“Nan liv Revelasyon an tout liv Bib la rankontre epi yo fini. Men konpleman liv Danyèl la.” Travay Apot yo, 585.
Verite Jan idantifye kòm “Revelasyon Jezi Kris la,” ke Lyon nan branch fanmi Jida a ap louvri so li yo pou pèp li a depi Jiyè 2023, rive nan pèfeksyon lè liv Danyèl la mete ansanm ak liv Revelasyon an. Danyèl chapit de a reprezante mesaj dezyèm zanj lan nan kontèks eprèv imaj bèt la nan dènye jou yo. Li idantifye yon pwosesis eprèv ak yon peryòd eprèv byen presi.
Peryòd ak pwosesis Danyèl chapit de a, jan swasanndis ane kaptivite Danyèl la te reprezante l, te prefigire peryòd tès Pwotestan yo nan listwa Milerit la. Pwotestan yo te echwe nan pwosesis tès yo a epi yo te vin tounen pitit fi Wòm yo. Nan sans pwofetik, yon pitit fi prefigure manman li; epi Wòm se yon bèt pwofetik. Echèk yo ak tranzisyon ki te vini apre sa, lè yo te vin tounen pitit fi Wòm yo, prefigure tès imaj bèt la nan listwa aktyèl nou an, paske yo te fè tranzisyon pou yo te vin tounen yon imaj bèt la. Se poutèt sa, pwosesis tès aktyèl nou an reprezante pa swasanndis ane kaptivite Danyèl la, epi tou pa listwa mesaj dezyèm zanj lan pandan mouvman Milerit la.
Nan listwa mesaj dezyèm zanj lan ki te kòmanse 11 septanm 2001, gen yon peryòd espesifik ansanm ak yon pwosesis eprèv ki reprezante an senbòl kòm rèv imaj Nebikadneza a sou bèt yo; paske yon wayòm nan pwofesi biblik se tou yon bèt. Nebikadneza ak elit relijye Kaldeyen yo reprezante sila yo ki echwe tès la, tandiske Danyèl ak twa mesye vanyan yo reprezante sila yo ki reyisi tès la. Sa ka parèt otreman, men echèk Nebikadneza a konfime nan chapit twa liv Danyèl la.
Nan pwosesis tès la, ki reprezante nan tou de chapit youn ak de nan Danyèl, gen mak chemen pwofetik presi ki aliyen ak verite ki fèk prezante nan liv Revelasyon an. Nan chapit youn, “dis jou” yo te reprezante peryòd tès la ki te mennen Danyèl pou l manifeste yon imaj ki te pi bèl e pi gra poutèt li te manje manje syèl la, tandiske lòt gwoup enik yo te manifeste imaj sila yo ki te manje rejim wa a. Yon wa, nan sans pwofetik, se yon wayòm, e nan sans pwofetik tou yon wa oswa yon wayòm se yon bèt. Moun sa yo ki te manifeste nan figi yo rezilta yo te manje rejim wa a, te manifeste imaj bèt la.
Nan chapit dezyèm liv Dànyèl la, Dànyèl t ap lapriyè pou l te konprann “sekrè” ki te kache nan rèv sou estati Neboukadnetsa a. Li te bezwen konnen ki rèv la te ye, epi tou sa li te vle di. Li reprezante sila yo nan dènye jou yo k ap chèche konprann sekrè ki asosye ak ouvèti sele Revelasyon Jezikri a, paske ouvèti sele Revelasyon Jezikri a se dènye “sekrè” pwofetik yo devwale anvan tan gras la fèmen. Tout pwofèt yo, enkli Dànyèl, ap idantifye dènye jou yo. Efò Dànyèl te fè pou l konprann “sekrè” a se te yon efò lavi-oswa-lanmò, menm jan tès imaj bèt la pral ye pou pèp Bondye a nan dènye jou yo.
“Seyè a montre m avèk anpil klète ke imaj bèt la pral fòme anvan tan gras la fini; paske se li menm k ap vin gran tès pou pèp Bondye a, pa mwayen li y ap deside sò etènèl yo.” Manuscript Releases, volume 15, 15.
