Nou te fini dènye atik la avèk paragraf sa a:
“Pouvwa k ap fè mirak la, ki manifeste atravè espirityalis, pral egzèse enfliyans li kont moun ki chwazi obeyi Bondye olye yo obeyi lèzòm. Kominikasyon ki soti nan lespri yo pral deklare ke Bondye voye yo pou konvenk moun ki rejte dimanch la sou erè yo, pandan y ap afime ke lwa peyi a dwe obeyi menm jan ak lalwa Bondye. Y ap plenyen poutèt gwo mechanste ki nan mond lan, epi y ap apiye temwayaj anseyan relijye yo ki di eta moral ki degrade a se paske yo derespekte dimanch. Gwo endiyasyon pral leve kont tout moun ki refize aksepte temwayaj yo.” The Great Controversy, 589, 590.
“Temwayaj pwofesè relijye yo ki di eta degrade moralite a se rezilta pwofanasyon dimanch,” se yon siy sou chemen istwa ki mennen nan fè respekte adorasyon solèy la Ozetazini. Pat Robertson, televanjelis ameriken an epi fondatè Christian Broadcasting Network (CBN) ak Christian Coalition, te kandida pou Prezidan Etazini nan eleksyon primè Repibliken yo an 1988. Kanpay Robertson lan te konsantre sou mobilize elektè kretyen konsèvatè yo epi defann kestyon sosyal ak moral ki te ann amoni ak kwayans evanjelik li yo. Nan tan lafen an, an 1989, nan istwa premye nan uit dènye prezidan yo, chèf ak fondatè Christian Coalition lan te kandida pou prezidan. Istwa prezidansyèl Reagan lan, se yon tip istwa dènye prezidan Repibliken an.
Jijman Bondye yo prèt pou pwodui anviwònman ki akonpli pasaj anvan an ki soti nan The Great Controversy, e ki mache an paralèl ak travay Christian Coalition la. Christian Coalition la te parèt pou adrese pwoblèm moral ak sosyal ke Sè White idantifye kòm pwoblèm moun ki kenbe renn gouvènman an pa kapab rezoud. Christian Coalition la, nan istwa Reagan, reprezante yon mouvman ki sanble anpil nan yon avni ki trè pwòch. Nan sans pwofetik, National Reform Movement te sèvi kòm tip pou Christian Coalition la pandan kriz lwa dimanch la ki te lye ak Blair Bills yo nan ane 1880 yo ak 1890 yo. National Reform Movement lan te fòme an 1888, e Sè White te pale espesyalman ak mouvman sa a nan ekriti li yo.
“Yon gwo kriz ap tann pèp Bondye a. Yon kriz ap tann mond lan. Pi gwo konfli nan tout tan yo deja prèske sou nou. Evènman nou te, pandan plis pase karant ane, sou otorite pawòl pwofetik la, deklare kòm bagay ki t ap vini yo, kounye a ap fèt devan je nou. Deja, kestyon yon amannman nan Konstitisyon an ki ta limite libète konsyans lan, deja prezante devan lejislatè nasyon an. Kestyon pou fè obsèvans dimanch vin obligatwa a vin tounen yon sijè ki gen enterè ak enpòtans nasyonal. Nou byen konnen ki rezilta mouvman sa a pral genyen. Men, èske nou pare pou sa k pral vini an? Èske nou te ak fidelite akonpli devwa Bondye te konfye nou an, pou nou bay pèp la avètisman sou danje ki devan yo a?”
“Gen anpil moun, menm pami sila yo k ap patisipe nan mouvman sa a pou fè respekte Dimanch, ki avèg sou rezilta ki pral swiv aksyon sa a. Yo pa wè yo frape dirèkteman kont libète relijye. Gen anpil moun ki pa janm konprann reklamasyon Saba Bib la ni fo fondasyon sou ki enstitisyon Dimanch lan chita. Nenpòt mouvman an favè lejislasyon relijye se an reyalite yon zak konsesyon anvè papote a, ki pandan anpil syèk pa janm sispann fè lagè kont libète konsyans. Obsevans Dimanch dwe egzistans li kòm yon sa yo rele enstitisyon kretyen a “mistè inikite a”; epi fè respekte l ap yon rekonesans de facto prensip ki se menm poto-mitan Romanis la. Lè nasyon nou an va rive renye prensip gouvènman pa li yo konsa, jouk li adopte yon lwa Dimanch, Pwotestantis la, nan zak sa a, ap bay men ak papote a; sa p ap anyen lòt pase bay lavi a tirani ki depi lontan t ap veye ak anpil anvi opòtinite pa li pou l ta sote ankò nan despotis aktif.”
