Juan evangeliope, Kárena Paha rire guive Jesús oho peve Getsemaní yvotytyme, oĩ peteĩ mombe’ugua guasu ohasáva capítulo catorce guive capítulo diecisiete paha peve. Aime che rembiapópe ahesa’ỹijo hag̃ua ko’ã capítulo pe artículo oútavape. Ko artículo ha’e pe pyenda oñemopu’ã hag̃ua hi’ári ñantende porã hag̃ua umi capítulo. Cristo rembiasakue línea reformista rehegua-pe, Cristo ha hemimbo’ekuéra ñomongeta umi capítulope oĩ pe oike jehechapyrã reheve rire, ha kurusu mboyve. Jesús oike Jerusalénpe, upéi ojapo hi’upy paha hemimbo’ekuéra ndive, upéi oiko pe mombe’ugua, ha upéi ha’e oho Getsemaníme; ha pyharekuaa mbytevo upe árape voi ojejagarra chupe, ha oñepyrũ pe proceso siete paso rehegua ogueraháva kurusure. Ha’e ha hemimbo’ekuéra oĩkuri proféticamente Exeter camp meeting riremi, ha Great Disappointment mboyve, peteĩ tembiasakuepe oñerrepresentáva séptimo mes movimiento rupive. Pe mombe’ugua oñepyrũva pe Cena Paha riremi, mba’e peteĩha Jesús he’íva ha’e kóicha:
Ani pendepyʼỹi pende pyʼa; pejerovia Tupã rehe, pejerovia avei cherehe. Juan 14:1.
Oikuaávo peteĩ tuicha ñembyasy oúta hague mbovymi aravo rire, Jesús oheka omombarete hag̃ua Hemimbo'ekuéra pe mba'e vaieta oútava renondépe. Pe marandu kañymby profético oĩva irundy techaukahápe, omoheñóiva umi mba'e ojehechaukáva umi siete truénoramo, ha'e pe tembiasakue oikohápe ko'ã mbohapy jepytaso pe narratíva rehegua Juan evangeliope. Upe marandu kañymby, umi siete truéno ryepýpe, ohechauka pe tembiasakue pe ñembyasy peteĩha guive pe ñembyasy pahakue peve.
Jesús he’i mboyve chupekuéra ani hag̃ua ikorasõkuéra ojepy’apy, Judas Iscariote osẽ va’ekue pe karúgui oho hag̃ua pe Sanedrín rendápe mbohapyha ha pahaite jey. Osẽrõ guare pe karúgui oho hag̃ua pe mbohapyha atýpe, omboty hembiapo araka’evegua.
Pe línea oñemíva simbolismo umi siete trueno ryepýpe, Cristo oike hag̃ua triunfálmente ohechauka Pe Sapukái Pyharepytepegua, upépe ojehechauka mokõi aty oporomomba'éva. Pe techaukaha pe letra mbytegua hebreopegua ojeporúva oñemoheñói hag̃ua pe ñe'ẽ hebrea “añetegua”, ha'e pe letra pahaapyha pe alfabeto hebreope. Pahaapyha ohechauka ñepu'ã, ha peteĩ techaukaha profétikaramo ohechauka Pe Sapukái Pyharepytepegua, upépe umi virgen itavýva ohechauka peteĩ ñepu'ã jehechauka, ojapo haguéicha avei Judas pe techaukaha oike hag̃uápe triunfálmente.
“Oĩ vaʼekue ha opa ára oĩta ñana trigo apytépe, kuñataĩ aranduʼỹva umi arandúndi, umi ndorekóiva aséite iñyruʼípe hendivekuéra ilámpara. Oĩ vaʼekue peteĩ Judas akaraku oipotáva Cristo omopyendávaʼekue yvy ape ári pe tupãópe, ha oĩta Judaskuéra pe tupãópe imanduʼapavẽ rembiasakue pukukue javeve.” Signs of the Times, 23 de octubre de 1879.
Judas ombojevýrõ jey rire pe viru, omombeʼu rire hembiapo vai Caifáspe ha upéi Cristope, upéi oho ojepoi hag̃ua. Osevo guare pe tenda oñehusgaha guive, osapukái vaʼekue umi ñeʼẽete reheve ohechaukáva pe kuñataĩ tavy ijetuʼuha, oikuaávo hikuái ndaijykeiri hague pe aséite.
“Judas ohechakuaa iñembojerurekuéra nomba’eporãiha, ha pya’e osẽ pe koty guasúgui he’ívo: Ipyhareveeterei! Ipyhareveeterei! Oñeñandu ndaikatumo’ãiha oikove ohecha hag̃ua Jesús oñekrusifika ramo, ha py’añemondýipe osẽ ojejukávo ojejopy ijupe.” Desire of Ages, 722.
