Mo “hour” ki jwenn sèlman nan Ansyen Testaman an nan liv Danyèl la, toujou gen rapò ak yon kalite jijman. Nan chapit twa a, li reprezante lwa dimanch lan, avèk anfaz la sou banyè a ki reprezante pa Chadrach, Mechak ak Abèdnego.

Nan chapit kat la, sa reprezante arive avètisman mesaj premye zanj lan an 1798. Lè yo itilize li pou dezyèm fwa nan chapit kat la, sa te reprezante ouvèti jijman ankèt la nan 22 oktòb 1844. Nan chapit kat la, de itilizasyon mo “èdtan” an reprezante istwa mesaj premye ak dezyèm zanj yo depi 1798 jouk 1844. Istwa sa a se istwa sèt loraj yo nan Revelasyon dis. Sèt loraj yo reprezante pa de fwa yo sèvi ak mo “èdtan” an nan chapit kat la, e poutèt sa, li reprezante tou istwa twazyèm zanj lan depi 1989, jouk lwa dimanch ki pral vini byento.

Nan chapit senk la, mo “lè” a reprezante lwa dimanch lan tou, men anfaz la la a se sou fen sizyèm wayòm pwofesi biblik la, Etazini, jan sa te prefigire pa fen premye wayòm pwofesi biblik la, Babilòn. Nan chapit twa a, anfaz la te sou drapo a nan fou a, men nan chapit senk la, anfaz la se sou sò Bèlchaza ak jijman patikilye pa li a, byenke Danyèl finalman antre nan istwa a kòm yon tip drapo a.

Nan lwa dimanch lan, yo reprezante “lè” dedikasyon Neboukadnetsa a ak lanmò Belchaza a. “Lè” ki parèt kòm ouvèti jijman an nan chapit kat la idantifye ouvèti jijman ankèt la nan 22 oktòb 1844, epi li idantifye tou ouvèti jijman egzekitif la nan lwa dimanch lan. Kit se ouvèti liv jijman yo nan sanktyè selès la nan 22 oktòb 1844, kit se kòmansman jijman Bondye pote sou moun ki te rejte delivrans lan, nan kòmansman jijman egzekitif la nan lwa dimanch lan, avètisman an pou youn oswa lòt jijman k ap pwoche yo reprezante nan Danyèl chapit kat pa premye itilizasyon mo “lè” a, epi kòmansman reyèl youn oswa lòt nan de kalite jijman yo reprezante pa dezyèm fwa mo “lè” a itilize nan chapit kat la.

Tèm gramè pou mo “lè” jan Danyèl sèvi avè l la se ke li se yon “polisemi”. Yon polisemi se yon mo ki gen plizyè definisyon ki tout ka gwoupe ansanm anba menm tit la. Senk fwa Danyèl sèvi ak mo “lè” a, yo tout fè referans ak jijman, men chak ladan yo pale de diferan aspè swa jijman vanjans Bondye a, ki rele jijman egzekitif Li a, swa jijman ankèt Bondye a kote Li ap detèmine kiyès k ap sove oswa kiyès ki pap sove. Kit se jijman ankèt la ki te kòmanse 22 oktòb 1844, oswa jijman egzekitif la ki kòmanse nan lwa dimanch ki pral vini byento a, toude jijman yo gen yon nati pwogresif. Jijman vanjans Bondye a, oswa jijman egzekitif Li a, kòmanse nan lwa dimanch la epi li ogmante pwogresivman, pou finalman rive nan fèmti tan gras limanite a ak sèt dènye flewo yo.

Nan chapit senk liv Danyèl la, yo sèvi ak mo “lè” a pou ilistre jijman egzekitif Bondye, jan sa reprezante nan lanmò Bèlchaza ak nan fen nasyon li t ap gouvène a.

Nan menm lè a, dwèt yon men moun parèt, epi yo ekri anfas gwo lanp lan sou lacho miray palè wa a; epi wa a wè pati men an ki t ap ekri a. Danyèl 5:5.

Jijman egzekitif la kòmanse nan lwa dimanch lan, ki reprezante tou pa seremoni Nebikadneza te fè pou konsakre imaj an lò a; men “lè” sa a gen plis rapò ak delivrans pèp Bondye a nan kriz ki pwovoke nan lwa dimanch lan. Jijman egzekitif sou pwostitiye Tir la, epi tou sou Etazini yo, kòmanse nan lwa dimanch lan, ki se “lè” a ki se yon senbòl jijman nan liv Danyèl la.