Lapriyè Danyèl la, pandan li t ap chèche konprann “sekrè” a, reprezante yon siy chemen presi nan istwa pèp Bondye a nan dènye jou yo. Liv Danyèl la bay de temwen ki tabli siy chemen “lapriyè” a nan dènye jou yo. Siy chemen sa a chita nan peryòd tan ki reprezante pa dezyèm mesaj chak liy refòm.
Kad pwofetik toude priyè yo se swasanndis ane kaptivite a, ki, kòm yon senbòl, reprezante “sèt fwa” Levitik vennsis la. Nan Danyèl de, nan premye vèsè a, non “Nebikadneza” a repete de fwa; e repete yon mo de fwa nan Ekriti yo se yon senbòl mesaj dezyèm zanj lan.
Gen plizyè referans nan ekriti Sè White yo ki idantifye Danyèl chapit twa kòm yon senbòl lwa dimanch lan. Danyèl chapit youn genyen tout karakteristik premye mesaj zanj lan, epi yo fè nou konnen ou pa ka genyen yon twazyèm mesaj (Danyèl chapit twa) san yon premye ak yon dezyèm mesaj.
Tès imaj bèt la te defini pa Ellen White kòm tès nou dwe pase anvan tan gras la fèmen, e anvan nou sele. Lè mizik la te jwe nan Danyèl chapit twa, tan gras la te fèmen nan sans senbolik, paske chapit twa reprezante lwa dimanch lan. Mizik Nebikadneza a reprezante melodi fanm movèz vi Tir la kòmanse chante bay wa latè yo nan fen swasanndis ane senbolik kote yo te bliye li a.
Epi sa rive nan jou sa a, Tir pral tonbe nan bliye pandan swasanndizan, dapre dire yon wa; apre swasanndizan yo fini, Tir va chante tankou yon pwostitye. Pran yon gita, fè wonn lavil la, ou menm pwostitye yo te bliye a; fè bèl melodi, chante anpil chante, pou yo ka sonje ou ankò. Epi sa rive apre swasanndizan yo fini, Senyè a va vizite Tir; li pral retounen nan salè li, e li pral lage tèt li nan pwostitisyon ak tout wayòm mond lan sou tout sifas tè a. Ezayi 23:15–17.
Sè White idantifye mesaj twa zanj yo kòm twa tès.
“Anpil nan moun ki te soti al rankontre Lemarye a anba mesaj premye ak dezyèm zanj yo, te refize twazyèm nan, dènye mesaj eprèv la ki dwe bay mond lan, epi yon pozisyon menm jan an pral pran lè dènye apèl la fèt.” Review and Herald, 31 Oktòb 1899.
Sou temwayaj plizyè temwen, Danyèl chapit de a se mesaj dezyèm zanj lan. Istwa ranfòsman premye zanj lan jouk rive nan jijman an, se istwa ki reprezante pa swasanndis ane kaptivite Danyèl la. Kontèks lapriyè Danyèl la nan chapit de a dewoule andedan swasanndis ane yo, ki se yon senbòl “sèt fwa” yo.
Lapriyè ki nan chapit nèf la kòmanse ak yon referans dirèk ak swasanndis ane yo. Kontèks pwofetik toude lapriyè yo se menm bagay la. Yo reprezante diferan aspè nan menm lapriyè a, men yo toude plase nan menm kad “sèt fwa” yo, e yo toude ann amoni ak pwen repè “lapriyè” a ki sitiye nan istwa san karannkat mil dènye jou yo.