Judas ohechauka peteĩ ñe’ẽmondo japu Pyharepyte Sapukái rehegua “osẽ pyaʼe hag̃ua koty guasúgui osapukáivo, Oĩma are! Oĩma are!” peve. Pe ñe’ẽmondo akóinte ohechauka mokõi aty omombaʼeguasúva, ha oiko haguéicha historia Millerita-pe, umi vírgen itavýva osegi mbaʼapo pe añetegua Pyharepyte Sapukái ñe’ẽmondo og̃uahẽ rire peteĩ ñe’ẽmondo japúpe. Upévare, historia Millerita-pe jahecha pe movimiento omoĩvaʼekue William Miller-pe tendota ramo, ojeroviaʼỹ aja pe mbohapyha ánhel ñe’ẽmondóre ha oñemoĩ hag̃ua pe michĩmi aty ojapóvape Cristo rapykuere pe Tenda Marangatuvévape.
“Che akã ojereraha tenonderãme, pe techaukaha oñeme’ẽta vove. ‘Péina, pe Novio ou; pesẽ pejotopa hag̃ua hese.’ Ha oĩta umi ombotapykue vaʼekue ohupyty hag̃ua pe aséite omoĩjey hag̃ua hag̃ua iñambuekuérame, ha itarđetereívo ohechakuaáta hikuái pe tekokatu, pe oñerrepresentáva pe aséite rupive, ndaikatuiha oñembohasa ambuépe.” Review and Herald, 11 de febrero de 1896.
Pe mbohapyha tape rechaukaha pe tembiasakue kañymby rehegua, ohechauka juicio ha oñerrepresenta pe letra paha alfabeto hebreopegua reheve. Pe letra héra “Tav”, ha ojehaívo oguereko kurusu ra’anga. Pe kurusu ohechauka juicio.
Peteĩ ñembotavy guasu peteĩha guive tembiasakue Millerita-pe pe Pyharepyte Sapukái peve, térã pe letra alpha guive pe letra pahaapyha peve, oĩ peteĩ techaukaha ohechaukáva peteĩ aravo pukukue, ha upéva oñembohéra pe pyta aravo pe parábola umi pa virgen reheguape, peteĩ pyta aravo oĩva avei Habacuc mokõiha kapítulope. Pe Pyharepyte Sapukái guive, térã pe letra pahaapyha ñembyai rehegua guive, pe ñembotavy guasu peve, pe alfabéto letra paha, oĩ avei ambue aravo pukukue oñembohérava “jasy pokõiha movimiento”, ndaha’éi pórke opyta hague pokõi jasy, síno pórke pe marandu Pyharepyte Sapukái rehegua ohechauka hague Cristo outaha pe ára pahaapy pe jasy pokõiha pe calendario judíope, upéva ha’éva pe Ñemoĩporã Ára.
Pe contexto pe tembiasakue Juan kapítulo catorce guive kapítulo dieciocho peve oñepyrũ peteĩ ára térã ára pukukue ohechaukáva, mba’eporãramo, séptimo mes rembiapo historia Millerita-pe. Juan evangelio pe tembiasakue rembiapo guasu ha’e ombosako’i hag̃ua umi temimbo’épe pe kurusu jejopy vai oútavape g̃uarã (pe letra “Tav”). Upévare Cristo oikuaauka iñemano guive ojupi peve Itúvape ha ou jeýta peve, upéva oikótaha umi temimbo’épe g̃uarã peteĩ ára pukukue ñembyasy, ndojekuaaporãiha mba’épa oikóta, ha ñembotavy térã ñembyasy guasu rehegua. Opaite umi ñembyasy peteĩha rehegua marandu profético, ojehechaukáva umi reforma rape kuérape, ojoguaháicha, pe ñembyasy oguereko peteĩ teko térã condición oguerekóva iñepyrũ peteĩ añetegua iñimportánteva yma guare ojekuaauka va’ekue noñemoĩporãire rehe. Cristo ñemano kurusu ári ha’e ha akóinte peteĩ añetegua iñimportánteva, ha Ha’e he’i va’ekue umi temimbo’épe hesakã hag̃uáicha oñekurusutaha ha oñemoingove jeýta, ha upéicharamo jepe, pe apañuãi tuichaite, pohýi ha ombopy’ajueterei rupi, hesarái hikuái pe oremembera va’erã hikuái rehe.
«Cristo, Israel Esperánsa, oñemongurusu ha oñembohupi yvate Nicodemo-pe he’i haguéicha ojapótaha ramo, umi temimbo’e esperánsa omanóma Jesús ndive. Ndaikatúi omyesakã upe mba’e. Nontendéi opaite mba’e Cristo he’i va’ekue chupekuéra upe rehegua voi mboyve». Faith and Works, 63.
