Mesaj frè Jones ak Waggoner te pote nan rebelyon 1888 la, se te mesaj jistifikasyon pa lafwa an verite. Pwotestantis apostazi fè konnen jistifikasyon lanmò Kris sou kwa a bay la kouvri yon moun nan peche li yo, men san Li pa retire peche li yo an reyalite. Fo doktrin sa a mete retire peche a nan Dezyèm Vini an, lè pechè yo ta Lè sa a transfòme pa maji. Pwotestantis apostazi epi, ofisyèlman depi 1957, Advantis Leyodise a, pretann Kris se sèlman Ranplasan nou, men li pa Egzanp nou. Yon ane anvan 1888, Sè White te ekri sa ki vin apre a.

“‘M ap ban nou yon kè nouvo, e m ap mete yon lespri nouvo anndan nou.’ Mwen kwè ak tout kè mwen ke Lespri Bondye ap retire nan mond lan, e sila yo ki te resevwa gwo limyè ak opòtinite epi ki pa t pwofite yo, se yo menm k ap premye rete dèyè. Yo te fè Lespri Bondye a lapenn jouk li kite yo. Aktivite Satan kounye a nan fason l ap aji sou kè moun, sou legliz, ak sou nasyon yo, ta dwe fè chak etidyan pwofesi sezi. Lafen an toupre. Se pou legliz nou yo leve kanpe. Se pou pouvwa konvèsyon Bondye a fèt nan kè chak manm endividyèlman, epi lè sa a n a wè gwo mouvman pwofon Lespri Bondye a. Senp padon peche pa sèl rezilta lanmò Jezi a. Li te fè sakrifis enfini an, pa sèlman pou peche ta ka retire, men pou nati imen an ta ka restore, rebèlte ankò nan bote li, rebati soti nan kraze li yo, epi rann li diy pou prezans Bondye….”

“Kris se nechèl Jakòb te wè a, ki te gen baz li poze sou tè a epi somè li te rive jouk nan syèl ki pi wo yo. Sa montre mwayen delivrans Bondye te fikse a. Nou dwe monte degre apre degre sou nechèl sa a. Si finalman youn nan nou sove, se va paske li te kenbe Jezi fèm menm jan ak degre yon nechèl. Kris vin pou moun ki kwè a sajès, jistis, sanktifikasyon, ak redanmsyon….”

“Pral gen kèk tonbe terib pami moun ki panse yo kanpe fèm paske yo genyen verite a; men yo pa genyen l jan li ye nan Jezi. Yon moman neglijans kapab plonje yon nanm nan yon destriksyon san retou. Yon peche mennen nan dezyèm nan, epi dezyèm nan prepare chemen pou yon twazyèm, e konsa kontinye. Nou dwe, antanke mesaje fidèl Bondye, sipliye Li san rete pou pouvwa li kenbe nou. Si nou devye menm yon sèl pous soti nan devwa, nou an danje pou nou kontinye sou yon chemen peche ki fini nan pèdisyon. Gen espwa pou chak youn nan nou, men se sèlman nan yon sèl fason—lè nou mare tèt nou byen sere ak Kris la, epi nou mete tout fòs nou pou nou rive nan pèfeksyon karaktè li.”

“Relijyon sa a ki trò dous, ki minimize peche epi ki toujou ap rete ap pale sou lanmou Bondye pou pechè a, ankouraje pechè a pou l kwè Bondye ap sove li pandan li kontinye viv nan peche, alòske li konnen se peche. Se konsa anpil moun k ap deklare yo kwè verite pou tan sa a ap fè. Verite a separe ak lavi yo, e se rezon sa a ki fè li pa gen plis pouvwa pou konvenk ni konvèti nanm nan. Fòk chak nè, chak lespri, ak chak misk fè tout efò yo pou kite mond lan, koutim li yo, pratik li yo, ak mòd li yo….”

