Lè limyè Daniel chapit onz, vèsè karant rive karantsenk, te louvri nan tan lafen an an 1989, ènmi verite yo te bay yon rezistans ki te pèmèt Bondye revele verite pou defann prensip debaz pasaj la nan liv Daniel la, ki apre sa te vin sijè ak pwen santral atak Satan yo. Kontwovès sa a sou verite ak erè nan istwa sa a te sèvi pa Sentespri a pou idantifye sèten règ pwofetik ki t ap ogmante plis konesans ki te louvri a e ki, apre sa, t ap sèvi pou teste dènye jenerasyon nan istwa tè a. Nou te ap konsidere “twa aplikasyon pwofesi,” epi nou te idantifye aplikasyon sa yo kòm yon règ prensipal ki te revele atravè pwosesis rezistans Satan te prezante pandan jou sa yo ki pase yo. Pwosesis kontwovèsyal sa a, Sè White idantifye li kòm “souke a.”
“Mwen te wè pwovidans Bondye a nan mitan pèp Li a, e yo te montre m ke chak eprèv pwosesis rafinaj ak pirifikasyon an fè sou kretyen ki fè pwofesyon lafwa pwouve ke gen kèk ki salte. Bon lò a pa toujou parèt. Nan chak kriz relijye, gen kèk ki tonbe anba tantasyon. Soukous Bondye a soufle ale foul moun tankou fèy sèch. Pwosperite miltipliye yon gwo kantite moun ki fè pwofesyon. Advèsite netwaye yo soti nan legliz la. Kòm yon klas, lespri yo pa fèm ak Bondye. Yo soti nan mitan nou paske yo pa t pou nou; paske lè tribilasyon oswa pèsekisyon leve poutèt pawòl la, anpil ap pran eskandal.” Testimonies, volim 4, 89.
“Souke” a fèt lè verite a dezsele pa Lyon tribi Jida a, epi apre sa li prezante.
“M te mande siyifikasyon soukous mwen te wè a, e yo te montre m ke li t ap lakòz pa temwayaj dwat la, ki te pwovoke pa konsèy Temwen Fidèl la bay Laodise yo. Sa pral gen efè li sou kè moun k ap resevwa li a, e sa pral mennen li pou leve estanda a byen wo epi fè verite dwat la soti san rete. Gen kèk ki p ap sipòte temwayaj dwat sa a. Yo pral leve kont li, e se sa menm ki pral lakòz yon soukous pami pèp Bondye a.” Early Writings, 271.
Entwodiksyon “verite” toujou lakòz yon soukous, e verite ki te dezsele an 1989 la te fè egzakteman sa. Youn nan benefis rezistans ki te leve kont verite a se te devlopman yon seri règ pou tabli ogmantasyon konesans pandan ane ki te swiv 1989 yo. Devlopman règ sa yo mache an paralèl ak devlopman yon seri règ nan peryòd Milerit yo. Tout aplikasyon trip pwofesi biblik yo kontribye nan klète evènman dènye jou yo.
Aplikasyon trip Roma ak Babilòn yo tabli relasyon ant fanm nan ak bèt li monte sou li a e li gouvène sou li pandan istwa kriz lwa dimanch lan, ki se tou istwa jijman egzekitif Bondye sou pwostitiye Babilòn nan.
Twa aplikasyon “mesaje ki prepare chemen pou Mesaje Alyans lan” yo, ansanm ak sa yo rele “Eli,” idantifye travay la ak mesaj la nan de peryòd ki ilistre fen tan gras la nan dènye jou yo. Premye peryòd la kòmanse ak premye vwa nan Revelasyon chapit dizwit la, ki reprezante kòmansman jijman ankèt la sou vivan yo pou Advantis Ladowiseyen an; epi dènye peryòd la kòmanse ak dezyèm vwa nan Revelasyon chapit dizwit la, ki reprezante jijman egzekitif la sou pwostitye Babilòn nan.