“Mouvman Refòm Nasyonal la, pandan l ap egzèse pouvwa lejislasyon relijye a, lè l fin devlope nèt, ap montre menm entolerans ak menm opresyon ki te domine nan tan pase yo. Lè sa a, konsèy lèzòm yo te pran pou tèt yo prerogativ Divinite a, yo te kraze, anba pouvwa despotik yo, libète konsyans; epi prizon, ekzil, ak lanmò te swiv pou sila yo ki te opoze ak dikta yo. Si papis la oswa prensip li yo ta ankò resevwa fòs lalwa, dife pèsekisyon yo ap pran dife ankò kont sila yo ki pa vle sakrifye konsyans ak verite a devan erè popilè yo. Mal sa a prèske rive reyalize.”
«Lè Bondye ban nou limyè ki montre nou danje ki devan nou yo, ki jan nou ka rete san repwòch devan je Li si nou neglije fè tout efò ki nan pouvwa nou pou mete sa devan pèp la? Èske nou ka kontante nou pou nou kite yo rankontre gwo kestyon sa a san avètisman?»
“Gen devan nou yon pèspektiv yon lit k ap kontinye, ak risk prizon, pèt byen, e menm lavi a menm, pou defann lwa Bondye a, ki vin anile pa lwa lèzòm yo. Nan sitiyasyon sa a, politik monn nan pral ankouraje yon soumisyon deyò ak lwa peyi a, pou dedomajman lapè ak amoni. E gen kèk ki pral menm ankouraje yon konduit konsa apati de Lekriti a: ‘Se pou tout nanm soumèt li bay pouvwa ki anwo yo…. Pouvwa ki egziste yo, se Bondye ki tabli yo.’”
“Men ki sa ki te konduit sèvitè Bondye yo nan tan lontan yo? Lè disip yo t ap preche Kris la, e Kris la kloure sou kwa a, apre rezirèksyon Li, otorite yo te bay yo lòd pou yo pa pale ankò ni pou yo pa anseye nan non Jezi. ‘Men Pyè ak Jan reponn yo, yo di: Si li dwat devan Bondye pou nou koute nou plis pase Bondye, se nou menm ki pou jije. Paske nou pa kapab pa pale bagay nou te wè ak bagay nou te tande yo.’ Yo te kontinye preche bon nouvèl sali a pa mwayen Kris la, e pisans Bondye te rann temwayaj sou mesaj la.” Testimonies, volim 5, 711–713.
Jijman Bondye yo prèt pou pwodui yon anviwònman nan domèn sosyal, ekonomik ak relijye Ozetazini, ki bay lojik pou chèf relijye yo kòmanse rele pou yon renesans nan moralite piblik, jan sa te prefigire nan ane 1880 yo ak 1890 yo, epi answit ankò nan istwa prezidan ki te make tan lafen an an 1989. “Yon gwo kriz ap tann pèp Bondye a. Yon kriz ap tann mond lan.” Sè White poze de kestyon: “Lè Bondye ban nou limyè ki montre nou danje ki devan nou yo, ki jan nou ka rete san repwòch devan je Li si nou neglije fè tout efò ki nan pouvwa nou pou mete sa devan pèp la? Èske nou ka satisfè pou kite yo rankontre kestyon enpòtan sa a san avètisman?”
Ki limyè ki te genyen ki t ap montre danje ki devan nou yo, epi si pa t gen okenn limyè, ki jan yon Bondye ki gen lanmou ta ka rann pèp Li responsab dèske yo pa t prezante yon mesaj avètisman, si yo pa t janm tande mesaj avètisman sa a? Chè lektè, ou va rann kont pou limyè ki reprezante nan atik sa yo.