“Si ou mete peche sou kote epi ou egzèse yon lafwa vivan, richès benediksyon syèl la va pou ou.” Selected Messages, liv 3, 155.

Fo relijyon “bonbon” fo apostazi Pwotestantis la te etabli kòm yon doktrin ofisyèl nan kòmansman katriyèm jenerasyon Advantis la an 1957. Li te prezante yon definisyon jistifikasyon ki “ankouraje pechè a pou l kwè ke Bondye pral sove li pandan li kontinye ap viv nan peche.” Lakwa a anseye ke “padon peche se pa sèl rezilta lanmò Jezi,” paske “Li te fè sakrifis enfini an pa sèlman pou peche ta ka wete, men pou nati imen an ta ka restore, anbeli ankò, rebati soti nan kraze li yo, epi rann li apwopriye pou prezans Bondye.”

Rebelyon ane 1957 la demontre ki semans rebelyon ki ti plante an 1863, e ki apre sa ti pouse an 1888, e ki answit ti ganny awoze par sa mesaz kontrefet ki ti reprezanté par liv ki ti ganny pibliye an 1919 (The Doctrine of Christ), ti finalman anmenn fri en deklarasyon ouver ki lafwa orizinal “bann zis” ki reprezanté par de latab Abakouk, ti aprezan ganny retire e ranplase par sa definisyon koronpi “zistifikasyon par lafwa” ki egziste dan Protestantizm aposta. Profet dezobeisan sorti Zida ti’n retournen kot Lasanble bann moker e ti’n manze ansanm avek profet mantèr Betel.

Mesaj ki te adrese legliz Lawodise a, ki te prezante an premye bay mouvman Millerit yo an 1856, epi apre sa ankò bay legliz Lawodise a an 1888, te rejte nan chak etap. Mesaj sa a, pa Jones ak Waggoner, ki dapre Sè White te ni mesaj pou Lawodise a, ni mesaj jistifikasyon pa lafwa, te rejte sou pretèks ke rebèl yo ki t ap rejte li yo, an reyalite, t ap defann ansyen pilye yo! Pilye yo t ap defann yo se te yon fondasyon pwòp konstriksyon imen pa yo, ki bati sou sab.

Mesaj “jistifikasyon pa lafwa” Jones ak Waggoner te prezante an 1888 la te enkli verite levanjil la, ki fè konnen sila yo ki jistifye yo, yo sanktifye tou. Li te mete anfaz sou lefèt ke jistifye se te “vrèman” fè yon moun vin sen, pa senpleman “pwoklame” l legalman kòm sen. Mesaj Jones ak Waggoner la, ke Sè White te idantifye kòm sa li te deja ap prezante pandan plizyè ane anvan rebelyon 1888 la, fè konnen lè jistifikasyon enpute, sanktifikasyon an menm tan enparte.

Sa pa t ka yon lòt jan, paske ni jistifikasyon ni sanktifikasyon akonpli pa prezans Sentespri a nan kwayan an. Jistifikasyon ak sanktifikasyon se senpleman de mo ki dekri de eleman nan yon sèl travay ki akonpli anndan kwayan an pa prezans Sentespri a.

Se te menm mesaj Moyiz la rebèl Kora yo te rejte, yo te rejte ankò an 1856, epi ankò an 1888, epi answit yo te enstitiye l piblikman kòm teyoloji delivrans Advantis Lawodise a an 1957. Rebelyon san rete sa a te fatige Bondye, paske pèp la te di: “Tout moun ki fè sa ki mal bon nan je Senyè a, e li pran plezi nan yo; oswa, Kote Bondye jijman an?”

Yo te di: “moun k ap peche yo jistifye pa san Kris la, e Bondye pran plezi nan yo, menm lè yo kontinye ap peche.” Se twonpri espirityèl sa a ki reprezante pa mesaj pou Lawodise a (yon pèp yo jije), paske malgre Kris idantifye moun Lawodise yo kòm “malere, mizerab, pòv, avèg, ak toutouni,” yo menm kwè yo “rich, ogmante ak byen, epi yo pa bezwen anyen.” E nan kondisyon sa a, an reyalite, yo sou pwent pou Seyè a vomi yo soti nan bouch li.

