Pe marandu Pyhare mbytepegua iñepyrũme opa kuri pe huísio investigativo oñeñepyrũvo, ha pe marandu Pyhare mbytepegua opa pe huísio ejecutivo oñeñepyrũvo. Pe mbohapyha ñembyasy Islam rehegua ogueru huísio Tetã peteĩ reko Amerikayguáre pe léi domingo rehegua oñemoneĩ haguére, ha ohechauka peteĩ huísio osegíva ha oñembotuichavéva opaite yvy ariguáre, haʼekuéra omoneĩ haguére ijeguiguaite léi domingo rehegua pe mbarete civil ñemondýi ha jejopy rehegua poguýpe, oñerrepresentáva umi diez mburuvichakuéra rupive, omoakãratĩ vaʼekue Jezabel ndive, pe Tiro kuña rekovai.
“Amérika, pe tetã oĩháme jerovia rehegua sãso, oñembojuajúta vove Papado ndive oporombohapévo tekovekuérape ha ombojerurévo tapichakuérape omomba’eguasu hag̃ua pe sábado japu, opa tetãygua ko yvy ape ári oñembotahýita oho hag̃ua hapykuéri ha ojapo hag̃ua hembiapokueicha.” Testimonies, volúmen 6, 18.
Pe ñorãirõ ára peteĩha rehegua léi rehegua ñorairõ guasu oñemoñepyrũmba upépe pe jeiko vai ha iporãva guasu ryepýpe. Upérõ Satanás ojechauka Cristo-ramo hag̃ua.
“Pe decreto omoĩva hag̃ua Papado ñemoheñói, Ñandejára léi rehe oñembohováivo, ñane retã oñembojaʼótaite tekojoja-gui. Protestantismo omyasãi vove ipo yvýpe oĩva paʼũ rupi ojapyhy hag̃ua poder romano po, ohasávo pe yvykua pypuku hag̃ua oñopẽ po Espiritualismo ndive, ha, ko mbohapy joaju poguýpe, ñane retã ombotovévo opaite principio Constitucióngui orekóva gobierno protestánte ha republicano ramo, ha omoĩvo mbaʼe hag̃uáicha oñemyasãi hag̃ua umi japu ha ñembotavy papal rehegua, upévo ikatu jaikuaa og̃uahẽma hague pe ára oñepyrũ hag̃ua Satanás rembiapo hechapyrãva, ha pe paha hiʼag̃uíma.” Testimonies, volumen 5, 451.
Teko vai tetãygua oguerúva hapykuéri tetãygua ñehundi.
“Estados Unidos retãyguakuéra niko peteî tetã ojehayhu porãva’ekue; hákatu ojejokóramo pe sãso jerovia rehegua, ojejeyrámo Protestantísmogui, ha oñemomba’eguasu hag̃ua ñemoarandu papal rehegua, hi’angaipa tuichakue oñemyenyhẽta, ha ‘tetãygua apostasia’ ojehaíta yvágape kuatiañe’ẽnguérape. Ko apostasia rembiapokue ha’éta tetãygua ñehundi.” Review and Herald, 2 de mayo de 1893.
Umi Adventista Laodiceaygua vyrorei ojepopyhýjo mbaretépe papál ndive ha oñembotykepa, upe aja ambue Cristo ovecha aty oĩva gueteri Babilóniape okañy papado po-guýgui.
Ha’e oike avei pe yvy omimbipávape, ha heta tetã oñehundíta; ha ko’ãva katu ojesalváta ipo guýgui, Edom, ha Moab, ha umi Amón ra’ykuéra ruvicha. Daniel 11:41.
Islam oinupã sapyʼaitépe Estados Unidos-pe, pe séptimo trompéta oguerúvo peteĩ mbaʼe vai jehukýva pe léi domingo rehegua ñembohasáre.
Ha ahecha, ha ahendu peteĩ ánhel oveveha yvága mbyte rupi, he’ívo ñe’ẽ hatãme: “¡Ái, ái, ái umi yvy ape ári oikóvape, umi mbohapy ánhel turuñe’ẽ ambuekuéra rehe, umi gueteri ombopu hag̃uáre!” Apocalipsis 8:13.
Pe estandárte ohechaukáva mokõi testígope Apocalipsis kapítulo once-pe, upéi Juan ohechauka Apocalipsis kapítulo doce-pe peteĩ kuña ramo, kuarahy omonde vaʼekuéicha; ha profétikamente ojehechauka ñepyrũ ha paha simbolismo rupive.
Ha ojechauka peteĩ techaukaha guasu yvágape; peteĩ kuña kuarahy rehe ñemondeva, jasy ipy guýpe, ha iñakã ári peteĩ akãngora doce mbyjakuéragui: ha ha’e hyeguasúgui osapukái, imemby hag̃uáicha hasýva, ha oñembyasýva imemby hag̃uáicha. Ha ojechauka avei ambue techaukaha yvágape; ha péina, peteĩ dragón guasu pytã, oguerekóva siete akã ha diez hatĩ, ha siete akãngora iñakãnguéra ári. Ha huguái ogueraha yvága mbyjakuéra mbohapyhápe peteĩha, ha omombo chupekuéra yvýpe: ha pe dragón oñembo’y pe kuña renondépe, pe oĩmava imemby hag̃uáicha, okaru hag̃uáicha imembýre oikóvo onase ramove. Ha pe kuña imemby peteĩ mitãkuimba’e, pe oisãmbyhýtava opa tetãnguéra peteĩ yvyra hierro reheve: ha imemby ojegueraha Yjárape, ha Itrónope. Apocalipsis 12:1–5.
