Isaías kuatiañe’ẽ ha, ko’ýte, Isaías ñe’ẽmarandu paha ojeporohoryetéva ojejuhúva capítulo cuarenta guive sesenta y seis peve, ha’e peteĩ jehechauka omomba’eguasúva mbovymi añetegua marandu profético iñimportánteva ojoajúva pypuku hag̃ua Jesucristo Revelación rehe, ko’ág̃a ojeipe’áva ñañemboja aja yvypóra ára de gracia ñemboty rehe. Peteĩva umi añetegua apytégui ha’e Alpha ha Omega jehechauka. Ambue kuatiañe’ẽ Biblia pegua ndaikatúi oñembojoja Isaías testimonio rehe Ñandejára rekokatu rehegua pe elemento ohechaukáva mba’e paha peteĩ mba’épe oñondive iñepyrũ rehe.
Máva ojapo ha omohu’ãva péva, ohenóivo umi ñemoñare ypy guive? Che hína Ñandejára, pe tenondegua, ha umi pahapeguándi; che hína upéva. Isaías 41:4.
Isaíaspe niko Tupã oikuaauka mba’épa pe ohechaukáva Tupã ha’eha Tupã.
Péicha he’i Ñandejára, Israel Ruvicha Guasu, ha iÑepyrũhára, Ñandejára ipuʼakapáva opavave ári: Che hína peteĩha, ha che hína pahague; ha che ykére ndaipóri Tupã. Ha máva, cheicha, ohenóita, ha omombeʼúta upéva, ha omoĩporãta che renondépe, guive che amoĩ hague hetaiterei yma guare tavayguakuéra? Ha umi mbaʼe oútava, ha oikótava, tohechauka haʼekuéra chupekuéra. Ani pekyhyje, ni peñemondýi: ndahaʼéi piko che amombeʼu vaʼekue ndévekuéra upérõ guive, ha aikuaauka hague? Peẽ voi hína che testígo. Oĩ piko Tupã ambue che ykére? Añetehápe, ndaipóri Tupã; che ndaikuaái avavépe. Isaías 44:6–8.
Isaías rembiasakue profétika paha omomba’eguasu pe ñemoañete perfecto ha pahaite pe Konsoladór ñeguahẽ rehegua, Jesús oprometéva’ekue.
Pehendu che rehekáva tekojoja rapykuéri, peẽ pejhekáva Ñandejárape: pema’ẽ ita guasu pendehegui oñekytĩ hague rehe, ha yvykua pypuku pendehegui oñeñohẽ hague rehe. Pema’ẽ Abraham, pende ru, rehe, ha Sara pene membykuñáva rehe; che niko ahenói chupe ha’eño, ahovasa chupe, ha amboheta chupe. Ñandejára niko ombopy’aguapýta Siónpe; ombopy’aguapýta opa iñehundiha rehe; ha ojapóta iñu hag̃ua Edén, ha iparahára hag̃ua Ñandejára yvotyty; vy’a ha tory ojuhúta upépe, aguyje, ha purahéi ryapu. Isaías 51:1–3.
Pe Consolador oguahẽva’ekue jasypokõi ary 2023-pe. Ambue añetegua Isaías ñe’ẽmondohápe oñemomba’eguasúva ha’e pe tembiasakue kañymby, mbohapy jepýpe oikóva, umi siete trueno rehegua, ha upéva hína pe “emeth” ñemohenda, pe ñe’ẽ hebreo ojejapóva pe peteĩha, paapyhaha, ha paha letra alfabeto hebreopegua rupive.
Peteĩ ñeʼẽ hyapu tavágui, peteĩ ñeʼẽ tupaógui, peteĩ ñeʼẽ Ñandejáragui omeʼẽva tepykue heñuãme iñenemigokuérape. Isaías 66:6.
Ambue añetegua iñimportánteva oñepresentáva Isaíaspe ha’e Islam rembiapo tembiporu ramo Tupã juicio ejecutivo rehegua py’ỹive hag̃ua tenonderãite Estados Unidos ári, ha upéi ko yvy tuichakue ári, domingo ñemombarete jehasáre.
