Apocalipsis capítulo once-pe, mokõi testígo ojegueraha yvágape peteĩ techaukaháramo “upe aravope voi” peteĩ “siuda pehẽngue paha” ho’árõ guare. Upe aravope “mokõiha jehasa asy ohasa; ha péina, mbohapyha jehasa asy ou pya’e.” Islam ha’e pe trompéta sieteháva ha pe mbohapyha jehasa asy ouva “aravo” léi dominikál “yvy oryrýi” reheguape.
Ha’ekuéra ohendu peteĩ ñe’ẽ tuicha yvágagui he’íva chupekuéra: Pejú yvate ko’ápe. Ha ojupi hikuái yvágape peteĩ arai rupi; ha iñenemigokuéra ohecha chupekuéra. Ha upe aravópe voi oiko peteĩ yvyryrýi tuicha, ha táva pehẽngue pahapygui peteĩ ho’a; ha upe yvyryrýipe omanóma tapicha apytégui siete mil; ha umi hembýva okyhyje eterei, ha ome’ẽ mborayhu Tupã yvágapeguápe. Pe mokõiha ñembyasy ohasáma; ha péina, pe mbohapyha ñembyasy ou pya’e. Ha pe séptimo ánhel ombopu; ha oiko ñe’ẽnguéra tuicha yvágape, he’íva: Ko yvy arigua rréino oiko ñande Ruvicha ha Cristo rréinorã; ha ha’e oguerekóta sãmbyhy opa ára g̃uarã. Ha umi irundy ha mokõi tendota guasu, oguapýva Tupã renondépe hoguapýpekuéra, ho’a hova yvýre, ha omomba’e guasu Tupãme, he’ívo: Rome’ẽ ndéve aguyje, Ore Ruvicha Tupã Ipu’akapáva, nde reiméva, reiméva yma, ha reútava; reiporúgui nde pu’aka guasu, ha reñepyrũ reñorairõ hag̃ua nde rréinope. Ha tetãnguéra ipochy, ha nde pochy og̃uahẽma, ha og̃uahẽ pe ára omanóva ojehusga hag̃ua, ha reme’ẽ hag̃ua jehepyme’ẽ nde rembiguáipe profétakuéra, umi imarangatúva ha umi okyhyjéva nde réra renondépe, michĩva ha guasúva; ha rehundi hag̃ua umi ohundíva yvy. Ha Tupã tupão ojepe’a yvágape, ha ojehecha itupãópe pe ára testaménto ryru; ha oiko overa sapy’a, ha ñe’ẽnguéra, ha arapupu, ha yvyryrýi, ha amandáu tuicha. Apocalipsis 11:12–19.
Mokõi testígo ojupi yvágape peteĩ araípe, ha upéva profétikamente orrepresenta peteĩ aty ánhelgui. Ojehechaháicha ymaite guive ko’ã artíkulope ha ojuhuháicha Habakkuk Távlape, Hermana White omombe’u umi marandu peteĩteĩva ojehechaukáva pe ánhel peteĩha, mokõiha ha mbohapyha ramo, og̃uahẽvo tembiasakue profétikape, ojehechauka hikuái peteĩteĩ ánhel ramo; ha pe marandu Pyhare Mbyte Sapy’a Gua rehegua katu ojehechauka heta ánhel ramo. Mokõi testígo oñehupi yvágape oikuaaukávo pe marandu Pyhare Mbyte Sapy’a Gua peteĩ ehérsito ánhelkuéra reheve; upévare ojegueraha hikuái yvágape “peteĩ araípe.”
“Pe mokõihápe pe ángel mokõiha marandu, ahecha peteĩ tuichaitereíva tesape yvágagui omimbi hag̃ua Tupã tavayguakuéra ári. Umi tesape rape ojehechauka chéve kuarahyicha hendy hag̃ua. Ha ahendu umi ánhel kuéra ñe’ẽ osapukáiva: ‘Pema’ẽ, pe Novio ouma; pesẽ pehuguãitĩ hag̃ua hese!’”
