko’ápe ha pépe, ha arandu hetavéta.... Ha he’i: Tereho nde rape, Daniel: umi ñe’ẽ niko oñemboty ha oñemboja opa hag̃ua ára peve. Daniel 12:4, 9.
“Ko'ã siete ára ryapu omosẽ rire iñe'ẽ, pe ñe'ẽmondo oúma Juan-pe, Daniel-pe ojehúvaicha pe aranduka michĩ rehegua: ‘Emboty umi mba'e omosẽ vaekue umi siete ára ryapu.’” The Seventh-day Adventist Bible Commentary, volúmen 7, 971.
Ña hína jahechauka mbaʼe rehegua, pe lívro Apocalipsis paha ha ñepyrũme, ojehechauka peteĩ marandu. Pe tape rupive oñembohasáva upe marandu avei ojehechauka. Pe tembiapo Juan oguerekóva upe marandu ñembohasápe oñemombeʼu porãite. Sapyʼánte haʼe ohai rei pe ohecháva ha ohendúva. Ambue jey katu oñeñeʼẽ chupe ombohasávo marandu, ha peteĩ jey oñemandáva chupe ani hag̃ua ohai pe ohendúvaʼekue. Pe marandu oĩva Jesucristo Jehechaukarãme omeʼẽ Túva, Jesúspe, Gabrielpe, ha upéi maranduhára Juanpe, chupe oñemeʼẽva pe tembiaporã ohai hag̃ua upe marandu ha omondo hag̃ua umi iglésiape.
Ehai umi mba’e rehechava’ekue, ha umi mba’e oĩva, ha umi mba’e oikótava ko’ẽrõve. Apocalipsis 1:19.
Ikatu ojelee pe versíkulo ha ndojehechakuaái pe principio profético ojehechaukáva pe tembiapoukapy Juan-pe ojehai hag̃ua. Ojehai hag̃ua umi “mba’e” ojehecháva ha ojehendu hag̃uáicha hína oñemoĩ hag̃ua kuatiare pe tembiasakue ko’ág̃agua, pórke Juan árape umi “mba’e” oĩma va’ekue. Oñemoĩvo kuatiare pe tembiasakue ko’ág̃agua, ha upe jave avei ojehaívo umi mba’e oikótava tenonderãme, upéva hína pe regla profética tenondegua pe lívro Apocalipsis-pe. Juan ojeporu oñemomba’eguasu ha ojehechauka hag̃ua upe principioete ha iñimportancia, pórke chupe, añetehápe, oñe’ẽkuri ojehai hag̃ua “umi mba’e oĩva, ha” upéicha ojapóvo rehaíta avei “umi mba’e oikótava upe rire”, pórke tembiasakue ojerejey. Ko técnica profética hína Jesús firma, pórke firma hína téra, ha Héra Apocalipsis peteĩha kapítulope hína Alfa ha Omega. Ha’e ombojoaju pe pahápeguápe pe ñepyrũmeguándi.
Ñañepyrũ gueteri hína ñahesa’ỹijóvo “Jesucristo Revelación”, ha ko’ág̃a ñañangareko hína capítulo peteĩ ñepyrũ mbohapy ñe’ẽre. Pe marandu paha ñe’ẽmondo rehegua hérava “Jesucristo Revelación” oñembohasa Túva yvagaguágui Jesúspe, Jesúsgui Gabrielpe, Gabrielgui Juánpe, ha’e katu omoĩva peteĩ kuatiañe’ẽme oñemondova’erã umi iglésiakuérape. Pe marandu oñembohéra hag̃ua hendaitépe “Jesucristo Revelación”, tuicha mba’e ñañatendévo kóvare: opa umi mba’e oñehaíva’ekue yvyporakuérape Ñe’ẽ Iñe’ẽngatu rupive, oikuaaukáva Cristo, peteĩ tekome’ẽ ohechauka porãva mávapa ha mba’épa Jesús, ojehechauka Juán rembiapópe omboguapývo pe marandu. Ohaíkuri aja umi mba’e upérõ oĩva, upéicha avei ohai hína kuri umi mba’e gueteri oikótava.
Pe añetegua oñerepresenta jey hag̃ua tembiasakue oñemoheñói Juan ohai jave peteĩ ñe’ẽmondýi ijárape g̃uarã, ha upéva avei ha’e peteĩ ñe’ẽmondýi peteĩ ára oútavape g̃uarã. Juan ohai ramo guare umi poapy tupãópe iglesia cristiana ñepyrũme, upéicha avei ohaihína kuri peteĩ ñe’ẽmondýi iglesia cristiana pegua mundo paha gotyo g̃uarã. Ko mba’e Cristo rekopegua oñerepresenta Cristo oñembohéramo Alpha ha Omega, térã ñepyrũha ha paha, térã peteĩha ha paháva. Añetehápe, la Biblia ohechauka ko Cristo rekopegua mba’eha upe ohechaukáva ha’eha pe añoite Tupã.
Apocalipsis peteĩha kapítulope jajuhu Jesús ojekuaaukaha ijehe Alpha ha Omega ramo.
Aime hína pe Espíritupe Ñandejára árape, ha ahendu che rapykue gotyo peteĩ ñe'ẽ tuicha, mbaraka guasu ryapuicha, he'íva: Che hína Alfa ha Omega, peteĩha ha pahaguéva; ha: Pe rehecháva, ehai peteĩ kuatiañe'ẽme, ha emondo umi pokõi iglésia oĩvape Asia-pe; Éfeso-pe, ha Esmirna-pe, ha Pérgamo-pe, ha Tiatíra-pe, ha Sardis-pe, ha Filadelfia-pe, ha Laodicea-pe.
Ha ajerejerẽ ahecha haguã pe ñe'ẽ oñe'ẽva'ekue chendive. Ha ajere rire, ahecha pokõi candelabro óroguigua; ha umi pokõi candelabro mbytépe oĩ peteĩ ojoguáva Yvypóra Ra'ýpe, oĩva ao puku py guive peve reheve, ha ikambu jerére oñekũmby peteĩ ku'a óroguigua reheve. Iñakã ha hi'áva morotĩ lanaicha, morotĩ y rupiicha; ha hesa tata rendyicha; ha ipykuéra joguaha brónce iporãiterei hag̃uáicha, ku oñemboguejyva'ekuéicha tata rupa ryepýpe; ha iñe'ẽ heta yry puicha. Ha ipo akatúape oguereko pokõi mbyja; ha ijurúgui osẽ peteĩ kyse puku hakõi hãimbe; ha hova kuarahy omimbihaicha mbaretepápe.
Ha che ahecha ramo, ha’a henondéva guasuva’ekueicha ipy guýpe. Ha’e omoĩ che ári ipo akatúa, ha he’i chéve: Ani rekyhyje; che hína peteĩha ha pahaitépe peve. Apocalipsis 1:10–17.
Koʼã versíkulo ryepýpe oĩ heta añetegua, ha koʼápe ahai hag̃uáicha amombeʼuse hag̃uánte kóva: Juan ohendúrõ guare Cristo ñeʼẽ trompétaicha ha ojere ohecha hag̃ua Mávapa pe oñeʼẽvaʼekue chupe, ohecha Jesucristo-pe pe Sumo Sacerdóte yvagagua ramo pe tenda marangatúpe pe santuario yvagaguápe. Upéi Jesús ojekuaauka ijehe Alpha ha Omega ramo ha avei pe peteĩha ha pahaitépe ramo. Pe marandu ha iñembohasápe umi mbohapy versíkulo peteĩhárupi jajuhu peteĩ línea añetegua ojoajúva pe línea añetegua ndive Apocalipsis pahápe. Alpha ha Omega ramo Jesús omyesakã pe paha pe ñepyrũ ndive, pe pahague pe peteĩha ndive. Apocalipsis aranduka pahápe, oñepyrũháicha avei, Haʼe peteĩ jey ojekuaauka ijehe Alpha ha Omega ramo.