Epi mwen tande yon lòt vwa ki soti nan syèl la, ki t ap di: Sòti nan mitan li, pèp mwen an, pou nou pa patisipe nan peche li yo, epi pou nou pa resevwa nan kalamite li yo. Paske peche li yo rive jouk nan syèl la, e Bondye sonje inikite li yo. Rann li menm jan li te rann nou an, epi double pou li doub dapre zèv li yo: nan tas li te plen an, plen pou li doub. Tout kantite li te fè lwanj tèt li, epi li te viv nan delis, se tout kantite sa a bay li touman ak lapenn; paske li di nan kè li: Mwen chita kòm yon rèn, mwen pa vèv, e mwen p ap janm wè lapenn. Se poutèt sa kalamite li yo pral vini nan yon sèl jou: lanmò, dèy, ak grangou; epi li pral nèt boule nan dife; paske fò se Senyè Bondye ki jije li a. E wa latè yo, ki te komèt fònikasyon e ki te viv nan delis avèk li, pral kriye sou li, epi yo pral plenn pou li, lè yo va wè lafimen boule li a, yo kanpe byen lwen poutèt krent touman li, yo di: Malè! malè pou gwo vil Babilòn sa a, vil pisan sa a! paske nan yon sèl èdtan jijman ou an vini. Revelasyon 18:4–10.

Lwa dimanch nan Etazini an, ki se kòmansman jijman egzekitif la, ki li menm tou pwogresif, kòmanse nan “lè” kote timoun Bondye yo ki toujou nan Babilòn yo rele soti pa drapo a. Se “lè” kote jijman an vini sou “gwo vil sa a, Babilòn”. Jijman li a, jan mo “lè” a reprezante l, kouvri peryòd kote lòt twoupo Bondye yo rele soti Babilòn.

Epi nan jou sa a, pral gen yon rasin Izayi, ki va kanpe kòm yon drapo pou pèp yo; se li menm nasyon yo va chèche; epi repo li va plen glwa. Epi, nan jou sa a, sa va rive, Senyè a va lonje men li ankò pou dezyèm fwa pou reprann rès pèp li a ki va rete, depi Lasiri, depi Lejip, depi Patwòs, depi Kouch, depi Elam, depi Chinea, depi Amat, ak depi zile lanmè yo. Epi li va leve yon drapo pou nasyon yo, li va rasanble moun Izrayèl yo ki te depòte yo, epi li va reyini moun Jida yo ki te gaye yo soti nan kat kwen latè a. Ezayi 11:10–12.

Seyè a te rele moun soti Babilòn nan mouvman premye zanj lan an 1844, e dezyèm zanj nan istwa sa a dwe repete nan dènye jou yo, lè “Seyè a pral lonje men li ankò, pou dezyèm fwa, pou rekipere rès pèp li a.” Rès pèp la Li ap rele soti “ankò” a, se pa drapo a, paske drapo a se “rasin Izayi a”, ki kanpe kòm “drapo” moun “nasyon yo ap chèche” a. Pou yon dezyèm fwa, Bondye pral rele nasyon yo soti Babilòn.

L ap fè sa lè l rasanble an premye “moun Izrayèl yo te mete deyò,” ki se “moun Jida yo ki te gaye,” epi ki soti “nan kat kwen latè,” lè yo reyini ansanm nan fen twa jou edmi kote yo te kouche mouri nan lari Revelasyon chapit onz la, ki travèse vale zo mò ak sèch Ezekyèl la.

“Lè” kote jijman egzekitif la kòmanse pou “Babilòn”, “gwo vil” sa a, se menm “lè” ak “gwo tranblemanntè” Revelasyon onz la. Jijman egzekitif Bondye a kòmanse nan menm “lè” sa a, paske nan Revelasyon chapit onz, gen sèt mil moun ki mouri nan “lè” tranblemanntè a. Sèt mil sa yo te reprezante pa “pi vanyan sòlda” Nebikadneza yo, ki te mouri pandan yo t ap lage Chadrak, Mechak ak Abèdnego nan fou a ki te chofe “sèt fwa” pi plis pase nòmal. Nan Revolisyon fransè a, “sèt mil” yo te reprezante wayote Lafrans, oswa vanyan gason li yo. Se pa sèlman Bèlchaza ki te mouri nan chapit senk, men lame li a te detwi tou. “Lè” lwa dimanch la kòmanse, li make pèsekisyon ki reprezante pa lè yo lage pèp Bondye a nan fou a, men li make tou kòmansman jijman egzekitif Bondye sou gwo vil Babilòn nan.

