Ojehechauka mba’eichaitépa pe tembiasakue oñepyrũva 11 jasypoteĩ ary 1840 guive 22 jasypa ary 1844 peve ha’eha pe tembiasakue ojehechaukáva umi siete trueno-pe, umi oñemboty va’ekue pe ñembyasy ára ñemboty mboyveite. Ko artículo-pe añepyrũta ajehechajeyvo peteĩ parte umi mba’e ñamombe’u va’ekue pe simbolismo rehegua umi siete trueno rehe. Roipuru línea histórica ári línea histórica hag̃ua romoĩ hag̃ua ko’ã añetegua. Oĩ irundy marca profética 11 jasypoteĩ ary 1840 guive ha oikehápe 22 jasypa ary 1844; pe ñe’ẽmondo ángel peteĩha rehegua mbarete ñeme’ẽ, pe peteĩha jejavyvy, pe Sapukái Pyharepytegua ha pe Tuicha Jejavyvy.
11 jasypoapy 1840-pegua oñehauka vaʼekue Moisés rehe pe yvyra hendy hag̃uápe. Pe ñembyasy guasu peteĩha, araroʼy 1844-pe, oñehauka vaʼekue Moisés rembireko, Séfora rehe, haʼe ñembyasýpe ha kyhyjépe oñeikytĩrõ guare imemby kuimbaʼe pire. Pe Pyhare Mbytépe Sapukái, oñepyrũ vaʼekue pe aty campamentopegua Exeter-pe 12 guive 17 jasypoapy peve, oñehauka vaʼekue Moisés og̃uahẽ ramo Egíptope ha iñeʼẽmondo ypykuévo Egipto raʼy ypykue manórõ rehe. Pe Ñembyasy Guasu 22 jasypa 1844-pe oñehauka vaʼekue hebreo-kuéra rehe pe Mar Pytã ypýpe.
Mburuvicha guasu David árape, 11 jasypoapy ary 1840 ojehechauka kuri filisteokuéra ombojevy jey rupi Tupã ára. Pe peteĩha ñembyasy guasu araro’y ary 1844-pe ojehechauka kuri Uza opoko rupi Tupã ára rehe. Pe Pyhare Mbyte Sapy’a, oñepyrũva’ekue Exeter atyhápe 12 guive 17 jasypoapy peve, ojehechauka kuri David ogueru rupi ára Jerusalén-pe. Pe Ñembyasy Guasu 22 jasypa ary 1844-pe ojehechauka kuri David rembireko Mical rupive, ha’e omboykére David-pe oike haguére Jerusalén-pe ára reheve.
11 jasypoapy 1840-pe ojechauka Cristojepyvõ rehe. Pe ñembotavy peteĩha ary 1844-pe ojechauka Lázaro mano rehegua ñembotavy rupive. Pe Pyharepyte Sapukái oñepyrũva’ekue Exeter aty guasúpe 12 guive 17 peve jasypoapyme, ojechauka Cristo oike hag̃ua jerovia ha vy’arãme Jerusalén-pe rupive. Pe Tuicha Ñembotavy 22 jasypa 1844-pe ojechauka kurusu rehegua ñembotavy rupive.
Rombo'e ko'ã irundy techaukaha ohechauka hag̃ua peteĩ pehẽngue añoite pe estructura kompleta opaite movimiento reformatorio rehegua. Jahesa'ỹijo hína ko'ã irundy techaukaha testígo ramo pe tembiasakue oñepyrũva'ekue 11 jasyporundy 2001-pe. Peteĩva umi característica profética rehegua káda peteĩva ko'ã irundy línea-pe, ha'e umi techaukaha káda línea-pe oguerekoha pe tema peteĩcha.
