Nan chapit dis la, yo manyen Danyèl twa fwa, e twa manyen sa yo koresponn ak twa fwa Danyèl pèsonèlman fè eksperyans “mareh” la, vizyon an. Premye ak dènye aparisyon yo te aparisyon Gabriyèl, mesaje Revelasyon Jezikri a. Se Gabriyèl ki resevwa mesaj la nan men Kris la, mesaj Papa a te bay Li a, epi li delivre l bay pwofèt la, ki gen pou voye li bay legliz yo.

Men m ap fè ou wè sa ki ekri nan liv verite a; e pa gen pèsonn ki kanpe avè m nan bagay sa yo, eksepte Mikayèl, chèf nou an. Danyèl 10:21.

Gabriyèl konnen li se yon èt ki te kreye, e se poutèt sa li te avèti Jan san pèdi tan pou l pa adore l nan liv Revelasyon an.

Epi mwen tonbe nan pye li pou m adore li. Men li di m: Gade, pa fè sa; mwen se konpayon sèvis ou, ansanm ak frè ou yo ki gen temwayaj Jezi a: adore Bondye; paske temwayaj Jezi a se lespri pwofesi a. Revelasyon 19:10.

Se poutèt sa, etidyan pwofesi a dwe konprann ke rezon ki fè Gabriyèl fè konnen pa gen pèsonn ki pi wo pase li anrapò ak sa “ki ekri nan liv verite a,” gen yon objektif pwofetik byen presi. Lè li fè konnen lefèt ke sèlman Kris la konprann Ekriti yo pi byen pase li menm, li idantifye Kris la kòm “Mikayèl, chèf nou an.” Men, Mikayèl pa sèlman yon chèf; li se arkanj la.

Men Mikayèl, chèf zanj lan, lè li t ap plede ak dyab la, li t ap diskite sou kò Moyiz la, li pa t oze pote kont li yon akizasyon injiryè; men li te di: Se pou Senyè a blame ou. Jid 7.

Twa manyen yo, kidonk, se manyen zanj; epi chak fwa twa fwa Danyèl fè eksperyans “mareh” la, vizyon an, sa fèt pa mwayen zanj. Twazyèm fwa yo manyen Danyèl la, se pou ba li fòs, paske anvan sa, nan dezyèm manyen an, li te pèdi fòs li.

Apre sa, yon ki te sanble ak yon moun vini ankò, li manyen m, epi li ban m fòs. Epi li di: O nonm anpil renmen an, pa pè; lapè pou ou; pran kouraj, wi, pran kouraj. E lè li te fin pale avè m, mwen te vin gen fòs, epi mwen di: Se pou mèt mwen pale; paske ou ban m fòs. Lè sa a, li di: Èske ou konnen poukisa mwen vini jwenn ou? Epi kounye a mwen pral retounen pou m goumen ak chèf peyi Pès la; epi lè mwen va soti, gade, chèf peyi Lagrès la va vini. Daniel 10:18–20.

Gabriyèl fè Danyèl sonje li te “vini pou fè” Danyèl “konnen sa k pral rive pèp ou a nan dènye jou yo,” lè li te mande Danyèl si li “konnen poukisa mwen vin jwenn ou.” An akò ak sa li te anseye Danyèl konsènan dènye jou yo, Gabriyèl deklare apre sa ke li t ap “retounen pou goumen ak chèf peyi Pès la; epi lè m fin ale, gade, chèf peyi Lagrès la va vini.” Apre sa, li kòmanse narasyon pwofetik chapit onz la, ki dekri sa k rive san karannkat mil yo nan dènye jou yo. Narasyon pwofetik sa a plase nan kontèks batay la ak “chèf peyi Pès la” ak “chèf peyi Lagrès la”.

Vrè istwa ki te pase ant Siris Legran ak Aleksann Legran te depase desan ane. Men, nan gwo tranblemanntè ki nan Revelasyon chapit onz la, dènye mouvman yo fèt avèk vitès, e depi sizyèm wayòm nan fin konkeri pa fo wa nò a, setyèm wayòm nan, dis wa yo, ki reprezante pa Lagrès, imedyatman dakò pou yo bay wayòm pa yo a bay bèt la.