Ha he’i chéve: Ko’ã ñe’ẽ jeroviaha ha añete; ha Ñandejára Tupã, maranduhára marangatu kuéra Jára, ombou ijasýpe ohechauka hag̃ua hembiguái kuérape umi mba’e pya’e hag̃uáicha oikova’erãva. Péina, aju pya’e: ojehovasáva pe oñongatúva ko aranduka maranduhái ñe’ẽnguéra.
Ha che, Juan, ahecha ko'ã mba'e ha ahendu. Ha ahendupa rire ha ahechapa rire, aguapy yvýre amomba'eguasu hag̃uáicha pe ánhel renondépe, ha'e vaekue chéve ko'ã mba'e. Upémarõ he'i chéve: Aníke rejapo upéva; che niko nde irũ tembiguái, ha nde ryvy kuéra maranduhára ndive, ha umi oñangareko va'ekue ko aranduka ñe'ẽre: emomba'eguasu Tupãme.
Ha he’i chéve: Ani reñemboty hag̃ua ko kuatiañe’ẽ marandu hag̃uápe ko profecía ñe’ẽ; ára hi’aguĩma.
Pe oĩva tekojoja’ỹme, toiko gueteri tekojoja’ỹme; ha pe ky’áva, toiko gueteri ky’ápe; ha pe hekojojava, toiko gueteri tekojojapópe; ha pe marangatúva, toiko gueteri marangatúpe.
Ha, péina aju pya’e; ha che repykue oĩ chendive, ame’ẽ hag̃ua káda peteĩme hembiapokuére he’iháicha. Che hína Alfa ha Omega, ñepyrũha ha paha, peteĩha ha pahague. Apocalipsis 22:7–13.
Pe kuatia Revelación rehegua omombe’u porã porã, Juan ohaírõ guare pe marandu, pe marandu oñemopyendataha pe principio ñepyrũmbygua ári, omohechaukáva paha. Pe marandu hína pe añetegua peteĩha ojepe’áva Revelación kuatiápe, ha upe añetegua voi hína pe ipahaguéva oje’éva upe kuatiápe. Ha pe testimoniope, iñepyrũmbýpe ha ipahápe Revelación kuatia rehegua, Jesús oñemombe’u ijehegui ha’eha pe Alfa ha Omega, pe Ñepyrũmby ha Paha, ha avei pe Peteĩha ha Pahaguéva.
Mbohapy ñe’ẽryru ñepyrũgua pe kuatiañe’ẽ Apocalipsis-gui omombeʼu porã pe marandu ñemomarandu paha yvypórape guarã. Kóva hína pe ñemomarandu oúva mboyve umi siete plaga paha ha Cristo Jeju Mokõiha. Pe marandu Apocalipsis Jesucristo rehegua “oñemondo ha oñemombeʼu techaukaha rupive” “iángel rupi.”
Upéi rire pe ñemomarandu ñe’ẽ ojehechauka jeýma pe pahápe peve Apocalipsis-pe, ha avei oñerrepresenta pe ángel mbohapyhaicha Apocalipsis catorce-pe.
Ha pe ángel mbohapyha oho hapykuéri, he’ívo ñe’ẽ hatãme: Oiméramo avave omomba’e mymba ñarõ ha ta’ãnga, ha oguereko hese imarca isyváre térã ipope, upe va’e ho’úta Tupã pochy ryguasu ryrúgui, oñeñohẽva’ekue ñemboyke’ỹre ipochy kópage; ha oñembohasa asýta tata ha azúfre rupive umi ángel marangatu renondépe ha Ovecha Ra’y renondépe. Ha iñembyasy tatatĩ ojupi opa ára g̃uarã; ha ndaipóri pytu’u chupekuéra arakue ni pyharekue, umi omomba’éva mymba ñarõ ha ta’ãnga, ha maymáva oguerohorýva héra marca. Apocalipsis 14:9–11.
Pe marandu ñemomarã paha ha’e pe marandu ojehechaukáva mbohapyha ánhel ramo. Ha’e pe ñemomarã paha, pórke omombe’u porãite pe prueba paha yvypórape g̃uarã. Oĩ ambue ánhel oúva upe rire ha ojoaju mbohapyha ánhel ndive, ha upe ánhel avei ha’e pe marandu ñemomarã paha.
Ha upe rire ahecha ambue ánhel oguejyva yvágagui, oguerekóva pokatu tuicha; ha yvy henyhẽ tesape hag̃ua iñemimbypýgui. Ha osapukái mbarete voz hatãme, he’ívo: Babilonia guasu ho’a, ho’a, ha oiko hag̃ua añanguéra renda, ha opa espíritu ky’a renda ñembotypyre, ha opa guyra ky’a ha ndaija’éiva ñembotyha. Opa tetã niko ho’u hepykuekuérare itavyrayguáva pochy víno, ha yvy ruvicha guasu kuéra oporomoakãratĩ hendive, ha yvy pegua ñemuhára kuéra oñembopirapire heta umi hembi’u porã rekovépe.
Ha ahendu ambue ñe’ẽ yvágagui he’íva: Pesẽ chugui, che retãyguakuéra, ani hag̃ua peike hag̃ua hendive hembiapo vaípe, ha ani hag̃uáicha pehupyty hi’árigui umi mba’asy vai. Hembiapo vai niko oguahẽ yvágape, ha Tupã imandu’a heko añáme. Apocalipsis 18:1–5.
Pe marandu ha’éva Jesucristo Revelación ojehechauka capítulo peteĩme, capítulo catorce-pe, capítulo dieciocho-pe ha capítulo veintidós-pe. Pe marandu ojehechauka peteĩ ánhel rupive, pe peteĩha ha paha ñe’ẽmbyrýpe Apocalipsispe ojekuaaukáva ánhel Gabriel ramo, ha upéi capítulo catorce ha dieciocho-pe pe marandu ojehechauka simbólicamente peteĩ ánhel ovevéva yvágape térã oguejýva yvágagui.
Pe ánhel oguejyva yvágagui Apocalipsis kapítulo 18-pe ojejoguauka ymaiteve kapítulo 10-pe, peteĩ ánhel oguejy ramo ha omoĩ peteĩ ipy yvýpe ha ambue parápe. Upéva pe ánhel oguereko peteĩ kuatiañe’ẽ, ha Juanpe oñemandáva ho’u hag̃ua, ha upéva he’ẽ ijurúpe ha hãi hyepýpe. Pe kuatiañe’ẽ Juan ho’úva ha’e peteĩ marandu, ha pe marandu ojejoguaukáva pe kuatiañe’ẽ michĩme ohechauka pe marandu pe ánhel Apocalipsis 18-pegua rehegua; upévare avei ha’e peteĩ techaukaha pe marandu paha ñemomarandurã rehegua.
Ñandéve oñemombe’u Tupã marandu oñemondo hague ha ojehechauka hague peteĩ ánhel rupive; ha jahecháramo porã pe marandu paha, ñemomarandu paha, ojehechauka hag̃uáicha Apocalipsis kuatiápe, jajuhu porã siete jey peteĩ ánhel ohechauka pe marandu paha. Pe peteĩha ha pe pahápe, ha’e va’ekue pe ánhel Gabriel. Upéi, Apocalipsis diez-pe, jajuhu peteĩ ánhel oguejyha peteĩ aranduka michĩ reheve ipope. Apocalipsis catorce-pe jajuhu mbohapy ánhel hetave, opavave ohechaukáva pe marandu paha. Upéi, Apocalipsis dieciocho-pe, jajuhu ambue ánhel ohechaukáva upe marandu pahaete voi. Siete marandu paha ñemomarandu rehegua ojehechauka ánhelkuéra rupive. Pe peteĩha ha pe paha ha’e pe ánhel Gabriel, ha umi cinco ánhel oĩva mbytepe pe peteĩha ha pe pahágui ha’e ánhel simbóliko.
Añete, peteĩteĩ umi siete tupão oguereko avei peteĩ ánhel, haʼekuéra ogueraha hag̃ua peteĩ marandu umi tupãokuérape; péro pe marandu paha ñemomarandurã ñañeʼẽhague rehegua haʼe peteĩ marandu oguerekóva opaite yvy ape ári oikóva niko iñehenduhára ramo.
