Nou ap konsidere liy Ezekyèl chapit trant-sèt la, ki an premye idantifye sonèt setyèm twonpèt la ak mesaj pou Lawodise a, ki pote sou pye lame san karannkat mil yo. Apre sa, Ezekyèl repete liy sa a epi li elaji sou li lè li prezante ini de baton wayòm nò a ak wayòm sid Izrayèl la, kòm yon ilistrasyon pwosesis kote Divinite ak limanite ini pandan tan sonèt Setyèm Twonpèt la ap kònen an. Yon fwa de nasyon yo ini ansanm kòm yon sèl nasyon, Ezekyèl idantifye ke yo gen yon wa sou yo; epi answit li pale sou alyans etènèl la, ki se alyans ki akonpli avèk san karannkat mil yo, pandan li mete anfaz sou lefèt ke pèp alyans dènye jou sa yo t ap gen sanktyè Bondye a nan mitan yo pou letènite.
Nou te ajoute sou liy sa a travay Jan te fè lè li t ap mezire tanp lan an 1844, konsa sa te sèvi kòm tip pou dènye mezi a ki te kòmanse 11 septanm 2001. Mezi sa a tou se yon sijè Zakari trete, epi li fè konnen mezi a fèt lè Bondye, yon fwa ankò, chwazi Jerizalèm kòm vil kote Li mete non Li. Nou ap trase yon konparezon ant eleman ki fòme tanp lan ak de baton wayòm nò ak wayòm sid Izrayèl yo. Travay Kris la nan ini Divinite Li ak limanite san karantkatmil la reprezante nan de pwofesi de mil senksan ven ane dispèsyon ki te tonbe sou wayòm nò ak wayòm sid yo, ansanm ak pwofesi de mil twasan ane a.
Pou idantifye sa baton Ezekyèl yo reprezante nan travay levanjil la, li nesesè genyen yon konpreyansyon debaz sou levanjil la. Kris te aksepte chè nou ki te tonbe a apre kat mil ane feblès eritye, ki te pase sou Li atravè Mari. Antanke Egzanp nou, Li te demontre ke, pa egzèsis volonte pa Li, lè l remèt li anba volonte Papa Li, nou menm tou nou kapab genyen batay la menm jan Li te genyen l, lè nou egzèse volonte pa nou nan soumèt li anba volonte pa Li. Volonte nou sèvi, swa pou byen swa pou mal, nan sèvo nou, ki se sitadèl nanm nan.
“Etidyan ki vle mete travay de semès nan yon sèl, pa dwe gen pèmisyon pou fè jan li vle nan zafè sa a. Antreprann fè doub travay vle di, pou anpil moun, twòp chaje lespri a, ansanm ak neglije egzèsis fizik ki apwopriye. Li pa rezonab pou sipoze lespri a ka sezi epi dijere yon kantite manje mantal ki depase mezi, e se yon peche menm jan grav pou twòp nouri lespri a menm jan ak chaje ògàn dijestif yo, san bay lestomak la okenn tan repo. Sèvo a se sitadèl tout moun nan, e move abitid nan manje, nan abiye, oswa nan dòmi, afekte sèvo a, epi anpeche rive jwenn sa etidyan an anvi a,—yon bon disiplin mantal. Nenpòt pati nan kò a ki pa trete avèk konsiderasyon ap voye siyal blesi li bay sèvo a. Fòk yo egzèse anpil pasyans ak pèseverans nan enstwi jèn yo kijan pou prezève sante yo. Yo ta dwe vin byen enfòme sou sijè sa a, pou chak misk ak chak ògàn ka tèlman ranfòse epi disipline, kit nan aksyon volontè kit nan aksyon envolontè, pou pi bon sante a ka lakòz, e pou sèvo a ka vin gen fòs pou soutni chay etid la.” Christian Education, 124.
Travay alyans etènèl la se ekri lalwa Bondye a sou kè nou ak sou lespri nou; e ni kè nou ni lespri nou lokalize nan “sitadèl nanm nou an,” ki se sèvo nou.