Deskripsyon presi sou karakteristik pouvwa dragon Demokrat la, pouvwa fo pwofèt Repibliken an, pouvwa papal la, Islam ak legliz Advantis Laodise a, ansanm ak Izrayèl literal nan atik sa yo, pral konsidere kòm diskou rayisman pa pouvwa ki an plas yo; men se mesaj ki soti nan Pawòl Bondye a, ki tabli pa metodoloji liy sou liy, e liy sa yo ap rele byen fò ke jijman Bondye yo prèt pou ogmante epi vin pi souvan.
Sou plan pwofetik, Kowalisyon Kretyen ki te reyini nan listwa jis anvan tan lafen an an 1989, gen yon aplikasyon ki pi enpòtan pase senpleman paralèl ak ane 1880 yo ak ane 1890 yo. Nan pasaj nou sot site nan men Sè White la, li idantifye espirityalis kòm youn nan de mwayen Satan pran lemonn an kaptif, epi apre sa li pase kèk mo pou l pale sou mirak li pral fè yo.
Apre eleksyon 1988 la, sa vle di apre arive Christian Coalition la, te gen yon manifestasyon ekstraòdinè nan mirak satanik nan domèn dragon an, nan domèn bèt la, ak nan domèn fo pwofèt la. Li enpòtan pou mete fenomèn sa yo ann amoni kòrèkteman, paske yo prefigire arive Satan k ap pran aparans Kris la apre lwa dimanch ki pral vini byento Ozetazini.
Nan domèn Katolik la, nan ane 1990 yo, lemonn te gade pandan aparisyon sa yo rele vyèj Mari a t ap fèt, ansanm ak mirak estati sen yo k ap senyen, mirak aparisyon nan syèl la, lapli petal flè k ap tonbe soti nan syèl san nyaj, ak lòt mirak satanik absid ankò. Pandan epòk sa yo, foul moun te fè pelerinaj pa dè milye soti toupatou sou latè, yo te rale antre nan sediksyon evènman sa yo te reyalize. Yo te ekri liv sou yo, jounalis te mennen ankèt, magazin tankou Time ak Newsweek te mete bagay sa yo sou premye paj yo.
Nan domèn dragon an, estati endou peyi End yo te manifeste mirak satanik, lè estati yo t ap bwè ak kiyè oswa ak vè bwason ofrann yo te mete sou bouch estati yo. Fenomèn ki te kòmanse nan yon ti bouk ann End te gaye, tankou krapo peyi Lejip yo, atravè tout peyi a. Nouvèl televizyon BBC a te fè yon kòmantè sou fenomèn nan, epi kòm yon refleksyon an pasan, repòtè BBC ki te sou televizyon an te soulve kesyon an: “Mwen mande sa ki ta rive si demen nou ta ale nan Mize Lond lan epi nou ta ofri youn nan estati endou yo yon vè lèt?” Nouvèl aswè nan demen an te montre menm repòtè sa a nan Mize Lond lan, epi pandan kamera yo t ap filme, li te ofri gwo estati endou a yon vè lèt. Lè vè a te touche lèv estati a, lèt la te imedyatman vale anndan estati a.
Nan espirityalis pwofesi Endyen Ameriken yo, bouf blan yo te rele “Miracle” la te fèt 20 dawout 1994, sou fèm Dave ak Valerie Heider toupre Janesville, Wisconsin. Miracle te fèt ak plim blan, e kèk moun te konsidere nesans li kòm akonplisman yon pwofesi Ameriken natif natal. Nan divès tradisyon Ameriken natif natal, nesans yon bouf blan konsidere kòm yon evènman sakre e enpòtan, ki senbolize inite, lapè, ak renouvèlman espirityèl. Miracle te atire anpil atansyon toupatou e li te vin tounen yon senbòl espwa ak siyifikasyon espirityèl pou anpil moun. Yo fè remonte pwofesi bouf blan an byen lwen nan tan, e yo asosye li dirèkteman ak relik ki pi sakre nan relijyon espirityalis Ameriken natif natal yo, paske se nan istwa inisyal bouf blan an yo te entwodui “lapèp sakre” a nan kilti a.