Twa aplikasyon Wòm ak Babilòn yo reprezante istwa ekstèn pèp Bondye a nan dènye jou yo, tandiske twa aplikasyon Eli ak mesaje ki prepare chemen an reprezante istwa entèn pèp Bondye a nan dènye jou yo. Twa aplikasyon twa Malè yo idantifye mesaj ki travèse toude peryòd sa yo, ki ansanm reprezante peryòd final jijman an, ki kòmanse avèk kay Bondye a, epi apre sa sou sila yo ki andeyò kay Bondye a. Twa Malè yo idantifye ke Islam se mesaj lapli ta a, epi tou zouti jijman Bondye sèvi avè l pou sila yo ki fè respekte adorasyon solèy la sou tout limanite. Fen jijman an reprezante “jou vanjans Bondye yo,” ni sou legliz aposta Li a ni sou mechan ki andeyò legliz Li a.
Lè Jezi te kòmanse ministè Li nan sinagòg Nazarèt la, Li te sèvi ak Ezayi chapit swasanteyen pou defini ministè Li, mesaj Li ak travay Li, ki te gen ladan yo idantifikasyon tan vanjans Bondye a. Ministè Li, mesaj Li ak travay Li te prefigire ministè, mesaj ak travay san karannkat mil yo, paske pwofetikman yo swiv Ti Mouton an nenpòt kote Li ale.
Lespri Senyè BONDYE a sou mwen; paske Senyè a wenn mwen pou m anonse bon nouvèl bay moun ki dou yo; li voye m pou m pansnen kè ki brize yo, pou m pwoklame delivrans pou prizonye yo, ak ouvèti prizon an pou moun ki mare yo; Pou m pwoklame lane favè Senyè a, ak jou vanjans Bondye nou an; pou m konsole tout moun ki nan dèy; Pou m tabli pou sila yo ki nan dèy nan Siyon, pou m ba yo bèlte olye sann dife, lwil lajwa olye dèy, rad lwanj olye lespri loude; pou yo kapab rele yo pyebwa jistis, plantasyon Senyè a, pou li kapab glorifye. Epi yo pral bati ansyen ravaj yo, yo pral leve ansyen dezolasyon yo, epi yo pral repare lavil ki te tounen ravaj, dezolasyon anpil jenerasyon. Etranje yo pral kanpe pou yo nouri twoupo nou yo, epi pitit etranje yo pral moun k ap travay tè nou yo ak moun k ap pran swen jaden rezen nou yo. Men nou menm, y ap rele nou Prèt Senyè a: moun yo va rele nou Minis Bondye nou an: nou pral manje richès nasyon yo, epi nan glwa yo nou pral fè nou grandizè. Ezayi 61:1–6.
Jezi te wen resevwa onksyon nan batèm Li a, e repè sa a se yon tip ki reprezante 11 septanm 2001, lè onksyon Sentespri a te kòmanse desann sou sila yo ki te rekonèt ke vide dènye lapli a nan dènye jou yo te deja tipifye pa istwa Millerit yo, ki te ansyen dezolasyon yo ke san karan kat mil yo t ap rebati ankò, yon fwa yo ta retounen sou ansyen chemen Jeremi yo.
Mesaj sou jistis Kris la, ki soti nan rebelyon ane 1888 la, te vin tounen laverite prezan ankò; e mesaj ki soti nan rebelyon ane 1888 la se te bon nouvèl ki gen pouvwa pou mare blesi kè ki kraze yo, men ki san fòs pou l louvri kè di moun ki gen je pou wè, men ki pa wè, epi ki gen zòrèy pou tande, men ki pa konprann. Mesaj sou jistis Kris la, ki soti nan rebelyon ane 1888 la, se te tou mesaj pou Laodise a, ki te rive ankò pou l louvri pòt prizon moun ki te prizonye peche yo, pa Moun ki gen pouvwa pou l louvri pòt pesonn pa ka louvri, epi fèmen pòt pesonn pa ka fèmen.
Nan dat 11 septanm 2001, sila yo ki te gen pou prezante bon nouvèl sa yo, te gen pou yo pwoklame tou ane ki akeyab Seyè a ak jou vanjans Bondye a. Ane akseptasyon Seyè a te kòmanse nan menm epòk sa a tou, e Li nèt ale dispoze resevwa repantans yon Lawodiseyen, jouk jou vanjans Bondye a rive avèk lwa dimanch k ap vini talè a Ozetazini. Lè sa a, vanjans Li pral parèt sou yon legliz ki te refize konnen tan vizitasyon li a, epi an menm tan jijman pwogresif la sou pwostitiye Babilòn nan kòmanse.
