Nan vèsè sèz nan Danyèl onz la, yo mete devan nou konkèt Jida ak Jerizalèm pa Pòmpe an 63 anvan Jezikri. Sa reprezante lwa dimanch k ap vini talè a nan Etazini, an akonplisman vèsè karantèn nan menm chapit la. Istwa ki asosye avèk vèsè a idantifye yon lagè sivil k ap fèt lè yo pran vil la, konsa li idantifye repetisyon Lagè Sivil Etazini an ki ap dewoule kounye a nan Etazini. Kit kout zam tire oswa pa tire, de klas ap lite kounye a pou kontwòl Etazini. Lè Pòmpe te konkeri Jerizalèm, sa te montre Jerizalèm t ap rete anba otorite Women jouk lè li te detwi nan ane 70 apre Jezikri. Konsa, sa te yon tip lwa dimanch k ap vini talè a, ki make fen sizyèm wayòm pwofesi biblik la.

Pompe se premye nan kat pisans women yo ki idantifye nan pasaj la. Mak Antwàn, ki te yon Women, idantifye tou; men, pami kat pisans yo ki prezante kòm chèf women, Antwàn reprezante yon lidèchip women ki te revòlte epi ki te fòme yon alyans ak Ejip kont Wòm. Pompe, Jil Seza, Ojis Seza ak Tibè Seza se kat Women yo ki sèvi pwofetikman pou reprezante kat jenerasyon kòn repibliken bèt latè a.

Pompey, ki reprezante rebelyon Gè Sivil Etazini an nan jenerasyon 1863 la, ilistre tou dènye jenerasyon an ak “gè sivil” aktyèl la ki deja an kou kounye a. Jil Seza reprezante dezyèm jenerasyon an, lè Etazini te byen fèm etabli kòm premye nasyon pami nasyon yo, men yo te asasinen l an 1913, lè yo te remèt souvrènte sistèm finansye a bay sistèm bankè globalis la, epi travay pou yon sèl gouvènman mondyal te kòmanse. Seza Ogis reprezante ane glwa yo nan de premye gè mondyal yo, lè, malgre san ki te koule a, Etazini te vin tounen anvye lemonn. Apre sa, nan dènye jenerasyon an, Tibè Seza, ki te konnen pou bweson li ak krisifiksyon Kris la, reprezante peryòd ki te, an reyalite, kòmanse avèk eleksyon John F. Kennedy, premye prezidan katolik la, konsa li idantifye jenerasyon ki t ap bese devan Wòm.

Kesyon pwofetik sa yo ki konekte ak Pompée yo enpòtan, men kounye a nou ap konsantre sou istwa pwofetik ki vini anvan Pompée ak vèsè sèz la, yon istwa ki kòmanse nan de premye vèsè chapit la, kote yo idantifye 1989 kòm tan lafen an, epi answit yo fè remake sizyèm Prezidan rich la depi Reagan, ki soulve globalis yo, jan Trump, san okenn dout, te akonpli sa.

Trump prezante kòm yon tip nan katriyèm chèf ki vini apre Siris, yo rele Xèksès, wa rich peyi Pès la, ki rele tou Asyeris nan istwa Estè a. Nan vèsè yo, wa ki vin apre Xèksès la se Aleksann Legran nan vèsè twa. Istorikman, te gen uit chèf ant Xèksès ak Aleksann Legran. Depi Trump rive nan gouvènman mondyal inik la, ki reprezante pa Aleksann Legran, dis wa yo reprezante; Trump se premye a epi Aleksann se dènye a.

Liy pwofetik yo idantifye ke tout wa latè yo pral fè fònikasyon ak papote a nan fen mond lan, e wa sa yo reprezante kòm “dis wa”. Akab, ki te tèt yon wayòm dis fwa, e ki te marye ak Jezabèl, reprezante lefèt ke, menm si tout dis wa yo fè fònikasyon ak papote a, gen yon sèl wa prensipal ki se premye a ki fè sa. Premye fwa yo te bay papote a twòn latè a, wa prensipal la se te Klovis, wa Frank yo (Lafrans) nan ane 496 aprè Jezikri. Sa ann amoni ak lefèt ke papote a te bay Lafrans tit premye pitit Legliz katolik la, ak pi gran pitit fi Legliz katolik la.

