Yo te touche Danyèl twa fwa nan chapit dis la; premye ak dènye fwa yo se Gabriyèl ki te touche l, epi manyen ki te fèt nan mitan an se te pa Kris la. Se nan manyen ki te fèt nan mitan an Danyèl te santi koripsyon pa li a pi fò, paske waymark verite ki nan mitan an reprezante rebelyon. Se Mikaèl ki te touche Danyèl dezyèm fwa a, paske Li te desann nan fen venneyen jou yo.

Nan fen twazan edmi jou senbolik yo, pandan de temwen yo nan Revelasyon chapit onz kouche mouri nan lari a, yon vwa resisite de temwen yo. Se vwa akanj lan ki resisite yo. Desandan Mikayèl nan Danyèl chapit dis, nan venn-dezyèm jou a, aliyen ak rezirèksyon de temwen yo an 2023. Pandan de temwen yo te mouri nan lari a, yo te montre Ezekyèl zo yo ki te gaye, epi yo te mande l si li te panse zo sèch sa yo ki te mouri nan vale a te ka resisite; epi tout sa Ezekyèl te reponn se: “Seyè, se ou ki konnen.”

Lè sa a, yo te di Ezekyèl pou l pwofetize sou zo yo; li fè sa, e lè li fè sa, yo reyini ansanm, men yo pa t ankò vivan. Premye pwofesi Ezekyèl la se te rasanbleman zo yo ansanm, men li t ap mande yon dezyèm pwofesi pou resisite zo yo kòm yon lame. Dezyèm pwofesi Ezekyèl la se te pwofesi twazyèm malè a, jan sa reprezante pa kat van yo ki te fè zo yo pran lavi. Premye Adan an te kreye pafè, men apre sa li te peche e li te transmèt lanmò bay tout desandan li yo. Rezireksyon zo mò Ezekyèl yo mache an paralèl ak kreyasyon Adan nan pèfeksyon li, paske Adan te dabor fòme, epi apre sa Senyè a te soufle nan li souf lavi a.

Sa pa vle di de temwen yo resevwa kò glorifye lè yo tounen vin viv ankò, paske sa pa rive anvan dezyèm vini an; men rezirèksyon yo fè paralèl ak vizyon Danyèl la konsènan vizyon kozatif “marah” la, lè yo chanje pou vin nan imaj sa yo menm y ap gade a. Liy sou liy, pwosesis sele a prezante avèk anpil presizyon pa temwayaj pwofetik la.

Nan Revelasyon chapit onz, “apre twa jou edmi, Lespri lavi ki soti nan Bondye antre” nan de temwen yo, “epi yo” lè sa a “kanpe sou pye yo; epi yon gwo laperèz tonbe sou moun ki te wè yo,” epi lè sa a te gen “yon gwo vwa soti nan syèl la ki t ap di yo, Monte isit la. Epi yo moute nan syèl la nan yon nwaj; epi ènmi yo te gade yo.”

Premyeman, Lespri a antre nan yo, apre sa yo kanpe sou pye yo; e lè yo te kanpe, laperèz tonbe sou ènmi yo ki te deja rejwi poutèt lanmò yo. Apre sa, yon vwa rele yo pou yo monte, epi ènmi yo temwen evènman an. Nan ka Ezekyèl, yo idantifye yo an premye kòm moun gaye e mouri nan vale a; apre sa, yo pwoklame yon pwofesi ki rasanble yo ansanm; epi dezyèm pwofesi a fè yo leve kanpe kòm yon gwo lame vanyan. Nan ka Danyèl, li premye wè gran vizyon an ki pwodui yon separasyon ant de kategori, epi apre sa yo touche l twa fwa.

Premye fwa li te touche a, li pa t gen okenn fòs; li te nan yon gwo dòmi, e figi li te vire atè. Dòmi reprezante lanmò. Men, li te tande pawòl yo te pale yo.

Pa sezi wè sa; paske lè a ap vini, kote tout moun ki nan tonm yo va tande vwa li. Jan 5:28.

Lè sa a, Gabriyèl fè Danyèl tonbe sou men l ak sou jenou l; epi li kòmande l pou l leve kanpe, e li fè sa, byenke li t ap tranble. Apre sa, li tande pawòl Gabriyèl yo, men li te rete bèbè. Ezechièl te wè vizyon Kris la tou, e sa te pwodui yon menm seri evènman.