An 1994, nan domèn fo pwofèt Pwotestantis aposta a, mouvman Ri Sen an, yo rele tou Benediksyon Toronto a, te kòmanse nan mwa janvye 1994 nan Legliz Toronto Airport Vineyard (kounye a yo rele Catch The Fire Toronto) nan Toronto, Ontario, Kanada. Se te pandan yon seri reyinyon revèy espirityèl pastè John ak Carol Arnott t ap dirije yo ke fenomèn ri enkontwolab la, ansanm ak lòt manifestasyon tankou tranbleman, kriye, ak tonbe atè, oswa imite bèt ak son bèt yo (souvan yo rele sa “yo touye nan Lespri a” oswa “sou nan Seyè a”), te kòmanse parèt pami kongregan yo.
Yo te atribiye ri a ak lòt manifestasyon yo, dapre patisipan yo, a prezans ak travay Lespri Sen an, sa ki te mennen yo sèvi ak tèm “Ri Sen” pou dekri fenomèn nan. Reyinyon reveye espirityèl yo nan Toronto Airport Vineyard Church te atire atansyon ak vizitè ki te soti toupatou nan lemonn, sa ki te lakòz mouvman an gaye nan lòt legliz ak lòt kominote. Moun te vini soti toupatou nan lemonn pou fè eksperyans ri a, epi lè yo te retounen nan legliz pa yo, souvan legliz sa yo te kòmanse manifeste menm manifestasyon demonik yo.
Pat Robertson te fonde Christian Broadcasting Network (CBN) an 1960. CBN te youn nan premye rezo televizyon ki te konsakre a pwogramasyon kretyen, epi li te jwe yon wòl enpòtan nan kwasans endistri difizyon kretyen an Ozetazini. Pandan ane yo, CBN elaji rive ak enfliyans li atravè televizyon, radyo, ak medya dijital, pou l vin youn nan pi gwo òganizasyon medya kretyen nan mond lan.
Nan ane 1988, li te fonde Christian Coalition la, epi li te kandida pou prezidans Etazini. Kwayans li yo soti nan National Reform Movement ak Lord’s Day Alliance. Toude òganizasyon sa yo te kòmanse an 1888, epi yo te defann divès refòm sosyal ki baze sou prensip kretyen, tankou entèdiksyon alkòl, dwa vòt pou fanm, ak obsèvans Saba a (dimanch) kòm yon jou repo ak adorasyon. Mouvman an te enfliyanse pa Pwotestanism evanjelik e li t ap chèche etabli yon “nasyon kretyen” ki gide pa prensip biblik. Robertson te reprezante menm prensip ak National Reform Movement lan ansanm ak Lord’s Day Alliance la. Se poutèt sa, li te etabli Regent University tou.
Pat Robertson te etabli Regent University an 1977, ann akò ak doktrin katolik la ke William Miller te opoze avèk anpil kouraj. Katolikis ansanm ak Pwotestantis aposta sèvi ak yon metodoloji biblik satanik ki, pami lòt fwi ki pa sen, pwodui kwayans ke pral gen mil ane lapè anvan Jezi retounen toutbon vre. Robertson kwè inivèsite pa li a fòme gason ak fanm pou yo vin sila yo ki pral dirije gouvènman mil ane Kris la pandan Milenyòm biblik la. Tèm “regent” lan vle di yon moun ki aji kòm reprezantan oswa depite pou yon chèf oswa yon monak ki pa nan peyi a.
Anvan tan lafen an nan 1989, kòmanse omwen depi 1960, kontrepati modèn òganizasyon sa yo ki t ap pouse pou lejislasyon dimanch nan 1888 yo, te parèt nan listwa. Apre 1989, manifestasyon satanik te souke tout twa eleman domèn relijye dragon an, bèt la, ak fo pwofèt la. Jezi toujou idantifye fen yon bagay ak kòmansman yon bagay, epi 1989, “tan lafen an” nan vèsè karant nan Danyèl onz, kòmanse yon peryòd pwofetik ki fini nan lwa dimanch ki pral vini byento nan vèsè karant-yon. Lè lwa dimanch sa a rive, Satan parèt pou l “fè tèt li pase” pou Kris la, epi zak twonpri li ki kouwone tout lòt yo kòmanse, avèk mirak ak gerizon.