“Kóva ha’e pe sapukái pyhare mbytegua, ome’ẽ vaʼerãva pokatu pe ángel mokõihápe guare marandupe. Ángelkuéra oñemondo yvágagui omombáy hag̃ua umi santo ikangýva ha ombosako’i hag̃ua chupekuéra pe tembiapo guasúpe g̃uarã oĩva henondépekuéra. Umi kuimba’e katupyryvéva ndaha’éi raẽvete umi oguerova’ekue ko marandu. Ángelkuéra oñemondo umi iñumílde ha oñeme’ẽmbaitévape, ha omokyre’ỹ chupekuéra osapukái hag̃ua: ‘Péma, pe Novio ou; pesẽ pehuguãitĩ hag̃ua hese!’ Umi oñemoĩva’ekue pe sapukái rehe pya’e oñepyrũ, ha Espíritu Santo pokatúpe omyasãi pe marandu ha omombáy ijoyke’ykuéra ikangývape. Ko tembiapo ndopytái vaʼekue yvypóra arandu ha kuaapy rehe, síno Tupã pokatu rehe; ha isántokuéra, ohendúva’ekue pe sapukái, ndaikatúi omboyke chupe. Umi ipy’aguapýva añete hag̃uáicha yvypóra apytépe oguerova raẽ ko marandu, ha umi yma guive omotenondéva’ekue tembiapópe ha’e va’ekue ipahápe oguerova ha oipytyvõ ombotuicha hag̃ua pe sapukái: ‘Péma, pe Novio ou; pesẽ pehuguãitĩ hag̃ua hese!’” Early Writings, 238.
Yvy oryry ojehu’úvo pe yvyryrýi, ombyaíva távagui peteĩ pa’ũ pa, siete mil kuimba’e ojejuka. Pe yvyryrýi ha’e pe léi domingo Estados Unidos-pe. Peteĩ táva ha’e peteĩ rréino profecía-pe, ha Estados Unidos ha’e peteĩ décima pe rréino orekóvagui umi diez mburuvicha Apocalipsis 17-pe. Estados Unidos oñembyai pe yvyryrýi léi domingo reheve ha ndoikovéi oñemoĩ hag̃ua pe sexto rréino profecía bíblica-pe, ha upéi ohasa oiko hag̃ua pe mburuvicha tenondegua umi diez mburuvichágui, pe séptimo rréino profecía bíblica-pe, umi oñemoĩtava peteĩ ñe’ẽme ome’ẽ hag̃ua hikuái irreino papado-pe, ha’éva pe octavo, ha pevaíva umi sietegui.
Ha umi vaka rehecháva hína paʼe mburuvicha guasu, oguerekó’ỹva gueteri peteĩ rréino; ha katu ohupyty pokatu mburuvicha guasuramo peteĩ aravo aja pe mymbaguasu ndive. Koʼãva peteĩ ñeʼẽme oĩ, ha omeʼẽta hikuái ipokatu ha imbarete pe mymbaguasúpe. Koʼãva oñorãirõta pe Ovecha Raʼy ndive, ha pe Ovecha Raʼy ipuʼakáta hesekuéra; haʼe niko Jára jarakuéra ári, ha Mburuvicha Guasu mburuvicha guasukuéra ári; ha umi oĩva hendive niko ojehenói vaʼekue, ojeporavo vaʼekue, ha jeroviapýva. Ha heʼi chéve: Y umi rehecháva, oguapyhápe pe kuña rekove vai, haʼe hína tavayguakuéra, atyguasu, tetãnguéra ha ñeʼẽnguéra. Ha umi paʼe vaka rehecháva pe mymbaguasu ári, koʼãva ndaijaʼemoʼãi pe kuña rekove vaíre, ha ohejata chupe opyta hag̃ua nandi ha opívo, hoʼúta hoʼo, ha ohapýta chupe tata reheve. Tupã niko omoĩ ipyʼapýpekuéra ojapo hag̃ua ivoluntad, peteĩ ñeʼẽme hag̃ua, ha omeʼẽ hag̃ua irréino pe mymbaguasúpe, Tupã ñeʼẽ oñembopaje peve. Ha pe kuña rehecháva hína pe táva guasu, oguerekóva mburuvichakuaa yvy arigua mburuvicha guasukuéra ári. Apocalipsis 17:12–18.
