Ha ojechauka ambue mba’e hechapyrãva yvágape; ha péina, peteĩ dragón tuicháva pytã, oguerekóva siete akã ha diez ratĩ, ha iñakãkuéra ári siete koróna. Ha huguái ogueraha yvága mbyjakuéra mbohapyha pehẽngue, ha omombo chupekuéra yvy ári; ha pe dragón oñembo’y kuña imemby hag̃uáma renondépe, hag̃ua hag̃uáicha ho’u imemby oikóvo voi. Ha ha’e imemby peteĩ mitãkuimba’e, upe oisãmbyhýva opa tetãnguéra peteĩ yvyra’ẽ hierro reheve; ha imemby ojegueraha Tupã rendápe ha Itrónope. Ha pe kuña okañy yvytyrusu’ỹme, oĩháme chupe guarã peteĩ tenda Tupã ombosako’íva, oñangareko hag̃ua hese upépe mil mokõi ciento sesenta ára pukukue. Ha oiko ñorairõ yvágape: Miguel ha iángelkuéra oñorairõ pe dragón rehe; ha pe dragón oñorairõ ha iángelkuéra aveí, ha ndojeporakái; ni ndojejuhuvéi hendaguã yvágape. Ha pe dragón guasu oñemosẽ okápe, upe mbói yma guare, hérava Diablo ha Satanás, ombotavýva opa ko yvy ape ári; oñemosẽ chupe yvy ári, ha iángelkuéra oñemosẽ hendive. Ha ahendu peteĩ ñe’ẽ hatãva he’íva yvágape: Ko’ágã oguahẽ salvación, ha mbarete, ha ñande Ru Tupã rréino, ha Icristo pokatu; mba’érehepa oñemombo yvýpe ñande ryvykuéra accuser, upe omoĩva hesekuéra ñane Tupã renondépe ára ha pyhare. Ha ha’ekuéra ipu’aka hese pe Ovecha Ruguýpe, ha he’ẽngue testimonio rupive; ha ndohayhúi hekove pe omano peve. Upévare pevy’a, peẽ yvága, ha peẽ pende rógava pype. ¡Ai pe yvy ha pe yguasu rupi oikóvape g̃uarã! mba’érehepa pe Diablo oguejy pene rendápe pochy eterei reheve, oikuaágui are’ỹmiha pe tiempo orekóva. Ha pe dragón ohechávo oñemombo hague chupe yvy ári, omuña pe kuña omoheñóiva’ekue pe mitãkuimba’e. Ha pe kuñáme oñeme’ẽ mokõi pepo ágila guasu rehegua, oveve hag̃uáicha yvytyrusu’ỹme, hendaguáme, upépe oñemongaru hag̃uáicha peteĩ tiempo, ha tiempo-kuéra, ha mbyte tiempo, pe mbói renondégui. Ha pe mbói omosẽ ijurúgui y peteĩ ysyrýicha pe kuña rapykuéri, ojeguerahapa hag̃uáicha chupe pe y ojaho’íva reheve. Ha pe yvy oipytyvõ pe kuñáme, ha pe yvy ojurupe’a, ha omokõ pe y ojaho’íva pe dragón omosẽva’ekue ijurúgui. Ha pe dragón ipochy pe kuña ndive, ha oho oñorairõ hag̃ua umi hembýva heñoigue ndive, umi oñongatúva Tupã mandamiento-kuéra, ha oguerekóva Jesucristo testimonio. Apocalipsis 12:1–17.
Pe ñorairõ peteĩha pe ñorairõ guasúpe Cristo ha Satanás apytépe oñepyrũ vaekue pe mbohapyha yvágape Lucifer puʼakase rupi, ha upe ñorairõ peteĩha ohechaukarõ pe ipahaguéva peteĩha yvágape. Oĩ hetave ñorairõ, pórke mil áño pahaite rire, Satanás ojeheja jey sapyʼami hag̃ua, ha oñepyrũ peteĩ ñorairõ Jerusalén rehe; hákatu upe ñorairõme ndaipóri avave ikatúva ipuʼaka. Pe ñorairõ oikóva pe mbohapyha yvágape ñepyrũme, ohechaukáva pe ñorairõ peteĩha yvágape ipahápe, ojejapo vaekue pe ára jeiporavo gueteri oĩ aja.
Pe “kuña” oĩva hyeguasúva taýra reheve, orrepresenta Tupã iglesia opaite tembiasakue pukukue javeve, ha Cristo rembiasakuepe ha’e oĩ kuri omboajéma hag̃uáicha pe kuimba’e mitã Jesúspe. Umi ára pahápe, ha’e omoheñói mokõi memby joja’arõ. Michĩmi mboyve pe léi dominical, omoheñói umi cien cuarenta y cuatro mil, Apocalipsis siete-pe guarã, ha pe léi dominical jave, oñepyrũ pe hasy omboheñóivo pe aty guasu Apocalipsis siete-pegua. Imembykuéra joja’arõ ndaha’éi peteĩchagua, hákatu ha’e kuéra niko joja’arõ, ha pe tenondegua héra Elías ha pe imitãvéva héra Moisés.
