Pe tuicha joavy Cristo ha Lucífer (Myrakãhára) apytépe oñepyrũ yvágape, ha Tupã oheja peteĩ ára de prueba. Lucífer omyasãi rire heko pu’akápe, ojeheja peteĩ ára ikatu hag̃uáicha ojehechauka pe yva Myrakãhára rembipu’aka rehegua. Tupã ohechakuaa ramo pe ára de prueba opa hague, Lucífer réra ojere: Lucífer Myrakãháragui, Satanáspe, pe Mbohováiha. Satanáspe ha umi ánhelkuéra omoĩva’ekuépe ijehe pe heko pu’akápe, pe ára de prueba opa vaʼekue, ha oñemosẽ yvágagui, ha oñembokatupyry tata opa’ỹvape.
Upéi he’íta avei umi oĩvape ijasu gotyo: Pejei chehegui, peẽ oñemaldesíva, pe tata opave’ỹvape, oñembosako’íva Aña ha iángelkuérape guarã. Mateo 25:41.
Pe ñorairõ guasu Cristo ha Satanás apytépe oguahẽ upéi Edén Yvotytype, ha jey jevy Tupã omoinge peteĩ ára de prueba. Satanás oaccusa ramo Tupãpe ijapu hague omano rehe ha yvyramáta'a yvágare, ha ombotavy Eva-pe oike hag̃ua hendive iñemoĩ vaipe, ojeheja jey peteĩ ára, Satanás ñemoĩ vai rembiapo'a ojekuaa hag̃ua yvy ári, oiko haguéicha yvágape. Upépe Satanás orresivi avei ambue téra, Diablo, he'iséva “Pe Acusador”. Opa vove pe tiempo de prueba (Adán ra'ykuéra, oike va'ekuépe Satanás ñemoĩ vaípe, rehegua), umi Adán ra'ykuéra oñekondenáta tata opa'ỹvape.
Ha oiko vaʼekue yvágape: Miguel ha ijakaykuéra oñorairõ mbói guasu ndive; ha pe mbói guasu oñorairõ ha ijakaykuéra avei, ha ndaipuʼakái; ni ndopytavéi hendaguã chupekuéra yvágape. Ha pe mbói guasu tuja oñemosẽ okápe, pe mbói yma guare, oñehenóiva Diablo ha Satanás, ombotavýva opaite yvypórape: oñemosẽ chupe yvy ári, ha hendive oñemosẽ avei ijakaykuéra. Apocalipsis 12:7–9.
Pe ñorairõ oikóva yvágape ñepyrũme pe tuicha conflicto rehegua ohechauka pe ñorairõ oikótava ipahápe pe tuicha conflicto rehegua, pórke pe Alfa ha pe Omega tapiaite ohechauka peteĩ mba’e paha, iñepyrũ ndive. Pe descripción pe ñorairõ oikova’ekue yvágape oñepyrũ peteĩ tuicha mba’e hechapyrãva yvágape.
Ha ojechauka peteĩ mba’e hechapyrãva tuicha yvágape; peteĩ kuña oñemonde kuarahýpe, ha jasy oĩ ipy guýpe, ha iñakã ári peteĩ koróna pakõi mbyjakuéragui: Ha ha’e hyeguasu rupi osapukái, hasy imemby hag̃ua, ha ohasa asy imemby hag̃ua. Apocalipsis 12:1, 2.
Oikóvo pe ñorairõ paha pe ñembyaty guasu Cristo ha Satanás apytépe oiko vove, upérõ gueteri pe tiempo de gracia oĩ aja; pe tenda ñorairõrã oñerrepresenta Jesús Cristo Revelación-pe oĩ hag̃uáicha yvágape. Ko añetegua koʼág̃a oñembojurujáma. Pe apóstol Pablo oñeʼẽ mbohapy yvága rehe.
“Pe apóstol Pablo, iñepyrũrã guive hembikove cristianope, oñeme’ẽ ichupe oportunida especial-kuéra oikuaa hag̃ua Tupã rembipota Jesús rapykueriguáre. Ha’e ‘ojegueraha yvágape mbohapyha peve,’ ‘yvága vy’ápe, ha ohendu ñe’ẽ ndaikatúiva oñemombe’u, ha ndovaléiva peteĩ kuimba’épe he’i hag̃ua.’ Ha’e voi omoneĩ kuri heta ‘visión ha revelación’ oñeme’ẽ hague ichupe ‘Ñandejáragui.’ Iñentendimiento umi principio-kuéra rehegua pe evangelio añetegua rehegua ojojaha ‘umi apóstol iporãvévandi jepe.’ 2 Corintios 12:2, 4, 1, 11. Ha’e oguereko kuri comprensión hesakã ha henyhẽva ‘ipe, puku, pypuku ha yvate’ rehegua ‘Cristo mborayhu rehegua, ohasáva opa kuaa.’ Efesios 3:18, 19.” Hechos de los Apóstoles, 469.