Lè Danyèl ap lapriyè nan chapit nèf la, li twouve l nan yon “peryòd tranzisyon” pwofetik, soti nan wayòm Babilòn pou rive nan wayòm Mèd yo ak Pès yo. Pwen tranzisyon sa a se tou yon repè pwofetik, epi li ann amoni tou ak menm pwen tranzisyon an nan mouvman twazyèm zanj lan, lè pèp Bondye a mouri nan lari a antanke “Laodiseyen”, epi yo soti nan tonm nan antanke “Filadèlfyen”. Pwen tranzisyon pou mouvman premye zanj lan ann amoni ak toude pwen tranzisyon Danyèl la ak mouvman twazyèm zanj lan, epi tout twa yo konekte dirèkteman ak “sèt tan” Levitik vennsis la. Tranzisyon soti Filadèlfi pou rive Laodise nan mouvman Millerit la te fèt avèk arive “nouvo limyè” sou “sèt tan” yo an 1856, epi apre sa avèk rejè “sèt tan” yo nèt ale an 1863. Danyèl nan chapit nèf la, mouvman premye zanj lan nan tan Millerit la, ak mouvman twazyèm zanj lan nan tan pa nou an, yo tout gen yon pwen tranzisyon ki ann amoni youn ak lòt, epi tout twa pwen tranzisyon sa yo plase nan kontèks “sèt tan” yo.
Nan istwa pwosesis eprèv la, Danyèl reprezante mesaje ki resevwa limyè a, limyè li pataje an premye ak twa konpayon li yo; konsa li vin yon tip wòl pwofetik “Eli”, ki se “vwa k ap rele nan dezè a”.
“Sekrè” ki nan Danyèl chapit de a montre ke uityèm wayòm pwofesi biblik la soti “nan sèt” wayòm yo. Kòm premye reprezantasyon wayòm pwofesi biblik yo, li kidonk konekte ak dènye reprezantasyon wayòm pwofesi biblik yo ki jwenn nan Revelasyon chapit disèt. Uityèm wayòm nan, antanke li soti “nan sèt” wayòm anvan yo, ap pale sou pwen tranzisyon ki etabli Babilòn modèn kòm inyon a twa fò ki genyen dragon an, bèt la, ak fo pwofèt la. Rèv-imaj Nebikadneza a, finalman, ap idantifye uityèm wayòm terès istwa pwofetik la.
Yon wayòm se yon bèt nan pwofesi biblik; konsa, verite ki reprezante pa rèv Nebikadneza te fè sou estati a se premye referans a dènye bèt la, jan sa idantifye tou nan Revelasyon chapit disèt. Se poutèt sa, rèv Nebikadneza a se, an dènye analiz, rèv imaj uityèm ak dènye bèt la. Se rèv “imaj bèt la”.
Sa an li menm se konfimasyon enpòtans pou rekonèt pwen tranzisyon ki rive nan mouvman twazyèm zanj lan, men “sekrè” a se tou kle ki rasanble epi ki tabli anpil nan sa atik anvan yo te idantifye konsènan istwa ki te swiv 18 jiyè 2020. Nan atik sa yo, yo te prezante ke kat repè chak nan mouvman refòm sakre yo, ki reprezante pa swasanndizan kaptivite Danyèl la, toujou genyen menm tèm nan.
Kat repè sa yo nan tan Kris la te tabli nan kontèks “lanmò ak rezirèksyon”. Premye repè a, ki te reprezante bay premye mesaj la pouvwa, se te batèm Kris la, senbòl lanmò ak rezirèksyon. Dezyèm repè a, ki reprezante premye desepsyon an nan istwa sa a, se te lanmò ak rezirèksyon Laza. Twazyèm repè a se te antre triyonfal la nan Jerizalèm, ki reprezante Kri Minwi a. Kris t ap mache al jwenn lanmò ak rezirèksyon Li, epi Laza, reprezantan vivan lanmò ak rezirèksyon, t ap mennen pwosesyon an. Laza tabli tou ke pandan pwoklamasyon Kri Minwi a, pèp Bondye a “sele”.
“Mirak kouwònman sa a, rezirèksyon Laza a, te dwe mete sele Bondye sou travay Li a ak sou reklamasyon Li kòm Bondye.” The Desire of Ages, 529.