Se tou “lè” gwo tranblemanntè a nan Revelasyon chapit onz la tou, lè zo ki te deja mouri yo, ke bèt ki soti nan twou san fon an te touye nan lari a, yo leve monte nan syèl la kòm yon drapo. Se la tou menm “lè” a ke twazyèm Malè a, ki se tou setyèm twonpèt la, sonnen. Setyèm twonpèt la se twazyèm Malè a, e objektif dènye twonpèt Malè sa a se pa sèlman pou pote jijman sou sila yo ki fè respekte adorasyon dimanch lan, men tou pou fache nasyon yo. Twazyèm Malè a, setyèm twonpèt la, ak facheman nasyon yo, se tout senbòl ki pale sou wòl pwofetik Islam nan, e yo tout plase nan “lè” gwo tranblemanntè a.

Epi yo tande yon gwo vwa soti nan syèl la, ki t ap di yo: Monte isit la. Epi yo moute nan syèl la nan yon nwaj; e lènmi yo te wè yo. Nan menm lè a, te gen yon gwo tranblemanntè; yon dizyèm pati nan vil la tonbe, e nan tranblemanntè a yo te touye sèt mil moun; rès la te vin sezi anpil, e yo bay Bondye syèl la glwa. Dezyèm malè a pase; epi men, twazyèm malè a ap vini vit. Epi setyèm zanj lan kònen twonpèt la; e te gen gwo vwa nan syèl la, ki t ap di: Wayòm mond sa a yo vin tounen wayòm Seyè nou an, ak Kris li a; e li va gouvènen pou tout tan ak tout tan. Epi vennkat ansyen yo, ki te chita devan Bondye sou twòn pa yo, tonbe fas atè, e yo adore Bondye, Yo t ap di: Nou rann ou gras, O Seyè Bondye Toupisan, ou menm ki la, ki te la, e ki gen pou vini an; paske ou pran gwo pouvwa pa w la, e ou kòmanse gouvènen. E nasyon yo te fache, e kòlè ou vini, ansanm ak tan pou mò yo, pou yo jije yo, e pou ou bay rekonpans a sèvitè ou yo, pwofèt yo, ak sen yo, ak tout moun ki gen krentif pou non ou, piti kou gran; e pou ou detwi moun sa yo ki ap detwi tè a. Revelasyon 11:12–18.

Zo sèk Ezekyèl yo monte “nan syèl la nan yon nyaj; epi lènmi yo” wè “yo” nan “èdtan” kote mizik Nebikadneza a kòmanse jwe, epi bouzen Tir la kòmanse chante, epi Izrayèl aposta a kòmanse danse. Izrayèl aposta a reprezante fo pwofèt la, wa Nebikadneza se dragon an, epi bouzen Tir la se bèt la. Dans lan ilistre pa pwofèt Baal yo ak pwofèt Achera yo nan istwa Eli a. Li te ilistre tou pa dans Salome, pitit fi Ewodyad la. Baal se fo divinite gason an, epi Achtawòt se pwofèt Achera yo, ki se yon divinite fi. Ansanm yo reprezante konbinezon legliz la (fanm nan) ak leta a (gason an). Ansanm yo reprezante fo pwofèt Etazini an. Salome idantifye ke fo pwofèt la se pitit fi Wòm, ki gen imaj li se konbinezon legliz ak leta Ozetazini.

Se poutèt sa, nan menm tan sa a, kèk Kaldeyen pwoche, epi yo akize Jwif yo. Yo pran lapawòl, yo di wa Nebikadneza: O wa, viv pou tout tan. Ou menm, O wa, ou te fè yon dekrè, pou chak moun ki va tande son kòn nan, flit la, gita a, sambik la, psaltè a, ak doulsimè a, ansanm ak tout kalite mizik, li dwe lage kò l atè pou l adore estati an lò a; epi nenpòt moun ki pa lage kò l atè pou l adore, yo dwe jete l nan mitan yon fou dife k ap boule. Gen kèk Jwif ou mete sou zafè pwovens Babilòn nan, Chadrak, Mechak, ak Abèdnego; mesye sa yo, O wa, pa fè ka ou: yo pa sèvi bondye pa ou yo, ni yo pa adore estati an lò ou te drese a. Daniel 3:8–12.