Pe ñorairõ ñepyrũme pe tuicha joavy rehegua oñepyrũ vaʼekue pe mbohapyha yvágape, ha pe ñorairõ pe pahaite pe tuicha joavy rehegua opaha pe peteĩha yvágape. Oĩ mbohapy yvága, pe peteĩha hína pe yvága ohechaukáva ko yvy ape ári pe atimósfera. Pe mokõiha yvága hína kuarahy, jasy ha mbyja kuéra. Pe mbohapyha yvága hína upe Sy White ohenóivaʼekue “paraíso”, ha upéva ohechauka Ñandejára guapy renda moõpa oĩ. Ñandejára poguype voi, pe hembiapoukapy renda mbytépe, pe Arapoty Rerahára, Lucifer, omoñepyrũ hembiapovai.
Yvága mbohapyha-pe oĩ peteĩ kuñakarai proféta, Sister White avei oikehápe visión rupive. Pablo oĩrõ guare upépe, ojehechauka chupe pe tembiasakue oñemombáyha umi kangue piru omanóva, ojeporojukáva’ekue tape ári ára 18 jasypokõi 2020-pe, ha umi mba’e oikova’ekue upe rire pe cien cuarenta y cuatro mil heñóivo reheve. Pablope ndojehejai omombe’u hag̃ua upe tembiasakue, pórke upe tembiasakue ojehechauka chupe peteĩ tembiasakuerõ ndaikatúiva “ñeñe’ẽme’ẽ” hekopete. Pablo omanóma kuri michĩmi hetave mbohapy pa ary rire Juan Revelador ohupyty mboyve pe visión pe Revelación de Jesucristo rehegua. Juan, Pabloicha avei, ohendu umi mba’e “oñeñe’ẽme’ẽva’ekue” umi siete trueno rupive, ha chupe avei oñeñandu hag̃ua ani hag̃ua ohai umi mba’e “oñeñe’ẽme’ẽva’ekue.” Pe umi siete trueno “oñeñe’ẽme’ẽva’ekue” opytava’erãva’ekue oñemboty hag̃ua pe mbohapy ára ha mbyte simbólico paha peve, umi mokõi testígo omanohague ramo tape ári.
Ha umi siete truéno he'i rire iñe'ẽnguéra, che aime va'ekue ahai hag̃uáicha; ha ahendu peteĩ ñe'ẽ yvágagui he'íva chéve: Emoñe'ẽ hag̃ua'ỹ hag̃uáicha umi mba'e umi siete truéno he'iva'ekue, ha ani rehai. Apocalipsis 10:4.
Opaite maranduhára ohechauka porã umi “ára pahápe” pe huísio investigativo rehegua, ha umi “ára pahápe” oñepyrũkuri específicamente 11 jasyporundy 2001-pe, ha ko’ág̃a og̃uahẽma pe punto oñepyrũ hag̃uápe pe sellamiento. Pe sellamiento oñepyrũ umi mbohapy ha mbyte ára simbólico opa hag̃uápe, umi mokõi testígo ojeporojukáva oĩ jave hína pe tape mbytépe. Opaite maranduhára oñemoĩ peteĩ ñe’ẽme ojupe. Pablo ohechakuaa pe ñorairõ renda pe guerra pahápe probationario rehegua, oikóva pe yvága peteĩhápe. Pe ñorairõ renda pe guerra pahápe probationario rehegua, oikóva pe yvága peteĩha ryepýpe, ojoja pe ñorairõ renda pe guerra peteĩha probationario rehegua ndive, oikova’ekue pe yvága mbohapyhápe. Ikatu hag̃uáicha ojehecha ndotekotevẽiha oñemombe’u hag̃ua umi ñorairõ renda ha’eha ñorairõ pe guerra probationario rehegua, péro Satanás, ha’éva Cristo adversario pe ñorairõ peteĩhápe ha ha’éva umi cien cuarenta y cuatro mil adversario pe ñorairõ pahápe, oikuaa hi’ára mbykyha. Ha’e oikuaaha peteĩ ñorairõ oĩva tiempo probationario ñu ryepýpe. ¿Ñande piko jaikuaa?