Katriyèm pwen repè jijman an te kwa a, ki te tou yon lanmò ak yon rezirèksyon. Peryòd kat pwen repè sa yo reprezante pa swasanndis ane kaptivite Danyèl la.
Nan istwa Millerite la, tèm nan se te “prensip yon jou pou yon ane”, e 11 out 1840 te konfimasyon prensip sa a. Premye desepsyon an se te rezilta yon aplikasyon ki pa t kòrèk nan prensip yon jou pou yon ane a. Kri a Minwi a te pèfeksyon prensip yon jou pou yon ane a an koneksyon avèk pwofesi de-miltwa-san ane a ak pwofesi de-milsenk-san-ven ane a, epi apre sa Jijman Envestigatif la te kòmanse lè pwofesi yon jou pou yon ane sa yo te akonpli 22 oktòb 1844. Tèm tout kat waymarks yo nan istwa Millerite la se te “prensip yon jou pou yon ane”. Peryòd kat waymarks sa yo reprezante swasanndis ane kaptivite Danyèl yo.
Nan jou wa David la, tèm nan te “lach Bondye a”. Lè David te resevwa pouvwa, li te deside pou l pote lach la nan vil David la.
Epi David t ap vanse, li t ap vin gran; e Senyè Bondye dè lame yo te avèk li. 2 Samyèl 5:10.
Premye desepsyon an se te lè Ouza te peche lè li te manyen lach la. Twazyèm waymark la se te lè David te konprann ke Senyè a te beni kay Obèd-Edòm, Gitit la, kote lach la te rete depi rebelyon Ouza a. Lè sa a, David ale pou l al chèche lach la pou antre triyonfal li nan Jerizalèm (sèlman pou madanm li manifeste yon kòlè ki pa t apwopriye ak yon “desepsyon” konsènan antre David la). Chak nan kat waymark sa yo reprezante pa lach la. Peryòd kat waymark sa yo reprezante pa swasanndis ane kaptivite Danyèl yo.
Nan dat 11 septanm 2001 an, Islam nan “twazyèm Malè a” te lage, epi apre sa yo te mete l anba kontrent ankò. Dat 18 jiyè 2020 te yon prediksyon ki te echwe konsènan wòl Islam. Mesaj ki fè zo sèch mò yo reprann lavi a soti nan “kat van yo”, ki se yon senbòl Islam e ki reprezante mesaj Rèl Minwi a. Pèdisyon nasyonal ki swiv apostazi nasyonal lwa dimanch lan Ozetazini, se Islam nan “twazyèm Malè a” ki lakòz li. Peryòd kat baliz sa yo reprezante swasanndizan kaptivite Danyèl la.
Mouvman premye zanj lan reprezante mouvman twazyèm zanj lan, e mesaj Rèl Minui a nan istwa Millerit la te yon koreksyon prediksyon ki te echwe a, ki te lakòz premye desepsyon an.
“Moun ki te desi yo te wè nan Ekriti yo ke yo te nan tan reta a, e ke yo dwe tann avèk pasyans akonplisman vizyon an. Menm prèv ki te mennen yo pou yo t ap tann Seyè yo an 1843 la, te fè yo espere Li an 1844.” Early Writings, 247.
Menm prèv yon atak islamik sou Nashville la, se prèv yon atak sou Nashville ki pral fèt an repons ak aplikasyon adorasyon dimanch lan. Ekri Lespri Pwofesi yo pa janm echwe. Prediksyon konsènan yon atak sou Nashville prezante nan ekri Lespri Pwofesi yo. Prediksyon Nashville la pral akonpli, men prediksyon atak sou Nashville la pral baze sou yon koreksyon prediksyon anvan an ki te echwe, jan sa te ye nan istwa Millerit la. Li akonpli nan katriyèm waymark la, ki se waymark ki reprezante “jijman”.