Nan “lè” sa a, lènmi Chadrak, Mechak ak Abednego yo te wè yo te refize mak bèt la, epi lè sa a yo te prezante yon demann bay wa a pou egzekite jijman ki te preskri a. Nan “lè” sa a, lwa dimanch lan, ki se soukous la ki vin konfwonte bèt tè a (tranblemanntè a), fè kòlè ak raj Nebikadneza a parèt.

Lè sa a, Nebikadneza, nan gwo kòlè ak raj li, bay lòd pou yo mennen Chadrak, Mechak ak Abèdnego. Lè sa a, yo mennen mesye sa yo devan wa a. Danyèl 3:13.

Pèsekisyon ki fèt kont de temwen Bondye yo (Chadrak, Mechak ak Abèdnego), fèt lè yo refize bese tèt yo, oswa jan Revelasyon onz la idantifye sa—yo kanpe sou pye yo.

Epi apre twa jou edmi, Lespri lavi ki soti nan Bondye a antre nan yo; yo kanpe sou pye yo; epi yon gwo lakrent tonbe sou moun ki t ap gade yo. Epi yo tande yon gwo vwa soti nan syèl la ki t ap di yo: Monte isit la. Epi yo monte nan syèl la nan yon nwaj; epi lènmi yo te wè yo. Revelasyon 11:11, 12.

Refize bese tèt yo, yo kanpe sou pye yo tankou gwo lame Ezèkèl la. Yo kanpe lè yo resevwa epi apre sa yo pwoklame mesaj sele a, ki pwoteste kont fòmasyon inyon legliz ak leta Ozetazini, e ki bay avètisman sou lwa dimanch ki pral vini talè a, epi ki idantifye ke jijman vanjans Bondye a pral akonpli tousuit pa Islam twazyèm Malè a. Mesaj Kri Minwi a reprezante pa “sekrè” ki te revele bay Danyèl nan chapit de a, epi lè pèp Bondye a nan dènye jou yo tabli nan “verite” sa a, yo pa kapab e yo pap souke pa tranblemanntè ki prèt pou rive a.

“Travay ki ap fèt nan Battle Creek la se sou menm lòd la. Dirijan yo nan saniteryòm nan melanje ak moun ki pa kwè, yo admèt yo nan konsèy pa yo, plis oswa mwens, men se tankou yo al travay ak je yo fèmen. Yo manke kapasite pou yo disène pou yo wè sa ki pral tonbe sou nou nenpòt kilè. Gen yon lespri dezespwa, lagè ak san koule, e lespri sa a ap ogmante jouk rive nan fen menm tan an. Menm jan pèp Bondye a fin sele sou fwon yo a—se pa okenn sele ni mak moun ka wè, men yon fikse nan laverite a, ni nan lespri ni nan entèlijans, konsa yo pa ka brannen—menm lè pèp Bondye a sele epi pare pou soukous la, li pral vini. An verite, li deja kòmanse. Jijman Bondye yo deja sou peyi a kounye a, pou ban nou avètisman, pou nou ka konnen sa k ap vini an.” Manuscript Releases, volim 10, 252.

So a reprezante yon mak ki, okòmansman, lèzòm pa kapab wè, men apre sa tout moun wè li. Lè pèp Bondye a aksepte mesaj Rèl Minwi a, ki te reprezante pa “sekrè” ki te revele bay Danyèl nan chapit de a, yo aksepte “sekrè” imaj bèt la ki mennen nan mak bèt la, ki pote jijman Bondye a, ki akonpli atravè Islam. Sa rive nan yon tan kote yon “lespri dezespwa, lagè ak san koule” ap ogmante. Tan sa a se kounye a. Sa rive lè dirijan Advantis yo pa kapab wè akòz avègman Laodise a. Pandan pwosesis so a, ki vin finalize nan Rèl Minwi a, so a enprime sou fwon vyèj saj yo, men li pa vizib. Chadrak, Mechak ak Abèdnego reprezante sila yo ki vin byen tabli nan laverite a, jan sa ilistre nan dyalòg yo avèk Nebikadneza.

