Enspirasyon an klè ke twazyèm chapit Danyèl la reprezante lwa dimanch Ozetazini. Nan Ezayi chapit venn-twa, jennès Tir la, ki fè fònikasyon ak wa latè yo, se jennès Revelasyon an ki fè fònikasyon ak wa latè yo. Nan Revelasyon disèt, jennès sa a gen Babylòn Gran an ekri sou fwon li.

Epi fanm nan te abiye ak koulè vyolèt ak koulè wouj violèt, li te dekore ak lò, ak pyè presye, ak pèl, li te gen nan men li yon gode an lò, plen ak abominasyon ak salte fònikasyon li a. Epi sou fwon li te gen yon non ekri: MISTÈ, GRAN BABILÒN LAN, MANMAN PWOSTITYE YO AK ABOMINASYON LATÈ YO. Revelasyon 17:4, 5.

Anvan 1950, diksyonè anglè yo te idantifye kòrèkteman fanm ki reprezante nan de vèsè sa yo kòm Legliz Katolik Wòm nan. Tout mond lan te konnen, apre Mwayennaj yo fè nwa yo, pèsekisyon katolik yo ki te fèt soti 538 rive 1798; ke legliz Wòm nan se te pwostitiye a ki fè fònikasyon ak wa tè a. Deklarasyon Endepandans lan te fèt pou rejte dominasyon katolik la, ansanm ak dominasyon wa sou tè a ki te fòme relasyon ki pa sen ak pwostitiye a. Ezayi chapit venntwa a idantifye ke pwostitiye a t ap tonbe nan oubli. Ou pa t ap janm jwenn definisyon pwostitiye Revelasyon disèt la kòm Legliz Katolik la nan okenn motè rechèch modèn, paske Pawòl Bondye pa janm febli, epi Pawòl Bondye deklare ke yo t ap bliye li.

Epi sa rive nan jou sa a, Tir pral tonbe nan bliye pandan swasanndizan, selon jou yon sèl wa; apre swasanndizan yo fini, Tir pral chante tankou yon jennès. Pran yon gita, mache toupatou nan vil la, ou menm jennès yo te bliye a; fè bèl melodi, chante anpil chante, pou yo ka sonje ou. Epi sa rive apre swasanndizan yo fini, Seyè a pral vizite Tir, epi li pral tounen pran salè li, li pral fè fònikasyon ak tout wayòm latè yo sou tout sifas tè a. Epi machandiz li ak salè li pral yon bagay ki sen pou Seyè a: yo p ap sere yo ni mete yo an depo; paske machandiz li pral pou moun ki rete devan Seyè a, pou yo manje ase, epi pou yo gen rad ki dire lontan. Ezayi 23:15–18.

Pawòl Bondye pa janm febli, e depi ane 1798, yo te bliye fanm jennès la; men nan dènye jou yo, y ap sonje li ankò. Yo sonje li lè yo atake jou repo setyèm jou Bondye a, e se sèl kòmandman nan Dis Kòmandman yo ki te toujou dwe sonje. Yo sonje li lè li pran gita li, li fè wonn vil la epi li fè dous melodi ak anpil chante. Li chante chante li yo nan fen swasanndizan yo, ki se jou yon sèl wa. Yon wa, dapre Danyèl chapit de, se yon wayòm.

Kote pitit lèzòm yo rete toupatou, bèt nan jaden yo ak zwazo nan syèl la, li lage yo nan men ou, e li fè ou chèf sou yo tout. Se ou menm ki tèt lò sa a. Dànyèl 2:38.

Yon “tèt,” oswa yon “wa,” se toude senbòl yon wayòm. Wayòm ki reprezante pa “jou yon sèl wa” yo, se Etazini. Etazini te kòmanse dominasyon pwofetik li kòm bèt ki soti sou tè a lè yo te bay pwostitye Babilòn nan blesi mòtèl la an 1798. Li kontinye kòm sizyèm wayòm pwofesi biblik la jouk rive lwa dimanch la. Wayòm literal pwofesi biblik la ki te vrèman gouvène pandan swasanndizan, se te Babilòn.