Jezi toujou ilistre lafen an avèk kòmansman an, e premye siy sou chemen an nan 11 septanm 2001 se te yon atak Islam te fè; konsa, nan jijman lwa dimanch lan, pral gen yon atak Islamik kont Nashville. Li kapab byen gen ladan l lòt sib tou, men mesaj Kri a a Minwi a se mesaj ki korije mesaj ki te pwodui premye desepsyon an. Premye desepsyon an te koze pa peche ki te fèt lè yo te aplike eleman tan an ak prediksyon an, pa pa pawòl Ellen White yo.
Li enpòtan pou rekonèt ke kat etap yo ki kòmanse nan “otorizasyon” premye mesaj la (ki, nan Danyèl, rive nan kòmansman swasanndis ane senbolik yo), toujou gouvène pa menm tèm nan. Si ou te aksepte 11 septanm 2001 kòm yon akonplisman pwofesi, pwofetikman ou te manje “liv kache a”. Trè kèk moun te vrèman manje verite sa a, men te gen kèk, jan Danyèl reprezante yo, ki te pran desizyon nan kè yo pou yo pa t sal pa rejim Babilòn nan. Men, genyen moun ki deklare yo kwè 11 septanm 2001 te yon akonplisman pwofesi, men ki diskite ke se pa t Islam, men fanmi Bush la, oswa globalis yo, oswa Jezuit yo, oswa CIA a, oswa yon konbinezon nan sijè abityèl yo ke teyoris konplo modèn yo souvan sèvi avè yo. Kòm Alfa ak Omega, Jezi ilistre fen an pa kòmansman an; kidonk, si nou nan erè konsènan sa ki te pwofetikman reprezante nan 11 septanm 2001, nou ap detwi kapasite nou pou nou byen separe Pawòl pwofetik “verite” a.
“Pwisans” premye mesaj la nan istwa Millerit la se te Islam dezyèm Malè a, e pwisans sa a te prefigire pwisansman ki te fèt 11 septanm 2001 an, ki te vini pa mwayen Islam twazyèm Malè a.
Lafwa nan premye pwen-repè a idantifye Lafwa nan dènye pwen-repè a. Dènye pwen-repè a reprezante jijman an, epi Etazini jije nan lwa dimanch lan. Se dezyèm mesaj Ezekyèl la nan chapit trant-sèt la ki fè mò yo retounen viv, e mesaj sa a se mesaj twazyèm pwen-repè a, ki se Kri Minwi a. Se mesaj sele a, jan yo tipifye li nan antre triyonfal Kris la pandan Li t ap monte sou yon “bourik”, yon senbòl Lafwa. Mesaj sele Kri Minwi a pote pa Lafwa.
Di pitit fi Siyon an: Gade, Wa ou a ap vini jwenn ou, dou, li chita sou yon bourik, ak sou yon ti bourik, pitit yon bourik. Matye 21:5.
Dezyèm pwofesi Ezekyèl la soti nan “kat van yo”, ki se tou yon senbòl Islam. Li absoliman esansyèl pou nou klè sou verite sa a, paske mesaj ki rele Rèl Minwi a se mesaj ki idantifye Islam nan twazyèm Malè a kòm pouvwa ki pote jijman sou Etazini nan lwa dimanch lan, epi ki pwodui destriksyon nasyonal ki swiv dekrè a.
Sèt twonpèt Revelasyon yo te jijman Bondye sou enpozisyon adorasyon dimanch pa ni Wòm payen an ni Wòm papal la.
-
Kat premye twonpèt yo te vin sou Wòm payen apre Konstanten te fè premye lwa dimanch lan antre an fòs nan ane 321.
-
Senkyèm ak sizyèm Twonpèt yo (ki se tou premye ak dezyèm Malè Islam yo), te jijman Bondye kont Wòm papal la poutèt lwa dimanch papal la ki te adopte nan Konsèy Orléans lan, nan ane 538.
-
Setyèm Twonpèt la (ki se twazyèm Malè Islam nan), se jijman ki pral tonbe sou Etazini lè li fè adorasyon dimanch vin obligatwa nan tan ki prèt pou vini an.