Pe relato kompletoite irundy kapítulo Juanpegua ñahesa’ỹijóta, Jesús ombosako’i hína kuri Hemimbo’ekuérape upe ára ñembyasy ohasátavape, oñepyrũva Jesús jejoko pyhare mbyte guive, peve Ha’e ojevy jey Yvágape ojupi rire Itúvape. Umi irundy kapítulo Juanguipe, upe ára Cristo oĩ’ỹhague hemimbo’e ndive oguerovia peteĩ aravo paha’ỹva ramo. Históriape, upe ára, che amombe’úva peteĩ aravo paha’ỹva ramo, oiko kuri kurusu apañuãi rire. Umi irundy kapítulo ñambosako’íva ñahesa’ỹijo hag̃ua, maranduháraicha ohechauka hikuái upe aravo paha’ỹva oñepyrũva pe ñembyasy peteĩha guive, ndaha’éi kurusu ñembyasy guasu rire.
Mba’érepa a’e ahechauka pe ipahápe guarã ñembyasy Cristo ombosako’íva Hemimbo’épe guarã ohechaukatýva hague pe peteĩha ñembyasy, Cristo reforma rapepe, ha’éva Lázaro mano? Ko porandu tekotevẽ oñemyatyrõ ñandéve ikatu hag̃uáicha jahecha pe tembiasakue Juan rembiapokuépe irundy hag̃ua pe tesape omombaretevéva umi añetegua ko’ág̃a ojepe’ávo mba’eñemi ramo, ojoajúva pe tembiasakue ñemiguáre umi siete trueno rehe.
Cristo rembiasakuepe, pe ára ohasa vaekue Lázaro omanóva guive oikove jey peve ojoja pe ára ojeha’arõha ndive. Upéi Cristo oho Jerusalénpe Ijeike triunfal rehehápe. Juan catorce-pe Cristo oñe’ẽ hína Hemimbo’ekuéra ndive pe tembiasakue ryepýpe, upéva oikótava pe movimiento jasypoteĩha rehegua, oñepyrũ vaekue pe ára ojeha’arõha opa rirema, og̃uahẽvo pe marandu Pyharepyte Sapukái rehegua, omoñepyrũva’ekue pe movimiento jasypoteĩha.
Oñentende hag̃ua mba’éichapa pe ñe’ẽ hebreo “añetegua” omombarete pe jehechakuaa pe tembiasakue ñemiguáva ojeipe’áma hague pe tembiasakue simbóliko rehegua umi siete trueno-gui, tekotevẽ peteĩ análisis cuidadoso pe marandu Cristo upérõ ome’ẽva’ekue idisípulo-kuérape Juan capítulo catorce guive capítulo diecisiete peve. Peteĩ techapyrã pe ohechaukáva mba’éichapa pe waymark pe gran desengaño rehegua ojeporu oñemyesakã hag̃ua pe waymark pe primer desengaño rehegua, ikatu ojehechakuaa umi disípulo-kuéra jehasa rupi tape Emaús gotyo.
Mba’épa omohu’ãva pe aravo oñemboareteva’ekue pe historia Millerita-pe ha’e va’ekue pe oñemyatyrõ hague pe prediksión yma guaréva ojejavyva’ekue ary 1843 rehegua. Samuel Snow rembiapo omoheñóivo pe marandu omoñepyrũva’ekue pe séptimo mes ñemongu’e, ha ipaháva pe Tuicha Jejavy-pe, ikatu oñehesa’ỹijo históricamente, ojejapóvo Samuel Snow okakuaa haguéicha iñentendimiento-pe umi jehaipyre omoherakuãva rupive ha umi ipresentasión pública ogueraháva pe Exeter camp meeting peve. Pe comentario inspirado oñemboja upe ñemoakãrapu’ã rehe ambue hendáicha, ndaha’éi mante pe desarrollo histórico pe marandu pahaite Snow rehegua. Hermana White ñanemomarandu pe marandu ojekuaa hague Ñandejára oipe’árõ guare Ipo peteĩ jejavygui umi cifra-kuérape Habacuc gráfico 1843 reheguápe.