Umi diez ruvicha Naciones Unidas-gua “oĩ peteĩ ñe'ẽme” “ome'ẽ hag̃ua i-reino yvy tuichakue jave pe mymbápe”. Ha'ekuéra “oguereko peteĩ akã”, peteĩchaite “oñomongeta peteĩ ñe'ẽme”, Salmos ochenta y tres-pe he'iháicha. Acab ha'e va'ekue pe mburuvicha guasu umi diez tríbu rehegua, ha ojapo va'ekue pe tekovai joaju fornicación rehegua pe kuña heko vaíva Tiro-gua ndive, Isaías veintitrés-pe. Pe joaju ndohupytýiva léi rupive Acab ha Jezabel apytépe ohechauka pe joaju ndohupytýiva léi rupive Herodes ha Herodías apytépe, Elías ára-pe, oñerrepresentáva Juan Bautista ramo. Herodes ha'e va'ekue peteĩ representante Imperio Romano-gua, ha Daniel siete-pe, pe Imperio Romano oguereko diez hatĩ. Umi diez hatĩ oñerrepresenta va'ekue Acab reino diez tríbu rehegua rupive, ha mokõivéva ome'ẽ testimonio umi diez ruvicha Naciones Unidas-gua rehe. Acab ha Herodes orepresentáramo Estado-pe umi joaju ndohupytýiva léi rupive, i-tembiaporã ha'e va'ekue omboguata hag̃ua pe ñembyahýi hereje-kuéra rehe pe kuña heko vaíva Tiro-gua rehehápe, opurahéiva i-purahéi umi setenta ary simbólico pahápe.
“Mburu ha mburuvichakuéra ha sãmbyhyhára omoĩ hi’ári hikuái pe marca anticristo rehegua, ha ojehechauka chupekuéra dragón-ramo oho hag̃uáicha omarã hag̃ua umi santo ndive—umi oñangarekóva Tupã mandamientokuéra rehe ha oguerekóva Jesús jerovia.” Testimonies to Ministers, 38.
Pe léi dominical-pe mymba yvy arigua oheja reina hag̃ua mburuvicharã sexto ramo profecía bíblica-pe, péva ramoite ojapo fornicación Jezabel ndive, ha upéi oguereko Ñemoñare Joajuaty Atyguasu rembiguái ruvicharã. Upémarõ ombohovái opaite yvypóra yvy ape ári omoĩ hag̃ua peteĩ ta’ãnga mundial mymba rehegua, ojejapóma haguéicha ymave pe léi dominical-pe hetãme.
Ha ombotavy umi oikóva yvy ári umi techaukaha rupive oñeme'ẽva’ekue chupe ojapo hag̃ua mymbaguasu renondépe; ha he'i umi oikóva yvy áripe ojapo hag̃ua peteĩ ta'ãnga mymbaguasúpe g̃uarã, upe oñekutúva’ekue kysepuku reheve ha oikove jeýva. Ha oñeme'ẽ chupe pu'aka ome'ẽ hag̃ua tekove mymbaguasu ra'ãngápe, ikatu hag̃uáicha mymbaguasu ra'ãnga oñe'ẽ ha ojapo hag̃ua oñejuka opa umi ndopy'aguasúiva omomba'e hag̃ua mymbaguasu ra'ãnga. Ha ombojerure opavavépe, michĩvape ha guasúpe, imboriahúvape ha imba'eporãvape, isãsóvape ha tembiguáipe, toñemoĩ hag̃ua peteĩ techaukaha ipo akatúape térã isyváre: ha ani hag̃ua avave ikatu ojogua térã ovende, ndaha'éiramo upe oguerekóva techaukaha, térã mymbaguasu réra, térã héra papapy. Apocalipsis 13:14–17.
