Umi kãngue piru oñeno omanóva tape rehe, ohendúva pe “ñe’ẽ” pe osapukáiva desiértope, ojapo upéicha pe Consolador ou haguére, oñekumpli hag̃ua Jesús promésa omondo hag̃ua chupe. Pe peteĩha ñembotavy’ỹme umi Millerita-kuéra oikuaa va’ekue oĩha hikuái pe ára oñembotardahápe, pe parábola umi vírgen rehegua ryepýpe.
“Umi ojehepyme’ẽva ohechakuaa la Biblia-gui haʼekuéra oĩ hague pe ára opyta hag̃uápe, ha tekotevẽha ohaʼarõ paciencia reheve pe visión ñekumplimiento. Pe evidencia peteĩchagua omoakã vaʼekue chupekuéra ohaʼarõ hag̃ua Ijáraju 1843-pe, upéva voi omoakã chupekuéra ohaʼarõ hag̃ua chupe 1844-pe.” Spiritual Gifts, volumen 1, 153.
Umi ojehechaukáva’ekue umi Millerita reheguaicha ojapo jey pe tekoasa peteĩha ñembotavýpe ohasava’ekue, ha péicha ojapóvo, tekotevẽ oikuaa hikuái ha’ekuéra avei oĩha pe araverã oha’arõva’ekuépe pe parábola umi kuñataĩ rehegua. Pe Consolador influencia añoite ombohape chupekuéra ohecha hag̃ua ko añetegua. Upe ñemomandu’a, pe Consolador oguerúva, oñemombe’u pe profecía peteĩhame, Ezequiel oñembo’eva’ekue omoherakuã hag̃ua pe ñu umi kangue piru, omano vaekue apytépe.
Ha’e he’i jey chéve: Eprofetisa ko’ã kangue ári, ha ere chupekuéra: Peẽ kangue piru, pehendúke Ñandejára ñe’ẽ. Péicha he’i Ñandejára Jára ko’ã kanguépe: Péina, che amoingéta pende pype pytu, ha peikovéta. Amoĩta pende ári tendón, ha amopu’ãta pende ári so’o, ha ajaho’íta pende rehe pire, ha amoĩta pende pype pytu, ha peikovéta; ha peikuaáta cheha hína Ñandejára. Upémarõ aprofetisa, chemboukapyháicha; ha aprofetisávo, oĩ peteĩ tyapu, ha péina, peteĩ ryryi, ha umi kangue oñembojoaju, káda kangue iñirũnguére. Ha ama’ẽvo, péina, umi tendón ha so’o opu’ã hi’árikuéra, ha pe pire ojaho’i yvate guive; ha katu ndaipóri kuri pytu ipypekuéra. Ezequiel 37:4–8.
Pe “tyapu” ohechauka Espíritu Santo. Upe jave umi kuñataĩ virgen-kuéra oikuaava’erã oĩha hikuái pe ára oñembotave’ỹhápe. Hetaiterei oĩ umi ñe’ẽmondo bíblico omyesakãva mba’épa ojapova’erã umi oñembotavyva’ekue, oikuaávo oĩha hikuái pe ára oñembotave’ỹhápe. Jeremías ombo’e ndovjevéiva’erãha araka’eve pe “aty oñembohoryha”-pe, ha pe marandu Philadelphia-pe g̃uarãme, upéva hína Satanás sinagóga. Avei ombojojava’erã hikuái pe hepyetéva pe ivaívagui. Pe hepyetéva oñembojojáva pe ivaívare oreko mokõi he’iséva.
Aikuaa che juavy chejeheguiete ko joavy marandu’i guigua ymaite guive, ajapo ramo guare peteĩ aplicación William Miller kerayvotygua rehe. Añemyesakã porã umi ita jeguaka ha’eha Ñandejára Ñe’ẽ añetegua, ha umi ita jeguaka japúva ha’eha mbo’epy oñembyai va’ekue. Upe rire, ojehechauka chéve James White avei ojapo hague peteĩ aplicación William Miller kerayvotygua rehe, ha iaplicación-pe ha’e omombe’u umi ita jeguaka ha’eha Ñandejára retãgua jeroviapýva, ha umi ita jeguaka japúva ha’eha umi ojeguerovia hag̃uáicha añetegua rehe, ha añetehápe ndaha’éiva upéicha. Aikuaase ramo mba’épa James White ombo’e va’ekue upe kerayvotygua rehe, ahechakuaa ore mokõivéva roĩ hague añetegua rehe. Umi ita jeguaka ikatu ohechauka Ñandejára rembiguái jeroviapývape, ha umi ita jejoguaha japúva, umi ndajeroviapýivape; ha katu umi ita jeguaka avei ikatu ohechauka Ñandejára Ñe’ẽ añetegua, ha umi ita jeguaka japúva ikatu hína umi mbo’epy japu. James White omoĩ Miller kerayvoty umi tembiasakue rehe ha’e oikóva guive upe jave, ha che katu añemboja upe kerayvoty rehe ára pahápegua rembiasakue ramo. Mokõivéva aplicación oñondive ohechauka kuimba’e kuéra ojepytasoha upe ogueroviávare, ha oiporavóramo ojoko hag̃ua mbo’epy jejavy, oitypáta chupekuéra ovetã rupi pe kuimba’e oguerekóva yvytyryha, umi mbo’epy hendivekuéra oñembojoaju va’ekue ndive. Ñande ha’e pe ja’úva.
Umi oñembotavýva ohechakuaávo oĩha hikuái pe are’ỹme, Jeremías he’iháicha, ojepe’a va’erã hikuái pe iporãitéva pe ivaívagui.