Peteĩteĩ umi siete línea profética ohechaukáva pe marandu paha ñemomarandu rehegua oñehesa’ỹijova’erã porãiterei ha oñembojoaju hag̃ua ojupe, péro ko momento-pe aipota añemyesakã hag̃uánte peteĩ principio básico Alpha ha Omega rehegua. Pe primera véz oñemombe’úvo peteĩ mba’e Ñandejára Ñe’ẽme ha’e pe referencia iñimportantevéva. Pe primera véz oñemombe’úva “ñemoñare” Biblia-pe ha’e Génesis 1:11-pe, upépe oñeñembo’e ñandéve pe ñemoñare omoheñóitaha “ijoguaháicha.” Pe primera mención pe ñemoñare rehegua omomba’e guasu hese oguerekoha pe ADN tekotevẽva oñemoheñói jeývo hag̃ua ijehegui. Jesús omombe’u Ñandejára Ñe’ẽha peteĩ ñemoñare.
Upe árape Jesús osẽ pe ógagui ha oguapy y rembe’ýre. Ha hetaiterei aty guasu oñembyaty hendápe, upévare oike peteĩ kanóape ha oguapy; ha opaite pe aty guasu opyta y rembe’ýpe. Ha ha’e oñe’ẽ heta mba’ére chupekuéra parábola rupive, he’ívo,
Péina, osẽ peteĩ ñemitỹhára oñemitỹ hag̃ua; ha omboja’o aja, peteĩva umi ta’ỹi ho’a tape ykére, ha umi guyra ou ha ho’u opaite: ambue ho’a ita renda ári, ndahetái yvýpe; ha pya’e okakuaa, ndoguerekói rupi yvy pypuku: ha kuarahy osẽmbávo, oka’ẽ; ha ndoguerekói rupi hapo, ipirupa. Ha ambue ho’a ñuatĩ apytépe; ha umi ñuatĩ okakuaa ha ojopypa chupekuéra: ha ambue katu ho’a yvy porãme, ha ome’ẽ yva, peteĩva cien peve, ambue sesenta peve, ha ambue treinta peve. Pe oguerekóva apysa ohendu hag̃ua, tohendu.
Ha umi temimbo’e ou hendápe ha he’i chupe: Mba’érepa reñe’ẽ chupekuéra parábola rupive?
Ha’e ombohovái ha he’i chupekuéra: Peẽme niko oñeme’ẽ peikuaa hag̃ua yvágagui pe Rréino rembimíva, ha chupekuérape katu ndoñeme’ẽi. Oguerekóva niko, chupe oñeme’ẽvéta, ha oguerekóta hetave gueteri; oguereko’ỹvagui katu, jepe pe oguerekóva, ojeipe’áta chugui. Upévare añe’ẽ chupekuéra ñe’ẽjoja rupi; ohecháramo jepe, ndohechái; ohendúramo jepe, nohendúi, ni noikũmbýi. Ha ipypekuéra oñemoañete Isaías profesía, he’íva: Pehendúta pehendu hag̃uáicha, ha ndapeikũmbymo’ãi; pehecháta pehecha hag̃uáicha, ha ndapehechakuaamo’ãi. Ko tetãygua py’a niko hatãma, ha ijapysakuéra ndohendusevéi, ha hesa kuéra ombotypa; ani hag̃ua ohecha hesa rupive, ha ohendu ijapysa rupive, ha oikũmby ipy’a rupive, ha ojevy hag̃ua, ha Che amonguera hag̃ua chupekuéra.
Pende rovasa pende resa, ohecha rupi; ha pende apysa, ohendu rupi. Añetehápe ha’e peẽme, heta maranduhára ha kuimba’e hekojojáva ohechase hague umi mba’e peẽ pehecháva, ha ndohechái; ha ohenduse hague umi mba’e peẽ pehendúva, ha nohenduíri.
Pehendúke, upévare, pe ñemitỹhára parábola.
Oimeraẽva ohendu ramo pe Reino ñe’ẽ ha ndoikuaaporãi ramo, upérõ ou pe Aña, ha oipe’a ipy’águi upe oñeñotỹ va’ekue. Kóva hína pe ohupyty va’ekue pe ñemoñotỹ tape ykére.
Ha pe oñotỹmbyre ita rupi, upéva hína pe ohendúva pe ñeʼẽ ha pyaʼe vyʼápe oguerohorýva; ha ndorekói rapo ipype, síno sapyʼami mante oiko mbarete hag̃ua: jehasa asy térã ñemotenonde vai opuʼãvo pe ñeʼẽ rehehápe, upérõ pyaʼe oñepysanga.
Pe ñuatĩ apytépe oñemity vaekue avei hína pe ohendúva ñe’ẽ; ha ko arapy reko jegueraha, ha mba’eta reroviauka, ojopy pe ñe’ẽ, ha upévare ndaipóri hi’a.
Ha pe oñotỹ vaekue yvy porãme, upéva hína pe ohendúva ñe'ẽ ha oikuaáva; ha upéva avei hi'a, ha ogueru hi'a, peteĩva cienkue, ambuéva sesentakue, ha ambuéva treintakue. Mateo 13:1–23.
Peteĩ ta’ỹi, ha’éva Ñandejára Ñe’ẽ, oguereko ipype opaite ADN tekotevẽva omoheñói hag̃ua peteĩ ka’avo completo. Pe ñe’ẽpyahu peteĩ mba’e rehegua Ñandejára Ñe’ẽme oguereko ipype opaite umi elemento upe mba’égui oĩva. Ko añetegua ojekuaa “pe mbojojaha peteĩha ñe’ẽpyahu rehegua” ramo. Ko mbojojaha ojehechavévo hi’aguĩ hag̃uáicha, añetevéntema ojehechauka.
Mboyve jajapo hag̃ua ñande ñe’ẽasa pe Alpha ha Omega rehe, ha pe Ñe’ẽ Ñandejára rehegua ñemyesakã peteĩ ñemitỹrãicha, iporã ñamomandu’a pe pasáhe ñande rombohérava’ekue Mateo-pe oĩha iporãva ñane remiandu hag̃uáicha Apocalipsis kuatiañe’ẽ rehe. Opaite maranduhára kuéra oñe’ẽ hína ko yvy paha rehe.
“Peteĩteĩ umi maranduhára yma guaréva oñeʼẽ vaʼekue saʼive ite i-tiémpo tee rehe hag̃ua ore tiémpope guarã, upévare i-marandu hag̃ua oĩ gueteri ipoderpýpe ñandéve g̃uarã. ‘Koʼã mbaʼe ojehu vaʼekue chupekuéra techapyrãramo; ha ojehai ñane moñeʼẽrã, ñande ári oguahẽmava ko múndo paha.’ 1 Corintios 10:11. ‘Ndahaʼéi hag̃ua ijeheguikuérape guarã, síno ñandéve g̃uarã haʼekuéra ombaʼapo umi mbaʼépe, koʼág̃a oñemombeʼúva peẽme umi opredika vaʼekue peẽme pe evangelio Espíritu Santo yvágagui oñemondo vaʼekue rupive; koʼã mbaʼe umi ánhel-kuéra jepe hiʼãiterei omaña pype.’ 1 Pedro 1:12....”
“La Biblia ombyaty ha oñapytĩmba oñondive hembihetaiterei ko ñemoñare pahápe g̃uarã. Opa umi mba’e guasu oikova’ekue ha umi tembiapo marangatu py’ahatãva Testamento Tuja rembiasakuepe ojehu va’ekue, ha ojehu gueteri, tupãópe ko’ã ára pahápe.” Selected Messages, libro 3, 338, 339.