1840-pe, pe ánhel mbarete oguejy ha omombarete pe marandu ánhel peteĩha rehegua. Upérõ guive, umi Protestánte upe ñemoñarepegua oñeha’ã hag̃ua oñepruába, ha ipahápe oñembohéra chupekuéra peteĩ téra pu’aka joavy rehegua, oñemongarai rupi chupekuéra Babilonia rajykuéra ramo. Lucifer réra avei oñemoambue hembiasakue ára de prueba aja. Pe ánhel mbarete oguejy va’ekue 1840-pe, ohechauka hag̃ua pe ánhel mbarete Apocalipsis 18-pe oñemombe’úva, oguejy va’ekue septiembre 11, 2001-pe. Pe juicio investigador nera’ẽmbái gueteri 1840-pe, gueteri niko irundy ary oĩ va’erã tenonderãme, ha upéicharõ jepe umi Protestánte ome’ẽ gueteri peteĩ ta’anga profético pe juicio umi oikovéva rehegua, pórke pe ánhel oguejy ramo guare 1840-pe, upérõ oñepyrũ ijára de prueba. Ha pe ánhel Apocalipsis 18-pe oñemombe’úva oguejy ramo guare 2001-pe, pe juicio yvágape oñemoambue pe juicio omanóva reheguágui pe juicio oikovéva reheguápe.
Árape 18 jasypoapy 2020-pe, og̃uahẽ pe ñembyasy peteĩha pe movimiento pe ánhel mbohapyha rehegua, ojehechaukáva pe ñembyasy peteĩha rupi pe movimiento pe ánhel peteĩha rehegua. Pe movimiento ñepyrũmbyme, opa pe proceso de prueba umi protestante-kuérape ĝuarã pe waymark pe ñembyasy peteĩha-pe, ha upéi oñepyrũ pe prueba pe movimiento peteĩha rehegua. Árape 18 jasypoapy 2020-pe, pe proceso de juicio ojupi ambue paso tenondépe, pe mensáhe og̃uahẽ vaʼerãgui pe pahápe pe desierto mbohapy ára mbyte ha peteĩ medio rehegua, ndahaʼéi hag̃uáinte pe cumplimiento perfecto ha pahaite pe mensáhe del Clamor de Medianoche rehegua, síno avei ohechaukáta proféticamente pe og̃uahẽ pe sellamiento umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua.
Ha Israel Jára ñemimbipa ojupi pe querub ári oĩhágui pe óga rokẽme. Ha ohenói pe kuimba'épe ao líno guýpe oñemonde vaʼekuépe, oguerekóvape ijykére pe haiha ryru. Ha Ñandejára heʼi chupe: Ehasa pe táva mbytére, Jerusalén mbytére, ha emoĩ peteĩ techaukaha umi kuimbaʼe syváre ojehasa asýva ha osapukáivape opa umi mbaʼe vai ojapóva upépe rehe. Ezequiel 9:3, 4.
Pe proceso oñembyaíva rehegua umi cien cuarenta y cuatro mil oñepyrũ ikuérape, ha upéva avei haʼe vaʼekue ijeikove jevy. Pe marandu umi irundy yvytu rehegua ogueru jeikovépe umi kangue piru omanóva, ha pe marandu umi irundy yvytu rehegua haʼe pe marandu oñembyaíva rehegua umi cien cuarenta y cuatro mil. Pablo ha Juan mokõivéva ohecha ha ohendu pe tembiasakue tee koʼág̃a jaikóva, pe tembiasakue “heta maranduhára ha kuimbaʼe hekojojáva ohechase vaʼekue.” Pe tembiasakue pe ñemonguʼe tuicháva ángel mbohapyha rehegua, oñetypifikáva pe ñemonguʼe tuicháva ángel peteĩha reheve.
“Opaite marandu oñeme’ẽva’ekue 1840–1844 guive oñembojerovia mbarete hag̃ua koʼág̃a, oĩgui heta tapicha okañýva hikuái iñesãmbyhygui. Umi marandu oguahẽvaʼerã opaite tupaópe.”
“Cristo he’i: ‘Ovy’a pende resa, ohecha haguére; ha pene apysa, ohendu haguére. Añetehápe ha’e peẽme, heta maranduhára ha kuimba’e hekojojáva ohechaseterei hague umi mba’e peẽ pehecháva, ha ndohechái; ha ohenduseterei hague umi mba’e peẽ pehendúva, ha nohendúi’ [Mateo 13:16, 17]. Ovy’a umi resa ohechava’ekue umi mba’e ojehechava’ekue ary 1843 ha 1844-pe.”
“Pe marandu oñeme’ẽma. Ha ndaikatúi oĩ py’aguapy’ỹ imombe’u jeývo pe marandu, umi ára rechaukaha oñekumplíma rupi; pe tembiapo paha ojejapopa va’erã. Peteĩ tembiapo tuicha ojejapóta sapy’aitépe. Ko’ẽrõitéma oñeme’ẽta peteĩ marandu Tupã omoĩmbyréva, ha upéva okakuaáta peteĩ sapukái hatãme. Upérõ Daniel opu’ãta ilótepe, ome’ẽ hag̃ua itestimonio.” Manuscript Releases, volúmen 21, 437.