Ha’e oĩ jasy ári, ha oñemonde kuarahýpe. Jasy ha’e peteĩ ta’ãnga jehecha kuarahýgui, ha upévare, marandu’i oñemoherakuãva rupive, ohechauka kuarahýpe. Umi doce mbyja oĩva iñakã rehegua jeguápe orrepresenta umi doce trívu Israel yma guarépe, Israel yma guare ñepyrũme, ha umíva ohechauka umi doce temimbo’epe Israel yma guare pahápe. Umi doce mbyja, ha’éva umi doce temimbo’e Israel yma guare pahápe, ha’e avei umi doce apóstol Israel pyahu ñepyrũme. Upévare, umíva ohechauka umi cien cuarenta y cuatro mil-pe Israel pyahu pahápe, ha’éva temimbo’e ha apóstol. Pe tembiasakue ñepyrũme, moõ umi temimbo’e orrepresenta mokõivéva: Israel yma guare paha ha umi apóstol Israel pyahu ñepyrũ, upe kuña, ha’éva tupao, hyeguasu va’ekue Cristo rehe. Ha’e hína pe “mitã kuimba’e” ojeguerahátava’ekue Tupã rendápe Hembiapo asy ha Jeikove jey rire.
Upévare pe kuña avei ohechaukarã peteĩchagua ñemoñare guasu cien cuarenta y cuatro mil rehegua, haʼekuéra avei ojupi yvágape oñemopuʼã jey rire ñemano ñuguýgui. Oĩvo hikuái yvágape, haʼe avei omoheñóita ambue mitã, ohechaukáva pe ambue aty osẽva Babilóniagui pe léi domingo jave.
Mba’easy vai mboyve, ha’e imemby; hasy ou mboyve, oguereko peteĩ memby kuimba’e. Mávapa ohendu kuri koichagua mba’e? mávapa ohecha ko’ãichagua mba’e? Ikatúpa yvy oguenohẽ peteĩ árape? térã peteĩ tetã heñóikuaa pya’eterei peteĩ jeýpe? Sión hasy hag̃uáicha voi, upéicha oguenohẽ imembykuérape. Che pórãpa amoguahẽta mitãrã rehe, ha ndaroguenohẽmo’ãi? he’i Ñandejára; che pórãpa aguenohẽta, ha ambotyta membyryru? he’i nde Jára. Isaías 66:7–9.
Yvy mymba guive mburuvicha guasu aja, peteĩ tetã ou heñói peteĩ jeynte. Upe tetã hína cien cuarenta y cuatro mil, haʼekuéra niko umi ohechaukáva porãite Cristo rekokatu. Haʼekuéra hína umi ojehechauka hag̃ua “mitã kuimbaʼe” Jesús rupi. Haʼekuéra hína Isaías “mitã kuimbaʼe”, oñemoheñóiva kuña oike mboyve membyasy hag̃uáme. Umi kanguekue piru omanóva, yvóra ovyʼa hague rehe ojuka ramo guare chupekuéra upe mymba yvykua pypukuʼỹ guive, oñembopyʼaguapýta Jerusalénpe, ha upéi ovyʼáta kuña oguerúva “mitã kuimbaʼe” ndive. Haʼekuéra oñemoheñói kuña hasy mboyve, ha upéi kuña hasy ha ogueru “imembykuéra” ambuéva, umi tetã ambuegua upérõ ombohováivo mbohapyha ánhel marandu peteĩ ysyrýicha osyryva, upe marandu ohasávo tetã rupi peteĩ y guasu ojupi hag̃uáicha. Haʼekuéra oñemoheñói peteĩ apañuãi tuichaitereívape, upéva ohechauka hag̃ua kuña membyasy. Kuña Apocalipsis mokõiha pahápe ojehecháva, añetehápe oreko mokõi memby. Umi ypykue oñemoheñóiva hína cien cuarenta y cuatro mil, ojekuaáva yva tenondegua ramo, ha umi tetã ambuegua katu arete poʼa guasu ramo verano ñemitỹ monoʼõme.
Pevyvy Jerusalén ndive, ha pevy’a hendive, peẽ opaite pe hayhúva chupe; pevy’a tuicha hendive, peẽ opaite pejahe’óva hese; ikatu hag̃uáicha pekambu ha peñembyatypa hag̃ua ikonsolación kambukúgui; ikatu hag̃uáicha peipyso ha pevy’a hag̃ua iglória hetaetévare. Péicha he’i Ñandejára: Péina ápe, che amyasãi hag̃ua py’aguapy hi’ári ysyrýicha, ha tetãnguéra glória ysyry osyrymbávaicha: upéicharõ pekambu va’erã, pejereraha va’erã ijykére, ha peñembojahe’o va’erã ikenýre. Oimeraẽ sy ombopy’aguapýicha ita’ýrape, upéicha che rombopy’aguapýta peẽme; ha peẽ peñembopy’aguapýta Jerusalénpe. Ha peẽ pehechávo ko mba’e, pende py’a ovy’áta, ha pene kangue okakuaáta ñanárõguáicha; ha Ñandejára po ojekuaáta hembiguái kuérape guarã, ha ipochy iñenemy kuéra rehe. Isaías 66:10–14.