Pe medida rupive, osẽvo, nde rembohováita hendive; ha’e ojoko yvytu hatãva pe yvytu kuarahyresẽgua árape. Isaías 27:8.
Koʼãite añetegua ikatu oñembojaʼo pe Marandu Pyhare Mbytegua rehegua apytépe, ha upéva hína umi dies vírgenes parábola ohechaukáva pe marandu oúva Jesucristo Revelación-gui, pe Túva omeʼẽ vaʼekue Jesúspe, ha Jesús omeʼẽ vaʼekue Gabriélpe, ha upéva omeʼẽ vaʼekue Juánpe, haʼe ohai hag̃ua ha omondo umi iglésia-kuérape. Roipurúma Isaías rembiasakue paha hag̃ua ñamombarete pe línea umi mbaʼe oikótava marandu proféticope, oñepyrũva Revelación capítulo once-pe, ha koʼág̃a jahupytýma capítulo doce-pe, moõ jajuhu pe kuña oñemonde vaʼekue kuarahýre ojehechaukaha hag̃ua upe simbolismo reheve Isaías omombarete porãiterei vaʼekue; ha upéva hína: Cristo ohechauka hag̃ua peteĩ mbaʼe paha, oipurúha peteĩ mbaʼe ñepyrũ.
Ha ojekuaa peteĩ techaukarã guasu yvágape; peteĩ kuña oĩva kuarahy ao reheve, jasy katu ipy guýpe, ha iñakã ári peteĩ koróna doce mbyjakuéra rehegua: ha ha’e hyeguasu rupi osapukái, imemby hag̃uáicha hasýgui ha ohasa asy oñemoĩ hag̃uáicha. Ha ojekuaa ambue techaukarã yvágape; ha péina ápe, peteĩ dragón pytã guasu, oguerekóva siete akã ha diez ratĩ, ha siete koróna iñakãnguéra ári. Ha huguái ogueraha pe mbohapyhapy mbyjakuéra yvagapegua, ha omombo chupekuéra yvy ári: ha pe dragón oñemoĩ pe kuña oñemoĩmbátava renondépe, ho’u hag̃uáicha imemby oñemoheñói vove. Ha pe kuña omboheñói peteĩ mitãkuimba’e, ha’éva opororótava opa tetãnguéra ári peteĩ yvyra hierroguápe; ha imemby ojegueraha yvate Tupã rendápe, ha Itrónope. Apocalipsis 12:1–5.
Pe kuña ojejuhúva Apocalipsis mokõiha pahápe ha mokõipa peteĩme ha’e peteĩ símbolo Ñandejára tavayguakuéra poravopyre rehegua opa tembiasakue pukukue javeve. Umi doce trívu yma guare Israel tee rehegua ohechauka Ñandejára tavayguakuéra poravopyre ñemoñepyrũ, pacto guýpe oikóva. Umi doce trívu ohechaukaramo avei yma guare Israel tee paha, Cristo oiporavórõ guare doce temimbo’e. Umi doce temimbo’e, yma guare Israel tee pahápe, ha’e avei umi doce apóstol Israel espiritual pyahu ñepyrũme. Mokõi testígo ñepyrũgua ha peteĩ testígo paha oñembojoaju omoañete hag̃ua mbohapy testígo omombe’úva umi cien cuarenta y cuatro mil ha’eha Israel espiritual pyahu paha.
Umi cien cuarenta y cuatro mil avei hína pe poyvi oñemosẽ vaʼekue ijoykeʼykuéra rehegui. Haʼekuéra hína pe poyvi vaʼekue peteĩ ñu umi kangue omanóva ha ipirupaiteva ojapóva, oñenoíva pe tape ári pe táva guasu Sodoma ha Egipto-pe, umi mymba ojupi vaʼekue yvykua pypukuʼỹva guive ojuka vaʼekue chupekuéra. Haʼekuéra hína pe poyvi, haʼéva pe akãrague ita kuéra, pe kuña ogueraháva iñakã ári.