“Mba’éicha piko umi kuimba’e oĩva ñorairõme Tupã gobierno ndive oguereko pe arandu sapy’ánte ohechaukáva? Satanás voi oñembokatupyry kuri yvágape, ha oguereko peteĩ kuaapy iporãvare ha ivaívare avei. Ha’e ombojehe’a pe hepykue porãva pe vai ndive, ha kóva hína ome’ẽva chupe pokatu ombotavy hag̃ua. Péro, Satanás oñemonde rupi ao yvagagua hesakã porãvape, japeguerohorýta piko chupe peteĩ ánhel tesakã rehegua ramo? Pe tentador oguereko hembiguái, oñembokatupyrýva hekópe, oñeinspiráva ijespíritu rupive, ha oñemoĩporãva hembiaporãrãme guarã. Ñamba’apóne piko hendivekuéra? Jaguerohorýne piko hembiguáikuéra rembiapo tekombo’e jeguerekoha ramo?” Ministry of Healing, 440.
Pe hepykue ha pe ñaña ohechauka añetegua ha jejavy. Avei ohechauka mokõi aty kuimba’épe.
“‘Upéicharamo jepe Tupã renda pyenda opyta hatã, oguerekóvo ko sello: Ñandejára oikuaa umi imba’éva. Ha avei: Maymáva omoĩva Cristo réra tojei tekoañágui. Péro peteĩ óga guasúpe ndaha’éi mba’yrúnte óro ha plátagui, síno avei yvyrágui ha yvýgui; ha oĩ peteĩ kuéra ñemomba’eguasurã, ha ambue kuéra ñemotĩrã.’ Pe ‘óga guasu’ ohechauka pe Iglesia. Pe Iglesiasýpe ojetopáta umi ivaíva avei umi iporãva ndive. Pe pirañuhã oñemombo vaʼekue paráme ombyaty mokõivéva, iporãva ha ivaíva.” Review and Herald, February 5, 1901.
Jeremíaspe oñembo’e hag̃ua chupe, ojevýramo, ojepe’ava’erãha umi vírgen itavývagui, ha avei ojepe’ava’erã umi vírgen itavýva mbo’epy jejavykuéragui. Umi cien cuarenta y cuatro mil ha’e umi oguahẽva peteĩ ñe’ẽmegua joaju hag̃uáme. Jeremías ohechauka pe tembiapo umi ohenóivape oñembosella hag̃ua Ezequiel marandu mokõihápe, umi irundy yvytu rehegua, ojapova’erã, ikatu hag̃uáicha hikuái Tupã “juru”, pe visión oñe’ẽ jave. Pe visión oñe’ẽkuri historia millerítape oñeguahẽrõ guare pe juicio, ha oñe’ẽ umi cien cuarenta y cuatro mil rembiasakuepe pe mymba yvy arigua oñe’ẽ jave, ha oguahẽ pe tercer ay juicio. Upérõ umi ojapóma vaekue pe tembiapo Jeremías ohechaukáva oñemopu’ã yvate Tupã ñangarekoha ramo.
Ñandejára omondo vove pe Consolador omombáy hag̃ua umi oñembotavýva ijukágui, Ha’e ohechauka peteĩ tembiapo ñemopotĩrã ha’ekuéra ojapova’erãva ikatu hag̃uáicha ha’e hag̃ua Hemimboukuéra pe kriz léi domingo rehegua jave. Isaías omoneĩ Jeremías consejo.
Mba’éichaitépa umi yvyty ári pe oguerúva marandu porã py; pe omoherakuãva py’aguapy; pe oguerúva marandu porã iporãva rehegua, pe omoherakuãva ñepysyrõ; pe he’íva Siónpe: Nde Jára oisãmbyhy! Nde ñangarekoha kuéra omopu’ãta iñe’ẽ; peteĩ ñe’ẽme oñondive opurahéita hikuái: ha’e kuéra ohecháta tova tova rehe, Ñandejára oguerujeývo Sión. Pevy’a pya’e, pepurahéi oñondive, peẽ Jerusalén renda kuéra oñehundi va’ekue: Ñandejára ombopy’aguapy hekopegua tavayguakuérape, ha’e opysyrõma Jerusalén. Isaías 52:7–9.
Umi oguerúva “marandu porã” ha “omoherakuã py’aguapy ha ñepysyrõ” omopu’ã “ijayvu joajúpe”, ha’e kuéra “ohecháta ojoja hag̃uáicha”.
“Oĩ ambue mbovymi ojehechauka chéve oikeha ombojoajúvo ijeporu umi che amombe’úva ndive, ha oñondive ojapo opa ikatúva omombóvo tetégui ha omoheñói hag̃ua ñembyatyai; ha iñe’ẽnguéra ogueru hag̃ua Tupã añetegua ñemotĩme. Jesús ha umi ánhel marangatu ombyaty ha ombojoaju hína Tupã retãyguárape peteĩ jeroviápe, ikatu hag̃uáicha opavave oreko peteĩ apytu’ũ ha peteĩ ñe’ẽme’ẽ. Ha ojejapóvo chupekuéra oikévo pe jerovia joajuhápe, ohecha hag̃ua peteĩcha umi añetegua ijojaha’ỹva ha iñimportantevéva ko ára guarã, Satanás omba’apo hína ojehovasa hag̃ua iñemotenonde. Jesús omba’apo hína hembiporu rupive ombyaty ha ombojoaju hag̃ua. Satanás omba’apo hembiporu rupive omyasãi ha omboja’o hag̃ua. ‘Péina, che amandáta, ha ahesa’ỹijóta Israel róga opa tetãnguéra apytépe, avatiỹrã oñembokuaaháicha peteĩ mbokuaápe, upéicharõ jepe ndoumo’ãi yvýre peteĩ ta’ỹmi jepe.’”