Umi “oñembyasy”va Jerusalén rehe hína umi osapukái ha hasẽva umi mba’e jeguaru ojejapóvare ipype ha ojeselláma va’ekue, ha chupekuéra ojesella pe léi domingo mboyve. Ko’ág̃a ñaiméma pe “tembiapo paha iglesiápe g̃uarã”pe, ha upéva hína umi ára pahaite pe sellamiento rehegua umi cien cuarenta y cuatro mil-pe g̃uarã.
“Peẽ tavayguakuéra añetegua Tupã rehegua, oguerekóva ipy’apýpe Ñandejára rembiapo ha umi anga ojesalva hag̃ua, akóinte ohecháta pe angaipa hekoitépe, peteĩ mba’e añetehápe angaipa hag̃uáicha. Ha’ekuéra tapiaite oĩta pe tekome’ẽ jeroviaha ha hesakã porãva gotyo umi angaipa ndive, umi hasy’ỹ hag̃uáicha ojokóva Tupã retãygua. Ko’ýte pe tembiapo paha tupao rehegua, pe sellado árape umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua, umi oĩtava mba’eve vai’ỹre Tupã tróno renondépe, upérõ oikuaáta hikuái ipy’aite guive umi jejavy Tupã retãygua he’íva ijehe. Kóva proféta omombe’u mbarete porã peteĩ ta’ãngamýi rupive pe tembiapo paha rehegua, kuimba’ekuéra peteĩ-teĩ oguerekóva ipope peteĩ arma ojuka hag̃uáicha. Peteĩ kuimba’e ijapytepekuéra apytépe oñemondeva’ekue líno reheve, ha oguereko peteĩ escriba ryru tinta rehegua ijykére. ‘Ha Ñandejára he’i chupe: Ehasa táva mbyte rupi, Jerusalén mbyte rupi, ha emoĩ peteĩ techaukaha umi kuimba’e syva rehe, umi opyta hag̃uáicha py’aro ha osapukáiva opa umi mba’e jeguaru ojejapóva upépe rupi.’” Testimonios, volumen 3, 266.
Umi “opytáva ha osapukáiva” oñesella raẽ umi ánhel ohundíva oguata mboyve umi tembiporu jejukaha reheve pe iglésia rupi, ojehechaukáva Jerusalén ramo.
Pe mandami he’i: “Ehasa táva mbytére, Jerusalén mbytére, ha emoĩ peteĩ marca umi kuimba’e syváre, umi py’ahẽ ha osapukái hag̃ua opa umi mba’e jeguaru ojapóva upépe rehe.” Ko’ã ohasáva py’ahẽ ha osapukáiva oreko kuri hikuái pe tekove ñe’ẽ; omongavaju, oporombo’e ha ojerure asy. Oĩ va’ekue umi omotĩ’ỹva Tupãme oñembyasy ha omomirĩ ikorasõkuéra henondépe. Ha Ñandejára glória ojeipe’a Israel-gui; jepémo heta osegi gueteri pe religión rekopy, ndorekói va’ekue hikuái ipokatu ha ipresénsia.
“Pe ára, i pochy oho hag̃ua ohusga hag̃ua, koʼã segidór ikangy ha oñemeʼẽmbaitéva Cristo-pe ojehechaukáta ojediferensia hag̃ua opa ambuekuégui ko yvy arigua apytépe iñangekóigui ipypekuéra, ojehechaukáva jaheʼópe ha pyahẽme, jejaʼópe ha ñemoñeʼẽme. Ambuekuéra katu oñehaʼã aja omoʼã hag̃ua aña oĩmava, ha omboykévo pe tekoaña tuicháva ojehecháva rupi opa hendárupi, umi orekóva kyreʼỹ Tupã ñemombaʼeguasu rehehápe ha mborayhu ánga rehehápe ndokirirĩmoʼãi ojehecharamose hag̃ua avave ndive. Ipuʼaka porãva ánga-kuéra oñembyasýi ára ha ára umi tembiapo ha ñeʼẽ vai marangatuʼỹvagui umi hekojojaʼỹvape guare. Ndaikatúi ojoko hag̃ua pe ysyrýicha osyry mbarete hag̃ua tembiapo vai, ha upévare henyhẽ ñembyasýgui ha pyʼajepyʼaguigui. Oñembyasy Tupã renondépe ohechávo jerovia oñemomirĩha umi ogayguápe jepe umi ohupytývaʼekue tesape guasu. Oñembyasy ha ombohasa asy iñánga pypekuéra, oñemombarete rupi ñemombaʼeguasu nde rekovépe, mbaʼerayhueterei, jeheguirekose, ha ñembotavy opaichagua rupi pe iglesia-pe. Tupã Espíritu, omokyreʼỹva hag̃ua jejaʼo, oñembojere yvýre hag̃ua; aja upépe Satanás rembiguái-kuéra ovyʼa. Tupã oñemotĩ, pe añetegua oñembohasarei.”