Epi anlè voutman ki te anwo tèt yo a te gen yon resanblans yon twòn, tankou aparans yon wòch safi; epi sou resanblans twòn nan te gen yon resanblans tankou aparans yon nonm anwo sou li. Epi mwen te wè tankou koulè anb, tankou aparans dife toutotou anndan li, depi nan aparans ranch li monte anwo; epi depi nan aparans ranch li desann anba, mwen te wè tankou aparans dife, e li te gen yon klate toutotou. Menm jan ak aparans lakansyèl ki nan nwaj la nan jou lapli a, konsa tou te aparans klate a toutotou. Se te aparans resanblans laglwa Seyè a. Epi lè mwen te wè sa, mwen tonbe fas atè, epi mwen tande vwa yon moun k ap pale. Epi li di m: Pitit lòm, kanpe sou pye ou, e m ap pale avè w. Epi Lespri a antre nan mwen lè li te pale avè m, li mete m sou pye mwen, pou m te tande moun ki t ap pale avè m nan. Ezekyèl 1:26–2:2.

Vizyon an te lakòz ni Ezekyèl ni Danyèl yo vin imilye jis rive nan pousyè, kote yo te kouche fas atè sou tè a. Nan kondisyon sa a, yo toulède te toujou tande pawòl Senyè a, epi yo toulède te leve kanpe pou tande pawòl ki t ap di yo; e lè yo te tande pawòl yo, “Lespri a te antre nan” yo. Konbinezon divinite a reyalize pa resepsyon Pawòl Bondye a, ke Sentespri a transmèt. “Pawòl la” se sa ki transmèt divinite nan limanite. Verite sa a dwe rekonèt pou yo kapab konprann gravite ak siyifikasyon istwa pwofetik Gabriyèl bay Danyèl nan chapit onz la. Istwa pwofetik ki prezante nan chapit onz la se kanal pa kote lwil sen an transmèt bay vyèj saj yo.

Avèk Ezekyèl, yo ba li enstriksyon tousuit pou l prezante yon mesaj bay Adventis Lawodise a, byenke depi nan kòmansman an yo fè Ezekyèl konnen Adventis Lawodise a p ap koute pawòl li yo, paske yo se yon kay rebèl. Eksperyans Ezekyèl la se eksperyans Ezayi a nan chapit sis la; kidonk, sou temwayaj de temwen, lè Bondye reveye Danyèl soti nan dòmi, ki se yon senbòl lanmò, yo bay Danyèl yon mesaj pou kay rebèl Adventis Lawodise a, men yo p ap koute.

Apre sa a, Danyèl resevwa yon dezyèm manyen, pa Kris la Li menm, ki manyen bouch Danyèl, menm jan li te manyen bouch Ezayi ak yon chabon ki soti sou lotèl la. Lè sa a, Danyèl te kapab pale, men li te toujou san fòs, e li pa t toujou gen souf. Dapre Ezekyèl, souf la vini avèk mesaj “kat van yo”, ki te dezyèm pwofesi Ezekyèl la. Pwofesi Ezekyèl sou kat van yo koresponn ak twazyèm manyen Danyèl la, paske se lè sa a souf antre nan zo yo epi yo kanpe kòm yon lame vanyan sòlda. Se nan twazyèm manyen Danyèl la li resevwa fòs.

Nan dat 18 jiyè 2020, pèp Bondye nan dènye jou yo te gaye, e yo te antre nan tan reta parabòl la. Istwa sele a te ilistre nan istwa 22 oktòb 1844 la, rive jouk rebelyon 1863 la. Liy istwa ki te reprezante la a sipèpoze ak 11 septanm 2001 rive jouk lwa dimanch la, men li sipèpoze tou ak istwa 18 jiyè 2020 rive jouk lwa dimanch la. Fenomèn pwofetik sa a baze sou lefèt ke senbòl yo gen plis pase yon sèl siyifikasyon, e se kontèks kote yo aplike yo ki dwe detèmine siyifikasyon an.