“Panse yon gason oswa yon fanm pa desann nan yon sèl moman soti nan pite ak sentete pou rive nan depravaasyon, koripsyon, ak krim. Sa pran tan pou transfòme sa ki imen an an sa ki diven, oswa pou degrade sila yo ki te fòme selon imaj Bondye a pou rive nan britalite oswa nan sa ki satanik. Lè nou ap gade, nou vin chanje. Malgre l te fòme selon imaj Kreyatè li a, moun ka edike lespri li yon jan pou peche li te konn rayi yon lè vin tounen yon bagay ki fè l plezi. Lè li sispann veye epi priye, li sispann veye sou sitadèl la, kè a, epi li angaje li nan peche ak krim. Lespri a vin debaze, epi li enposib pou leve l soti nan koripsyon pandan y ap fòme l pou mete pouvwa moral ak entelektyèl yo nan esklavaj epi soumèt yo anba pasyon ki pi brit yo. Fòk yo soutni yon lagè san rete kont lespri charnèl la; epi nou dwe resevwa èd enfliyans rafinan gras Bondye a, ki va rale lespri a anlè epi fè l pran abitid medite sou bagay ki pi ak sen yo.” Adventist Home, 330.
“Lespri a”, “kè a”, “sèvo a” se “sitadèl nanm nan.” Yon sitadèl se yon fòtrès ki dwe pwoteje kont antre peche.
“Nan lapriyè li te fè bay Papa a, Kris te bay mond lan yon leson ki ta dwe grave nan lespri ak nanm. Li te di: ‘Epi lavi etènèl la, se pou yo konnen ou menm sèl vrè Bondye a, ak Jezikri, moun ou voye a.’ Jan 17:3. Sa a se vrè edikasyon an. Li bay fòs. Konesans eksperimantal Bondye ak Jezikri, moun li voye a, transfòme moun nan dapre imaj Bondye. Li bay moun nan metriz sou tèt li, li mete tout enpilsyon ak tout pasyon nan nati ki pi ba a anba kontwòl pouvwa ki pi wo yo nan lespri a. Li fè sila ki posede li tounen yon pitit Bondye ak yon eritye syèl la. Li mennen li antre nan kominyon ak lespri Sila ki Enfini an, epi li louvri devan li rich trezò linivè a.” Christ’s Object Lessons, 114.
“Pouvwa ki pi wo yo” dwe sèvi pou kontwole epi mete anba soumèt “enpilsyon ak pasyon nati ki pi ba a.” Pouvwa ki pi wo yo sitiye nan lespri a, e se “kominyon avèk lespri Enfini an” ki “transfòme moun nan an imaj Bondye.” Nan tan sele san karant-kat mil yo, imaj bèt la fòme nan yon klas, epi imaj Kris la fòme nan lòt klas la. Sa ki reyalize transfòmasyon an se koneksyon lespri yo. Moun ki gen yon lespri chanèl oswa lachè, jan Pòl idantifye li a, fòme imaj lachè a—bèt la. Moun ki rive jwenn lespri Kris la, fòme imaj Kris la. Pwomès alyans lan se ke nou ka rive jwenn lespri Kris la nan moman konvèsyon an, menm si nou tout te fèt ak yon lespri chanèl.
Se pou menm mantalite sa a ki te nan Jezikri a pou nou genyen nan nou tou: Li menm, ki te nan fòm Bondye, pa t konsidere kòm yon bagay li t ap pran san dwa pou l egal ak Bondye; men li te rann tèt li san repitasyon, li te pran sou li fòm yon sèvitè, e li te fèt nan resanblans lèzòm; epi, lè yo te jwenn li nan aparans kòm yon moun, li te imilye tèt li, e li te vin obeyisan jouk nan lanmò, menm lanmò sou kwa a. Filipyen 2:5–8.
Nou dwe gen panse Kris la nan nou, menm jan li te ye tou nan Kris la, paske nou te kreye dapre imaj li. Men nou pa gen panse sa a; nou gen yon panse lachè, vann anba peche.
