Pe marandu Jesucristo Revelación rehegua ojeipe’áva oike ipype pe ñe’ẽ hebreo oñembohasáva “añetegua” ramo jehechakuaa, ha upéva, ambue mba’e apytépe, ohechauka Cristo reko Alpha ha Omega ramo. Peteĩ mba’e ñepyrũ ohechaukáva upe mba’e paha omyasãi opaite Biblia rupi, ha Cristo reko ojehechauka Bibliape, ha’e niko Ñe’ẽ. Alpha ha Omega hína pe elemento Cristo rekopegua ha’e voi ojekuaaukáva, tekotevẽ hag̃uáicha jehechaukarã ha’eha Tupã.
Isaías, kapítulo cuarenta, omarka ñepyrũ peteĩ tembiasakue maranduhára rehegua osẽva’ekue ha oseguíva pe lívro Isaías paha peve, kapítulo sesenta y seis peve. Oñepyrũ ohechauka hag̃ua mávapa pe Consolador oñemondóva, Cristo oprometeva’ekue umi disípulo-pe orekóta hag̃ua py’a guapy Ijeho-gui; ha upéicharõ jepe, pe Consolador ouha ojuhukuaa henyhẽmbaitépe, opa maranduhára ñe’ẽ ojapoháicha, umi ára pahápe. Isaías ha Jesús oikuaaukágui pe Consolador oguahẽha, upéva ohechauka pe ñembyasy guasu oikova’ekue pe aty guata rehegua cien cuarenta y cuatro mil rehe, oikova’ekue 18 jasypokõi ary 2020-pe.
Upéicharõ jepe, che ha'e peẽme añetegua; iporãve pene rehehápe che aha hag̃ua: che ndahái ramo, Pe Consolador ndoumo’ãi pene rendápe; che aha ramo katu, amondóta chupe pene rendápe. Ha ha’e ou vove, ohechaukáta ko yvy ape arýpe oĩha angaipa, tekojoja ha juicio rehegua. Juan 16:7, 8.
Umi ñe’ẽ “angaipa, tekojoja ha huísio” ha’e umi mba’e Consolador oipurútava “omyatyrõ hag̃ua” ko yvy arigua. Pe ñe’ẽ oñembohasáva “omyatyrõ” ramo, oguereko avei pe he’iséva ogueroviauka. Umi mbohapy tembiaporã “angaipa, tekojoja ha huísio” ohechauka pe ñe’ẽ hebreo oñembohasáva “añetegua” ramo. Upéva oñemoheñói kuri pe alfabeto hebreo pegua peteĩha, pahapyha ha ipahaguéva letra guive, ha upe ñe’ẽ ohechauka Kreadór opa mba’e rehegua ha’eha peteĩha ha ipaháva, pe Alfa ha Omega. Oguahẽ vove pe Consolador umi cien cuarenta y cuatro mil oñembotavývape, ha’e ogueroviaukáta chupekuéra, ha upéi ko yvy ariguápe, Tupã ha’eha pe Alfa ha Omega.
“Pembopy’aporã, pembopy’aporã che retãme, he’i pendejára. Peñe’ẽ porã Jerusalén-pe, ha pesapukái chupe, peje hag̃ua chupe ipu’akapa hague iñorãirõ, ojeheja reiha hembiapo vaikue; Ñandejára po guive niko ohupyty mokõi jey opa iñangaipa rehe.” “Peteĩ osapukáiva ñe’ẽ desiértope: Pembosako’i Ñandejára rape, pembyko porã ñu rupi tape guasu ñandejára peguarã. Opa yvyuguy oñemopu’ãta, ha opa yvyty ha cerro oñemomichĩta; pe ikarẽva oñemyatyrõta hag̃ua ijojaha’ỹre, ha umi tape vai oñembojovake hag̃ua ijyvy porãme. Upéi ojehechaukáta Ñandejára mimbipa, ha opa tekove ohecháta oñondivepa; Ñandejára juru voi niko upéicha he’i.” Isaías 40:1–5.
Ko pasáhe ohechauka pe tembiapo pe mensahéro Elías paha rehegua, ojehechaukava’ekue William Miller rupive; ha’e katu ojehechaukava’ekue Juan el Bautista rupive, ha upéva avei Elías rupive, ha Malaquías ohechauka va’ekue chupe pe mensahéro ombosako’íva tape pe mensahéro pe pacto reheguápe g̃uarã. Pe movimiento paha Elías reheguápe, Ñandejára omondóramo pe Consolador omombarete hag̃ua umi oñembotavy va’ekuépe ha oha’arõvape Ñandejárape peteĩ are oñeha’arõ aja, upéramo “ojehechaukáta Ñandejára mimbipa, ha opa to’o ohecháta oñondive.” Pe “mimbipa” Ñandejára rehegua ha’e Ikarakter, ha pe Apocalipsis Jesucristo rehegua ha’e peteĩ jepe’a pe elemento Ikarakter rehegua ojehechaukáva Alfa ha Omega ramo. Umi peteĩha po versíkulo jeike rire, pe “ñe’ẽ osapukáiva pe desiértope” oporandu Tupãme: “Mba’épa asapukáita?”