Ha Tupã Ijára osalváta chupekuéra upe árape, ita’ygueicha, ha’eñopegua itavokuéraicha; peteĩ akãjegua itaicha oñemopu’ãta hikuái poyvi ramo iñyvýpe ári. Zacarías 9:16.
Pe pendón, ha’éva umi cien cuarenta y cuatro mil itá, Cristoicha avei.
Ha opavave oyu'u avei pe mismo y espiritual guigua: ha'ekuéra oyu'u va'ekue upe ita guasu espiritualgui omoirũva'ekue chupekuéra; ha upe Ita guasu niko Cristo va'ekue. 1 Corintios 10:4.
Cristo tipifika umi ciento cuarenta y cuatro milpe, ha Pedro oime hag̃ua Pablo ndive Cristo ha’eha pe “ita oikovéva” ojeheja hag̃uáicha, ha Pedro avei ohechauka va’ekue Ñandejára tavayguakuéra avei ha’eha “ita oikovéva.”
Peñembojáva hese, ita oikovéva reheháicha, yvypóra kuéra omboykéramo jepe, Tupã katu oiporavo ha hepyeterei, peẽ avei, ita oikovévaicha, peñemopuʼã peteĩ óga hag̃ua espiritual ramo, peteĩ saserdósio marangatu ramo, peikuaveʼẽ hag̃ua mbaʼejoapy espiritual, Tupã oguerohorýva Jesucristo rupive. 1 Pedro 2:4, 5.
Umi cien cuarenta y cuatro mil ndaha’éi añoite ita kuéra kuñakarai akã jeguápe, ha’e kuéra voi pe akã jegua.
Sión rehehápe ndachekirirĩmo’ãi, ha Jerusalén rehehápe ndapytamo’ãi, pe tekojoja osẽ meve hendy hag̃uáicha, ha isalvasión tataendy hendy hag̃uáicha. Ha umi tetã ambue ohecháta nde rekojoja, ha opa mburuvichakuéra nde gloria; ha oñembohérata ndéve téra pyahu, Ñandejára jurúgui oñembohérava. Nde avei reime va’erã peteĩ akã rehegua jeguaka mimbipa Ñandejára pópe, ha peteĩ mburuvicha guasu akã rehegua jeguaka nde Jára pópe. Isaías 62:1–3.
Cristo ohechauka umi cien cuarenta y cuatro mil-pe. Ha’e hína ita guasu, ha ha’ekuéra hína “ita kuéra”. Ha’ekuéra hína “mbyta jeguaka porã Ñandejára pópe”, ha Cristo hína pe jeguaka mbyta porã.
Upérõ árape Ñandejára ehérsito kuéra Jára oikóta peteĩ koróna mimbipa ha peteĩ diadéma porãite ramo hembyre tavayguakuérape guarã, ha peteĩ espíritu juicio rehegua ramo upe oguapývape ohusgáva apytépe, ha mbarete ramo umi ombojevývape ñorairõ okẽ peve. Isaías 28:5, 6.
Jajepyʼamongeta pe papapy mokõiha paha paha oñepyrũha ha opaha rehe, kuña ohechauka tavaygua ojeporavo vaʼekuépe ñemoĩmbyme ñepytyvõme Israel ymaguágui yvyty Sinaípe guive, pe tembiasakue peve umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua. Haʼekuéra ojehechaukaʼekue Cristo rupive, ha Hembiapo ñemoheñói ohechaukaʼekue umi kangue piru omanóva ñemoingove jevy pe tape guive, upépe ojuka haguépe chupekuéra 18 de julio de 2020-pe. Pe proceso mokõi jeygua Ezequiel treinta y siete-pe heʼíva mbyky ha hesakã porã, oguerúva jeikove umi mokõi maranduhaʼépe, “primera mención” ramo ojeguereko Adán ñemoheñóipe.