Ko pasáhe ome’ẽ mbohapy testígo, (Pablo, Pedro ha Ellen White) otestifika hag̃ua opaite maranduhára oñe’ẽha ko yvy paha rehe, ha upéva hína pe áraite voi oñembotýkue pe lívro Apocalipsis-pe oñeipe’a jeyha. Upévare, Mateo capítulo 13-pe Jesús he’i ramo: “ovy’a pende resa, ohechágui: ha pende apysa, ohendúgui. Añetéko ha’e peẽme, heta maranduhára ha kuimba’e hekojojáva ohechase kuri umi mba’e peẽ pehecháva, ha ndohechái; ha ohenduse umi mba’e peẽ pehendúva, ha nohendúi,” Ha’e oikuaaukáva’ekue pe jehovasa peteĩchaite pe ojehechakuaáva Apocalipsis capítulo peteĩ, umi mbohapy versíkulo peteĩha-pe.
Ojehovasáva pe omoñe'ẽva, ha umi ohendúva ko profecía ñe'ẽnguéra, ha ojapóva ipype ojehaíva; hi'aguĩgui ára. Apocalipsis 1:3.
Jesús omombe’u pe ñembo’eha gua’u Ñemitỹhára rehegua, ha upéi umi temimbo’e oñemboguata hag̃ua oñemongeta hese pe ñembo’eha gua’u rehe. Péro, ojereraháta mboyve chupekuéra oñemoĩ hag̃ua Jesús ndive ñe’ẽjovakepe, Ha’e he’i chupekuéra ha iñimportantevéva ñandéve g̃uarã: “Pe oguerekóva apysa ohendu hag̃ua, tohendu.”
Jesús ome’ẽ pe parábola ha omohu’ã ichupe pe ñe’ẽmondýi reheve umi ohendúta hag̃uápe—ohendu hag̃ua. Upéi umi temimbo’e ogueraha oñemongeta hag̃uáme, upépe Jesús ombohovái por lo menos mbohapy pensamiento iñimportántevape. Ha’e ohechauka peteĩ joavy mokõi aty ohenduhárava apytépe, ha upéicha ojapóvo oñe’ẽ peteĩ pasáhe Isaías kuatiágui ome’ẽ hag̃ua peteĩ mokõiha testígo mokõi aty ohenduháravare (peñemomandu’áke opa mba’e oñemohenda hag̃ua umi ohendusévape guarã). Pe mbohapyha idea ha’e omoĩva tenondépe, mokõi aty ohenduhára ha Isaías kuatia peteĩ mokõiha testígoramo ári, ha’e pe añetegua Ñandejára Ñe’ẽha peteĩ ta’ỹi. Pe añetegua Ñandejára Ñe’ẽha peteĩ ta’ỹi, upévare, oike avei pe ojehenduva’erã apytépe umi ohendúva Jesucristo Jehechauka Apocalipsis peteĩha kapítulope. Oĩ mokõi ohenduhára umi mbohapy versíkulo peteĩhame, oñembojoja hag̃uáicha oĩháicha mokõi aty ohenduhára Mateo trece-pe. Mateo trece ombojoapy hag̃uánte algunos mba’e hesakãvéva opaichagua tape rehe umi ndaipotáiva ohendu oiporavohápe nohendúi hag̃ua. Ha Isaías testígo ombojoapy hetave mba’e gueteri pe marandu rehe ñahenduva’erãme.
Ary guasu Uzías omanóva áñope, che ahecha avei Ñandejára oguapyha peteĩ tenda guasu ári, yvate ha oñembotuicháva; ha ijao puku omyenyhẽ pe tupaópe. Hi’ári oĩ umi serafín; peteĩteĩ oguereko seis pepo; mokõi reheve ojaho’i hova, mokõi reheve ojaho’i ipy, ha mokõi reheve oveve. Ha peteĩ osapukái ambuépe ha he’i: Marangatu, marangatu, marangatu, peẽhẽ Jára de los ejércitos; opa yvy henyhẽ hese iglóriagui. Ha okẽ renda yvyra guasu okyryrýi pe osapukáiva ñe’ẽ rupi, ha pe óga henyhẽ tatatĩgui.
Upémarõ che! añehundíma; che niko peteĩ kuimba'e juru ky'áva, ha aikove peteĩ tetã juru ky'áva apytépe; che resa niko ohecha Mburuvicha guasupe, pe Ñandejára ipu'akapáva.
Upéi peteĩva umi serafín oove che rendápe, oguerekóvo ipope peteĩ tata rendy, pe ojapyhýva’ekue tenazagui altar ári; ha omoĩ che juru ári, ha he’i: Péina, kóva opoko nde rembe’y rehe; ha ne rembiapo vai oñembogue, ha ne angaipa oñemopotĩ.
Upéi ahendu avei Ñandejára ñeʼẽ heʼíva: “Mávapepa amondo hag̃ua, ha mávapa oho ñanderehehápe?” Upérõ haʼe che: “Ápe aime che; chemondo.”
Ha he’i: Tereho, ha ere ko tavayguápe: Pehendu añetépe, ha ani peikũmby; pema’ẽ añetépe, ha ani pehechakuaa. Embopyrũ hag̃ua ko tavaygua py’a, embopohýi hag̃ua iapysa, ha emo’ã hag̃ua hesakuéra; ani hag̃ua oma’ẽ hikuái hesakuéra rupive, ha ohendu iapysakuéra rupive, ha oikũmby ipy’ápe, ha ojere, ha oñemonguera.
Upérõ ahe: Ñandejára, arakaʼe peve? Ha haʼe heʼi: pe távakue opyta peve ñehundi reínte, avave oikovévaʼỹre ipypekuéra, ha umi óga yvypóraʼỹre, ha pe yvy opyta peve ñembyai ha ñehundi etépe; ha Ñandejára omosẽmba peve umi kuimbaʼekuéra mombyry, ha oĩ peve peteĩ jehejarei tuichaite pe tetã mbytépe. Péro gueteri opytáta pype peteĩ décima parte, ha upéva jevyta, ha oñehundíta: peteĩ yvyra teil ha peteĩ robleicha, umi rogue hoʼapa rire opyta guive pypekuéra hembýva; upéicha pe ñemoñare marangatu haʼéta pe hembýva. Isaías 6:1–13.
Añete, ko pasáhe Isaías-gua iporãiterei ha hechapyrãmbaite umi mba’e maranduhára rehegua pypuku oguerekóvare. Heta ko’ã mba’e apytégui oñemyasãiméma jey jey Habacuc Táva-pe, upévare roñemombykymínte pe pasáhe-gui umi punto omombaretéva ñane ñeconsideración Jesús ñe’ẽ rehe, ha’e ombojoajúvo iñe’ẽ peteĩ ta’ỹi rehe.
Ojehechauka Isaías ko upe pasáhepe ohechauka hag̃ua peteĩ proféta, ha upévare avei Tupã tavayguakuérape ára pahápe. Iñimportantevéva ñane remiandu hag̃ua g̃uarã, Isaías ohechauka peteĩ tetãygua oikóva angaipápe, ha upéicharõ jepe omba’apóva Tupã iglesiape ryepýpe. Peve Isaías oguereko pe jehechauka Tupã mimbipa rehegua, ndohechakuaái ijehegui hembiangaipa. Ha’e va’ekue Laodiceaygua, ha’e va’ekue ohecha’ỹva.
«Isaías omombeʼu vai kuri ambuekuéra angaipa; ha koʼág̃a ohecha ijehe voi ojekuaaukaha pe condenación peteĩcha pe haʼe omombeʼu vaʼekue hesekuéra. Haʼe oñekontenta kuri peteĩ ceremonia roʼysã ha tekovéʼỹme iñemombaʼeguasúpe Tupãme. Noikuaái kuri kóva pe visión oñemeʼẽ mboyve chupe Ñandejára rehegua. Mboy michĩeterei koʼág̃a ojehecha iñarandu ha ikatupyrykuéra, omaña jave pe santuario marangatu ha hekoporãite rehe. Mbaʼeichaite peve ndaijayvúi kuri! mbaʼeichaite peve noĩporãi pe tembiapo marangatu hag̃uáicha! Ijehecha ijehe rehe ikatu vaʼerã ojeʼe apóstol Pablo ñeʼẽme: “¡Che mboriahuete che! máva piko chepeʼáta ko ñemano retegui?”»