“Ñandejára koʼág̃a ohaʼã ha omboaje hag̃ua Itavayguakuérape. Tekokatu ojejapo hína. Umi ánhel ohaʼã mbaʼeichaitépa iporã tekoñemombaʼe, ha ohaikuaarã jerovia hag̃uáicha opa umi tembiapo yvyporakuéra rehegua. Ñandejára tavayguakuéra heʼíva ijeheguigua apytépe oĩ pyʼa ikyʼáva; ha katu ojehaʼãta ha oñemboajéta. Upe Ñandejára omoñeʼẽva opavave pyʼa, oguenohẽta tesape hag̃uáicha umi mbaʼe kañy pytũmbýpe oĩva, heta jey jepe saʼive oñeimoʼãhápe, ikatu hag̃uáicha umi peteĩchagua itañepysanga ombotovéva pe añeteguápe tenonderã oñemomombyry, ha Ñandejára oreko peteĩ tavaygua potĩ ha marangatu omoherakuã hag̃ua Iñeʼẽnguéra ha Ihusgádo.”
“Ñande pysyrõ Ruvicha ogueraha Itavayguápe peteĩteĩ rupi, omopotĩ ha ombosako’ívo chupekuéra ojetradusi hag̃uáicha, ha ohejávo tapykuépe umi ojehekýisevape retegui, ndoipotáivape ojegueraha, ha oime hag̃uánte hikuái ikatu hag̃uáicha hekojoja tee rehe. ‘Upévare pe tesape oĩva nde pype ha’éiramo pytũ, mba’éichaitépa tuicha upe pytũ!’ Ndaipóri tuichavéva jejavy ikatúva ombotavy yvypóra akãme pe ogueraháva kuimba’épe oñemongakuaa hag̃ua peteĩ espíritu ojeroviáva ijehe, ogueroviávo ha’ekuéra oĩ porãha ha tesapépe, peteĩchahápe ojepe’ávo Tupã tavayguakuéragui, ha itesape oñangarekóva hikuái hese ha’e pytũ.” Testimonios, volumen 1, 332, 333.
Pe ñe’ẽjoaju “ogueru marandu porã” oñembopeteĩ jeýma mokõi jey Isaías pehẽnguépe ojehechauka hag̃ua Pyharepyte Sapy’a Rase rembiasakue, upéicha avei umi versíkulo ogueraháva Isaías remombe’úpe pe joaju rehegua ojejapóva pe hepyetévape oñemboja’o jave pe ivaívagui.
Epáyke, epáyke; emonde nde mbarete, Sión; emonde nde ao porãite, Jerusalén, táva marangatu: ko’ẽrõ guive ndoikemo’ãvéima nde pype umi noñesirkunsidáivape ha umi iky’ávape. Eityvyrýke ndejehegui yvytĩmby; epu’ã ha eguapy, Jerusalén: ejora nde ajúri umi ñapytĩ, nde, Sión rajy prisionéra. Isaías 52:1, 2.
Jeremías ohechauka umi oĩvape pe ñembyasy peteĩhape, ohechakuaáva oĩha hikuái pe arekue oha’arõha. Isaías omanda umi tapichápe voi “eñepáy, eñepáy.” Ha’ekuéra oñepáy ha ipahápe oguahẽ peteĩ tenda peve ndaiporimo’ãvéihápe avave noñecirkunsidáiva ha iky’áva Tupão Ñandejára peguápe, ha’ekuéra omohu’ãta haguére pe tembiapo omboykévo pe hepyetéva ha pe aña. “Ñandejára oipota itupão oñemopotĩ, o’a mboyve ikastigokuéra peteĩ hendáicha iporãvévape ko yvy ári.”
“Pya’eterei ñaiméma ko yvy rembiasakue pahápe. Ipaha hi’aguĩeterei, heta tapicha oimo’ãvagui tuichave hag̃uã hi’aguĩ, ha chepy’apy mbarete hag̃uáicha amokyre’ỹ ñande tavayguakuérape tekotevẽha oheka hag̃ua Ñandejárape kyre’ỹme. Heta okehína, ha mba’épa ikatuje ja’e ikatu hag̃uáicha ñambohetia’e chupekuéra ipeke vai rupi oguerekóvagui? Ñandejára oipota Itupao oñemopotĩ raẽ, o’a mbareteve hag̃ua yvy ári Hembojovakekue.”
“‘Máva ikatúne iñembojuajuha ára? ha máva opuʼãta ojehechauka vove? haʼe niko peteĩ tatáicha omopotĩ hag̃uáicha, ha peteĩ jabónicha ao kyʼa hag̃ua ojepuruháicha; haʼe oguapýta peteĩ omopotĩva ha omongyʼaʼo hag̃uáicha pláta, ha omopotĩta Leví raʼykuérape, ha omongyʼaʼóta chupekuéra óro ha plátarõguáicha, hag̃ua hag̃uáichaikuéra omeʼẽ Ñandejárape peteĩ ofrénda tekojoja reheve.’”
“Cristo oipeʼáta opaite aojeja rehegua ñembotavy. Mbaʼeve pe añetegua jeheʼa pe japúva ndikatumoʼãi ombotavy chupe. ‘Haʼe niko peteĩ tata omopotĩvaicha,’ ombojaʼóvo pe iporãvéva pe ivaívagui, pe kyʼágue órogui.