“Ahecha Tupã tavayguakuérape ovy’aitereíva oha’arõvo, oma’ẽvo Ijárape. Ha Tupã omoĩva’ekue ipype ohecha hag̃ua chupekuéra. Ipo ojaho’i peteĩ jejavy ojejapova’ekue profecía ára ha aravo ñemohendápe. Umi oha’arõva’ekue Ijárape ndohechakuaái upe jejavy, ha umi kuimba’e aranduvéva omoakãratĩva’ekue pe ára ndohupytýi avei ohecha hag̃ua. Tupã omoĩva’ekue ipype Itavaygua ojuhu hag̃ua peteĩ ñembyasy guasu. Pe ára ohasa, ha umi oha’arõva’ekue vy’ápe Ipesẽharã oñembyasýgui ha ikangy py’apýpe; upe aja, umi ndohayhúiva’ekue Jesús jeju, ha omoneĩva’ekue pe marandu kyhyjégui, ovy’a ndouíre pe ára ojeha’arõva’ekue. Iñe’ẽme’ẽ ndoguahéi va’ekue ikorasõ peve ni omopotĩ hekove. Pe ára jehasa ojehechakuaa porã hag̃uáicha umi korasõ. Ha’e kuéra voi tenonde gotyo ojere ha opuka hag̃ua umi oñembyasýva ha oñembotavyva’ekuépe, umi añetehápe ohayhúva’ekue Ipesẽhára jeju. Ahecha Tupã arandu oĩha ohechahápe Itavayguápe ha ome’ẽhápe chupekuéra peteĩ ñehesa’ỹijo pypuku hag̃ua oikuaaukávo umi okyhyjéta ha ojere jeýta pe jehasa asy aravópe.”
“Jesús ha opaite yvágapegua aty ohechákuri mborayhu ha poriahuverekópe umi, eha’arõ asýpe, aréma oikuaase vaʼekue chupe, haʼeha pe iñanguekéra ohayhúva. Umi ánhelkuéra ovevévaʼekue ijerérekuéra, omombarete hag̃ua chupekuéra iñehaʼãrõ guasúpe. Umi omboykévaʼekue oguerovia hag̃ua pe marandu yvagágui oúva, opytákuri pytũmbýpe, ha Ñandejára pochy hendy hese kuéra, ndojapyhýi hag̃uére pe tesape Haʼe omondovaʼekue chupekuéra yvágagui. Umi jerovia hag̃uame ojeroviáva, oñembotavývaʼekue, ndaikatúiva ontende mbaʼérepa ndoúi ijára, noñehendyi pytũmbýpe. Jey hag̃ua, oguerahávaʼekue chupekuéra hembikuatia marangatúpe ohekáva hag̃ua umi ára profétikokuéra. Ñandejára po ojeipeʼákuri umi taʼãngágui, ha pe jejavy ojehechauka porã. Ohechákuri umi ára profétikokuéra oguahẽha 1844 peve, ha upe tembeʼy peteĩchaite haʼekuéra oiporu vaʼekue ohechauka hag̃ua umi ára profétikokuéra opa hague 1843-pe, ohechauka avei opataha 1844-pe. Tesape Ñandejára Ñeʼẽgui ohesape hag̃ua ijykerekuéra, ha ojuhu hikuái peteĩ aravo pyta—‘Ykére ramo jepe [pe visión], ehaʼarõ ichupe.’ Mborayhúpe Cristo pyaʼe ou hag̃uare, oheja rei vaʼekue pe visión pyta hag̃uére, ojehechauka hag̃ua umi añetehápe ohaʼarõvape. Jey hag̃ua oguereko hikuái peteĩ ára kuaa. Upéicharõ jepe, ahecha heta ijapytepekuéra ndaikatuihague opuʼã pe ñembyasy pohýigui, ikatu hag̃uére oguereko upe kyreʼỹ ha mbarete omoakãrakue ijerovia 1843-pe.”
“Satan ha ija'ekuéra ipu'aka hesekuéra, ha umi ndorresiviséiva pe marandu oguerovy'a hag̃ua ijupekuéra voi ijakãguapy mombyry ohecháva ha arandu rehe, ndorresivíri haguére pe jejavy, he'iháicha hikuái. Ndoikuaái hikuái peicha hag̃ua ojapohague hikuái omboykeha Tupã consejo ijupekuéra rehe, ha omba'apoha joajúpe Satan ha ija'ekuéra ndive ombohasy hag̃ua Tupã retãyguápe, oikovéva pe marandu yvágagui oñemboúva.”