Acab, Herodes, umi diez mburuvichakuéra Imperio Romano pegua ha umi diez mburuvichakuéra Naciones Unidas pegua ohechauka pe dragón ohoha ombohérava’erã hag̃ua ñorairõ umi santo ndive; jezebel rembirekorãmi niko tapiaite pe ojapóva pe jejopy vai umi rehe Jezabel omohenda herético ramo.
“Upéicha, pe dragón, tenonderãite, ohechauka hag̃ua Satanáspe, ha mokõiha sentido-pe, ha’e peteĩ símbolo Roma pagana rehegua.” The Great Controversy, 439.
Pe léi oiko pe léi domingo rehe oikóvo, oĩ “siete mil” kuimba'e “ojeporojukáva”. Daniel kapítulo once, versíkulo cuarenta y uno-pe, he’i: “heta oñemboity”. Umi oñemboýva pe léi domingo og̃uahẽvo, ha’e hína umi Adventista del Séptimo Día Laodiceagua ndoguerekóiva preparación pe krizis-rã. Pe papapy “siete mil” orrepresenta pe remanente Tupã tavayguakuéra rehegua. Tupã he’i va’ekue Elías-pe, pe krizis monte Carmelo-pe, upéva orrepresentáva pe krizis léi domingo rehegua, oĩha “siete mil Israel-pe” noñesũiva’ekue Baal renondépe. Pe apóstol Pablo omombe’u ko mba’e rehe.
Upévare haʼe: Ñandejára piko omboykéma ipuévlope? Anietehápe nahániri. Che avei niko peteĩ israelita, Abraham ñemoñare, Benjamín ñemoñare atyguágui. Ñandejára nomboykéi ipuévlope ymaite guive oikuaáva. Ndapeikuaái piko mbaʼépa heʼi Ñandejára Ñeʼẽ Elías rehe? mbaʼéichapa haʼe oñemboʼe Ñandejárape Israel rehe oñemoĩ hag̃ua hese, heʼívo: Che Ruvicha, ojuka ne maranduhára kuérape ha oity ne altar kuérape; ha che añónte aime hembýva, ha haʼekuéra ohekáma che rekove. Ha mbaʼépa heʼi chupe Ñandejára ñembohovái? Che ajehegui añongatu siete mil kuimbaʼe, noñesũivaʼekue Baal taʼãngápe. Péicha avei koʼág̃aite oĩ peteĩ hembyre, poravo oúva grásiagui heʼiháicha. Romanos 11:1–5.
Umi ñe'ẽ “siete mil” ohechauka peteĩ hembýva Tupã tavayguakuéragui, ha katu tekotevẽ ñamoĩ en cuenta pe contexto oñembohysýihápe ijehegui peteĩ símbolo ramo. Umi kuimba'e ojeityva'ekue yvýryrýipe pe léi domingo rehegua jave, ha'e pe hembýva Adventista del Séptimo Día ijerovia'ỹvagui, upépe ha upe jave ojegueraha hag̃ua ñembiguáiramo Babilonia espiritual moderna rupive. Pe tembiasakue profética Israél yma guarépe hekopete, Babilonia ombyaírõ guare Jerusalén mokõiha jey mbohapy jey apytégui, oĩkuri peteĩ hembýva “siete mil” kuimba'e “py'aguasu” “yvýgui” ojegueraha va'ekue ñembiguáiramo.
Ha’e ogueraha Jehoiaquínpe Babilóniape, ha pe sy rréi rehegua, ha rréi rembiayhukuérape, ha hembiguáipe, ha umi mbarete yvy reheguápe; umívape ogueraha tembiguáiramo Jerusaléngui Babilóniape. Ha opa umi kuimba’e py’aguasúvape, siete mil peve, ha artesanokuéra ha herrérokéra mil, opavave mbarete ha oñembokatupyrýva ñorairõrã, umívape avei Babilonia ruvicha guasu ogueraha tembiguáiramo Babilóniape. Ha Babilonia ruvicha guasu omoĩ Mataníaspe, itúva ryvy, mburuvicháramo hendaguépe, ha omoambue héra Sedequíaspe. 2 Reyes 24:15–17.