“Levita-kuéraicha, Tupã rembiporavopyre oñemboyke chugui hembiapo peteĩcha hag̃ua. Mayma kristiáno añeteguáva oguereko saserdóte ramo hekoha. Oñemomba’eguasu chupe pe tembiapo marangatu reheve, ohechauka hag̃ua yvy ariguápe Ijara Túva Yvagagua rekokatu. Oñatende porãva’erã ko’ã ñe’ẽ rehe: ‘Peimeke, upévare, perfekto, pende Ru yvágape oĩva ha’éicha iperfektoháicha.’”
“‘Peẽ pejerrespetáva che réra katu hag̃ua, heñóita pene ári Tekojoja Kuarahy, ha ipepo guýpe oguerekóta pohãno; ha peẽ pesẽta, ha pekakuaáta vaka ra’y kuéraicha oñembotyhágui osẽva. Ha peẽ pemoĩmbáta yvýre umi iñañáva; ha ha’ekuéra oikóta tanimbuicha pende py guýpe pe ára ajapóta ko mba’e, he’i Ñandejára ipu’akapáva.
“‘Penemandu peẽ peñemomandu'a hag̃ua Moisés, che rembiguái, léire, amandáva’ekue chupe Horeb-pe opa Israel rehehápe, umi tembiapoukapy ha umi jehuskakue ndive. Péina, che amondóta peẽme Elías maranduhára, oú mboyve Ñandejára ára guasu ha kyhyje hag̃uava: ha ha'e ombojevýta túvakuéra py'a ta'ýra kuérape, ha ta'ýra kuéra py'a túvakuéra gotyo, ani hag̃ua aju ha amboguejy yvy ári peteĩ ñe'ẽ vai.’” Review and Herald, November 8, 1906.
Umi oguerekóva umi doctrina japu oñemomombyrýta pe tembiasápe oñepyrũva pe “ñe’ẽ” osapukáiva pe desiértope. Umi ombotovéva oheja hag̃ua Tupã pu’akapavẽ apoharé omboheñói peteĩ experiencia personal santifikáda, oñemomombyrýta pe “óro”gui pe tembiasápe oñepyrũva pe “ñe’ẽ” osapukáiva pe desiértope. Opytáta hikuái Laodiceaguáicha, upe puntoitépe Laodicea ohasahápe Filadélfiape.
Pe tembiapo omboja hag̃ua pe iporãitéva pe ivaívagui haimeteitepaite pe Ñe'ẽrerahaha pe Ñe'ẽme'ẽmby rehegua rembiapo, upe oguahẽva pya'e omopotĩ hag̃ua Leví ra'ykuérape; ha katu ñande avei jaikeva'erã ipype.
Upévare, che rembiayhuetéva, peẽ akóinte peneñe’ẽrendu haguéicha, ndaha’éi che aime jave pene ndive añónte, ha ko’ág̃a katu hetave che ndaipóri jave, pemba’apo pende pysyrõ rehe peẽme g̃uarã kyhyje ha ryrýipe. Ñandejára niko pe oikóva pende pype, omba’apóva pende pype peipota hag̃ua ha pejapo hag̃uáicha hembipota porã. Pejapo opa mba’e hag̃ua py’aguapy reheve, ani hag̃ua pendejejahy’o térã pendejoavy: ikatu hag̃uáicha peẽ pendejekuaa hag̃ua mba’eve vai’ỹre ha marã’ỹva ramo, Ñandejára ra’ykuéra, jeja’o’ỹre, peteĩ tetã ikarẽ ha vaívape mbytépe, umíva apytépe peẽ pehesape hag̃ua tesakãrãicha ko yvy ári. Filipenses 2:12–15.
Jeremíaspe oñembo’e hag̃ua omboyke hag̃ua pe hepykue guasu pe mbaʼe vaigui, oipotáramo hag̃ua oiko Tupã ñe’ẽ rehegua ñe’ẽmondohára pe juicio oútavape. Pe añetegua Jeremías ohendúhague Tupã consejo chupe, ohechauka pe Consolador reimehague voi ojeguereko hag̃uáicha oiporavóramo ojapyhy hag̃ua pe tembiapo.
Pe tembiapo ñañemopotĩ hag̃ua ha’e peteĩ tembiapo ñande ñañomoirũ hag̃uáva, peteĩ rembiapo oñondivegua. Oĩ vaerã ñomoirũ Tupã ha pe angaipáva oñembyasýva apytépe. Kóva tekotevẽ oñemoheñói hag̃ua umi principio porãva tekovépe. Yvypóra ojapo vaerã ñeha’ãmbarete ipyahúva omboyke hag̃ua upe mba’e ojokóva chupe og̃uahẽ hag̃ua pe tekoaguĩme. Ha katu, ha’e tuichakue jave odependepa Tupãre osẽ porã hag̃ua. Yvypóra ñeha’ã añoite ndaha’éi suficiente. Pe pytyvõ yvagaguigua’ỹre, ndaikatúi mba’eve. Tupã omba’apo ha yvypóra avei omba’apo. Jeipy’ara’ãme jehechakuaa’ỹrã ñemopu’ã tekotevẽ oúva yvypóragui, ha’e ojapyhyva’erã ipokatu Tupãgui. Peteĩ hendápe oĩ arandu opa’ỹva, poriahuvereko, ha pokatu; ambue hendápe katu, ikangy, angaipa, ha jeipytyvõ’ỹete.