Lucifer ñorairõ ñorairõ yvágape oñorairõrõ guare, pe tema tenondegua ha’e va’ekue marandu ñembohasa rehegua. Ha’e va’ekue tesape rerahaha, ha ipuesto rupive omoinge mbeguekatúpe jejavy umi ánhel marangatu apytépe. Ñañemomarandu umi ánhel ho’úva’ekue umi hemiandu pu’aka’ỹ ha opu’ãva rehe, ni ndoikuaái hague jepe Lucifer voi ombotavy hague chupekuéra opensa hag̃ua umi mba’e ipahápe opensáva’ekue Tupã rehe. Ijapysakakuaa ha iñembotavykatu eterei va’ekue, ojapo haguéicha Eva ndive yvotytyme, upéicha umi ánhel yma marangatu va’ekue ou oguerovia hag̃ua umi temiandu Satanás omoĩ va’ekue iñakãme, ha’eha chupekuéra voi remiandu tee ypyrã. Umi ta’ỹi, ipahápe, ogueru pe hi’a ha’éva ñehundi opa’ỹva.
Pe ñorairõ paha, oikótava yvága peteĩha rupi, oñepyrũmbaitéma hag̃uáicha, ha ndaha’éi marángatu ange kuéra ñembotavy rehegua, ni ndaha’éi avei Satanás ombotavy hague Eva-pe rehegua; upéva rangue, ha’e oñe’ẽ iñembotavy rehe opa yvypórape peteĩ marandu ñembohasa rembiporu oñembyaíva rupive, oñemyesakãva oĩramoguáicha yvágape. Ko’ãva rehegua hína World-Wide Web, Satanás oipurúva omoinge hag̃ua temimo’ã kuimba’e kuérape, ha’ekuéra oikuaa’ỹre oguerovia hague peteĩ japu, ha upéicha ohechauka hikuái ndohayhuiha pe añetegua. Apóstol Pablo voi he’i va’ekue umi “ára pahápe” yvypóra kuéra oguerohorytaha peteĩ japu, ndoguerekói rupi mborayhu pe “añetegua” rehe. Añetehápe, ha’e ohecha va’ekue voi pe tembiasakue ojepysyrõhápe ko tembiapo hechapyrãva Satanás rehegua.
Yvypóra ñembotavy ojejapo Tetã Joajupegua globalista-kuéra rupive, ha umíva hína mbói pu’aka. Tetã Joajupegua globalista-kuéra, marandu’ẽme, oime mburuvicha guasu ha ñemuhára kuéragui. Mburuvicha guasukuéra hína umi gobierno-kuéra, ha umi tembiporu pyahu guasu jára ha heta tetãme omba’apóva virueta multimillonario-kuéra hína umi ñemuhára.
Pe ñorairõ oñepyrũ pe léi domingope, upérõ Estados Unidos oiko mburuvichavéva umi diez rréi apytépe. Upérõ Estados Unidos oñeʼẽmante kuri dragónicha, ha upéicha ojehechauka yvy ryguasu mbohapyha pokõiha rréino paha hag̃ua. Upéi osẽ ombotavy hag̃ua opaite yvórape umi milágro rupive ojapótava pe mymba renondépe, umi milágro ojehechaukáva ogueru hag̃ua tata yvágagui.
Ha’e ojapo avei hechapyrã guasu, ha ojapo tata oguejy hag̃ua yvágagui yvy ári tapicha renondépe. Apocalipsis 13:13.
Umi kangue jeikove jey vaekue, kãngue ipirupa vaekue, ojejuka vaekue tape mbytépe, oñemopu’ãvo yvágape peteĩ techaukaha ramo, upe jave avei oĩ ambue hechapyrã yvágape.
Ha ojekuaa ambue mba’e hechapyrã yvágape; ha péina, peteĩ dragón tuicháva pytã, oguerekóva pokõi akã ha pa ñu, ha pokõi koróna iñakãkuéra ári. Apocalipsis 12:3.
Pe dragón pytã guasu ha’e Satanás, ha avei Roma pagana.
“Upéicha, pe dragón, tenonderãite, ohechauka Satanás-pe, ha mokõiha sentido-pe katu, ha’e peteĩ símbolo Roma pagana rehegua.” The Great Controversy, 439.