Travay pwofetik Lafrans te akonpli lè li te mete Wòm sou twòn mond sivilize a, se yon tip travay pwofetik Etazini. Lwa dimanch la nan pwofesi biblik la kòmanse Ozetazini, epi apre sa chak nasyon sou latè suiv egzanp sa a. Liy apre liy pwofetik idantifye ke wa prensipal la pami dis wa yo, sila ki an premye e anvan tout lòt fè fònikasyon avèk nonm peche a nan dènye jou yo, se Etazini. Malgre pa gen okenn wa ki reprezante ant Xerxes, premye wa rich la, ak Aleksann Legran, dènye wa a, nan vèsè de ak twa, listwa idantifye dis wa. Nimewo dis la reprezante yon eprèv, epi li reprezante tou yon konfederasyon.

Tès lemonn ap konfwonte a se etablisman yon sistèm mondyal, ki reprezante kòm imaj bèt la. Tès sa a kòmanse Ozetazini avèk lwa dimanch ki pral vini talè a, epi li fini lè tout nasyon sou latè suiv egzanp sa a. Jezi toujou sèvi ak kòmansman yon bagay pou ilistre fen li; konsa, menm si pa gen okenn wa ki site ant wa rich la ak Aleksann nan vèsè de ak twa, istwa a idantifye yon pwosesis tès ki kòmanse avèk prezidan ki pi rich la, ki te rich grasa antrepriz komèsyal li yo, pa paske li te pwodui richès lè li te patisipe nan yon sistèm politik koripsyon.

Non Amerik la sòti nan vèsyon laten non “Amerigo”, ki soti nan eksploratè italyen Amerigo Vespucci, ki te yon eksploratè ak navigatè ki te fè plizyè vwayaj nan Nouvo Monn nan fen 15yèm syèk la ak kòmansman 16yèm syèk la. An jeneral, eksplorasyon Vespucci yo te vin posib grasa soutyen finansye ak envestisman kapital sponsò ak patwon ki te wè opòtinite potansyèl pou pwofi, ekspansyon, ak prestij nan eksplorasyon Nouvo Monn nan. Non “Amerik” la se yon senbòl efò pou pwodui pwofi.

Jezi toujou montre fen yon bagay ansanm ak kòmansman li; epi kòmansman dis wa yo, ki reprezante pon ki mennen soti nan wayòm de kòn Medo-Pès la rive nan gouvènman yon sèl mond lan, ke Aleksann Legran reprezante, kòmanse avèk wa rich la, ki se prezidan wayòm Lafrans ak Akab la prefigire a; e li menm tou l ap vin tounen tèt la Aleksann Legran reprezante a, lè lemonn antye ap vin fas ak fas ak kestyon ekonomik ki mache ak pouvwa Etazini an, pandan li ap fòse lemonn antye bese tèt devan legliz Katolik la, si yo vle kapab achte ak vann.

Setyèm wayòm nan nan Revelasyon chapit disèt la, se dis wa yo; e youn nan karakteristik pwofetik dis wa sa yo, se ke yo dire sèlman yon “ti tan”, anvan yo dakò bay setyèm wayòm pa yo a bay gwo pwostitye Babilòn nan, ki menm li sèlman kenbe ansanm pandan “yon sèl lè”. Rezon pwofetik ki fè yo aksepte akò sa a, se paske yo sou ak diven Babilòn nan. Istorikman, Aleksann Legran te dirije sèlman pou yon ti tan, paske lavi li te fini osi vit ke wayòm li an te tabli; paske li te bwè jouk li mouri, konsa li senbolize ti tan an ak souvraj dis wa Nasyonzini yo. Le pli vit Aleksann Legran te leve kanpe, li te kraze, epi wayòm li an te bay kat van yo, sa ki idantifye lit ki te vin apre a pou re-etabli ansyen wayòm li an.

Mwen menm tou, nan premye ane Dariyis, Mèd la, mwen te kanpe pou m te konfime l e pou m te ba l fòs. E kounye a, m ap montre w verite a. Gade, gen ankò twa wa k ap leve nan Pès; epi katriyèm nan ap pi rich anpil pase yo tout; e grasa fòs li atravè richès li yo, li pral souke tout moun kont wayòm Lagrès la. Epi yon wa pisan ap leve, ki pral gouvène ak gwo dominasyon, epi l ap fè dapre volonte pa li. E lè l fin leve, wayòm li an pral kraze, epi l ap divize nan direksyon kat van syèl la; men se pa pou desandan li yo, ni dapre dominasyon li te egzèse a; paske yo pral derasinen wayòm li an, pou lòt moun, apa de sila yo. Daniel 11:1–4.

Wayòm Aleksann nan te dechèpiye byen vit menm jan li te te reyini, paske li reprezante dènye jou yo, kote pwofesi idantifye kòm yon bagay k ap rive rapidman.