Nan jou akseptasyon Li a, Li pwomèt pou Li konsole tout moun k ap plenn yo, epi moun sa yo k ap plenn nan Jerizalèm yo ilistre nan Ezekyèl chapit nèf. Konsolasyon yo fèt pa Konsolatè a, atravè resepsyon mesaj lapli denye a ki lè sa a ap vide sou yo. Men, sèlman si yo rekonèt lapli a. Yon fwa yo posede Konsolatè a, epi yo akonpli travay pou rebati ansyen kote ki te fin kraze yo, atravè metodoloji “liy sou liy,” sa ki ilistre nan pasaj Ezayi a kòm travay pou mete liy pwofesi ki reprezante dezolasyon istwa sakre a, sou yon lòt liy pwofesi ki ilistre yon dezolasyon. Nan travay sa a yo leve dezolasyon anpil jenerasyon yo. Lè sa a, “etranje yo” pral reponn a moun sa yo k ap plenn yo, ki leve kòm yon drapo, pou etranje yo wè.
Pwoklamasyon Kris la konsènan travay ak ministè Li, jan sa tabli nan Ezayi chapit swasantyenn, se travay ak ministè san karantkat mil yo. Travay sa a te ilistre nan mouvman refòm sakre yo, epi an 1989, tan lafen an te rive, yon tan tout “tan lafen” ki te vini anvan yo te deja prefigire. Menm jan yon vèsè, Danyèl chapit uit, vèsè katòz, te idantifye kòm fondasyon ak poto santral mouvman Millerit la, konsa tou vèsè ki se fondasyon ak poto santral mouvman Future for America a se Danyèl chapit onz, vèsè karant. Pou Millerit yo, limyè poto santral la te reprezante kòm limyè vizyon larivyè Oulayi a, epi pou mouvman Future for America a, limyè poto santral la te reprezante kòm limyè vizyon larivyè Idèkèl la.
“Limyè Daniel te resevwa nan men Bondye a te bay espesyalman pou dènye jou sa yo. Vizyon li te wè bò rivaj Ulai ak Hiddekel yo, gwo rivyè Chinear yo, kounye a yo nan pwosesis akonplisman, e tout evènman yo te anonse davans yo pral rive talè konsa.” Testimonies to Ministers, 112.
Limyè toude vizyon yo, jan de rivyè yo reprezante yo, mare ansanm, epi yo rive akonpli nan dènye jou yo. “Lyen” mityèl yo a reprezante konbinezon imen ak diven, ki se mesaj Sè White repete idantifye kòm mesaj Kris la nan kontèks kote limanite ini ak divinite pa fè peche. De rivyè yo reprezante menm lyen sa a.
“Pa gen anyen ki pi piti pase obeyisans pafè ki kapab satisfè mezi egzijans Bondye. Li pa t kite egzijans li yo nan okenn endefinisyon. Li pa t kòmande anyen ki pa nesesè pou mennen lèzòm ann amoni avèk li. Nou dwe montre pechè yo ideyal karaktè li a, epi mennen yo bay Kris la, se gras li sèlman ki ka fè yo rive atenn ideyal sa a.
“Sovè a te pran sou tèt Li enfimite limanite a, e Li te viv yon lavi san peche, pou lèzòm pa t gen okenn rezon pou yo pè ke, poutèt feblès nati imen an, yo pa t ap kapab genyen batay la. Kris la te vini pou fè nou vin ‘patizan nati diven an,’ e lavi Li deklare ke limanite, lè li ini ak divinite, pa fè peche.
“Sovè a te genyen laviktwa pou montre moun ki jan li menm tou li ka genyen laviktwa. Kris te fè fas ak tout tantasyon Satan yo ak pawòl Bondye a. Lè Li te mete konfyans Li nan pwomès Bondye yo, Li te resevwa pouvwa pou obeyi kòmandman Bondye yo, epi tantatè a pa t ka jwenn okenn avantaj sou Li. Pou chak tantasyon, repons Li te toujou: ‘Sa ekri.’ Konsa, Bondye ban nou pawòl Li tou pou nou ka reziste kont sa ki mal. Gen pwomès ki gran anpil e ki gen anpil valè ki pou nou, pou, grasa yo, nou ‘ta kapab patisipe nan nati diven an, apre nou fin chape anba koripsyon ki nan lemonn nan poutèt move dezi.’ 2 Pyè 1:4.”