Moiséspe g̃uarã, umi irundy tendarã oñe’ẽmba Tupã rembiapóre oike hag̃ua peteĩ ñe’ẽme’ẽme peteĩ tetã ojeporavova ndive, oñemoañetévo Abraham profesía. Mburuvicha guasu David línea de reforma-pe, umi irundy tendarã ojoaju vaʼekue Tupã arca rehe. Cristo línea-pe, umi irundy tendarã ojoaju vaʼekue omanóvo ha jeikove jeýre.
11 jasypoapy 1840-pe ojehechauka jey vaʼekue ára peteĩ arýpe guarãva pe principio. Pe ñembyasy peteĩha aravo pytũmbyte 1844-pe oiko vaʼekue ojehu rupi peteĩ aplicación vai pe ára peteĩ arýpe guarãva principio rehe. Samuel Snow marandu, pe Midnight Cry, haʼe vaʼekue pe ñemyatyrõ ha pe moporãmbaitéva pe aplicación vai pe ára peteĩ arýpe guarãva principio rehe. Pe marandu oñemyatyrõva oñemopyenda vaʼekue pe ára peteĩ arýpe guarãva principio ári ha oñekumpli 22 jasypa 1844-pe. Umi irundy waymark maymáva ohechauka hína pe ára peteĩ arýpe guarãva principio.
Hermana White ñanembo’e pe siete trueno ohechauka umi mba’e ojehúva’ekue pe primero ha segundo ángel marandu aja; ha katu ha’e ombo’e avei pe siete trueno ohechaukaha “mba’e oikótava tenonderãme, ojehechaukátava iordenpe.” Pe siete trueno ohechauka irundy mba’e profético oñepyrũva’ekue 11 de agosto de 1840-pe ha opa 22 de octubre de 1844-pe, ha umi irundy techaukaha oñeha’ãjeyta ñane rembiasápe pe mismo ordenpe.
11 jasyporundy 2001 ojehechauka kuri 11 jasypoapy 1840 rehe, ha mokõivéva arange ojoaju Islam rehe; upéicha ombojoaju Adventismo ñepyrũ Adventismo paha ndive. Mokõive 11 jasypoapy 1840 ha 11 jasyporundy 2001 ha’e va’ekue peteĩ moañeteha pe mbojojaha tenondegua maranduhárape guare imba’éva peteĩteĩva hembiasakuepe.
11 jasypakõi 2001-pe, Apocalipsis 18 pegua ánhel oguejy; ha 11 jasypoapy 1840-pe, Apocalipsis 10 pegua ánhel oguejy. Future for America rembiasakue ñembyasy peteĩha vaʼekue hína peteĩ marandu heʼívaʼekue ndojehupytýiha Islam rehegua 18 jasypokõi 2020-pe. Pe marandu ojeipeʼáva, ojoguaháicha Pyharepyte Sapukái Exeter-pe 1844 arapykuéri, haʼe hína peteĩ ñemyatyrõ pe marandu heʼívaʼekue ndojehupytýiha rehegua, yma guive oñemeʼẽmavaʼekue. Millerita-kuérape g̃uarã, pe ñemyatyrõ oĩvaʼekue hína pe jeporu oiko vai vaʼekue rehe, ára peteĩ ary-rõ guáicha, ohechaukáva 1843 haʼeha Ñandejára jeju ára. Ko árape, pe ñemyatyrõ, ojehechaukáva Millerita-kuéra Pyharepyte Sapukái marandu rupive, tekotevẽ haʼe peteĩ techaukaha ombojoajúva Islam rehe, ojoguaháicha umi mokõi techaukaha mboyvegua. Pe ñemyatyrõ ohechaukáva Samuel Snow rembiapo, ndahaʼéi vaʼekue omboyke hag̃ua pe marandu heʼívaʼekue ndojehupytýiha yma guive, síno omohenda porãve hag̃ua pe marandu heʼívaʼekue ndojehupytýiha vaʼekue yma.