Konsa, kounye a, pa gen okenn kondanasyon pou moun ki nan Kris Jezi yo, ki pa mache dapre lachè, men dapre Lespri a. Paske lalwa Lespri lavi a nan Kris Jezi te fè m lib anba lalwa peche ak lanmò. Paske sa lalwa a pa t kapab fè, poutèt li te fèb akoz lachè a, Bondye, lè li voye pwòp Pitit li a nan resanblans chè peche a, e kòm ofrann pou peche, kondane peche nan lachè a; pou jistis lalwa a te kapab akonpli nan nou, nou menm ki pa mache dapre lachè, men dapre Lespri a. Paske moun ki dapre lachè yo gen lespri yo fikse sou bagay lachè yo; men moun ki dapre Lespri a, sou bagay Lespri a. Paske panse lachè a se lanmò; men panse Lespri a se lavi ak lapè. Paske panse lachè a se lènmi kont Bondye; paske li pa soumèt devan lalwa Bondye a, e an verite li pa menm kapab fè sa. Konsa, moun ki nan lachè yo pa kapab fè Bondye plezi. Men nou menm, nou pa nan lachè, men nan Lespri a, si toutbon Lespri Bondye a rete nan nou. Kounye a, si yon moun pa gen Lespri Kris la, li pa pou li. E si Kris la nan nou, kò a mouri poutèt peche; men Lespri a se lavi poutèt jistis. Women 8:1–10.
Pou rete nan Lespri a se lavi, epi pou rete nan lachè a se lanmò. Lachè a se nati ki pi ba a; li se sous santiman nou yo. Nati ki pi ba a, sa ki lachè, dwe soumèt anba gouvènman nati ki pi wo a; e sa reyalize lè nou egzèse volonte nou yo nan soumisyon anvè Sentespri a. Lespri charnèl ki pi wo nou an ka transfòme isit la menm e kounye a, men nati ki pi ba nou an dwe tann Dezyèm Vini an pou l chanje.
De baton Ézéchiel yo idantifye yon baton ki reprezante kòm lakou a, e baton sa a te rive nan konklizyon li an 1798. Li te divize avèk yon presizyon pafè pa mil desan swasant ane payenis ki t ap foule lame a anba pye, ak mil desan swasant ane papis ki t ap foule lame a anba pye. Baton sa a pa t reprezante foulman anba pye Tanp Bondye a, paske Tanp Bondye a te chita nan wayòm sid la. Lame payenis ak papis te foule anba pye a se te yon tanp imen; men, an relasyon ak wayòm sid la, li te kò a, epi se nan wayòm sid la Bondye te chwazi mete tèt la. Wayòm nò a te kò a, wayòm sid la te tèt la.
De divizyon wayòm nò a, ki dire mil desan swasant ane yo chak, te reprezante de divès tandans pou peche nan tanp kò a, jan sa parèt nan tandans eritye yo ak tandans kiltive yo. Pèganis te yon senbòl tandans eritye peche yo nan tanp kò a, epi adopsyon relijyon pèganis la pa papalis la reprezante tandans kiltive pou peche yo. Nan youn kou nan lòt ka a, tanp kò a pa t kapab transfòme jouk Dezyèm Vini an; se poutèt sa, branch wayòm nò a te pwolonje sèlman rive 1798, epi lè yo te di Jan pou mezire tanp lan, branch sa a te dwe rete sou kote.
Mo “konvèsyon” an vle di yon transfòmasyon oswa yon chanjman soti nan yon eta oswa yon kondisyon pou rive nan yon lòt. Lè Adan ak Èv te peche, yo te “konvèti” soti nan eta orijinal yo, paske yo te kreye pafè, selon imaj Bondye, avèk kapasite siperyè yo k ap dirije kapasite enferyè yo. Lè yo te peche, yo te “konvèti” an yon èt kote kapasite enferyè yo te pran dominasyon sou kapasite siperyè yo. Yo te transmèt kondisyon sa a bay tout desandan yo.