“Ajan mechanste yo ap mete fòs yo ansanm epi yo ap ranfòse òganizasyon yo. Yo ap vin pi fò pou dènye gwo kriz la. Gwo chanjman pral fèt talè konsa nan mond nou an, epi dènye mouvman yo pral fèt avèk anpil rapidite.” Testimonies, volim 9, 11.

Twazyèm malè Islam nan tabli sou karakteristik pwofetik premye ak dezyèm malè yo. Nan premye malè a, te gen yon peryòd ki te kòmanse avèk aparisyon Mohammed epi ki te kontinye jouk rive nan pwochen peryòd la, ki idantifye kòm “senk mwa” oswa san senkant ane, pandan ki Islam t ap “blese” lame Wòm yo. Fen pwofesi tan san senkant ane a make an menm tan kòmansman pwofesi twasan katreven-onz ane ak kenz jou a, pandan ki Islam nan dezyèm Malè a t ap “touye” lame Wòm yo.

11 septanm 2001 te make rive peryòd Mohammed premye malè a reprezante a, ki gen ladan 7 oktòb 2023 kòm dat ki make kòmansman peryòd kote Islam t ap “blese” “lame Wòm yo” nan ansyen “Bèl Peyi” literal la, ki sèvi kòm yon reprezantan pou Etazini; e depi 7 oktòb 2023, atak Islam yo kont lame Wòm nan ap pwoche de san lè y ap ekri atik sa a nan dat 17 fevriye 2024.

Nan lwa dimanch k ap vini talè a, Etazini “touye” kòm sizyèm wayòm pwofesi Bib la, sa ki mache an paralèl ak twasan katrevendiznèf ane ak kenz jou atak islamik yo ki te touye ansyen lame Wòm yo, pandan lagè twazyèm gran jihad yo a ap vin pi entans. Lè Mikaèl kanpe, tan gras lèzòm fini, epi kat van yo lage nèt pandan sèt dènye flewo yo.

“Mwen wè kòlè nasyon yo, kòlè Bondye a, ak tan pou jije mò yo te bagay separe e diferan, youn ap swiv lòt; mwen wè tou Micaël poko leve kanpe, e tan detrès la, jan pa t janm genyen, poko kòmanse toujou. Nasyon yo ap fache kounye a; men lè Gran Prèt nou an fini travay Li nan tanp lan, Li va leve kanpe, Li va mete rad vanjans yo sou Li, epi lè sa a, sèt dènye kalamite yo va vide.”

“Mwen te wè ke kat zanj yo t ap kenbe kat van yo jiskaske travay Jezi a te fini nan tanp lan, epi apre sa sèt dènye kalamite yo va vini.” Early Writings, 36.

“Kat van” yo reprezante kòm “yon chwal fache, k ap chèche lage kò l pou pote lanmò ak destriksyon sou pasaj li,” dapre Sè White, epi yo lage nèt lè tan gras la fini. Yo te prezante yo kòm yo te lage nan dezyèm malè a kòm “kat zanj”, pa kòm kat van.

Li t ap di sizyèm zanj ki te gen twonpèt la: Lage kat zanj ki mare bò gwo larivyè Lefrat la, Efrat. Epi kat zanj yo te lage, yo menm ki te pare pou yon èdtan, yon jou, yon mwa, ak yon ane, pou yo touye yon twazyèm pati nan lèzòm. Revelasyon 9:14, 15.

“Kat van” yo, oswa “kat zanj” yo, se toulède senbòl Islam, jan kontèks kote senbòl la sèvi a detèmine sa. Lè Aleksann Legran te leve kanpe, wayòm li a, ki reprezante setyèm wayòm nan, sètadi yon tyè nan wayòm trip la ki se dragon an, bèt la, ak fo pwofèt la; “lè l va leve kanpe, wayòm li a pral kraze, epi l pral divize nan direksyon kat van syèl la.” Lè tan favè lèzòm fini, kat van yo, oswa kat zanj yo, lage; epi yo kraze wayòm li a, paske wayòm li a “pral kraze.” Lè sa a, dis wa sa yo ak asosye yo, machann globalis yo, pral kanpe lwen, epi yo pral plenyen epi kriye.

Paske, gade, wa yo te rasanble; yo te pase ansanm. Yo te wè l, epi yo te sezi; yo te boulvèse, epi yo te prese kouri ale. Laperèz te pran yo la, ak doulè, tankou yon fanm k ap akouche. Ou kraze bato Tasis yo ak yon van lès. Sòm 48:4–7.

