Nan chapit dis nan Revelasyon an, kote istwa mesaj premye ak dezyèm zanj yo reprezante, Jan, kòm yon senbòl pèp Bondye a nan dènye jou yo, te resevwa anons davans ke t ap gen yon desepsyon nan istwa li t ap reprezante an senbòl la; e desepsyon sa a se te eleman nan istwa premye ak dezyèm zanj yo ki te sele pou konpreyansyon Millerit yo, afin de mete lafwa yo a pwèv.

Epi vwa mwen te tande soti nan syèl la te pale avè m ankò, li di: Ale, pran ti liv ki louvri nan men zanj lan ki kanpe sou lanmè a ak sou tè a. E mwen ale bò kote zanj lan, epi mwen di li: Ban m ti liv la. E li di m: Pran li, epi manje li nèt; l ap fè vant ou anmè, men nan bouch ou l ap dous tankou siwo myèl. E mwen pran ti liv la nan men zanj lan, epi mwen manje li nèt; e li te nan bouch mwen dous tankou siwo myèl; epi, kou m fin manje li, vant mwen te vin anmè. Revelasyon 10:8–10.

Nan vèsè dis la, Jan reprezante listwa ki kòmanse 11 dawout 1840, lè zanj vanyan an te desann ak yon ti liv nan men li, jouk rive nan Gwo Desepsyon an nan dat 22 oktòb 1844. Anvan li te reprezante listwa sa a nan yon sans senbolik, yo di li pa “vwa a mwen” li “te tande soti nan syèl la” ke, lè li manje ti liv la, “l’a rann vant ou anmè, men nan bouch ou l’a dous tankou siwo myèl.” Desepsyon anmè sa a se sa ki te mete lafwa Millerit yo anba eprèv, e li pa t pi bon pou yo te konnen konsènan desepsyon sa a anvan li te rive; men Jan reprezante pèp dènye jou yo ki oblije konnen reyalite ki mache ansanm ak deskripsyon evènman yo, ki fòme listwa mesaj premye ak dezyèm zanj lan.

Istwa sakre sa a montre ke t ap gen yon eprèv ki t ap vini sou pèp dènye jou a, e se t ap yon eprèv ki baze sou yon bagay li pa t pi bon pou yo konprann davans anvan eprèv la; men, li pa t menm eksperyans Millerit yo te genyen an, byenke li te ann amoni nèt ak deskripsyon evènman yo jan premye ak dezyèm zanj lan reprezante yo, paske sèt loraj yo tou reprezante “evènman fiti ki pral devwale nan lòd pa yo.”

Byenke yo te oblije konnen istwa fondamantal Milerit yo, pèp Bondye a nan dènye jou yo t ap akonpli menm deskripsyon evènman yo ak Milerit yo; men sa ki te teste Milerit yo, sa ki te pi bon pou yo pa t konnen davans, t ap yon tès diferan, yon tès yon eleman te lakòz, yon eleman ki te sele jiska lè a te rive pou Lyon tribi Jida a louvri Revelasyon Jezikri a, sa ki fèt nan istwa kache vèsè karant nan Danyèl onz.

Sa ki te sele a te fèt pou teste pèp Bondye a nan dènye jou yo, e tès la t ap aliyen ak waymark kote Millerit yo te teste a; paske, kit se nan premye akonplisman an nan istwa Millerit la, kit se nan dènye akonplisman an nan dènye jou yo, sèt loraj yo te “yon deskripsyon evènman” “ki t ap revele nan lòd yo.”

Sa ki pa t rekonèt lajman, se ke menm jan Jan reprezante istwa desandan Kris la avèk ti liv la, soti 11 out 1840 rive jis nan Gran Dezapwentman 22 oktòb 1844 la, menm istwa sa a te reprezante tou pa desandan dezyèm zanj lan sou 19 avril 1844. Premye dezapwentman an ka konprann kòm dezapwentman Jan, ki, apre li te manje ti liv la sou 11 out 1840, te rankontre dezapwentman sou 19 avril 1844. Lè dezapwentman sa a te rive, dezyèm zanj lan te desann avèk yon “ekriti” nan men li.

“Yon lòt zanj pwisan te resevwa misyon pou desann sou tè a. Jezi te mete yon ekriti nan men li, e lè li te rive sou tè a, li te rele byen fò: ‘Babilòn tonbe, li tonbe.’ Lè sa a, mwen wè sila yo ki te wont yo leve je yo ankò anlè nan syèl la, yo t ap gade avèk lafwa ak espwa pou parèt Seyè yo a. Men, anpil te sanble rete nan yon eta sòt, tankou si yo t ap dòmi; poutan, mwen te kapab wè tras yon gwo lapenn sou figi yo. Sila yo ki te wont yo te wè nan Ekriti yo ke yo te nan tan reta a, e ke yo te dwe tann avèk pasyans akonplisman vizyon an. Menm prèv ki te mennen yo pou yo tann Seyè yo an 1843 la, te mennen yo pou yo atann li an 1844. Men, mwen te wè ke majorite a pa t genyen enèji sa a ki te make lafwa yo an 1843. Desepsyon yo a te afebli lafwa yo.” Early Writings, 247.