“Umi ojeroviáva ko marandu rehe oñemboyke ha oñembopohýi umi tupãope. Peteĩ sapyʼa, umi ndorresiviséivape ko marandu oñejoko kyhyjégui ani hag̃ua ohechauka umi temimoʼã oguerekóva ikorasõme; hákatu ára ohasávo ojekuaa porã umi añeteguáva hemiandu. Haʼekuéra oipota okirirĩ hag̃ua pe testimónio umi ohaʼarõvape oñeñandu vaʼekue tekotevẽha omeʼẽ, pe heʼíva umi ára maranduhára guigua og̃uahẽ hague 1844-pe. Hesakã porãme umi ojeroviáva omyesakã ijavy hague ha omeʼẽ umi mbaʼérepa ohaʼarõ hikuái Ijárare 1844-pe. Umi oñemoĩva hesekuéra ndaikatúi ogueru mbaʼeveichagua ñeʼẽmondo umi mbarete porãva oñemeʼẽ vaʼekue rehe. Upéicharõ jepe, umi tupãokuéra pochy oñembyku; ojedetermina hikuái ndohendusemoʼãiha mbaʼeveichagua prueba, ha omboty hag̃ua pe testimónio tupãogui ani hag̃ua ambuekuéra ohendu. Umi ndopytáiva omokañy hag̃ua ambuekuéragui pe tesape Tupã omeʼẽ vaʼekue chupekuéra, oñemosẽ umi tupãogui; hákatu Jesús oĩ hendivekuéra, ha ovyʼa hikuái Itova resape rehe. Oĩma hikuái oñembosakoʼi hag̃uáicha orresivi pe marandu ángel mokõihágui.” Early Writings, 235–237.
Pe tembiasakue oñemombeʼúva koʼág̃a omyesakã, ambue mbaʼe apytépe, pe mbaʼeporandu ojehúva 18 jasypokõi 2020-pe; ha katu pe punto aipotáva pehecha ha pejepyʼamongeta hese haʼe kóva: pe entendimiento ojehechauka hag̃ua pe marandu Midnigth Cry rupive, Samuel Snow omeʼẽ haguéicha pe Exeter camp meeting-pe, ndojehechaukái Snow rembiapo histórico rupive, síno Ñandejára po rembiapo rupive. Ipo ojahoʼi vaʼekue peteĩ jejavy, ha haʼe oipeʼa ramo guare ipo, upérõ ae umi Millerita ikatu vaʼekue oikũmby hag̃ua idesengaño, ha avei oikũmby hag̃ua hikuái oĩ hague pe áraʼaty ojehechaukáva “pe aravo ojepyta hag̃uáme” ramo.
Ipo po’ĩ oipe’a hag̃ua Ipo peteĩ mba’e iñimportantetereíva umi discípulo oho va’ekuépe pe tape Emaús gotyope. Upéva ohechauka pe ára ojekuaáva peha’arõ ára ramo paha, ha oñemohu’ã pe entendimiento ojehechaukáva pe Maranduhára Pyharepyte Sapy’a rupi. Upéicharõ jepe, pe ta’anga Emaús rehegua oiko pe kurusu rire, upéva ohechaukáva pe Ñembyasy Guasu, ndaha’éi pe ñembyasy peteĩha oúva Lázaro omanóramo.
Ha, péina, mokõi ijapyteguakuéra oho upe áraite peteĩ táva'i hérava Emaúspe, opytáva Jerusaléngui sesenta estadio rupi. Ha oñomongeta hikuái opa umi mba'e ojehúva rehe. Ha ojehu, oñomongetávo ha oñehesa'ỹijóvo hikuái, Jesús voi oñemboja ha oguata hendivekuéra. Ha hesakuéra ojoko hag̃ua ani hag̃ua oikuaa chupe. Upévare ha'e he'i chupekuéra: Mba'éichagua ñomongeta piko ko'ã peñomoguahẽva pende jupe, peguatakuévo, ha peñembyasy? Lucas 24:13–16.
Pe ñe’ẽ “tesa” ko jehasa’ípe he’ise jehecha, ndaha’éi añónte tesa retegua. Pe ñe’ẽ “ojokopyre” he’ise mbarete. Umi temimbo’e ndaikatúi kuri oikũmby pe kurusu jehecha, Cristo ojaho’i haguére ijurupy’apy ohecha hag̃uáicha pe kurusu jehecha profétikape. Cristo po ha’e peteĩ símbolo imbarete rehegua. Pe ñembyasy Jesús ohechakuaáva ohechauka ikatuha hikuái tuicha ñembyasy. Upe rire, umi temimbo’e oñembyasýva oñe’ẽve rire, Cristo oñepyrũ oñe’ẽ.
Upéi he’i chupekuéra: Peẽ tavýva, ha py’aguapy mbegue pejerovia hag̃ua opa mba’e maranduhára kuéra he’íva: ¿Ndaha’éi piko tekotevẽva Cristo ohasa asy ko’ã mba’e, ha oike hag̃ua iglóriape? Ha oñepyrũvo Moisés guive ha opa maranduhára kuéra reheve, omyesakã chupekuéra opa Ñandejára Ñande’ẽme umi mba’e oñe’ẽva hese. Ha hi’aguĩ hikuái pe táva’i ohohaguépe; ha Ha’e ojapoicha gua’u ohasavéta hag̃uáicha. Ha ha’ekuéra ojopy chupe, he’ívo: Epyta orendive, pórke ka’aru og̃uahẽma, ha ára ohasapáma. Ha oike opyta hag̃ua hendivekuéra. Lucas 24:25–29.