“Ha py’aguapy katu oñemondo Isaías-pe imba’evai aja. ‘Upémarõ peteĩ serafín oveve che rendápe, ipópe oguerekóvo peteĩ tatá rendy oikovéva, oguenohẽ va’ekue tenaz rupive pe altar ári guive: ha omoĩ che jurúre, ha he’i, Kóina, kóva opoko nde rembe’ýre; ha nde reko vai ojeipe’a, ha nde angaipa oñemopotĩ.’ Isaías 6:6, 7.”
Pe visión oñeme'ẽva Isaíaspe ohechauka Tupã tavayguakuéra reko ára pahápe. Haʼekuéra oguereko pe jehovasa ohecha hag̃ua jerovia rupive pe tembiapo ojejapóva pe santuario yvagapeguápe. “Ha Tupã templo yvágape ojepeʼa, ha ojehecha itemplope pe ãrka itestaméntogua.” Ojesarekóvo jerovia rupive pe Lugar Santísimape, ha ohechávo Cristo rembiapo pe santuario yvagapeguápe, oikuaa hikuái haʼekuéraha peteĩ tetã juru kyʼaguáva,—peteĩ tetã ijurúgui heta jey osẽ vaʼekue ñeʼẽ rei, ha italéntokuéra ndaikatúi oñemomarangatu ha ojeporu Tupã mborayhupyrã. Iporãite ningo ikatu hag̃uáicha oñembyasyeterei hikuái oñembojojávo ijehegui osẽva kangy ha ndaikatúiva mbaʼeve pe Cristo rekokatu mimbipápe, ipotĩ ha iporãitereíva ndive. Péro haʼekuéra, Isaíasicha, ojapyhýramo pe impresión Ñandejára oipotáva oñemoĩ ikorasõme, oñemomirĩramo iánga Tupã renondépe, oĩ esperánsa chupekuéra g̃uarã. Pe ñeʼẽmeʼẽ guyraʼy rupa oĩ pe tróno ári, ha pe tembiapo ojejapovaʼekue Isaías rehe, ojejapóta avei hesekuéra. Tupã ombohováita umi ñemboʼe osẽva pe korasõ oñemomirĩ vaʼekuégui.
“Ko tembiaporã guasu ha marangatuete Ñandejára rembiapo rehegua niko ombyaty hag̃ua umi mba’e mono’õmbyréva yvágape g̃uarã pe koty ñongatuhápe; ko yvy niko henyhẽ va’erã Ñandejára mimbipa rehe. Upévare avave ani oñembopy’arag̃ue ohechávo mba’e vai oñemomba’eguasu ha ohendúvo ñe’ẽ osẽva tembiapo ky’águi. Pytũmby pokatu kuéra oñembohysýiramo Ñandejára tavayguakuéra rovái; Satanás ombyatýrõ ita’ýra kuérape pe ñorairõ paha guasurã, ha ipokatu ha’etévo tuicha ha haimete ndaikatúi oñeñandu hag̃ua ipu’aka hag̃ua hese, [upérõ] pe ojehecha porãva Tupã mimbipa rehegua, pe guapyha yvate ha ojegueropu’akáva, oñemoakãrapu’ãva pe ñe’ẽme’ẽ arco reheve, ome’ẽta py’aguapy, jerovia ha py’aguapy.” Review and Herald, December 22, 1896.
Pe visión “ohechauka Tupã tavayguakuéra rekove reko ára pahápe.” Tupã tavayguakuéra ára pahápe ha’e hína Laodiceaguakuéra.
Ha embohára pe tupaogua Laodicea peguape ehai: Péicha he’i pe Amén, pe testígo jeroviaha ha añetegua, Ñandejára rembiapokue ñepyrũha; Che aikuaa nde rembiapokue, nde ndaha’éi hag̃ua ro’ysã ni haku: aipotaite va’erãmo’ã reiko hag̃ua ro’ysã térã haku. Upévare, nde haku’ỹre sa’i hag̃ua, ha nde ndaha’éi ro’ysã ni haku, romosẽta che jurúgui. Reje’ẽgui: Che niko che rikove, areko heta mba’e, ha ndaikotevẽi mba’eve; ha ndereikuaái ndehaeha pe rejerovia’ỹva, imboriahu, iporiahuverekóva, mboriahu, hesa’ỹ ha opívo. Upévare, romongeta rejogua hag̃ua chehegui óro tata rupive oñemboypyre, ikatu hag̃uáicha nde reiko rico; ha ao morotĩ, nde rehe remonde hag̃ua, ha ani hag̃ua ojehechauka nde opi hag̃ua ñemotĩ; ha emoĩ nde resáre pohã, ikatu hag̃uáicha rehecha.
Umi che ahayhúva-pe, amongue ha akastiga: eñemoĩ hag̃ua haku, upévare, ha eñembyasy nde angaipakuére. Péina ápe, che aime okẽme ha ambotuicha: oĩramo avave ohendúva che ñe'ẽ ha oipe'áva okẽ, aikéta hendápe, ha akarúta hendive, ha ha'e chendive. Pe ogana vaekuépe ame'ẽta oguapy hag̃ua chendive che trónope, che avei agana haguéicha, ha aguapy hag̃ua Che Ru ndive Itrónope.
Pe orekóva apysa, tohendúke mba’épa he’i pe Espíritu umi iglesia-kuérape. Revelación 3:14–22.
“Pe marandu oñeme’ẽva pe tupão Laodiceayguakuérape ha’e peteĩ ñe’ẽhatã oporomoĩva vaieterei hag̃ua, ha ojehupyty porã Tupã tavayguáre ko ára hag̃uáme.”
“‘Ha pe ánhel de pe tupão guasu Laodiceaguápe ehai: Péicha he'i pe Amén, pe Testígo jeroviaha ha añetegua, Ñandejára rembiapokue ñepyrũmby; aikuaa nde rembiapokue, nde ndaha'éi ro'ysã ni haku: aipotaite reime hag̃ua ro'ysã térã haku. Upévare, nde raku vevýi ha ndaha'éigui ro'ysã ni haku, romosẽta che juruégui. Nde eregui: Che rico, che mba'eteta, ha ndaikotevẽi mba'eve rehe; ha nde reikuaa'ỹgui nde rejepy'apyeteha, ha poriahurã, ha mboriahu, ha tesa'ỹi, ha opívo.’”
“Ko’ápe Ñandejára ohechauka ñandéve pe marandu umi hembiguáipe, ha’e ohenóiva oñe’ẽ hag̃ua tavayguakuérape ñemoñe’ẽrã, ndaha’éiha peteĩ marandu py’aguapy ha jerovia’ỹre guigua. Ndaha’éi añónte peteĩ mba’e teoría rehegua, síno iporã hag̃ua ojeporu hag̃ua opa mba’épe. Ñandejára retãyguakuéra ojehechauka pe marandúpe Laodiceaguárape oñemoĩ hag̃uáicha peteĩ tekove yvypóra rembipota rupi oguatáva jerovia hag̃ua oĩporãha. Ha’ekuéra oĩ py’aguapýpe, oguerovia hag̃ua ijehekuéra oĩha peteĩ teko yvate pe oñemotenonde espiritualpegua rehe. ‘Nde ere rupi: Che niko ajererekóva heta mba’e, ha hetaite mba’e chembovy’áva areko, ha ndaikotevẽi mba’eve; ha ndereikuaái ndeha’eha ñembyasyete, ha poriahurã, ha mboriahu, ha ára’ẽ’ỹ, ha opívo.’”
