Wòm tabli vizyon an, epi Wòm revele nan “tan” pa li a. Sa a se yon deklarasyon Sè White fè kote li di sa ki ta dwe konprann kòm yon bagay evidan:
«Le livre de l’Apocalypse est un livre scellé, mais c’est aussi un livre ouvert. Il rapporte des événements merveilleux qui doivent se produire dans les derniers jours de l’histoire de cette terre. Les enseignements de ce livre sont précis, non mystiques ni inintelligibles. On y reprend la même ligne prophétique que dans Daniel. Certaines prophéties, Dieu les a répétées, montrant ainsi qu’il faut leur accorder de l’importance. Le Seigneur ne répète pas des choses qui sont sans grande conséquence.» Manuscript Releases, vol. 9, p. 8.
“Seyè a pa repete bagay ki pa gen gwo enpòtans,” epi “tan” ki asosye ak Wòm yo repete ankò e ankò. Li gen “gwo enpòtans” pou konprann “tan” ki asosye ak Wòm nan, paske se sa ki revele Wòm kòm sijè ki tabli vizyon an. Sèt fwa, mil desan swasant ane dominasyon papal la mansyone dirèkteman nan Danyèl ak Revelasyon.
Epi li pral pale gwo pawòl kont Trèwo a, li pral fatige sen Trèwo yo, epi li pral panse pou chanje tan ak lwa yo; epi yo pral lage nan men li jouk yon tan, ak tan, ak mwatye yon tan. Danyèl 7:25.
Epi mwen tande nonm ki te abiye ak twal fin blan an, ki te kanpe anlè dlo larivyè a, lè li leve men dwat li ak men goch li vè syèl la, epi li fè sèman pa li menm ki viv pou tout tan, sa pral dire pou yon tan, de tan, ak mwatye yon tan; epi lè li fin akonpli gaye pouvwa pèp ki sen an, tout bagay sa yo va fini. Daniel 12:7.
Men kite lakou ki deyò tanp lan deyò, epi pa mezire l; paske li bay lòt nasyon yo; e y ap foule vil ki sen an anba pye pandan karannnde mwa. Revelasyon 11:2.
M'ap bay de temwen mwen yo pouvwa, e yo pral pwofetize pandan mil de san swasant jou, abiye ak sak. Revelasyon 11:3.
Epi fanm nan kouri al nan dezè a, kote li gen yon plas Bondye te prepare pou li, pou yo nouri li la pandan mil desan swasant jou. Revelasyon 12:6.
Epi fanm nan yo te bay de zèl yon gwo malfini, pou l te ka vole ale nan dezè a, nan plas pa li, kote yo nouri li pandan yon tan, ak tan, ak mwatye yon tan, lwen devan sèpan an. Revelasyon 12:14.
Yo te ba li yon bouch pou l pale gwo bagay ak blasfèm; epi yo te ba li pouvwa pou l kontinye pandan karantde mwa. Revelasyon 13:5.
Sèt referans dirèk sa yo prezante diferan karakteristik pwofetik espesifik konsènan Wòm. Se nan pasaj sa yo Wòm revele. Sè White ajoute tou ke peryòd sa yo reprezante kòm “twa ane edmi oswa 1260 jou.” Ou pa jwenn ni “twa ane edmi” ni “mil desan swasant jou” nan Bib la. Sè White senpleman ap aplike kalkil sèt referans yo an konsekans.
“Nan chapit 13 (vèsè 1–10) yo dekri yon lòt bèt, ‘ki te tankou yon leyopa,’ bèt la dragon an te bay ‘pwisans li, ak twòn li, ak gran otorite li.’ Senbòl sa a, jan pifò Pwotestan yo te kwè, reprezante papote a, ki te pran pouvwa a, twòn nan, ak otorite ansyen anpi women an te konn genyen. Konsènan bèt ki tankou leyopa a, yo deklare: ‘Yo te ba li yon bouch k ap pale gwo bagay ak blasfèm…. Epi li louvri bouch li nan blasfèm kont Bondye, pou l blasfeme non Li, ak tabènak Li, ak moun ki rete nan syèl la. Epi yo te ba li pou l fè lagè ak sen yo, e pou l venk yo: epi yo te ba li pouvwa sou tout fanmi, ak lang, ak nasyon.’ Pwofesi sa a, ki prèske menm ak deskripsyon ti kòn nan nan Danyèl 7 la, san okenn dout lonje dwèt sou papote a.”