Nan rapò pwofetik de bwa baton Ezekyèl yo, Seyè a te chwazi Jerizalèm pou l te tèt la, kapital la kote wa a te rete. Li te dwe pouvwa ki pi wo a. Nan konparezon de bwa baton yo, wayòm sid la te pouvwa ki pi ba a an rapò ak wayòm ki pi wo a nan nò a. Konvèsyon ki reprezante lè de bwa baton yo te dwe mete ansanm, te mande pou wayòm sid la te retounen nan pozisyon li kòm tèt la. Li te dwe konvèti anvè wayòm nò a, paske se lè sa a li te ini ak vrè wa nò a, epi l te konekte ak sal twòn vrè wayòm nò a.
Pou rezon sa a, wayòm nò a te rive sèlman jis nan 1798, epi Jan te resevwa lòd pou l kite lakou a, ki te rive sèlman jis nan 1798. Wayòm sid la t ap ini ak baton de mil twa san aswè ak maten yo lè twazyèm zanj lan t ap rive, men wayòm nò a t ap fini lè inyon divinite ak limanite a te akonpli anndan de apatman tanp lan ke Jan te mezire apre sa. Wayòm nò a te mare ak wayòm sid la pa lyen karant-sis la, lè twazyèm zanj lan te rive, men li pa t konekte dirèkteman ak 1844, jan wayòm sid la te fè.
Peyi wayòm sid la te lye ansanm ak tanp la ki dire karannsis ane, ansanm ak inyon divinite ak limanite de-san-ven ane yo reprezante a. Peyi wayòm nò a, an 1798, make fondasyon tanp karannsis ane a; men se la li te fini, paske antanke fondasyon, li te reprezante lachè Kris la te pran sou tèt Li, e yo te touye lachè Li depi nan fondasyon mond lan. Tout tanp yo se senbòl ki ka ranplase youn lòt, e fondasyon karannsis ane yo an 1798 idantifye lachè imen Li, tandiske konklizyon karannsis ane sa yo an 1844 idantifye Divinite Li.
Lame yo te foule anba jouk an 1798 la pa t tanp Bondye a, menm si tanp Bondye a te prezante kòm yon bagay yo t ap foule anba pandan peryòd tan sa a; men, foulman sa a t ap fèt nan wayòm sid la, kote Bondye te chwazi Jerizalèm pou mete tanp Li ak non Li. Lame ki te fin foule anba a te reprezante moun lòt nasyon yo; li te reprezante kò a.
Lè Adan ak Èv te peche, “sèt tan” sèt mil ane limanite ap pilonnen anba peche a te kòmanse. Nan moman sa a, Ti Mouton an ki te touye depi fondasyon monn lan te bay po ti mouton pou kouvri toutouni peche limanite a. Lè pilonnaj limanite a te rive nan fen li an 1798, Ti Mouton an, ki se fondasyon ak bòs mason tout reprezantasyon tanp ki sanktifye, te touye ankò. Se la wayòm nò a, ak tanp imen ki te reprezante ladan l lan, te fini.
1798 te make lè antikris kontrefè a te touye, apre li te fin bay temwayaj satanik li pandan twazan edmi pwofetik, ki te kòmanse lè li te resevwa pouvwa li nan ane 538, e sa te vin apre trant ane preparasyon ki te kòmanse nan ane 508. Sa te yon kontrefason satanik trant ane preparasyon Kris la, ki te kòmanse depi nan nesans Li, ki te fini lè Li te resevwa pouvwa Li, lè Li te batize; epi apre sa Li te bay temwayaj Li pandan twazan edmi reyèl, jouk Li te rive nan pwen kote Ti Mouton yo te touye depi nan fondasyon lemonn nan te kloure sou kwa a. Lè sa a, pwomès Li a te akonpli: yon fwa tanp lan te detwi, Li t ap leve l ankò nan twa jou.
Se li menm ki t ap leve tanp kò Li a, paske se te pouvwa divinite Li ki te akonpli rezirèksyon an; paske divinite Li pa t mouri lè yo te kloure Li sou kwa a, se te limanite Li ki te mouri sou kwa a, paske li enposib pou Bondye mouri.