“Pe aty oĩva ndovy'ái ijehegui hikuái iñembyai espiritual rehe, ni ndaiporiahuverekói ambuekuéra angaipakuéra rehe, opytáta hikuái Tupã sello’ỹre. Ñandejára ome'ẽ tembiaporã hembiguáikuérape, umi kuimba'e oguerekóva ipope tembiporu jejuka hag̃ua: ‘Tapeho hapykuéri pe táva rupi, ha pejuka; ani pene resa poriahuvereko, ani peiporiahuvereko: pejuka opaite tuja ha mitãrusu, kuñataĩ, mitã michĩ ha kuñanguéra; ha ani pemoĩ pende po avavére orekóva pe marka; ha peñepyrũ Che santuario-gui. Upémarõ oñepyrũ hikuái umi kuimba'e tuja oĩ va'ekue óga renondépe.”
“Ko’ápe jahecha pe tupao — Ñandejára pe tupaópe — ha’eha pe tenondegua oñandúva Tupã pochy ñenupã. Umi kuimba’e ymaguare, umi Tupã ome’ẽ vaʼekue tuicha tesape ha oñembo’y vaʼekue tavayguakuéra ñeinterés espiritual ñangarekoháramo, ojeroviauka vai hembipota. Haʼekuéra oguereko kuri upe ñemoĩ: ndaikotevẽiha ñahaʼarõ milágro térã Tupã puʼaka jehechauka porãite yma guaréramo. Ára kuéra iñambuéma. Koʼã ñeʼẽ omombarete ijeroviaʼỹ, ha heʼi hikuái: Ñandejára ndojapomoʼãi mbaʼeve porã, ni ndojapomoʼãi mbaʼeve vai. Haʼe imbaeporiahuverekoeterei ani hag̃ua ovisitá itaʼyra kuérape juicio rupive. Péicha ‘Pyʼaguapy ha tekove jerovia’ haʼe pe sapukái umi kuimba’égui araka’eve ndohupitymoʼãvéima ijuru trompétaicha ohechauka hag̃ua Tupã retápe hembiapo vai kuéra ha Jacob rógape ipekadokuéra. Koʼã jagua kirirĩ ndojapomoʼãiva hyapu ha’e umi oñandu Tupã oñembojavýva jehepyme’ẽ tekojojáva. Kuimbaʼekuéra, kuñataĩnguéra ha mitã michĩnguéra opave oñondive.” Testimonies, volume 5, 210, 211.
Isaías cuarenta oñepyrũ oiporúvo peteĩ mokõi jeyha simbolismo, ha’éva peteĩ marca profética pe Marandu Sapukái Pyhare Mbytegua rehegua, ha’éva peteĩ mokõiha marandu ojoajúva Babilonia ho’áva marandúndi. Babilonia je’a oñemokõi jey oñemombe’úrõ profétikamente. Pe ñe’ẽjoaju ha’e: “Babilonia ho’a, ho’a.”
Ha upéi ouju ambue ánhel, he’ívo: Ho’a, ho’a Babilonia, upe táva guasu, opáichagua tetãnguéra omongaru va’ekue heko vai kuña rekopegua pochy rysýigui. Apocalipsis 14:8.
Oĩ mokõi hoʼa Bíblico Babilonia literal rehegua, ha oĩ mokõi hoʼa Bíblico Babilonia espiritual rehegua. Oñondivepa, umíva orrepresenta irundy testígo histórico ohechauka hag̃ua umi característica profética Babilonia hoʼa rehegua.
Ha'e osapukái mbarete peteĩ ñe'ẽ hatãme, he'ívo: “Babylonia guasu ho'a, ho'a; ha oiko va'ekue anhangakuéra renda, opa espíritu ky'a rendañemi, ha opa guyra ky'a ha ija'e'ỹva peteĩ koty.” Apocalipsis 18:2.
Babilonia literal ho’a Babel ramo Nimrod tiempo-pe, ha Babilonia literal avei ho’a Belshazzar tiempo-pe. Babilonia espiritual ho’a ary 1798-pe, ha iñehundipa paha ojehechauka jey jey hag̃ua Escrituras-pe. Upévare, Babilonia ñehundi rehegua marandu oguereko pe simbolismo profético mokõikuaa rehegua. Babilonia ñehundi ndive oĩ peteĩ mokõikuaa, ha oĩ avei mokõi ambue razón profética principal pe fenómeno mokõikuaa rehegua hag̃ua.
Mokõiha mba’érepa, marandu ramo, upéva orrepresenta peteĩ marandu ojehe’áva ambue mokõiháicha marandúre. Orepresenta mokõi marandu. Oĩ ambue añetegua iñimportánteva ojoajúva pe mokõiháicha ánhel remimombe’u he’iséva ha hetepy rehe, péro roñemomandu’a mante hína Isaías ñe’ẽmarandu paha, oñepyrũva kapítulo cuarenta-pe, oñepyrũha pe Pytyvõhára ra’ãnga mokõive jevy reheve, upe Cristo oprometéva ome’ẽtaha Itavayguakuérape, ha’e opytakuévo pe tupaópe yvágape.
