Nou te kòmanse egzamen nou sou dènye vizyon Danyèl la lè nou idantifye Danyèl kòm yon senbòl pèp alyans Bondye a nan dènye jou yo, epi nou te sèvi ak premye vèsè a ansanm ak dènye chapit la pou nou kòmanse idantifye karakteristik pwofetik pèp dènye jou sa yo, ke Beltechaza reprezante. Pèp alyans Bondye a nan dènye jou yo reprezante Millerit yo nan mouvman premye zanj lan, ak san karannkat mil yo nan mouvman twazyèm zanj lan. Millerit yo te akonpli parabòl dis vyèj yo, epi parabòl sa a repete jouk nan dènye detay li nan dènye jou yo.
“Mwen souvan jwenn yo fè referans avè m sou parabòl dis vyèj yo, senk ladan yo ki te saj, epi senk ki te sòt. Parabòl sa a te akonpli e l ap akonpli jouk nan pi piti detay li yo, paske li gen yon aplikasyon espesyal pou tan sa a, epi, menm jan ak mesaj twazyèm zanj lan, li te akonpli e li pral kontinye rete verite prezan jouk nan fen tan an.” Review and Herald, 19 out 1890.
Eksperyans toude mouvman yo nan dènye jou yo se eksperyans Adventis la.
«Parabòl dis vyèj yo nan Matye 25 la tou montre eksperyans pèp Advantis la.» The Great Controversy, 393.
Millerites yo te reprezante mouvman premye zanj lan, epi eksperyans yo te reprezante tou pa legliz Filadèlfi a. An 1856, mouvman Millerit Filadèlfi a te pase nan mouvman Lawodise a, epi nan rebelyon 1863 la, li te vin pase pi lwen toujou nan legliz Advantis Setyèm Jou Lawodise a.
San karannkat-kat-mil yo reprezante mouvman twazyèm zanj lan, e eksperyans yo te reprezante tou pa legliz Filadèlfi a. An 1989, liv Danyèl la te ouvri pou legliz Advantis Setyèm Jou Laodise a, epi nan 11 Septanm 2001, mouvman Advantis Laodise a te kòmanse, epi an Jiyè 2023, tranzisyon retou nan mouvman Filadèlfi a te rive.
Beltechatssa, oswa Danyèl, reprezante mouvman Filadèlfyen an nan dènye jou yo, ki repete mouvman Filadèlfyen Milerit yo “jis rive nan dènye lèt la.” Premye vèsè dènye vizyon an reprezante moun sa yo nan dènye jou yo, epi dènye temwayaj dènye vizyon an dwe ann amoni ak premye temwayaj dènye vizyon an. Pwosesis pirifikasyon an nan chapit douz liv Danyèl la idantifye ogmantasyon konesans lan, ansanm ak de klas yo ki pwodui pa sa. Beltechatssa se reprezantasyon final saj yo nan dènye jou yo. Nan chapit douz liv Danyèl la genyen omwen senk verite pwofetik ki te poto mitan pou mouvman Milerit la, e ki dwe repete nan mouvman twazyèm zanj lan.
Premye a se pwosesis pirifikasyon an ki pwodui de klas adoratè, epi konsa li akonpli parabòl dis vyèj yo ni nan mouvman kòmansman an ni nan mouvman fen an.
Men ou menm, Danyèl, fèmen pawòl yo, epi sele liv la, jouk lè lafen an: anpil pral ale vini toupatou, epi konesans pral ogmante.... Epi li di: Ale fè wout ou, Danyèl; paske pawòl yo fèmen epi sele jouk lè lafen an. Anpil pral pirifye, yo pral vin blan, epi yo pral pase nan eprèv; men mechan yo pral aji ak mechanste; e okenn nan mechan yo p ap konprann; men moun saj yo va konprann. Danyèl 12:4, 9, 10.