Nebikadneza pran lapawòl, li di yo konsa: Èske sa se vre, o Chadrak, Mechak ak Abèdnego, nou pa sèvi dye pa m yo, ni nou pa adore estati an lò mwen leve a? Kounye a, si nou pare, lè n a tande son kòn, fif, gita, sambik, psaltè, dulsimè ak tout kalite mizik, pou nou tonbe ajenou epi adore estati mwen fè a, sa bon. Men si nou pa adore l, menm lè sa a y ap jete nou nan mitan yon fou dife ki limen byen fò; epi kiyès ki dye sa a ki va delivre nou anba men mwen? Chadrak, Mechak ak Abèdnego reponn, yo di wa a: O Nebikadneza, nou pa bezwen pran prekosyon pou nou reponn ou nan bagay sa a. Si se konsa, Bondye pa nou an, li menm nou sèvi a, gen pouvwa delivre nou anba fou dife ki limen byen fò a, e li va delivre nou anba men ou, o wa. Men menm si li pa fè sa, se pou ou konnen sa, o wa, nou p ap sèvi dye pa w yo, ni nou p ap adore estati an lò ou leve a. Danyèl 3:14–18.

Apre sa, twa vanyan sa yo pral manifeste so Bondye a ki ka wè. Se sèlman moun ki an premye gen so a anndan yo, ki pa ka wè, ki pral patisipe nan manifeste so Bondye a nan tan kote li dwe wè.

Lè sa a, Nebikadneza te plen kòlè, epi figi l te chanje kont Chadrach, Mechak ak Abèdnego; se poutèt sa li pale, li bay lòd pou yo chofe fou a sèt fwa plis pase jan yo te konn chofe l. Epi li bay lòd a gason ki te pi vanyan nan lame li a pou mare Chadrach, Mechak ak Abèdnego, epi pou jete yo nan gwo fou dife k ap boule a. Lè sa a, yo mare mesye sa yo ak rad yo, pantalon yo, chapo yo, ak lòt rad yo, epi yo jete yo nan mitan gwo fou dife k ap boule a. Se poutèt sa, paske lòd wa a te ijan, e fou a te depase nan chalè, flanm dife a touye mesye sa yo ki te mennen Chadrach, Mechak ak Abèdnego monte. Epi twa mesye sa yo, Chadrach, Mechak ak Abèdnego, tonbe mare nan mitan gwo fou dife k ap boule a. Lè sa a, wa Nebikadneza te sezi, li leve prese, li pale epi li di konseye li yo: Èske se pa twa mesye mare nou te jete nan mitan dife a? Yo reponn epi yo di wa a: Se vre, o wa. Li reponn epi li di: Men, mwen wè kat mesye lage, k ap mache nan mitan dife a, epi yo pa blese; epi fòm katriyèm nan sanble ak Pitit Bondye a. Daniel 3:19–25.

De temwen yo, Shadrach, Meshach ak Abednego reprezante yo, apresa y ap leve yo tankou yon banyè, epi lè sa a sele a pral parèt.

“Travay Sentespri a se pou konvenk mond lan konsènan peche, konsènan jistis, epi konsènan jijman. Yo pa ka avèti mond lan otreman, eksepte lè yo wè sila yo ki kwè laverite a sanktifye pa laverite a, ap aji selon prensip ki wo ak sen, epi k ap montre, nan yon sans ki wo e elve, liy demakasyon ki separe moun ki kenbe kòmandman Bondye yo ak moun ki pilonnen yo anba pye yo. Sanktifikasyon Lespri a fè parèt aklè diferans ki genyen ant sila yo ki gen sele Bondye a ak sila yo ki obsève yon fo jou repo. Lè eprèv la vini, y ap montre aklè kisa mak bèt la ye. Se obsèvans dimanch. Moun ki, apre yo fin tande laverite a, kontinye konsidere jou sa a kòm yon jou sen, pote siyati nonm peche a, sila a ki te panse pou chanje tan ak lwa yo. Bible Training School, 1ye desanm 1903.”

Nan lwa dimanch la, Etazini pral vire bò kote Nasyonzini pou l akonpli travay pwofetik li. Li dwe twonpe mond lan pa mwayen mirak sa yo li fè, jan sa reprezante pa dans Salome a. Pandan l ap fè dans twonpri sa a, pwostitiye Tir la pral ap chante chan li yo, epi òkès Nebikadneza a pral jwe mizik la. Etazini pran latèt nan fòse mond lan aksepte chan an, epi bese tèt devan imaj la.