Pe dragón ha’e Satanás, ha aplicación mokõiha-pe pe dragón orrepresenta Roma pagana. Cristo heñói rembiasakuepe, ojehechauka pe dragón Roma pagano-gua; ha katu pe aplicación profética perfecta pe dragón rehegua oĩ “ára paha-kuérape”. “Ára paha-kuérape” pe dragón ojehechauka pe Diez mburuvicha guasu Naciones Unidas-pegua rupive. Umíva ndojehechái Cristo heñói rembiasakuepe, ha katu ojehecha pe cien cuarenta y cuatro mil heñói rembiasakuepe, heñói ojehechauka va’ekue Cristo heñói rupive.
“Mburuvichakuéra ha mburuvichavusu kuéra ha gobernadorkuéra omoĩ hi’ári kuéra voi pe marca anticristo rehegua, ha ojehechauka chupekuéra pe dragónicha oho hag̃uáicha ñorairõ hag̃ua umi santo kuéra ndive—umi oñongatúva Tupã mandamientokuéra ha oguerekóva Jesús jerovia.” Testimonies to Ministers, 38.
Upe dragón pegua diez akãratĩ ha’e símbolo iconfederasiagua; umi siete iñakã, oguerekóva koróna hi’ári, ohechauka chupe peteĩha ramo pe séptimo akã umi ocho rréino profecía bíblicape guaréva apytégui, ojehechaukaháicha mokõivéva Nabucodonosor ra’ãnga Daniel kapítulo mokõihápe, ha avei umi ocho akã Apocalipsis kapítulo diecisiete-pe. Tetã Joajuaty ha’e “ambue mba’e hechapyrã yvágape”, upe javeite pe poyvi, heñóiva pe táva rape ohasáva kangue omano ha ipirúva ñu rupi, oñemopu’ã yvágape. Pe dragón ha pe kuña ojehechauka mba’e hechapyrãramo yvágape pe léi domingo jave, ha upéva avei hína pe puntoite pe mymba mar-gua catolicismo pegua rehe avei “ojehecha hag̃ua techapyrãramo.”
Ha ahecha peteĩva iñakãnguéragui ojekutu vaʼekue pe omano hag̃uáicha; ha pe ikutu ojukakuaáva oñemonguera. Ha opa ko yvy arigua ohecharamo ha osegi pe mymba ñarõ. Apocalipsis 13:3.
Yvy ohecharamoína pe mbói guasu para rehegua papal rehe, “upy rire” iherida omano hag̃uáicha okuera jey, ha okuera jey pe léi domingo rehe Estados Unidos-pe. Pe poyvi, pe dragón ha pe mymba guasu oñemondýi hag̃ua ojehechaukapa hapykuéri, oñepyrũvo pe léi domingo Estados Unidos-pe. Pe proféta japu ohechauka umi tembiapo hechapyrã Satanás-gua iñimportantevéva upe jave eténte, pórke pe léi domingo rire voi, pe proféta japu oñepyrũramoite oñe’ẽ hag̃ua peteĩ “dragón” ramo, osẽ ojerure hag̃ua opaite yvy ári, ha ojapo iñembotavy yvágagui.
Ha ahecha ambue mymba ojupiha yvýgui; ha oguereko mokõi hatĩ ovecha ra'yicha, ha oñe'ẽ mbói guasuicha. Ha ha'e oiporu opaite pu'aka pe mymba peteĩha mba'éva renondépe, ha ojapo yvy ha umi upépe oikóva omomba'e guasu hag̃ua pe mymba peteĩha, pe ikutu omano hag̃uáicha okuera va'ekue. Ha ojapo tuicha hechapyrã, ha ojapo tata oguejy hag̃ua yvágagui yvy ári umi kuimba'e resa renondépe. Apocalipsis 13:11–13.
Pe ñorairõ oñepyrũva’ekue pe mbohapyha yvágape, opa pe peteĩha yvágape. Pe mbohapy joaju guasu dragón, mymba ñarõ ha proféta japu rehegua ojehechauka Biblia ha Espíritu de Profecía rupive ramo pe ñemoirũ vai. Pe léi domingo-pe, pe mbohapy joaju oñepyrũ ogueraha opaite arapy ñorairõme kuña rehe, oho aja Armagedón gotyo. Pe léi domingo-pe, ha’ekuéra omoĩ ipuesto kuéra pe ñorairõ renda peteĩha yvága-pe, ha upéi oñehundi! Roma opu’ãvo pokatu hag̃ua mbohapy jey arapy rembiasakue pukukue javeve, tapiaite ipu’aka raẽ iñenemígo ári, upéi iñirũ ári, upéi hembipota ári, ha upéi ho’a.