Pe ñe’ẽ he’i: Esapukái. Ha ha’e he’i: Mba’épa asapukáita? Opa yvypóra niko kapi’i, ha opa iporãiteha niko ñu potyicha: pe kapi’i ipirupa, pe poty oguepa; Tupã Ñandejára pytu oipeju hag̃ua hese: añetehápe, tavayguakuéra niko kapi’i. Pe kapi’i ipirupa, pe poty oguepa; ha katu ñande Jára ñe’ẽ opytáta opa ára g̃uarã. Isaías 40:6–8.
Pe marandu Cristo rekokatu rehegua, ojehechaukáva Alfa ha Omega ramo, oñemoĩ Islam simbología ryepýpe. Ezequiel treinta y siete-pe, yvyty guasu kangue omanóva rehegua oñembyaty raẽ, ha upéi oñemoingove jeývo marandu profético umi irundy yvytu rehegua rupive.
“Umi ánhel ojejoko hína umi irundy yvytu, ojehechaukáva peteĩ kavaju pochy ramo ojeporekaséva osẽ hag̃ua isãsogui ha oñani hag̃ua opa ko yvy ape ári, oguerahávo ñehundi ha ñemano tape rehe.”
“¿Japytátapa pe yvy opave’ỹva rendáre voi? ¿Japytátapa ñande py’a’ỹ, ro’ysã ha omanóvaicha? ¡Aikóta guare ore tupãópe Tupã Espíritu ha pytu oñembojupe Itavayguakuérape, ikatu hag̃uáicha opu’ã ipy rehe ha oikove! Tekotevẽ jahecha tape ipy’ĩha, ha okẽ hasyha hag̃ua jeike. Ha ñañembohasávo pe okẽ hasýva rupi, ipe’apy ndorekói límite.” Manuscript Releases, volume 20, 217.
Kavaju pochy ojehecha va’ekue profecía bíblicape ha’e Islam. Pe kavaju pochy ojejoko hína ani hag̃ua ojapo hembiapo ñehundi rehegua, ojehechaukaháicha pe irundy yvytu ojejokóramo irundy ánhel rupi Apocalipsis siete-pe. Ha’ekuéra ojejoko pe cien cuarenta y cuatro mil oñesella peve.
Ha upe mba’e rire ahecha irundy ánhel oĩva yvy irundy kórape, ojoko hag̃ua yvy irundy yvytu, ani hag̃ua yvytu oipeju yvýpe, ni para rehe, ni peteĩ yvyramáta rehe. Ha ahecha ambue ánhel osẽva kuarahyresẽ gotyo guive, oguerekóva Tupã oikovéva sellorã; ha osapukái hatãme umi irundy ánhelpe, umi oñeme’ẽva’ekuépe ombyai hag̃ua yvy ha para, he’ívo: Ani pembyai yvy, ni para, ni umi yvyramáta, topa peve ñamoĩ sellorã ñande Tupã rembiguái kuéra rovakuápe. Apocalipsis 7:1–3.
Umi irundy yvytu ojokóva, ohechauka oñembotoveha Islam pe tupaópe oñemoĩmba peve Tupã retãygua kuéra rehegua sello. Islam ojehechauka Apocalipsis-pe umi mbohapy pahápe umi siete trompeta apytégui, ha avei umi mbohapy ñembyasýramo.
Ha ama’ẽ, ha ahendu peteĩ ánhel ovevéva yvága mbyte rupi, he’íva hatã hag̃uáicha: ¡Ajehupyty, ajehupyty, ajehupyty umi yvy ári oikóvape, umi mbohapy ánhel turu ñe’ẽ ambuekuéra rehehápe, umi gueteri omonandíta! Apocalipsis 8:13.
Oñemoñepyrũ rire umi mbohapy trompéta ñembyasy rehegua, Juan ohechauka Islam rekokatuete kapítulo porundy-pe. Versíkulo irundy kapítulo porundy-pe oñeme’ẽ peteĩ tembiapoukapy Islam-pe, ha upéva oñekumpli vaʼekue Abubekr rembiasápe, pe mburuvicha peteĩha Mohammed rire.