Adán ojejapo mokõi etapa rupi. Tenonderã ojeforma chupe, ha upéi Cristo opytuʼu pype pe tekove pytũ, heʼiháicha pe pytũ umi irundy yvytu gotyogua Ezequiel-pe omoingove jey vaʼekue umi kangue pirúpe. Adán ojejapo kuimbaʼe tuichapaite ramo, ha upéicha jepe, ijejapo hína vaʼekue, heñóiha avei. Umi ciento cuarenta y cuatro mil oñemoheñói mbohapy ára ha mbyte simbóliko rire, oĩ rire omanóvaicha tape rupi ohasáva ñemano ñu rupi. Umi ciento cuarenta y cuatro mil oñemoheñói pe kuña ombohysýi vaʼekue pe “mitãkuimbaʼe: oisãmbyhýtava peteĩ yvyra hierro reheve.” Oĩgui tupaópe símbolo ramo opa tembiasakue pukukue javeve, pe kuña Apocalipsis doce-pe oguerovia avei pe símbolo peteĩchagua “yvyty” Daniel mokõi-pe.
“Apocalipsis ha’e peteĩ kuatiañe’ẽ oñembotýva, ha katu avei ha’e peteĩ kuatiañe’ẽ ojepe’áva. Ipype oñemboguapy umi mba’e hechapyrãva oikótava ko yvy rembiasakue ára pahápe. Ko kuatiañe’ẽ mbo’epykuéra ha’e añeteguáva, ndaha’éi mba’e jepiguáva ha ndaikatúiva ojekuaa hag̃ua. Ipype ojegueraha jey pe profecía rape peteĩcha Daniel-peguáicha. Oĩ profecía kuéra Tupã ojapojeyva’ekue, upéicha ohechauka hag̃ua tekotevẽha oñeme’ẽ chupekuéra tuicha mba’e. Ñandejára ndojapojéi umi mba’e ndaha’éiva tuicha momarandu hag̃uáva.” Manuscript Releases, volumen 9, 8.
Pe profecía peteĩcha ojuhúva Daniel-pe oñemotenonde jey Apocalipsis-pe. Daniel ita, oñekytĩva yvytygui po’ỹre, ha’e Pedro “ita oikovéva”, “oñemopu’ãva óga espiritual ramo, saserdóte marangatu ramo”, ha Daniel ita avei orrepresenta umi cien cuarenta y cuatro mil. Pe yvyty ha’e Tupã iglesia tembiasakue pukukue javeve.
Ha umi mburuvicha guasu árape yvágagui Ñandejára omoñepyrũta peteĩ rréino, araka’eve noñehundimo’ãi hag̃ua; ha pe rréino ndojehejáimo’ãi ambue tavayguakuérape, ha’e katu omopẽmbaitéta ha ohundipáta opa ko’ã rréino, ha opytáta opa ára g̃uarã. Nde rehechágui pe ita ojekytĩ hague yvytýgui po’ỹre, ha omopẽmbai hague pe kuarepoti hatã, pe kuarepoti pytã, pe ñai’ũ, pe pláta ha pe óro; pe Ñandejára Guasu oikuaaukáma mburuvicha guasúpe mba’épa oikóta ko’ẽrõite guive: ha pe kéra añete, ha iñemyesakã katu ojeroviapy hag̃uáicha. Daniel 2:44, 45.
Pe marandu Sapukái Pyharepyte guive rehegua, umi cien cuarenta y cuatro mil rehegua, ojehechauka avei ama pahaicha; ha ama paha tiémpope Tupã “omopu’ã” pe rréino ojehechaukáva Daniel ita rupive.
“Pe ama ára pahápegua oúta umi ipotĩva ári—upérõ opavave ohupytýta pevaʼekue yma guaréicha.
“Ojehejávo vove umi irundy ánhel ikatu hag̃uáicha oho, Cristo omoñepyrũta Ijovake renda. Avave ndojapomo’ãi pe ama pahague ndaha’éirõ umi ojapóva opa ikatúva. Cristo ñanepytyvõse. Opavave ikatu va’erã ñandejára poriahuvereko rupive, Jesús ruguy rupi, ñande pu’aka hag̃ua. Opa yvága oikuaa hag̃ua tembiapo rehe. Umi ánhel oĩ avei ipype.” Spalding and Magan, 3.