Distenksyon ki genyen ant saj yo ak mechan yo (moun san konprann yo) chita sou konpreyansyon yo genyen an (divize anndan lespri yo) sou ogmantasyon konesans ki louvri nan tan lafen an, swa an 1798 pou Millerit yo, oswa an 1989 pou san karannkat mil yo. Pèp Bondye a gen obligasyon pou yo konnen ke Adventis la se eksperyans parabòl dis vyèj yo, paske san konpreyansyon sa a yo pap chèche konprann kilè “tan lafen an” te rive pou dènye jenerasyon an, ni ki mesaj ki te dezsele lè sa a. San konpreyansyon ke eksperyans Advantis la se yon pwosesis eprèv an twa etap, ki baze sou yon devlopman pwogresif verite a, ki mennen nan yon rezilta “lavi-oswa-lanmò”, li enposib pou rekonèt gran apèl chak Advantis Setyèm Jou. Belteshazzar reprezante yon pèp ki konnen yo te pase atravè pwosesis pirifikasyon an ki reprezante kòm moun ki “pirifye, blanchi, epi pase anba eprèv.” Menm pwosesis pirifikasyon an twa etap sa a idantifye espesyalman kòm travay Sentespri a.
Sepandan, m ap di nou verite a: li nesesè pou nou pou m ale; paske si m pa ale, Konsolatè a p ap vini bò kote nou; men si m pati, m ap voye li ban nou. E lè li vini, li pral konvenk lemonn konsènan peche, konsènan jistis, ak konsènan jijman: konsènan peche, paske yo pa kwè nan mwen; konsènan jistis, paske m ale bò kote Papa m, epi nou p ap wè m ankò; konsènan jijman, paske chèf lemonn sa a deja jije. Mwen gen anpil lòt bagay toujou pou m di nou, men nou pa kapab pote yo kounye a. Men lè li menm, Lespri verite a, vini, li pral gide nou nan tout verite a; paske li p ap pale selon pwòp tèt pa li; men kèlkeswa sa li tande, se sa li pral di; epi li pral fè nou konnen bagay ki gen pou vini yo. Jan 16:7–13.
Travay Sentespri a nan gide vyèj saj yo nan “tout verite,” mande pou Li repwoche, sa vle di avèti oswa konvenk, mond lan konsènan peche, lajistis ak jijman, ki se menm twa etap yo menm ki pwodui swa yon vyèj saj swa yon vyèj sòt nan Danyèl chapit douz. Mesaj Jezi te idantifye kòm travay Sentespri a se “lwil” la, ki revele diferans ki genyen ant saj yo ak mechan yo nan Danyèl douz. Pèp Bondye a nan dènye jou yo dwe konprann ogmantasyon konesans pou jenerasyon pa yo, e konesans sa a gen ladan l rekonesans yo ke yo se swa vyèj sòt swa vyèj saj nan parabòl Matye chapit vennsenk la.
“Yo te montre Jan bagay sa yo nan yon vizyon sen. Li te wè gwoup ki reprezante pa senk vyèj saj yo, ak lanp yo byen pare e k ap boule, epi li te rele avèk ekstaz: ‘Men pasyans sen yo; men sila yo ki kenbe kòmandman Bondye yo ak lafwa Jezi a. E mwen tande yon vwa soti nan syèl la ki t ap di m, Ekri: Benediksyon pou mò yo ki mouri nan Seyè a depi kounye a: Wi, Lespri a di sa, pou yo ka repoze anba travay yo; epi zèv yo suiv yo.’”
“Anpil nan moun ki te tande mesaj premye ak dezyèm zanj yo te panse yo t ap viv pou yo wè Kris la ap vini sou nwaj syèl la. Si tout moun ki te deklare yo te kwè verite a te aji pati pa yo tankou vyèj saj yo, mesaj la depi lontan ta deja pwoklame bay tout nasyon, tout fanmi, tout lang, ak tout pèp. Men, senk te saj e senk te sòt. Verite a te dwe pwoklame pa dis vyèj yo, men se sèlman senk ki te fè preparasyon ki esansyèl pou yo te mete tèt yo ansanm ak gwoup sila a ki t ap mache nan limyè ki te vin jwenn yo. Mesaj twazyèm zanj lan te nesesè. Pwoklamasyon sa a te dwe fèt. Anpil nan moun ki te soti al kontre Veteren an anba mesaj premye ak dezyèm zanj yo, te refize mesaj twazyèm zanj lan, dènye mesaj eprèv ki dwe bay lemonn.”