“Umi oñembotavy vaʼekue ohechakuaa vaʼekue Escritura-kuéragui haʼekuéra oĩ hague pe ára ñembotapykuépe, ha tekotevẽ hague ohaʼarõ paciencia reheve pe visión ñekumpli. Pe prueba peteĩchaguaite oguerovia hag̃ua chupekuéra omañávo hag̃ua Ijára rehe 1843-pe, upéva voi oguerovia chupekuéra ohaʼarõ hag̃ua Chupe 1844-pe.” Early Writings, 247.
Ko árape peve marandu ojehechauka hag̃ua pe marandu osẽ vaʼekue Exeter camp meeting-gui haʼéta peteĩ perfección pe predicción yma guarépe ofalla vaʼekuépe. Pe Gran Decepción tembiasakue Millerita-pe orepresenta peteĩ gran decepción oikótava pe léi domingo-pe, péro oikóta peteĩ predicción Islam rehegua ryepýpe. Samuel Snow marandu haʼe vaʼekue pe ára exacta jehechakuaa. Pe ára haʼe vaʼekue pe porãva, péro pe mbaʼe oikóva haʼe vaʼekue pe vai. Pe marandu ko árape, Snow marandu rupive ojehechaukáva, haʼéta peteĩ marandu Islam rehegua, haʼéva pe perfección pe marandu ofalla vaʼekue pe primera decepción-pe 18 de julio de 2020-pe.
Ndaipóri koʼág̃a aravo térã ára ñemohenda oñeʼẽva rehegua, pórke 22 jasypa, 1844 guive pe ára ñemohenda ndahaʼevéima vaʼerã peteĩ parte Tupã marandu proféticogui.
“Ñandejára ohechauka chéve pe mbo’e marandu ángel mbohapyha rehegua oho va’erãha, ha oñemombe’u va’erãha Ñandejára ra’ykuéra isarambíva-pe, ha ndohupytýi va’erãha ára rehe; ára niko araka’eve ndaha’emo’ãi jey peteĩ prueba. Ahecha oĩha umi oguerekóva peteĩ vy’a japu osẽva ára rehe oñemombe’úgui; pe mbo’e marandu ángel mbohapyha rehegua imbareteve ára ikatúvagui ome’ẽ. Ahecha ko marandu ikatuha oĩ ijeheguiete hi’apopyrenda ári, ha noikotevẽiha ára omombarete hag̃ua chupe, ha oho va’erãha pu’aka tuichaitépe, ha ojapo ita’ỹra, ha oñemohu’ã pya’e va’erã tekojoja rupi.” Experience and Views, 48, 49.
Ñande rembiasakue pe irundyha tape rechaukaha ha’eva’erã pe léi domingo rehegua, pórke umi tembiasakue marangatu opaite umi línea de reforma-gui, oñembojoaju hag̃ua peteĩ línea ári ambue línea, ha oñondive pe comentario inspirado umi tembiasakue rehegua Espíritu de Profecía rupive, ohechauka porã ha peteĩchaite hag̃ua pe léi domingo rehegua ha’eha pe irundyha tape rechaukaha pe ángel mbarete oguejy rire ñande rembiasakúpe. Pe irundyha tape rechaukaha pe rembiasakue umi siete trueno rehegua, ha’éva “mba’e oikótava tenonderãme ha ojekuaaukátava ijapytepekuéra orden-pe”, tekotevẽ oñembojoaju Islam ndive, oñemopyenda hag̃ua pe añetegua ári peteî tema peteĩchagua akóinte oĩha umi mismos irundy tape rechaukaha ryepýpe opaite movimiento reformatorio-pe.