Ha oñemandáva chupekuéra ani hag̃ua ombyaí yvy kapi’i, ni mba’e hovy oimeraẽva, ni yvyramáta; ha katu umi kuimba’e añoite ndorekóiva Tupã séllo ijykére. Apocalipsis 9:4.
Uriah Smith ombojoaju Abubekr rembiapojoaju irundyha jey rehe.
“Mohammed omano rire, oikese hag̃ua ipuesto ha mandope Abubekr, A.D. 632-pe, ha, mbeguekatúpe omopyenda porã rire ijehegui mburuvicha hag̃ua ha iguvernópe, omondo peteĩ kuatiañe’ẽ peteĩchaite opa ñemoñe’ẽrã árabe reko’yvakuérape, upéva apytégui ko’ãva hína peteĩ pehẽngue:
“‘Peñorã Ñandejára ñorairõnguéra, pende rekove guive peñemombarete kuimba’éicha, ani pejere pende atykupe gotyo; hákatu ani pende pu’aka oñemongy’a kuñanguéra ha mitãnguéra ruguy rehe. Ani pemokañy pindo’ykuéra, térã pehapypa avatiñotỹ; ani peity yvyramáta hi’a vaekue, ni peñembyai mymbakuérare, ndaha’éiramo umi pejuka hag̃ua pe’u haguã. Ha pejapóramo peteĩ ñe’ẽme’ẽ térã peteĩ joaju, peñembyatypa hese, ha peime pende ñe’ẽre. Ha peho aja, pejuhúta algunos tapicha religioso oikóva oñembo’yke hag̃ua monasteriokuérape, ha omoĩva ijehe hag̃ua oservi Ñandejárape upeicha; peheja chupekuéra, ha ani pejuka chupekuéra ni pembyai imonasteriokuéra. Ha pejuhúta ambueichagua tapicha oĩva Satanás sinagógape, umi akãperõva; pejeasegura peikytĩ hag̃ua chupekuéra akãngue, ha ani peheja peteĩve toñesalva peve ombojehe’a Mohammed-peguaicha térã opaga hag̃ua tribúto.’” Uriah Smith, Daniel and the Revelation, 500.
Uriah Smith osegui ohechauka mokõi aty kuimba’épe, ojekuaa va’erãva umi ñorairõhára islámico Abubekr omondova’ekue ogueru hag̃ua ñorairõ Róma rehe. Peteĩ aty ha’e he’i monje católico-kuéraha, omomba’éva’ekue domingope; ha pe ambue aty katu umi omomba’éva séptimo árape. Islam ndovaléi va’ekue oataka hag̃ua umi kuarahy mombyryhára añónte. Iñimportantevéva ñane ñeha’ãme guarã ha’e kuimba’e, taha’e domingo rayhuhára térã sábado rayhuhára, ojehechauka simbólicamente kapi’i, mba’e hovyũ ha yvyráicha. Umi irundy yvytu capítulo siete-pe ojejoko va’ekue ani hag̃ua opyta pe kapi’i ári pe umi sábado rayhuhára oñemboty hag̃ua.
Pe mensahéro pe movimiento umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua oporandu Tupãme: “¿Mba’épa asapukái va’erã?” Oje’e chupe imensáhe va’erãha pe Tupã Ñe’ẽ opyta hag̃ua hatã opa ára guarã, ha upe mensáhe oñemoĩ va’erã pe yvytu oipejáva kapi’íre ryepýpe. Oñembou vove pe Consolador umi cien cuarenta y cuatro mil-pe, umi oñembotavy va’ekue peteĩ predicción islam rehegua ndojeporúivare, ha upéi ohechakuaa hikuái oĩha hikuái pe tiempo de demora-pe pe parábola de las diez vírgenes rehegua, upérõ pe Consolador oikuaauka chupekuéra pe mensáhe ha’ekuéra oikuaaukátavaha, ha’éva pe mensáhe Islam rembiapo rehegua profecía bíblica-pe. Pe Consolador oguahẽvo, pe historia del tiempo de demora-pe, ojapo chupekuéra opyta hag̃ua.
Ha he'i chéve: Ta'ýra yvypóra, eñembo'y nde py ári, ha añe'ẽta ndéve. Ha pe Espíritu oike chepype ha'e oñe'ẽvo chéve, ha chemoĩ che py ári, ha ahendu pe oñe'ẽvape chéve. Ezequiel 2:1, 2.
Oñembo’y hikuái oikove jevy vove.