“Yon travay menm jan an pral akonpli lè lòt zanj sa a, ki reprezante nan Revelasyon 18, bay mesaj li a. Mesaj premye a, dezyèm nan, ak twazyèm zanj lan yo pral bezwen repete. Apèl la pral bay legliz la: ‘Soti ladan l, pèp Mwen an, pou nou pa patisipe nan peche li yo.’ ‘Gran Babilòn nan tonbe, li tonbe, e li vin tounen kay demon yo, ak fò tout move lespri sal, ak kaj tout zwazo sal ak rayisab. Paske tout nasyon yo bwè nan diven kòlè fònikasyon li a, e wa latè yo fè fònikasyon avè l, e machann latè yo vin rich grasa abondans delis li yo…. Soti ladan l, pèp Mwen an, pou nou pa patisipe nan peche li yo, e pou nou pa resevwa nan flewo li yo; paske peche li yo rive jouk nan syèl la, e Bondye sonje inikite li yo’ [Revelasyon 18:2–5].”
“Pran chak vèsè nan chapit sa a, epi li li avèk anpil atansyon, espesyalman de dènye yo: ‘Epi limyè yon chandèl p ap klere ankò ditou nan ou; epi vwa marye gason an ak marye fi a p ap tande ankò ditou nan ou: paske machann ou yo te gran mesye latè yo; paske se pa maji ou tout nasyon yo te twonpe. Epi nan li yo te jwenn san pwofèt yo, ak sen yo, ak tout moun yo te touye sou latè a.’”
«Parabòl dis vyèj yo te bay pa Kris la Li menm, epi chak detay ladan l dwe etidye avèk anpil swen. Yon tan ap vini lè pòt la pral fèmen. Nou reprezante swa pa vyèj saj yo, swa pa vyèj sòt yo. Nou pa kapab kounye a fè diferans lan, ni nou pa gen otorite pou di kiyès ki saj ak kiyès ki sòt. Gen moun ki kenbe verite a nan enjistis, epi sa yo parèt deyò tankou saj yo.» Manuscript Releases, volim 16, 270.
Kòm Advantis ki dwe rele gason ak fanm yo sòti Babilòn lè lwa dimanch la pral vini byento, nou “reprezante swa pa vyèj saj yo, swa pa vyèj sòt yo.” Gwoup Jan te wè a, “ki reprezante pa senk vyèj saj yo, ak lanp yo ranje byen e k ap boule,” epi Jan te idantifye pi lwen kòm sila yo ki gen “pasyans sen yo,” epi ki “kenbe kòmandman Bondye yo ak lafwa Jezi,” se san karannkat mil yo ki gen obligasyon pou yo kenbe kòmandman Bondye yo, egzèse lafwa Jezi, epi konnen se yo menm ki vyèj yo nan parabòl Matye vennsenk la. Non sèlman yo bezwen konprann ke yo swa vyèj saj, swa vyèj sòt, men yo dwe repete eksperyans Danyèl te reprezante a kòm moun ki “pirifye, blanchi, epi pase anba eprèv.”
Epi yo t ap chante tankou yon chan nèf devan twòn nan, devan kat bèt vivan yo ak ansyen yo; e pèsonn pa t kapab aprann chan sa a, eksepte san karannkatmil yo, sa yo ki te rachte soti sou tè a. Se moun sa yo ki pa t souye ak fanm; paske yo se vyèj. Se moun sa yo ki swiv Ti Mouton an nenpòt kote li ale. Se yo menm ki te rachte pami lèzòm, kòm premye fwi pou Bondye ak pou Ti Mouton an. E nan bouch yo pa t jwenn okenn twonpri; paske yo san fot devan twòn Bondye a. Revelasyon 14:3–5.