Nan yon nivo, vizyon “mareh” la itilize sèt fwa nan chapit dis liv Danyèl la. Nou te konsidere kat nan sèt fwa sa yo, epi nou te idantifye ke premye referans lan se lè Danyèl fè konnen ke, anvan twazyèm ane Siris la, Danyèl te konprann vizyon an. Nan twa referans ki vin apre yo, twa manyen yo nan chak vizyon idantifye eksperyans Danyèl pandan li leve soti nan dèy venteyen jou yo. Leve li a, kòm yon renesans espirityèl, konstwi sou pwosesis twa etap levanjil etènèl la, epi twa etap yo reprezante pa zanj yo, byenke dezyèm etap la se Mikayèl, arkanj lan, sila a ki te leve Moyiz soti nan lanmò, epi ki te transfere li nan syèl la.

Twa lòt fwa mo « vizyon » an parèt nan chapit dis la, se pa « mareh » li ye; se « marah » li ye. « Marah » se fòm feminen « mareh » la. Li vle di yon vizyon, epi nan sans kozatif, yon « glas » oswa yon « miwa ». Kle definisyon li se lefèt ke li se « kozatif ». Se vizyon « aparans » la, men li diferan nan jan li, konsa li idantifye yon mesaj pwofetik diferan. Jan definisyon li a montre sa, « glas » la vle di ke moun ki wè vizyon an, wè yon kalite refleksyon. Sa a se eleman mo a ki « kozatif ». Definisyon yon mo kozatif nan kontèks « marah », se yon bagay pwofon.

Tèm “causative” la gen rapò ak konsèp kozalite a oswa ak aksyon ki fè yon bagay rive. Nan lengwistik, espesyalman nan mòfoloji vèbal, fòm kozatè a se yon konstriksyon gramatikal ki endike ke sijè yon vèb ap fè yon lòt moun oswa yon lòt bagay akonpli aksyon vèb la dekri. Pa egzanp, an anglè, vèb “to read” la vin kozatè lè nou di “to make someone read.” Isit la, sijè a ap fè yon lòt moun akonpli aksyon lekti a.

Fòm kòzatif la endike ke sijè a responsab pou fè aksyon vèb la dekri a rive. “Kòzatif” la refere a fason yon aksyon oswa yon evènman fèt pou li rive. Twa fwa Danyèl sèvi ak mo ebre “marah” la, vizyon yo ap gade a lakòz moun k ap gade a transfòme dapre imaj li menm li ap gade a.

Epi nan vennkatriyèm jou premye mwa a, pandan mwen te bò gwo larivyè a, ki rele Idèkèl, mwen leve je m, mwen gade, epi men yon sèten nonm ki te abiye ak twal len; ren li te mare ak lò fen ki soti Oufaz. Kò li tou te tankou beryl, figi li tankou aparans (mareh) zèklè, je li tankou lanp dife, bra li ak pye li tankou koulè kwiv poli, epi vwa pawòl li tankou bri yon foul moun. Se mwen menm, Danyèl, sèl ki te wè vizyon an (marah); paske mesye ki te avè m yo pa t wè vizyon an (marah); men yon gwo tranbleman te tonbe sou yo, konsa yo kouri al kache. Se poutèt sa mwen te rete pou kont mwen, e mwen te wè gwo vizyon sa a (marah), epi pa t rete okenn fòs nan mwen; paske bèl aparans mwen te chanje an dekonpozisyon anndan mwen, e mwen pa t kenbe okenn fòs. Men, mwen te tande vwa pawòl li yo; epi lè mwen te tande vwa pawòl li yo, mwen te tonbe nan yon gwo dòmi sou figi m, figi m toune atè. Danyèl 10:4–9.

Nan fen vennsenk jou dèy yo, ki nan dènye jou yo koresponn ak twa jou edmi kote de temwen yo mouri nan lari a, Danyèl te vin wè aparans Kris la toudenkou, e aparans li se “tankou aparans (mareh) zeklè.” Evènman sa a, nan fen twa jou edmi yo nan Revelasyon chapit onz la, pwodui yon separasyon, paske “mesye ki te avè” Danyèl yo pa t “wè vizyon an (marah); men yon gwo tranbleman tonbe sou yo, konsa yo kouri al kache. Se poutèt sa” Danyèl “te rete pou kont li,” men “mesye ki te avè m yo pa t [rive wè] vizyon an (marah); men yon gwo tranbleman tonbe sou yo, konsa yo kouri al kache”.