Ha umi tavayguakuéra, ñemoñarekuéra, ñe’ẽnguéra ha tetãnguéragui ohecháta hikuái ijete omanóva mbohapy ára ha mbyte pukukue, ha ndohejamo’ãi ijete omanóva oñeñotỹ hag̃ua ityvýpe. Ha umi oikóva yvy ári ovy’áta hese kuéra, ovy’a guasúta ha omondo jopói ojupe; ko’ã mokõi maranduhára pórke ombohasa asy umi oikóvape yvy ári. Ha mbohapy ára ha mbyte rire, pe espíritu tekove rehegua oúva Tupãgui oike ipypekuéra, ha opu’ã hi’ári; ha peteĩ kyhyje tuicha oguejy umi ohechávape chupekuéra ári. Apocalipsis 11:9–11.
Mokõi tape ñañembo’y hag̃ua, ha upéi ñemopu’ã hag̃ua yvate techaukaha ramo, oñerrepresenta avei Ezequiel rupive kapítulo treinta y siete-pe. Ezequiel rembiapo peteĩha ogueru oñondive umi hete pehẽngue umi kangue piru omanóva rehegua, oĩva ñembyasy ñuíme. Ezequiel rembiapo mokõiha katu, ha’e pe marandu umi irundy yvytu rehegua, ha’éva pe marandu ñemokyre’ỹ rehegua, ha’éva pe marandu Islam rehegua.
Ha he’i chéve: Ta’yra yvypóra, ikatúpa ko’ã kangue oikove jey? Ha che ambohovái: Ñandejára Tupã, nde reikuaa. Upéi he’i jey chéve: Eprofetisa ko’ã kangue ári, ha ere chupekuéra: Peẽ kangue piru, pehendúke Ñandejára ñe’ẽ. Péicha he’i Ñandejára Tupã ko’ã kanguepe: Péina ápe, che amoinge pende pype pytu, ha peikovéta. Ha amoĩta pende ári tendón, ha amoingo yvypóra ro’o pende ári, ha apysóta pende rehe pire, ha amoĩta pende pype pytu, ha peikovéta; ha peikuaáta che ha’eha Ñandejára. Upévare che aprofetisa hembipota he’iháicha; ha aprofetisárõ guare, oikókuri peteĩ tyapu, ha péina ápe, peteĩ ryryi, ha umi kangue oñembyaty, káda kangue iñirũngue ndive. Ha che ama’ẽrõ guare, péina ápe, umi tendón ha ro’o okakuaa hi’ári, ha pire ojao hag̃ua yvate guive; hákatu ndaipóri gueteri pytu ipypekuéra. Upérõ he’i chéve: Eprofetisa yvytúpe, eprofetisa, ta’yra yvypóra, ha ere yvytúpe: Péicha he’i Ñandejára Tupã; Eju irundy yvytu guive, nde pytu, ha eipeju ko’ã ojukapývare, oikove hag̃ua. Upévare che aprofetisa ha’e he’i haguéicha chéve, ha pytu oike ipypekuéra, ha oikove, ha opu’ã hi’ári ipy rehe, peteĩ ehérsito tuichaitereíva. Ezequiel 37:3–10.
Isaías pehẽnguépe, ñande ko’ág̃a jajepy’amongeta hína hese, oñepyrũvo pe Consolador og̃uahẽ, ha’ekuéra oñembo’y ipy ári; upéi oñemopu’ã yvyty yvate ári peteĩ techaukaháramo ha omoherakuã umi “marandu porã”, ha’éva pe ama paha, mbohapyha ánhel marandu.
Nde, nde regueraha marandu porã, eupi yvyty yvate ári; nde, Jerusalén, regueraha marandu porã, emopu’ã nde ñe’ẽ mbarete reheve; emopu’ã, ani rekyhyje; ere Judá tavakuérape: ¡Pema’ẽ pendejárare! Péina, Ñandejára Tupã ou po mbarete reheve, ha ijyva oguerekóta ipoguýpe; péina, hepyme’ẽ ogueru hendive, ha hembiapo oho henondépe. Ha’e omongarúta ifléta peteĩ ovecha rerekuaháraicha; ijyva reheve ombyatýta umi ovecha ra’y, ha ogueraháta ijyva ári hi’ápe, ha ogueraháta mbeguekatu umi imembýva. Máva piko ra’e opesa ykuéra ipo pyapýpe, ha omedi yvága ipo kuã pukukue reheve, ha omoinge yvy ku’i peteĩ mba’yru’ípe, ha opesa umi yvytykuéra balánsape, ha umi cerrokuéra pukuha’ãme? Máva piko ombohape Ñandejára Espíritu, térã máva, ha’e imohendahára ramo, ombo’e chupe? Máva ndive piko ojapo ñomongeta, ha máva ombo’e chupe, ha omyesakã chupe tekojoja rape, ha ombo’e chupe arandu, ha ohechauka chupe kuaapy rape? Péina, umi tetãnguéra ha’e peteĩ ysakã y peteĩ baldepeguáicha, ha ojehecha balánsa ku’i michĩetéicha; péina, umi ypa’ũnguéra ha’e ogueraha hag̃uáicha peteĩ mba’e michĩetereíva. Líbano ndaikatúi ohupy hag̃ua tata, ha hymbakuéra noĩporãi hag̃ua peteĩ mymbajuka hag̃uáicha. Opa tetã oĩ hag̃ua henondépe mba’eve’ỹicha; chupe g̃uarã ojehecha imbovyve hag̃ua mba’evegui, ha tekorei. Isaías 40:9–17.