Islam oĩta umi mba’e guasu profétikova apytépe pe léi domingo jave peteĩ mokõiha razón rehe. Jesús, Judá ñemoñarégui León, ombohéra porãite ko’ã irundy mba’e guasu rembiasakue ha omyesakã umíva peteĩ símbolo ramo ijehegui voi. Pe símbolo hína umi siete trueno. Oĩ ambue techaukaha opaite movimiento reformatorio-pe oĩva mokõivéva, mboyve ha upe rire umi irundy techaukaha Judá ñemoñarégui León omombe’úva siete trueno ramo. Peteĩ símbolo ramo ijehegui voi, pe peteĩha techaukaha pe tembiasakue simbóliko oguerekóva ko’ã irundy techaukaha orrepresenta va’ekue pe ataque Islam-gui Estados Unidos rehe 11 jasyporundy 2001-pe. Pe añetegua Alpha ha Omega ohechauka hag̃ua pe paha oñemopeteĩha pe ñepyrũ ndive, omopyenda Islam-pe pe léi domingo jave; pe peteĩha umi irundy techaukahágui ningo va’ekue pe ataque Islam-gui 11 jasyporundy 2001-pe, upévare pe irundyha ha paha techaukaha tekotevẽ avei ha’e peteĩ ataque Islam-gui Estados Unidos rehe.
Ikatu porãiterei pe léi domingo rehegua toiko ambue jeity Islam-gua Nueva York távare, ha upéva ombohováita peteĩ paha oñemombe’úva iñepyrũ rupive; ha michĩvévape jepe, ha’éta peteĩ jeity Islam-gua, oje’e haguéicha pe profecía 18 de julio de 2020-pe.
Orehechauka avei pe Alfa ha pe Omega omokañy hague peteĩ tembiasakue umi irundy tembiasakue ryepýpe. Añetehápe, upe tembiasakue hyepypegua oñemokañýva ha’e peteĩ jehechauka tenondegua oñeguenohẽva ko’ág̃a ojoajúvo pe mandato he’ívare: “ani peñemboty umi ñe’ẽ profecía rehegua pe lívro Apocalipsis pegua.” Upe tembiasakue hyepypegua oñemoneĩ jave jahecha umi irundy techaukaha ryepýpe, umi ojehechaukáva umi siete trueno rupive, oĩha peteĩ ára pe irundy techaukaha apytépe oñepyrũva peteĩ jejavy’ỹre ha opa avei peteĩ jejavy’ỹre. Pe mokõiha ánhel oguahẽ guive pe mbohapyha oguahẽ peve pe tembiasakue Miller peguápe, oĩ peteĩ tembiasakue ha’etévante ha ohechaukáva peteĩ símbolo ijeheguíva. Oñepyrũ peteĩ mensáhe ánhel pegua reheve tekotevẽva oñekaru hese, upéicha omoĩ hag̃ua pe tiempo de demora pe parábola umi diez vírgenes peguápe. Upéi omombe’u pe Midnight Cry, ha’éva avei peteĩ mensáhe tekotevẽva oñekaru hese, ha upéi ogueraha pe mbohapyha mensáhe oguahẽ hag̃ua, upe avei tekotevẽva oñekaru hese.
Pe línea interna kañymbyva umi siete trueno ryepýpe oñemoneĩ añetetépe profétikamente ndaha’éi añónte iñepyrũrã ohechaukágui peteĩ ñembotavy’asy, ha peteĩ ánhel ouha ha peteĩ marandu oñe’ẽva oñekaru hag̃ua, upéva upéi oñembopyahu jeyva pe ñembotavy’asy guasúpe, ha katu avei oñemoneĩ pe “añetegua” rupive.
Pe ñe’ẽ hebreo “‘ĕmeṯ”, oñembohasáva “añetegua” ramo pe Antiguo Testamento-pe, oñemoheñói pe ñe’ẽkuaaty porãite rupive ojeporúvo pe alfabeto hebreo ñe’ẽrã peteĩha, upéi pe alfabeto ñe’ẽrã pahaapyha, ha ipahápe pe alfabeto ñe’ẽrã pahaite, ojeforma hag̃ua pe ñe’ẽ oñembohasáva añeteguáramo. Rohechauka kuri umi ñe’ẽrã ohechaukaha pe ñe’ẽ ypy guive oñemombe’uha léi, pe tembiapo ypykue ohechaukáva ipaha pe ñepyrũmby guive. Pe ñe’ẽrã peteĩha ha’e pe letra “alpha”. Pe letra mbytegua ha’e pe alfabeto hebreo ñe’ẽrã pahaapyha ha ohechauka ñemoĩ hag̃uare. Pe letra pahaite ha’e pe paha, pe opaha, pe omega. Rohechauka kuri ko’ã mbohapy letra ohechaukaha umi mbohapy hatua pe marandu porã opa’ỹvape guare, oñemombaretéva heta línea profética rupive.