“Tupã oipota ñande jaikuaa hag̃ua ñandejehegui ñande pu’aka. Hákatu Ha’e ndaikatúi ñanepytyvõ ñande ñemoneĩ ha ñande pytyvõ’ỹre. Pe Espíritu divíno omba’apo umi katupyry ha katupyrykuéra rupive oñeme’ẽva’ekue yvypórape. Ñandejehegui, ndaikatúi jagueraha umi ñane rembiapota, ñane mba’ejerure ha ñaneinclinasión joajúpe Tupã rembipota ndive; hákatu ñande ‘jaime ramo jaipotáva jaipota’, pe Salvador ojapóta ko mba’e ñanderehehápe, ‘Oity hag̃ua yvýre umi ñemoarandu reíra ha opa mba’e yvate oñemopu’ãva Tupã jeikuaáre, ha ogueru hag̃ua ipoguýpe opa pensamiento Cristo ñe’ẽrendúpe.’ 2 Corintios 10:5.” Hechos de los Apóstoles, 482.
Mbohapy árape ha mbyte pe Apocalipsis capítulo once-pe, umi kangue piru oñemano jave tape ári, ha’e peteĩ símbolo peteĩ “desiérto”-pegua, ha peteĩ “desiérto” ohechauka umi “siete tiempo” Levítico mokõipa poteĩme. Umi mbohapy árape ha mbyte paha, oñem dispersa rire, umi oñehenóivape oĩ hag̃ua umi cien cuarenta y cuatro mil apytépe oñehenói “opáy” ha “ombojei yvytimbo.” Hermana White he’i: “Ñandejára oipota itupao oñemopotĩ, oity mboyve ikastígo peteĩ hendáicha ko yvy ári.”
Peteĩ “iglesia oñemopotĩva” rehegua joajupe, ha’e omombe’u Jeremías rehegua peteĩ proceso jepe’a rehegua oipe’áva “pe iporãvéva pe ivaívagui.” Avei ombojoaju upéva Malaquías kapítulo mbohapy rehe, upépe peteĩ mensajéro ombosako’i tape pe mensajéro pe pacto reheguápe g̃uarã. Pe mensajéro ombosako’íva tape ha’e Isaías “ñe’ẽ osapukáiva desiértope.” Pe mensajéro pe pacto rehegua ha’e Cristo, oñembosako’íva oike hag̃ua pacto-pe umi cien cuarenta y cuatro mil ndive, umi “ojoguáva” “levita-kuérape,” “ha’e omboykéva ijeheguínte hembiapo especial-rã.” Upéi ha’e ombohéra chupekuéra pa’i ramo, ha ombohéra Jesús ñe’ẽ he’íva: “Peikóke upévare peperfekto, pene Ru yvágape oĩháicha ha’e peperfekto.”
Oĩ peteĩ purificación rehegua proceso oñemombeʼúva pe tiempo de demora pahápe, pe Ñandejára oguerekógui peteĩ tembiapo especial umi cien cuarenta y cuatro mil-pe g̃uarã omohuʼã hag̃ua, ha Haʼe oguerekóta peteĩ iglesia oñemopotĩmava “ijusticia renda hag̃ua hoʼa hag̃ua peteĩ hendáichaiteve ko yvy ári”. Ijuzgamiento-kuéra oĩma ko yvy ape ári, ha katu pe ley dominical-pe, “Dios rembiapo vai ombyai hag̃uáva” oñepyrũ hoʼa.
Umi juicio ha’e peteĩ “ára poriahuvereko rehegua umi araka’eve ndoikuaáiva pe añetegua.” Ha katu ndaipóri poriahuvereko umi juicio-pe umi ndohasasevéivape pe ñemopotĩrã tekotevẽva rupi. Umi “juicio”, “ho’áva hesakãvévo”, ohechauka juicio-kuéra ha’éva techaukaha. Ha’ekuéra orrepresenta peteĩ señal, ha Espíritu Santo oipuru pe sarambi ha ñembyai ojapóva umi juicio, omoĩ hag̃ua peteĩ joavýva umi oñongatúva “pe pytu’u ára japu” ha umi “akãrapu’ã porãme oñongatúva Ñandejára sábado”, ko’ãva rupi añónte “ikatu hag̃ua oñeñe’ẽ ñemomarandu hag̃ua yvy arigua.” Umi juicio ha’éva techaukaha ha’e pe ta’ãngarã rapykue Espíritu Santo oipurúva ombohape hag̃ua Ñandejára ra’ykuérape oĩ gueteríva Babilonia-pe, oikuaa hag̃ua pe poyvi peteĩ cien cuarenta y cuatro mil rehegua.
Ha Kuatia White ndaha’éi oñe’ẽnte Malaquías mbohapyha kapítulore, ha’e avei omoinge Malaquías aranduka irundyha kapítulo ñe’ẽpoty pahaitekuéra, ha peteĩ jeyve oñe’ẽ jevy pe “ñe’ẽ” rehe ombosako’iva’erãva tape pe ñe’ẽrerahahápe guarã pe ñe’ẽmondo yvategua pe ñemoñe’ẽme’ẽ rehegua. Umi ñe’ẽpoty pahaite ndaha’éi pe ñembosako’i rehe pe ñe’ẽrerahaha pe ñemoñe’ẽme’ẽ reheguápe guarã, ha’ekuéra oñe’ẽ Moisés léi ñemandu’a rehe, ha túvakuéra korasõ ojere jevy hag̃ua ta’yrakuérape, ha upéicha avei ta’yrakuéra korasõ túvakuérape. Pe “ñe’ẽ” raẽvete ombosako’i Cristope, pe ñe’ẽrerahaha pe ñemoñe’ẽme’ẽ rehegua ramo, ou hag̃ua pya’e Itémplope ha omopotĩ hag̃ua Itavayguakuéra ñembyasyetévape oñemombáy va’ekuépe, ikatu hag̃uáicha ojapo hikuái pe tembiapo pe poyvi rehegua. Upéi Malaquías oñe’ẽ ambue aspecto rehe pe tembiapo pe “ñe’ẽ” rehegua.
