Nan chapit premye liv Danyèl la, yo te mennen Danyèl nan kaptivite swasanndizan Jeremi te pwofetize a, epi li te kontinye la jouk nan premye ane Siris.
Epi Danyèl te kontinye jiska premye ane wa Siris la. Danyèl 1:21.
Se konsa, Danyèl te viv pandan tout listwa swasanndizan kaptivite a, jouk rive nan dekrè ki te pèmèt ansyen Izrayèl retounen pou rebati epi restore Jerizalèm.
Koulye a, nan premye ane Siris, wa Pès la, pou pawòl Senyè a te di pa bouch Jeremi an te ka akonpli, Senyè a souke lespri Siris, wa Pès la, konsa li fè yon pwoklamasyon nan tout wayòm li an, epi li mete l alekri tou, li di: Ezra 1:1.
Se poutèt sa, Danyèl se senbòl pwosesis eprèv san karant-kat mil yo, ki te kòmanse nan 11 septanm 2001, e ki kontinye jouk rive nan “dekrè” a, ki make apèl pou sòti lavil Babilòn.
Epi mwen tande yon lòt vwa ki soti nan syèl la, ki t ap di: Soti ladan li, pèp mwen an, pou nou pa patisipe nan peche li yo, e pou nou pa resevwa nan malè li yo. Paske peche li yo rive jouk nan syèl la, e Bondye sonje inikite li yo. Revelasyon 18:4, 5.
Swasanndisèt lane kaptivite a se peryòd eprèv ak pirifikasyon pou san karannkat mil yo. Nan 11 septanm 2001, twazyèm Malè Islam lan te rive. Sa a sèlman rekonèt pa moun ki aksepte verite fondamantal Adventis yo. Premye Malè a ak dezyèm Malè a te toude idantifye kòrèkteman kòm Islam pa pyonye yo. Sou toude tablo pyonye 1843 ak 1850 yo, Ellen White te andose yo, epi yo idantifye kòm yon akonplisman chapit de Abakik, Islam idantifye kòm senkyèm ak sizyèm Twonpèt yo. Dènye twa Twonpèt yo se Twonpèt Malè yo.
Apre sa, mwen gade, e mwen tande yon zanj ki t ap vole nan mitan syèl la, ki t ap di ak yon gwo vwa: Malè, malè, malè pou moun ki rete sou tè a, akoz lòt son twonpèt twa zanj ki poko sonnen yo! Revelasyon 8:13.
Si gen twa Twonpèt Malè, e si premye ak dezyèm Twonpèt Malè yo se Islam, li byen senp pou rekonèt ke twazyèm Twonpèt Malè a se Islam tou. Youn nan eleman senbòl Islam kòm Twonpèt Malè yo, se kontrent li, epi apre sa lè yo lage l. Sè White idantifye kat van yo nan Revelasyon sèt la kòm yon “chwal an kòlè,” k ap chèche “lage kò l” epi “pote lanmò ak destriksyon” dèyè li.
“Zanj yo ap kenbe kat van yo, ki reprezante tankou yon chwal anraje k ap chèche lage kò l epi kouri sou tout sifas tè a, pote destriksyon ak lanmò sou chemen li.”
“Èske n ap dòmi menm sou rebò mond etènèl la? Èske n ap tounen lou, frèt, epi mouri? O, si sèlman nou te ka gen nan legliz nou yo Lespri ak souf Bondye soufle nan pèp Li a, pou yo ka kanpe sou pye yo epi viv. Nou bezwen wè chemen an etwat, epi pòtay la sere. Men, lè nou pase nan pòtay sere a, lajè li pa gen limit.” Manuscript Releases, volim 20, 217.
Kat zanj ki kenbe kat van yo ap kenbe “chwal kòlè a” nan pwofesi Bib la, ki lakòz lanmò ak destriksyon. Nan chapit nèf Liv Revelasyon an, kote yo idantifye premye ak dezyèm Twonpèt Malè a, gen yon wa yo idantifye. Yo idantifye li nan Revelasyon 9:11.
Epi yo te gen yon wa sou yo, ki se zanj twou san fon an, ki gen non li an ebre Abadon, men an grèk non li se Apolyon, kòm chèf sou yo. Revelasyon 9:11.