Umi mbohapy kuatiañe’ẽ he’iséva oñembojoja peteĩteĩva umi marandu mbohapy angelokui rehegua he’isévare. Umi mbohapy kuatiañe’ẽ he’iséva oñembojoja pe ñemopotĩ rape rehe umi arandu ha umi iñaña oñembyasýva Daniel doce versículo diez-pe, oñemopotĩva, oñembo morotĩva ha oñeha’ãva. Umi mbohapy kuatiañe’ẽ hebreo oñembojoajúva ojeporavo hag̃ua pe ñe’ẽ “añetegua”, oguereko Alpha ha Omega rembiheraguã, ha umi mbohapy hatua ohechaukáva pe marandu peteĩha angélicope oñehenói pe evangelio opa ára guarã. Umi mbohapy hatua ojehechaukáva umi kuatiañe’ẽ rupive avei ohechauka pe Espíritu Santo rembiapo, oñemohendaháicha Juan dieciséis-pe.
Ha’e ou vúrõta vove, ombojekuaa hag̃ua ko yvy arigua-pe angaipa rehe, tekojoja rehe, ha huísio rehe: angaipa rehe, ndojeroviái rupi cherehe; tekojoja rehe, aha hag̃ua Che Ru rendápe, ha peẽ nda che rechamo’ãvéi; huísio rehe, ko yvy ruvicha ojehúisamágui. Juan 16:8–11.
Pe peteĩha ñembotavy rehechauka hag̃ua angaipa ramo, ojehechaukaháicha Moisés, Uza, María ha Marta, ha umi Milleríta rehe; Juan 16 omombeʼuháicha Espíritu Santo rembiapo ohechauka hag̃ua “angaipa”; upéva niko oiko vaʼekue “ndogueroviái rupi.” Káda peteĩ umi símbolo ñamombeʼu ramóva ohechauka pe peteĩha ñembotavy, ha káda peteĩva hembiasakue omoneĩ pe ñembotavy ojehu hague pe angaipa ndogueroviai hag̃ua peteĩ mbaʼe yma guive ojehechauka vaʼekuépe chupekuéra. Pe peteĩha paso hína pe jejopy hag̃ua angaipa rehe. Pe peteĩha paso hína pe peteĩha letra alfabeto hebreo-pe.
Mokõiha tape ñemombeʼu kañymby rehegua hína tekojoja, upépe ojehechauka hag̃ua Ñandejára pokatu ojehechauka umi ogueraháva Pyharepyte Sapyʼa marandu rehegua rekojojápe. Haʼekuéra ohechauka Ñandejára rekojoja opávo pe ára oñehaʼarõ haguépe, pórke Juan 16 heʼi Cristo oho hague Itúvape ha ndaiveimaha hese Cristo. Cristo opyta rireʼakue oñehaʼarõ hag̃ua pe tekojoja jehechauka mboyve. Umi Millerita apytépe, Cristo oipeʼávo Ipo, ojekuaa pe jejavy. Upéi pe marandu oñemyatyrõmava ryepýpe oproduci mokõi aty oñemombaʼeguasúva. Peteĩ aty ohechauka tekojoja, oguerekógui aséite, ha ambue aty ohechauka pe puʼakaʼẽ ojehechaukáva pe hebreo achegety pehẽngue pahaapyha letra rupive.