“‘Yo te ba li pouvwa pou l kontinye pandan karantde mwa.’ Epi, pwofèt la di: ‘Mwen te wè youn nan tèt li yo tankou yo te blese l rive jis nan lanmò.’ Epi ankò: ‘Moun ki mennen lòt moun ann kaptivite, li menm va ale ann kaptivite; moun ki touye ak nepe, fòk yo touye l ak nepe.’ Karantde mwa yo se menm bagay ak ‘yon tan, de tan, ak mwatye yon tan,’ twa zan edmi, oswa 1260 jou, nan Danyèl 7 la—tan pandan pouvwa papal la te dwe oprime pèp Bondye a. Peryòd sa a, jan sa te endike nan chapit ki vin anvan yo, te kòmanse avèk sipremasi papote a, an 538 aprè Jezikri, epi li te fini an 1798. Lè sa a, lame fransè a te mennen pap la ann kaptivite, pouvwa papal la te resevwa blesi mòtèl li a, epi pwofesi a te akonpli: ‘Moun ki mennen lòt moun ann kaptivite, li menm va ale ann kaptivite.’” The Great Controversy, 439.
Avèk otorite enspire a pou konsidere tou twazan edmi kòm “tan” ki “revele” Wòm, lòt referans biblik konsènan Wòm parèt.
Men, an verite, m ap di nou, te gen anpil vèv ann Izrayèl nan jou Eli, lè syèl la te fèmen pandan twa zan ak sis mwa, lè te gen yon gwo grangou sou tout peyi a. Lik 4:25.
Twa zan edmi Éli a, lye tan an ak Jézabèl, ki senbòl Wòm papal la nan legliz Tiyatir la.
Men, mwen gen kèk bagay kont ou, paske ou kite fanm sa a, Jezabèl, ki rele tèt li pwofètès, anseye epi sedui sèvitè m yo pou yo fè fònikasyon, epi pou yo manje sa yo te ofri bay zidòl. Epi mwen te ba li tan pou li repanti de fònikasyon li; men li pa t repanti. Revelasyon 2:20, 21.
“Tan” yo te bay katriyèm legliz la, ki reprezante pa Jezabèl, se tou yon “espas.”
Élie te yon moun ki te gen menm santiman ak nou; epi li te lapriyè avèk anpil fervè pou lapli pa tonbe; e lapli pa t tonbe sou tè a pandan twa ane ak sis mwa. Jak 5:17.
Nan kòmante sou karann-de mwa yo kòm menm bagay ak mil de san swasant jou yo, Sè White idantifye peryòd la kòm “jou sa yo,” ke Kris te mansyone.
Peryòd yo mansyone isit la yo—“karantde mwa,” ak “mil desan swasanndis jou”—se menm peryòd la; yo toude reprezante tan pandan ki legliz Kris la te gen pou soufri opresyon anba men Wòm. Mil desan swasant ane sipremasi papal la te kòmanse nan A.D. 538, e konsa yo t ap rive nan bout yo an 1798. Nan epòk sa a, yon lame fransè te antre Wòm, li te fè pap la prizonye, epi li te mouri an egzil. Malgre yo te eli yon nouvo pap tousuit apre sa, yerachi papal la pa janm, depi lè sa a, kapab egzèse pouvwa li te posede anvan an.