Ha’e “ombojere pe túva kuéra korasõ ta’ýra kuéra rehehápe, ha ta’ýra kuéra korasõ katu itúva kuéra rehehápe”, ha Ha’e ojapóta ko tembiapo pe léi oñeme’ẽ va’ekue Horeb-pe rehe. Elías, ha’éva avei Isaías “ñe’ẽ”, ohechaukáta Tupã tavayguakuéra angaipa kuéra. Kóva ha’e pe ñemopotĩ rape pehẽngue. Peteĩnte oĩ angaipa rembiapo ñembohéra, ha upéva hína pe léi oñeme’ẽ va’ekue Horeb-pe rehe oñembohasa hag̃ua. Juan el Bautista ha’eva’ekue Elías, ha hembiapo oike va’ekue avei upe mba’eetepe.
Umi árape ou vaekue Juan, pe Mbohára yvypegua, opredikávo Judea desiértope, ha he’ívo: Peñearrepentíke; yvága rréino hi’ag̃uimbáma. Kóva niko pe proféta Isaías oñe’ẽ hague hese, he’ívo: Oĩ peteĩ ñe’ẽ hatãva osapukáiva desiértope: Pembosako’i Ñandejára rape, pemby straight hag̃ua heko rape. Ha pe Juan voi omonde ao kavaju-kyrýi raguegui, ha peteĩ ku’akuaha piregua iku’áre; ha ho’u tukumbo ha eíra ka’aguy. Upérõ osẽ hendápe Jerusalén, opa Judea, ha opa yvytyryrýi Jordán jerére; ha oñemongarai hese Jordánpe, omombe’úvo iñangaipa kuéra. Ha ohechávo heta fariseo ha saduceo ouha oñemongarai hag̃ua hendive, he’i chupekuéra: Mbói ra’y aty, máva piko pene’ẽmbo’e peñani hag̃ua pe pochy oútavagui?
Upévare peneguenohẽ yva oñemohendáva ñembyasýpe g̃uarã; ani pemoĩ pene pyʼapýpe peje hag̃ua: “Ore ru niko Abraham”; che haʼe pendehegui, Tupã ikatuha koʼã ita-gui omopuʼã taʼýra Abraham-pe g̃uarã. Ha koʼág̃ama voi pe hacha oñemoĩma yvyramáta rapópe; upévare opa yvyramáta ndaigueraháiva yva porã oñekytĩ ha oñemombo tatápe. Che añetehápe pomongarai ýpe peñembyasy hag̃ua; ha pe ouva che rire katu imbareteve chehegui, ha ndaikatúi voi araháva ijekuaha; haʼe penemongaraíta Espíritu Santo-pe ha tatápe: ipópe oguereko pe mbaʼe oñembojaʼoha, ha omopotĩmbáta porã itymba, ha ombyatyta itrígo ikotýpe; péro pe ñuatĩrõ omokãmbýta tata ndaikatúivape ogue. Mateo 3:1–12.
Juan el Bautista ou pe “desiértope” umi mbohapy ára ha mbyte peve oje’éva Revelación capítulo once-pe, opaite proféta niko oñe’ẽ hetave umi ára paháre rehe, ha ndaha’éi umi ára ha’ekuéra oikovéva rehe año. Ha’e ogueru peteĩ marandu pepo hag̃ua angaipágui, yvága rréino hi’ag̃uíma hag̃ua rehe, péicha avei Jesucristo Revelación oñemboty’ỹ ha ojehechauka jey “pe ára hi’ag̃uíma” jave. Juan el Bautista ohechauka pe “ñe’ẽngue” rembiapo, pórke Jesús he’iháicha, ha’e avei Elías va’erãva ou.
Opavave proféta ha pe léi oñeprofetisa Juan peve. Ha peẽ peipotáramo pehupyty, kóva hína Elías, pe oútava. Pe oreko apysa ohendu hag̃ua, tohendu. Mateo 11:13–15.
Jesús ohechauka Kuarahyresẽhára Juan rembikuaaukarã profétikova ha’e hague peteĩ prueba. He’i hag̃ua porã: “pejapyhyse ramo”. Upéi Jesús omokyre’ỹ hemimbo’épe ojapyhy hag̃ua upéva he’ívo: “Pe oguerekóva apysa ohendu hag̃ua, tohendu.” ¿Mba’épa tohendu? Tohendu mávapa pe ñe’ẽnguéra osẽva pe última desiérto Bíbliahápe, ha ombosako’i tape pe ñe’ẽrerahahára pe Ñe’ẽme’ẽgua rehehápe, ombosako’i hag̃ua umi cien cuarenta y cuatro mil ojapo hag̃ua peteĩ tembiapo especial peteĩ tiempo oikohápe umi juício señalgua Ñandejára rehegua.