Lè nou konsidere rive ak travay nenpòt nan twa zanj yo, yo tout soumèt anba menm sekans evènman yo. Yo rive nan moman kote prediksyon ki asosye avèk yo a vin debloke. Prediksyon sa a estriktire sou twa etap: rive li, bay li pouvwa, epi pòt fèmen an nan fen li. Gen lòt waymark nan istwa a, men twa waymark tès yo nan rive nenpòt nan twa zanj yo se premye waymark kote yon pwofesi vin debloke. Mesaj ki debloke a resevwa pouvwa atravè yon konfimasyon, epi konfimasyon sa a ansanm ak pouvwa sa a vin mete gason ak fanm nan istwa sa a anba tès. Konklizyon istwa a pwodui yon tès desizif ki demontre si moun ki kanpe nan twazyèm tès la saj oswa sòt.

Nan istwa 11 Septanm 2001 rive jouk lwa dimanch lan, ou ka idantifye twa zanj. Premye a te rive 11 Septanm 2001, dezyèm nan te rive 18 Jiyè 2020, epi twazyèm nan rive nan lwa dimanch ki prèt pou vini an (tès desizif la). 22 Oktòb 1844 aliyen ak 11 Septanm 2001, epi 1856 aliyen ak 18 Jiyè 2020, epi 1863 aliyen ak lwa dimanch lan. Sa fin di, 22 Oktòb 1844 rive 1863 aliyen tou ak 18 Jiyè 2020 rive jouk lwa dimanch lan, paske 18 Jiyè te rive dezyèm zanj nan istwa seleman an. Istwa ki vin apre a toujou byen idantifye kòm senpleman pwen repè nenpòt zanj.

Nan dat 18 jiyè 2020, te gen yon verite ki te desegele pou teste jenerasyon sa a. Dezyèm etap nan istwa sa a se lè de temwen yo resisite. Lè sa a, yo sibi tès pou wè si yo va aksepte limyè ki te revele alò a, sa k ap fèt kounye a. Apre sa, nan lwa dimanch lan (tès desizif la), y ap revele kiyès ki se yon vyèj saj e kiyès ki pa sa. Lè nou konsidere istwa a senpleman kòm estrikti yon sèl zanj, epi nou poze 22 oktòb 1844 rive jouk rebelyon 1863 la sou istwa 18 jiyè 2020 rive nan lwa dimanch lan, nou jwenn ke an 1849, Sè White te idantifye ke Seyè a te lonje men Li yon dezyèm fwa pou rasanble rès pèp Li a.

Depi 22 oktòb 1844 rive 1849, pèp Bondye a te gaye. An 1850 yo te pwodui dezyèm nan de tablo Abakik yo. Nan mwa janvye 1851 yo t ap fè piblisite pou nouvo tablo a nan Review la. Pèp Bondye a te gaye, epi twazyèm zanj lan te rive avèk limyè. Lè sa a, Bondye te kòmanse rasanble yo ankò, epi Li te bay yon reprezantasyon vizyèl mesaj yo te dwe pwoklame a, menm jan Li te fè an 1842. Limyè ki te rive 22 oktòb 1844 la se te yon ogmantasyon konesans, epi li te kontinye, anba direksyon Li, devlope; epi an 1856 yo te prezante pyè tèt limyè sa a. Limyè sa a te sou “sèt fwa yo,” ki te premye limyè William Miller te rekonèt, epi ki te reprezante kòm youn nan pwofesi ki te akonpli 22 oktòb 1844.

Limyè “sèt fwa” yo, an 1856, te ansanm fen ogmantasyon konesans ki te bay Miller, mesaje premye zanj lan, men li te tou limyè final twazyèm zanj lan ki te bay nan 22 oktòb 1844. Rejè limyè a an 1856 te ansanm yon rejè ogmantasyon konesans ki te dezsele an 1798, men tou ogmantasyon konesans ki te dezsele nan 22 oktòb 1844 la, e li te rejte pa sila yo ki, la menm e nan moman sa a, te pase soti nan eksperyans Filadèlfi pou rive nan eksperyans Laodise. Rebelyon 1863 la te twazyèm e dènye tès la, tès litmis la, ki te demontre pa yon tablo fo ki te retire limyè “sèt fwa” yo.