Non an, e pa konsekans karaktè wa Islam nan, se Abaddon an ebre epi Apollyon an grèk. Ni nan Ansyen Testaman an ni nan Nouvo Testaman an, reprezante pa ebre a ak grèk la, karaktè Islam nan parèt nan definisyon de non sa yo. Nan toude mo yo, definisyon an se “lanmò ak destriksyon.” Sè White di “chwal fache a” ke kat zanj yo ap kenbe pandan san karannkat mil yo ap resevwa sele a ap chèche lage kò l pou l pote “lanmò ak destriksyon” sou chemen li.
Premye referans nan Ekriti yo sou Islam se Izmayèl, papa moun ki soutni relijyon Islam nan. Nan premye referans sa a, yo idantifye li kòm yon nonm sovaj, epi mo yo tradui kòm “sovaj” la vle di “bourik sovaj arab la”. Premye referans pwofetik sou Islam se yon senbòl fanmi cheval la, e se yon cheval pyonye yo te itilize pou ilistre Islam nan premye ak dezyèm Malè yo sou de tablo sakre yo. Kat van yo nan Revelasyon chapit sèt la, yo kenbe yo an fren, oswa yo “rete”, jiskaske Bondye sele pèp pa Li a. Pwosesis sele san karannkat mil yo se tou pwosesis eprèv la ak pwosesis pirifikasyon an.
Tout sa bann ilistrasion profetik la reprezante par captivité Daniel pandan swasant-dis-an, koumansan ar Jéhoïakim, sinbol ranforsman premier message la, ziska “décret” ki apel bann zom ek bann fam pou sorti depi Babylone. Kontenir answit largazman l’Islam se enn karakteristik profetik l’Islam kouma enn sinbol dan profesi biblik.
Lè yo rele yo “kat van yo”, yo kenbe an fren pandan sèvitè Bondye yo ap sele. Nan kòmansman dezyèm Malè a, nan pwofesi tan twa san katrevendis-yon ane ak kenz jou ki te akonpli 11 dawout 1840, kat zanj, ki te reprezante Islam dezyèm Malè a, te “lage”. Nan fen pwofesi a, yo te “restrenn”.
Li t ap di sizyèm zanj ki te gen twonpèt la: Lage kat zanj ki mare bò gran larivyè Lefrat la. Epi yo lage kat zanj sa yo, ki te pare pou yon lè, yon jou, yon mwa, ak yon ane, pou yo touye yon tyè nan moun yo. Revelasyon 9:14, 15.
Nan dat 11 septanm 2001, premye mesaj nan istwa san karantkat mil yo te resevwa puisans, lè Islam twazyèm Malè a te “lage.” Men, tousuit li te “retni.” Sè White eksplike poukisa sa te rive; men anvan sa, nou ta dwe sonje ke objektif Islam nan premye referans biblik li se te pou fè nasyon yo fache, paske men Izmayèl t ap leve kont tout moun, e men tout moun t ap leve kont Islam.
Epi zanj Seyè a di li: Gade, ou ansent, epi w ap fè yon pitit gason; w ap rele non li Izmayèl, paske Seyè a tande soufrans ou. Epi li pral yon nonm sovaj; men li pral leve kont tout moun, epi men tout moun pral leve kont li; e li pral rete anfas tout frè li yo. Jenèz 16:11, 12.
Objektif Islam nan pwofesi biblik se pou ini tout nasyon yo kont Islam, anvan Nasyonzini vire kòlè li sou moun k ap kenbe Saba a. Nan dat 11 septanm 2001, tout moun ki konprann 9/11 kòm mak kòmansman repetisyon sekans evènman Milèrit yo vin tankou “Danyèl” lè yo te mennen li Babilòn pou swasanndis ane. Jojakim idantifye kòmansman pwosesis eprèv sa a, epi Islam twazyèm Malè a te lè sa a lage, men tousuit yo te kenbe l an fren, pou Bondye te kapab sele pèp Li a.