Ha ahecha mbohapy espíritu ky’a jukycha guáicha osẽva dragón jurúgui, ha mymba vai jurúgui, ha proféta japu jurúgui. Ha’ekuéra niko añánga espíritu, ojapóva techaukaha hechapyrãva, osẽva yvy ruvicha kuérape ha opa ko yvy ape ári oikóvape, ombyatývo chupekuéra ñorairõrãme upe ára guasu Tupã Ipuʼakapáva guigua. Péina águi, che aju mondaha ramo guáicha. Ojehovasáva pe opáyva ha oñangarekóva ijaóre, ani hag̃ua oguata opívo, ha ojehecha hag̃ua hẽtĩ. Ha ombyaty chupekuéra peteĩ hendápe hérava hebreo ñeʼẽme Armagedón. Apocalipsis 16:13–16.
Pe “ñorairõ yvágape” umi “ára paha” pegua ndaha’éi peteĩ ñe’ẽjoaju añónteva, ha’e peteĩ ñorairõ marandu rehegua ojejapóva yvágape. Dragón jurúgui, mymba ñarõ jurúgui ha maranduhára japu jurúgui osẽ umi “aña espíritu” omba’apóva “milágro” rehe. Pe ñe’ẽ “espíritu” he’ise pytu, ha pe pytu ha’e peteĩ símbolo peteĩ marandu rehegua. Pe pytu Ezequiel mokõipaapyha guive omoingove jey umi kangue omanóva, ha ojapo upéva ogueru hag̃ua Islam marandu, upéva Biblia-pe ojehechaukáva yvytu kuarahyresẽgua ramo. “Espíritu”, “yvytu” ha “pytu” hína peteĩchagua ñe’ẽ oñembohasáva ko’ã mbohapy ñe’ẽ inglés-pe, mokõivéva hebreo-pe ha griego-pe avei.
“Tupã ikatu ombohekove pyahu opa ánga oipotáva py’aguasúpe oservi Chupe, ha ikatu opoko tembe rehe tatapỹi hendýva altar-gui, ha ojapo hag̃ua ichupekuéra ñe’ẽporã hag̃ua Iñemomba’eguasúpe. Hetaiterei ñe’ẽta oñemohendýta mbarete reheve omombe’u hag̃ua Tupã Ñe’ẽ añetegua hechapyrãva. Pe ku ñe’ẽpýta opáta, ha umi okyhyjéva oñembaretéta hag̃ua ogueropu’aka hag̃ua testimonio py’a guasúva añeteguáre. Ta Ñandejára oipytyvõ Itavayguakuérape omopotĩ hag̃ua pe ánga róga guasu opa ky’águi, ha omantene hag̃ua peteĩ joaju ipypukúva Hendive, ikatu hag̃uáicha oikévo umi okaru hag̃uáicha pe ama paha rehe oñeñohẽ vove.” Review and Herald, July 20, 1886.
Umi “espíritu” osẽva mbói guasu juruégui, mymba juruégui ha proféta japu juruégui ohechauka marandu satanikokuéra. Peteĩha ñorairõme yvága mbohapýhape—upépe haʼe vaʼekue ñomongeta oñembyaíva, ojehechaukaramóva tesape reruhára oñembyaíva rupive. Paha ñorairõme yvága peteĩhápe—haʼe jey marandu oñembyaíva. Umi marandu oñembyaíva Satanás oiporúva ñorairõme yvága mbohapýpegua, ha upéva ojeporúta jey ñorairõme yvága peteĩhápeguápe, vaʼekue mesmerismo, koʼág̃a rupi oñehenóiva hipnósis.
“Kuimba’e ha kuñanguéra ndoikuaaséi arandu mba’éichapa ojegueraha hag̃ua jejopyrãme umi iñirũnguéra apytu’ũ. Kóva hína pe arandu Satanás ombo’éva. Ñañemoĩva’erã opavave mba’e péichaichaguáre. Ndajajepokova’erãi mesmerismo ha hipnotismo rehe — pe arandu pe oheja va’ekue iñepyrũrã yvate ha oñemombo va’ekue yvágagui pe huísio yvagapeguágui.” Manuscript 86, 1905.
Ko árape ko múndo ko hipnotísmo omoañetéva umi tecno-gigante kuéra rupive pe ñanduti guasu mundial rupi, oipurúva pe ojeheroha ciencia publicidad moderna rehegua, ha añetehápe katu ha’e pe refinamiento pahaite pe arandupy yma guare satánica hipnotismo rehegua. Umi globalista, tecno-gigante kuéra ha umi multimillonario-kuéra oipota ojagarra hag̃ua hembi’urã peteĩ “ñandutípe” japúva rehegua, ko’ág̃aite omoĩmbyre ha ojepysóva mundo pukukue. Satanás PsyOps pe múndo tuichakue ári, oje’éirõ upéicha. Ha’e umi marandu satánico ogueraháva pe múndo Armagedón-pe, ha umi marandu satánico oñemoherakuã yvágape upe javeitépe umi mbohapy ánhel oikuaaukaháicha Cristo marandu yvágape.