“‘Mwen se rezirèksyon an, ak lavi a’ (Jan 11:25). Sila a ki te di: ‘Mwen bay lavi mwen, pou m ka reprann li ankò’ (Jan 10:17), sòti nan tonbo a pou lavi ki te nan li menm. Limanite te mouri; divinite pa t mouri. Nan divinite li, Kris te posede pouvwa pou kase lyen lanmò yo. Li deklare li gen lavi nan li menm pou l bay lavi a sila li vle.” Selected Messages, liv 1, 301.
An 1798, tanp imen an, lame « wayòm nò a », rive nan yon konklizyon, paske antanke senbòl nati ki pi ba a, li pa t kapab chanje jouk nan rezirèksyon an nan Dezyèm Vini an. Men, li te idantifye fondasyon karannsis ane yo lè Kris te leve tanp la, tanp ki te kapab transfòme a, reprezante pa wayòm sid la, ki te yon senbòl pouvwa ki pi wo yo nan lespri a, ki transfòme nan menm moman pechè a jistifye.
“Sou fondasyon Kris li menm te poze a, apot yo te bati legliz Bondye a. Nan Ekriti yo, yo souvan sèvi ak imaj konstriksyon yon tanp pou ilistre kijan legliz la ap bati. Zakari fè referans ak Kris kòm Branch lan ki t ap bati tanp Seyè a. Li pale de moun lòt nasyon yo kòm moun k ap ede nan travay la: ‘Moun ki byen lwen yo va vini, epi yo va bati nan tanp Seyè a;’ epi Ezayi deklare: ‘Pitit etranje yo va rebati miray ou yo.’ Zakari 6:12, 15; Ezayi 60:10.”
“Lè Pyè t ap ekri konsènan konstriksyon tanp sa a, li di: ‘Lè n ap pwoche bò kote li, tankou bò kote yon wòch vivan, vre se moun ki te rejte l, men Bondye chwazi l, e li gen anpil valè; nou menm tou, tankou wòch vivan, y ap bati nou pou nou tounen yon kay espirityèl, yon prètriz ki sen, pou nou ofri sakrifis espirityèl ki akseptab devan Bondye pa mwayen Jezi Kris la.’ 1 Pyè 2:4, 5.”
“Nan karyè mond jwif la ak mond moun lòt nasyon yo, apot yo te travay, yo t ap rale wòch pou poze yo sou fondasyon an. Nan lèt li te ekri bay kwayan ki te nan Efèz yo, Pòl te di: ‘Koulye a, se poutèt sa nou pa etranje ankò ni moun deyò, men nou se sitwayen ansanm ak sen yo, epi nou fè pati kay Bondye a; nou bati sou fondasyon apot yo ak pwofèt yo, Jezi Kris li menm se Wòch kwen prensipal la; se nan li tout batiman an, byen ajiste ansanm, ap grandi pou l tounen yon tanp sen nan Senyè a; se nan li nou menm tou nou ap bati ansanm pou n vin tounen yon kote Bondye rete pa mwayen Lespri a.’ Efezyen 2:19–22.”
Epi pou Korentyen yo li te ekri: “Dapre gras Bondye ki ban mwen an, tankou yon bòs mason saj, mwen mete fondasyon an, epi yon lòt ap bati sou li. Men, se pou chak moun veye kijan li bati sou li. Paske pèsonn pa ka mete yon lòt fondasyon pase sa ki deja mete a, ki se Jezi Kris. Kounye a, si yon moun bati sou fondasyon sa a ak lò, ajan, pyè presye, bwa, zèb, pay; travay chak moun va parèt aklè; paske jou a va fè sa konnen, paske l ap revele pa dife; epi dife a va éprouve travay chak moun pou montre ki kalite li ye.” 1 Korentyen 3:10–13.