“Vizyon sa a te bay an 1847, lè te gen sèlman trè kèk frè Advantis ki t ap obsève saba a, e pami sa yo, te gen sèlman kèk ki te panse ke obsèvans li te gen ase enpòtans pou trase yon liy ant pèp Bondye a ak moun ki pa kwè yo. Kounye a, akonplisman vizyon sa a ap kòmanse parèt. ‘Kòmansman tan tribilasyon sa a,’ yo mansyone isit la a, pa fè referans ak tan lè kalamite yo va kòmanse vide, men ak yon kout peryòd jis anvan yo vide, pandan Kris la nan sanktyè a. Nan tan sa a, pandan travay delivrans lan ap fini, tribilasyon pral vin sou tè a, e nasyon yo pral fache, men yo pral kenbe an fren pou yo pa anpeche travay twazyèm zanj lan. Nan tan sa a, ‘lapli dèyè sezon an,’ oswa rafrechisman ki soti nan prezans Senyè a, pral vini, pou bay pouvwa a gwo vwa twazyèm zanj lan, epi pou prepare sen yo pou yo kanpe pandan peryòd kote sèt dènye kalamite yo va vide.” Early Writings, 85.
Swasanndisetan lane Daniel yo te kòmanse 11 septanm 2001, lè Islam te lage e li te fè nasyon yo fache lè li te frape bèt latè a nan Revelasyon trèz la, toudenkou e san atann. Apre sa, yo te mete Islam anba restriksyon, pou travay twazyèm zanj lan kapab fini. Travay twazyèm zanj lan se sele pèp Bondye a, e lè travay sa a te kòmanse 11 septanm 2001, Dènye Lapli a te kòmanse “vide gout”. Chapit youn nan Daniel ap ilistre pwosesis eprèv san karannkat mil yo, ki te kòmanse 11 septanm 2001, e k ap kontinye jiskaske dezyèm “vwa” Revelasyon dizwit la rele lòt bann mouton Bondye yo soti Babilòn. Konsa, Daniel reprezante yon pèp ki kounye a nan kaptivite espirityèl, jouk nan menm konklizyon pwosesis eprèv la. Konklizyon peryòd eprèv la nan chapit youn nan Daniel idantifye kòm “fen jou yo.”
Epi, nan fen jou wa a te di pou yo mennen yo antre, chèf enik yo mennen yo devan Nebikadneza. Wa a pale avèk yo; e pami yo tout, pa t jwenn pèsonn tankou Danyèl, Ananya, Mizaèl, ak Azarya; se poutèt sa yo te kanpe devan wa a. E nan tout bagay ki gen pou wè ak sajès ak konprann, kote wa a t ap mande yo kestyon, li te jwenn yo dis fwa pi bon pase tout majisyen ak astwològ ki te nan tout wayòm li a. Danyèl 1:18–20.
Twazyèm tès la, ki reprezante yon eprèv pwofetik pou verifye Danyèl ak twa jenn gason yo, se te lè Nèbikadneza te jije yo, epi yo te jwenn yo “dis fwa pi bon pase tout majisyen ak astwològ ki te nan tout wayòm li an.” Twazyèm tès la reprezante pa jijman, epi jijman an te rive “nan fen jou yo.” Nan liv Danyèl la, se nan “fen jou yo” Danyèl kanpe nan pòsyon pa li.
“‘Anpil moun pral pirifye, y ap vin blan, epi y ap pase anba eprèv; men mechan yo ap aji avèk mechanste; e okenn nan mechan yo p ap konprann; men saj yo va konprann…. Benediksyon pou moun ki tann, e ki rive nan mil twasan trantsenk jou yo. Men ou menm (Danyèl), ale fè chemen ou jouk nan fen an rive: paske ou va repoze, epi ou va kanpe nan pòsyon pa ou nan fen jou yo.’”
“Lè a rive pou Danyèl kanpe nan pòsyon pa li. Lè a rive pou limyè yo te ba li a ale nan lemonn tankou sa pa t janm fèt anvan. Si sila yo pou ki Senyè a fè anpil konsa mache nan limyè a, konesans yo genyen sou Kris la ak sou pwofesi ki gen rapò ak Li yo ap ogmante anpil pandan yo ap pwoche bò fen istwa tè sa a.” The Seventh-day Adventist Bible Commentary, volim 4, 1174.