Gen omwen senk verite ki prezante nan Danyèl chapit douz, verite sa yo ki asosye avèk mouvman Milerit premye zanj lan, e ki pral repete epi konprann pi nèt pa mouvman san karannkat mil yo. Youn nan verite sa yo se pwosesis pirifikasyon an an twa etap ki asosye avèk parabòl dis vyèj yo. Premye verite William Miller te konprann an tèm de tan pwofetik se te “sèt fwa” Levitik vennsis la; verite sa a idantifye nan Danyèl douz, e se premye verite nan istwa Milerit la yo mansyone la a.
Men ou menm, Danyèl, fèmen pawòl sa yo, epi sele liv la, jouk nan tan lafen an: anpil pral kouri ale vini, e konesans pral ogmante. Lè sa a, mwen menm Danyèl gade, epi gade, te gen de lòt ki te kanpe la, youn sou bò sa a bò rivaj larivyè a, e lòt la sou bò pa l lòt rivaj larivyè a. E youn di nonm ki te abiye an twal fin blan an, ki te anlè dlo larivyè a: Konbyen tan ankò pou lafen mèvèy sa yo? E mwen tande nonm ki te abiye an twal fin blan an, ki te anlè dlo larivyè a, lè li leve men dwat li ak men goch li anlè nan syèl la, epi li sèmante pa sila a ki viv pou tout tan, sa pral dire yon tan, de tan, ak mwatye yon tan; epi lè li va fin kraze fòs pèp sen an, tout bagay sa yo va rive nan bout yo. E mwen tande, men mwen pa t konprann: lè sa a mwen di, O Seyè mwen, ki sa ki pral lafen bagay sa yo? E li di: Ale fè wout ou, Danyèl; paske pawòl yo fèmen epi sele jouk nan tan lafen an. Anpil pral pirifye, yo pral blanchi, epi yo pral pase nan eprèv; men mechan yo pral aji avèk mechanste; e pèsonn nan mechan yo p ap konprann; men saj yo pral konprann. Danyèl 12:4–10.
Pase sa a kòmanse avèk liv Danyèl la ki sele jouk nan tan lafen an, epi pasaj la fini avèk liv Danyèl la ki sele jouk nan tan lafen an. Ant premye ak dènye fwa pawòl Danyèl yo te sele yo, temwayaj sèman “Li menm, ki viv pou tout tan,” an te di “sa pral dire pou yon tan, de tan, ak yon demi tan; epi lè li va fin akonpli gaye pouvwa pèp sen an, tout bagay sa yo va fini.”
Sila ki te bay temwayaj sou sèman sa a, se te Sila ki te sou dlo yo, abiye an len. Danyèl te wè yon zanj sou yon bò larivyè Idèkèl la, epi yon lòt zanj sou lòt bò a; epi youn nan zanj sa yo te poze yon kesyon, kesyon Sila ki te sou dlo yo te reponn. Kesyon an te: “Jiska kilè?” Sa yo se menm de premye mo kesyon yo poze nan vèsè trèz nan chapit uit liv Danyèl la.
Lè sa a, mwen tande yon sen t ap pale; epi yon lòt sen di sen sa a ki t ap pale a: Jiska kilè vizyon an va dire konsènan sakrifis perpetyèl la, ak transgresyon dezolasyon an, pou yo lage ni Tanp lan ni lame a pou yo pilonnen anba pye? Epi li di m: Jiska de mil twa san jou; apre sa, Tanp lan va pirifye. Danyèl 8:13, 14.
Menm estrikti pwofetik la jwenn nan toude konvèsasyon yo, eksepte ke nan chapit uit, Danyèl te bò larivyè Oulayi a, e non pa bò larivyè Iddekel la. Nan chapit uit, yon zanj (sen) “di sen sa a ki t ap pale a: Jiska kilè.” Mo ebre yo tradui kòm “sen sa a,” se mo ebre “Palmoni” a, ki vle di Mèvèye Moun ki Konte a, oswa Moun ki Konte Sekrè yo. Nan chapit uit, Jezi (Mèvèye Moun ki Konte a) t ap pale, epi yon lòt sen te mande Jezi (sen sa a): “Jiska kilè.”