Pe irundy Islam yvytu ojejoso hag̃ua pe léi domingo-pe, ha upéi Cristo omopyenda Itavusu. Upéva oiko umi árape umi tavusu espiritual Daniel capítulo mokõi-me guare. Umi irundy pahápegua tavusu espiritual Nabucodonosor képe, oñembojoguákuri umi irundy peteĩha tavusu tee rehe. Babilonia tee, Medo-Persia, Grecia ha Roma orrepresenta Babilonia espiritual, Medo-Persia, Grecia ha Roma.
Babilonia espiritual hína pe akã óroguigua, orresivíva peteĩ herida omano hag̃uáicha ary 1798-pe, oñemopyendaháicha Nabucodonosor ojeipe’a sapy’ami hag̃ua ipoguýgui “siete tiempos” aja. Umi mbohapy joaju — dragón, mymba ha proféta japu — omoheñóiramo pe mburuvicharenda poapyha, oúva umi siete-gui, upéva ojejapóta opa umi mburuvicharenda espiritual-gui, ojehechaukáva Nabucodonosor ta’ãngápe, mokõiha kapítulope. Pe papado omanóva ha pe papado oikove jeyva’ekue hína pe akã óro espiritual ta’ãngápe, iñepyrũme ha ipahápe umi irundy mburuvicharenda espiritual rehegua. Tetã peteĩ reko Amérikagua, mokõiha ramo umi irundy mburuvicharenda apytépe, ojehechauka Medo-Persia espiritual ramo. Naciones Unidas, mbohapyha ramo umi irundy mburuvicharenda apytépe, ojehechauka Grecia espiritual ramo, ha oñondivepa hikuái omoañete pe mbohapy joaju dragón, mymba ha proféta japu rehegua, oñemopyenda hag̃ua pe mburuvicharenda poapyha, oúva umi siete-gui. Pe papado hína pe anticristo ha oheka ombojoja hag̃ua Cristo-pe. Ko mba’épe; umi pahápegua irundy mburuvicharenda espiritual apytépe, pe papado hína pe peteĩha ha pe pahaguéva.
Ita ojepe’áva pe yvytýgui, oiko peteĩ rréino omyenyhẽva opaite yvy, ha oñemopu’ã peteĩ poyvi ramo “ko’ã mburuvichakuéra ára-pe”, opaite rréino espiritual pe ta’angápe oĩva ojehechauka hag̃ua kyre’ỹme “ára pahápe”. Pe poyvi ñemopu’ã, ha’éva Cristo rréino ñemopu’ã, oiko umi irundy yvytu Islam-gua oñemosãso jave, ha pe ama riregua oñehẽ jave jejopýre’ỹme pe léi domingo-pe.
Ita ojeikytĩva pe yvytýgui omongu’ipáta opa umi yvy arigua rréino espiritual, ojehechaukáva “pe hierro, pe brónse, pe ñai’ũ, pe pláta ha pe óro” rupive. Umi cien cuarenta y cuatro mil ohechauka Cristo-pe, haʼe pe Apocalipsis doce-pe “mitã kuimba’e”, ikuaávo heñói hague ohechaukaha ramo umi cien cuarenta y cuatro mil ñemoñare rehegua. Pe “mitã kuimba’e” oñemoĩ hag̃uáicha “oisãmbyhy opa tetãnguéra peteĩ yvyra hierro reheve.” Upe yvyra rupive, haʼe omopẽmbaitéta umi tetãnguérape.
Amombeʼúta pe ñeʼẽmboaje: Ñandejára heʼi chéve: Nde hína che Raʼy; ko árape romboheñói. Ejerure chéve, ha ameʼẽta ndéve tetãnguéra ne erensiarã, ha yvy apyraite peve nembaʼerã. Remopẽta chupekuéra peteĩ yvyra hierro reheve; remonguʼíta chupekuéra mbaʼyru ñaiʼũ apoha mbaʼeicha. Salmo 2:7–9.