Umi osẽ vaʼekue iguatykuéragui oñemopuʼã yvate peteĩ techaukaháramo, térã Isaías omombeʼuháicha, oñegueraha chupekuéra “yvyty yvatépe.” Pe yvyty yvate haʼe pe techaukaha, ha ohechauka umi ohaʼarõ vaʼekuépe Ñandejárape, pe are ohaʼarõha jave oñepyrũva pe peteĩha ñembyasy guasu 18 jasypokõi 2020-pe.
Mil okañýta peteĩnte ñe'ẽatãgui; po ñe'ẽatãgui peẽ okañýta: peẽ pejejuhúta pejeheja hag̃uáicha peteĩ techaukaha ramo yvyty ru'ã ári, ha peteĩ poyvi ramo peteĩ cerro ári. Upévare Ñandejára oha'arõta pene poriahuvereko hag̃uáicha, ha upévare oñemomba'eguasúta pene poriahuvereko hag̃uáicha: Ñandejára niko peteĩ Tekojoja Jára; ojehovasáva opa umi hese oha'arõva. Isaías 30:17, 18.
Apocalipsis capítulo once-pe, pe pendón ojegueraha yvágape.
Ha hikuái peteĩ ñe'ẽ hatã guasu yvágagui he'íva chupekuéra: Peju hag̃ua ko'ápe. Ha ojupi hikuái yvágape peteĩ arai rupi; ha iñenemigokuéra ohecha chupekuéra. Ha upe aravópe voi oiko peteĩ yvyryrýi guasu, ha táva pehẽngue pahápe oity; ha upe yvyryrýipe omanókuri tapicha kuéra siete mil; ha umi hembýva kyhyjeterei hikuái, ha ome'ẽ hag̃ua mborayhu Tupã yvágape guápe. Apocalipsis 11:12, 13.
Apocalipsis 11 ohechauka mokõi testígo oñehupiha yvágape, pe aravoitépe pe yvyryrýi ndive. Pe yvyryrýi, ojejapóva’ekue pe Revolución Francesa rupi yma guare tembiasápe, ha’e peteĩ ta’ãnga omombe’úva Estados Unidos ñemoĩmbýry pe léi arapokõindy rehegua jave. Upévare pe poyvi oñehupi pe léi arapokõindy rehegua jave, ha upéi pe poyvi omombe’u “marandu porã” opaite yvy ape ári.
Peẽ opaite yvy ape ári peikóva, ha peẽ opaite ko yvy ári peikóva, pehecha, yvytykuéra ári ojupi ramo peteĩ poyvi; ha ombopu ramo peteĩ turu, pehendu. Isaías 18:3.
Pe bandéra ogueraháta umi “marandu porã” oñembopu jave pe “trompéta”. Pe marandu pahaite pe trompéta rehegua Apocalipsis-pe ha’e pe séptimo trompéta, ha’éva pe mbohapyha ñembyasy guasu, ha’éva Islam. Isaías, Juan ha Ezequiel opavave oñe’ẽ hína umi ára paha rehe, ha araka’eve ndojoavyi peteĩ ojuehegui.
Tupã sello oñemoĩ Tupã retãygua ári pe léi domingo rehegua jave.
“Avave peteĩva ñande apytégui araka’eve ndojapomo’ãi pe Tupã sello oñemoĩ hag̃ua hese, ñane rekokue rehe oĩramo jepe peteĩ mba’e vai térã ky’a michĩmíva. Ñande pópe oĩ ñamyatyrõ hag̃ua umi jejavy ñane rekokuépe, ñamopotĩ hag̃ua pe ánga róga marangatu opaichagua ky’agui. Upéicharõ pe ama pahápegua ho’áta ñande ári, pe ama ypykue ho’a haguéicha umi temimbo’e ári Pentecostés Árape....”