Vizyon Danyèl te wè pandan li te pou kont li a se te vizyon kozatif, feminen an, ki te transfòme Danyèl nan imaj vizyon an. Transfòmasyon an te akonpli lè yo te retire fòs imen Danyèl, epi bèlte li te tounen pouriti.

Chak menm chè kote nanm nan fè tant li e atravè li li travay, se pou Senyè a. Nou pa gen dwa neglije okenn pati nan mekanis vivan an. Chak pati nan òganis vivan an se pou Senyè a. Konesans nou genyen sou pwòp òganis fizik nou ta dwe anseye nou ke chak manm dwe rann sèvis Bondye, kòm yon enstriman jistis.

“Pèsonn, eksepte Bondye, pa ka soumèt lògèy ki nan kè moun. Nou pa ka sove tèt nou. Nou pa ka rejènere tèt nou. Nan tribinal selès yo, p ap gen okenn chan ki chante konsa: Pou mwen menm ki te renmen tèt mwen, ki te lave tèt mwen, ki te rachte tèt mwen, a mwen menm laglwa ak onè, benediksyon ak louwanj. Men sa a se nòt dominan nan chan anpil moun ap chante isit la nan mond sa a. Yo pa konnen sa sa vle di pou yo dou ak enb nan kè; epi yo pa gen entansyon konnen sa, si yo ka evite sa. Tout levanjil la antye chita nan aprann Kris, dousè li ak imilite li.”

“Kisa jistifikasyon pa lafwa ye? Se travay Bondye ki lage glwa lèzòm nan pousyè a, epi ki fè pou lèzòm sa li pa gen pouvwa fè pou tèt li.” Testimonies to Ministers, 456.

Eksperyans jistifikasyon pa lafwa a se travay Bondye k ap mete glwa lèzòm nan pousyè a. Vizyon ki te fè mesye ki te ansanm ak Danyèl yo kouri a, se te vizyon fenminen “kozatif” aparisyon Kris la; epi tousuit apre pwòp jistis Danyèl la te vin kouche nan pousyè a, yo te aplike twa manyen zanj yo ki, anfen, te bay Danyèl fòs pou pote mesaj la.

An 1888, zanj puisan an te desann avèk mesaj jistifikasyon pa lafwa a, jan Ansyen Jones ak Waggoner te prezante li a. Menm zanj sa a te desann ankò 11 septanm 2001, avèk menm mesaj jistifikasyon pa lafwa sa a. Sa te make kòmansman sele san karannkat mil yo. Nan fen sele san karannkat mil yo, mesaj ki te nan kòmansman an repete, paske Jezi toujou montre fen yon bagay avèk kòmansman yon bagay.

Sou 11 out 1840, menm zanj sa a te desann epi li te kòmanse twa etap yo ki te akonpli soti 1840 rive 1844. Twa etap sa yo te kòmanse avèk abilman premye zanj lan sou 11 out 1840, rive dezyèm zanj lan sou 19 avril 1844, epi rive twazyèm zanj lan sou 22 oktòb 1844. Istwa sa a te prefigire desandan premye nan twa zanj yo sou 11 septanm 2001, ki te swiv pa dezyèm zanj lan nan desepsyon 18 jiyè 2020, epi sa a fini avèk rive twazyèm zanj lan nan lwa dimanch ki pral vini talè a.

Nan fen listwa sa a, lè Mikaèl desann pou resisite Moyiz ak Eli apre twa jou edmi lanmò nan lari yo, jan sa reprezante nan Revelasyon chapit onz la, e jan sa reprezante tou pa vennsenkan jou dèy Danyèl yo, Kris la desann ankò. Premyèman, Li prezante vizyon laglwa Li a, vizyon ki mete laglwa lòm nan pousyè a, e ki pwodui yon separasyon. Yon fwa Danyèl nan pousyè a, e apre Danyèl fin chanje lè li gade vizyon feminen “kozatif” la, Gabriyèl manyen li premye fwa a, epi li mete l kanpe sou pye l k ap tranble yo.

Lè sa a, Mikayèl, arkanj lan, desann pou “resisite Moyiz” epi li manyen Danyèl yon dezyèm fwa, sa ki kite l san fòs, paske li te akable anba reyalite a ke se te ak Seyè li menm li t ap pale. Lè sa a, Gabriyèl vini epi li manyen l yon twazyèm fwa, epi li ba li fòs pou travay kòm drapo a nan lwa dimanch ki pral vini talè a. Twa manyen yo se senbòl twa zanj yo nan Revelasyon katòz, byenke yo rive nan yon sèl jou.