Nan chapit douz la, Sila a ki te kanpe sou dlo a, yon zanj ki te sou youn nan bò larivyè Hiddèkel la mande l: “konbyen tan?” De pasaj sa yo dwe konsidere ansanm, liy sou liy. Premye kestyon nan chapit uit la se: “konbyen tan vizyon an konsènan pilonnen Tanp lan ak lame a ap dire, bagay ki te akonpli dabò pa payennis, epi apre sa pa papalis?” Kestyon ki nan chapit douz la se: “konbyen tan sa va pran jouk nan fen mèvèy sa yo?” Lè sa a, Palmoni, Bèl Moun ki Konte a, ki te abiye an twal fin blan e ki te kanpe sou dlo yo, bay repons li anba sèman: “sa va dire yon tan, de tan, ak mwatye yon tan; epi lè li va fin akonpli gaye pouvwa pèp sen an, tout bagay sa yo va fini.”
Kesyon rivyè Ulai ak Hiddekel yo se: “Konbyen tan vizyon gaye pèp Bondye a, ki akonpli pa payenis epi apre sa pa papis pandan y ap pilonnen tanp lan ak lame a, ap dire?” Repons lan se ke pilonnen an fini an 1798, lè travay Palmoni a nan leve tanp Millerit la kòmanse, epi apre sa li fini karant-sis ane pita, an 1844, lè tanp lan te dwe pirifye.
Nan chapit douz la, Danyèl te tande konvèsasyon an, “men mwen pa t konprann.” Danyèl te eksprime yon dezi pou l konprann, jan sa reprezante pa kestyon li te poze Kris la: “O Seyè mwen, ki sa ki pral fen bagay sa yo?” Ekspresyon dezi li te genyen pou l konprann lan te reprezante dezi vyèj saj yo genyen pou yo konprann, paske tout dyalòg la te plase ant de referans ki pale de liv Danyèl la kòm yon liv sele jouk nan tan lafen. Danyèl te reprezante dezi ki te mete sou William Miller pou l konprann verite ki te desele an 1798 la, epi premye verite li te mennen pou l rekonèt se te pilonnen sanktyè a ak lame a anba pye, dabò pa payenis, epi apre sa pa papis, pandan peryòd kote pouvwa pèp sen an te gaye, an akonplisman “sèt tan” yo, nan Levitik vennsis.
Dezi Miller pou l te konnen laverite a reprezante pa dezi Danyèl la, men konpreyansyon Miller te genyen an pa t konplè. Danyèl reprezante dezi Miller la, epi Beltechaza reprezante sila yo ki gen yon konpreyansyon konplè sou bagay la ak sou vizyon an. Gen omwen senk verite enpòtan ki te fè pati eksperyans Millerit yo nan chapit douz liv Danyèl la, ki pral jwenn yon paralèl korespondan nan istwa san karannkat mil yo. Youn se ke yo te akonpli epi yo te konprann ke yo t ap akonpli parabòl dis vyèj yo, avèk pwosesis tès li a an twa etap; epi lòt la se ke yo konprann wòch fondasyon “sèt fwa” yo, nan Levitik chapit vennsis la.
N ap kontinye etid sa a nan pwochen atik nou an.