Ha ahecha ambue ánhel oveveha yvága mbyte rupi, oguerekóva pe marandu porã opa’ỹva omombe’u hag̃ua umi oikóvape yvy ape ári, ha opa tetãme, ha ñemoñarekuérape, ha ñe’ẽnguérape, ha tavayguakuérape, he’ívo hatã ñe’ẽme: Pekyhyje Tupãgui, ha peñeme’ẽ chupe mborayhu ha momba’eguasu; pe ára ijapysakahára oñepyrũma; ha pejerovia ha peñesũ henondépe pe ojapo va’ekue yvága, ha yvy, ha para, ha yvu ykuéra. Ha upéi oho hapykuéri ambue ánhel, he’ívo: Ho’áma, ho’áma Babilonia, upe táva guasu, ha’e omongaru haguére opa tetãme hekovai hag̃ua pe víno oguerekóva ipochykue tie’ỹ rehegua. Ha pe mbohapyha ánhel oho hapykuéri chupekuéra, he’ívo hatã ñe’ẽme: Oiméramo avave omomba’e pe mymba vai ha ta’ãnga, ha orresivi imarkakue isyváre térã ipope, upeva’erã avei hoy’u Tupã pochykue víno, oñeñohẽva oñembojehe’a’ỹre ipochy ryrupe; ha oñembyasýta tata ha asúfrepe umi ánhel marangatu renondépe, ha pe Ovecha Ra’y renondépe. Ha iñembyahýi tatatĩ ojupi opa ára g̃uarã; ha ndoguerekói pytu’u ára ni pyhare umi omomba’éva pe mymba vai ha ta’ãnga, ha oimeraẽ orresivíva héra markakue. Apocalipsis 14:6–11.
Umi “espíritu” osẽva peteĩteĩva pe mbohapy joajupegua apytégui, osẽ ijurúgui. Peteĩ tetã ñeʼẽ hag̃ua niko heʼise igoviérno rembiapo.
“Pe tetã ñeʼẽ hag̃ua haʼe hína umi mburuvicha guasu ijapoharã leigui ha tekojojaregua rembiapo.” The Great Controversy, 443.
Jeremíaspe oñepromete chupe, oipe’áta hag̃ua trígo pe tĩgui, ha ndovy’amo’ãiramo pe tĩ rendápe jevy hag̃ua (jepémo pe tĩ ikatu hag̃uáicha ou jevy hendápe), Tupã ojapóta chugui I “juru”.
Che ndaguapy vaʼekue umi oñembohoryvakuéra aty apytépe, ni avyʼa vaʼekue; che añembojaʼo ha aguapy cheaño nde po rupi, nde niko remyenyhẽ chehegui pochy reheve. Mbaʼére piko che rasy ndaijapýri, ha che jekutu ndojekuerái, ndohejái hag̃ua oñemonguera? Nde piko reiko cheve guarã peteĩ ijapu hag̃uáicha, ha y osyryva okañýva hag̃uáicha? Upévare péicha heʼi Ñandejára: Nde rejevyramo, arovyʼa jeýta ndéve, ha repyta che renondépe; ha reipeʼáramo pe hepykue guasu pe ivaívagui, nde reikóta che juru hag̃uáicha; tojevy hikuái ndéve, ha ani nde rejere jey hendápekuéra. Jeremías 15:17–19.
Jeremías orepresenta umi Millerita-kuérape iñembotavýpe peteĩha jey, umi opensáva Tupã ijapu hague. Tupã ndijapúi vaʼekue; Haʼe añoite ojoko ipópe peteĩ jejavy oĩva’ekue pe taʼanga ary 1843-pe. Jeremías-pe oñeme’ẽ promésa, ojehupytýva avei umi oñembotavy vaʼekuépe 18 de julio de 2020-pe; peichaite, ojei hag̃ua umi tapicha tavy ha umi mboʼepy satánikogui oĩvaʼekue pe ñembotavy mboyve, upéicharõ Ñandejára ojapóta Jeremíaspe, ha umi haʼe ohechaukapáva, I“juru”. Pe taʼanga ary 1843-gua ojapo vaʼekue oñekumpli hag̃ua pe tembiapoukapy oĩva Habacuc capítulo mokõihápe.