Apre sa, mwen wè yon lòt bèt k ap monte soti nan tè a; li te gen de kòn tankou yon ti mouton, men li t ap pale tankou yon dragon. Li egzèse tout pouvwa premye bèt la devan li, e li fè tè a ansanm ak moun ki rete sou li adore premye bèt la, sila a ki te gen blesi mòtèl li a geri. Li fè gwo mèvèy, jouk li fè dife desann soti nan syèl la sou tè a devan je lèzòm. Epi li twonpe moun ki rete sou tè a pa mwayen mirak sa yo li te resevwa pouvwa pou l fè devan bèt la; li di moun ki rete sou tè a pou yo fè yon imaj pou bèt la, bèt ki te resevwa blesi epe a epi ki te viv ankò. Li te resevwa pouvwa pou l bay imaj bèt la souf lavi, pou imaj bèt la te kapab pale tou, e pou l fè touye tout moun ki pa t vle adore imaj bèt la. Li fè tout moun, piti kou gran, rich kou pòv, moun lib kou esklav, resevwa yon mak sou men dwat yo oswa sou fwon yo; konsa, pèsonn pa t kapab achte ni vann, eksepte sila a ki te gen mak la, oswa non bèt la, oswa nimewo non li. Men sajès la. Se pou moun ki gen entèlijans kalkile nimewo bèt la, paske se nimewo yon moun li ye; e nimewo li se sis san swasant sis. Revelasyon 13:11–18.

Lè dènye yo, Lejip reprezante mond lan (ki lè sa a ap gouvène pa Nasyonzini), men gen yon “Malè” (yon senbòl Islam) ki te pwononse kont moun sa yo (Etazini) ki vire al chèche èd nan men Lejip. Lè twa diy yo jete nan fou a epi yo vin tounen drapo pou mond lan, fou a pa vrèman fou Nebikadneza a.

Malè pou moun ki desann peyi Lejip pou chèche sekou, ki apiye sou chwal, ki mete konfyans yo nan cha lagè, paske yo anpil, ak nan kavalye yo, paske yo gen anpil fòs; men yo pa leve je yo sou Sen Izrayèl la, ni yo pa chèche Seyè a! Men li menm tou, li saj; li va fè malè vini, e li p ap reprann pawòl li yo; li va leve kont kay moun k ap fè sa ki mal yo, ak kont sekou moun k ap pratike inikite yo. Koulye a, Lejipsyen yo se moun, e se pa Bondye; chwal yo se chè, e se pa lespri. Lè Seyè a va lonje men li, ni sila k ap ede a va tonbe, ni sila y ap ede a va tonbe atè, e yo tout va peri ansanm. Paske men sa Seyè a te di m: Menm jan lyon an ak jenn lyon an ap gwonde sou proi li, lè yo rele yon foul bèje kont li, li p ap pè vwa yo, ni li p ap bese tèt li poutèt bri yo; konsa Seyè dèzame yo va desann pou l goumen pou mòn Siyon an ak pou ti mòn li a. Menm jan zwazo k ap vole, konsa Seyè dèzame yo va pwoteje Jerizalèm; pandan l ap pwoteje li, li va delivre li; pandan l ap pase anlè, li va prezève li. Tounen vin jwenn li, nou menm pitit Izrayèl yo, nou menm ki te revòlte nou byen fon kont li. Paske nan jou sa a, chak moun va jete lwen zidòl ajan li yo ak zidòl lò li yo, ke pwòp men pa nou te fè pou nou kòm yon peche. Lè sa a, Asiryen an va tonbe anba nepe, men se pa nepe yon vanyan gason; e yon nepe, men se pa nepe yon moun òdinè, va devore li; men li va kouri devan nepe a, e jenn gason li yo va vin dekouraje. Li va travèse al nan fò li a poutèt laperèz, e chèf li yo va pè devan drapo a, se sa Seyè a di, li menm ki gen dife li nan Siyon, ak founo li nan Jerizalèm. Ezayi 31:1–9.

Jerizalèm se gwo founo kote mond lan pral gade, epi y ap wè kat gason k ap mache ladan l.