Israel espirituál ñepyrũme, Roma pagána dragón oha’ãrõ va’ekue omokõ hag̃ua pe mitã kuimba’e Jesúspe, ha Roma moderna dragón ko’ág̃a oha’ãrõ hína omokõ hag̃ua pe mitã kuimba’e umi cien cuarenta y cuatro milgua. Roma pagána opersegi haguéicha pe iglesia cristiana ypykue, Roma moderna ojapojeyta upe persecución pe crisis léi domingo aja. Pe iglesia cristiana ypykuépe, pe kuña okañy va’ekue desiértope mil mokõi sa’i sesenta ary tee aja, ha pe persecución pe crisis léi domingo rehegua oñemboheko hag̃ua umi cuarenta y dos mes rehe Apocalipsis trece ha versículo cincope. Pe desiértope Tupã retãygua oguereko peteĩ tenda oñembosako’íva chupekuéra g̃uarã, upépe oñemongaru ha oñeñangareko hese kuéra.
Apocalipsis kapítulo ochope, ha versíkulo trecepe, umi mbohapy trompéta pahague oñemombe’u mbohapy ñembyasy ramo. Umi ñembyasy Apocalipsis-pe ohechauka umi huísio trompéta rehegua Islam-gui umi pokatu omoĩva léi domingo ári. Pe ñorairõme ojehechaukáva kapítulo doce-pe, Islam rembiapo ojehechauka upe oje’évo: “¡Ai umi yvy rupi oikóvape ha yguasu rupi oikóvape! aníke, Aña oguejy pende ári pochy etereípe, oikuaágui oguerekoha mbovymi aravo añoite.” Pe jejopy Jezabel omboguatáva iména apóstata Acab rupive, oho porã “yvy” mymbára gotyo ha “yguasu” mymbára gotyo.
Pe ángel mbarete Apocalipsis dieciochopegua rembiapo, opaite reforma rembiapóicha, oguereko irundy tape rechaukaha tenondegua ogueraháva pe juicio peve ha upéva oikehápe avei. Pe ángel peteĩha rembiaporãme g̃uarã, umi irundy tape rechaukaha ha’eva’ekue 11 jasypoteĩ ary 1840, pe peteĩha ñembotavy guasu arýpe 1843 ypykuépe, pe marandu Pyhare Mbytegua Ñe’ẽsapukái og̃uahẽva’ekue 12 guive 17 peve jasypoapy ary 1844-pe, ha pe juicio oñepyrũva’ekue 22 jasypa ary 1844-pe. Umi irundy tape rechaukaha peteĩteĩ oguerekova’ekue peteĩ tema guasu ijerére ha’éva “ára”. 11 jasypoteĩ ary 1840 ha’eva’ekue peteĩ cumplimiento pe profesía ára rehegua Apocalipsis kapítulo nueve ha versículo quince-pe. Pe peteĩha ñembotavy guasu ary 1843-pe ohechauka peteĩ predicción ára rehegua ndojepokóiva’ekue. Pe marandu Pyhare Mbytegua Ñe’ẽsapukái ha’eva’ekue pe corrección pe predicción ára rehegua ymave ndojepokóiva’ekue, ha 22 jasypa ary 1844 ha’eva’ekue pe cumplimiento pe ára oje’eva’ekue pe marandu Pyhare Mbytegua Ñe’ẽsapukáipe.
Pe tercer ángel rembiapo oguereko umi mismo irundy techaukaha, oĩgui opaite línea de reforma-pe; ha, opa umi irundy techaukaha reheháicha opaite línea de reforma-pe, peteĩteĩ techaukaha oguereko pe mismo tema profético. Islam, pe mbohapyha ñembyasy guasu rehegua, ha’e pe tema umi irundy techaukaha rehegua pe movimiento de los ciento cuarenta y cuatro mil-pe. Ára 11 jasyporundy 2001-pe, Islam pe mbohapyha ñembyasy guasu rehegua oñemosarambi ha upéi oñejoko. Pe predicción ndojeporhuporãiva 18 jasypokõi 2020-pe ohechauka peteĩ ataque islámico Nashville, Tennessee rehe, ha upéva orrepresenta Islam pe mbohapyha ñembyasy guasu rehegua. Pe marandu omombáyva umi kanguekue piru omanóva oĩva tape guasúpe Apocalipsis 11-pe, ha’e pe cumplimiento perfecto ha pahaite pe Mensaje del Clamor de Medianoche rehegua, ha orrepresenta peteĩ corrección pe predicción Nashville rehegua (tiempo elemento’ỹre). Upéva oñekumplíta pe irundyha techaukahápe, ha’éva pe léi dominical, amo Islam pe mbohapyha ñembyasy guasu rehegua oinupãta Estados Unidos-pe iñemoañete rupi pe léi dominical oúmbotaváva.