Eksperyans premye zanj lan gen ladan l aparisyon Kris la tankou zeklè, vizyon “kozatif” la ki fè separasyon an, ak premye manyen an ki leve Danyèl soti nan pousyè laglwa imen li. Premye zanj lan genyen tout twa etap ki enkli nan premye a, paske li reprezante premye mesaj la. Se pa yon aksidan si premye manyen an ekri nan vèsè NÈF rive ONZ.

Men mwen te tande vwa pawòl li yo; e lè mwen te tande vwa pawòl li yo, mwen tonbe nan yon gwo dòmi ak figi m atè, figi m toune bò tè a. Epi, gade, yon men manyen m, ki fè m leve sou jenou m ak sou pla men m. Epi li di m: O Danyèl, nonm ki anpil renmen anpil, konprann pawòl mwen pale avè w yo, epi kanpe dwat: paske se ba ou mwen voye kounye a. E lè li te fin di m pawòl sa a, mwen te kanpe ap tranble. Danyèl 10:9–11.

Eksperyans dezyèm manyen an, ki te administre pa Kris la menm, transfòme Danyèl soti nan pa kapab pale pou rive kapab pale ak Seyè li. Nan dezyèm manyen an, Danyèl pa gen souf; konsa, isit la li reprezante nan pwen premye mesaj Ezekyèl la nan chapit trant-sèt la.

Epi lè li te pale pawòl sa yo avè m, mwen bese figi m atè, epi mwen vin san pale. Epi gade, yon moun ki te sanble ak pitit lèzòm yo manyen bouch mwen; lè sa a mwen louvri bouch mwen, mwen pale, epi mwen di sila a ki te kanpe devan mwen an: O monseyè m, pa mwayen vizyon an, doulè m yo tonbe sou mwen, e mwen pa t rete ak okenn fòs. Paske kijan sèvitè monseyè sa a ka pale ak monseyè sa a? Paske, pou mwen menm, touswit pa t rete okenn fòs nan mwen, ni pa t rete souf nan mwen. Daniel 10:15–17.

Nan dezyèm mesaj Ezekyèl la, yo dwe soufle yon mesaj ki soti nan kat van yo sou zo yo, pou yo ka viv epi kanpe sou pye yo tankou yon gwo lame. Ranfòsman lame sa a reprezante pa twazyèm manyen an.

Apre sa, yon lòt ankò ki te sanble ak yon nonm vin manyen m, epi li ban m fòs. Li di m: O nonm ki renmen anpil, nou pa bezwen pè; lapè pou ou; pran fòs, wi, pran fòs. Epi lè li te fin pale avè m, mwen te vin gen fòs, epi mwen di: Se pou mèt mwen pale; paske ou ban m fòs. Lè sa a, li di: Èske ou konnen poukisa mwen vin jwenn ou? Epi kounye a, mwen pral retounen al goumen ak chèf Pès la; epi lè m fin pati, gade, chèf Grès la va vini. Men, m ap fè ou wè sa ki ekri nan liv verite a; e pa gen pèsonn ki kanpe avè m nan bagay sa yo, eksepte Mikaèl, chèf nou an. Epi mwen menm tou, nan premye ane Dariyis, Med la, se mwen menm ki te kanpe pou konfime l e pou fòtifye l. Epi kounye a m ap fè ou wè verite a. Gade, gen twa wa ankò ki pral leve nan Pès; epi katriyèm nan va pi rich anpil pase yo tout; e pa fòs li, grasa richès li yo, li pral souke tout moun kont wayòm Grès la. Danyèl 10:18–11:2.

Mesaj ki bay de temwen yo lavi nan Ezekyèl chapit trant-sèt la se mesaj Islam twazyèm malè a; men, liy sou liy, mesaj Gabriyèl idantifye nan ilistrasyon an kote Mikaèl leve Moyiz epi pran l monte nan syèl la kòm yon drapo, se mesaj dènye prezidan Etazini an. Se mesaj sizyèm prezidan an (kòn Repibliken an) ki te touye an 2020, menm jan kòn vrè Pwotestan an te ye a. Nan naratif Danyèl la, rezirèksyon soti nan jou dèy pou kòn vrè Pwotestan an te mennen nan idantifikasyon rezirèksyon kòn Repibliken an.