“Envite sila ki anba tantasyon an pou yo pa gade sikonstans yo, ni feblès pwòp tèt yo, ni fòs tantasyon an, men pou yo gade pouvwa pawòl Bondye a. Tout fòs li se pa nou. Men sa salmis la di: ‘Mwen sere pawòl ou nan kè m, pou m pa peche kont ou.’ ‘Se pa pawòl bouch ou mwen kenbe tèt mwen lwen chemen destriktè a.’ Sòm 119:11; 17:4.” The Ministry of Healing, 181.
Ogmantasyon konesans lan an 1798 ak an 1989 te reprezante yon ouvèti sele Sou Pawòl pwofetik Bondye a. Pawòl li bay pouvwa pou genyen batay la menm jan Li te genyen l, epi “lavi Li deklare ke limanite, lè li ini ak divinite, pa komèt peche.” Vizyon larivyè Ulayi a se vizyon marah aparisyon Li a, ki reprezante pa pwofesi de mil twasan jou yo. Vizyon larivyè Idèkèl la se vizyon chazon istwa pwofetik la, ki reprezante pa pwofesi de mil senk san ven lane yo. Vizyon marah la reprezante divinite, epi vizyon chazon an reprezante limanite.
Tou de rivyè ansyen Chinea yo, ki se Ulayi a ak Idèkèl la, oswa sa yo konnen jodi a kòm Tig la ak Efrat la, finalman reyini nan chimen dlo Chatt al-Arab la nan sid Irak, epi Chatt al-Arab la apre sa vide nan Gòlf Pèsik la. Jezi sèvi ak sa ki fizik ak natirèl pou reprezante sa ki espirityèl, epi vizyon ki asosye ak de rivyè yo, ki kounye a nan pwosesis akonplisman, reprezante yon lyen ant sa ki imen ak sa ki diven ki fèt pandan yo ap rive nan fen vwayaj yo bò lanmè a. Verite sa a tabli nan kòmansman de pwofesi yo ki reprezante pa de vizyon Danyèl chapit uit, vèsè trèz ak katòz. Youn nan vizyon yo se kesyon an, lòt la se repons lan, epi dapre lojik yo pa ka separe.
Vizyon limanite a, ki idantifye pyesaj Tanp lan ak lame a anba pye, te kòmanse nan ane 677 av. J.-K., epi vizyon divinite a, ki idantifye aparisyon Kris la, te kòmanse nan ane 457 av. J.-K. Lyen ant divinite ak limanite a reprezante pa desanven (220) ane yo, ki mare de pwen depa de vizyon yo ansanm. Desanven se yon senbòl “lyen limanite avèk divinite,” epi li reprezante tou pa lyen ki genyen ant ogmantasyon konesans lan nan tan lafen an an 1798, ak ogmantasyon konesans lan nan tan lafen an an 1989.
Mesaj fòmalize ki te sòti nan ogmantasyon konesans lan an 1798, te premye prezante pa Miller an 1831 (epi apre sa nan jounal Vermont Telegraph an 1833). Ane 1831 se desanven ane apre piblikasyon Bib Wa Jak la nan ane 1611. Bib Wa Jak la te reprezante yon dokiman doub nan Ansyen ak Nouvo Testaman yo. Kòmansman ak fen peryòd desanven ane sa yo te “lye” yon piblikasyon diven ak yon piblikasyon imen. Enfòmasyon piblikasyon imen an te sòti nan limyè diven ki te dezsele nan tan lafen an an 1798, epi apre sa li te fòmalize atravè travay yon enstriman imen, ki te kòmanse pibliye li an 1831. Se te yon piblikasyon diven, avèk yon mesaj ki te sele pa Bondye, ki apre sa limanite te dezsele, epi apre sa yon enstriman imen te prezante li. Mo ebre ki tradui kòm “publish” nan Pawòl Bondye a vle di rele byen fò pou kriye (bay), (vin) popilè, envite, mansyone, bay non, preche, pwoklame, pwononse, pibliye. Miller te kòmanse pibliye mesaj li an 1831, epi apre sa an 1833 li te literalman pibliye nan Vermont Telegraph.
