Akonplisman siy ki te reprezante pa solèy la, lalin nan, ak zetwal yo, istoryen yo, pyonye Advantis yo, ansanm ak ekriti Sè White yo, te trete yo avèk anpil detay. Kèk nan siy Jezi te pale yo pa osi byen konnen tankou lòt yo. Gen kèk moun sèlman ki rekonèt ke “detrès nasyon yo” sou “latè” a te gen yon akonplisman espesifik. Yo pa byen klè sou sa senbòl souke “pisans syèl yo” a reprezante, an kontrè ak souke pisans latè yo. Epi gen kèk Advantis Lawodise ki pa konprann ke “vini” “Pitit lòm nan k ap vini nan yon nwaj” la te akonpli nan istwa Millerit la.

“Jou egzak ak lè egzak retou Kris la pa t revele. Sovè a te di disip li yo ke li menm tou li pa t kapab fè yo konnen lè dezyèm aparisyon li a. Men, li te mansyone kèk evènman grasa yo yo te kapab konnen lè vini li a te pwòch. ‘Va gen siy,’ li te di, ‘nan solèy la, nan lalin nan, ak nan zetwal yo.’ ‘Solèy la va fè nwa, lalin nan p ap bay limyè li, epi zetwal syèl la va tonbe.’ Sou tè a, li te di, va gen ‘detrès pami nasyon yo, ak gwo konfizyon; lanmè a ak vag yo ap gwonde; kè moun ap febli anba laperèz, ak lè y ap tann bagay k ap vini sou tè a.’”

“‘Epi y ap wè Pitit lòm nan k ap vini sou nyaj syèl la avèk pouvwa ak anpil laglwa. Epi l ap voye zanj li yo ak gwo son twonpèt, epi y ap rasanble moun Bondye chwazi yo soti nan kat van yo, depi yon pwent syèl la jouk lòt la.’”

“Siy nan solèy la, lalin nan, ak zetwal yo, te akonpli. Depi lè sa a, tranblemanntè, tanpèt, vag lanmè, maladi kontajye, ak grangou miltipliye. Pi terib destriksyon yo, pa dife ak pa inondasyon, ap youn suiv lòt ak anpil prese. Dezas terib k ap rive de semèn an semèn yo pale avè n ak ton avètisman serye, yo deklare ke lafen an toupre, e ke yon bagay gwo e desizif pral byento, pa nesesite, pran plas.”

“Tan pwobasyon an p ap dire anpil ankò. Kounye a Bondye ap retire men li ki t ap kenbe tè a. Depi lontan li t ap pale ak gason ak fanm pa mwayen Lespri Sen li; men yo pa t koute apèl la. Kounye a li ap pale ak pèp li a, epi ak lemonn, pa mwayen jijman li yo. Tan jijman sa yo se yon tan mizèrikòd pou moun ki poko janm gen opòtinite pou aprann sa ki verite a ye. Senyè a ap gade yo avèk tandrès. Kè mizèrikòd li touche; men li toujou lonje pou delivre. Yon gwo kantite moun pral resevwa nan twoupo sekirite a, moun ki nan dènye jou sa yo pral tande verite a pou premye fwa.” Review and Herald, 22 novanm 1906.

Istwa Millerit la repete jiska nan dènye detay li yo nan dènye jou yo. “Siy” ki te make arive ak istwa premye zanj lan, se yon tip “siy” ki make arive ak istwa twazyèm zanj lan. Tout mouvman sakre refòmatè yo mache an paralèl ak mouvman twazyèm zanj lan nan dènye jou yo.

“Travay Bondye sou tè a prezante, depi yon epòk rive nan yon lòt, yon resanblans frapan nan chak gwo refòm oswa mouvman relijye. Prensip fason Bondye aji ak lèzòm yo toujou menm. Gwo mouvman enpòtan nan tan prezan an gen parèl yo nan sa ki te pase nan tan lontan, epi eksperyans legliz la nan syèk pase yo genyen leson ki gen anpil valè pou epòk pa nou an.” The Great Controversy, 343.

Istwa gwo zanj ki nan Revelasyon dizuit la reprezante a, se twazyèm zanj lan; epi istwa twazyèm zanj lan reprezante a mache paralèl ak istwa premye ak dezyèm zanj yo nan istwa Millerit la.