Gade, mwen pral voye chèche tout fanmi ki soti nan nò yo, se Senyè a ki di sa, ansanm ak Nebikadneza, wa Babilòn nan, sèvitè mwen an; mwen pral fè yo vini sou peyi sa a, sou moun ki rete ladan l yo, epi sou tout nasyon sa yo ki toutotou yo; mwen pral detwi yo nèt ale, epi m ap fè yo tounen yon bagay ki fè moun sezi, yon bagay moun sifle sou li, ak dezolasyon pou tout tan. Anplis, mwen pral wete nan mitan yo vwa lajwa, vwa kè kontan, vwa nèg marye a ak vwa lamarye a, bri moulen yo, ak limyè lanp lan. Tout peyi sa a pral tounen yon dezolasyon ak yon bagay ki fè moun sezi; epi nasyon sa yo pral sèvi wa Babilòn nan pandan swasanndis ane. Epi lè swasanndis ane yo va fin pase, m ap pini wa Babilòn nan ak nasyon sa a, se Senyè a ki di sa, poutèt mechanste yo, ansanm ak peyi Kaldeyen yo; epi m ap fè l tounen dezolasyon pou tout tan. Jeremi 25:9–12.

Babilòn literal te gouvène pandan swasanndizan, e sa te yon tip wayòm nan dènye jou yo ki pral gouvène pandan swasanndizan senbolik. Nebikadneza, wa Babilòn nan, te atake Jida twa fwa. Premye atak la te fèt kont Jojakim, e se lè sa a swasanndizan pwofesi Jeremi an te kòmanse. Sa te fini ak lanmò Bèlchaza, lè Bondye te pini “wa Babilòn nan,” menm jan li te pini wa Jojakim nan kòmansman swasanndizan yo. Wayòm pwofetik ki reprezante kòm “jou yon wa” (yon wayòm) kòm “swasanndizan” an se te Babilòn, e wayòm pwofesi biblik la ki gouvène pandan swasanndizan senbolik yo nan tan kote jennès Tir la bliye, se bèt ki soti sou tè a nan Revelasyon trèz. Tranzisyon soti nan senkyèm rive nan sizyèm wayòm pwofesi biblik la an 1798, se yon pati nan verite Jan ap ilistre nan Revelasyon chapit trèz.

Epi mwen te kanpe sou sab lanmè a, epi mwen wè yon bèt monte sòti nan lanmè a, li te gen sèt tèt ak dis kòn, epi sou kòn li yo te gen dis kouwòn, epi sou tèt li yo te gen non blasfèm nan.... Epi mwen te wè yon lòt bèt k ap monte sòti nan tè a; li te gen de kòn tankou yon ti mouton, epi li te pale tankou yon dragon. Revelasyon 13:1, 11.

Rivaj lanmè kote Jan te kanpe a nan Revelasyon chapit trèz la reprezante ane 1798.

“Nan tan kote Papote a, depi yo te retire fòs li, te oblije sispann pèsekisyon an, Jan te wè yon nouvo pouvwa k ap leve pou repete vwa dragon an, epi pou kontinye menm zèv mechan ak blasfèm nan. Pouvwa sa a, dènye a ki gen pou fè lagè kont legliz la ak lalwa Bondye a, reprezante pa yon bèt ki gen kòn tankou ti mouton. Bèt ki te vini anvan li yo te sòti nan lanmè; men sa a te leve soti nan tè a, sa ki reprezante leve trankil nasyon li te senbolize a—Etazini.” Signs of the Times, 8 fevriye 1910.