“Apòt yo te bati sou yon fondasyon ki sèten, sa vle di Wòch ki la pou tout tan. Sou fondasyon sa a yo te pote wòch yo te rache nan monn nan. Se pa san antrav konstriktè yo te travay. Travay yo te vin ekstrèmeman difisil akoz opozisyon lènmi Kris yo. Yo te oblije lite kont gwo lespri fanatism, prejije, ak rayisman moun sa yo ki t ap bati sou yon fo fondasyon. Anpil nan moun ki te travay kòm konstriktè legliz la te ka konpare ak moun ki t ap bati miray la nan epòk Neemi an, sou moun sa yo li ekri konsa: ‘Moun ki t ap bati miray la, ak moun ki t ap pote chay yo, ansanm ak moun ki t ap chaje yo, chak moun t ap travay nan zèv la ak yon men, epi ak lòt men an li te kenbe yon zam.’ Neemi 4:17.” Travay Apot yo, 595, 596.
Nou pral kontinye etid sa a nan pwochen atik la.
“Chit lèzòm nan te ranpli tout syèl la ak tristès. Monn Bondye te fè a te gate anba madichon peche a, e li te vin rete pa èt ki te kondane pou mizè ak lanmò. Pa t parèt okenn chemen delivrans pou moun ki te vyole lalwa a. Zanj yo te sispann chante louwanj yo. Nan tout lakou syèl yo, te gen dèy pou destriksyon peche te lakòz.”
“Pitit Bondye a, Kòmandan gloriye syèl la, te gen kè sansib ak pitye pou ras ki te tonbe a. Kè li te souke ak yon konpasyon enfini lè malè mond pèdi a te parèt devan li. Men, lanmou diven an te deja fè yon plan kote lòm te kapab rachte. Lalwa Bondye ki te vyole a te mande lavi pechè a. Nan tout linivè a, te gen yon sèl ki te kapab, an favè lòm, satisfè egzijans li yo. Piske lalwa diven an sakre menm jan ak Bondye li menm, se sèl yon moun ki egal ak Bondye ki te kapab fè ekspyasyon pou vyolasyon li a. Pa t gen okenn lòt pase Kris la ki te kapab delivre lòm ki te tonbe a anba madichon lalwa a epi mennen l ankò nan amoni ak Syèl la. Kris la t ap pran sou tèt li koupabilite ak wont peche a—peche ki tèlman ofansan pou yon Bondye ki sen ke li te dwe separe Papa a ak Pitit li a. Kris la t ap desann jouk nan pwofondè mizè a pou l delivre ras ki te fin kraze a.”
“Devant le Père, il plaida en faveur du pécheur, tandis que l’armée du ciel attendait le résultat avec une intensité d’intérêt que les paroles ne sauraient exprimer. Longtemps se prolongea cette mystérieuse communion — « le conseil de paix » (Zacharie 6:13) — en faveur des fils déchus des hommes. Le plan du salut avait été arrêté avant la création de la terre; car Christ est « l’Agneau immolé dès la fondation du monde » (Apocalypse 13:8); pourtant, ce fut une lutte, même pour le Roi de l’univers, de livrer son Fils à la mort pour la race coupable. Mais « Dieu a tant aimé le monde qu’il a donné son Fils unique, afin que quiconque croit en lui ne périsse point, mais qu’il ait la vie éternelle ». Jean 3:16. Ô mystère de la rédemption! ô amour de Dieu pour un monde qui ne l’aimait pas! Qui peut connaître les profondeurs de cet amour qui « surpasse toute connaissance »? Durant les siècles sans fin, des intelligences immortelles, cherchant à comprendre le mystère de cet amour incompréhensible, s’émerveilleront et adoreront.
“Bondye te dwe manifeste nan Kris la, ‘ap rekonsilye mond lan avèk tèt Li.’ 2 Corinthians 5:19. Lèzòm te vin tèlman degrade pa peche a, li te enposib pou li, nan li menm, vin an amoni avèk Sila a ki gen nati li se pite ak bonte. Men, Kris la, apre li te fin rachte lèzòm anba kondanasyon lalwa a, te kapab kominike pouvwa diven pou l ini avèk efò imen. Konsa, pa repantans anvè Bondye ak lafwa nan Kris la, pitit Adan ki te tonbe yo te kapab yon lòt fwa ankò vin ‘pitit Bondye.’ 1 John 3:2.” Patriarchs and Prophets, 63, 64.