Sèt fwa nan chapit dis liv Danyèl la, yo itilize mo “vizyon” oswa “aparans”. Sèt referans sa yo idantifye pa menm mo ebre a, eksepte ke twa nan fwa sa yo mo a nan fòm feminen, epi kat lòt fwa yo li nan fòm maskilen. Sèt, antanke nonm pèfeksyon an, ansanm ak konbinezon twa-kat ki bay sèt la, se yon karakteristik prensipal liv Revelasyon an, kote yo fè yon distenksyon espesyal ant twa dènye nan sèt legliz yo, ak twa dènye nan sèt so yo, epi ak twa dènye nan sèt twonpèt yo, parapò ak kat premye yo.

Liv Danyèl ak Liv Revelasyon se menm liv la, e nan sans sa a Danyèl ak Jan se menm senbòl dènye jou a. Vizyon Kris la nan chapit dis la, se vizyon Kris la nan Revelasyon chapit youn nan.

Nan Revelasyon chapit youn, Jan tande yon vwa dèyè li, epi li vire pou l wè sila a k ap pale a.

Mwen te nan Lespri a nan jou Senyè a, epi mwen tande dèyè m yon gwo vwa, tankou son yon twonpèt, ki t ap di: Mwen se Alfa ak Omega, premye a ak dènye a; epi: Sa ou wè a, ekri li nan yon liv, epi voye li bay sèt legliz ki nan Azi yo: bay Efèz, ak Smirn, ak Pègam, ak Tiyatir, ak Sard, ak Filadèlfi, ak Lawodise. Revelasyon 1:10, 11.

Kit se swa twa manyen yo nan chapit dis liv Danyèl la, oswa menm vizyon an nan premye chapit Revelasyon an, oswa de mesaj yo nan chapit trannsèt liv Ezekyèl la, oswa Ezayi ki te touche ak yon chabon dife ki soti sou lotèl la, eksperyans sa a idantifye bay fòs mesaj dènye avètisman an, e mesaj sa a kòmanse nan rezirèksyon de temwen yo an jiyè 2023. Danyèl, Jan, Ezekyèl ak Ezayi tout reprezante yon mesaje ki tande “vwa” ki soti nan “ansyen chemen yo” dèyè li, ki mande: “ki moun m ap voye?” Lè mesaje sa a reponn: “men mwen, voye m,” li vin fòtifye epi li leve vwa li, tankou yon moun k ap rele nan dezè a. “Moun ki gen zòrèy, se pou l tande sa Lespri a di legliz yo.”

N ap kontinye etid sa a nan pwochen atik nou an.

“Nan okazyon ki sot dekri a, zanj Gabriyèl te bay Danyèl tout enstriksyon li te kapab resevwa nan moman sa a. Kèk ane apre, sepandan, pwofèt la te anvi aprann plis sou sijè ki poko t fin esplike nèt yo, e ankò li mete tèt li ap chèche limyè ak sajès nan men Bondye. ‘Nan jou sa yo, mwen menm Danyèl, mwen t ap fè dèy pandan twa semèn antye. Mwen pa t manje pen ki agreyab, ni vyann ni diven pa t antre nan bouch mwen, ni mwen pa t benyen tèt mwen ditou…. Lè sa a, mwen leve je m, mwen gade, epi men yon nonm ki te abiye an twal fen blan, ren li te mare ak lò rafine ki soti Oufaz. Kò li menm te tankou beryl, figi li te tankou aparans zèklè, je li tankou lanp dife, bra li ak pye li tankou koulè kwiv poli, e vwa pawòl li yo tankou bri yon foul moun’ (Danyèl 10:2–6).”

“Deskripsyon sa a sanble ak sa Jan te bay lè Kris la te revele tèt li ba li sou zile Patmos. Se pa yon pèsonaj ki pi piti pase Pitit Bondye a ki te parèt devan Danyèl. Seyè nou an vini ansanm ak yon lòt mesaje selès pou anseye Danyèl sa ki t ap fèt nan dènye jou yo.