Tupã Ra'y ouñemoheñói Túvagui. Heta tapicha ojapyhy ko añetegua ha omokarẽ ijehénte guarã ñehundi. “Oñemoheñói” he’ise ome’ẽ tekove, péro jaikuaa ndaipori hague araka’eve peteĩ ára Cristo ndoikovéi hague.
“‘Koʼág̃a pe Espíritu heʼi hesakã porã vaʼekue, ára pahápe oĩtaha umi ojei vaʼerã jeroviágui, ohendúvo espíritukuéra ombotavyvape, ha aña-kuéra mboʼepy; ijapu hag̃ua tekokatu mokõi hag̃uame; oguerekóvo ikonsiénsia hapykuéva peteĩ hierro haku reheve.’ Pe apostasia rembiapo ñemotenonde ipahaguéva mboyve oĩta peteĩ jejerovia javyhy. Ndaiporimoʼãi apytuʼũ hesakã ha añetegua pe Tupã ñemimby rehegua rehe. Peteĩ añetegua rire ambue oñembyaíta. ‘Ha ndaipóri avavépe oñemoĩ hag̃ua mokõime: tuicha niko pe tekopoty ñemimby: Tupã ojechauka vaʼekue soʼópe, oñembojoja Espíritu rupive, umi ánhel ohecha vaʼekue chupe, oñemombeʼu vaʼekue tetã ambuépe, yvórape ojejerovia hese, ha ojegueraha yvágape glóriape.’ Heta oĩ omoneĩʼỹva Cristo oikohague ymaite guive, ha upévare omoneĩʼỹ avei idivinidad; noñemoneĩri chupe peteĩ Salvador tee ramo. Kóva haʼe peteĩ ñembotove tuichaitereíva Cristo rehe. Haʼe vaʼekue Tupã Raʼy peteĩete imemby, ha peteĩetevaʼekue Túvandi iñepyrũmby guive. Hese rupive ojejapo vaʼekue umi yvy apytuʼũ.” Signs of the Times, 28 jasypo 1894.
Ojehechakuaa jave Cristo-pe Túva “ra’y oñemoheñóiva” ramo, upéva ohechauka peteĩ añetegua ojoajúva Cristo rehe, peteĩ añetegua oñehundíva, oñembopyta hag̃ua mbaretépe yvypóra sy ha túva rekokatuha techapyrãme. Ndaikatúi jahesa’ỹijo Tupãme ñande yvypóra jehecha rupive. Ikatu hag̃uánte jahesa’ỹijo Tupãme Ha’e voi ohechaukaháicha ñandéve Ijeheguiete hesa’ỹijo.
Tojeheja pe heko vai ipére pe iñaña, ha pe kuimba’e hekojoja’ỹva iñakãguapýre; ha tojevy Ñandejára rendápe, ha ha’e oiporiahurerekoíta chupe; ha ñande Jára rendápe, ha’e pardón hetaitereíva ome’ẽta rupi. Che remiandu ndaha’éi pene remiandu, ni pende rape kuéra ndaha’éi che rape kuéra, he’i Ñandejára. Yvága kuéra yvateháicha yvy ári, upéicha che rape kuéra yvate pende rape kuéragui, ha che remiandu pende remiandu kuéragui. Isaías 55:7–9.
Ñamyakã hag̃ua pe ñe'ẽ “oguerekóramo ta'ýra” ikatu hag̃uáicha oñemombe'u oĩ hague peteĩ ára Túva omoheñóihápe Cristo, ha'e hína oñehendu hag̃ua “ángel ombotavyvape, ha añátekuéra mbo'epykuérape.” Ore ñehesa'ỹijo ko'ág̃agua rembipotápe, amombe'u hag̃uánte kuña ojehechaukáva Apocalipsis mokõiha capítulope va'ekue ombohysýitaha upe “kuimba'e mitã” oisãmbyhýtava tetãnguéra peteĩ yvyra hierroguápe. Umi cien cuarenta y cuatro mil avei oisãmbyhýta tetãnguéra peteĩ yvyra hierroguápe.