Pembopyʼa, pembopyʼa che retãme, heʼi pendejára. Peñeʼẽ pyʼaguapýpe Jerusalén-pe, ha pehenduuka chupe, opa hague iñorairõha, oñeperdona hague hembiapo vai; Ñandejára po guive oguereko haguére mokõi jey opa hag̃ua iñangaipakuére. Isaías 40:1, 2.
Ndaipóri ambue pasáhe Bíblia-pe oñeʼẽvéva hesakã porã hag̃uáicha Cristo reko rehegua, haʼe hag̃ua pe Alfa ha Omega, Isaías capítulo cuarenta guive pe lívro pahápeve. Cristo, haʼéva pe Alfa ha Omega, omoĩ héra firma ko pasáhe ári Alfa ha Omega ramo; pórke reguahẽvo Isaías pahápe, haʼe jevy oñeʼẽ Consolador rehe, Cristo niko pe Ñeʼẽ, ha Haʼe hína pe ñepyrũ ha pe paha.
Péicha he'i Ñandejára: Yvága hína che guapyha, ha yvy katu che py renda. Moõpa pe óga pejapótava chéve g̃uarã? ha moõpa pe tenda apytu'ũ hag̃uã? Opa ko'ã mba'e niko che po ojapo va'ekue, ha upéicha oiko opa ko'ãva, he'i Ñandejára. Ha kóvape katu ama'ẽta: pe imboriahúva rehe, pe espíritu oñembyasy ha oñemomirĩvape, ha oryrýivape che ñe'ẽ renondépe. Pe ojukáva peteĩ tóro, ku ojukávaicha peteĩ kuimba'épe; pe osakrifikáva peteĩ ovecha ra'y, ku oñeikytĩ hag̃uáicha jagua ajúra; pe oikuave'ẽva peteĩ ofrénda, ku oikuave'ẽvaicha kure ruguy; pe ohapýva insiénso, ku omomba'eguasúvaicha peteĩ ta'ãnga rei. Añetehápe, ha'ekuéra oiporavo heko tee, ha iánga ovy'a umi mba'e jeguarúpe. Che avei aiporavóta ijapuha ha iñembotavy, ha amoĩta hi'ári umi mba'e okyhyjéva; pórke aikóramo ahenói, avave norrespondéi; añe'ẽ ramo, nohendúi. Upéva rangue, ojapo ivaíva che renondépe, ha oiporavo umi mba'e ndacheroryihápe. Isaías 66:1–4.
Oñemopuʼã porandu mbaʼe óga piko Tupã retãygua omopuʼã raʼe Ichupe g̃uarã. ¿Omopuʼã piko hikuái Pedro róga espiritual térã Satanás sinagóga? Tupã omombeʼu pe óga Haʼe omopuʼã vaʼekue ojejapoha umi “mboriahu ha peteĩ espíritu oñembyasyetévagui”, ha umi “oryrýivagui” Tupã “ñeʼẽ renondépe”. Haʼe ombojoavy umi oryrýiva Iñeʼẽ renondépe ambue atygui, umi oikuaveʼẽva ofrénda kyʼa, ha oiporavóva hikuái hape tee. Umi pe aty oikuaveʼẽva ofrénda kyʼa-gua ojuhúta, judíokuéra ojuhu haguéicha, hógape oñehejáta chupekuéra opyta hag̃ua nandi ha ñehundi reheve.
Opavave proféta kuéra oñe’ẽ ko yvy ape ári opa hag̃ua rehe, ha kóva hína peteĩ techaukaha pe joavy oĩva umi arandu apytépe, haʼekuéra oryrýiva Iñeʼẽ renondépe, ha umi itavýva oikuaveʼẽva Ñandejárape mbaʼe vaiete, umi mbaʼe vaiete iángakuéra oguerohorýva. Upévare, Ñandejára oiporavóta umi ñembotavy umi virgen Laodiceagua itavývape g̃uarã, ha upéva hína pe ñembotavy apóstol Pablo heʼíva oñemoñepyrũha peteĩ “japu” oñemoneĩ haguére.
Pe “japu” ha’e peteĩ símbolo específico Adventismo rembiasakuepe, ha umi omopu’ãva ojapyhy va’ekue upéva ary 1863-pe, ha omoañete hese ojejapo meme Adventista rembiasakue pukukue javeve. Upéva ha’e va’ekue peteĩ japu omoheñóiva peteĩ pyenda japu, ha upépe ha’ekuéra oñepyrũ omopu’ã peteĩ templo japuva gua’u. Ijapoha py’ỹi ojoguase hag̃ua pe templo añeteguápe osegui “ára pahápe” peve. Isaías omoĩ mbohapyha saĩmbyhy mokõi capítulo sesenta y seis ryepýpe umi vírgen iñarandúva ha umi ndoikuaáiva ñemboja’ópe. Isaías ohechauka hína pe tembiasakue profético ha’e omarkáva’ekue Isaías cuarenta ñe’ẽ peteĩhápe, Cristo opromete haguépe omondo pe Consolador mbohapy ára ha mbyte simbólico rire pe jejavy guasu 18 de julio de 2020 rire.