“Umi unhídova oñembo’ýva yvýra pukukue Jára ykére, oreko pe tenda yma oñeme’ẽ va’ekue Satanás-pe querubín oñangarekóva ramo. Umi tekove marangatu ijerére oĩva itróno reheve rupive, Ñandejára omantene peteĩ ñomongeta tapia hag̃uáicha ko yvy arigua ndive. Pe aséite óro rehegua ohechauka pe gracia rupive Tupã ome’ẽva umi creyénte lampára-kuérape ani hag̃ua overa kangy ha ogue. Ndaha’éirire ko aséite marangatu oñehẽva yvágagui Tupã Espíritu marandu-kuérape, umi mba’e apo vai rehegua oguerekótaipaite kuimba’e-kuéra rehe pokatu.”
“Tupã oñemomarãramo nande nañamog̃uahẽiramo umi marandu ha’e omondóva ñandéve. Péicha rojoko pe aséite órova ha’e ohekuavo hag̃uáicha ñane ánga kuérape, oñembohasávo umi oĩvape pytũmbýpe. Oúvo pe henói, ‘Péma, pe novio ou; pesẽ pejotopa hag̃ua hese,’ umi ndojapóiva pe aséite marangatu, umi nomombaretéiva Cristo gracia ipy’apýpe, ojuhúta, umi vírgen itavývaicha, noĩriha oĩporã hag̃uáicha ojotopa hag̃ua Ijára ndive. Ha’ekuéra ndoguerekói ijehegui pokatu ohupyty hag̃ua pe aséite, ha hekovékuéra oñehundi. Péro ojejeruréramo Tupã Espíritu Santo rehe, ñañembo’éramo, Moisés ojapo haguéicha, ‘Ehechauka chéve nde glória,’ Tupã mborayhu oñeñohẽta ñane korasõme. Umi kuarahyryru óro rupive, pe aséite órova oñembohasáta ñandéve. ‘Ndaha’éi mbarete rupi, térã pokatu rupi, che Espíritu rupínte, he’i Ñandejára de los Ejércitos.’ Oñemog̃uahẽvo pe kuarahy resape hendyetéva, pe Tekoporã Kuarahýgui, Tupã ra’ykuéra omimbi tesapeháicha ko yvy ape ári.” Review and Herald, July 20, 1897.
Eñatendéke umi oguerohoryvaʼekue pe Marandu Pyhare Mbytegua ojehechaukarã hague Moisés rehe Hóreb pe itakuápe, oñemboʼévo Tupãme ohechauka hag̃ua chupe Iglória. Umi mokõi aty omohuʼãma vaʼekue ikarakterkuéra pe Pyhare Mbytegua Marandu mboyve, pe are hag̃ua aja.
“Koʼág̃a jaiko peteĩ ára iporãiterei hag̃uápe ñande rehe, ha avave ñande apytégui ndoikóirivaʼerã mbeguekatúpe oheka hag̃ua peteĩ ñembosakoʼi Cristo ou hag̃uápe. Ani avave osegi umi vírhen itavýva ehémplo, ha toimoʼã tekorosãha ohaʼarõ hag̃ua pe apañuãi guasu og̃uahẽ mboyve oñembosakoʼi hag̃ua heko hag̃uáicha ikatu hag̃uápe opyta hag̃ua upe jave. Itarováta ojeheka hag̃ua Cristo tekojoja umi oñehenói ha oñehaʼã hag̃ua umi invitadope rire. Koʼág̃a hína pe ára ñañemonde hag̃ua Cristo tekojoja rehe,—pe ao ñemendaha rehegua pene mbosakoʼítava peike hag̃ua Ovecha Raʼy ñemendakaru guasúpe. Pe ñeʼẽjoapýpe, umi vírhen itavýva ojehechauka oñembojerureha asýte hag̃ua aséite, ha ndohupytýi hag̃ua upéva hembijeruréramo jepe. Kóva ohechauka umi noñembosakoʼíiva hekópe omoheñóivo peteĩ tekokatu ikatu hag̃uáicha opyta hag̃ua peteĩ ára apañuãi guasúpe.” The Youth’s Instructor, 16 jasypeteĩ, 1896.