Premye desepsyon 19 avril 1844 la te vini sou mouvman Filadèlfyen premye zanj lan lè Bondye te kenbe men Li sou yon erè ki te nan kèk nan chif yo sou tablo pyonye 1843 a. Premye desepsyon 18 jiyè 2020 la te vini sou mouvman Laodiseyen twazyèm zanj lan lè lèzòm te neglije lefèt ke, 22 oktòb 1844, Kris te leve men Li anlè nan syèl la e Li te fè sèman ke tan pa t ap ankò. Sou 18 jiyè 2020, yo te deseley yon mesaj ki te dwe teste jenerasyon vyèj sa a. Menm jan an an 1850, nan 2023 Senyè a te lonje men Li yon dezyèm fwa pou rasanble ansanm zo mò Ezekyèl yo ki te kouche mouri nan lari a depi 18 jiyè 2020. Rive an 1851, te gen yon nouvo reprezantasyon vizyèl mesaj la, ki te yon akonplisman pwofesi Abakouk chapit de a, konsa sa idantifye ke apre 2023, Senyè a pral gen yon nouvo banyè vivan pou leve anlè, ki tipifye pa de tab Abakouk yo.

De tab de Habakkuk yo te tipifye pa de tab Dis Kòmandman yo, epi tou pa de pen yo te balanse nan fèt Pannkòt la. San karannkat mil yo idantifye kòm yon ofrann premye fwi, e se yo menm nan Malachi ki reprezante ofrann lan “tankou nan jou lontan yo, tankou nan ane ansyen yo.” Yo leve yo kòm yon ofrann balanse pou tout mond lan kapab wè.

Reveye san karannkatrevennkat-milye karant-kat mil avek rasanbleman an, e rasanbleman sa a akonpli pa Pawòl Bondye a, paske zo mò Ezekyèl yo rasanble lè yo tande Pawòl Bondye a, pandan yo toujou mouri. Ezekyèl reprezante enstriman imen ki pwoklame mesaj ki rasanble zo yo, lè Seyè a lonje men Li yon dezyèm fwa pou rasanble rès pèp Li a. Ezayi, Jeremi, Danyèl, Jan ak Ezekyèl tout idantifye eleman imen ki transmèt mesaj diven an bay zo sèch ki mouri yo.

Yon fwa zo yo rasanble, Senyè a revele ogmantasyon konesans ki dezsele jis anvan tan gras la fèmen, epi konesans sa a reprezante pa “pati sa a nan pwofesi Danyèl la ki gen rapò ak dènye jou yo.” Nan dezyèm pwofesi Ezekyèl la, limyè ki dezsele a se twazyèm malè a, ki se mesaj van lès la ki soufle lavi nan zo yo epi ki, kòm kòz, fè yo kanpe tankou yon gwo lame pwisan. Limyè ki revele bay Danyèl la se limyè ki reprezante pa wa nò a nan chapit onz la. Ansanm, Ezekyèl ak Danyèl reprezante “pati sa a nan pwofesi Danyèl la ki gen rapò ak dènye jou yo,” ki se nouvèl van (lès) la ak wa (nò) a.

Men nouvèl ki soti nan bò solèy leve a ak nan nò a pral boulvèse li; se poutèt sa li pral soti avèk gwo kòlè pou detwi, epi pou disparèt anpil nèt ale. Danyèl 11:44.

An 1856, Senyè a te gen entansyon fini travay sele pèp Li a, men yo te fè rebelyon. Mesaj Li te gen entansyon itilize pou fè yo sòti nan kondisyon Lawodise yo a se te “sèt fwa” Levitik vennsis la. Lè Senyè a te kòmanse rasanble pèp Li a an Jiyè 2023, Li te prezante yo yon fwa ankò mesaj “sèt fwa” yo, epi, pami lòt bagay, Li te fè konnen ke nan Jou Ekspyasyon antitipik la, twonpèt Jibile a te dwe sonnen, ki se tou lè setyèm twonpèt la te dwe sonnen. Twonpèt Jibile a se yon senbòl “sèt fwa” yo, e setyèm twonpèt la se twazyèm malè a. Lè Mikaèl te desann nan chapit dis liv Danyèl la, Danyèl te reprezante moun ki resevwa eksperyans moun ki priye lapriyè Levitik vennsis la, ansanm ak moun k ap chèche konprann sekrè pwofetik chapit de liv Danyèl la.