“Bondye bay mesaj Revelasyon 14 yo plas pa yo nan liy pwofesi a, e travay yo pa dwe sispann jouk nan fen istwa tè sa a. Premye ak dezyèm mesaj zanj lan se toujou verite pou tan sa a, epi yo dwe mache paralèl ak sa ki vini apre a. Twazyèm zanj lan pwoklame avètisman li avèk yon gwo vwa. ‘Apre bagay sa yo,’ Jan di, ‘mwen te wè yon lòt zanj desann sot nan syèl la, li te gen gwo pouvwa, e tè a te klere ak glwa li.’ Nan ekleraj sa a, limyè tout twa mesaj yo ini ansanm.” The 1888 Materials, 803, 804.

Travay premye ak dezyèm zanj yo, ki mache an paralèl ak travay twazyèm zanj lan, parèt tou nan parabòl dis vyèj yo.

“Mwen souvan voye bay parabòl dis vyèj yo, senk ladan yo te saj, e senk te sòt. Parabòl sa a te akonpli e li pral akonpli jis nan lèt li yo, paske li gen yon aplikasyon espesyal pou tan sa a, epi, menm jan ak mesaj twazyèm zanj lan, li te akonpli e li pral kontinye rete verite prezan jouk nan fen tan an.” Review and Herald, 19 out 1890.

Istwa ki reprezante nan chapit dis nan Liv Revelasyon an prezante kòm sèt loray yo, e sèt loray yo reprezante evènman ki te fèt pandan istwa Millerit yo, ki te istwa mesaj premye ak dezyèm zanj yo. Sèt loray yo tou reprezante “evènman k ap vini yo” ki rive nan dènye jou yo, e yo akonpli nan menm “lòd” la jan sa te ye nan istwa Millerit yo.

“Limyè espesyal yo te bay Jan an, ki te eksprime nan sèt loraj yo, te yon delineyasyon evènman ki t ap rive anba mesaj premye ak dezyèm zanj yo. …”

“Apre sèt loraj sa yo te fè tande vwa yo, lòd la vini bay Jan menm jan li te vini bay Danyèl konsènan ti liv la: ‘Sele bagay sa yo sèt loraj yo te pwononse yo.’ Sa yo gen rapò ak evènman alavni ki pral revele nan lòd pa yo.” The Seventh-day Adventist Bible Commentary, volume 7, 971.

Tout mouvman refòm yo paralèl youn ak lòt, e yo dwe rasanble ansanm “liy sou liy,” pou ilistre dènye mouvman refòmatè a nan san karant-kat mil yo. Parabòl dis vyèj yo ilistre eksperyans entèn pèp Bondye a nan mouvman Millerit la ak mouvman san karant-kat mil yo.

«Parabòl dis vyèj yo nan Matye 25 la montre tou eksperyans pèp Advantis la.» The Great Controversy, 393.

Travay ak mesaj ni Millerit yo ni san karannkat mil yo reprezante pa twa zanj yo nan Revelasyon katòz.

“Mwen te genyen bèl opòtinite pou m jwenn yon eksperyans. Mwen te genyen yon eksperyans nan mesaj premye a, dezyèm nan, ak twazyèm zanj yo. Zanj yo reprezante tankou y ap vole nan mitan syèl la, y ap pwoklame bay lemonn yon mesaj avètisman, epi yo genyen yon rapò dirèk ak pèp k ap viv nan dènye jou istwa tè sa a. Pèsonn pa tande vwa zanj sa yo, paske yo se yon senbòl ki reprezante pèp Bondye a k ap travay an amoni ak linivè syèl la. Gason ak fanm, limen pa Lespri Bondye a, epi sanktifye pa mwayen verite a, pwoklame twa mesaj yo nan lòd pa yo.” Life Sketches, 429.