Islam twazyèm Malè a reprezante premye siy repè 11 septanm 2001. Prediksyon ki te echwe konsènan atak Islam sou Nashville, 18 jiyè 2020, reprezante premye desepsyon an, dezyèm siy repè a. Mesaj “kat van” Islam yo, jan sa reprezante nan dezyèm pwofesi Ezekyèl la nan chapit trant-sèt, reprezante Kri a Minwi, twazyèm siy repè a, epi apre sa katriyèm siy repè a se akonplisman prediksyon ki te echwe a nan 18 jiyè 2020 nan lwa dimanch la. Se sa yo ki kat siy repè pwofetik ki rive nan istwa pwofetik san karannkat mil yo jan sa reprezante pa swasanndis ane kaptivite Danyèl la.
Rekonesans mesaj Kri Minwi a se yon eleman prensipal nan “sekrè” ki te revele an tip bay Danyèl, lè li te lapriyè pou l konprann rèv estati Nebikadneza a. Lapriyè li a se yon siy-chemen ki plase nan fen twa jou edmi lanmò de temwen yo nan Revelasyon onz. Lapriyè Danyèl la nan Levitik vennsis, jan sa ekri nan chapit nèf la, te fèt nan premye ane Dariyis. Sa mete lapriyè li yo nan pwen tranzisyon yo.
Pwen tranzisyon an nan istwa Milerit la se te 1856, lè mouvman Milerit la te pase soti nan Filadèlfi pou rive Lawodisea, dapre Jak ak Elèn White. Nan menm ane sa a, “nouvo limyè” sou “sèt fwa yo” te parèt nan atik Hiram Edson yo nan Review and Herald, men an 1863 (“sèt fwa” pi ta), “sèt fwa yo” te rejte nèt. Danyèl te priye “lapriyè a” ki idantifye kòm “remèd la” pou “gaye” “sèt fwa yo” nan pwen tranzisyon ant premye ak dezyèm wayòm yo nan pwofesi biblik.
Twa-ak-mwatye se yon senbòl pou mil desan swasant ane yo, ki pa yo menm se yon senbòl “sèt tan” yo. Nan dat 18 jiyè 2020, mouvman Lawodise a nan Future for America te manifeste rebelyon kont kòmandman Bondye a pou yo pa janm ankò pann yon mesaj pwofetik sou tan. Lè sa a, mouvman an te “touye” epi “gaye” nan lari Revelasyon onz la, ki pase nan vale zo sèch mò Ezekyèl la. Nan fen tan “gaye” sa a, ki se tou “tan reta” parabòl dis vyèj yo, kounye a y ap rele yo soti nan tonm yo pa “yon vwa k ap rele” soti anndan “dezè” “twa jou edmi” yo.
Menm jan ak Milerit yo te finalman rekonèt ke yo te lè sa a nan “tan reta a” nan Matye chapit vennsenk la, ak Abakouk chapit de a, konsa tou, “de temwen mouri yo” oblije rekonèt ki kote yo ye, lè “vwa ki nan dezè a” rele fò. Yo dwe rekonèt yo “gaye”. Rekonesans sa a se yon apèl pou “lapriyè”, men se pa senpleman lapriyè; se yon apèl pou lapriyè Danyèl la nan Levitik vennsis. San lapriyè espesifik sa a, pa gen okenn revèy. Revèy la make pwen tranzisyon an soti nan Lawodise pou rive Filadèlfi, epi li pwodui fenomèn pwofetik uityèm lan ki soti nan sèt la, jan sa konfime pa estati Nebikadneza a nan Danyèl chapit de a.
Lè priyè repantans ak konfesyon sa a fin akonpli, pwomès la se ke Bondye va lè sa a sonje alyans Li a, epi rasanble pèp Li a ki te gaye toupatou. Premye pwofesi Ezekyèl la te rasanble zo yo ansanm, epi apre sa pwofesi li sou “kat van yo” te transfòme “Filadèlfyen” ki te fèk fèt yo an yon gwo lame… yon gwo lame ki, dapre Revelasyon onz, te dwe lè sa a “leve monte nan syèl la” avèk yon “nwaj zanj”. Lè sa a, se yo ki “bandwòl” Senyè a.