“Gwo verite Redanmtè mond lan te revele yo se pou moun k ap chèche verite tankou yo ta chèche trezò ki kache. Danyèl te yon granmoun aje. Lavi li te pase nan mitan sediksyon yon lakou wayal payen, lespri li te chaje ak zafè yon gwo anpi. Men, li vire do bay tout bagay sa yo pou l aflije nanm li devan Bondye, epi pou l chèche konnen objektif Trèwo a. E an repons ak siplikasyon li yo, limyè soti nan lakou syèl la te kominike pou moun ki ta viv nan dènye jou yo. Alò, avèk ki kantite chalè nou dwe chèche Bondye, pou Li ka louvri entèlijans nou pou nou konprann verite yo pote ban nou soti nan syèl la.”

“‘Mwen menm Danyèl sèlman mwen te wè vizyon an; paske mesye ki te avè m yo pa t wè vizyon an; men yon gwo tranbleman te tonbe sou yo, konsa yo te kouri al kache tèt yo…. E pa t rete okenn fòs nan mwen ankò; paske bèl aparans mwen te tounen nan mwen an pouriti, e mwen pa t kenbe okenn fòs’ (vèsè 7, 8). Tout moun ki vrèman sanktifye ap gen yon eksperyans ki sanble ak sa. Plis vizyon yo genyen sou grandè, laglwa, ak pèfeksyon Kris la vin klè, se plis y ap wè pwòp feblès yo ak enpèfeksyon pa yo avèk vivasite. Yo p ap gen okenn tandans pou reklame yon karaktè san peche; sa ki te parèt dwat ak bèl lakay yo menm ap, lè yo konpare l ak pite ak laglwa Kris la, parèt sèlman kòm yon bagay endiy ak koripsib. Se lè lèzòm separe ak Bondye, lè yo gen vizyon Kris la ki trè endistenk, yo di: ‘Mwen san peche; mwen sanktifye.’”

“Gabriyèl kounye a parèt devan pwofèt la, epi li pale avè l konsa: ‘O Danyèl, ou menm ki anpil renmen, konprann pawòl mwen pale avè ou yo, epi kanpe dwat: paske se bò kote ou yo voye m kounye a. E lè li te fin pale pawòl sa a avè m, mwen te kanpe ap tranble. Lè sa a li di m: Pa pè, Danyèl; paske depi premye jou ou te mete kè ou pou konprann, epi pou imilye tèt ou devan Bondye ou, yo te tande pawòl ou yo, e mwen vini poutèt pawòl ou yo’ (vèsè 11, 12).”

“Ala yon gran onè Majeste syèl la montre Danyèl! Li konsole sèvitè li k ap tranble a, epi li asire l ke lapriyè li a te tande nan syèl la. An repons a siplikasyon cho sa a, yo te voye zanj Gabriyèl pou enfliyanse kè wa Pès la. Pandan twa semèn Danyèl t ap fè jèn e lapriyè, monak la te reziste enpresyon Lespri Bondye a; men Prens syèl la, Akanj lan, Mikayèl, te voye pou vire kè wa tèt di a, pou l pran kèk mezi desizif pou reponn lapriyè Danyèl la.”

«Lè li te fin pale pawòl sa yo avè m, mwen bese figi m atè, e mwen vin bèbè. Epi, gade, yon moun ki te tankou resanblans pitit lèzòm yo manyen bouch mwen.... Epi li di: O nonm ki renmen anpil, pa pè; kè poze pou ou; pran fòs, wi, pran fòs. E lè li te fin pale avè m, mwen te vin gen fòs, epi mwen di: Se pou Seyè mwen pale; paske ou ban m fòs» (vèsè 15–19). Glwa diven ki te revele bay Danyèl la te tèlman gran, li pa t kapab sipòte vizyon an. Lè sa a, mesaje syèl la te vlope klète prezans li a epi li te parèt devan pwofèt la tankou «yon moun ki te tankou resanblans pitit lèzòm yo» (vèsè 16). Pa pouvwa diven li, li te bay nonm sa a ki te gen entegrite ak lafwa fòs, pou l tande mesaj Bondye te voye ba li a.

“Danyèl te yon sèvitè devwe Bondye ki anwo nan syèl la. Long lavi li te ranpli ak zèv nòb nan sèvis pou Mèt li. Pite karaktè li ak fidelite li ki pa t janm brannen pa jwenn parèy yo eksepte nan imilite kè li ak kontrisyon li devan Bondye. Nou repete: Lavi Danyèl la se yon ilistrasyon enspire sou vrè sanktifikasyon an.” Sanctified Life, 49–52.