Ko añetegua ojehechakuaa vove, oñembojoajúvo pe mba’e añetegua ndive pe ñemongu’e tuichaitéva pe ánhel mbohapyha rehegua ha’eha peteĩ ñe’ẽmondo juicio hi’aguĩmava rehegua, pe juicio islámico ojehechaukáva pe mbohapyha aña rupi ikatu hag̃uáicha hesakã porã ñantende hag̃ua mba’éichapa ha’e pe “aña” oguerúva “yvy” ha “yguasu” ári.
Umi oikovéva ñepyrũkuri 11 jasyporundy ary 2001-pe, ha upe guive, pe léi domingo pya’éma oútava peve, ta’ãnga mymba guasúgui oñemoheñóiva prueba oiko Estados Unidos-pe. Pe léi domingo guive Michael opu’ã peve ha yvyporakuéra ñembosako’i ára oñemboty peve, upéi ambue tetãnguéra opaite ko yvy ape ári oñeha’ãta pe ta’ãnga mymba guasúgui oñemoheñóiva rupive. Taha’e umi Adventista del Séptimo Día Estados Unidos-pegua oñeha’ãva, térã opaite yvy ape ári pe léi domingo rire oñeha’ãva, upe prueba oñemyesakã pe prueba ramo ñande rape opa’ỹvape oñedecidítahápe. Avei ha’e pe prueba ñamohu’ãva’erã, pe tiempo de gracia oñemboty mboyve pe léi domingo-pe. Pe mba’e profético ojehechaukáva peteĩ ta’ãnga mymba guasúpe guarã prueba ramo tenonderãite Estados Unidos-pe ha upéi jey ko yvy ape ári, tekotevẽiterei oñentende hekopete.
“Amérika, pe tetã orekóva sasõ marangatúpe, oñemoirũ vove Papadondive oporomomombyrývo ikonsiénsi ha ombojejopykuévo tapichakuérape omombaʼeguasu hag̃ua pe sábado japu, opa tetãygua ko yvy ape ári ojereraháta osegi hag̃ua iñehempleokuéra.” Testimonies, volúmen 6, 18.
Ojeikuaáramo pe símbolo kuéra, upéicharõ ikatu hag̃uáicha ojekuaa pya’e pe pasáhe oĩva Apocalipsis mokoĩpaapyhápe, oñe’ẽva ko’ã mokõi prueba ta’anga mymbaguasu rehegua, oiko hag̃uáicha peteĩ rire peteĩ, ha katu peteĩchagua. Kóva tuicha iñimportanteterei heta mba’ére. Peteĩva umi mba’ére ha’e pe marandu oñembyaíva Lucifer oiporúva pe ñorairõ peteĩha aja pe mbohapyha yvágape ohechauka porãha mba’éichapa Satanás marandu oñembyaíva ojehechaukáta jey pe ñorairõ paha aja peteĩha yvágape.
Pe ñorairõ yvágape oñepyrũva léi domingope, oñemboguata ta’angamýi mymbaguasu rehegua jehechavy ára jave opaite yvy ape ári. 11 jasyporundy ary 2001 guive, Estados Unidos-pe oiko hína ta’angamýi mymbaguasu rehegua jehechavy ára. Jahechakuaáramo ko mokõi jehechavy ára ojoapyha, oñepyrũvo Estados Unidos-gui ha upéi opaite yvy ape ári, ikatu upéi jaike umi añetegua ojehechaukáva pe ñorairõ Apocalipsis kapítulo doce-pe, jey hag̃ua pe tembiasakue ary 2001 pegua, peve léi domingo. Techapyrãramo, umi marandu oñembyaíva Lucifer rehegua, ojehechakuaáva hipnósis ramo, ojeporúta peteĩ jeporu pyahúpe dragón pokatu rupive pe ñorairõ yvága peteĩha pegua jave, Apocalipsis kapítulo doce-pe. Pe hipnósis dragón oiporúva upe tembiasakue jave niko ojejapo hag̃ua jejuka umi Jezabel ohechauka va’ekue hereje ramo.
2001 rembiasakuépe, pe léi domingo peve, mokõi testígo ojejuka vaʼekue Sodoma ha Egipto kállepe. Apocalipsis kapítulo once ñemohuʼã peteĩhápe, tetã ojehechaukáva Sodoma ha Egipto ramo haʼe vaʼekue Francia. Francia haʼe peteĩ tetã profétika oguerekóva mokõi mbarete, oiko haguéicha império Medo-Persa rehe, oiko haguéicha Israel yma guare ipartído vaʼekue irréino kuérape, ha oiko haguéicha Judá ñemoñare mokõi trívu ojehechaukáva Judá ha Benjamín rupive. Mayma tetã mokõi hakãva ohechauka hag̃ua simbólikamente pe tetã mokõi hakãva Estados Unidos rehegua.