Pe pyhare mbyte jave peteĩ aty oguereko vaʼekue pe aséite tekotevẽva, ha ambue katu ndoguerekói vaʼekue. Pe mokõiha jejupi haʼe pe jehechauka pe are ohaʼarõ haguéva pahápe, tekojoja térã hekojojaʼỹ rehegua, “porque” pe novio oho “itúva” rendápe, ha “ndapechechavéimo che rehe.” Pe mokõiha jejupi haʼe pe letra pahaapyha alfabeto hebreopegua. Pe mbohapyha jejupi pe tembiasakue kañymbype haʼe pe huísio, pe ñembyasy guasu ha pe letra paha alfabetopegua.
Pe historia ñemiháva oĩva umi siete trueno ryepýpe ojehechauka pe ñe’ẽ “añetegua” rupive, pe ñembyasy ñepyrũgua ohechaukáva pe ñembyasy paha, peteĩ ánhel og̃uahẽva peteĩ marandu reheve ñepyrũme ha ipahápe. Pe historia ñemiháva ojekuaa hag̃uánte umi omoneĩva’ekue umi mbojoja Biblia ñemoarã rehegua oñeme’ẽ va’ekue pe mburuvicha guasuete rupi. Miller rembiporurã ñepyrũme ha Prophetic Keys ipahápe.
Pe porundy umi siete trueno rembiasakue reheve, ñamombe’úma haguéicha, oĩ peteĩ ñemomba’e guasu tekotevẽva oñembojey ha oñeñongatu mandu’arã. Peteĩha ñembotavy opaite línea de reforma-pe ha’e ñemboyke pe añetegua oñemoĩmava’ekue yma guive. Moisés hesarái oñecircuncida hag̃ua ita’ýrape, jepémo upéva voi ha’e kuri pe símbolo mismo del Pacto omombe’úva Abraham profecía. Uzza hesarái va’ekue sacerdocio añoite ikatuha opoko pe arca rehe. María ha Elisabet ome’ẽ testimonio Lázaro rembiasakuepe oikuaaha ra’e yma guive Cristo pu’aka oporomoingove jeývo. Ojejapórõ guare pe tabla 1843-pegua, umi mburuvicha (presión de grupo) ojerovia Túva Miller rehe omboyke hag̃ua pe ha’e akóinte he’i va’ekue ary 1843 rehegua. Ha’ekuéra oñeñandu tekotevẽha omoambue itestimonio oñemopyendámava, ome’ẽva’ekue peteĩ margen pe fecha 1843 peve ramo predicción oñekumplitaha umi mokõi sua trescientos ára. Testimonio Miller rehegua ohechauka presión de grupo oguerúva’ekue ambue mburuvicha kuéra movimiento-pe omboguejýha chupe ohejarei hag̃ua pe iñe’ẽ ndohesakãmbáiva omombe’úva fecha oñekumplitaha hag̃ua pe profecía ha he’i hag̃ua directamente oñekumplitaha 1843-pe.
Future for America ndive, roikuaa porã vaʼekue arakaʼeve ndaipori vaʼerãha ambue marandu “ojejokóva ára rehe.” Future for America omboʼe jey jey vaʼekue upe añetegua pe movimiento rembiasakue pukukue javeve. Pe ñembyasy peteĩha akóinte oñemopyenda peteĩ añetegua ojehechaukáva prueba-rã jeheja vai ári. Upéva haʼe vaʼekue peteĩ jeheja vai angaipáva peteĩ añetegua rehe, ha katu tuichavéva mbaʼepe, haʼe vaʼekue peteĩ jeheja vai angaipáva William Miller rembiapoukapy tenondegua rehe, upe ojehechauka porã vaʼekuépe opa hague 1844-pe.