Sè White idantifye “fen jou yo” an anrapò ak pwosesis pirifikasyon ki nan vèsè dis nan Danyèl chapit douz la. Li souvan itilize vèsè dis la ansanm ak “fen jou yo” ki nan vèsè trèz la.
“‘Anpil moun pral pirifye, yo va vin blan, epi yo va pase anba eprèv; men mechan yo ap aji avèk mechanste; e okenn nan mechan yo p ap konprann; men saj yo va konprann…. Benediksyon pou moun ki tann, epi ki rive nan mil twasan trannsenk jou yo. Men ou menm (Danyèl), ale fè chemen ou jouk lè lafen rive: paske ou pral repoze, epi ou pral kanpe nan pati pa ou nan fen jou yo.’”
«Danyèl kanpe jodi a nan pòsyon pa l la, epi nou dwe ba li plas pou l pale ak pèp la. Mesaj nou an dwe sòti tankou yon lanp k ap boule. ‘Lè sa a, Mikayèl va leve, gran chèf la ki kanpe pou pitit pèp ou a; epi pral gen yon tan detrès, janm pa t janm genyen depi lè te gen yon nasyon jouk rive nan menm tan sa a; epi lè sa a pèp ou a va delivre, chak moun yo jwenn ekri nan liv la. E anpil nan moun ki dòmi nan pousyè tè a va leve, kèk pou lavi etènèl, e kèk pou wont ak mepri etènèl. E moun ki gen sajès yo va klere tankou klète syèl la; e moun ki mennen anpil moun nan lajistis va tankou zetwal yo pou tout tan ak pou tout tan ankò.’»
«Pawòl sa yo prezante travay nou dwe fè nan dènye jou sa yo. Nou pa menm reveye a mwatye. Nou pa gen pouvwa ki esansyèl pou akonplisman travay ki dwe fèt la. Nou dwe antre nan lavi, antre nan inyon. Kounye a, wi, kounye a menm, nou dwe kanpe nan pozisyon sa a kote repantans ak padon pral karakteristik frapan travay nou an. Pa dwe gen okenn kont. Li twò ta pou nou angaje nou ak Satan nan travay li ki se avèg je moun. Li twò ta pou nou koute lespri sediktè ak doktrin demon yo.»
Yo enstwi m pou m di ke lè Sentespri a bay lang ak pawòl, n ap wè yon travay fèt ki sanble ak sa ki te fèt nan jou Pannkòt la. Reprezantan Kris yo va travay avèk sajès ak bon konprann. Pa pral gen yon moun isit la ak yon lòt lòtbò k ap chèche kraze epi detwi.
« Avant que le décret n’enfante, avant que le jour ne passe comme la balle, avant que l’ardente colère de l’Éternel ne vienne sur vous, avant que le jour de la colère de l’Éternel ne vienne sur vous, cherchez l’Éternel, vous tous, humbles du pays, qui pratiquez son jugement ; cherchez la justice, cherchez l’humilité : peut-être serez-vous cachés au jour de la colère de l’Éternel. » Australian Union Conference Record, 11 mars 1907.
Soixante-dix ans de la captivité de Daniel à Babylone représentent le scellement des cent quarante-quatre mille, et ce scellement est présenté dans Daniel, chapitre douze, verset dix. Ce verset porte la signature de la « vérité », car il identifie les trois étapes qui sont les caractéristiques du mot hébreu « vérité ». Plusieurs seront purifiés, blanchis, puis éprouvés. Daniel et les trois compagnons furent purifiés par la crainte de Dieu au chapitre un, car ils résolurent de ne pas manger la nourriture de Babylone. Ils manifestèrent ensuite un visage rendu plus beau et plus gras que celui de ceux qui mangeaient la nourriture babylonienne. Leur visage était la justice de Christ, qui est le vêtement blanc. Ils furent ensuite éprouvés lorsqu’ils entrèrent dans le jugement de Nebucadnetsar, à la fin des jours.