“‘Lè sa a, y ap konpare wayòm syèl la ak dis vyèj ki te pran lanp pa yo, epi ki te soti al rankontre nonm marye a. Senk ladan yo te saj, e senk te sòt. Moun ki te sòt yo te pran lanp pa yo, men yo pa t pran lwil avè yo; men moun ki te saj yo te pran lwil nan veso yo ansanm ak lanp yo. Pandan nonm marye a t ap pran reta, yo tout pran dòmi epi yo dòmi. A minui, yo fè yon rèl: Men nonm marye a ap vini; soti al rankontre li. Lè sa a, tout vyèj sa yo leve, yo ranje lanp yo. E moun ki te sòt yo di moun ki te saj yo: Ban nou nan lwil nou an, paske lanp nou yo etenn. Men moun ki te saj yo reponn, yo di: Non; pou pa rive pa gen ase ni pou nou ni pou nou menm: pito ale kote moun k ap vann yo, epi achte pou tèt pa nou. Pandan yo t al achte, nonm marye a vini; e sa yo ki te pare yo antre avèk li nan nòs la; epi pòt la fèmen. Apre sa, lòt vyèj yo vini tou, yo di: Seyè, Seyè, louvri pou nou. Men li reponn, li di: Anverite, mwen di nou, mwen pa konnen nou. Veye donc; paske nou pa konnen ni jou a ni lè a lè Pitit lòm nan ap vini.’”
“Nou ap viv kounye a nan yon tan ki plen anpil danje, e pa youn nan nou pa ta dwe pran reta nan chèche yon preparasyon pou vini Kris la. Pèsonn pa dwe suiv egzanp vyèj san konprann yo, ni panse li pral san danje pou tann jiskaske kriz la rive anvan li jwenn yon preparasyon karaktè pou l ka kanpe nan tan sa a. Li pral twò ta pou chèche jistis Kris la lè yo rele envite yo antre epi yo egzamine yo. Se kounye a moman an pou nou abiye nou ak jistis Kris la,—rad nòs la ki pral fè nou apwopriye pou antre nan resepsyon maryaj Ti Mouton an. Nan parabòl la, vyèj san konprann yo prezante kòm moun k ap mande lwil, men ki pa rive resevwa l lè yo mande l. Sa se yon senbòl pou moun ki pa t prepare tèt yo lè yo devlope yon karaktè ki ka kanpe nan yon tan kriz. Se tankou si yo ta ale kote vwazen yo pou di: Ban m karaktè ou, sinon mwen pral pèdi. Moun ki te saj yo pa t kapab pataje lwil yo bay lanp k ap tranble vyèj san konprann yo. Karaktè pa transfere. Li pa bagay pou achte oswa vann; se bagay pou jwenn. Senyè a bay chak moun yon opòtinite pou l jwenn yon karaktè jis pandan lè gras yo; men li pa t bay okenn mwayen kote yon moun ta ka transmèt bay yon lòt karaktè li te devlope lè li te pase atravè eksperyans di, lè li te aprann leson nan men gran Anseyan an, pou l te kapab montre pasyans anba eprèv, epi egzèse lafwa yon fason pou l te kapab deplase mòn enposiblite yo. Li enposib pou transmèt parfen lanmou a,—pou bay yon lòt dousè, tak, ak pèseverans. Li enposib pou yon kè imen vide nan yon lòt lanmou Bondye ak lanmou pou limanite.”
“Men, jou a ap vini, e li toupre nou, lè chak aspè nan karaktè a pral revele pa tantasyon espesyal. Moun ki rete fidèl ak prensip, ki egzèse lafwa jouk nan fen an, se yo menm ki te pwouve yo fidèl anba tès ak eprèv pandan lè anvan yo nan tan gras yo, e ki te fòme karaktè yo dapre resanblans Kris la. Se moun ki te kiltive yon relasyon sere ak Kris la, ki, pa mwayen sajès ak gras li, vin patisipe nan nati diven an. Men, okenn èt imen pa ka bay yon lòt devouman kè ak kalite lespri ki nòb, ni konble mank li yo ak fòs moral. Nou chak ka fè anpil youn pou lòt lè nou bay lèzòm yon egzanp ki sanble ak Kris la, konsa enfliyanse yo pou yo ale jwenn Kris la pou jistis san li yo pa ka kanpe nan jijman an. Lèzòm dwe avèk lespri lapriyè konsidere kestyon enpòtan fòmasyon karaktè a, epi fòme karaktè yo dapre modèl diven an.” The Youth Instructor, January 16, 1896.