“Pèsekisyon legliz la pa t kontinye pandan tout peryòd 1260 ane yo. Bondye, nan mizèrikòd li anvè pèp li a, te vin kout tan eprèv dife yo t ap sibi a. Lè Sovè a t ap anonse davans ‘gwo tribilasyon’ ki t ap tonbe sou legliz la, li te di: ‘Except those days should be shortened, there should no flesh be saved: but for the elect’s sake those days shall be shortened.’ Matthew 24:22. Pa mwayen enfliyans Refòm lan, yo te mete fen nan pèsekisyon an anvan 1798.” The Great Controversy, 266.
Kris la ak Sè White idantifye ekspresyon “jou sa yo” kòm “tan” an, ki idantifye Wòm papal la. Lè Dànyèl pale de pèsekisyon ki te swiv etablisman pap la sou twòn tè a nan vèsè trant-yon nan chapit onz la, li pale de tan pèsekisyon sa a kòm “anpil jou.”
Epi yon fòs ame pral leve pou li, e yo pral pwofane tanp fòs la, yo pral retire sakrifis tout tan an, epi yo pral mete bagay abominab ki fè dezolasyon an. E moun ki aji mechan kont alyans lan, li pral kòwonp yo pa mwayen flatri; men pèp la ki konnen Bondye yo a pral rete fèm, epi yo pral fè gwo aksyon. E sila yo ki gen konprann nan mitan pèp la pral enstwi anpil moun; men yo menm yo pral tonbe pa nepe, pa dife, pa kaptivite, ak pa piyaj, pandan anpil jou. Danyèl 11:31–33.
Wòm revele an koneksyon ak tan pwofetik ki asosye avèk li; se poutèt sa Pòl di nonm peche a pral revele nan “tan pa li”. Lefèt ke Wòm tabli vizyon an, vizyon sa a san nou pa konnen li nou peri, idantifye poukisa tan pwofetik sa a reprezante si souvan, e nan anpil fason, paske Bondye “pa repete bagay ki pa gen gwo enpòtans.” Nan vèsè ki vini anvan yo, fen peryòd tan an make tou.
E moun ki gen konprann nan mitan pèp la va enstwi anpil moun; men yo va tonbe anba nepe, ak nan flanm dife, nan kaptivite, ak anba piyaj, pandan anpil jou. Kounye a, lè yo va tonbe, yo va resevwa yon ti sekou; men anpil moun va mete tèt yo ansanm avèk yo avèk flatri. E kèk nan moun ki gen konprann yo va tonbe, pou yo ka pase yo anba eprèv, pou yo ka pirifye yo, epi pou yo ka fè yo vin blan, jis rive nan tan lafen an; paske sa toujou rete pou yon tan ki fikse. Danyèl 11:33–35.
“tan nan fen an” “rete toujou pou yon tan fikse.” Mo ebre yo tradui “fikse” a se “moed,” e li vle di yon tan detèmine oswa yon randevou. Enpòtans ak valè pwofetik “tan fikse” a nan liv Danyèl la parèt nan fason yo fè referans ak li souvan. Trè kèk Advantis Laodise, si genyen menm, rekonèt ke 1989 te yon “tan nan fen an,” e poutèt sa 1989 te yon tan fikse. Se te yon randevou Bondye te pran, lè Li t ap louvri sele konesans lan pou mouvman san karant-kat mil yo. Se poutèt sa, liv Danyèl la bay temwen sou lefèt ke “tan fikse” a make rive “tan nan fen an”. Nan Danyèl uit, senbòl pwofetik sa a prezante.
Epi mwen tande yon vwa moun ant de bò larivyè Oulayi a, ki rele, li di: Gabriyèl, fè nonm sa a konprann vizyon an. Konsa li pwoche kote m te kanpe a; epi lè li rive, mwen te pè, e mwen tonbe fas atè sou figi m; men li di m: Konprann, o pitit lòm, paske vizyon an se pou tan lafen an. Kounye a, pandan li t ap pale avè m, mwen te tonbe nan yon gwo dòmi, fas atè ak figi m sou tè a; men li manyen m, li fè m leve kanpe dwat. Epi li di: Gade, m ap fè w konnen sa k pral rive nan dènye bout kòlè a; paske lafen an ap rive nan tan ki fikse a. Danyèl 8:16–19.