Bèt ki soti nan lanmè a te separe pa sab lanmè a avèk bèt ki soti sou tè a. Senkyèm wayòm pwofesi biblik la an 1798 (bò lanmè a) te reprezante istwa pase, epi sizyèm wayòm nan te istwa k ap vini. Millerit yo pa t wè verite sa a. Yo te bay William Miller limyè sou pouvwa dragon an nan paganism nan ak relasyon li avèk wayòm ki te vini apre a, ki reprezante kòm bèt Katolik la. Revelasyon trèz ouvri istwa fo pwofèt la, sètadi twazyèm nan twa pouvwa yo ki mennen mond lan nan Amagedon. Istwa a kòmanse bò lanmè a an 1798.

Etazini kòmanse istwa li avèk senbolis ti mouton an, men li fini istwa li ap pale tankou yon dragon. Istwa swasanndis ane senbolik rèy bèt ki soti sou tè a reprezante nan yon sèl vèsè, nan chapit trèz liv Revelasyon an, paske vèsè a idantifye ni kòmansman ni fen bèt ki soti sou tè a nan menm fraz la.

Epi mwen wè yon lòt bèt k ap monte soti nan tè a; li te gen de kòn tankou yon ti mouton, epi li te pale tankou yon dragon. Revelasyon 13:11.

Lè Etazini pale tankou yon dragon, li adopte lwa dimanch lan. Anvan li reyalize aplikasyon fòse adorasyon dimanch lan, legliz aposta Pwotestantis yo pral reyini ansanm epi pran kontwòl politik sou gouvènman aposta a, pandan y ap fòme imaj bèt la. Lè enspirasyon an idantifye (epi li fè sa plizyè fwa) sèvis dedikasyon Nebikadneza a pou imaj an lò a kòm reprezantan lwa dimanch lan, li make fen swasanndis ane senbolik bèt tè a. Daniel chapit youn rive twa reprezante mesaj twa zanj yo nan Revelasyon chapit katòz. Twazyèm zanj lan vin tounen yon verite vivan nan lwa dimanch lan.

Pwofetikman, chapit youn rive twa nan liv Dànyèl la reprezante swasanndis ane senbolik bèt tè a nan Revelasyon trèz la. Tès alimantè ki prezante nan chapit youn nan, ansanm ak senbolis Jojakim nan, montre ke chapit youn nan, pwofetikman, kòmanse nan moman premye zanj lan resevwa pouvwa a, swa nan dat 11 out 1840, oswa nan dat 11 septanm 2001, nan listwa twazyèm zanj lan.

Babilòn se nasyon ki te dirije pandan swasanndis ane, e ane sa yo reprezante listwa Etazini. Swasanndis ane Babilòn yo pa t fini jouk byen apre Nebikadneza te dedye estati an lò a, men pwofetikman, swasanndis ane senbolik Ezayi itilize nan chapit venntwa a fini nan chapit twa liv Danyèl la. Lè òkès Nebikadneza a jwe mizik la pou seremoni dedikasyon an, mak bèt la vin aplike, e nan moman sa a pwostitye Tir la ak Babilòn nan kòmanse chante chan li yo pou wa latè yo, pandan Izrayèl aposta a bese tèt li epi li danse.