Evènman pwofetik yo ki reprezante nan Revelasyon chapit dis la, se sèt loraj yo ki reprezante yo. Evènman sa yo make kote sa ki diven an ini avèk sa ki imen an. “Siy” Kris te idantifye nan Matye chapit vennkat, Mak trèz ak Lik venteyen reprezante “siy” ki te anonse mouvman Millerit la epi yo reprezante yon temwayaj paralèl pou mouvman san karannkat mil la. San karannkat mil yo pa goute lanmò, jan sa reprezante pa Enòk ak Eli. 11 septanm 2001, “siy” Kris te idantifye kòm sa ki make rive dènye jenerasyon istwa tè a, idantifye nan Lik chapit venteyen. Pou yon moun pami gwoup sa a ki te reprezante pa Enòk ak Eli, yo rele san karannkat mil la, sa mande pou “siy” la ak tout sa li reprezante rekonèt.

Apre Jezi te fin mennen disip li yo atravè istwa “siy” yo ki te anonse kòmansman mouvman Millerit la, li repete epi elaji temwayaj istorik li a lè li mete ladan l yon parabòl ki te reprezante menm istwa a.

Li pale avèk yo an parabòl: Gade pye fig frans lan, ak tout lòt pyebwa yo; lè yo kòmanse pouse fèy, nou wè sa e nou konnen pa nou menm ke sezon lete a prè. Konsa tou nou menm, lè nou wè bagay sa yo ap rive, konnen ke wayòm Bondye a prè. Anverite mwen di nou sa, jenerasyon sa a p ap pase, jouk tout bagay sa yo akonpli. Syèl la ak tè a va pase; men pawòl mwen yo p ap janm pase. Lik 21:29–33.

Jezi kòmanse parabòl la lè li idantifye yon distenksyon ant « pye fig frans lan », nan sengilye, ak « tout pyebwa yo ». « Pye fig frans lan » se pèp alyans lan, ki nan dènye jou yo se Advantis Lawodise a, ki deklare li se pèp rès Bondye a. Lòt « pyebwa yo » yo te Janti yo.

“Remake madichon pye fig frans lan, ki reprezante nasyon jwif la, kouvri ak fèy pwofesyon, men san okenn fwi pou yo jwenn sou li. Madichon an pwononse sou pye fig frans lan, ki reprezante ajan moral, panse, vivan an, Bondye madichonnen, k ap viv menm jan jwif yo te viv pandan karant ane apre evènman sa a, men li te mouri. Remake, lòt pyebwa yo, ki reprezante moun lòt nasyon yo, pa t kouvri. Yo te san fèy, yo pa t ap fè okenn pretansyon kòm si yo te gen konesans Bondye. Tan pou yo pote fwi a pa t ankò.” Special Testimonies for Ministers and Workers, number 7, 59–61.

Advantis Laodiseyen nan dènye jou yo anba madichon, paske byenke li deklare li se pèp rès Bondye a, deklarasyon li a pa pote fwi. Jezi ap fè de pwen ki mare youn ak lòt, men ki diferan, nan pasaj la. Li ap idantifye diferans ki genyen ant pèp Bondye a dapre deklarasyon yo ak moun lòt nasyon yo, ki pa deklare yo soutni lwa Bondye a, ni yo pa posede Lespri Pwofesi a, ki se karakteristik rès la nan dènye jou yo, e se bagay sa yo Advantis Laodiseyen an deklare li soutni. Fèy yo nan dènye jou yo reprezante deklarasyon pretandi pou yo se rès Jan te idantifye nan liv Revelasyon an.

“Lemonn payen an te reprezante pa pyebwa fig frans ki pa t gen fèy ni fwi. Menm jan ak Jwif yo, payen yo te manke pyete; men yo pa t pretann yo te nan favè Bondye. Yo pa t ap vante tèt yo kòm moun ki gen yon espirityalite elve. Yo te avèg nèt sou chemen ak zèv Bondye yo. Pou yo menm, tan fig yo pa t ko rive. Yo te toujou ap tann yon jou ki ta pote limyè ak espwa pou yo.” Signs of the Times, 15 fevriye 1899.

Distenksyon ant pyebwa fig frans lan ak lòt pyebwa yo te resevwa yon lòt distenksyon ankò nan men Kris la. Tan pou pyebwa yo pouse boujon yo pou fig frans yo te diferan de tan pyebwa nasyon lòt bò dlo yo te dwe pouse boujon yo. Nan dènye jou yo, “de apèl diferan yo bay legliz yo,” epi premye vwa zanj ki nan Revelasyon chapit dizwit la idantifye tan kote pouse boujon pou san karannkat mil yo te dwe fèt. “Dezyèm vwa” Revelasyon dizwit la reprezante lè lòt pyebwa yo te dwe pouse boujon yo.