Pehendu Ñandejára ñe’ẽ, peẽ ipy’atarováva iñe’ẽ renondépe; pene ryvykuéra pene nda’éiva porã, ha pene mosẽva che réra rehehápe, he’i vaekue: “Toñemomba’eguasu Ñandejára”; ha ha’e ojehechaukáta pene vy’arã, ha ha’ekuéra otĩta. Oĩ peteĩ tyapu ñe’ẽ távagui, peteĩ ñe’ẽ tupãógui, peteĩ Ñandejára ñe’ẽ ome’ẽva hekovia iñenemigokuérape. Isaías 66:5, 6.
1798 guive 1844 peve, umi Millerita movimiento-pe, Ñandejára omopuʼã peteĩ templo espiritual, haʼe, pe ñeʼẽjoaju mensahéro ramo, oikévo pyaʼe ipype 1844-pe. Ñandejára omopuʼã peteĩ templo espiritual umi cien cuarenta y cuatro mil movimiento-pe, ikatu hag̃uáicha ou pyaʼe ha oike oñeʼẽmeʼẽ hag̃ua pe templo ndive. Pedro, iñeʼẽmaranduhápe peteĩhápe, mokõiha kapítulope, ohenói pe templo “óga espiritual”. Umi “ohendúva Ñandejára ñeʼẽ” haʼe umi Juan heʼíva Apocalipsis-pe, heʼívo umi ohendúva “ovyʼaha”. Haʼekuéra hína pe poyvi, poyvi niko ojejapo “Israel ñemosẽpyrekuéragui”. Umi Laodicea-ygua tavyta otĩta Ñandejára omombaʼeguasúvo ijehe umi Filadelfia-ygua ipyʼaryrývape Iñeʼẽ renondépe, ha Iñeʼẽ hína “añetegua”.
Umi mbohapy ñe’ẽ oñehendúva pe ára aja, umi arandúva ha umi tavyva oñemboja’o jave pe ambue atygui, osẽ “távagui”, “tupãóguigui” ha “Ñandejáragui ome’ẽva jevy hekopete.” Pe peteĩha “ñe’ẽ” osẽva távagui ha’e “tyapu ñe’ẽ”, ha pe “tyapu” ha’e pe Mbopy’aguasu Rembiguái ñeguahẽ ouva pya’eterei.
Ha og̃uahẽmbávo Pentecostés ára, opavave oĩ peteĩ ñe'ẽme peteĩ hendápe. Ha sapy'aitépe ou yvágagui peteĩ tyapu yvytu hatã pya'e guasúicha, ha omyenyhẽ pe óga tuichakue oguapýhague hikuái. Ha ojekuaa chupekuéra kuatiáicha jepe'apyre tataicha, ha oguapy peteĩteĩ hi'arikuéra. Hechos 2:1-3.
Pe ñe'ẽ oñembohasáva “tyapu” ramo Hechos kapítulo mokõi, versíkulo mokõihápe, he'ise peteĩ “tyapu”, ha peteĩ “marandu”. Peteĩ “marandu” ha'e peteĩ profesía. Pe “tyapu” térã “pu” osẽva “távagui” ojehechauka “yvytu mbarete” ramo. Pe “ñe'ẽ tyapu guasu osẽva távagui” ha'e pe “marandu” térã pe marandu profesíagua Islam rehegua, ombojehechaukáva Consolador ñeguahẽ umi kanguekue piru yvýpe, umi ojejukava'ekue “pe tape guasúpe pe táva guasu rehegua, oñehenóiva espíritu rupive Sodoma ha Egipto, upépe avei ñande Ruvicha oĩhague kurusúre.”
Isaías kapítulo cuaréntape, pe “ñe’ẽ” ombosako’íva’erã tape “pe mensajéro pe ñe’ẽme’ẽgua” rehehápe, oporandu mba’e marandupa tekotevẽ “osapukái”. Oje’e chupe “tosapukái” Islam marandu. Hechos-pe, pe “pu” omyenyhẽva’ekue Pedro róga espiritual, ha’e va’ekue “yvytu hatã pya’e ouva”, ha upéva Ezequiel treinta y siete-pe ou kuri umi irundy yvytu Islam-gua guive.
Tetãgui peteĩ tyapu ñe’ẽ, tupaógui peteĩ ñe’ẽ, Tupã Ñandejára ñe’ẽ ome’ẽva jey hembiayhúpe hekojojáva. Isaías 66:6.