“Peteĩ ñe’ẽtepy oñondivegua mokõiha Jejujey rehegua mbo’ehára ha kuatia atykuéra rehegua, oĩ jave ‘jerovia ypykue’ ári, he’i vaekue pe ta’anga osẽha ha’eha peteĩ ñemyenyhẽ Habacuc 2:2, 3-pe. Pe ta’anga ha’éramo peteĩ marandu profesía rehegua (ha umi upéva omoneĩ’ỹva oheja pe jerovia ypykue), upéicharõ ne’ẽme’ẽ porã B.C. 457 ha’e hague pe ary oñepyrũ hag̃ua oñembotyryry pe 2300 ára. Tekotevẽ kuri 1843 oĩ hag̃ua peteĩ araka’eve oñemoherakuãpyre ypy hag̃ua, ikatu hag̃uáicha ‘pe visión’ ‘opyta are,’ térã oĩ hag̃ua peteĩ arekue pyta, upépe pe aty kuñataĩnguéra oke ha topa’ẽ hag̃ua pe mba’e guasu ára rehegua ári, michĩmi mboyve oñemombáy hag̃ua chupekuéra pe Pyharepyte Sapukái rupive.” James White, Second Advent Review and Sabbath Herald, Volume 1, Number 2.
Pe Ñandejára, Habacuc rupive, omanda vaʼekue umi Millerítape ojejapo hag̃ua pe kuatia’atã 1843 gua, ha upépe oĩkuri peteĩ jejavy Ñandejára ojahoʼi hag̃ua Ipo. Upévare Jeremías heʼi pe idesengaño ou hague Tupã po rupi. Ha pe desengaño rire, Ñandejára ogueraha jey ramo umi Millerítape Habacuc kapítulo mokõi-pe, haʼekuéra ohechakuaa pe promésa, jepe pe visión ipuku hag̃uáicha, ohaʼarõ vaʼerãha hese, ndajajapomoʼãiha japu, ha ipahápe “oñeʼẽ”taha.
Pe visión “ñeʼẽva” orrepresenta vaʼekue pe marandu profético rekopy, ha pe ñeʼẽmeʼẽ Jeremías-pe haʼe vaʼekue kóva: oipeʼáramo pe ñembyasy, ojevy hag̃ua pe kyreʼỹ oguerekovaʼekuépe pe marandúre pe ñembyasy mboyve, ha ojapo hag̃ua pe joavy trígo ha tĩndy apytépe, upéicharõ haʼe oikóta Tupã “juru”, ha omombeʼúta pe marandu Midnight Cry rehegua.
Pe visión niko gueteri peteĩ ára oñemohendapyrévape g̃uarã; ipahápe katu oñeʼẽta, ha ndijapúi hag̃ua: ha ojapysakáramo jepe, ehaʼarõ chupe; añetehápe oútaha, ndahiʼarẽmoʼãi. Habacuc 2:3.
Umi ojehechaukáva Jeremías rehe, mokõivéva pe ángel peteĩha ha mbohapyha guasúpe, omboajéva pe tembiapoukapy ojevy hag̃ua, ha’éta pe Ñandejára “juru” pe ñorairõme pe joaju vai rehe, pe ñorairõ renda yvága peteĩha pegua ári. Haʼekuéra opresentáta pe Marandu Pyhare Mbytegua. Umi ojehechaukáva Jeremías rehe ohendu hína koʼág̃a peteĩ “ñeʼẽ” pe desiértope. Mbohapy ára ha mbyte simbólico ha’e peteĩ símbolo peteĩ desiérto proféticogua.
Pe ñe'ẽ osapukáiva desiértope: Pembosako'i Ñandejára rape, pembopyahu porã pe desiértope peteĩ tape guasu ñande Járape g̃uarã. Opa yvyuguy oñemopu'ãta, ha opa yvyty ha cerro oñemomichĩta; ha pe ikarẽva oñemoĩta ykére, ha umi tape ivaíva oñembosaraitéta. Ha Ñandejára mimbipa ojehechaukáta, ha opa tekove ohecháta oñondivepa; Ñandejára juru niko he'i upéicha. Isaías 40:3–5.
Ñamboguejýta ñane ñehesa’ỹijo pe ñorairõ paha rehe pe jehechaporã’ỹ ñorairõ guasúpe, oñepyrũva’ekue pe mbohapyha yvágape ha opa hag̃ua peteĩha yvágape pe artíkulo oúvape.
Upérõ umi Madiangua, umi Amalequita ha umi kuarahyresẽygua, oñembyaty joa ha ohasa, ha omoĩ ikampaménto Jezreel ñuime. Ha Tupã Ñandejára Espíritu ou hag̃ua Gedeón ári, ha ha’e ombopu peteĩ turú; ha Abiezer oñembyaty hapykuéri. Ha omondo mensahérokuéra opa Manasés rupi; ha upéva avei oñembyaty hapykuéri; ha omondo mensahérokuéra Aser-pe, Zabulón-pe ha Neftalí-pe; ha ha’ekuéra ojupi oñondive hag̃ua hendivekuéra. Jueces 6:33–35.