Jesús omboʼe umi temimbo’épe oiporúvo pe metodología “historicista” de interpretación bíblica, oguerahávo umi línea profética Moisés guive tenonde gotyo historia sagrada rupi, hag̃ua ojehechakuaa pe historia kurusu rehegua. Jesús oiporu umi línea profética yma guaréva, ohechaukáva umi tape yma guaréva ha pe metodología línea ári línea hag̃ua ombo’e umi temimbo’e oñembyasývape. Ha’e ojapo ramo guareicha oho hag̃uáicha hesekuéra’ỹre, ha’ekuéra ojopy chupe oike hag̃ua ha opyta hag̃ua hendivekuéra. Ha’ekuéra oĩkuri pe tiempo de espera-pe, ha Cristo oĩma hag̃uáicha omboguejy Ipo hesaikuéragui. Ipo oñemboguejývo, pe tiempo de espera opa va’erãmo’ã, ha oñani jave pytũ rupi ojevy Jerusalén-pe ha umi once temimbo’épe, ha’ekuéra ohechauka pe marandu Midnight Cry ñembohasa pya’etereiha.
Ha oikove hag̃ua hendivekuéra, haʼe ojapyhy mbuja, ohovasa, oipehe’ẽ ha omeʼẽ chupekuéra. Upévo ojepeʼa hesakuéra, ha oikuaa hikuái chupe; haʼe katu okañy chuguikuéra renondégui. Lucas 24:31.
Jesús oipe’a Ipo upe mba’e’ã rehe ojejokóva hikuái iñakãrapu’ã hag̃ua pe visión profética rehe, ha ojapóvo upéva, oikuaa hikuái chupe. Jesús ogueru chupekuéra pe marandu Pyhare Mbyte Sapukái rehegua, ha ha’ekuéra omoneĩ upéva ho’úvo, pórke káda marandu va’erã oje’u. Pya’e asy osẽ hikuái “peteĩ y rembe’y guasu ojaho’íva yvy tuichakueicha” omombe’u hag̃ua umi once discípulo-pe.
Ha he’i ojuehe: —Ndajaikói piko ñane korasõ tata rupi ñande ryepýpe, ha’e oñe’ẽ aja ñandéve tape rehe, ha omyesakã aja ñandéve Ñandejára Ñe’ẽ? Upéi opu’ã hikuái upe aravópe voi ha ojevýkuri Jerusalénpe, ha ojuhu umi once oñembyaty hag̃ua, ha umi hendivekuéra, he’íva: —Añetehápe Ñandejára opu’ã jeýma, ha ojehechauka Simónpe. Ha’ekuéra avei omombe’u mba’éichapa oiko va’ekue tape rehe, ha mba’éichapa oikuaa hikuái chupe mbujape pehẽnguépe. Ha péicha oñe’ẽ aja hikuái, Jesús voi oñembo’y ijapytepekuéra, ha he’i chupekuéra: —Py’aguapy toĩ penderehe. Ha’ekuéra katu okyhyje eterei ha py’atarova, ha oimo’ã hikuái peteĩ ánga ohecha hague. Ha ha’e he’i chupekuéra: —Mba’ére piko pejepy’apy, ha mba’ére piko peẽme pende korasõme opu’ã umi pensamiento? Pehecha che po ha che py, che voiha; pepoko cherehe ha pehecha; peteĩ ánga ndorekói so’o ha kangue, pehechaháicha che arekoha. Ha omombe’u rire péicha, ohechauka chupekuéra ipo ha ipy. Ha gueteri ndaikatúi oguerovia hikuái vy’águi, ha oñeporandu gueteri, ha’e he’i chupekuéra: —Perekópa ko’ápe tembi’u? Upéi ome’ẽ chupe peteĩ pira mbichy pehẽngue, ha eíra ryrúi pehẽngue. Ha ha’e ojapyhy, ha ho’u henondépekuéra. Ha he’i chupekuéra: —Ko’ãva hína umi ñe’ẽ ha’éva peẽme che aime guive pene ndive, opa mba’e oñemoañetéva’erãha umi mba’e ojehai va’ekue che rehe Moisés léipe, maranduharakuéra rehegua kuatiápe, ha Salmospe. Upérõ oipe’a chupekuéra akã, ikatu hag̃uáicha ontende Ñandejára Ñe’ẽ. Lucas 24:32–45.