“Mbaʼépa pejapo, che pehẽnguekuéra, pe tembiapo guasu ñembosakoʼipe rehegua ryepýpe? Umi oñembojoajúva ko yvy arandúre ohupyty hína ko yvygua peteĩ forma, ha oñembosakoʼi hína mymba ñarõ rechaukaha hag̃ua. Umi ndogueroviáiva ijehe, umi oñemomichĩva Tupã renondépe ha omopotĩva iñeʼãngakuéra añetegua rendápe iñeʼẽrendu rupive, koʼãva ohupyty hína yvágagui pe forma ha oñembosakoʼi hína Tupã sellorã hag̃ua hova renondépe. Ára pe tembiapoukapy osẽ vove ha pe techaukaha oñemboguapy vove, ikarakterkuéra opytáta potĩ ha mbaʼeveichavéramoʼã kyʼaʼỹre opa ára g̃uarã.” Testimonies, volumen 5, 214–216.
Jepe pe decreto oñemoĩva pe léi domingo guápe, umi ohupytýva pe sello tekotevẽ orekóma peteĩ carácter oñembosako’íva pe sellorã, pe léi domingo mboyve, pe léi domingo niko hína pe “crisis” opavave “crisis” Ñandejára Ñe’ẽme ohechaukáva tenonderã. Ha’e hína pe “crisis”, térã pe “sapy’a hatã”, pyhare mbyte pe parábola umi diez virgen rehegua.
“Ojehechauka tekove peteĩ apañuãime. Ára pytũ mbyte jave oñehenduka ramo pe ñe'ẽ hatã ha kyre'ỹva: ‘Pema'ẽ, pe novio ou; pesẽ pejotopa hag̃ua hese,’ umi kuñataĩ oke va'ekue opáy ipytu'ũgui, ha ojehecha mávapa oñembosako'i ra'e upe mba'erã. Mokõive aty ojuhu chupekuéra oha'arõ'ỹ hag̃uáicha, ha katu peteĩ oñembosako'íma pe tekotevẽ pya'erã hag̃uarã, ha ambue katu ojejuhu oñembosako'i'ỹre. Ojehechauka tekove umi circunstancia rupive. Umi apañuãi pya'e ohechauka pe carácter añetéva. Oimeraẽ mba'e vai sapy'aitépe ha noñeha'arõiva, ñemano térã ñembyasýgui jepe, peteĩ mba'asy térã jejopy vai oñeha'arõ'ỹva, peteĩ mba'e omoĩva pe ánga ombohovái hag̃ua omoirũ hag̃uáicha omanóva ndive, ohechaukáta mba'éichapa añetehápe pe tekove hyepýpe. Ojehechaukáta oĩpa térã nahániripa jerovia añetéva Tupã Ñe'ẽ ñe'ẽme'ẽnguéra rehe. Ojehechaukáta avei pe ánga ojokopyhýpa gracia rupive, oĩpa asýte pe aséite pe mba'yrúpe pe lámpara ndive.”
“Ára jehasa’ỹijáva oguahẽ maymávape. Mba’éicha ñañemoakãrapu’ãva Tupã ñehesa’ỹijo ha ñaneprove hag̃ua guýpe? ¿Piko ñande lámpara ogue? térã ¿ñande roguerekove gueteri hendýva? ¿Ñaimépa ñasẽ hag̃uáicha opaichagua tekotevẽ pya’épe ñanejoaju rupi Hendive, pe henyhẽva grásia ha añeteguáre? Umi po kuñataĩ arandu ndaikatúi ombohasa ikatupyry térã heko umi po kuñataĩ vyrovévape. Tekokatu oñemoheñói vaerã ñande rehe peteĩteĩramo.” Review and Herald, 17 de octubre de 1895.
Kuñataĩ arandu oikotevẽ kuri pe aséite rehe, oñehendu mboyve pe sapukái, pórke oguahẽ vove pe pyharepyte apañuái guasu, aréma ojegueru hag̃ua pe aséite.
“Oĩ peteĩ espíritu jejopy eterei rehegua, ñorairõ ha tuguy ñehẽ rehegua, ha upe espíritu okakuaavéta pe ára pahaite peve. Pya’e peve Tupã tavaygua oñesegella vove ijekupekuérare,—ndaha’éi mba’eveichagua sello térã marca ojehechakuaáva, síno peteĩ ñemopyenda añeteguápe, arandukuaa ha espíritu rupive, ikatu hag̃uáicha ndaikatúi oñemongu’e,—upe vove voi Tupã tavaygua oñesegella ha oñembosako’i rire pe ñemongu’e hag̃ua, upéva ou. Añetehápe, oñepyrũma voi; Tupã juicio-kuéra oĩma ko yvy ári ko’ág̃a, ome’ẽ hag̃ua ñandéve marandu ñeporã, ikatu hag̃uáicha jaikuaa mba’épa oúta.” Manuscript Releases, volúmen 1, 249.