Nan “finisman bann zour,” kan Danyel pou “debout dan so leritaz”, “konesans lor Kris ek bann profesi ki konsern Li pou ogmant bokou” pou pep Bondie. Nebikadnezar ti remarke ki, dan “tou keksoz ki konsern lasazes ek lentelizans,” Danyel ek sa trwa zenn fidel la ti “trouve” “dis fwa pli bon ki tou bann majisien ek astrològ ki ti dan tou so rwayom.”
Danyèl chapit premye a ap ilistre eksperyans san karannkat mil yo, ki pase atravè yon pwosesis tès an twa etap. Kòmantè sou pwosesis sa a, Sè White di: “Pawòl sa yo prezante travay nou dwe fè nan dènye jou sa yo. Nou pa menm mwatye reveye. Nou pa gen pouvwa ki esansyèl pou akonplisman travay ki dwe fèt la. Nou dwe antre nan lavi, antre nan inyon. Kounye a, wi, kounye a menm, nou dwe kanpe nan pozisyon sa a kote repantans ak padon va karakteristik ki pi frapan nan travay nou an. Pa dwe gen okenn diskisyon.”
Pwosesis eprèv la ki mennen nan “fen jou yo”, mennen nan rezirèksyon de temwen yo nan Revelasyon chapit onz la. Travay nou dwe fè kounye a se aksepte mesaj 11 septanm 2001 an epi reveye, jan zo sèch ki te mouri yo reprezante sa. “Nou dwe vin pran lavi, vin antre nan inyon.” Lè nou fè sa, karakteristik frapan travay nou an pral “repantans ak padon.” Karakteristik frapan travay nou an reprezante pa Danyèl nan chapit nèf la, lè li priye priyè Levitik vennsis la, pou l mande padon pou peche pa li yo, ak peche zansèt li yo, pandan li rekonèt tou ke li t ap mache kontrè ak Bondye depi desepsyon ki te make kòmansman tan retad la, 18 jiyè 2020. Li dwe rekonèt tou ke Bondye te mache kontrè ak li pandan menm peryòd sa a. Danyèl reprezante moun sa yo ki te pase atravè yon kaptivite “swasanndis ane”, depi 18 jiyè 2020.
Swasann ane yo se yon senbòl “sèt tan” yo nan Levitik 26. Liv Kwonik la fè nou konnen swasann ane yo te peryòd kote peyi a t ap “jwi” saba li yo, saba yo li pa t gen dwa jwi akòz rebelyon ansyen Izrayèl kont alyans Levitik 25 la.
Pou akonpli pawòl Senyè a pa bouch Jeremi, jiskaske peyi a te jwi saba li yo; paske toutotan li te rete dezole, li te kenbe saba, pou akonpli swasanndis ane. 2 Kwonik 36:21.
Kòm yon senbòl yon “dezè” pwofetik, “twa jou edmi” pandan de temwen Revelasyon onz yo te mouri nan lari a apre 18 jiyè 2020 a se yon senbòl “swasanndizan” yo, epi tou yon senbòl “sèt fwa” yo. Nan “fen jou yo,” sa se yon senbòl fen jou pwofetik ki te sele nan liv Danyèl la.
An 1798, liv Danyèl la te debloke, epi Danyèl te kanpe nan plas li, pare pou akonpli objektif li.
“Lè Bondye bay yon moun yon travay espesyal pou l fè, li dwe rete nan pòsyon pa l ak nan plas pa l, menm jan Dànyèl te fè a, pare pou reponn apèl Bondye, pare pou akonpli objektif Li.” Manuscript Releases, volume 6, 108.
Nan dat 22 oktòb 1844, an akonplisman Danyèl chapit uit, vèsè katòz, liv Danyèl la yon lòt fwa ankò te kanpe nan pòsyon li. Ane 1798 ak 1844 yo se konklizyon premye ak dezyèm endiyasyon yo, e poutèt sa yo make fen “sèt fwa” yo. “Fen jou yo” nan liv Danyèl la se yon senbòl konklizyon yon kaptivite ki reprezante pa “sèt fwa” yo. Nan Danyèl chapit kat, Nebikadneza te viv tankou yon bèt pandan “sèt fwa” yo t ap pase sou li. Nan “fen jou yo,” wayòm li ak rezon li te retabli pou li.