“Mbaʼe ñembotavy guasuvéva piko ikatu ou yvypóra akãme ndahaʼéiramo peteĩ jerovia haʼekuéra oĩ porãha, ha añetehápe oĩ vaiete! Pe Marandu Testigo Añeteguágui ojuhu Ñandejára retãygua kuérape peteĩ ñembotavy ñembyasyhápe, upéicharõ jepe, hekojojáva upe ñembotavýpe. Haʼekuéra ndoikuaái icondisión iporãʼỹha eterei Ñandejára renondépe. Umi oñeñeʼẽ hag̃uápe oñembotavy aja ijeheguiete oĩha peteĩ estado espiritual yvatevévape, pe marandu Testigo Añeteguágui ombyaipa ijeguaru hag̃ua pe ñeʼẽhatã ha omondýiva rupive, oikuaaukáva icondisión añeteguáva: ñande resa yvyra, mboriahu, ha jehasa asy rehegua. Pe testimonio, haʼe hag̃uáicha haky ha pohýi, ndaikatúi oĩ jejavy, mbaʼérepa upéva pe Testigo Añeteguáva oñeʼẽva, ha Itestimonio tekotevẽ oĩ porã.”
“Ijetuʼu umi oikóva ojeroviávo hekópe ha hiʼaranduha hikuái oñandúvo oguerekoha heta mbaʼe arandu espiritualpe, ojapyhy hag̃ua pe marandu heʼíva oñembotavyha hikuái ha oikotevẽha opaichagua grásia espiritual rehe. Pe korasõ noñembosantoivaʼekue ‘mbotavypaite opa mbaʼégui ári, ha tuicha ivai.’ Ojehechauka chéve heta oĩha oñembotavýva ijehegui, oimoʼãvo haʼeha kristiáno porã, ha ndorekói peteĩ jepe tesape Jesús-gui. Ndorekói hikuái peteĩ jeikove oikovéva ijeheguiete pe tekove divínope. Oikotevẽ peteĩ tembiapo pypuku ha atyguasu ñemomirĩ rehegua Tupã renondépe, upe rire añoite oñandu hag̃ua añetehápe mbaʼeichaitépa oikotevẽ peteĩ ñehaʼã mbarete ha tapiaite hag̃ua ohupyty pe Espíritu grásia kuéra hepyetereívape.” Testimonies, volúmen 3, 252, 253.
Peteĩ jey Isaías oñekonverti rire isituasión laodiceágui, ha’e oñemoĩ ijeheguiete ogueraha hag̃ua ko yvy ape ári pe ñe’ẽmondo paha ñemomarandu rehegua. Pe mbohapyha verso pe kapítulo seis-pe ombojoaju Isaías rembiasakue profétika pe Apocalipsis dieciocho rembiasakue profétikandi, upérõ pe ánhel oguejy ha omyesakã ko yvy iñemimbipa reheve.
Ha opa umi mba’e rire ahecha ambue ánhel oguejy yvágagui, oguerekóva tuicha pokatu; ha yvy oñesãso hendy hag̃ua iglória reheve. Apocalipsis 18:1.
Isaías ohechauka Tupã retãygua-kuérape upe ára-pe Apocalipsis dieciocho pegua ángel oguejy jave; ha’e niko ojegueraha rupi pe santuario yvagapeguápe, ohendu umi serafín kuéra oporomoherakuãha: “Marangatu, marangatu, marangatu, Ñandejára de los ejércitos; opa yvy henyhẽ henyhẽ pe heko mimbipágui.” Isaías, Juan ndive Apocalipsis-pe guáicha, ohechauka Tupã retãygua-kuérape omombe’úva pe marandu paha ñemomarandu rehegua. Juan ohenói Tupã retãygua-kuérape “tembyre” ramo, ha Isaías oñe’ẽ hesekuéra “pa’ã” ramo, térã “diezmo” ramo. Pe ñe’ẽ rapo hebreo-pe he’ise “ome’ẽ diezmo.”
Pe porandu marã “araka’e peve?” Isaías oporandu va’ekue, oñeporandu jey jey Tupã Ñe’ẽme (ha mbyky hag̃uáicha, pe mbohovái pe porandu “araka’e peve?” rehegua ha’e omombe’úva oguahẽmaha pe léi dominikal tetãygua Estados Unidos-pe). Ellen White he’iháicha, upe jave “pe apostasía nacional oguerúta hapykuéri pe ñehundi nacional”, ha Isaías he’iháicha, upérõ “umi táva oñemondóta avave oikovéva’ỹre ipypekuéra, ha umi óga opytáta yvypóra’ỹre, ha pe yvy oñembyaietéta, ha Ñandejára omomombyrýta tapichakuérape mombyry, ha oikóta peteĩ ñemboyke guasu pe yvy mbytépe.” Pe “ñemboyke guasu pe yvy mbytépe” ha’e umi “heta” oñehundíva pe Léy Dominikal-pe, Daniel 11:41 he’iháicha. Ko’ãva hína umi tapicha Isaías 6 ha Mateo 13-pe oñeñe’ẽva hesekuéra, orekóva tesa, ha katu ndohechái, ha orekóva apysa, ha katu nohendúi; ha avei umi Apocalipsis 3-pe oĩva, ombotovéva pe consejo oñeme’ẽva pe tupao Laodicea-pe.
Ha'e oike avei pe yvy porãme, ha heta tetã oñehundíta; péro ko'ãva oikóta jejopy'ỹre ipo guýgui: Edom, Moab ha umi tenondegua Amón ra'ykuéra apytégui. Daniel 11:41
Isaías ohecha peteĩ visión Jesucristo rehegua Isantuariope, Juan ojapo haguéicha Apocalipsis-pe. Isaías orepresenta pe “diezmo” térã décima parte “ojevy” vaʼekue ha “oñembokarútava” peteĩ yvyramáicha. Pe ñeʼẽ hebrea oñembohasáva “oñembokaru” ramo heʼise ojeporundaha tata rupive. Upéicharõ jepe, pe “diezmo” oreko ipype peteĩ “sustancia” pe tata ndojukáiva. Ojekuaauka porã porã ndahaʼéiha upéva rehegua umi nueve décima parte? Pe tata ojehechaukáva oñembokaru hag̃uáicha ha omokanhy hag̃uáicha pe teil ha pe roble, hína pe tata Mensajero del Pacto rehegua ouva pyaʼe Itemplope Malaquías arandukápe.
Péina, che amondo che mensahéro, ha ha’e ombosako’íta tape che renondépe; ha Ñandejára, peẽ pejhekáva, sapy’aitépe outa itemplópe, pe mensahéro pe ñe’ẽme’ẽgua, peẽ pejeroviáva hese: péina, ha’e outa, he’i Ñandejára ipu’akapáva.
Máva ikatu opyta haʼe ouha ára? ha máva opuʼãta haʼe ojehechauka vove? mbaʼére piko haʼe ojogua peteĩ omopotĩva tata rehe, ha peteĩ ao joheihára jabón rehe: Haʼe oguapýta peteĩ omopotĩva ha ombojoʼajúva plátaicha: ha omopotĩta Leví raʼykuérape, ha ombojoʼajúta chupekuéra óro ha pláticha, ikatu hag̃uáicha haʼekuéra oikuaveʼẽ Ñandejárape peteĩ ofrénda tekojoja reheve. Upéikatu Judá ha Jerusalén ofrénda oguerohorymbáta Ñandejárape, yma guaréicha, ha ary ymaite guaréicha. Malaquías 3:1–4.
Isaías pe décimo, (ha'éva décima) ha'e avei Malaquías “ofrénda tekojoja rehegua”. Malaquías pe ofrénda ha'e Tupã retãyguakuéra, ojehechaukáva “Leví ra'ykuéra” ramo, oñemopotĩva tata rupive ojegueru hag̃ua peteĩ “ofrénda tekojoja rehegua”; ha umi “oñembyai hag̃uáicha” tatápe Isaías testimóniope ha'e pe décimo, térã décima.
Tupã ojerure hag̃uáicha chéve hekoporã rupi, che, peteĩ apohára arandu ramo, amoĩma pe cimiento, ha ambue omopuʼã hiʼári. Péro peteĩteĩ toñatendéke mbaʼéichapa omopuʼã hiʼári. Yvypóra avave ndaikatúi omoĩ ambue cimiento pe oñemoĩmava rangue, ha upéva hína Jesucristo. Ha oĩramo peteĩ omopuʼãva ko cimiento ári óro, pláta, ita hepyeterei, yvyra, kapiʼi, ñuatĩ piru; peteĩteĩ rembiapo ojekuaapáta, pe ára voi ohechaukáta rupi; cháke tatápe ojehechaukáta, ha pe tata ohaʼãngáta peteĩteĩ rembiapo mbaʼeichaguaitépa hína. 1 Corintios 3:10–13.