Fidèl yo nan istwa milerit la, ki te pèsevere atravè eksperyans premye desepsyon an an 1844 la, jan Jeremi reprezante yo nan chapit kenz, vèsè kenz rive venteyen, kòm fidèl bòs mason tanp lan, yo menm yo te pwomèt ke si yo pa tounen nan “asanble moun k ap pase yo nan rizib la,” yo t ap vin “bouch” Bondye, yo te retounen nan “asanble moun k ap pase yo nan rizib la” (jan fo pwofèt Bètèl la reprezante sa), epi yo te pase vin tounen Lawodiseyen, sou bò pou yo vomi soti nan bouch Bondye, epi yo pa konnen sa.

Kondisyon Advantis Lawodise a, nan dat 11 septanm 2001 an, te tipifye pa kondisyon Pwotestan yo nan 11 dawou 1840. De istwa sa yo te tipifye pa Jwif k ap diskite yo, lè Lespri Sen an te desann sou batèm Kris la. Nan chak nan twa istwa sa yo, yon pèp ki te deja chwazi te, e yo kounye a nan pwosesis pou yo, ap pase sou kote. Mesaje Alyans lan, nan tan Jan Batis la, te dwe antre nan alyans ak sila yo Pyè te idantifye kòm yon “jenerasyon eli.”

Men nou menm, nou se yon ras Bondye chwazi, yon prètriz wayal, yon nasyon sen, yon pèp ki pou li menm; pou nou ka fè konnen louwanj pou sila a ki rele nou soti nan fènwa pou antre nan limyè mèvèy li a; nou menm ki nan tan pase pa t yon pèp, men kounye a nou se pèp Bondye a; nou menm ki pa t resevwa mizèrikòd, men kounye a nou resevwa mizèrikòd. 1 Pyè 2:9, 10.

Pyè t ap idantifye nouvo pèp eli nan epòk pa li a, ki lè sa a se te legliz kretyen an. Yo te chwazi yo kòm yon “ras eli,” pandan yon peryòd kote Kris la ak Jan Batis la toude te idantifye ansyen pèp eli a kòm yon jenerasyon sèpan pwazon.

Nou ras sèpan pwazon, ki jan nou ka pale bon bagay, nou menm ki mechan? Paske se nan abondans kè a bouch la pale. Matye 12:34.

Jenerasyon yo te pase a se yon “ras vipè,” ki se yon senbòl Satan—reptil pwofesi Labib la. Jenerasyon yo te pase a te ranpli mezi tan pwobasyon pa yo, epi pandan kat jenerasyon yo te vin tabli nan karaktè vipè a. Yo te devlope fwon yon pwostitiye. Se poutèt sa vennsenk ansyen yo nan Ezekyèl chapit uit la dispoze bese devan solèy la. Yo te fòme karaktè papote a.

«Twazyèm mesaj zanj lan te voye bay lemonn, pou avèti lèzòm kont resevwa mak bèt la oswa mak imaj li sou fwon yo oswa nan men yo. Resevwa mak sa a vle di rive pran menm desizyon bèt la te pran, epi defann menm lide yo, an opozisyon dirèk ak Pawòl Bondye a.» Review and Herald, 13 jiyè 1897.

Mak bèt la se mak nonm peche a, ki se pap Wòm nan ak reprezantan tèren Satan. Vin nan menm panse ak bèt la, se vin nan menm panse ak Satan, ki senbolize kòm yon sèpan pwazon.

“Pou asire avantaj ak onè monn nan, legliz la te mennen pou l chèche favè ak sipò gran mesye latè yo; epi, konsa li te rejte Kris, yo te pouse l rann fidelite bay reprezantan Satan an—evèk Wòm nan.” The Great Controversy, 50.