Estrikti ekonomik dis wa yo rele dis wa yo kraze anba “van lès” Islam lan.

Moun ki t ap rame pou ou yo mennen ou antre nan gwo dlo; van lès la kraze ou nan mitan lanmè yo. Richès ou yo, machandiz ou yo, komès ou, maren ou yo ak pilot ou yo, moun k ap kalfate ou yo, ak sila yo ki fè komès machandiz ou yo, ansanm ak tout mesye lagè ou yo ki nan ou, ak tout foul moun ou yo ki nan mitan ou, yo pral tonbe nan mitan lanmè yo nan jou destriksyon ou an. Ezekyèl 27:26, 27.

“Van lès” Islam nan kraze wayòm dis wa yo nan “jou destriksyon yo a”, jan sa reprezante pa wayòm Aleksann Legran ki te “kraze” epi yo te bay li bay kat van yo. Anpil nan istwa ki te dewoule nan Danyèl onz la pral repete pandan chapit onz la ap rive nan akonplisman final li. Detèmine kote pou byen separe istwa sa yo se travay pwofetik moun yo rele pou yo etidyan pwofesi. Sis dènye vèsè Danyèl onz yo fini nan fen tan gras limanite a, lè Mikaèl leve kanpe. Lè wayòm Aleksann Legran an divize bay kat van yo, sa reprezante fen tan gras la, epi sa idantifye ke istwa pwofetik ki vin apre a depi nan vèsè senk la dwe konsidere kòm yon nouvo liy pwofetik.

Vèsè senk rive nan vèsè sèz idantifye istwa ki soti nan 538 rive jis nan lwa dimanch ki pral vini talè a. Vèsè senk rive nan nèf yo reprezante istwa mil desan swasant ane dominasyon papal la, ki te kòmanse nan ane 538 e ki te fini nan tan lafen an an 1798. Vèsè dis idantifye istwa ki sèvi kòm tip vèsè karant la, lè papote a te bale Inyon Sovyetik la ale nan tan lafen an an 1989. Vèsè onz ak douz idantifye lagè pwokirasyon aktyèl la nan Ikrèn, ke Poutin ak Larisi pral genyen; men konsekans viktwa Poutin nan pral mache an paralèl ak “batay Niniv la,” ak “tonbe Kòswoès la,” ki te “kle ki te louvri twou san fon an,” ki te lage Islam nan istwa premye malè a.

Nan konsekans triyonf Putin nan ki te dire yon ti tan, Etazini, nan vèsè trèz rive kenz, pral genyen lagè pwokirasyon an; sa vle di konklizyon lagè pwokirasyon an ki t ap mennen depi Dezyèm Gè Mondyal la. Pasaj la idantifye twa batay: premye batay la te fini an 1989, nan akonplisman vèsè dis ak karant; dezyèm nan, ki se lagè aktyèl la nan Ikrèn, reprezante vèsè onz ak douz; epi twazyèm lagè pwokirasyon an, ki reprezante viktwa final Etazini, prezante nan vèsè trèz rive kenz.

Sa ki bezwen rekonèt konsènan kat peryòd sa yo ki reprezante depi vèsè senk rive nan vèsè kenz, se ke de dènye peryòd yo, ki reprezante lagè aktyèl la nan Ikrèn, epi apre sa vanjans Etazini, rive nan tan sele a. Vèsè sèz idantifye lwa dimanch k ap vini talè a Ozetazini. Vèsè senk rive dis yo reprezante listwa depi 538 rive jis nan tan lafen an an 1798, epi ansuit rive nan tan lafen an an 1989. Donk, de batay lagè pwokirasyon final la, ki reprezante nan vèsè onz rive kenz yo, akonpli nan peryòd kote Ezekyèl chapit douz idantifye ke efè chak vizyon akonpli.

Vizyond sa yo te prezante bay Ezekyèl kòm “wou anndan wou”, sa Sè White idantifye kòm “entèraksyon konplike evènman imen yo.” Istwa lagè a nan Ikrèn, viktwa Putin, epi answit disparisyon li, suiv pa viktwa Etazini yo, se youn nan revelasyon ki pi konplèks sou liy apre liy nan Pawòl Bondye a.

An kòmantè sou “wou anndan wou” Ezekyèl yo, Sè White di ke lè Ezekyèl te wè wou sa yo pou premye fwa, sa te parèt tankou konfizyon; men, finalman, Ezekyèl te rekonèt yon lòd pafè nan wou yo, ki se “entèraksyon konplike evènman imen yo”. Pou byen separe istwa ki reprezante nan vèsè onz rive kenz yo, fòk yo konprann relasyon ki genyen ant legliz Katolik la ak Almay Nazi a, paske lidè Nazi yo ann Ikrèn se pwokirè pou relasyon sa a.