Táva Sodoma, ha tetã Egipto ndive, ohechauka umi mokõi hatĩ republicanismo rehegua (Egipto) ha protestantismo rehegua (Sodoma). Mokõi hatĩ oñejuka vaekue ary 2020-pe, republicanismo rehegua hatĩ ha protestantismo rehegua hatĩ. Upérõ ojeporu pe hipnotísmo umi mbarete dragón globalista rehegua omoĩva, pe world wide web rupive, upeichaite avei ojeporutaháicha ñorairõ oútavape yvága peteĩha peguápe. Ojejoko rupi pe marandu pe world wide web oguenoheva, elección ary 2020-pe guare oñemboguata vaekue ciencia rupive ojehupyty hag̃ua peteĩ osẽmíva ombohováiva pe filosofía globalismo rehegua. Kóva ha’e peteĩ techapyrãnte tekotevẽha oñentende hag̃ua pe mymba ñarõ ra’anga prueba oñemboajaha tenonderãite Estados Unidos-pe, ha upéi arapýpe.
“Ñandejára ohechauka chéve hesakã porã hag̃uáicha pe mymba ra’anga oñemoheñóitaha mboyve oñemboty hag̃ua pe ára de gracia; péva niko ha’éta pe tuichavéva prueba Ñandejára retãygua rehegua hag̃ua, upévare ojedecidíta hese kuéra destino eterno. Nde posición niko peteĩ jopara guasuite umi ndaijoajúiva rehegua, upévare sa’iiterei oñembotavýta.”
“Apocalipsis 13-pe ko mba’e oñemoĩ porã porã; [Apocalipsis 13:11–17, oñecita].”
“Kóva hína pe prueba tavayguakuéra Tupã rehegua ohasava’erã ojehovasa mboyve. Opa umi ohechaukáva hekojerovia Tupãme iñe’ẽrendu hag̃ua I Léi, ha omboykévo oguerovia hag̃ua peteĩ sábado japu, oñemoĩta Ñandejára Tupã Jehová poyvi guýpe, ha ohupytyta Tupã oikovéva sello. Umi katu ohejáva pe añetegua yvágaguiúva ha ogueroviáva pe sábado domingo rehegua, ohupytyta mymba vai marca.” Manuscript Releases, volúmen 15, 15.
Py’aguasu ára apytépe ojejokóta umi Adventísta Ára Pokõihápe g̃uarã, arapokõindy ára léi oñembojerure mbaretevérõ guare. Umi tetã oseguíva Estados Unidos ehémplo, ojokótane avei iñembokatupyry ára, Estados Unidos ojapohaguéicha.
“Tetãnguéra pytagua osegíta Estados Unidos ehémplo. Jepémo ha’e oguerahaukáta tenonde, upéicharõ jepe upe apañuãi peteĩchagua oúta ñane retãyguápe opa hendáicha ko yvy ape ári.” Testimonios, volúmen 6, 395.
Umi ñemongu’e paha pya’e.
“Tekove vaígua rembiguái aty ombojoaju hína ijeheguíva ha omombarete hína umi mba’e orekóva. Ha’ekuéra oñemombarete hína pe apañuãi guasu paha rehehápe. Tuicha ñemoambuekuéra oikótama pya’e ñande yvy ape ári, ha umi movimiento paha oikóta pya’eterei.” Testimonies, volume 9, 11.
Ojeikuaa hag̃ua mymba ñarõ ra'anga pegua prueba, tekotevẽ peteĩ medída peteĩva aplicación profética técnica rehegua. Ñañepyrũ hag̃ua, mymba ñarõ marca ha mymba ñarõ ra'anga mokõi símbolo iñambuéva hína.
Pe “ta’anga mymba guasúpe guarã” ohechauka upe forma protestantismo apóstata rehegua oñemoheñóitava umi iglésia protestánte oheka vove pytyvõ mburuvicha reko poguýgui omoañete hag̃ua idogmakuéra. Pe “mymba guasu marca” katu gueteri oikotevẽ oñemyesakã. The Great Controversy, 445.
Pe mymba kásoha rehegua hína domingo ñemomba’e, ha pe ta’anga pe mymba rehegua hína peteĩ iglesia oiporúva mburuvicha reko poguýpe ojejapo hag̃ua hembiapo hag̃ua ipu’akáva hag̃ua ijerovia rembiapoukapykuéra rehe.
“Pe ñembojepokuaa domingo ñemboyke rehegua umi tupao protestántekuéra rehegua ha’e pe ñembojepokuaa papado ñemomba’eguasu rehegua — pe mymba rehegua. Umi, oikuaávo pe irundyha mandamiénto jerurekuéra, oiporavóva oñangareko hag̃ua pe sábado japu rehe, añetehápe pe añeteguáva rangue, upéicha rupi ome’ẽ hikuái ñemomba’eguasu pe pokatupe añoite ha’éva upe oikuaaukáva upéva. Ha upe tembiapoete voipe, ombojeroviakuaávo peteĩ tembiaporã jeroviapy rehegua pokatu secular rupive, umi tupao ojejapóta hag̃ua hikuái peteĩ ta’anga pe mymbápe g̃uarã; upévare, pe ñembojepokuaa domingo ñemboyke rehegua Estados Unidos-pe ha’éta pe ñembojepokuaa pe mymba ha ita’anga ñemomba’eguasu rehegua.” The Great Controversy, 448, 449.