Wa Nebikadneza, wa a tɛ̂ mɛ̀bɛ̀ ním, tɛ̀né tsú yé wɔ̀ ǹsɛ̀m kúù tɔ̀ɔ̀n trwɔ̀l, nɛ́ tɔ̀ɔ̀n ǹnɔ̀m; a tsí yé kɛ́ Dura, lɛ̀ wà Babilɔn gbè mɛ̀. Etsɔ̀ɔ̀, wa Nebikadneza tɔ̀m nù, bé yé ku nùm mɛ̀nɔ̀, amɛ̀hɛn, akplɔ̀wo, afihɛn mɛ̀, nùdzílawo, afɔ̀nuwɔ̀lawo, asrafonɔ̀wo, kplɛ́ gbèwo katã mɛ̀ nùm mɛ̀nɔ̀wo, bé wá ním si wa Nebikadneza ɖo tɔ̀n tɔ̀n gblɔ̃ na. Etsɔ̀ɔ̀ nùm mɛ̀nɔ̀wo, amɛ̀hɛn, akplɔ̀wo, afihɛn mɛ̀, nùdzílawo, afɔ̀nuwɔ̀lawo, asrafonɔ̀wo, kplɛ́ gbèwo katã mɛ̀ nùm mɛ̀nɔ̀wo la, wo ku ɖe ním si wa Nebikadneza ɖo tɔ̀n gblɔ̃ na ŋú; eye wo tsɔ̀ lɛ́ ɖe ním si wa Nebikadneza ɖo tɔ̀n la ŋgɔ. Etsɔ̀ɔ̀ gblɔ̀kpɔ̀la a ɖo gbe ɖáda be, “Míe, dukɔwo, trɔ̃wo, kplɛ́ gbegblɔ̃wo, wòe wowɔ̀ nà mi be, Ne mie se kpɛ́, afulɔ̀, hadzi, sakbut, psalteri, dulsima, kplɛ́ hadzidzi vovovo katã la, míaɖu anyi eye miaɖe asi na ním sika si wa Nebikadneza ɖo tɔ̀n la. Ke ame si meɖu anyi meɖe asi o la, gaƒoƒo ma ke me la, woaɖoe ɖe dzɔ dzo yíyí aƒe me.” Eya ta, gaƒoƒo ma me, esi dukɔwo katã se kpɛ́, afulɔ̀, hadzi, sakbut, psalteri, kplɛ́ hadzidzi vovovo katã la, amewo katã, dukɔwo, kplɛ́ gbegblɔ̃wo la, woɖu anyi eye woɖe asi na ním sika si wa Nebikadneza ɖo tɔ̀n la. Daniel 3:1–7.

Nan “tan” sa a, oswa nan menm “lè” sa a, ki se lwa dimanch lan Ozetazini, nenpòt moun ki refize adore estati an lò a, yo pral “jete l nan mitan yon fou ki limen ak yon dife k ap boule.” Sèl liv nan Ansyen Testaman an ki genyen mo yo tradui kòm “lè” a, se liv Danyèl la. Mo “lè” a nan chapit twa a reprezante rive mak bèt la. Mo “lè” a reprezante mesaj premye zanj lan tou nan chapit kat la, paske la a li senbolize avètisman yo te bay Nebikadneza sou “lè” jijman Bondye a ki t ap vini an.

Lè sa a, Danyèl, ki te rele Beltchaza, te rete sezi pandan yon èdtan, e panse li yo te twouble l. Wa a pran lapawòl, li di: Beltchaza, pa kite rèv la, ni entèpretasyon li a, boulvèse ou. Beltchaza reponn, li di: Monseyè mwen, se pou moun ki rayi ou rèv la ye, e se pou lènmi ou yo entèpretasyon li a. Danyèl 4:19.

Danyèl te prezante avètisman an bay Nebikadneza konsènan lè jijman Bondye t ap vini sou li a, yon avètisman Nebikadneza te rejte pita. “Lè” ki nan chapit kat la, lè yo sèvi avè l ankò nan chapit la, vin reprezante “lè” jijman an rive. Nan istwa Millerit la, premye “lè” ki nan chapit kat la ta reprezante arive premye zanj lan an 1798. Mesaj sa a te akonpli lè jijman ankèt la te kòmanse 22 Oktòb 1844. “Lè” ki nan chapit kat la se dabò yon senbòl yon mesaj sou jijman k ap vini, epi apre sa yo sèvi avè l kòm senbòl ki montre jijman an rive. Premye itilizasyon mo “lè” a reprezante 1798 ak arive premye zanj lan, epi dezyèm itilizasyon an reprezante 22 Oktòb 1844 ak arive twazyèm zanj lan.

Menm lè sa a, bagay la te akonpli sou Neboukadnetsa; yo te chase l pami moun, epi li te manje zèb tankou bèf, epi kò li te mouye ak lawouze syèl la, jouk cheve li te grandi tankou plim èg, epi zong li tankou grif zwazo. Danyèl 4:33.