Nan jou Kris la, Juif yo te pyebwa fig frans lan, moun lòt nasyon yo te lòt pyebwa yo. Nan istwa Milerit la, Pwotestan yo te pyebwa fig frans lan, epi Milerit yo te lòt pyebwa yo. Nan dènye jou yo, Advantis Lawodise a se pyebwa fig frans ki pa bay fwi a, yo retire l nan Jerizalèm nan (jaden rezen an), epi san karannkat mil yo se pyebwa fig frans ki bay fwi. Lòt pitit Bondye yo ki toujou nan Babilòn yo reprezante kòm moun lòt nasyon yo.

Yon “moun lòt nasyon,” pa definisyon, se yon “etranje.” Pyebwa lòt nasyon yo andòmi (mò), yo pa pote boujon ni fwi nan moman pyebwa fig frans lan ap boujonnen epi retounen viv. Yon pyebwa andòmi se yon pyebwa sèk; e lè yo rele moun lòt nasyon yo pou yo soti Babilòn, pa dezyèm vwa Revelasyon chapit dizwit la, lè sa a yo pral chwazi kenbe jou repo setyèm jou a epi antre nan alyans avèk Senyè a.

Ni pitit etranje a ki mete tèt li ansanm ak Senyè a pa dwe pale konsa, li di: Senyè a separe m nèt ale ak pèp li a. Ni enik la pa dwe di: Gade, mwen se yon pyebwa sèch. Paske men sa Senyè a di konsènan enik yo ki kenbe saba mwen yo, ki chwazi bagay ki fè m plezi, epi ki kenbe fèm alyans mwen an: M ap ba yo, nan kay mwen an ak anndan mi mwen yo, yon plas ak yon non ki pi bon pase sa pitit gason ak pitit fi yo genyen; m ap ba yo yon non etènèl ki p ap janm disparèt. Menm jan an tou, pitit etranje yo ki mete tèt yo ansanm ak Senyè a pou sèvi l, pou renmen non Senyè a, pou vin sèvitè li, tout moun ki kenbe saba a san yo pa pwofane l, epi ki kenbe fèm alyans mwen an; se yo menm m ap mennen sou mòn sen mwen an, epi m ap fè yo kontan nan kay lapriyè mwen an: ofrann yo boule nèt ak sakrifis yo va aksepte sou lotèl mwen an; paske kay mwen an va rele yon kay lapriyè pou tout pèp. Ezayi 56:3–7.

Yon etranje se yon “janti,” epi “dezyèm vwa a” rele yo pou yo soti lavil Babilòn; epi yo mennen yo sou mòn sen Bondye a; lè sa a, se pral mòn “sen” pa li a, paske ble a ak move zèb yo pral fin separe pa pwosesis eprèv la ki reprezante nan istwa “premye vwa a”. Lè yo vini sou mòn Senyè a nan dènye jou yo, Janti yo p ap etranje ankò, ni pyebwa sèch.

Solèy la ak lalin nan va fè nwa, e zetwal yo va rale klète yo. Seyè a va gwonde soti nan Siyon, epi li va fè tande vwa li depi Jerizalèm; syèl la ak tè a va souke; men, Seyè a va espwa pèp li a, ak fòs pitit Izrayèl yo. Konsa n’a konnen se mwen menm ki Seyè a, Bondye nou an, k ap rete nan Siyon, mòn apa pou mwen an; lè sa a Jerizalèm va sen, e pa p gen etranje ki va pase ladan l ankò. Joèl 3:15–17.

Inogirasyon listwa kote “dezyèm vwa” a rele lòt bann mouton Bondye yo soti lavil Babilòn genyen “siy” ki te prefigire pa siy mouvman Millerite la. Nan chapit vennkat Matye, chapit trèz Mak, ak chapit venteyen Lik, temwayaj Kris la n ap konsidere a prezante. Nan chak nan twa temwen sa yo, youn nan “siy” yo idantifye se ke pisans syèl yo pral souke; men nan reprezantasyon Jowèl la sou “siy” ki idantifye kilè Jerizalèm pral “sen”, tou de “syèl yo ak tè a pral tranble.”