Ta’ãnga mymba ñarõ rehegua ohechauka tupao ha Estado joajuha, ha pe joajupehápe tupao oguereko hag̃ua mburuvicha. Jezabel oisãmbyhy Acab ári, Herodías oisãmbyhy haguéicha Herodes ári. Pe marca mymba ñarõ rehegua ha’e domingo ñemboguata. Pe ta’ãnga mymba ñarõ rehegua oñemoheñói sapy’aitépe’ỹ, puku hag̃uáicha ára pukukue. Pe marca mymba ñarõ rehegua katu ohechauka peteĩ ára térã aravo mombyky’ỹme oikóva. Pe ta’ãnga mymba ñarõ rehegua okakuaa mbeguekatúpe, ha oguahẽnte hi’aguĩmbáva ha hi’arakuaapaite vove, oguerekóramo pu’aka ombojerure hag̃ua Estado-pe omoneĩ ha ombohasa hag̃ua hembiapoukapy religioso. Pe prueba ojoaju pe “formación” rehe.
“¿Mba’épa pe ‘ta’anga mymbaguasúpe guarã’? ha mba’éichapa oñemoheñóita? Pe ta’anga ojapo pe mymbaguasu mokõi hatĩva, ha ha’e hína peteĩ ta’anga pe mymbaguasúpe guarã. Avei oñehenói chupe mymbaguasu ra’anga. Upévare, jaikuaa hag̃ua mba’éichapa pe ta’anga ha mba’éichapa oñemoheñóita, tekotevẽ ñahesa’ỹijo pe mymbaguasu voi reko tee—papadope.”
“Oñembyai hag̃ua pe iglesia yma guare oñembyaíva, ojehejávo pe evangelio ñemongarai’ỹva isãso hag̃ua ha oñemoneĩvo tembiapo ha jepokuaa pagã, ha’e operde pe Espíritu ha Ñandejára pokatu; ha, ikatu hag̃uáicha oguereko ipoguýpe tavaygua akãrapu’ã, oheka pytyvõ pe mburuvicha hag̃ua yvypóra rembiapópe. Upévagui osẽ kuri pe papado, peteî iglesia oisãmbyhyva’ekue Estado pokatu ha oipurúva upéva omotenondévo ijehupytyrã tee, ko’ýte hag̃ua ojekastiga hag̃ua pe ‘herejía.’ Ikatu hag̃uáicha Estados Unidos ojapo peteĩ mymba ra’anga, tekove marangatu rehegua pokatu oisãmbyhyva’erã upeichaiterei pe gobierno civil, upéicha hag̃uáicha avei Estado autorida oipuru pe iglesia omoañetévo ijehupytyrã tee.” The Great Controversy, 443.
Pe mymba joavéva pe mymba ra’ãnga rehegua ha pe mymba marka rehegua ha’e peteĩ kuaapy yma guive ojejapóva Adventista-kuéra apytépe. Adventismo jepiveguáicha okañy tape ko mba’épe Apocalipsis trece-pe. Peteĩháicha ombojehe’a hikuái Estados Unidos rembiapo pe léi domingo rire, ogueraha hag̃ua ko yvy tuichakue omoĩ hag̃ua pe mymba ra’ãnga, umi mba’e ojejapóva pe mymba ra’ãnga oñemopu’ãvo Estados Unidos-pe rehe. Mokõiha ha’e mokõi ára profético iñambuéva.
Cristo ou vaʼekue omombarete hag̃ua pe ñeʼẽmeʼẽ heta ndive peteĩ semánarã, ha pe semána mbyte rupi haʼe oñemosãingómi kurusúre. Upéicha rupi, upe semána ohechauka hag̃ua mokõi ára pukukue, umívape oñemoheñói peteĩ taʼanga mymbaguasúgui. Cristo semána oñembojaʼo vaʼekue mokõi período peteĩchaguápe, ohechaukáva Cristo raʼanga. Umi mokõi aravoʼã jehechapy rehegua ára pahápe, ohechauka anticristo raʼanga.
Pe peteĩha períodope mil mokõi sa seisenta ára pukukue, Cristo oguero hag̃ua Itestimonio tee, ha upéi omano kurusúre. Upéi oĩkuri ambuéva mil mokõi sa seisenta ára hendaitépe peteĩchava, upépe umi temimbo'e ome'ẽkuri testimonio, peve Miguel opu'ã meve Esteban ojejapi'ívo itápe. Pe kurusu ohechauka hag̃ua pe arapokõindy léi. Mokõi período jehechapy rehegua, mymba ñarõ ra'anga ñemohendápe ojoajúva, ohechauka porã pe peteĩha período ojoajúva umi cien cuarenta y cuatro mil rehe, ojejoguáva Cristo rehe; ha upe período opa pe arapokõindy léipe, ojejoguáva pe kurusu rehe. Pe pahague período jehechapy rehegua, hendaitépe upe peteĩchava ha ojehechaukáva umi temimbo'e rembiapópe Cristo ára peguápe, oñembohape pe aty guasúre, ha opa Miguel opu'ã jave, ndaha'éi Esteban ojejapi'írõ guare itápe, síno yvypóra ára poravo paha ñemboty jave Daniel 12:1-pe.