Juan oiporu “ao kavaju raguegui apopyre, ha peteĩ ku’a vakapi rehegua ijyva kuápe; ha hi’upyrã va’ekue tucura ha eí ka’aguy.” I“upyrã” va’ekue Islam marandu, pórke pe ñe’ẽ “tucura” ohechauka Islam, ha eí hína Ñandejára ñe’ẽ, he’ẽva’ekue ijurupe. Pe marandu he’ẽva ho’u va’ekue rehegua pe mburika ka’aguy árabe “sáva”, pe ta’anga peteĩhaite Islam rehegua Escrituras-pe. Pe marandu he’ẽva pe mburika ka’aguy árabe Islam rehegua, ha avei ojehechaukáva “tucura” rupive, ojeguapy avei ijaópe, pórke kavaju ndaha’éi, kambéllo kuéra avei ambue ta’anga Islam rehegua. Ndaha’éi ñe’ẽ “tucura” jeporu vai ojeporu haguã Islam ra’ãnga ramo, jepe pe tembi’u Juan ho’u va’ekue ohechaukárire pe yvyramáta hérava locust, ha ndaha’éi umi mymba’i. Pe ñe’ẽ “tucura” hína peteĩ ta’anga Islam rehegua, ha Juan ndorekói va’ekue mba’eveichagua tembi’uete ho’uha ñemombe’u; hembi’u niko peteĩ ta’anga pe marandu profético ho’u va’ekue rehegua.
Iku’akuha hína “profesía” oñerepresentáva Habacuc-pe. Upe profesía ombojoaju pe peteĩha desengaño, pe tiempo de demora umi virgen-kuéra rehegua, ha umi fundamento Adventismo rehegua oñerepresentaháicha umi cuadro sagrado ári. Habacuc ha’e va’ekue pe ku’akuha profético ombojoajúva opa umi añetegua peteĩme.
Pe visión niko gueteri peteĩ ára oñemoĩmava’erã; ipahápe katu oñe’ẽta, ha ndijapumo’ãi: oĩramo jepe ombopuku hag̃uáicha, eha’arõ chupe; añetehápe ou hag̃uáicha oupytáta, ndopytareimo’ãi. Péina ápe, pe iñánga oñemopu’ãva ndaha’éi hekojojáva ipype: ha pe hekojojáva oikóta ijerovia rupi. Habacuc 2:3, 4.
Pe mensáhe profético oikuéva ojokua hag̃ua, peteĩ ku’a reheguaicha, umi mensáhe omoheñóiva pe ñe’ẽmondo jeruréva pe “ñe’ẽ” rehegua, ha’e pe techapyrã umi kuñataĩnguéra rehegua iñakãrapu’ãvo pe visión oĩ hag̃uáicha ojepy’amongeta hag̃uáicha, péro upéi oñe’ẽtava. Pe visión Sapy’a Pyharepytépegua omoheñói peteĩ jehechakuaa iñambuéva umi ivaívare, “iñálma oñemopu’ãva” rehe, ha umi hepyetévagui, ojehechajeyva jeroviáre rupive. Pe jehechajey jeroviáre ha’e pe ku’a pe “ñe’ẽ” ogueraháva.
Ha tekojojáva ha’éta iku’akuaha rupi, ha jerovia hag̃ua ha’e iñakãrapu’ãha py’aguasuha rupi. Isaías 11:5.
Oguahẽvo pe “ñe’ẽ osapukáiva desiértope” pe ñembyasy guasu rehegua, upe ñembyasy guasu 18 de julio de 2020 rire, imarandu ha’eva’ekue upe maranduete oĩva’ekue yma guive 11 de septiembre de 2001 guive. Upe marandu Elías oútavagui, umi kanguekue omanóva ha ipirupa, oha’arõ ha oñembyasýva-pe g̃uarã, ha’e kóva: Islam ha’eha umi “juicio-kuéra techaukaha”, ome’ẽva pe tekovehápe peteĩ fondo Tupã ra’y ambuekuéra oĩvape Babilóniape hag̃ua oikuaa tekojoja.
Umi hekojojáva rape ha’e peteĩ tape porãite: nde, pe hekojojávaetéva, rehecha ha rembojoja umi hekojojávape rape. Heẽ, nde jehukapavẽ rape rupi, ore roha’arõ ndéve, Ñandejára; ore ánga rembipota ha’e nde réra rehe, ha ne mandu’a rehe. Che ánga reheve roipotaite ndéve pyharekue; heẽ, che espíritu che ryepýpe reheve rohekáta ndéve ko’ẽmbávo: nde jehukapavẽ oĩ jave yvy ári, umi yvy ape arigua oikuaáta tekojoja. Isaías 26:7–9.
Juan el Bautista, va'ekue Elías oútava, ha'e pe “ñe'ẽ” pe “desiérto”-pe umi mbohapy ára ha mbyte oĩva Apocalipsis kapítulo once-pe. Hembiapo oike ipype ojekuaa hag̃ua pe irundyha ha paha generación Adventismo rehegua, umi ánga oñemopu'ãva yvate ha ojeroviáva itúva kuéra ypykue espiritual rehe, péro oikuaáva Tupã pochykue oúma hag̃uáicha. Ha'ekuéra hína pe irundyha generación, ohechauka rupi hekopete peteĩ generación Cristo ndive ojoavyetereíva. Ha'ekuéra hína mbói ra'ykuéra generación, péro gueteri ohechauka itúva Abraham rehe, he'i hag̃ua añetehápe ha'eha kuéra pe Cordero generación. Pe Cordero generación hína Pedro rembiporavo generación; ha'e umi oho Cordero rapykuéri mamove ha'e ohohápe.
Juan ohechauka porã vaʼekue umi angaipa umi ohóva hendápe ohendu hag̃ua imarandu, haʼekuéra oñembyasy ha oñemongarai haguére. Avei oikuaauka chupekuéra oĩha peteĩ ou vaʼerã hapykuéri, omopotĩmbaitétava Ipehẽngue. Upe Ava haʼe pe marandu rehegua mensahéro, haʼe “kuimbaʼe typycha rehegua” omombo hag̃ua okẽ rupi umi viru ha ita jeguaka guaʼu, ha omyatyro jey hag̃ua umi ita jeguaka ypykue, upéi overa hag̃ua pa diezve iporãvévo yma guarégui, Guillermo Miller oñembohape ramo guare umi ánhel kuéra rupive tembiapópe ombyaty hag̃ua umi ita jeguaka ypykue pe peteĩha ánhel movimientope.