Li nesesè tou pou konprann wòl aparisyon sa yo rele vyèj Mari a nan Fatima, Pòtigal, an 1918, ansanm ak twa sekrè sa yo rele vyèj Mari a te kite ak twa timoun yo nan istwa sa a. Premis twa mesaj sa yo, ki dekri yon lit ant Legliz Katolik la ak Larisi ate a, ansanm ak Dezyèm Gè Mondyal la, fè pati mesaj Fatima a ki reprezante nan lagè a nan Ikrèn.

Revolisyon fransè a, ansanm ak relasyon pwofetik li ak legliz katolik la, epi finalman ak Napoléon Bonaparte, ki reprezante Poutin, se tou youn nan “wou” yo ki reprezante nan lagè ki nan Ikrèn nan. Relasyon pwofetik Revolisyon fransè a ak Etazini yo reprezante tou nan listwa a; paske menm jan Poutin reprezante pa Napoléon pandan Lafrans t ap tonbe, ansyen aktè Ronald Reagan, kòm chèf lame katolik yo nan batay 1989 la, se yon tip ansyen aktè Zelenskyy pandan Ikrèn ap tonbe. Nan wou sa yo ki kwaze youn ak lòt epi ki konekte nan vèsè sa yo, Poutin pral demaske dènye gout ki fè vaz la debòde pou politisyen Demokrat yo Ozetazini, ki te epi ki ap ankouraje Zelenskyy, lè li va genyen batay la.

N ap kontinye etid sa a nan atik kap vini an.

“Sou bò rivyè Kebà a, Ezekyèl te wè yon toubiyon ki te sanble ap soti nan nò a, ‘yon gwo nwaj, ak yon dife k ap vlope tèt li, e te gen yon klète toutotou li, e soti nan mitan li te parèt tankou koulè abr.’ Plizyè wou, k ap antre youn nan lòt, t ap deplase pa kat èt vivan. Byen wo anlè tout bagay sa yo ‘te gen resanblans yon twòn, tankou aparans yon pyè safi; e sou resanblans twòn nan te gen resanblans tankou aparans yon nonm anlè sou li.’ ‘E nan mitan cheriben yo te parèt fòm yon men moun anba zèl yo.’ Ezekyèl 1:4, 26; 10:8. Wou yo te tèlman konplike nan aranjman yo, ke nan premye gade yo te parèt tankou yo te nan konfizyon; men yo t ap deplase nan yon amoni pafè. Èt selès yo, men ki te anba zèl cheriben yo t ap soutni ak dirije yo, t ap fè wou sa yo avanse; anlè yo, sou twòn safi a, te chita Sila ki Etènèl la; e toutotou twòn nan te gen yon lakansyèl, anblèm mizèrikòd diven an.”

“Menm jan mekanis ki sanble ak wou yo t ap dirije anba men ki te anba zèl cheriben yo, konsa tou konplike jwèt evènman lèzòm yo anba kontwòl Bondye. Nan mitan konfli ak toumant nasyon yo, Sila a ki chita anlè cheriben yo toujou ap dirije zafè tè a.

“Istwa nasyon yo ki, youn apre lòt, te okipe tan ak plas ki te atribye yo, pandan yo t ap rann temwayaj san yo pa t konnen sa, sou verite yo menm yo pa t konprann sans li, pale ak nou. Pou chak nasyon ak pou chak moun jodi a, Bondye te asiyen yon plas nan gran plan pa Li. Jodi a, moun ak nasyon yo ap mezire ak filaplon ki nan men Sila a ki pa janm fè erè. Tout moun, pa pwòp chwa pa yo, ap deside desten yo, epi Bondye ap dirije tout bagay pou akonplisman desizyon Li yo.

“Istwa gwo MOUN MWEN YE a trase nan pawòl Li, ki mare lyen apre lyen nan chèn pwofetik la, depi letènite ki nan tan pase a jouk rive nan letènite ki nan lavni an, fè nou konnen kote nou ye jodi a nan pwosesyon syèk yo, ak sa ki ka espere nan tan k ap vini an. Tout sa pwofesi te predi ki t ap rive, jouk rive nan tan prezan an, te deja trase sou paj istwa yo, epi nou ka gen asirans ke tout sa ki rete pou vini an ap akonpli nan lòd pa li.” Education, 178.