Nan dènye jenerasyon yon ansyen pèp eli, karaktè yo reflete karaktè Satan. «Jenerasyon eli» a, ki nan tan pase yo pa t pèp Bondye a, vin eli atravè yon pwosesis eprèv, netwayaj ak pirifikasyon. Moun ki pase pwosesis eprèv la yo eli pou yo nan yon relasyon alyans ak Bondye. Senyè a te antre nan alyans ak legliz kretyen an, answit ankò ak Advantis milerit la, epi Li fè sa ankò ak san karannkat mil yo.

Lè Seyè a antre nan alyans avèk pèp Bondye a ki fèk chwazi a (yo menm ki, nan tan lontan, pa t pèp Bondye a), Li vini jwenn yo kòm Mesaje Alyans lan. Nan chak nan twa istwa ki akonpli Malachi chapit twa a, gen yon mesaje ki prepare chemen an pou Mesaje Alyans lan. Premye mesaje a se te Jan Batis, ki te tipifye dezyèm ak twazyèm mesaje a. Dezyèm mesaje a se te William Miller. Ansanm, karakteristik pwofetik Jan Batis ak William Miller tabli karakteristik mesaje ki prepare chemen an pou Mesaje Alyans lan vini epi antre nan alyans avèk san karantkat mil yo.

Twa mesaje yo ki prepare chemen an pou Kris la, ki se Mesaje Alyans lan, vini toudenkou nan tanp li a, montre yon travay ki akonpli nan tan jijman ankèt la, ki fini nan jijman egzekitif la.

“Nan dènye jou istwa tè sa a, alyans Bondye ak pèp li a ki kenbe kòmandman li yo dwe renouvle. ‘Nan jou sa a m ap fè yon alyans pou yo avèk bèt nan chan yo, avèk zwazo nan syèl la, ak avèk bèt k ap trennen sou tè a; m ap kraze banza a, nepe a, ak lagè sou tè a, epi m ap fè yo kouche an sekirite. Epi m ap fiyanse ou avè m pou tout tan; wi, m ap fiyanse ou avè m nan jistis, nan jijman, nan bonte ki plen lanmou, ak nan mizèrikòd. M ap menm fiyanse ou avè m nan fidelite; epi w ap konnen Seyè a.’”

« Et il arrivera en ce jour-là que j’exaucerai, dit l’Éternel, j’exaucerai les cieux, et ils exauceront la terre ; et la terre exaucera le blé, et le vin, et l’huile ; et ils exauceront Jizreel. Et je la sèmerai pour moi dans le pays ; et j’aurai compassion de celle qui n’avait pas obtenu compassion ; et je dirai à ceux qui n’étaient pas mon peuple : Tu es mon peuple ; et ils diront : Tu es mon Dieu. » Osée 2:14–23.

«Nan jou sa a, ... rès Izrayèl la, ak sila yo ki chape nan kay Jakòb la, ... y ap apiye sou Seyè a, Sen Izrayèl la, an verite.» Ezayi 10:20. Pami «tout nasyon, ak tout tribi, ak tout lang, ak tout pèp» pral gen moun ki va reponn ak kè kontan a mesaj la: «Gen krentif pou Bondye, epi bay li glwa; paske lè jijman li a rive.» Yo pral vire do bay tout zidòl ki mare yo ak tè sa a, epi y ap «adore sila a ki fè syèl la, tè a, lanmè a, ak sous dlo yo.» Yo pral delivre tèt yo anba tout antrav, epi y ap kanpe devan lemonn kòm moniman mizèrikòd Bondye. Paske yo obeyi a chak egzijans diven, zanj yo ak lèzòm yo ap rekonèt yo kòm sila yo ki «kenbe kòmandman Bondye yo, ak lafwa Jezi a.» Revelasyon 14:6–7, 12.