Pe iglesia Tiatíra rehegua ojevy jey, páparekuéra oguerekova’ekue herida omano hag̃uáicha oñepohã rire pe léi arapokõindy rehegua rupive. Upe tembiasakuepe, pe ñe’ẽme’ẽ oñeme’ẽva Tupã tavayguakuérape ha’e hína umi ipu’akáva oguerekotaha mburuvicha hag̃ua umi “tetãnguérape” ári “itaju yvyra” reheve.
Ha pe ojopysóva, ha oguereko che rembiapokue pe pahaite peve, chupe ame'ẽta pokatu tetãnguéra ári; ha ha'e oisãmbyhýta chupekuéra peteĩ yvyra hierroguigua reheve; ña’ẽnguéraicha peteĩ kambuchi apoha mba’yru oñembyai hag̃uáicha: upéicha avei che ajapyhýkuri che Ru-gui. Apocalipsis 2:26, 27.
Tupã tavayguakuéra oĩva tupaogua Tiatíra pegua jehechaukapahápe, ha’e hína umi cien cuarenta y cuatro mil. Kuña iñepyrũme omboja Cristo-pe, ha ipahápe omboja umi cien cuarenta y cuatro mil-pe, umi oho Lamb ryepýpe.
Ha opurahéi peteĩ purahéi pyahu ramo guáicha pe tróno renondépe, ha umi irundy tekove renondépe, ha umi karai guasu kuéra renondépe; ha avave ndaikatúi oikuaa upe purahéi, ndaha’éiramo umi cien cuarenta y cuatro mil, umi ojepyréva yvygui. Ko’ãva hína umi ndojeky’áiva kuñanguéra ndive; ha’ekuéra niko virgen. Ko’ãva hína umi oikóva Memelápi rapykuéri ohohápe. Ko’ãva ojepyréva apytégui yvyporakuéragui, tenonde yva ramo Tupã ha Memelápe guarã. Apocalipsis 14:3, 4.
Cristo heñói “tenondete”, ha umi ciento cuarenta y cuatro mil osegi pe Ovecha Ryrýi, upévare haʼekuéra heñói “pahápe”. Cristo “ojegueraha Yúspe”, péicha avei umi mokõi testígo Apocalipsis capítulo once-pe. Mokõivéva imembykuéra ojupi Túvape.
Ha’e imemby peteĩ kuimba’e ta’y, upéva oguerekótava opa tetã nguéra yvyra peteĩ hierroguigua rupive: ha imemby ojegueraha Yára rendápe, ha Itróno peve. Apocalipsis 2:5.
Cristo, oñembohérava Ñandejára de los Ejércitos, ha’e avei “Jacob rembi’u”, ha Israel ha’e “itáva ijehupytyrã rehegua”, ha Israel avei ha’e Hembiporu ñorairõrã ha Hembiporu guasu ñorairõme, ha’e ojeporúva “ombyaipa hag̃ua tetãnguéra”.
Pe mba’e oĩva Jacob pegua ndaha’éi ha’ekuéraicha; ha’e niko opa mba’e Apoha ypykue; ha Israel hína iherencia yvyra. Jehová de los ejércitos hína héra. Nde hína che kyxe ñorairõrã ha che tembiporu guerra-pegua; nde rupive aipe’apa tetãnguéra, ha nde rupive ahundíta mburuvichakuéra retãnguéra. Jeremías 51:19, 20.
Cristo ha umi cien cuarenta y cuatro mil mokõivéva ogoverna ha omboja’o pehẽnguépe umi tetãnguéra yvyra hierro reheve. Cristo hína “Jacob pehẽngue”, ha péicha avei hína Ipuévlo.
Ñandejára rembipota ha’e Itavayguakuéra; Jacob ha’e pe toukue Ijopói rehegua. Deuteronomio 32:9.