Oikoite umi temimbo’e ndive tapére Emaúspe, Jesús opresenta pe marandu umi Tembiasakue Marangatu oĩva la Bíbliape rupive ohechauka hag̃ua pe tembiasakue Iñemano ha Ijeikove jey rehegua, ha ojapo upéva ome’ẽvo chupekuéra peteĩ techapyrã karu rehegua. Ñandejára retayguakuéra ho’u va’erã pe marandu. Iñepytũ ha imbyasyetépe, Jesús omohu’ã pe ára oha’arõva oikóva’ekue Iñemano guive Ijeikove jey, Ijehupi yvágape ha Ijeju jey peve, oipe’ávo chupekuéra iñakã hag̃ua ontende hag̃ua pe marandu añetegua ko’ág̃a guarã, ojejapóva’ekue umi Tembiasakue Marangatu yma guaréva oñembojoajúvo peteĩ línea ári ambue línea.
Upévare, mokõi temimbo'e oho va'ekue pe tape Emaúspe (ojehechaukáva áicha pe mokõiha ánhel, oñembojoajúva ha oñemombaretéva pe Marandu Pyhare Mbytegua rehe) ohechakuaa pe are opyta va'ekue kurusúgui rireha upe are opyta va'ekue oĩva'ekue pe Marandu Pyhare Mbytegua mboyve. Upévare, pe temimbo'e ñembyasy ohechauka pe ñembyasy peteĩha pe línea proféticape, ndaha'éi pe ñembyasy guasu.
Upéi oñemombeʼu jey pe tembiasakue Emaús rehegua umi peteĩha discipulokuéra oñembyasyvaʼekuéndi. Jesús oñembojoaju hendivekuéra, omboʼe chupekuéra mbaʼéichapa oñekumpli pe ñeʼẽ maranduhára rehegua “historicism”-peguáicha, ha upéi oipeʼa iñentendimiento, okarúvo hendivekuéra. Pe ñepyrũ omombeʼu pe ipaháva. Upéicha rupi Jesús omoĩ peteĩ mbohapýha testígo ohechauka hag̃ua pe kurusu ñembyasy ikatuha oñemoĩ profétikamente pe peteĩha ñembyasýre. Omeʼẽ chupekuéra pe mbohapýha testígo pe tembiasakue ryru rehegua heʼívo chupekuéra opytátaha Jerusalénpe pehupyty peve puʼaka yvate guive.
Ha he’i chupekuéra: Péicha ojehai, ha péicha tekotevẽva’ekue Cristo ohasa asy hag̃ua, ha opu’ã hag̃ua omanóva apytégui mbohapyha árape; ha oñemombe’u hag̃ua héra rupi, opa tetãnguéra apytépe, oñepyrũvo Jerusalénpe, arrepentimiento ha angaipa hag̃ua perdón. Ha peẽ peime ko’ã mba’e rehegua testígo ramo. Ha péina, che amondo pende ári che Ru ñe’ẽme’ẽ; ha peiko Jerusalén távape, peñemonde meve pu’aka rehe yvága guive. Ha ogueraha chupekuéra Betánia peve; ha omopu’ã ipo, ha ohovasa chupekuéra. Ha ojehu, ohovasaháicha chupekuéra, ojepe’a chuguikuéra, ha ojegueraha yvágape. Ha ha’ekuéra omomba’e guasu chupe, ha ojevýkuri Jerusalénpe tuicha vy’ápe; ha tapiaite oĩ tupaópe, omomba’eguasu ha ohovasávo Tupãme. Amén. Lucas 24:46–53.
Ta’anga o umi temimbo’e oho hag̃uáicha Emaús rapére ohechauka peteĩ ára jejoko rehegua oñepyrũva’ekue Hae omano guive peve oñemopu’ã jey ha ojupi hag̃ua Itúvape. Pe ára jejoko rehegua opa umi temimbo’e Emaús peguápe g̃uarã, pe marandu umi mba’e oikova’ekue kurusu rehegua oñemopyenda rire pe tembiaporã rupive, oñembojoajúvo umi línea tembiasakue marangatu yma guaréva, línea ári línea. Upéi pe marandu ogueraha umi temimbo’e ikatuháicha pya’eve oguerahárõ guare. Upéi Jesús ojotopa umi once temimbo’e ndive; jey peteĩ je’u rehegua oñemombe’u, línea ári línea ojeporu oñemoneĩ hag̃ua pe marandu, ha umi temimbo’e Emaús peguáicha avei upérõ ha’e oipe’a iñakãrapu’ã ha oho. Ha katu oho mboyve, ha’e ohechauka Jerusalén-pe jejoko rehegua rembiasakue, pe ára jejoko rehegua opa peve Espíritu Santo og̃uahẽvo Pentecostés-pe.