“Lè” ki nan chapit kat la se, kidonk, yon senbòl pou ni 1798 ni 1844, ki se pwen final de malediksyon “sèt fwa” yo, kont wayòm nò a (ki te kòmanse an 723 av. J.-K.) ak wayòm sid la (ki te kòmanse an 677 av. J.-K.) nan Izrayèl. De malediksyon sa yo, ki reprezante de mil senk san ven ane gaye ak esklavaj, reprezante egzekisyon premye ak dènye endiyasyon Bondye kont pèp aposta Li a. Toude te kòmanse avèk jijman Bondye, e fen pa yo chak reprezante mesaj avètisman sou jijman ankèt Bondye a k ap pwoche, oswa rive jijman ankèt la. Toude jijman yo, ki reprezante pa fen de jijman “sèt fwa” yo, reprezante pa mo “lè” a, nan chapit kat liv Danyèl la.

Nan istwa Milerit la, “lè a” reprezante kòmansman mouvman an nan tan lafen an an 1798, lè premye zanj lan te rive; epi dezyèm “lè a” nan chapit kat la reprezante fen mouvman an, lè twazyèm zanj lan te rive, nan dat 22 oktòb 1844. Mouvman Milerit premye zanj lan repete nan mouvman twazyèm zanj lan; konsa, de itilizasyon “lè a” nan chapit kat la make tou tan lafen an an 1989, epi tou lwa dimanch ki prèt pou vini an. Mouvman Milerit premye zanj lan te anonse ouvèti jijman ankèt la, epi mouvman twazyèm zanj lan anonse ouvèti jijman egzekitif Bondye a, ki pwogresif, ki kòmanse nan lwa dimanch lan, epi ki kontinye epi ki ogmante jiskaske Dezyèm Vini Kris la.

N ap kontinye etid nou sou twazyèm chapit Danyèl la, epi n ap fini egzamen nou sou mo « lè » a nan pwochen atik la.

Gade, m ap voye nou tankou mouton nan mitan lou; se poutèt sa, se pou nou saj tankou sèpan, epi san malis tankou pijon. Men, pran prekosyon ak lèzòm; paske y ap livre nou bay konsèy yo, e y ap bat nou ak fwèt nan sinagòg pa yo; epi y ap mennen nou devan gouvènè ak wa poutèt mwen, pou yon temwayaj kont yo ansanm ak kont moun lòt nasyon yo. Men lè yo livre nou, pa enkyete nou sou kijan oswa sou sa nou va pale; paske nan menm lè sa a, y ap ba nou sa nou dwe pale. Paske se pa nou menm k ap pale, men Lespri Papa nou an ki pale nan nou. E frè pral livre frè bay lanmò, ak papa pitit li; e timoun yo pral leve kont paran yo, epi fè yo touye yo. E tout moun pral rayi nou poutèt non mwen; men moun ki va andire jouk nan fen an, se li menm k ap sove. Men lè yo pèsekite nou nan vil sa a, kouri al nan yon lòt; paske an verite mwen di nou sa, nou p ap fin pase nan vil Izrayèl yo, jiskaske Pitit lòm nan vini. Disip la pa pi wo pase mèt li, ni sèvitè a pa pi wo pase chèf li. Li sifi pou disip la vin tankou mèt li, epi pou sèvitè a vin tankou chèf li. Si yo rele mèt kay la Bèlzeboul, konbyen plis y ap rele konsa moun lakay li yo? Se poutèt sa, pa pè yo; paske pa gen anyen ki kouvri ki p ap devwale, ni ki kache ki p ap vin konnen. Sa mwen di nou nan fènwa, di li nan limyè; epi sa nou tande nan zòrèy, preche li sou tèt kay. Epi pa pè moun ki touye kò a, men ki pa kapab touye nanm nan; men pito, pè sila a ki kapab detwi ni nanm ni kò nan lanfè. Matye 10:16–28.