Pablo ko’ápe he’i porã opavave kuimba’e rembiapokue ojehechaukataha “tata” rupive. Malaquías-pe, pe tata ohapypa pe ky’a guasu. Isaías-pe, pe “diezmo” ñemopotĩ oiko “araka’e” hikuái oheja jave hoguekue. Umi rogue ha’e ñemimby angaipa, jekuaa hag̃uáicha guasu ha jejapo hag̃ua ñemomba’eguasu rechaukaha, ohechaukaháicha Adán ha Eva.
Pe “décimo” Isaías rehegua oreko ipype peteĩ mba’e tee ndaikatúiva ojehapypa hag̃ua, ha upe mba’e tee hína pe “ñemoñare marangatu”. Oreko hikuái Cristo ipypekuéra, pe tesarái’ỹ jope’a. Isaías voi hína peteĩ “ñemoñare marangatu”, ha avei pe “décimo” ha’e ohechakuaa hag̃ua. Mokõivéva, pe “ñemoñare marangatu” ha pe “décimo”, ojevy peteĩ tekopy Laodiceagua guive pe tekopy Filadelfiagua gotyo Jesucristo Revelación rupive Isantuariope.
Pe visión Tupã mimbipáva rehegua omoñe’ẽsyrýva Isaías-pe he’i hag̃uáicha oñehundíma hague, ha’eha peteĩ ava ky’áva ha peteĩ pecadór oikotevẽva perdón rehe, oiko pe santuario yvagapeguápe umi yvyramáta omombo jave hoguekuéra. Pe ñe’ẽ “omombo” he’ise “ombojei”, térã “oity” peteĩ yvyramáta. Ko’ápe ojehechauka Laodicea ñemosẽ. Peteĩ “diezháva” térã hembýva ohasáta pe ñemopotĩ “tata” rupive oguerúva Malaquías Ñe’ẽmondo Atyguasupegua, upéicha rupi umi hembiapo yvypóra rehegua ojehapýta espíritu rupive, ha upéicha opytáta añoite “pe mba’e opytáva” ndaikatúiva ojehapy, ha’éva pe “Ñemoñare Marangatu”. Umi ndoikuaaséiva ohendu hag̃ua oñemombo hag̃uáicha hogue omanóva ha isekávaicha, térã oñenohẽta Ñandejára jurúgui.
Jesús ha’e pe Ñemoñare Marangatu, ha peteĩ ñemoñare oguereko opaite ADN tekotevẽva ojapo hag̃ua pe ka’avo tuichakue. Ñandejára Ñe’ẽ ha’e peteĩ ñemoñare, ha upévare pe ñe’ẽmbyrã peteĩ mba’ére oñeñe’ẽva Ñandejára Ñe’ẽme oguereko opaite marandu tekotevẽva ogueru hag̃ua upe mba’e tuichakue peve jeroviápe oĩvape, oñentende porãramo.
Isaías capítulo seis omombeʼu peteĩ tavayguakuéra ndohendumoʼãiha pe ára ha tiempo-pe tekotevẽetereihápe rehendu hag̃ua, ikatu hag̃uáicha rehovasa pe marandu Revelación Jesucristo rehegua rehe. Umi tavayguakuéra Jesús oñeʼẽ hague rehe haʼe vaʼekue Tupã retã ojeporavo vaʼekue, haʼekuéra niko Imena vaʼekue, haʼekuéra vaʼekue Iñeʼẽmeʼẽgua tavayguakuéra, haʼekuéra vaʼekue Israel yma guare.
Israel yma guarã térã pe Israel peteĩha ohechauka hag̃ua Israel ko aragua térã pe Israel pahápe. Tupã retã yvypóra kuéra ára pahápe ha’e umi Adventista del Séptimo Día, Hembiporavopyre, Hembireko, Itáva ñemoñe’ẽmegua—Israel ko aragua. Isaías rembiasakue mombe’upy, oñembojoajúvo Cristo rembiasakue ndive, ome’ẽ mokõi testígo omoañetéva hag̃ua, ko yvy ape ári ára pahápe pe Adventismo del Séptimo Día oĩtaha peteĩ “teko” okañývape ha ndaikatumo’ãivéimava oñesalva hag̃ua, ojehechaukáva pe marandu Laodiceaguápe.
Ndaha’éi añetehápe ndojesalvakuaáiva, síno añónte ndojesalvakuaái hikuái ipoguýpe pe condición laodicense orekóvape, Isaías oĩhaguéicha hembiasa mboyve ha umi judío Cristo rembiasakuepeguáicha.
Peteĩ umi mba’e peteĩ Laodiceaygua oĩva’erã “ohendu” hag̃ua ha’e pe Ñemitỹhára ñe’ẽnga. Oĩva’erã “ohendu” upévape Ñandejára Ñe’ẽha peteĩha “ta’ỹi”, peteĩ ta’ỹi marangatu. Upeva “jehendu” vove, oñemoĩ peteĩ pyenda oñepyrũva omyesakã hag̃ua pe marandu ñemiguáva Apocalípsis pegua, pe marandu ojejaho’íva peteĩ kuaapy pypukúpe: Jesús ha’eha pe Alfa ha Omega, pe Tenondegua ha pe Pahagua, pe Ñepyrũmby ha pe Paha. Oñentende hag̃ua pe ojoajuha pe paháre pe ñepyrũ ndive, oike avei ñantende hag̃ua Jesús ha’eha pe Ñe’ẽ, ha Ha’e hína pe Ta’ỹi.
Iñepyrũmbýpe oĩ va'ekue pe Ñe'ẽ, ha pe Ñe'ẽ oĩ va'ekue Tupã ndive, ha pe Ñe'ẽ ha'e va'ekue Tupã. Kóva oĩ va'ekue iñepyrũmbýpe Tupã ndive. Opa mba'e ojejapo hese rupive; ha hese'ỹ ndajajapói va'ekue mba'eve peteĩva jepe ojejapo va'ekue apytégui. Ipype oĩ va'ekue tekove; ha pe tekove ha'e va'ekue kuimba'ekuéra resape. Ha pe resape omimbi pytũmbýpe; ha pytũmby ndoikuaái chupe. Juan 1:1–5.
Koʼág̃a Abraham-pe ha iñemoñareme oñemeʼẽ vaʼekue umi promésa. Heʼi ndahaʼéi: Ha ne ñemoñarépekuéra, heta rehegua ramo; síno peteĩ rehegua ramo: Ha ne ñemoñarépe, ha upéva hína Cristo. Gálatas 3:16.
Oñeikũmby hag̃ua pe joaju oĩva pe paha ha ñepyrũ mbytépe tekotevẽ ojekuaa pe “mbojojaha peteĩha ñeñemombeʼu rehegua”. Ko mbojojaha peteĩha ñeñemombeʼu rehegua ohechauka peteĩ mbaʼe ñepyrũha haʼeha pe ñeʼẽmondo iñimportantevéva hese, upépe oĩgui pe tembiasakue tuichakue, Ñandejára Ñeʼẽ rupi haʼe peteĩ taʼỹi. Pe ñeʼẽmondo paha haʼe pe mokõiha iñimportánteva ko sentido-pe, pórke upépe oñembojoaju opaite pe tembiasakue apopyre, ha ndopytái mbaʼeve oñemohuʼãʼỹre. Péro umi ñeʼẽmondo mbytegua peteĩ mbaʼe rehegua omeʼẽ mbarete ha hesakã pe tembiasakuépe, ha upévare pe mbyte tuicha tekotevẽháicha avei pe ñepyrũ térã pe paha.