Ha pe ánhel ahecha vaekue oñembo’ýva pe y ári ha yvy ári ohupi ipo yvágape, ha oñe’ẽ ñembyatyhápe pe oikovéva opa ára guarã rehe, pe ojapo vaekue yvága, ha opa mba’e ipype oĩva, ha yvy, ha opa mba’e ipype oĩva, ha y, ha opa mba’e ipype oĩva, ndaiporimo’ãveiha aravo. Apocalipsis 10:5, 6.
Pe ánhel oñembo’ýva yvy ha yguasu ári, Sister White he’iháicha, ndaha’éi va’ekue “ambue tapicha michĩvéva Jesucristo-gui.” América pegua tenonderãrã omboyke peteĩ tembiapoukapy directo ouva’ekue Jesucristo-gui. Chejehegui añe’ẽvo, mbovymínte tapicha ndive añomongeta térã aju jey kuri, umi che aikuaa va’ekue apytégui ára 18 jasypokõi 2020 mboyve. Mokõinte umi mbovy tapicha apytégui, ha peteĩ umi mokõi apytégui ko’ág̃a oke Jesúspe, hendivekuéra amba’apo va’ekue Ñandejára Ñe’ẽ rehegua estudiope ha ahecha porã hag̃ua pe oúva’ekue Ñandejára Ñe’ẽgui 18 jasypokõi 2020 jehasa rehe. Péro Millerita rembiasakue rehe oñemopyendáva, upéva niko pe ñepyrũ ñande ha’éva ipaha, aikuaa hag̃ua añetehápe oĩ gueteri umi oĩ va’ekue pe movimiento-pe upe jave, ha ko’ág̃a gueteri oproduciáva marandu profético ñemoĩmby “ára rehe oñemboja’óva.” Ndaipóri mba’e pyahu kuarahy guýpe.
Pe ára ndaipukúi gueteri hag̃ua ñamboguejy hag̃ua upéichaite marandu py’aguasu profético reheve; ha toiko peteĩteĩva kuimba’e oĩ porã hag̃uáicha ikatupyry hag̃uáicha ijupe voi ipy’apýpe. Ha peteĩteĩva umi kuimba’e oñemoĩva pe lado gueteri oha’arõva ára reheve, toikuaa hag̃ua Future for America omboykeha opaite umi aplicación, pórke ndaha’éi mba’eve ambuéva Satanás rembotavyrãgui.
Pe línea profética interna okañy oĩva irundy ypykue apytépe, omoheñóiva umi siete trueno, ha’e pe ko’ág̃a ojeipe’áva León Judá ñemoñaregua rupive. Ko artículo ningo peteĩ jehechajeynte umi mba’e romombe’úva’ekue pe ñe’ẽ hebreo “‘ĕmeṯ” rehe, oñembohasáva añeteguáramo. Ndojepokói opa mba’ére romoherakuãva’ekue yma, péro pe jehechajey rembipota ha’e ohechauka hag̃ua Juan capítulo dieciséis versículo ocho oñemoĩmbaitéha peteĩ ñe’ẽme pe modelo profético roñemoĩva rehe pe línea profética interna kañymby rehegua oĩva umi siete trueno ryepýpe.
Oikotevẽ gueteri michĩve jehechajey tekotevẽ ñaguahẽ mboyve peteĩ ñemohu’ãme ñahapykuehótava pe artículo oútavape.
Ani reñói ko kuatia profético ñeʼẽngue, ára hiʼag̃uíma rupi: pe hekojojaʼỹva, toiko hekojojaʼỹ hag̃uete; ha pe ikyʼáva, toiko ikyʼa hag̃uete; ha pe hekojojáva, toiko hekojoja hag̃uete; ha pe imarangatúva, toiko imarangatu hag̃uete. Ha, péina, aju pyaʼe; ha che recompénsa oĩ chendive, ameʼẽ hag̃uáicha káda peteĩme hembiapokue heʼiháicha. Che hína Alfa ha Omega, ñepyrũ ha paha, peteĩha ha pahagua. Apocalipsis 22:10–13.