Pe távagui ñande Ruvicha oñekrusifika hague guive, Pe Consolador raẽvete oikuaauka pe “ñe’ẽ” rehe peteĩva osapukáiva desiértope, mba’épa va’erã pe marandu. Upéi pe ehérsito mbarete, ha’éva pe témplo oñemopu’ãva’ekue, oñehaiháva simbólikamente pe ñepyrũrã guive 1798 guive 1844 peve, ombotuicha pe sapukái. Pe ehérsito mbarete rembiapo, ha’ekuéra omombe’úvo pe sapukái Islam rehegua, ogueraha pe mbohapyha “ñe’ẽ” ohechauka hag̃ua Tupã ñe’ẽ, pe huísio Estados Unidos ári pe léi domingo ñemoneĩ rehe. Upépe hína Ñandejára ome’ẽ hag̃ua hekojoja hag̃ua jevy. Umi mbohapy ñe’ẽ oñesãmbyhy pe tembiapo ñemi rekohistória apytépe, umi siete truenos rehegua, ha’éva ohechaukáva pe ñe’ẽ hebreo oñemoheñóiva’ekue pe Ñe’ẽpoty Arandueterei rupive ha oñembohasáva “añetegua” ramo, umi letra ñepyrũ, mbyte ha paha. ¡Nde ndaikatúi remboheñói ko’ã mba’e nde akãgui!
Ñamokõi hag̃ua marandu profétiko rehegua ñaime hag̃uéicha roikuaaukáva, Isaías upéi oñe’ẽ peteĩ tetã ñemoheñói rehe.
Ohasa mboyve imembyasy mboyve, imemby; hasý mboyve, osẽ chugui peteĩ mitã kuimbaʼe. Máva piko ohendu vaʼekue koichagua mbaʼe? Máva piko ohecha vaʼekue koʼãichagua mbaʼe? Ikatúpa yvy imemby peteĩ árape? térã peteĩ tetã onase oñondivepa sapyʼaitépe? Sión hasývo mante, imemby itaʼyrakuéra. Che piko aguerúta pe kuña imemby hag̃uáme, ha ndarojapomoʼãi imemby hag̃ua? heʼi Ñandejára; che piko ajapóta imemby hag̃uáme, ha amboty pe membyryru? heʼi nde Jára. Isaías 66:7–9.
Tetã oikóva kuña hasy mboyve ramo, koʼẽrõite oĩkuri tape ári, omanóva ha ipirúva, ha opa yvóra ovyʼajoa ijerekuéra rehe. Péro mokõi testígo oñemboʼy jave, umi ovyʼavaʼekue iñemano rehe okyhyjéma. Umi tete omanóva, ipirúva ha ojejukáva oñemboʼy jave tetã ramo, opa umi ohayhúva Jerusalén-pe upérõ ovyʼáta hendive. Umi ohayhúva Jerusalén-pe apytépe oĩ ndahaʼéi pe tetã añoite, umi cien cuarenta y cuatro milgua, ha katu avei Tupã ambue ovecha aty, upe jave oñehenóiva osẽ hag̃ua Babilóniagui. Jeikove jevy pe ñembyasy guasúgui 18 de julio de 2020-pe, ojejapo Consolador oguahẽ rupi, ha upéva ojapóta umi “kangue” omanóva ha ipirúva “hoky hag̃ua kaʼavoicha.”
Pevy’a Jerusalén ndive, ha pevy’áke hendive, peẽ opa umi pehayhúva chupe; pevy’a hendive torypápe, peẽ opa umi pendepy’apyva’ekue hese. Ikatu hag̃uáicha peisu’u ha pehory hag̃ua ikãmby ñembopy’aguasúgui; ikatu hag̃uáicha peipyhy ha pevy’a hag̃ua hetaiterei hag̃ua iglória. Ñandejára he’i péicha: Péina ápe, che ambohasáta py’aguapy hi’ári ysyrýicha, ha tetãnguéra glória ysyry osyrymbávaicha; upérõ peisu’úta, pejereraháta ijyke ári, ha pendejerejeráta ipenýva ári. Oĩ hag̃uáicha peteĩ mitãkuña isy ombopy’aguasúva, upéicha che pombopy’aguasúta peẽme; ha Jerusalénpe pembopy’aguasúta. Ha pehechávo kóva, pende py’a ovy’áta, ha pene kangue okakuaáta ñanaicha; ha Ñandejára po ojekuaáta hembiguáikuéra rehe, ha ipochy hovaigua kuéra rehe. Isaías 66:10–14.
Pe Alfa ha pe Omega omoĩ Isaías rembiasa pahápe ipaha upe oñepyrũ haguepe voi, ñepyrũrãme, pe Consolador og̃uahẽha jehechaukarã reheve. Ha, opa ára guive oiko hag̃uáicha, opa marandu orrepresentáva pe mensáhe Elías rehegua ningo oñemoĩ Ñandejára oinupãha yvy peteĩ maldición reheve ryepýpe.
Ani, péina, Ñandejára ou hag̃ua tata reheve, ha hymba kavaju arigua kuéra yvytu ratáicha, ome'ẽ hag̃ua ipochy pochy etereípe, ha hekojojahápe tata rendýpe. Tata rupi ha ikyse rupi Ñandejára oikuaaukáta tekojoja opa yvypórape; ha heta va'erãta umi ojejukáva Ñandejára rupi. Umi oñemomarangatúva ha oñemopotĩva yvotytykuérape peteĩ yvyramáta rapykuéri mbytépe, ho'úvo kure ro'o, mba'e jeguaru ha anguja, ojehundíta oñondivepa, he'i Ñandejára. Che aikuaa piko hembiapokuéra ha iñemo'ãnguéra: og̃uahẽta ára ambyaty hag̃uápe opa tetã ha opa ñe'ẽnguéra; ha umíva ou ha ohecháta che mimbipa. Isaías 66:15–18.