“Sekrè” Danyèl de a, jan Lyon branch fanmi Jida a ap revele li kounye a, konfime fenomèn “uityèm nan ki soti nan sèt yo”… epi tout lòt eleman pwofetik Danyèl de a aliyen ak sekans pwofetik de temwen yo nan Revelasyon onz. De temwen yo nan Revelasyon chapit onz la, yo “leve wo tankou yon banyè” nan menm “èdtan” kote lwa dimanch lan rive, paske yo leve wo nan “gwo tranblemanntè” Revelasyon chapit onz la. “Gwo tranblemanntè” a detwi yon dizyèm pati nan vil la, epi Etazini se wa prensipal pami “dis wa” yo, menm jan Lafrans te ye, lè “tranblemanntè” Revolisyon fransè a te efase Lafrans nan akonplisman Revelasyon chapit onz la.
Akonplisman pafè tranblemanntè sa a reyalize sou bèt «tè» a, e lwa dimanch lan nan wayòm bèt tè a pwodui yon souke. Akonplisman pafè «tranblemanntè» Revelasyon onz la, se lwa dimanch lan lè bèt «tè» a «souke» epi apostazi nasyonal la swiv pa destriksyon nasyonal. Nan lè sa a, de temwen yo «leve kòm yon drapo». Yo «moute nan syèl la nan nwaj yo», menm jan Kris la te monte nan syèl la pou dènye fwa a. Dènye pawòl Li te di disip yo, ki senbolize pèp Bondye a nan dènye jou yo, ki menm jan an tou gen pou yo leve nan syèl la kòm yon drapo, ekri nan liv Travay la.
Li di yo: Se pa pou nou konnen tan ni sezon yo, sa Papa a mete anba pwòp otorite pa li. Men nou pral resevwa pouvwa lè Sentespri a va desann sou nou; epi n ap sèvi m temwen ni nan Jerizalèm, ni nan tout Jide, ni nan Samari, epi jouk nan dènye bout tè a. Lè li fin di bagay sa yo, pandan yo t ap gade, li moute anlè; epi yon nwaj resevwa li, li disparèt devan je yo. Travay 1:7–9.
Sila na ki ta va vin “drapo a”, dwe vire do bay aplikasyon “tan ak sezon”, si yo vle resevwa pouvwa Sentespri a pou akonpli travay “drapo a”.
“Sekrè” ki te revele bay Danyèl nan chapit de a, se sekrè Revelasyon Jezikri a ki vin de sele jis anvan tan gras la fèmen. “Sekrè” sa a gen ladan li “istwa kache a” de “Sèt Loray yo.” Istwa sa a estriktire sou mo ebre ki te fòme lè yo mete ansanm premye, trèzyèm, ak dènye lèt alfabè ebre a. Lè yo mete lèt sa yo ansanm, yo fòme mo ebre ki vle di “verite.” Jezi se “verite” a, ki se tou Premye a ak Dènye a. Twa lèt sa yo reprezante estrikti chak gwo mouvman refòm, paske yo reprezante premye, dezyèm, ak twazyèm zanj yo. Yo reprezante pwosesis pirifikasyon an twa etap Danyèl prezante nan chapit douz la kòm “pirifye, blanchi, ak eprouve.” Pwosesis eprèv ak pirifikasyon an twa etap sa a se yon prezantasyon Future for America ap fè depi plis pase de deseni, men kounye a li idantifye kòm yon “istwa kache” anndan liy refòm sakre yo. “Istwa kache” sa a se akonplisman pafè “Sèt Loray yo” ki te sele jouk kounye a, jis anvan tan gras la fèmen.