Istwa ki kòmanse peryòd pwofetik sa a idantifye yon travay yon mouvman Pwotestan aposta ap fè, ki mennen nan lwa dimanch lan, bagay ki te gen prefigirasyon li an 1989, kòmansman peryòd sa a. An 1989, “miray” “rido an fè a” te tonbe, epi nan fen peryòd sa a “miray separasyon ant Legliz ak Leta a” tonbe. Kòmansman peryòd la make de premye prezidan pami uit dènye prezidan yo. Kòmansman an make papote a k ap venk lènmi li a, ateyis, nan Inyon Sovyetik la, epi dènye a make papote a k ap venk lènmi li a, Pwotestantis, nan Etazini yo. Kòmansman an idantifye premye nan uit prezidan sa yo (yon Repibliken) k ap mete men ak antikris pwofesi biblik la, epi fen an make dènye nan uit prezidan sa yo k ap mete men ak antikris pwofesi biblik la. Premye prezidan sa a konprann kòm moun ki te responsab pou fè miray la tonbe, epi dènye a se sila a ki pral bati miray la.
Nan lane 1960, jiska lè tan lafen an an 1989, mouvman modèn Refòm Nasyonal la te kòmanse. Apre eleksyon an, mirak satanik yo te kòmanse. Anvan lwa dimanch lan, dènye manifestasyon refòmatè nasyonal yo pral leve tèt politik li ankò. Nan moman lwa dimanch lan, lè a rive pou travay mèvèy Satan yo. Anvan lwa dimanch lan, pa nesesite pwofetik, pral gen jijman ki pa sèlman retire pwosperite nasyonal Etazini yo, men jijman sa yo, pa nesesite pwofetik, ap bezwen tèlman sevè ak terib, ke lojik la tabli yon fason ki pèmèt moun ki nan dènye mouvman refòm nasyonal la, Nasyonalis Kretyen yo, idantifye rezon jijman sa yo kòm sitwayen ki ap pwofane sa yo rele Jou Seyè a.
Nou pral kontinye etid sa a nan pwochen atik la.
“Si notre peuple continue dans l’attitude d’indifférence où il s’est trouvé, Dieu ne peut répandre sur lui Son Esprit. Il n’est pas préparé à coopérer avec Lui. Il n’est pas éveillé à la situation et ne se rend pas compte du danger qui le menace. Il devrait ressentir maintenant, plus que jamais auparavant, son besoin de vigilance et d’action concertée. ”
“Travay patikilye twazyèm zanj lan pa t wè nan enpòtans li. Bondye te vle pèp Li a ta byen lwen devan pozisyon yo okipe jodi a. Men kounye a, lè lè a rive pou yo sote antre nan aksyon, yo gen preparasyon pou yo fè. Lè Refòmatè Nasyonal yo te kòmanse pouse mezi pou limite libète relijye, dirijan nou yo te dwe vijilan devan sitiyasyon an e yo te dwe travay avèk anpil seryezman pou kontrakare efò sa yo. Sa pa nan lòd Bondye dèske limyè a te kenbe lwen pèp nou an—verite prezan menm yo te bezwen pou tan sa a. Se pa tout minis nou yo ki ap bay mesaj twazyèm zanj lan ki vrèman konprann sa ki konstitye mesaj sa a. Mouvman Refòm Nasyonal la gen kèk ki te konsidere li kòm yon bagay ki tèlman pa enpòtan, yo pa t panse li nesesè pou yo bay li anpil atansyon, e yo menm te santi ke lè yo ta fè sa yo t ap bay tan a kestyon ki diferan de mesaj twazyèm zanj lan. Se pou Senyè a padone frè nou yo dèske yo te entèprete konsa mesaj menm pou tan sa a.”
Pèp la bezwen leve konsyans yo konsènan danje tan prezan an. Gadyen yo ap dòmi. Nou gen plizyè ane reta. Se pou chèf gadyen yo santi nesesite ijan pou yo veye sou tèt pa yo, pou yo pa pèdi opòtinite yo te resevwa pou yo wè danje yo.