Umi Adventista Laodiceagua ndorekóiva, oĩva pe “yvyra” porã ha ivaíva jeikuaaua rehegua rapykuéri, ha upéva “mbytépe” oĩva Edén “jardínpe”, he’i ojapoha ijehegui marangatu ha omopotĩha ijehe; hákatu añeteguápe ho’u hikuái Babilonia rembo’e ky’a, ha oñemi Adán ha Eva ojapohaguéicha, umi angaipa ohayhuetereívare ndaikatúi hag̃uáicha oheja. Haʼekuéra oñehundíta opa tetãnguéra ambuéndi. Oñembojoja hikuái umi arandu ndive, ha umíva haʼéta peteĩ “techaukaha”. Pe “techaukaha” haʼe pe “poyvi”, ha upéva ohechauka pe sábado, ha upéva hína Ñandejára nde Jára techaukaha omomarangatúva añetehápe Ipuévlope.
Upévare Israel ra’ykuéra toñangareko pytu’uha ára rehe, ojapo hag̃ua pytu’uha ára hembipota opa hag̃ua ijyke’ykuéra rupi, peteĩ hag̃ua ñe’ẽme’ẽ opa ára guarã. Kóva ha’e peteĩ techaukaha che ha Israel ra’ykuéra apytépe opa ára g̃uarã; pórke poteĩ ára pukukue-pe Ñandejára ojapo yvága ha yvy, ha ára poapyhápe opytu’u ha oñembopyahu. Éxodo 31:16, 17.
Arandukuéra ndoñemi peteĩ yvyramáta profession guýpe, haʼekuéra oñemopuʼã peteĩ techaukaháramo, ohechauka hag̃ua Tupã mimbipa pe ñorairõ guasu pahaite rehegua escena-kuérape. Imimbipa haʼe Ikarakter, ha pe elemento Ikarakterpegua haʼekuéra ohechaukáva ko yvy ariguápe haʼe Alpha ha Omega, ñepyrũ ha paha, peteĩha ha pahagua, ojehechaukáva “Añeteháicha” ramo.
Ha amoĩta peteĩ techaukaha ijapytepekuéra, ha amondóta umi okañýva apytégui tetãnguérape, Társis-pe, Pul-pe ha Lud-pe, umi hu’y omokyre’ỹvape, Tubal-pe ha Javán-pe, umi ypa’ũ mombyrývape, nohendúiva gueteri che herakuã guasu, ha ndohecháiva che mimbipa; ha ha’ekuéra omombe’úta che mimbipa umi gentíl kuéra apytépe. Ha oguerúta pende ryvykuérape peteĩ ofréndaramo Ñandejárape opa tetãgui, kavaju ári, kárrope, andahápe, mburika ári ha mymba pya’e ári, che yvyty marangatu Jerusalén-pe, he’i Ñandejára, Israel ra’ykuéra ogueruháicha peteĩ ofrénda mba’yru potĩme Ñandejára rógape. Ha che aiporavóta avei chuguikuéra saserdóteramo ha levítaramo, he’i Ñandejára. Pórke yvága pyahu ha yvy pyahu, ajapótava, opytáta che renondépe, he’i Ñandejára, upéicha avei opytáta pende ñemoñare ha pende réra. Ha oikóta, peteĩ jasy pyahúgui ambue jasy pyahúpe, ha peteĩ sábado-gui ambue sábado-pe, opa so’o oúta oñesũ hag̃ua che renondépe, he’i Ñandejára. Ha osẽta hikuái, ha ohecháta umi kuimba’e che rehe opu’ã va’ekue re’õngue; pórke ijysõ ndomanomo’ãi, ha tata noñemboguemo’ãi; ha ha’ekuéra oikóta ñembojeguarurã opa so’ópe. Isaías 66:16–24.
Isaías ñe’ẽmarandu profético paha oñepyrũ Consolador ou hag̃ua julio ary 2023-pe, ha pe tembiasakue opa upe oñepyrũhaguépe voi. Oguahẽ umi siete trueno rembiasakue kañymbype ojeipe’áva mboyve pe tiempo de gracia oñemboty hag̃ua. Ohechauka pe movimiento Millerita jey jevy iñepyrũme ojoajúha pe movimiento umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua rembiasakue ndive ipahápe. Ohechauka pe maldición marandu omoirũva pe Elías maranduha Islam rembiapo profético marandu, omoñemyrõ hag̃ua umi tetãnguéra, Ñandejára oipuruháicha omboguahẽ hag̃ua juicio “primero” Estados Unidos ári, peteĩ ley dominical rehe, ha “último” opaite yvy ape ári, upe rebelión peteĩchagua rehe.
Romoĩvéta ñaneñehesa’ỹijo Isaías rembiasakue paha rehe pe artíkulo oútavape.