Mesaj ofisyèl ki te sòti nan ogmantasyon konesans lan an 1989 te premye pibliye an 1996 (nan magazin The Time of the End), desanven ane apre piblikasyon de dokiman sakre yo te konnen kòm Declaration of Independence an 1776 (epi apre sa Constitution of the United States) an 1789. Kòmansman ak fen desanven ane sa yo mare divinite ak limanite, epi sa fèt atravè piblikasyon de dokiman diven yo, kòmanse an 1776. Lè liv Danyèl la te de sele nan tan lafen an an 1989, mesaj ofisyèl ki te vin pran fòm atravè travay yon enstriman imen te pibliye an 1996. Sekans lan te yon piblikasyon diven, apre sa yon deseleman, epi apre sa yon piblikasyon imen.
Nan toude tan lafen yo, yo idantifye twa etap laverite yo. Toude kòmanse ak yon piblikasyon diven kòm premye etap la, epi yon piblikasyon imen ki eksplike yon mesaj diven se dènye etap la. Etap ki nan mitan an se lè Lyon tribi Jida a ouvri sele mesaj diven an pou istwa patikilye sa a, epi apre sa li chwazi yon enstriman imen pou rasanble limyè ki te devwale nan dokiman diven an. Lè devwalman sele yo fèt, rebelyon manifeste pa mechan yo ki pa konprann ogmantasyon konesans lan. Konsa, yon piblikasyon diven reprezante pa premye lèt alfabè ebre a, ogmantasyon konesans lan reprezante pa trèzyèm lèt la kote rebelyon manifeste, epi piblikasyon imen mesaj diven espesyal la pou istwa sa a se dènye lèt alfabè ebre a; epi, ansanm, twa lèt sa yo vle di “laverite”.
Vizyon Rivyè Ulai ak Hiddekel yo, ki kounye a nan pwosesis akonplisman, idantifye ke nan dènye jou yo ogmantasyon konesans ki soti nan toude rivyè yo ini ansanm pou pwouve ke divinite ini ak limanite pa peche. Danyèl te resevwa vizyon ki reprezante aparisyon Kris la nan konklizyon pwofesi de mil twasan ane a an 1844 pandan li te bò Rivyè Ulai.
Epi mwen wè nan yon vizyon; epi sa te rive, lè m t ap gade a, mwen te lavil Chouchan, nan palè a, ki nan pwovens Elam; epi mwen wè nan yon vizyon, e mwen te bò larivyè Oulayi. Danyèl 8:2.
Danyèl te resevwa vizyon ki reprezante vizyon de mil senk san venn ane istwa pwofetik la pandan li te bò larivyè Idèkèl.
Epi nan vennkatriyèm jou premye mwa a, antanke mwen te bò gran rivyè a, ki se Hiddekel. Danyèl 10:4.
Apre sa, nan vèsè katòz, Gabriyèl te idantifye objektif vizyon chazon Rivyè Idèkèl la.
Koulye a mwen vini pou fè w konprann sa ki pral rive pèp ou a nan dènye jou yo; paske vizyon an toujou pou anpil jou ankò. Daniel 10:14.
Vizyon yo te bay bò larivyè Ulayi a idantifye “aparans” Kris la, (divinite li), lè Li te vini toudenkou nan tanp Li a, 22 Oktòb 1844. Li te reprezante “divinite” k ap antre nan tanp Millerit yo (imanite) nan dat sa a, pou Jou Ekspyasyon an, sa vle di jou “fè youn” nan, ki reprezante konbinezon divinite ak limanite. Vizyon yo te bay bò larivyè Idèkèl la idantifye sa ki pral rive pèp Bondye a (imanite) nan dènye jou yo.