Ita ojeikytĩva yvytygui, ohechaukáva Tupã iglésia, ha’e hína pe ipahaguéva jehechauka iglésia rehegua omyenyhẽva yvy tuichakue Iñemimbipa reheve; ha chupekuéra oipuru Tupã ijakáicha ñorairõme onupã hag̃ua pe ta’anga pykuéra ha omoambue hag̃ua umi reino “ara pyharekue mbyatyha rendaguépe oñemongu’íva kuarahy aku rykueguáicha.” Umi reino oipeju mombyry yvytu.
Upéi pe hierro, ñai’ũ, brónse, pláta ha óro oñemby’aipa joa, ha oiko yvyra’ỹi ojoguáva pe trigo mbokajaty renda aravo arakupeguápe; ha yvytu ogueraha hag̃uaicha, ndaipóri hag̃ua hendaguã chupekuéra: ha pe ita oinupã va’ekue pe ta’anga-pe oiko peteĩ yvyty guasu, ha omyenyhẽ opa yvy. Daniel 2:35.
Tekotevẽkuri oñemoĩ kuña ra’ãnga pe poyvi yvate yvágape oñemopu’ãva rehegua ryepýpe, pórke Apocalipsis kapítulo doce ohechauka peteĩ ñorairõ ñepyrũ Cristo ha Satanás apytépe oñepyrũva’ekue yvágape; ha upéicha ojapóvo, ohechauka peteĩ ñorairõ oikóva yvágape, ha upéva voi ohechauka pe tuicha controversia Cristo ha Satanás apytépe paha. Apocalipsis kapítulo doce ha trece ohechauka pe ñorairõ paha pe tuicha controversia rehegua, ha ojapo upéva ohechaukávo Satanás rembijokuái kuéra ha umi cien cuarenta y cuatro mil oñorairõha yvágape.
Pe artíkulo oútavape, ñañemotenondéta jajapo hag̃ua pe ñorairõ yvágape oikóva umi “ára pahápe”, ojehechauka hag̃ua pe ñorairõ yvágape oñepyrũva’ekue iñepyrũmbýpe.
Ha ahecha ambue mymba vai osẽva yvýgui; ha oguereko mokõi hatĩ ovecha ra’y-icha, ha oñe’ẽ dragón-icha. Ha omba’apo opa mbarete mymba vai peteĩha rehegua henondépe, ha ombojerure yvy ha umi oikóva ipype toñemomba’e guasu mymba vai peteĩhávape, upe iperevai omano hag̃uáicha okuera va’ekuépe. Ha ojapo techaukaha guasu, ha upéicha ojapo tata oguejy hag̃ua yvágagui yvy ári yvypóra renondépe, Ha ombotavy umi oikóva yvy ári umi techaukaha rupive oguerekóva pu’aka ojapo hag̃ua mymba vai renondépe; he’ívo umi oikóva yvy ári ojapo hag̃ua ta’anga mymba vaípe guarã, upe oguerekóva kyse pya’e hag̃ua ha oikovéva. Ha oguereko pu’aka ome’ẽ hag̃ua tekove mymba vai ra’angápe, ikatu hag̃uáicha mymba vai ra’anga ñe’ẽ ha ojapo hag̃ua opa umi noñemomba’éi mymba vai ra’angápe tojejuka. Ha ojapo opavave, michĩva ha guasúva, ipirapire hetáva ha mboriahúva, isãsóva ha tembiguáiva, toñemoĩ hag̃ua peteĩ marca ipo akatúa térã isyváre: Ha avave ndaikatúi hag̃ua ojogua térã ovende, ndaha’éiramo pe oguerekóva marca, térã mymba vai réra, térã héra papapy. Ko’ápe oĩ arandu. Pe oguerekóva kuaapy toipapa mymba vai papapy: peteĩ kuimba’e papapy rupi; ha ipapapy ha’e seiscientos sesenta y seis. Apocalipsis 13:11–18.