Menm jan ak nan chapit onz la, mo “fen” an, nan “tan fen an” nan vèsè sa yo, se yon lòt mo ebre ki diferan de sa yo tradui kòm “fikse.” Tan fen an reprezante yon peryòd ki kòmanse nan tan ki fikse a. “Tan ki fikse a” (moed) se yon randevou, epi tan fen an (mo ebre “gets”) se yon peryòd tan ki kòmanse nan tan ki fikse a. Se “tan” sa a ki revele Wòm, epi “tan” sa a tèlman enpòtan, fen peryòd tan sa a, ansanm ak peryòd ki swiv apre fen tan sa a, yo reprezante pa plizyè temwen. Nan vèsè vennkat nan chapit onz Danyèl la, yo idantifye Wòm payen kòm sila k ap dirije mond lan pandan yon “tan.”
Yon “tan” senbolik se twasan swasant an, paske gen twasan swasant jou nan yon ane biblik. Wòm payen te dirije pandan yon “tan,” epi Wòm papal te dirije pandan “yon tan, tan, ak mwatye yon tan.” Wòm modèn dirije pandan yon “èdtan” senbolik, oswa pandan “karant-de mwa” senbolik. Pa gen tan pwofetik apre 1844; konsa, “èdtan” nan ak “karant-de mwa” yo se peryòd ki soti nan lwa dimanch ki pral vini byento rive jouk nan fen tan gras limanite. Men, Wòm payen te dirije avèk sipremasi depi nan Batay Aktium lan an 31 anvan Jezikri, jouk lè Konstanten te deplase kapital anpi a pou Konstantinòp nan ane 330. Nou konnen vèsè sa yo k ap swiv yo ap pale de Wòm payen, paske Kris la reprezante kòm “chèf alyans lan” ki “pral kraze” lè yo te kloure Li sou kwa a. Pouvwa ki t ap dirije lè sa a se te Wòm payen; kidonk, vèsè nou pral egzamine kounye a yo idantifye Wòm payen.
Epi nan plas li a va leve yon nonm mechan, yon moun yo p ap bay onè wayòm nan; men li va vini anpè, epi li va pran wayòm nan pa mwayen flatri. Epi avèk fòs ki tankou yon inondasyon yo va balayé devan li, e yo va kraze; wi, menm chèf alyans lan tou. Epi apre alyans yo fè avè l la, li va aji ak twonpri; paske li va monte, e li va vin fò avèk yon ti pèp. Li va antre anpè menm nan kote ki pi rich nan pwovens lan; epi li va fè sa zansèt li yo pa t fè, ni zansèt zansèt li yo; li va gaye nan mitan yo piyaj la, dapiyan an, ak richès yo; wi, li va fè plan kont fòtrès yo, men se pou yon tan sèlman. Danyèl 11:21–24.
Mo “against” ki nan dènye fraz vèsè yo, an reyalite, vle di “soti nan”, epi vèsè a ap di ke Wòm payen an pral dirije (anonse dispozisyon li yo) “soti nan” gwo fò li a (Vil Wòm) pandan twasan swasant ane.
“‘VÈSÈ 24. L’ap antre anpè menm nan kote ki pi rich nan pwovens lan; e li va fè sa zansèt li yo pa t fè, ni zansèt zansèt li yo; li va gaye nan mitan yo piyaj, byen yo te pran, ak richès; wi, li va fè plan li yo kont fòtrès yo, men se pou yon tan sèlman.’”
“Mòd nòmal nasyon yo te konn itilize, anvan epòk Wòm nan, pou yo antre an posesyon pwovens ki gen anpil valè ak tèritwa rich, se te lagè ak konkèt. Kounye a, Wòm t ap fè sa zansèt yo, ni zansèt zansèt yo, pa t janm fè; sètadi, resevwa akizisyon sa yo pa mwayen pasifik. Koutim sa a, yo pa t janm tande pale de li anvan, te kounye a inogire: wa yo t ap kite wayòm yo bay Women yo pa eritaj. Se konsa Wòm te vin pran posesyon gwo pwovens.”