Danyèl reprezante moun sa yo Bondye rasanble pa vwa li, epi ki apre sa kanpe sou pye yo, fòtifye pou pwoklame mesaj lès la ak nò a. Yo pwoklame mesaj sa a jouk rive lwa dimanch ki pral vini talè a. Pwosesis leve lame sa a se yon sijè pwofetik ki gen anpil detay, e pwen kote Divinite kòmanse ini ak limanite a, nan akonplisman sele san karannkat mil yo, te kòmanse nan istwa ki reprezante nan vèsè onz nan Danyèl onz. Istwa ki reprezante depi vèsè youn nan Danyèl onz jouk rive vèsè sèz ranpli istwa kache vèsè karant lan, sa vle di “pati sa a nan pwofesi Danyèl la ki gen rapò ak dènye jou yo.”

Pandan nou kòmanse egzamine vèsè trèz rive kenz nan Danyèl onz, ki te gen premye akonplisman li nan Batay Panium nan ane 200 anvan Jezikri, li esansyèl pou nou konprann enpòtans vèsè sa yo. Panium se twazyèm nan twa lagè pa pwokirasyon. Premye batay la te fini ak viktwa papote a ak lame pwokirasyon li a, Etazini, an 1989. Pwochen batay la, ki reprezante pa vèsè onz ak douz, e ki te akonpli pa Batay Rafya a, wa sid la (Larisi), pral bat wa nò a ak lame pwokirasyon li a nan Ikrèn. Twazyèm batay la pral tankou premye a, avèk papote a (wa nò a) k ap genyen sou Kominis la (Nasyonzini), avèk lame pwokirasyon li a (Etazini). Men twazyèm lagè pa pwokirasyon an, ki se Batay Panium nan, pral tou inisye Twazyèm Gè Mondyal la.

N ap kontinye etid sa a nan pwochen atik la.

“Menm jan konplikasyon ki te sanble ak wou yo te anba gidans men ki te anba zèl cheriben yo, konsa tou jwèt konplike evènman lèzòm yo anba kontwòl diven. Nan mitan konfli ak dezòd nasyon yo, Sila a ki chita anwo cheriben yo kontinye gide zafè tè a.

“Istwa nasyon yo ki, yonn apre lòt, te okipe tan ak plas yo ki te resevwa pou yo, pandan yo t ap rann temwayaj san yo pa t menm konnen sa verite a te vle di, ap pale ak nou. Pou chak nasyon ak pou chak moun jodi a, Bondye fikse yon plas nan gwo plan pa li a. Jodi a, yo ap mezire moun ak nasyon yo avèk filaplon ki nan men Sila a ki pa janm fè erè. Se pa pwòp chwa pa yo tout ap deside sò pa yo, epi Bondye ap dirije tout bagay anwole pou akonplisman objektif li yo.

“Istwa a ke Gran MWEN MENM LAN make nan Pawòl li a, pandan li mare youn apre lòt chak bag nan chenn pwofetik la, depi nan letènite ki nan tan pase a rive nan letènite ki nan tan k ap vini an, fè nou konnen kote nou ye jodi a nan pwosesyon syèk yo, ak sa nou ka atann nan tan k ap vini an. Tout sa pwofesi te predi t ap rive, jouk rive nan tan prezan an, deja trase sou paj listwa yo, epi nou ka gen asirans ke tout sa ki rete pou vini yo va akonpli nan lòd pa yo.”

“Renvèsman final tout dominasyon tè a anonse klèman nan pawòl verite a. Nan pwofesi ki te pwononse lè santans Bondye te deklare sou dènye wa Izrayèl la, mesaj la bay konsa:

«Men sa Senyè Bondye a di: Wete mityè a, epi retire kouwòn nan: … leve moun ki ba a, epi bese moun ki wo a. M ap chavire l, chavire l, chavire l: epi li p ap la ankò, jouk Lè sa a va vini, sila li ye pa dwa; e m ap ba li li.» Ezekyèl 21:26, 27.

“Kouwòn yo te wete sou pèp Izrayèl la pase youn apre lòt bay wayòm Babilòn, Medo-Pès, Grès, ak Wòm. Bondye di: ‘Li p ap la ankò, jiskaske Sila a vini ki gen dwa sou li; e m ap bay li Li.’”