« “Gade jou yo ap vini, se Seyè a ki di sa, kote moun k ap laboure a va rive sou moun k ap rekòlte a, epi moun k ap foule rezen yo sou moun k ap simen grenn nan; mòn yo va degoute diven dous, epi tout ti mòn yo va koule. E m ap fè kaptivite pèp mwen an, Izrayèl, tounen [ranvèse], epi yo va bati lavil ki te fin kraze yo, epi yo va rete ladan yo; yo va plante jaden rezen, epi yo va bwè diven ki soti ladan yo; yo va fè jaden tou, epi yo va manje fwi yo. E m ap plante yo sou tè pa yo, epi yo p ap janm rache yo ankò soti sou tè pa yo a mwen te ba yo a, se Seyè a, Bondye pa ou la, ki di sa. Amos 9:13–15.” » Review and Herald, 26 fevriye 1914.

Malachi chapit twa te akonpli nan tan Kris la, epi nan tan Millerit yo, e de istwa sa yo idantifye akonplisman li nan dènye jou yo. Sè White mete akonplisman Malachi chapit twa an ann amoni ak travay Kris la pou pirifye tanp lan.

“Nan netwaye tanp lan anba men achtè ak vandè mond lan, Jezi te anonse misyon Li pou netwaye kè a anba salte peche a,—anba dezi tèren yo, anba move anvi egoyis yo, anba move abitid yo, ki gate nanm nan. Malachi 3:1–3 site.” The Desire of Ages, 161.

Netwayaj tanp lan pa Kris te fè a te reprezante travay li pou netwaye kè pechè ki repanti a. Nan ministè li pami lèzòm, li te netwaye tanp sou tè a de fwa.

Pwofèt la di: “Mwen wè yon lòt zanj desann soti nan syèl la, li te gen gwo pouvwa; e tè a te klere avèk laglwa li. E li rele byen fò ak yon vwa pwisan, li di: Gran Babilòn tonbe, li tonbe, e li vin tounen kote demon yo rete” (Revelation 18:1, 2). Se menm mesaj sa a dezyèm zanj lan te bay. Babilòn tonbe, “paske li fè tout nasyon yo bwè diven kòlè fònikasyon li a” (Revelation 14:8). Ki sa diven sa a ye?—Fo doktrin li yo. Li bay mond lan yon fo saba nan plas Saba katriyèm kòmandman an, epi li repete manti Satan te premye di Èv nan Jaden Edenn nan—imòtalite natirèl nanm nan. Anpil lòt erè ki sanble ak sa yo li gaye toupatou, “li anseye kòm doktrin kòmandman lèzòm yo” (Matthew 15:9).

“Lè Jezi te kòmanse ministè piblik Li a, Li te pirifye Tanp lan anba pwofanasyon sakrilèj li te sibi a. Pami dènye zak ministè Li yo, te gen dezyèm pirifikasyon Tanp lan. Konsa tou, nan dènye travay avètisman pou mond lan, gen de apèl distenk ki fèt bay legliz yo. Mesaj dezyèm zanj lan se: ‘Babilòn tonbe, li tonbe, gran vil sa a, paske li fè tout nasyon yo bwè diven kòlè fònikasyon li’ (Revelation 14:8). Epi, nan gwo rèl mesaj twazyèm zanj lan, yo tande yon vwa soti nan syèl la k ap di: ‘Soti ladan li, pèp mwen an, pou nou pa patisipe nan peche li yo, e pou nou pa resevwa nan kalamite li yo. Paske peche li yo rive jis nan syèl la, e Bondye sonje inikite li yo’ (Revelation 18:4, 5).” Selected Messages, liv 2, 118.