“Si mesye ki alatèt yo nan konferans nou yo pa aksepte kounye a mesaj Bondye voye ba yo a, epi yo pa mete tèt yo ann amoni pou aji, legliz yo pral sibi yon gwo pèt. Lè gad la, lè li wè nepe a ap vini, fè twonpèt la bay yon son ki klè, pèp la toupatou sou liy lan ap repete avètisman an, epi tout moun ap gen opòtinite pou yo pare pou konfli a. Men, twò souvan lidè a rete ap ezite, tankou si li t ap di: ‘Annou pa prese twòp. Gendwa gen yon erè. Nou dwe veye pou nou pa leve yon fo alam.’ Ezitasyon ak ensètitid sa a menm, bò kote pa li, ap rele byen fò: ‘Lapè ak sekirite.’ Pa kite sa boulvèse nou. Pa pè. Yo fè kestyon amandman relijye sa a parèt pi gwo anpil pase sa sa mande. Tout ajitasyon sa a pral fini nèt.’ Konsa, an reyalite, li refize mesaj Bondye te voye a, epi avètisman ki te fèt pou souke legliz yo pa rive fè travay li. Twonpèt gad la pa bay yon son ki klè, epi pèp la pa prepare pou batay la. Se pou gad la pran prekosyon, pou, akoz ezitasyon ak reta li, nanm pa rete pou yo peri, epi pou yo pa mande san yo nan men li.
“Depi anpil ane nou t ap veye pou yon lwa dimanch ta vin adopte nan peyi nou an; epi kounye a, dèske mouvman an rive jis sou nou, nou poze kesyon sa a: Èske pèp nou an pral fè devwa li nan zafè sa a? Èske nou pa ka ede leve drapo a epi rele vin devan moun ki gen konsiderasyon pou dwa ak privilèj relijye yo? Lè a ap pwoche byen vit lè sila yo ki chwazi obeyi Bondye olye yo obeyi lèzòm pral santi men opresyon an. Èske, lè sa a, nou va dezonore Bondye lè nou rete an silans pandan yap pilonnen kòmandman sen Li yo anba pye?”
“Pandan mond pwotestan an, pa mwayen atitid li, ap fè konsesyon bay Wòm, annou leve pou n konprann sitiyasyon an epi pou n wè konfli ki devan nou an nan vrè dimansyon li. Se pou gad yo leve vwa yo kounye a, epi bay mesaj ki se verite prezan pou tan sa a. Annou montre pèp la kote nou ye nan istwa pwofetik la, epi chèche reveye lespri vrè pwotestantis la, pou nou fè mond lan pran konsyans valè privilèj libète relijye yo te jwi depi lontan.”
Bondye ap rele nou pou nou reveye, paske lafen an toupre. Chak lè k ap pase se yon lè aktivite nan lakou syèl la pou prepare yon pèp sou tè a pou jwe yon wòl nan gwo sèn yo ki pral byento louvri devan nou. Moman sa yo k ap pase, ki sanble gen ti valè konsa pou nou, chaje ak enterè etènèl. Y ap fòme desten nanm yo pou lavi etènèl oswa lanmò etènèl. Pawòl nou pwononse jodi a nan zòrèy pèp la, zèv n ap fè yo, lespri mesaj n ap pote a, va yon bon sant lavi pou lavi oswa lanmò pou lanmò.
“Frè m yo, èske nou rann nou kont ke pwòp delivrans nou, menm jan ak sò lòt nanm yo, depann de preparasyon n ap fè kounye a pou eprèv ki devan nou an? Èske nou gen entansite zel sa a, pyete ak devouman sa a, ki va fè nou kapab rete fèm lè opozisyon va leve kont nou? Si Bondye janm pale pa mwayen mwen, tan an ap vini lè y ap mennen nou devan konsèy, epi chak pozisyon verite nou kenbe a ap sibi yon kritik sevè. Tan ke anpil moun ap kite gaspiye kounye a ta dwe konsakre a misyon Bondye ban nou an, pou n prepare pou kriz k ap pwoche a.” Testimonies, volim 5, 714–716.