Epi nan fen jou yo, mwen menm Nebikadnetsa, mwen leve je m anlè nan syèl la, e bon konprann mwen tounen vin jwenn mwen; epi mwen beni Trèwo a, mwen fè lwanj e mwen onore li menm ki viv pou tout tan, li menm ki gen dominasyon li kòm yon dominasyon etènèl, e wayòm li dire depi yon jenerasyon jouk yon lòt jenerasyon. E tout moun ki rete sou tè a yo konsidere tankou anyen; e li aji dapre volonte pa l nan lame syèl la, ak nan mitan moun ki rete sou tè a; e pèsonn pa ka anpeche men li, ni di li: Kisa w ap fè? Nan menm moman an, rezon mwen tounen vin jwenn mwen; epi, pou glwa wayòm mwen an, onè mwen ak bèlte mwen tounen vin jwenn mwen; e konseye m yo ak gran chèf mwen yo chèche vin jwenn mwen; e mwen te tabli byen fèm nan wayòm mwen an, epi yon majeste ki pi ekselan te ajoute sou mwen. Danyèl 4:34–36.
Fen tan seleman pou san karantkat mil yo reprezante kòm “finisman jou yo,” e se poutèt sa li reprezante konklizyon senbolik “swasanndis ane” yo, epi tou “sèt tan” yo. Lè sa a, “repantans ak padon” pral karakteristik ki pral reprezante travay moun sa yo ki te deja mouri nan lari ki travèse vale zo sèk mò yo.
Karakteristik vizib travay repantans san karannkat mil yo reprezante nan Ezèkiel chapit nèf kòm “soupiye epi kriye.” Lè pèp Bondye a konfese peche pèsonèl yo epi abandone yo, lè yo rekonèt yo te repete menm peche zansèt yo, lè yo mete ògèy pwòp opinyon pa yo sou kote epi admèt yo t ap mache an kontrè ak Bondye, epi tou ke Li menm te ap mache an kontrè ak yo depi tan reta a te rive nan dat 18 jiyè 2020, lè sa a y ap jwenn yo gen “dis fwa” plis pouvwa pwofetik pase tout lòt moun ki deklare tèt yo saj nan wayòm nan.
Pwosesis sele a te kòmanse avèk lage Islam, epi apre sa avèk mete l anba kontwòl. Pwosesis sa a fini menm jan li te kòmanse a, lè yo lage Islam ankò. Yo lage l nan fen jou tan sele a, ki pou Dànyèl se te dekrè Siris la ki te rele moun soti Babilòn. Se la, nan fen jou pirifikasyon yo, nan jijman “dekrè” lwa dimanch lan Ozetazini, yo va jwenn ke fidèl yo posede “dis fwa plis” pouvwa pwofetik.
“Nou mete vini Senyè a twò lwen. Mwen te wè lapli ta a t ap vini menm jan [toudenkou tankou] rèl a minui a, e avèk dis fwa plis pouvwa.” Spalding and Magan, 5.
N ap kòmanse egzamen chapit de nan liv Dànyèl la nan atik k ap vini an.
“Sa te kri a minwi a, ki te dwe bay pouvwa a mesaj dezyèm zanj lan. Yo te voye zanj soti nan syèl la pou leve sen yo ki te dekouraje yo, epi pou prepare yo pou gran travay ki te devan yo a. Moun ki te gen plis talan yo pa t premye moun ki te resevwa mesaj sa a. Yo te voye zanj bay moun ki imil ak konsakre yo, epi yo te pouse yo leve kri sa a: ‘Men Veterinè Marye a ap vini; soti al rankontre Li!’ Moun yo te konfye kri a te prese, epi, nan pouvwa Sentespri a, yo te fè mesaj la sonnen, epi yo te leve frè yo ki te dekouraje yo. Travay sa a pa t chita sou sajès ak konesans lèzòm, men sou pouvwa Bondye; epi sen Li yo ki te tande kri a pa t kapab reziste li. Moun ki te pi espirityèl yo te resevwa mesaj sa a an premye, epi moun ki te konn mennen nan travay la anvan yo te pami dènye yo ki te resevwa l e ki te ede fè kri a vin pi fò: ‘Men Veterinè Marye a ap vini; soti al rankontre Li!’” Early Writings, 238.