Oĩ oĩva ndohechái pe secuencia añeteguáva umi mbaʼe oikóva Apocalipsis capítulo 13, versículo 11 guive tenonderã, péva ojehupytygui heta jey peteĩ ndojehechakuaaséivaicha ojeguerovia hag̃ua ko añetegua: umi Tetã Joaju oñeʼẽ jave dragónicha, upéva heʼise pe mymbaguasu raʼanga oñemoheñóimapaiteha umi Tetã Joajupe. Ikatu hag̃uáicha umi Tetã Joaju omboguata peteĩ léi domingo rehegua, pe mymbaguasu raʼanga umi Tetã Joajupe oñemoheñói vaʼerã pe léi domingo mboyve. Emoñeʼẽ jey umi mbovymi pasaje tenondegua ramove oñecitáva The Great Controversy-gui, nderentendéiramo pe punto.
Pe versíkulo onceha capítulo trecepe, Estados Unidos oñe’ẽ ramo mbói guasuicha, upéva ohechauka umi tembiapo poguýpe oĩva umi mburuvicha apoha ha huísia mba’apohára, omoĩvo peteĩ léi domingo rehegua umi tupao opostasáva Estados Unidos-pe ohekávaicha. Pe decreto léi domingo rehegua osẽ Estados Unidos jurúgui.
“Ahecha mokõi hatĩva mymba ñarõ oguerekohague peteĩ dragón juru, ha ipokatuha oĩ iñakãme, ha pe decreto osẽtaha ijurúgui.” Spalding and Magan, 1.
Akóinte che mbopiráva Adventismo ohasa asy oikuaa hag̃ua pe mymba yvykópegua mokõi hatĩva oñe’ẽ jave dragónicha, ndaha’éi añoite ohechaukáva pe léi arapokõindy rehegua Estados Unidos-pe, ha katu avei ohechaukáva pe ta’anga mymba guasúgui papal yguasúpeguáva oñemoheñóimaite hague. Ikatu hag̃uáicha Estados Unidos omboguata pe léi arapokõindy rehegua, tekotevẽ voi upe mboyve pe joaju iglesia ha Estado rehegua toñemoheñóimaite. Umi iglesia apostata Estados Unidos-pegua ndaha’éi peteĩnte oñembyatyva lunes-pe, ha upéi martes-pe oho Congreso-pe, ha he’i Congreso-pe oipota hag̃ua miércoles-pe oñemoneĩ pe legislación arapokõindy rehegua. Pe joaju rembiapo oikóva iglesia ha Estado apytépe, oñerrepresenta pe mymba ra’anga “ñemoheñóiramo”, ojoguáva pe ta’anga órova “ñemoheñói” rehe Daniel kapítulo 3-pe; upéva ogueraháta sapy’a’ỹme peteĩ tiempo oñemopu’ã hag̃ua. Pe mymba ra’anga hína pe sistema papado oiporúva ojuka hag̃ua umi millones de mártir-kuérape Yma Pytũmbýpe, ha oikotevẽ ñemoakãrapu’ã atyguáva, polítikova, religioso ha económico rehegua oñemoheñói hag̃ua pe tekoha atyguáva, ha avei pe precedente legal tekotevẽva, ikatu hag̃uáicha pe léi arapokõindy rehegua oñemboguata. Umi ñemoakãrapu’ã ohechauka pe mymba ra’anga prueba, “upéva rupive ñande destino opave’ỹva oñedecidíta”, ha upéicha avei ohechauka pe prueba ñande jahasava’erã “ñañemboty hag̃ua mboyve.”
“Ñandejára ohechauka chéve hesakã porã hag̃uáicha mymba ra’anga oñemoheñóitaha opa mboyve pe tiempo de gracia; ha’ére kóva va’erãha pe prueba tuichavéva Ñandejára tavayguakuérape g̃uarã, upéva rupive ojedesidíta hag̃ua hikuái ipaha hag̃uáicha hi’ãnga rekove.... Kóva hína pe prueba Ñandejára tavayguakuéra oguerekova’erã ojesella mboyve.” Manuscript Releases, volúmen 15, 15.
Pe léi dominical ha’e pe apañuãi pyhare mbytépe ojehúva, ha upépe ojuhúva hu’ã paha ha porãmbaitépe pe techapyrã diez kuñataĩ rekove rehegua. Upe apañuãi pyhare mbytépe ojehechaukáta jaikópa Filadelfiagua arandu térã Laodiceagua tavy kuñataĩicha. Umi tavy ohupytýta pe mymba ñaña marka, ha umi arandu ohupytýta Ñandejára selló. Oimeraẽ tapicha araka’eve oike va’ekue Iglesia Adventista del Séptimo Día-pe, omoneĩ va’ekue tenonderãite pe lista añetegua doctrinal-kuéra rehegua mburuvicha hag̃ua miembro ramo, ha upévare opaite Adventista del Séptimo Día-pe oñeme’ẽma pe tesape añetegua sábado rehegua.