Jesús he’i ramo guare Hemimbo’ekuérape opyta hag̃ua Jerusalénpe, upéva ha’eva’ekue pe fin tape Emaús gotyo rembiasakue rehegua. Iñepyrũrã ohechauka peteĩ ñembyasy, upéi peteĩ ára opyta hag̃uarã, ha upéi peteĩ jejuhu añetegua rehegua ohechaukáva Pyharepyte Sapy’a Ñe’ẽmarandu. Upe jejuhu añetegua rehegua ojejapo va’ekue Cristo oipe’a ramo guare ipo, upéva “ojoko va’ekue” umi temimbo’e resa. Upéva ha’e pe rembiasakue ñepyrũ, ha pe mbytegua oñembojevy jey upe tembiasakue peteĩchaite, Cristo oipe’a ramo guare pe ñembyasy umi once temimbo’e-gui, ojekuaauka jeyvo chupekuéra ha oipe’ávo iñaranduka Ikuatia Ñe’ẽ rehegua. Upéi oĩ peteĩ testígo paháva upe estructura profética peteĩchagua rehegua, oñepyrũva pe peteĩha ñembyasýgui ha ndaha’éi pe tuicháva ñembyasy.
Pe tembiasakue Emmaús guive Pentecostés peve ome’ẽ mbohapy testígo pe ñembotavyka peteĩha rehegua, pe tiempo de demora rehegua ha pe Midnigth Cry rehegua; upéicharõ jepe, pe ñembotavyka añetetéva ha’éva pe techaukaha oñepyrũhápe peteĩteĩ umi mbohapy testígo, añetehápe ha’e pe ñembotavyka mokõiha, ndaha’éi pe peteĩha. Jaikuaávo pe techaukaha ha’éva pe Gran Chasco historia Millerita-pe ojepuruha ohechauka hag̃ua pe ñembotavyka peteĩha historia Millerita-pe, iñimportánteiterei jaikuaa hag̃ua pe mombe’upy jajuhúva umi irundy kapítulo Juanpegua oikóva pe karu oikova’ekue pe cena paha jave ha pe jejopy pyhare mbyte jave Getsemaní yvotytyme. Iporã jahechakuaa Jesús ojepysorõ guare umi once disípulope ha okaru hendivekuéra, oporandu hague: “Mba’ére piko peẽ peñembyasy? ha mba’ére piko opu’ã umi pensamiento pende korasõme?”
Upe riremi mboyve pe karu paha paha rire Juan kuatiañe’ẽme, pe pasáhe ñahesa’ỹijótava oñepyrũ Cristo ñe’ẽme he’ívo chupekuéra: “Ani pembopy’apy pende py’a.” Po ára ryepýpe, hesaráima hikuái upe mandamiénto etégui. Juan evangelio pe capítulo catorce guive capítulo diecisiete peve ohechauka pe peteĩha ñembyasy guasu 18 de julio de 2020-pe, oguerúva peteĩ tiempo de espera, ogueraháva pe Revelación de Jesucristo-pe, oñemboja’óva mboyve pe probation oñembotýta, ha ohechauka pe mensaje del Clamor de Medianoche. Upe mensaje ogueru peteĩ tiempo ojehechaukáva pe séptimo mes rembiapo rupive ha avei ojehechauka pe Emaús disipulokuéra guata pya’e Jerusalén-pe pyhare pytũmbýpe. Upe tembiasakue hína pe ojehechaukáva umi mbohapy letra hebrea rupive Cristo oipurúva orepresenta hag̃ua ijehe pe “Añetegua” ramo.
Koʼã irundy kapítulo Juan rehegua mombeʼupype jajuhu ndahaʼéi año Espíritu Santo rembiapo ojehechakuaaha umi peteĩchaite tape pe ñeʼẽete guive, ha avei upépe oĩha pe techaukaha iporãvéva omombarete hag̃ua umi jeʼe koʼág̃a ojejapóva, pe ñemohuʼã paha pe marandu Sapyʼa Pyharegua rehegua koʼág̃a oñepyrũha ojehechauka mbeguekatúpe Exeter camp meeting-pe, agosto paʼakõi guive diecisiete peve. Pe marandu ipahápe ojehechakuaa vove umi santo ohaʼarõvare, arapy oikepaitéta pe apañuãi Léi Domingo rehegua ryepýpe, umi maranduhára ogueraha aja pe marandu ñeñandu paha “ára paha” rehegua peteĩ arapy omanombapotávape.