“Epi moun ki te vin konsa anba dominasyon Wòm nan, yo te tire pa ti avantaj ladan l. Yo te trete yo ak bonte ak tolerans. Se te tankou yo t ap pataje bèt yo te pran ak piyaj la nan mitan yo. Yo te pwoteje kont lènmi yo, epi yo te repoze anpè ak an sekirite anba pwoteksyon pouvwa women an.
“Konsènan dènye pati vèsè sa a, Bishop Newton bay lide pou yo fè plan davans apati fòtrès yo, olye pou yo fè yo kont fòtrès yo. Se sa Women yo te fè depi nan fòtrès pisan vil yo a ki te bati sou sèt ti mòn. ‘Menm pou yon tan;’ san dout yon tan pwofetik, 360 ane. Depi nan ki pwen ane sa yo dwe kòmanse konte? Petèt depi nan evènman yo mete devan je nou nan vèsè ki vin apre a. ”
“VÈSE 25. Epi l ap leve pouvwa li ak kouraj li kont wa sid la avèk yon gwo lame; epi wa sid la ap leve pou batay ak yon lame ki trè gwo e ki pisan; men li p ap kenbe tèt li, paske y ap fè konplo kont li.”
“Pa vèsè 23 ak 24 yo, yo mennen nou desann sou bò sa a nan alyans ki te genyen ant Jwif yo ak Women yo, anvan Jezikri 161, rive nan tan kote Wòm te vin genyen dominasyon inivèsèl. Vèsè ki devan nou kounye a mete devan je nou yon kanpay vanyan kont wa sid la, Lejip, ansanm ak rive yon batay remakab ant gwo lame pwisan. Èske evènman konsa te rive nan istwa Wòm nan epòk sa a?—Wi, yo te rive. Lagè a se te lagè ant Lejip ak Wòm; epi batay la se te batay Aktiyòm nan. Ann pran yon kout je tou kout sou sikonstans ki te mennen nan konfli sa a.” Uriah Smith, Daniel and the Revelation, 271–273.
Nan vèsè ki vin apre yo, Danyèl fè ankò referans a tan ki fikse a ak lafen an.
Epi l ap leve fòs li ak kouraj li kont wa sid la avèk yon gwo lame; epi wa sid la va leve pou lagè avèk yon lame ki anpil anpil e ki pisan; men li p ap kenbe tèt li, paske y ap fè konplo kont li. Wi, moun k ap manje nan pòsyon manje pa li a va detwi li, e lame li a va debòde; epi anpil moun va tonbe touye. E kè tou de wa sa yo va pran nan fè mechanste, e yo va pale manti bò yon sèl tab; men sa p ap reyisi, paske fen an poko rive, eksepte nan tan ki fikse a. Lè sa a, li va retounen nan peyi pa li avèk anpil richès; e kè li va kont alyans sen an; e li va fè gwo zak, epi li va retounen nan pwòp peyi pa li. Nan tan ki fikse a li va retounen, e li va vini bò sid la; men sa p ap tankou premye fwa a, ni tankou dènye fwa a. Daniel 11:25–29.
Nan chapit uit la, Gabriyèl te fè konnen ke “chazon” an, vizyon sou de mil senk san ven ane yo, t ap rive nan konklizyon li nan tan ki fikse a, epi lè sa a peryòd la ki reprezante pa “tan lafen an” t ap kòmanse. Nan pasaj sa a, tan ki fikse a se fen twa san swasant ane pandan yo Wòm payen t ap dirije lemonn ak sipremasi. Nan pasaj sa a pa gen okenn “tan lafen an,” paske pa t gen anyen sele ki te dwe devwale nan fen peryòd istwa sa a.