Nan akonplisman Malachi chapit twa a, Jan Batis te mesaje ki te prepare pou Jezi, kòm Mesaje Alyans lan, vini toudenkou nan tanp Li a epi netwaye li de fwa. Nan ministè Li ki te dire twa zan e demi a, Li te netwaye tanp lan nan kòmansman ak nan fen ministè Li a, konsa Li te idantifye ke travay pirifikasyon an gen yon kòmansman ki reprezante fen an. Jezi toujou ilistre fen an avèk kòmansman an, e an akò avèk travay Li kòm Alfa ak Omega, twa zan e demi yo te kòmanse e yo te fini avèk yon netwayaj tanp lan.

Nan fen twa zan edmi yo, Li te vide san ki te konfime alyans la, alyans ki te akonpli prediksyon ki nan Danyèl chapit nèf la, selon ki Li t ap konfime alyans la avèk anpil moun pandan yon semèn, e nan mitan semèn sa a yo t ap retranche Li.

Apre swasantde semèn yo, yo va retranche Mesi a, men se pa pou tèt pa li; epi pèp chèf ki gen pou vini an va detwi lavil la ak Tanp lan; epi fen li va vini tankou yon inondasyon, e jouk nan fen lagè a, dezolasyon yo deja detèmine. Epi li va konfime alyans lan ak anpil moun pandan yon sèl semèn; e nan mitan semèn nan li va fè sakrifis la ak ofrann lan sispann; epi poutèt pwopagasyon abominasyon yo li va fè l tounen yon dezè, jouk nan konsomasyon an; epi sa ki detèmine a va vide sou sa ki vin dezole a. Danyèl 9:26, 27.

N ap kontinye etid sa a nan atik ki vin apre a.

“Paj apre paj ta ka ekri konsènan bagay sa yo. Tout konferans yo ap vin ledvennen ak menm prensip pèvèti sa yo. ‘Paske mesye rich ladan l yo plen vyolans, e abitan ladan l yo pale manti, e lang yo se twonpri nan bouch yo.’ Senyè a pral travay pou pirifye legliz li a. Mwen di nou an verite, Senyè a prèt pou l vire epi chavire nan enstitisyon yo ki rele pa non li.”

“Mwen pa kapab di egzakteman konbyen tan ankò pwosesis rafinman sa a ap kòmanse, men li pap pran lontan ankò pou l rive. Sila a ki gen laye li nan men li a pral netwaye tanp li a anba salte moral li yo. Li pral netwaye glasi li a nèt. Bondye gen yon kontestasyon ak tout moun ki pratike menm pi piti enjistis la; paske lè yo fè sa, yo rejte otorite Bondye, epi yo mete an danje pati pa yo nan ekspyasyon an, nan redanmsyon Kris la pran angajman pou l akonpli pou chak pitit gason ak pitit fi Adan. Èske sa ap vo lapenn pou nou pran yon chemen ki fè Bondye degoutans? Èske sa ap vo lapenn pou nou mete sou lansanwa nou dife etranj pou n ofri devan Bondye, epi pou n di sa pa fè okenn diferans?”

“Li pa t janm dapre lòd Bondye pou yo santre tèlman anpil bagay nan Battle Creek. Eta bagay yo kounye a se sa ki te prezante devan mwen kòm yon avètisman. Kè m malad lè m wè reprezantasyon sa a. Senyè a te bay avètisman pou anpeche eta bagay sa yo ki demoralizan, men yo pa t pran yo an konsiderasyon. ‘Nou se sèl tè a; men si sèl la pèdi gou li, ak kisa y ap ba li gou ankò? Depi lè sa a li pa bon pou anyen, sof pou yo jete l deyò, epi pou moun pile l anba pye yo.’”

“Mwen fè apèl ak frè m yo pou yo reveye. Sof si yon chanjman fèt byen vit, mwen dwe prezante reyalite yo bay pèp la; paske eta bagay sa yo dwe chanje; moun ki pa konvèti pa dwe ankò administratè ak direktè nan yon travay ki tèlman enpòtan e sakre. Ansanm ak David nou oblije di: ‘Li lè pou ou, Seyè, aji; paske yo anile lalwa ou a.’” Special Testimonies, 30, 31.