Kòmansman vizyon “aparans” lan te nan ane 457 anvan Jezikri. Sa te rive desanven (220) ane apre peryòd pwofetik ki te idantifye pilonnen tanp lan ak lame a, ki te kòmanse nan ane 677 anvan Jezikri. Fen desanven (220) ane sa yo, ki te mare ansanm nan pwen depa de vizyon yo, te make pa Mèveye Moun ki Konte a, ki se tou Mèveye Lengwis la nan Abakik 2:20.
Men Seyè a nan tanp sen li a: se pou tout tè a fè silans devan li. Abakik 2:20.
Lyen ant limanite ak divinite a, ki te reprezante nan kòmansman an pa pwen depa de pwofesi yo, te idantifye nan fen mityèl yo pa chapit ak vèsè ki te dekri aparisyon divinite a, ki te vini toudenkou nan tanp Li te konstwi pandan karannsis ane yo ki te kòmanse nan tan lafen an an 1798, epi ki te fini karannsis ane pita, nan dat 22 oktòb 1844.
Èske nou pa konnen nou se tanp Bondye, e Lespri Bondye rete nan nou? Si yon moun avili tanp Bondye, Bondye va detwi li; paske tanp Bondye a sen, e se tanp sa a nou ye. 1 Corinthians 3:16, 17.
Le 22 octobre 1844, en harmonie avec la vision de « l’apparition », Habacuc identifia que le Seigneur était dans son saint temple. Il avait relevé le temple qui avait été détruit et foulé aux pieds pendant deux mille cinq cent vingt ans, en quarante-six ans.
Epi pale avè l, epi di l konsa: Men sa Seyè ki gen tout pouvwa a di: Gade nonm yo rele BRANCH lan; l ap pouse soti nan plas pa l, epi l ap bati tanp Seyè a. Se li menm k ap bati tanp Seyè a; se li menm k ap pote glwa a, l ap chita sou twòn li, epi l ap gouvènen; li pral yon prèt sou twòn li; epi konsèy lapè a pral ant yo toude. Kouwòn yo va pou Hèlèm, pou Tobiya, pou Jedaya, ak pou Hèn, pitit gason Sofoni a, kòm yon souvni nan tanp Seyè a. Moun ki byen lwen yo va vini, y ap bati nan tanp Seyè a, epi n a konnen se Seyè ki gen tout pouvwa a ki voye m ban nou. Epi sa va rive, si nou koute vwa Seyè, Bondye nou an, avèk anpil atansyon. Zakari 6:12–15.
Nan Jan 2:20, apre Kris te fin netwaye tanp lan, sa ki, dapre Sè White, te yon akonplisman Malachi chapit twa, menm jan 22 oktòb 1844 te ye tou, Mesaje Kontra a te vini toudenkou nan tanp li a.
Jésus reponn yo, li di: Detwi tanp sa a, e nan twa jou m ap leve l ankò. Lè sa a, Jwif yo di: Yo pase karannsis ane ap bati tanp sa a, epi ou menm, ou ta leve l nan twa jou? Men, li t ap pale konsènan tanp kò li. Jan 2:19–20.
Nan akonplisman Malachi chapit twa, Kris la vini toudenkou nan tanp Li a lè Li te netwaye tanp lan nan kòmansman ministè Li nan Jan chapit de, sa ki te yon tip pou 22 oktòb 1844. Netwayaj tanp lan pa Kris nan Jan chapit de, ansanm ak 22 oktòb 1844, te yon akonplisman Malachi chapit twa. Nan Jan chapit DE ak vèsè VEN, yo fè nou konnen tanp imen an te bati pandan karannsis ane, epi tanp diven an te leve nan twa jou. Tanp imen an vin tounen sèlman “tanp sen” Habakik la lè divinite vini toudenkou ladan l, jan sa te fèt 22 oktòb 1844, paske divinite ini ak limanite pa peche. Vizyon de gran rivyè Chinea yo reprezante verite sa a, ke limanite ini ak divinite pa peche.
N ap kontinye konsiderasyon nou sou vèsè karant nan chapit onz Danyèl la nan atik k ap vini an.
Nou menm tou, tankou wòch vivan, y ap bati nou kòm yon kay espirityèl, yon prètriz sen, pou nou ofri sakrifis espirityèl ki akseptab devan Bondye pa Jezikri. 1 Pyè 2:5.