Tupã sello ha’e peteĩ ñemopyenda añeteguápe, arandupy ha espirituálpe mokõivéva. Pe sello ndaikatúi ojehecha, ha katu pe poyvi ojehecháta, ha’e hag̃uére upe tape peteĩnte ikatúva rupive oñemomarandu ko yvy arigua. Upévare, oĩ peteĩ ára pe sello ndaikatúiha ojehecha, ha upéi ou pe léi domingo rehegua, upépe pe sello ojehechava’erã.
“Espíritu Santo rembiapo niko hína oikuaaukávo ko múndope angaipa, tekojoja ha juicio. Ko mundo ikatu oñeñemongeta hag̃uánte ohechávo umi ogueroviáva pe añetegua oñemboykéva pe añeteguáre rupive, oiko hag̃ua yvate ha marangatu principio kuéra rehe, ohechaukávo peteĩ sentido yvate ha oñemomba’évape, pe línea ombojoavýva umi oñongatúva Tupã mandamiento kuéra, ha umi ombohasáva umíva ipy guýpe. Pe Espíritu santificación ohechauka porã pe joavy oĩva umi oguerekóva Tupã sello apytépe, ha umi oñongatúva peteĩ pytu’u ára japu. Pe prueba og̃uahẽ vove, ojehechaukáta hesakã porã hag̃ua mba’épa pe mymba marca. Upéva hína domingo jepe. Umi, pe añetegua ohendúma rire, oseguíva gueteri ohechávo ko ára marangatúramo, ogueraha pe kuimba’e angaipa firma, pe opensáva omoambue hag̃ua ára ha léi kuéra.” Bible Training School, December 1, 1903.
Pe séllo ojeguerekóva vaerã ojehupyty hag̃ua pe léi domingo mboyve ha’e pe Cristo rekove ha teko tee tuichakue oñembotuichapaiteva, ha upéva ndojehechái, ángel-kuéra añoite rupive. Pe séllo ojehecháva pe léi domingo jave ha’e umi oñangarekóva pe sábado séptimo árape, pórke upéva hína pe séllo térã techaukaha Tupã tavayguakuéra rehegua.
Nde avei eñe’ẽ Israel ra’ykuérape, ere hag̃ua: Añetehápe peẽ peñongatuva’erã che ára pytu’u marangatu kuéra; ha’e niko peteĩ techaukaha che ha pende apytépe pende ñemoñarekuéra pukukue javeve; peikuaa hag̃uáicha cheha’eha Ñandejára pene-momarandúva. Éxodo 31:13.
Oñemboty hag̃ua sello umi cien cuarenta y cuatro mil rehe oñepyrũ vaʼekue 18 jasypokõi ary 2020-pe, ha oĩvaʼerã oñembopaite pe léi domingo mboyve.
Peẽ opa yvy arigua ha umi oikóva ko yvy ári, pehecha hag̃ua, ha’e omopu’ãvo peteĩ poyvi yvytykuéra ári; ha ombopúvo peteĩ turu, pehendúke. Isaías 18:3.
Umi siete trueno ko’ág̃a oñemboja’óva ohechauka porã pe tembiasakue cien cuarenta y cuatro mil rehegua ha’eha tembiapo oñemomarandúva peteĩ marandu oñemoĩva mbohapyha jehasa asy ñembopúpe ñane’ẽva trompeta ñe’ẽmondo ryepýpe. Islam remimbopúra maranduhápe Biblia-pe ha’e upe oñembopúva pe poyvi oñemopu’ãva pe yvykua guive.
Umi irundy tape oporomoĩ hag̃ua opaite línea de reforma-pe, ombojoajúva umi irundy tape oporomoĩ reheve pe tembiasakue 1840 guive 1844 peve, omoĩ porã káda peteĩva umi irundy paso peteĩteĩva káda línea de reforma-gua oguerekoha tapiaite pe tema peteĩchagua. Pe peteĩha tape oporomoĩ pe tembiasakuépe umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua, ojehechauka vaʼekue 1840 guive 1844 peve rupive, haʼe vaʼekue pe marandu ñemombarete 11 jasyporundy 2001-pe. Upéva pe tape oporomoĩ haʼe vaʼekue Islam. Pe mokõiha tape oporomoĩ pe tembiasakue paralela-pe umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua haʼe vaʼekue pe ñembyasy guasu 18 jasypokõi 2020-pe. Upéva pe tape oporomoĩ haʼe vaʼekue peteĩ maranduʼypy Islam rehegua oñembyaívaʼekue ára jeporu rupive. Pe mbohapyha tape oporomoĩ, ohechaukáva pe Midnight Cry, haʼe peteĩ jejopy porã pe maranduʼypy Islam rehegua osẽ vai vaʼekuépe. Pe jejopy porã ohechauka pe ára jeporu ñemboyke. Pe irundyha tape oporomoĩ haʼe pe léi domingo, upépe pe poyvi oñemopuʼãva ombopu pe trompeta sietehápe, ha upéva pe mbohapyha ñembyasýva, ha upéva hína Islam.