“Tan sa a rive toupre. Jodi a, siy tan yo deklare ke nou kanpe sou papòt gwo evènman ki solanèl. Tout bagay nan mond nou an an boulvèsman. Devan je nou, pwofesi Sovè a konsènan evènman ki dwe vini anvan retou Li a ap akonpli: ‘N a tande pale de lagè ak bri lagè…. Nasyon va leve kont nasyon, ak wayòm kont wayòm; epi pral gen grangou, epidemi, ak tranblemanntè, nan divès kote.’ Matye 24:6, 7.”

“Prezan an se yon tan ki gen yon enterè akablan pou tout moun ki vivan. Chèf ak gason leta, moun ki okipe pozisyon konfyans ak otorite, gason ak fanm reflechi nan tout klas, gen atansyon yo fikse sou evènman k ap dewoule bò kote nou. Yo ap obsève relasyon ki tansyon e ki san repo ki egziste nan mitan nasyon yo. Yo remake entansite k ap anvayi tout eleman latè, epi yo rekonèt gen yon bagay gran e desizif ki prèske rive fèt—ke mond lan sou bò pou antre nan yon kriz estipidman gwo.”

“Anj yo kounye a ap kenbe van kont yo, pou yo pa soufle jouk lè mond lan va resevwa avètisman sou destriksyon k ap vini sou li a; men yon tanpèt ap rasanble, pare pou l pete sou tè a; e lè Bondye va bay zanj Li yo lòd lage van yo, pral gen yon sèn kont konsa okenn plim pa ka dekri.

“Bib la, e Bib la sèlman, bay yon vizyon kòrèk sou bagay sa yo. Se la yo revele gwo dènye sèn yo nan istwa mond nou an, evènman ki deja ap voye lonbraj yo devan yo; bri pwòch yo ap fè tè a tranble, e kè lèzòm ap febli yo poutèt laperèz.

«“Gade, Senyè a ap vide tè a nèt, l ap mete l an dezolasyon, l ap vire l tèt anba, epi l ap gaye moun k ap viv ladan l yo toupatou…. Yo vyole lwa yo, yo chanje lòd la, yo kraze alyans etènèl la. Se poutèt sa madichon an devore tè a, epi moun ki rete ladan l yo vin nan dezolasyon…. Kè kontan tanbouren yo sispann, bri moun k ap rejwi yo fini, lajwa gita a sispann.” Ezayi 24:1–18.

«“Malè pou jou a! paske jou Seyè a toupre, e li pral vini tankou yon destriksyon ki soti nan men Toupisan an…. Grenn nan pouri anba ti mòt tè yo; depo yo rete vid e devaste, grenye yo kraze; paske ble a cheche. Jan bèt yo ap plenn! Twoupo bèf yo boulvèse, paske yo pa gen patiraj; wi, twoupo mouton yo tou rete devaste.” “Pye rezen an seche, pye fig frans lan ap febli; pye grenad la, pye palmis la tou, ak pye pòm lan, wi, tout pyebwa nan jaden an seche; paske lajwa a cheche lwen pitit lèzòm yo.” Joel 1:15–18, 12.

«Kè m ap soufri jouk nan fon li; … mwen pa ka kenbe bouch mwen, paske ou tande, o nanm mwen, son twonpèt la, alam lagè a. Destriksyon sou destriksyon ap rele; paske tout peyi a fin detwi.»

«Mwen gade tè a, epi, gade, li te san fòm e vid; syèl yo tou, epi yo pa t gen limyè. Mwen gade mòn yo, epi, gade, yo t ap tranble, e tout ti mòn yo t ap souke fasil. Mwen gade, epi, gade, pa t gen okenn moun, e tout zwazo syèl yo te kouri ale. Mwen gade, epi, gade, kote ki te fètil la te tounen yon dezè, e tout lavil li yo te kraze nèt.» Jeremi 4:19, 20, 23–26.

“‘Malè! paske jou sa a gran, tèlman pa gen okenn ki tankou l: se menm tan detrès Jakòb la; men l ap delivre soti ladan l.’ Jeremi 30:7.” Education, 178–181.