“Oiméramo peẽme pe añetegua resa, ohechauka hag̃ua pe sábado pe irundyha mandamiéntogua, ha ohechauka hag̃ua ndaiporiha mba’eveichagua pyenda Tupã Ñe’ẽme pe domingo jererekorãme, ha upéicharamo jepe peẽ pejejoko gueteri pe sábado japu rehe, ha peñembotove remongarai hag̃ua pe sábado Tupã ohenóiva ‘che ára marangatu’, peẽ pehupyty pe mymba ra’ãnga mba’e rechaukaha. Araka’épa ko mba’e oiko?—Peẽ pehendúvo pe decreto he’íva peẽme peheja hag̃ua tembiapo domingo-pe ha peñemomba’eguasu hag̃ua Tupãme, péro peikuaávo porã ndaiporiha peteĩ ñe’ẽnte jepe Bíbliare ohechaukáva pe domingo ambue mba’erãha ndaha’éi hag̃ua peteĩ ára tembiaporãva jepiveguáicha, peẽ peime’ẽ pene ñe’ẽ pehupyty hag̃ua pe mymba ra’ãnga mba’e rechaukaha, ha peñembotove pehupyty hag̃ua Tupã sello. Ñande jahupytýramo ko mba’e rechaukaha ñande rováre térã ñande pópe, umi jehukuaa oñemoñe’ẽva umi iñe’ẽrendukuaa’ỹvare oúva ñande ári. Péro Tupã oikovéva sello oñemoĩ umi oñangarekóva tekojoja rehehápe Ñandejára sábado rehe.” Review and Herald, April 27, 1911.
Ta’ãnga mymba vai rehegua oñemoheñóiha Tetã peteĩ rekovépe oñepyrũ marandu arandukue-peguáramo 11 jasyporundy ary 2001-pe. Oĩ heta marandu arandukuepegua testígo omombaretétava ko añetegua. Upe guive pe léi domingo pya’etéma oútava peve, Adventista Ára Sieteha-pegua kuéra ohechakuaa’ỹre hína omohenda hague iñdestíno opa’ỹva, odependehápe ohasa hag̃ua pe ta’ãnga mymba vai rehegua ñeha’ãrõ térã ho’a hag̃ua pe ta’ãnga mymba vai rehegua ñeha’ãrõme. Che amombe’usemína mbovymínte Adventista Ára Sieteha-pegua oikuaa hag̃ua jepe pe ta’ãnga mymba vai rehegua ha’eha peteĩ ñeha’ãrõ. Mbovymi, ikatu hag̃uáicha ni peteĩve, oikuaa mba’éichapa ikatu ha’e peteĩ ñeha’ãrõ, ha iñimportantevéva, ndoikuaái mba’épa ojejerure ohasa hag̃ua upe ñeha’ãrõ. Ñande rehe ojejuzga ndaha’éi pe tesape ñande jaguerekóvare año, síno avei pe tesape ikatúva’ekue jaguereko, ñañeha’ãrire jaikuaa hag̃ua pe arandupy ñemboheta. Upévare, pe pytũ Laodiceagua ha’e pe pytũ tuichavéva seis mil ary angaipa ryepýpe.
Che retãy oñehundi arandurã’ỹ rehe; nde reguerovia’ỹgui pe arandurã, che avei romombo jeýtaha, ani hag̃uáicha nde pa’i chéve g̃uarã; nde nderesaráigui ne Ñandejára léigui, che avei che resaráita ne membykuéra rehe. Oseas 4:6.
Pe ta’ãnga mymba vai rehegua ñemoheñóiva ñeha’ã ñemohu’ã pe araka’eve’ỹrõ oúvape léi domingo-pe, ha ñande ndajahasáiramo upe ñeha’ã, jajapóta mymba vai marca opa umi ótro virgen Laodicea-pegua itavýva ndive, umi ombotovéva oñembosako’i pe aséite reheve. Ndaĩri ko’ápe añedefende hag̃ua mba’érepa aikũmby pe ta’ãnga mymba vai rehegua ñeha’ã oñepyrũ hague 11 jasyporundy 2001-pe, ha oñemohu’ãha léi domingo-pe. Añe’ẽnte ahesa’ỹijo hag̃ua pe lógica profética tekotevẽva oñentende hag̃ua Tetã Unidos rembiapo, ojehechaukaháicha Apocalipsis trece-pe, rire ohasávo léi domingo. Versículo once-pe, oñe’ẽ dragónicha, ha upe guive tuicha mba’e jahecha porã pe ñe’ẽ “ha’e”. Pe ta’ãnga mymba vai rehegua Tetã Unidos upérõ ojejopýva ko yvy tuichakue omoñepyrũ hag̃ua, ndaha’éi pe ta’ãnga mymba vai rehegua Tetã Unidos-pe, upéva niko ohasáma yma.