Peteĩ jevy umi kuimba’e mbarete Jerusalén-gua oñemombo yvýpe pe yvyryrýi Léi Arapokõindy rehegua rupive, “pe mbohapyha jehasa asy ou pya’e. Ha pe séptimo ánhel opu’ã ombopu.” Pe mbohapyha jehasa asy ha’e pe séptima trompéta pe séptimo ánhel ombopúva. Pe “ára’i” pe “yvyryrýi” Léi Arapokõindy rehegua jave—Islam oporohupi!
Peteĩva umi característica principal Islam rehegua peteĩha ha mokõiha jehasa’asyme, ha’e va’ekue pe añetegua histórico he’íva iñorairõ rape ijojaha’ỹha umi táctica común ñorairõme ojejapóva tembiasápe, upe jave oikérõ guare hikuái hembiaporã proféticope. Iñorairõ rape ha’e va’ekue ojapo hag̃ua peteĩ ñehundipa pya’e ha oha’arõ’ỹre. Pe ñe’ẽ “assassin” ou umi práctica umi ñorairõhára islámico-kuéra rehegua upe periodo histórico-pe. Iñehundipa-kuéra ojogua umi Kamikaze japonés-kuérape Mokõiha Guerra Mundial-pe. Umi ñorairõhára islámico-kuéra oha’arõ va’ekue omanotaha ojuka jave hikuái umi hikuái ojepytaso hag̃ua. Upévare, peteĩ jepokuaa común umi ñorairõhára apytépe ha’e va’ekue oñembosako’i hag̃ua omanóvo oñembyasy’ỹ hag̃ua, oka’u hag̃uáicha hachís rehe, oho mboyve iñehundipápe, ikatu hag̃uáicha omokangy kyhyje mano rehegua. Oinupã jave hikuái umi víctima-kuérape, ha’e va’ekue pya’e ha oha’arõ’ỹre, ha ijerovia hachís rehe pe estado mental ojeipotávape g̃uarã, oñembojoajúvo pe ñehundipa kañymíva ndive, omoheñói pe base etimológica pe ñe’ẽ “assassin”-pe g̃uarã, oñembojoajúgui pe ñe’ẽ hashish rehe.
Mbohapyha ñembyasýi ha pe trompéta pokõiháva “ou pya’eterei.”
Upéicha avei, 22 jasypa 1844-pe, pe ñe'ẽmondohára pe ñe'ẽme'ẽgua ou “pya'e hag̃uáicha” Itémplope. Hermana White omyesakã pe “pya'e hag̃uáicha” ouhague pe ñe'ẽmondohára pe ñe'ẽme'ẽgua, ohechaukávo iju hag̃ua “oñemo'ã'ỹre hag̃uaicha”. Upévare, umi irundy “ju” oñemoañetéva'ekue 22 jasypa 1844-pe ndaha'éi va'ekue oha'arõmbyre ha opu'ã pya'e hag̃uáicha.
“Cristo ou yvágui ore pa’i guasu ramo pe tenda marangatúvape, pe santuario ñemopotĩrã rehehápe, ojehechaukáva Daniel 8:14-pe; Yvypóra Ra’y ou hag̃ua pe Aranduka Ára Ymaguaréva rendápe, ojehechaukaháicha Daniel 7:13-pe; ha Ñandejára ou hag̃ua Itemplópe, he’iva’ekue maranduhára Malaquías, opa ko’ãva ha’e peteĩ tembiasakue añónte jehechauka; ha kóva avei ojehechauka pe novio ouha pe ñemendápe, Cristo omombe’uháicha umi diez virgen parábola-pe, Mateo 25-pe.” The Great Controversy, 426.