Jowèl ap idantifye akonplisman pafè “siy” yo te predi yo, ki rive lè Jerizalèm sen. Lè sa a, Seyè a fin retire peche yo sou san karannkat mil yo, epi legliz Laodise a fin pase nan mouvman Filadèlfi a. Se lè sa a sizyèm mouvman an (Filadèlfi) vin tounen wityèm mouvman an (Filadèlfi), ki soti nan sèt legliz yo. Se lè sa a Legliz Militan an vin tounen Legliz Triyonfan an. Legliz Militan an se yon non yo bay legliz Bondye a ki konpoze ak ble a ansanm ak move zèb yo. Legliz Triyonfan an se mòn sen Bondye a ki “sen,” epi “pa gen etranje k ap pase nan li ankò.”

Inogirasyon drapo a ki leve a, ki se Legliz Triomfan an, ki se “wityèm nan ki soti nan sèt yo”, ki se lè Jerizalèm “sen”, akonpaye ak “siy”. Pou Jezi te bay pèp Li a pwen referans pou yo rekonèt “siy” lavi oswa lanmò a, ki idantifye sele san karannkat mil yo, Li te sèvi ak pyebwa yo ansanm ak sik natirèl lavi yon pyebwa pou anseye leson ki gen pi gwo enpòtans lan.

“Kris te mande pèp li a pou yo veye siy avènman li a, epi pou yo rejwi lè yo ta wè siy k ap anonse vini Wa yo a. ‘Lè bagay sa yo kòmanse rive,’ li te di, ‘alò gade anlè, epi leve tèt nou; paske redanmsyon nou ap pwoche.’ Li te lonje dwèt sou pyebwa k ap boujonnen nan sezon prentan an, epi li te di: ‘Lè yo kòmanse pouse fèy, nou wè sa, epi nou konnen pa nou menm ke lete deja toupre. Konsa tou nou menm, lè nou wè bagay sa yo rive, konnen ke wayòm Bondye a toupre.’ Luke 21:28, 30, 31.” The Great Controversy, 308.

Lè pyebwa yo nan sezon Prentan an kòmanse pouse boujon, sezon Ete a toupre.

Rekòt la pase, sezon lete a fini, epi nou pa sove. Jeremi 8:20.

Pyebwa k ap boujonnen yo montre se prentan; konsa nou konnen ete a toupre, e se nan ete a yo ranmase rekòt la.

Lènmi ki simen yo se dyab la; rekòt la se lafen mond lan; epi moun k ap rekòlte yo se zanj yo. Matye 13:39.

Rekòt la se nan fen mond lan. Lè pyebwa yo kòmanse pouse boujon, nou dwe konnen fen mond lan toupre rive.

“Yon pawòl Sovè a pa dwe sèvi pou detwi yon lòt. Byenke pèsonn pa konnen ni jou a ni lè vini Li a, nou resevwa enstriksyon e nou gen obligasyon pou nou konnen lè li pre. Anplis, yo anseye nou ke neglije avètisman Li a, epi refize oswa neglije konnen lè avènman Li a pre, sa ap menm jan fatal pou nou jan sa te ye pou moun ki t ap viv nan tan Noye yo, lè yo pa t konnen ki lè delij la t ap vini.” The Great Controversy, 371.

N ap kontinye etid nou sou Lik chapit vennenyen an nan pwochen atik la.

“Mwen te wè ke puisans latè yo kounye a ap souke e ke evènman yo ap vini youn apre lòt nan lòd. Lagè, ak bri lagè, nepe, grangou, ak maladi epidemi se premye bagay ki pou souke puisans latè yo; apre sa vwa Bondye pral souke solèy la, lalin nan, ak zetwal yo, epi latè sa a tou. Mwen te wè ke soukous puisans yo an Ewòp la se pa, jan kèk moun ap anseye, soukous puisans syèl la; men se soukous nasyon yo ki an kòlè.” Early Writings, 41.