Sa fè lontan yo konprann ke Sèt Loraj yo reprezante yon “deskripsyon evènman ki te rive anba mesaj premye ak dezyèm zanj yo,” e ke yo reprezante tou “evènman nan lavni ki t ap devwale nan lòd pa yo.” Kounye a, atravè Revelasyon “verite” a, yo revele ke twa dènye repè yo nan yon liy refòm se “istwa kache” Sèt Loraj yo. Repè sa yo kòmanse avèk “premye” dezapwentman an epi yo fini avèk “dènye” dezapwentman an. Repè ki nan mitan an se Rèl Minwi a. Premye dezapwentman an make kòmansman “tan reta” a, ki fini nan Rèl Minwi a. Mesaj Rèl Minwi a fini nan “jijman an” kote dènye dezapwentman an make.
Premye desepsyon an nan chapit de nan liv Danyèl la, se te lefèt ke Danyèl te rekonèt yo te mete l anba yon “dekrè lanmò”. Lè sa a, li te mande pou “tan”, konsa li te make kòmansman “tan reta a”. Sa te mennen l nan konpreyansyon “sekrè a”, ki se mesaj Rèl Minwi a, e ki apre sa te prezante bay Nebikadneza pou li te kapab “jije” mesaj Danyèl la.
“Jijman” Nèbikadneza te bay konsènan rèv la ak entèpretasyon Danyèl te prezante a make twazyèm nan twa pwen repè ki reprezante “istwa kache” Sèt Loray yo. Jijman sa a parèt ankò nan Danyèl chapit twa, ki reprezante prensip ki byen fèm itilize nan liv Danyèl ak Revelasyon an, prensip sa a se “repete epi elaji”.
N ap egzamine chapit twa a nan atik ki vin apre a, men li enpòtan pou nou idantifye isit la ke jijman twazyèm waymark la nan chapit twa a idantifye dènye desepsyon an, ki te prefigire pa premye desepsyon an. “Istwa kache” sèt loraj yo idantifye twa waymark, li kòmanse epi li fini ak yon desepsyon. Nan Daniel chapit de, premye desepsyon an asosye ak yon “dekrè lanmò” Nebikadneza te bay, epi nan chapit twa a, dènye desepsyon an asosye ak yon lòt “dekrè lanmò” Nebikadneza te bay.
“Istwa kache” “de temwen” yo, ki reprezante mouvman Future for America, reprezante desepsyon 18 jiyè 2020 la. Lè sa a, “tan reta a” te kòmanse, jan “twa jou edmi” yo reprezante l nan Revelasyon chapit onz. Leve ak rezirèksyon sila yo ki te “touye nan lari yo” pa bèt la ki te monte soti nan “labim san fon an” dekri ak presizyon nan Pawòl pwofetik Bondye a; men nan yon nivo senp, lè de temwen yo leve, yo konprann “sekrè” ki reprezante nan Danyèl chapit de a.
Se “sekrè” sa se mesaj Kri a Minwi a, yo menm yo anonse l jouk nan Dànyèl chapit twa, lè lwa dimanch ki prèt pou vini an rive, epi dènye desepsyon an fèt. Premye desepsyon an te fè eksperyans pa moun yo reprezante kòm “Dànyèl” yo, nan dat 18 Jiyè 2020. Dènye desepsyon an fè eksperyans pa lidè “dis wa” yo, ki se Etazini, pandan apostazi nasyonal la ap louvri chemen pou destriksyon nasyonal la soti nan Islam.
N ap fini rezime ak konklizyon chapit de nan liv Danyèl la nan atik kap vini an.
“Satan te mete mond lan an kaptivite. Li prezante yon saba zidòl, tankou si li te bay li yon gwo enpòtans. Li vòlè omaj mond kretyen an pou l detounen l kite Saba Senyè a pou saba zidòl sa a. Mond lan ap bese devan yon tradisyon, yon kòmandman lèzòm fè. Menm jan Nebikadneza te leve estati lò pa l la nan plenn Dura a, epi konsa li te egzalte tèt li, konsa tou Satan ap egzalte tèt li nan fo saba sa a, pou ki li te vòlè rad syèl la.” Review and Herald, 8 mas 1898.