Pe parábola diez vírgenes rehejeykuaaite pe ñe’ẽrupi voi; upévare umi irundy “ju” ojejapovaʼekue 22 jasypa 1844-pe oñekumplíta jey ñe’ẽrupi voi pe yvyryrýi ha’éva pe léi domingope. Okomentávo pe parábola umi vírgens rehe, Sister White omoĩve pe testimónio ohechaukáva pe pyaʼe ha pe ndojehaʼaróiva ojehechaukáva pe yvyryrýipe pe léi domingopegua, ha upéva hína pe cumplimiento perfecto del Clamor de Medianoche.
“Tekokatu ojekuaauka peteĩ apañuãime. Pe ñe’ẽ kyre’ỹ oikuaaukárõ guare pyhare mbyte pytepe: ‘Péina, ou pe novioména; peẽ pesẽ pehuguãitĩ hag̃ua chupe’, umi kuñataĩ okevape opáy ijokégui, ha upérõ ojekuaa máva-pa ojapo vaʼekue ñembosako’i upe mba’erã. Mokõivéva ojuhu hag̃ua ndoha’arõi hag̃uáicha, péro peteĩva oñembosako’i kuri pe apañuãi hag̃uáicha, ha ambue katu ojejuhu oñembosako’i’ỹre. Tekokatu ojekuaauka umi circunstánsia rupive. Umi apuro ohechauka pe añetehápe mba’éichapa pe tekokatu. Oimeraẽ mba’e vai pya’e ha oñeha’arõ’ỹva, ñemano térã ñembyasýpe jepe’a, apañuãi, hasy oñeha’arõ’ỹva térã jehasa asy, peteĩ mba’e omoĩva pe ánga ombohovái hag̃uáicha ñemano, ohechaukáta pe añetehápe mba’éichapa ipype pe tekokatu. Ojekuaaukáta oĩpa térã nahániri pe jerovia añeteguáva Ñandejára Ñe’ẽ promésape. Ojekuaaukáta avei pe ánga oñembaretepa grásia rupive, oĩpa aséite pe mba’yrúpe pe lámpara ndive.”
“Ára oúva opaichagua peteĩteĩme. ¿Mba’éichapa jajepokuaa jave pe prueba ha pe ñembojere Tupãgui? ¿Oguepápa ñande lámpara? térã ñañongatúpa gueteri hendy hag̃uáicha? ¿Ñaimépa ñembosako’ípe opaichagua tekotevẽ hag̃ua ñane joaju rupive Hendive, pe henyhẽva gracia ha añeteguágui? Umi cinco kuñataĩ arandu ndaikatúi ombohasa heko umi cinco kuñataĩ tavy peve. Tekokatu ojejapo vaerã ñandejehegui, peteĩteĩ ramo.” Review and Herald, 17 de octubre de 1895.
Pe léi oikóramo pe léi arapokõindygua rehegua ryrýipe, Tetã peteĩ reko Joaju oheja pe sexto mburuvichaguasu oĩ hag̃ua profecía bíblica-pe. Pe hembýva siete mil Adventista Laodiceagua, ndojejapóiva’ekue pe apañuãirã rehe, ohechaukáta peteĩ tekotee oñembosako’íva pe mymba ra’ãnga rehegua marca-rã. Upérõ Islam ou sapy’a ha oha’arõ’ỹre, “pe mbohapyha ñembyahýi ou pya’e”, “pe séptimo ánhel” ombopu aja!
Umi irundy “ju” oñembotýva’ekue opaite 22 jasypa 1844-pe upéi oñemombe’u jey. Pe peteĩha jeju ohechauka pe huísio ñepyrũ, oñemyenyhẽvo Daniel 8:14-pe he’íva. Omboaje pe peteĩha ánhel marandu, omombe’úva “aravo” oguahẽmaha Ijuisio. Upéva oñemyenyhẽ haguére ohechauka pe yvyryrýi “aravo”, oñepyrũva pe domingo léi guive, ha upéva hína pe “aravo” Islam oguerúva “Ijuisio” Estados Unidos ári pe domingo léi oñembohasa haguére.