Nan Danyèl chapit uit la, vizyon sou “dènye bout” endiyasyon an, ki te de mil senksan venn ane yo ki te fini an menm tan ak de mil twasan ane yo, te sele jiska “tan lafen an”; paske an 1844, ki te tan fikse pou toude vizyon yo, limyè twazyèm zanj lan te deseled. Nan Danyèl onz, vèsè trant rive trannsis, nan fen “premye endiyasyon an” an 1798, te dwe gen yon peryòd ki te reprezante kòm “tan lafen an,” lè limyè premye zanj lan te deseled. Se poutèt sa, pwofesi tan sou Wòm payen an pa t gen yon tan lafen, men sèlman yon tan fikse, ki te idantifye lè twasan swasant ane yo te fini; men tan fikse a an 1798, ak tan fikse a an 1844, toude te deseled yon mesaj ki te dwe konprann nan peryòd ki reprezante kòm “tan lafen an”.
Wòm revele jan li ye a jan li reprezante pwofetikman anndan tan pwofetik li. “Tan, tan ak mwatye yon tan”, “karant-de mwa”, “mil desan swasant jou”, ak “twa zan e demi” se kèk nan divès senbòl ki reprezante peryòd kote papote a te dirije pandan Mwayennaj Fènwa yo. Peryòd tan ki lye mouvman Millerit yo ak mouvman san karantkat mil la se san vennsis ane. San vennsis la se tou yon senbòl mil desan swasant jou yo, paske li se yon dim oswa yon dizyèm nan kantite sa a. San vennsis ane yo, depi rebelyon 1863 la rive jouk nan tan ki fikse an 1989 la, idantifye 1989 kòm randevou Bondye ak pèp Li a nan dènye jou yo.
Nou pral kontinye etid sa a nan atik kap vini an.
“Kijan nou dwe fouye Ekriti yo? Èske nou dwe plante poto doktrin nou yo youn apre lòt, epi ansuit eseye fè tout Ekriti a dakò ak opinyon nou deja tabli yo, oswa èske nou dwe pote lide ak pwennvi nou yo devan Ekriti yo, epi mezire teyori nou yo sou tout bò pa Ekriti verite yo? Anpil moun ki li e menm ki anseye Bib la, pa konprann verite presye yo ap anseye oswa ap etidye a. Lè verite a make aklè, moun kenbe erè; epi si yo ta sèlman pote doktrin yo devan pawòl Bondye a, epi yo pa li pawòl Bondye a anba limyè doktrin pa yo pou pwouve lide yo kòrèk, yo pa ta mache nan tenèb ak avègman, ni yo pa ta nouri erè. Anpil moun bay pawòl Ekriti yo yon sans ki ale dapre pwòp opinyon pa yo, epi yo twonpe tèt yo e yo twonpe lòt moun pa move entèpretasyon yo fè sou pawòl Bondye a. Lè n ap pran etid pawòl Bondye a, nou dwe fè sa avèk kè imil. Tout egoyis, tout lanmou pou orijinalite, dwe mete sou kote. Opinyon moun cheri depi lontan pa dwe konsidere kòm enfayib. Se pa t volonte Juif yo pou yo abandone tradisyon yo ki te tabli depi lontan an ki te lakòz yo pèdi. Yo te detèmine pou yo pa wè okenn defo ni nan pwòp opinyon pa yo ni nan eksplikasyon yo te bay sou Ekriti yo; men kèlkeswa konbyen tan moun ka kenbe sèten pwennvi, si yo pa soutni aklè pa pawòl ekri a, yo dwe rejte yo.