Lè sa a, Nèbikadneza pwoche bò bouch gwo fou dife k ap boule a; li pran lapawòl, li di: Chadrak, Mechak ak Abèdnego, nou menm sèvitè Bondye ki anwo nan syèl la, soti deyò, vini isit la. Lè sa a, Chadrak, Mechak ak Abèdnego soti nan mitan dife a. Epi chèf yo, gouvènè yo, kòmandan yo ak konseye wa a, lè yo te reyini ansanm, yo wè mesye sa yo; sou kò yo dife a pa t gen okenn pouvwa, pa t menm gen yon sèl cheve nan tèt yo ki te boule, rad yo pa t chanje, ni sant dife pa t menm pase sou yo. Lè sa a, Nèbikadneza pran lapawòl, li di: Benediksyon pou Bondye Chadrak, Mechak ak Abèdnego a, ki te voye zanj li a, e ki te delivre sèvitè li yo ki te mete konfyans yo nan li, e ki te chanje pawòl wa a, e ki te livre kò yo, pou yo pa t sèvi ni adore okenn lòt bondye, eksepte pwòp Bondye pa yo a. Danyèl 3:26–28.

Apre sa, Nebikadneza fè yon lòt dekrè. Dekrè sa a senbolize dekrè final la nan dènye jou yo. Li pibliye yon dekrè lanmò ki, nan esè fèb li fè pou leve Bondye syèl la anlè, an reyalite se senbòl pwofetik dekrè lanmò a nan fen mond lan. Nebikadneza, ki reprezante yon wa nan fen mond lan, se yon senbòl dis wa dragon an ki fè fònikasyon ak pwostitye Wòm nan. Dekrè ki vin apre a nan senaryo pwofetik la se dekrè lanmò a, epi menm si Nebikadneza ap fè yon pwoklamasyon pou tan pa li a, an reyalite li reprezante dènye dekrè inyon twa-fwa a nan dènye jou yo. Dekrè sa a se dekrè lanmò a yo mete an fòs apre pwobasyon fèmen, men yo pa janm egzekite li kont pèp Bondye a.

Se poutèt sa, mwen bay lòd sa a: Nenpòt pèp, nasyon, oswa lang, ki va pale anyen ki pa kòrèk kont Bondye Chadrak, Mechak, ak Abèdnego yo, y ap dechire yo an moso, epi kay yo ap tounen yon pil fatra; paske pa gen okenn lòt Bondye ki ka delivre konsa. Lè sa a, wa a leve Chadrak, Mechak, ak Abèdnego, nan pwovens Babilòn nan. Danyèl 3:29, 30.

Kounye a nou mete ase nan twa premye chapit liv Danyèl la nan dosye a pou nou kòmanse egzamen nou sou katriyèm ak senkyèm chapit yo, ki gouvène pa prensip pwofetik « repete epi elaji ». Danyèl chapit kat idantifye 1798 ak kòmansman bèt ki sòti sou latè a, epi Danyèl chapit senk idantifye lwa dimanch la, ansanm ak fen bèt ki sòti sou latè a lè li pale tankou yon dragon. De chapit sa yo dwe rasanble « liy apre liy » ak twa premye chapit yo pou yo bati sou estrikti mesaj twa zanj yo. Se poutèt reyalite sa a, nou pral anvan tout bagay defini avèk anpil swen prensip « liy apre liy » la.

N ap kontinye nan atik kap vini an.

“Bèlchaza te resevwa anpil okazyon pou l te konnen epi fè volonte Bondye. Li te wè granpapa li, Nebikadneza, yo te mete l deyò nan sosyete moun. Li te wè Entèlijans sila a, nan ki monak ògeye a te pran glwa, te retire pa Sila a ki te ba li l. Li te wè wa a chase soti nan wayòm li, epi yo te fè l tounen konpayon bèt nan chan yo. Men, lanmou Bèlchaza pou amizman ak pou pwòp glorifikasyon li te efase leson li pa t dwe janm bliye yo; epi li te komèt peche ki sanble ak sa yo ki te fè jijman remakab tonbe sou Nebikadneza. Li te gaspiye okazyon yo te avèk gras akòde li yo, li te neglije sèvi ak okazyon ki te nan men li yo pou l te vin konnen verite a. ‘Kisa mwen dwe fè pou m sove?’ se te yon kestyon gran wa a, ki te gwo men moun fou, te pase sou li avèk endiferans.” Bible Echo, 25 avril 1898.