Pe Ñe’ẽrerahaha pe Pacto rehegua, Malaquías capítulo mbohapy-pe, ou va’ekue pya’eterei pe témplope ha’e omoñepyrũva’ekue cuarenta y seis ary aja, 1798 guive 1844 peve, oike hag̃ua peteĩ pacto-pe umi “Levita” ndive pe tembiasakue Millerita-pe. Pe kyhyje guasu pe léi domingo rehegua jave, pe Ñe’ẽrerahaha pe Pacto rehegua ou pya’eterei oike hag̃ua pe témplo-pe, umi kangue piru omanóva oikove jeýva pegua, oike hag̃ua pacto-pe umi “Levita” ndive pe tembiasakue cien cuarenta y cuatro mil rehegua.
Araka’e pe ley dominikál guýpe, pe Yvypóra Ra’y ou Túva rendápe oguerohory hag̃ua peteĩ rréino, oñemoañetévo Daniel 7:13, ojapo haguéicha 22 de octubre de 1844-pe; pe aravo pe yvy oryrývape oĩ “ñe’ẽnguéra yvágape”, omombe’úva umi “rréino ko yvy arigua oikoha ñande Ruvicha ha i-Cristo rréino; ha ha’e oisãmbyhýta opa ára g̃uarã. Ha umi irundypa mokõi myakãhára guasu, oguapýva Tupã renondépe hóga guapyhápe, ho’a hova yvýre ha omomba’e Tupãme, he’ívo: Rome’ẽ ndéve aguyje, Ore Ruvicha Tupã Ipu’akapáva, pe reiméva, reime va’ekue ha reútava; reguerekóma nde pópe ne mbarete guasu ha reñepyrũma reisãmbyhy.”
Yvyryrõrã ára-pe, iñjuicio ou vove, ha mokõi testigo, ymave oikovejey vaʼekue pe tape guive ojejuka haguépe chupekuéra, opuʼã. Upéi, peteĩ ehérsito mbareteicha, ojegueraha yvágape, ha pe hembýva siete mil Adventista Laodiceagua oñemombo yvýpe. Pe trígo arandu ojeipeʼa upépe ha upérõ voi umi ñana tavygui. Cristo upérõ ohupyty irreino ha pe séptimo trompéta osu, ha upéva avei hína pe mbohapyha ñembyasy, og̃uahẽva sapyʼa ha oñehaʼarõʼỹre, ha upérõ “umi tetãnguéra” “ipochy, ha nde poxy og̃uahẽ.”
Tetãnguéra pochyha hína Islam profético rembiaporã, ha upéva oñepyrũ yvyryrýi aravópe ha osegívo pe ára hu’ã meve, yvypóra prueba ñemohu’ã peve ha umi siete plaga pahápe, ojehechaukáva ko ñe’ẽme: “nde pochy oguahẽma”. Pe léi domingo Estados Unidos-pe ha pe prueba ñemohu’ã apytépe, upépe Tupã pochy ojehechauka umi siete plaga pahápe—pe mbohapyha ay, Islam símbolo; pe trompeta sieteha, Islam símbolo; ha tetãnguéra pochyha, Islam símbolo; ome’ẽ mbohapy testígo simbólico ohechaukáva pe Marandu Pyhare Mbytegua ha’eha ñembyaty Islam oguahẽha pe léi domingo-pe.
Oiko haguéicha pe movimiento Millerita ñepyrũrãme, pe marandu Midnight Cry ha’e peteĩ jehechakuaa hag̃ua peteĩ prediksión oñembyai va’ekuére. Pe tembiasakue Millerita-pe, pe mba’e oñeha’arõ va’ekue oiko hag̃ua ha’e pe ndoikói va’ekue. Tembiasakue Millerita-pe ñepyrũrãme, umi Filadelfiagua ohechauka iñembotavy prediksión, Tupã ojoko rupi ipo peteĩ jejavy ári pe gráfico 1843 guápe.