Isaías, capítulo cuarenta, omombe’u pe punto de partida umi veintiséis capítulo oúvape g̃uarã. Pe punto de partida oñemoĩ Apocalipsis, capítulo once-pe, ára umi mokõi proféta ombohasa asy vaʼekue tapichakuérape ojehechauka jeyhápe hekove. Pe Consolador omopuʼã jey ha omoĩ chupekuéra oñemboʼy hag̃ua, ha upéi ojegueraha yvágape. Isaías ohechauka pe mensajero Elíaspe haʼeha pe ñeʼẽ osapukáiva desiértope. Upérõ pe mensajero oporandu mbaʼépa devérõ oiko imensáhe, ha oñembohovái chupe, simbolismo profétiko rupive, pe mensáhe Islam rehegua haʼeha peteĩ trompéta ñehenói ñemongyhyjéva pe estandárte oñemoherakuãva. Upéicharõ jepe, pe única tape ikatúva Islam oñepresenta hag̃ua peteĩ trompéta ñehenói ñemongyhyjévaramo ára pahápe, haʼe hína oñeikuaa porãramo Islam yma guaréva. Islam ñepyrũ, umi Millerita oikũmby haguéicha, ha ojehechauka porãite haguéicha umi mokõi kuatia marangatu Habacuc rehegua ári, tekotevẽ ojeporu ojeikuaa hag̃ua Islam pe mbohapyha ñembyasýpe.
Che aime Espíritu-pe, Ñandejára ára-pe, ha ahendu che rapykuéri peteĩ ñeʼẽ hatã guasu, trompétaicha. Apocalipsis 1:10.
Juan ohendu peteĩ turu ñeʼẽ ipykue gotyo Apocalipsis-pe, ha Juan ohechauka umi cien cuarenta y cuatro mil-pe, ohendúva peteĩ ñeʼẽ yma guaréva. Pe ñeʼẽ Juan rapykue gotyogua, kóva heʼiséva peteĩ turu pu yma guaréva, haʼe hína pe kuaapy pionero rehegua, umi turuha haʼehague Tupã juício kuéra domingo ñemombaʼe rehe. Umi irundy turu peteĩha ogueru hag̃ua juicio Roma pagana ári, ombohovái hag̃ua pe ley peteĩha domingo rehegua omoneĩ vaʼekue Constantino áño 321-pe. Pe turu poha ha poteĩha, haʼéva pe peteĩha ha mokõiha ñembyasyrõ, ohechauka Tupã juício kuéra Roma papal ári, haʼe avei omoĩ rire peteĩ ley domingo rehegua Concilio de Orleans-pe áño 538-pe. Pe mbohapyha ñembyasyrõ Islam rehegua oguahẽ vove ojejapo jave pe ley domingo rehegua Tetã peteĩ reko Amérikape. Upérõ pe poyvi oñemopuʼã, ha ojekuaa porã Islam rembiaporã maranduhára rehegua, oñemopyendáva pe iñepyrũmby rembiaporã rehe.
Pe marandu oikuaaukáva pe poyvi ikatu hag̃uinte oñemopyenda pe marandu oñemoĩ jave Alpha ha Omega contexto-pe. Ko ñe’ẽñepyrũ rire Isaías kapítulo cuarenta-pe, pe jehechauka bíblica imbaretevéva ha iporãitevéva Tupã rehe Alpha ha Omega ramo oñemoĩ hag̃ua heta kapítulo ojoapykuéri rupi. Umi kapítulo hína pe Isaías ohechaukáva pe Apocalipsis Jesucristo rehegua, upéva “Tupã ome’ẽva’ekue” Jesús-pe, “ohechauka hag̃ua hembiguáikuérape umi mba’e pya’e hag̃uáicha oiko va’erã; ha omondo ha oikuaauka hag̃ua iñángel rupive hembiguái Juan-pe,” ha’e ohai va’ekue “peteĩ kuatiañe’ẽme, ha” omondo “umi siete iglésia-pe.”
Rohesa’ỹijóta Isaías rembiapokue umi kapítulo oúvape pe artículo oúvape.
Ojehovasa pe omoñe’ẽva, ha umi ohendúva ko profesía ñe’ẽ, ha oñangarekóva umi mbaʼe ipype ojehaíva rehe; pe ára hi’aguĩ. Apocalipsis 1:3.