“Moun ki sensèman anvi laverite pa pral ezite mete pozisyon yo aklè pou ankèt ak kritik, ni yo pa pral fache lè yo kontredi opinyon ak lide yo. Se te lespri sa a ki te nouri nan mitan nou sa gen karant ane. Nou te konn reyini ak nanm nou chaje, ap lapriyè pou nou te kapab fè yon sèl nan lafwa ak nan doktrin; paske nou te konnen Kris la pa divize. Chak pwen, youn apre lòt, te vin sijè ankèt. Solanite te make konsèy ankèt sa yo. Yo te louvri Ekriti yo avèk yon sans reverans. Souvan nou te fè jèn, pou nou te pi byen prepare pou nou konprann laverite a. Apre lapriyè fèvan, si yon pwen pa t konprann, yo te diskite sou li, epi chak moun te eksprime opinyon li avèk libète; apre sa nou te ankò bese tèt nou nan lapriyè, e siplikasyon fèvan te monte nan syèl la pou Bondye te ede nou wè menm jan, pou nou te kapab fè youn, menm jan Kris la ak Papa a se youn. Anpil dlo te koule. Si yon frè te reprann yon lòt poutèt lente entèlijans li, paske li pa t konprann yon pasaj jan li menm te konprann li, moun yo te reprann nan t ap vin apre sa pran frè l la nan men, epi di: ‘Annou pa fè Sentespri Bondye a lapenn. Jezi avèk nou; annou kenbe yon lespri imil e ki dispoze aprann;’ epi frè yo t ap pale avè l la t ap di: ‘Padonnen m, frè mwen, mwen fè w enjistis.’ Apre sa nou te bese ankò pou yon lòt moman lapriyè. Se konsa nou te pase anpil èdtan. An jeneral nou pa t etidye ansanm plis pase kat èdtan alafwa; men pafwa yo te pase tout nwit la nan ankèt solanèl sou Ekriti yo, pou nou te kapab konprann laverite pou tan nou an. Nan kèk okazyon, Lespri Bondye te konn desann sou mwen, e pati difisil yo te vin klè atravè mwayen Bondye te tabli a; epi lè sa a te gen yon amoni pafè. Nou tout te gen yon sèl panse ak yon sèl Lespri.”
“Nou t’ap chèche ak tout senserite pou yo pa tòde Ekriti yo pou fè yo sèvi ak opinyon okenn moun. Nou te eseye fè diferans ki te genyen ant nou yo vin piti jan sa te posib, lè nou pa t rete ap pale sou pwen ki te gen ti enpòtans, kote te gen divès opinyon. Men chay chak nanm se te pou mennen yon kondisyon pami frè yo ki ta reponn priyè Kris la, pou disip li yo ta youn menm jan li menm ak Papa a se youn. Pafwa youn oswa de nan frè yo te konn kanpe tèt di kont opinyon yo te prezante a, epi yo te aji selon santiman natirèl kè a; men lè dispozisyon sa a te parèt, nou te sispann rechèch nou yo epi nou te leve reyinyon an, pou chak moun te ka gen okazyon ale kote Bondye nan lapriyè, epi, san pale ak lòt moun, etidye pwen diferans lan, pandan y ap mande limyè soti nan syèl la. Avèk ekspresyon amitye nou te separe, pou nou rankontre ankò pi vit posib pou pouswiv ankèt la. Pafwa pouvwa Bondye te desann sou nou yon fason remakab, epi lè limyè klè te revele pwen verite yo, nou te konn kriye epi rejwi ansanm. Nou te renmen Jezi; nou te renmen youn lòt.”
“Nan jou sa yo Bondye te aji pou nou, e verite a te gen anpil valè pou nanm nou. Li nesesè pou inite nou jodi a gen yon kalite ki va sipòte eprèv tès la. Nou isit la nan lekòl Mèt la, pou nou ka resevwa fòmasyon pou lekòl anwo a. Nou dwe aprann sipòte desepsyon nan yon fason ki sanble ak Kris la, e leson sa a ap anseye nou an pral gen gwo enpòtans pou nou.
“Nou gen anpil leson pou nou aprann, e anpil, anpil pou nou dezaprann. Se Bondye ak syèl la sèlman ki enfayib. Moun ki panse yo pap janm bezwen abandone yon opinyon yo te cheri, ni yo pap janm gen okazyon pou chanje yon lide, yo pral desi. Toutotan nou kenbe pwòp lide ak opinyon pa nou avèk yon pèsistans detèmine, nou pa ka gen inite Kris la te priye pou li a.” Review and Herald, 26 jiyè 1892.