Pe movimiento Laodicea-pegua Future for America paha opávo, Tupã araka’eve ndojokói ipópe pe jejavy. Yvypóra po-kuéra ae omoakão pe añetegua, araka’eve hag̃ua ojepuruve ára marandu hag̃ua profecía-pe. Yvypóra po-kuéra ohechauka tembiapo yvypóra rehegua.
Umi ciento cuarenta y cuatro mil aty pahápe, pe jejavy ára rehegua ñemoĩme ha’e va’ekue angaipa, mba’ére piko pe ára profético ñemoĩ noñeporuvéiva’erãmo’ã. Pe ára rehegua ñemoĩ angaipáva ojehechauka va’ekue Moisés omboykévo Tupã rembiapoukapy oñesirkunsidá hag̃ua ita’ýrape, ha avei ojehechauka va’ekue Uzá omboykévo Tupã rembiapoukapy umi pa’i añónte ikatuha ojapyhy pe ára. Ndaikatúi va’ekue Ñandejára rembipota umi tembiapo térã tembiapo’ỹ angaipáva ojejapo Tupã tavayguakuéra rupive. Pe angaipa oguereko peteĩnte he’iséva, ha upéva hína léi rehegua ñembyai. Moisés ombyai Tupã léi sirkunsisión rehegua, Uzá ombyai Tupã léi pe santuario rehegua, ha ko movimiento ombyai Tupã léi profética. Israel yma guare oñemoĩ va’ekue Tupã léi ñongatuháraramo, ha pe movimiento Adventista iñepyrũme ha ipahápe avei oñemoĩ va’ekue Tupã añetegua profética ñongatuháraramo.
Ijejopy vaʼekuévo, Séfora pyaʼevoi ojapo ijehegui imemby kuimbaʼe ñekytĩ, ha péicha ohechauka pe arrepentimiento umi oike vaʼekuépe ko ñemonguʼepýpe pyaʼevoi ohechauka vaʼerãha pe japoʼỹ angaipágui ohejágui pe tiempo jeporu oñembojoaju pe marandu rehe. David avei upéicha ohechauka peteĩ arrepentimiento pohýi Uza rembiapo rehe. Pe ñemonguʼepy oñeʼẽramo pe tiempo jeporu pe predicción 18 de julio de 2020-pe mokõi hendáicha térã peteĩ hendáicha heko porã hague, térã péva peteĩ hendáicha Tupã rembipota hague, upéva heʼise oñembohováivo Moisés ha Séfora ndaikotevẽietei hague omoañete Tupã mandamiénto hesakã porãva, ha Tupã noñangarekói añetehápe raʼe Uza opoko hag̃ua pe árka rehe. 18 de julio de 2020 haʼe vaʼekue peteĩ predicción japu, ha pe mbaʼe japu vaʼekue hína pe elemento de tiempo.
Ko'ã añetegua oñehesape'ave hag̃ua pe artíkulo oútavape.
“Ñandejára ohechauka chéve pe ánhel mbohapýha marandu oho vaʼerãha, ha oñemomarandu vaʼerãha Ñandejára raʼykuéra isarambíva-pe, ha ndaikatuiha oñemoĩ aravo ári; aravo ningo arakaʼeve ndahaʼemoʼãvéima peteĩ prueba. Ahecha oĩha umi oguerekóva peteĩ tory japu osẽva aravo rehe oñepredikágui; pe ánhel mbohapýha marandu imbaretevéva aravo ikatúvagui omeʼẽ. Ahecha ko marandu ikatuha opyta ijeheguiete iñepyrũmby ári, ha noikotevẽiha aravo omombarete hag̃ua chupe, ha ohoha puʼaka mbarete reheve, ojapóta hembiapo, ha oñemohuʼãta tekojoja reheve.” Experience and Views, 48.