Ha ahecha ambue mymba ojupiha yvýgui; ha oguereko mokõi hatĩ ovecha ra’yicha, ha oñe’ẽ mbói guasúicha. Ha oiporu peteĩcha opa pokatu pe mymba peteĩha mba’éva renondépe, ha ojapo yvy ha umi oikóva ipype omomba’e guasu hag̃ua pe mymba peteĩha, pe ijai vaiete va’ekue okuera jeýva. Ha ojapo techaukarã guasu, péicha ogueru tata yvágagui yvy ári umi kuimba’e renondépe, ha ombotavy umi oikóva yvy ári umi hechapyrã rupive oguerekóva pokatu ojapo hag̃ua mymba renondépe; he’ívo umi oikóva yvy ári tojapo hag̃ua ta’anga pe mymbápe guarã, pe oñekutu va’ekue kyse puku rehe ha oikove va’ekue. Ha oñeme’ẽ chupe pokatu omoingove hag̃ua pe mymba ra’angápe, pe mymba ra’anga ikatu hag̃uáicha oñe’ẽ ha ojapo hag̃ua opa umi ndojeroviái ha nomomba’éi pe mymba ra’anga ojejuka hag̃uáicha. Ha ojapo opaite, michĩva ha tuicháva, imba’ereta ha mboriahúva, isãsóva ha tembiguáiva, toñemoĩ hag̃ua chupekuéra peteĩ techaukaha ipo akatúape térã ijakãre; ha ani hag̃uáicha avave ikatu ojogua térã ovende, ndaha’éiramo pe oguerekóva techaukaha, térã pe mymba réra, térã héra papapy. Apocalipsis 13:11–17.
Umi siete versíkulope, pe ñe’ẽ “ha’e” ojehu poapy jey. Káda jey ojeipuru vove pe ñe’ẽ “ha’e”, ojere jey pe “ha’e” ypykuévare, “pe oñe’ẽ vaekue mbói guasúicha”, pe léi domingo rehe Estados Unidos-pe. Pe ta’anga mymbaguasu rehegua jehechapyrã, umi Adventista oĩva Estados Unidos-pe ohasa térã ho’a haguépe, Estados Unidos oñe’ẽ ramo guare mbói guasúicha, upéi oñembopyahu jey umi Adventístape g̃uarã ambue tetãnguéra ko yvy ape ári, ha avei Tupã ra’ykuérape g̃uarã, gueteri oĩvape Babilóniape. Ñamyasãita ñane ñe’ẽmondo Estados Unidos rehe Apocalipsis 13-pe pe artículo oúvape, ha katu ta pene mandu’ami mba’érepa ñahesa’ỹijo ko añetegua ko árape.
Pe ñorairõrã oñepyrũva’ekue Lucífer reheve pe mbohapyha yvágape ohechauka pe ñorairõrã oñepyrũva peteĩha yvágape pe léi domingo guive. Umi marandu oñembyaíva dragón mba’éva oñerrepresenta mokõivéva ñorairõrãme. Ko ára pegua jehechauka Satanás marandu oñembyaívagui ohechauka pe trance hipnótico ko yvy ape ári oñemoĩhápe pe tembiasakue oúva pe léi domingo pya’e oútava rire. Upéva pe jejavy guasu ojejapo pe ñanduti mundial rupive, oisãmbyhýva upe oñehenóiva “marandu rape guasu”. Umi opaichagua tape upe “marandu rape guasu” rehegua ha’e social, económico, religioso, ciencia oñehenóiva péicha, vy’arã ha iñimportantevéva marandu mombe’uhára rape.
Oñeikuaáma vove pe añetegua, pe “information super highway” ha’eha pe jehechauka pyahu ko’ẽrõgua Satanás rembiporu marandu rehegua hipnótico, ha avei pe hipnosis kangy Satanás oiporúva’ekue umi ánhel ndive ñorairõme pe mbohapyha yvágape, ikatu ñamopyenda pe “information super highway” ha’eha peteĩ mba’e pe mymba ra’anga ñeha’ã pahaguéva ko yvy ariguápe g̃uarã, oikóva pe léi domingo rire. Upéicharõ hasy’ỹ hag̃uáicha jahechakuaa hag̃ua pe mymba ra’anga ñeha’ã peteĩha Estados Unidos-pe guarã oguerekova’erãha avei umi Satanás marandu ñemongy’a peteĩchagua pe pahaguévare. Satanás rembiapo rechaukaha, omongy’ávo pe “information super highway” pe léi domingo guive pe gracia ñembotý peve, ome’ẽ pe techaukaha mba’éichapa ojejapo va’ekue umi mokõi hatĩ republicanismo rehegua ha pe protestantismo añetéva rembyre yvy mymba ári jejuka ary 2020-pe. Upéva ojejapo pe “information super highway” rupive, Juan ohenóiva “tape” Apocalipsis capítulo once-pe.
Ko’ã mba’e profétika ojeipe’a hag̃ua iñembotyhágui ha’e peteĩ vore umi mba’e tekotevẽva ojeikuaa hag̃ua umi ohasaséva mymba ra’anga prueba, upe ojehecha porã va’ekue profetísa rehe, oñemoheñói va’erãha gracia ñembotý mboyve ha umi cien cuarenta y cuatro mil oñesella mboyve.
“Oẽramo osẽ pe mburuvicha rembiapoukapy ha oñemonguatia pe sello, irekokatu opytáta ipotĩ ha marã’ỹva opa ára g̃uarã.” Testimonies, tomo 5, 216.