Oĩ heta mba’eve gueteri oñeñe’ẽ hag̃ua ko tema rehe, ha katu jajevyvo pe pasáhe oĩvape Mateo capítulo trece-pe ikatu ñañamindu’u Jesús omombe’u hague mokõi aty tapicha rehe, umi ohendúva térã ndohendúiva. Ha’e ohechauka hetave peteĩ tape ndohendu hag̃ua, ha upéi he’i peteĩ jehovasa umi ohendúva ári.
Ha ovyʼa pene resa peẽ resa, ohecha rupi; ha pene apysa, ohendu rupi. Añetehápe haʼe peẽme, heta maranduhára ha kuimbaʼe hekojojáva ohechase hague umi mbaʼe peẽ pehecháva, ha ndohechái; ha ohenduse hague umi mbaʼe peẽ pehendúva, ha nohendúi. Pehendúke, upévare, ñemitỹhára ñeʼẽjoja. Mateo 13:16–18.
Profétikamente, ko “jehovasa” ha’e upévare pe jehovasaete peteĩchaguaite Revelación 1:3-peguáicha:
Ojehovasáva pe omoñe'ẽva, ha umi ohendúva ko profesía ñe'ẽ, ha oñangarekóva umi mba'e ojehaívare ipype; pe ára hi’aguĩgui.
Jesús ñe’ẽ Mateo mokõipaapyha-pe Isaías seis rehegua, oñembojoajúvo Ellen White jehaipyrekuéra ndive, omboaje oĩha mba’e ojehecháva ha oñehendúva ko mundo paha gotyo, tuichaite hag̃uáicha heta kuimba’e hekojojáva ha proféta kuéra oipotaiterei oikove upe ára pukukue-pe, marandu paha ñemomarandu rehegua oñembojurúta jave, ha upérõ tapichakuéra “ohecháta” ha “ohendúta” umíva.
Juánpe oñemomarandu vaʼekue tomoñemboty hag̃ua upe heʼíva “Pokõi Arapupu” kapítulo diez-pe, ha kapítulo mokõipa mokõi-pe oñemeʼẽ ko ñeʼẽ: “Ani remboty ko kuatiañeʼẽ maranduhára ñeʼẽnguéra profecía rehegua: hiʼag̃uíma hag̃ua ára.” Pe versíkulo oúva upe rire ohechauka yvypóra tiempo de gracia paha. Oñembotýta mboyve pe tiempo de gracia, oĩ peteĩ ñeʼẽ oñemeʼẽva hag̃ua oñeipeʼa hag̃ua pe ñemboty “Pokõi Arapupu” rehegua, ha upéva hína pe pasáhe añoite Apocalipsis kuatiápe oñembotýva upe jave. “Pokõi Arapupu” rehegua, oñemomarandu ñandéve ohechaukahaha Adventismo ñepyrũ ha ipaha.
“Pe tesakã poravopyre oñeme’ẽva’ekue Juánpe ha oñemombe’úva umi siete truéno rupive, ha’e va’ekue peteĩ ñemyesakã umi mba’e oikótava guive peteĩha ha mokõiha ánhel marandu guýpe....”
“Ko’ã siete arapupurúi he’i rire iñe’ẽnguéra, Juan-pe oñeme’ẽ pe mandamiento, Daniel-pe guáicha pe líbro michĩ rehegua: ‘Emboty umi mba’e he’íva’ekue umi siete arapupurúi.’ Ko’ãva oñe’ẽ umi mba’e oikótava rehe, ojehechaukátava hikuái hi’árape.” The Seventh-day Adventist Bible Commentary, volume 7, 971.
Umi Poapy Rendy katu ohechauka umi mba’e oikóva pe oñepyrũha Adventismo-pe, pe tembiasápe pe marandu peteĩha ha mokõiha ánhel rehegua, ary 1798 guive pe 22 jasypa 1844 peve; ha upe jehaipýpe voi, ojehechaukáva yma, ñañemomarandu umi Poapy Rendy rehe “oñe’ẽha umi mba’e oikótavare, ojekuaaukátava hekópe ha ijatyhápe.” Pe tembiasakue ñepyrũrã Adventismo rehegua ohechauka pe ipahápeguáva Adventismo rehegua; Jesucristo, ha’éva Alfa ha Omega, omoĩ hag̃ua Isignatúra opaite Adventismo rembiasakue ári, pórke upéva peteĩ tembiasakue marangatúichaite vaekue, yma Israel ymaguare rembiasakue-icha.
Jesús he’i hag̃ua Mateo 13-pe ko’ã mba’e ha’e umi proféta ohechase va’ekue, ha umi temimbo’e ojehovasa haguéicha oikuaa rupi. Umi temimbo’e orrepresenta Ñandejára retãygua umi ára pahápe ko yvy arigua, ojehovasáva mba’érepa ohecha ha ohendu. Pe ha’ekuéra ohecha ha ohendu va’ekue ha’e Jesucristo Revelación marandu, upéva avei ojehechauka umi Siete Truenos marandu rupive, umi orrepresentáva mokõivéva historia Millerita ha umi cien cuarenta y cuatro mil rembiasakue.
“Maymáva 1840 guive 1844 peve oñeme'ẽ va'ekue opaite marandu oñembohysýi mbareteháicha ko'ág̃a, heta tapicha ningo operde ma hag̃ua moõpa oĩ. Umi marandu ohova'erã opaite iglésia-kuérape.
“Cristo he'i: ‘Ojehovasáva pende resa, ohecha rupi; ha pende apysa, ohendu rupi. Añetehápe ha'e peẽme heta maranduhára ha kuimba'e hekojojáva ohechaseterei hague umi mba'e peẽ pehecháva, ha ndohechái; ha ohenduseterei umi mba'e peẽ pehendúva, ha nohendúi’ [Mateo 13:16, 17]. Ojehovasáva umi resa ohecháva'ekue umi mba'e ojehecháva'ekue 1843 ha 1844-pe.
“Pe marandu oñeme’ẽma. Ha ndaiporiva’erã ñembotapykue pe marandu jepejey hag̃ua, pórke umi ára rechaukaha oñekumplíma hína; pe tembiapo paha ojejapova’erã. Peteĩ tembiapo tuicha ojejapóta sapy’aitépe. Koʼẽrõitéma oñeme’ẽta peteĩ marandu Tupã poravopyre rupive, ha okakuaáta oñemoambuévo peteĩ sapukái hatãme. Upérõ Daniel oñembo’ytáta ilótepe, ome’ẽ hag̃ua itestimonio.” Manuscript Releases, volume 21, 437.
Ellen White ohechauka pe tembiasakue Cristo ohechakuaáva tekohasáramo umi kuimba’e hekojojáva ohechasetereíva, ha’eha umi Millerita rembiasakue 1840 guive 1844 peve, ha upéi he’i peteĩ “marandu pya’etéma oñemeʼẽtaha Tupã poravopyre rupive, ha upéva okakuaata peteĩ sapukái hatãme.” Pe “sapukái hatã” ohechauka pe ñemomarandu paha pe mbohapyha ánhel rehegua, ha upe marandu oñeme’ẽ vove, ombojeýta Adventismo ñepyrũmby rembiasakue. Pe marandu ñemomarandu paha ha’e umi “marandu” “ohótava opaite iglésiakuérape,” ha opaite “marandu oñeme’ẽva’ekue 1840–1844 guive oñembareteva’erã koʼág̃a.”
Pe Alfa ha Omega ohechauka pe paha ñepyrũme. Ellen White he’i vaekue “umi marandu oñembohasava’erã opaite iglésiape,” ha Jesús he’i Juan-pe: “Che hína Alfa ha Omega, peteĩha ha pahague: ha pe rehecháva, ehaíke peteĩ kuatiañe’ẽme, ha emondo umi pokõi iglésia oĩva Ásiape; Éfeso-pe, ha Esmirna-pe, ha Pérgamo-pe, ha Tiatira-pe, ha Sardis-pe, ha Filadelfia-pe, ha Laodicea-pe.”
Pe 1840 guive 1844 pevegua marandu kuéra oike mba’éva apytépe oñemondova’erã umi iglésia-kuérape.