Juan el Bautista he’i hag̃uare porã ha hesakã porã umi Adventista Laodiceagua jerovia orekoha itúva Abraham rehe, pórke pe Elías ou va’erã ha’eva’ekue ombojerovia jey hag̃ua túvakuéra py’a ta’ýra-kuérape ha upéicha avei ta’ýra-kuéra py’a túvakuérape. Pe mba’e’apopyrã bíblico ojeporúva pe peteĩha ha pe pahápe rehegua ojehechauka upe tembiapópe, ha upéicha avei oĩ ipype pe pohã umi ojuhúva ijehe peteĩ teko isarambipa va’ekuépe, enemigokuéra retãme, omanóva desiértope. Ha’ekuéra oikuaa va’erã ipekádo-kuéra, ha ituvakuéra pekádo-kuéra, ha oñembyasy. Ha, oñondive ipekádo-kuéra jeikuaa ndive ha túvakuéra pekádo-kuéra jeikuaa ndive, ohechakuaa va’erã avei ndoguataihague Ñandejára ndive pe ára desiértopegua mbohapy ára imedio pukukue jave. Hi’arive, omombe’u va’erã avei Tupã ndoguataihague hendivekuéra upe tembiasakue jave.
Ha umi opytáva pene apytépe oñehundi mbeguekatúta iñañáme pene enemigo-kuéra retãme; ha avei itúva-kuéra rembiapo vai rupi oñehundi mbeguekatúta hendivekuéra. Ha oiméramo omombe’u iñaña, ha itúva-kuéra rembiapo vai, pe hembiapo vai oikóva che rehe, ha avei oguata hague che rovái; ha che avei aguata hague hendivekuéra rovái, ha agueru hague chupekuéra ienemigo-kuéra retãme; oiméramo upérõ oñemomirĩ ikorasõ noñemongarai’ỹva, ha upérõ omoneĩ hikuái pe castígo iñañágui: upérõ che che mandu’áta che ñe’ẽme’ẽ Jacobo ndive, ha avei che ñe’ẽme’ẽ Isaac ndive, ha avei che mandu’áta che ñe’ẽme’ẽ Abraham ndive; ha che mandu’áta pe yvýre. Levítico 26:39–42.
Pe mbaʼe vai oĩ vaʼekue ndahaʼéi rupi imanduʼa yvýpe guarã sábado-kuéra rehe.
Juan el Bautista, pe Elías oútava, ohechauka porãva’ekue pe “ñe’ẽ” desiértope, Apocalipsis capítulo once-pe oje’éva mbohapy ára ha mbyte jave. Ha’e ombohapeva’erã umi kangue piru omanóva-pe “imandu’a” hag̃ua Moisés léi rehe Horeb-pe, ha ojejapóramo upéicha, upéicharõ pe maranduha ñemoĩmby rehegua “imandu’áta” itúva kuéra ñemoĩmby rehe. Péro upéva oikóta añoite oconfesáramo hikuái ipekádo kuéra, itúva kuéra pekádo kuéra, ha ipy’amirĩvévape, ohechaukava’erãkuri umi mba’e vai “ojapo va’ekue hikuái” Ñandejára rehe.
Avei avei tekotevẽta omombe’u hag̃ua ha’ekuéra oguata hague Tupã ndive “oñemoĩva’ekueicha”, ha Tupã katu oguata hague hendivekuéra “oñemoĩva’ekueicha”.
Avei avei oikuaava’erã hikuái ha’eha hikuái umi kangue omanóva ipiruva’ekue oĩva tapére Apocalipsis once-pe, pórke oikuaaukava’erãkuri Tupã ogueruha hikuái iñenemígo retãme, ha pe iñenemígo retã ha’e mano.
Juan el Bautista he’iháicha, tekotevẽta avei ombohovái porandu mávapa pe “ñe’ẽ” osapukáiva pe “desiértope”, Juan niko oporandu vaʼekue: “Mávapa pende’avisa peñani hag̃ua pe pochy oútavagui?”
Ko’ã mba’e ñamyesakãve hag̃ua ñambojoapyta pe artíkulo oúvape.
“Pe Tupã rembiguái oñeñe’ẽ hag̃ua ichupe: ‘Esapukái hatã, ani reñembogue; ehupi nde ñe’ẽ turu puicha, ha ehechauka che retãme iñañaitereiha, ha Jacob rógape hembiapo vaikuekuéra.’ Ñandejára he’i ko’ã tavayguakuéra rehe: ‘Che rekávo hikuái ára ha ára, ha ovy’a oikuaase hag̃ua che rape, peteĩ tetã ojapo vaicha tekojoja.’ Ko’ápe oĩ peteĩ tavaygua oñembotavy ijehegui, oñembojoja hag̃ua ijehe, ha oñembopy’aguapy ijehe; ha pe Tupã rembiguáipe oñeñe’ẽ osapukái hatã hag̃ua ha ohechauka hag̃ua chupekuéra hembiapo vaikuekuéra. Opa ára rupi ko tembiapo ojejapo va’ekue Tupã retãyguakuérape g̃uarã, ha ko’ág̃a oñeikotevẽve chugui araka’eve rangue.” Testimonios, volumen 5, 299.