Istwa Milerit la ke Jan reprezante nan chapit dis la, se istwa premye zanj lan epi tou dezyèm zanj lan. Desant premye zanj lan avèk yon mesaj, ansanm ak desant dezyèm zanj lan avèk yon mesaj, make kòmansman istwa respektif ki toude te fini nan desepsyon, byenke Jan ap pi dirèkteman ilistre tout istwa toude zanj yo. Menm apre 22 oktòb 1844, lè twazyèm zanj lan te rive avèk yon mesaj, desepsyon rebelyon 1863 la bay yon twazyèm temwen sou yon peryòd ki kòmanse avèk yon mesaj epi ki fini nan desepsyon.

Premye desepsyon mouvman twazyèm zanj lan nan dat 18 jiyè 2020 la te paralèl ak premye desepsyon Millerit yo. Yon verite te sele, menm jan verite 1844 la te sele pa Senyè a lè Li te kenbe men Li sou yon erè ki te nan kèk nan chif yo, sa ki te pwodui premye desepsyon Millerit yo. Lè erè a te vin konprann apre sa, erè a te de-sele, menm jan Lyon branch fanmi Jida a te retire men Li. Erè 18 jiyè 2020 la te rive akoz refi pou rekonèt ke men Li te leve nan dat 22 oktòb 1844, pandan Li t ap pwononse ke “tan pa t dwe ankò.”

Kit se te mouvman Filadèlfyen an nan premye desepsyon premye zanj lan, oswa premye desepsyon mouvman Lawodiseyen an nan twazyèm zanj lan, men Li reprezante waymark la. Sou 19 avril 1844 ak sou 18 jiyè 2020, desepsyon an te pwodui yon tan gaye. Moun ki te swa rasanble nan 11 out 1840 oswa 11 septanm 2001, te gaye, epi apre sa Kris la te kòmanse rasanble pèp Li a yon dezyèm fwa.

Li te rasanble yon pèp apati 11 Septanm 2001, paske, jan batèm Kris la reprezante sa, se lè senbòl diven an desann Li kòmanse rasanble disip Li yo, pa anvan. Apre sa, apre yon dispèsyon, Kris la rasanble pèp Li a yon dezyèm fwa. Kris la te rasanble disip Li yo apati batèm Li a, epi apre dispèsyon lakwa a te pwodui a, Li te kòmanse rasanble disip Li yo yon dezyèm fwa. Reyalite pwofetik yon dezyèm rasanbleman ki te kòmanse an Jiyè 2023 la, te fè pati sa ki te sele sou 18 Jiyè 2020, byenke li te klèman yon eleman nan istwa Millerites yo.

Nan vèsè karant nan Danyèl onz, bèt ki soti nan twou san fon an leve, epi li touye toude kòn bèt tè a an 2020. Nan mwa Jiyè 2023, Senyè a te kòmanse rasanble pèp li a nan dènye jou yo yon dezyèm fwa. Pwosesis rasanbleman sa a reprezante nan istwa sakre Millerit la, epi nan istwa sa a, gen de temwen istorik konsènan rasanble pèp li a yon dezyèm fwa. Pwosesis rasanbleman an se yon eleman pwofetik ki te sele jiska Jiyè 2023. Travay rasanble pèp li a yon dezyèm fwa a akonpli pandan peryòd lagè Ikrèn nan, jis anvan dezyèm eleksyon uityèm prezidan an, ki sòti nan sèt yo.

Nan dat 11 out 1840, Senyè a te rasanble mouvman Millerit la, epi Li te make rasanbleman sa a pa entwodiksyon tablo 1843 la, ki te pibliye nan mwa me 1842. Tablo a te reprezante mesaj fondamantal la, paske se lè sa a Li t ap poze fondasyon tanp Millerit la. Desandan zanj ki nan Revelasyon chapit dis la, nan dat 11 out 1840, fè paralèl ak batèm Kris la, ki, pami lòt bagay, te make kòmansman Kris la t ap chwazi disip Li yo.

“Avek apèl Jan ak Andre ak Simon, Filip ak Natanyèl, fondasyon legliz kretyen an te kòmanse. Jan te dirije de nan disip li yo bay Kris la. Lè sa a, youn nan yo, Andre, te jwenn frè li, epi li te rele l vin jwenn Sovè a. Apre sa, yo te rele Filip, epi li te ale chèche Natanyèl.” The Desire of Ages, 141.

Travay William Miller depi nan tan lafen an nan 1798 jouk rive 11 out 1840, te reprezante travay Jan Batis la; men lè zanj Revelasyon dis la te desann, jan sa te tipifye pa desandan Sentespri a nan batèm Kris la, Senyè a te “rasanble” disip fondasyon Li yo. De temwen sa yo montre ke Kris te rasanble pèp dènye jou Li a nan 11 septanm 2001, lè zanj Revelasyon chapit dizwit la te desann; men menm jan ak Millerit yo, yo te dwe sibi yon eprèv pa mwayen yon eleman nan sèt loray yo ki te sele, epi apre sa Senyè a t ap rasanble pèp Li a yon dezyèm fwa.

Dezyèm rasanbleman pèp Bondye nan dènye jou yo te kòmanse nan istwa ki reprezante nan fen menm vèsè onz la, nan chapit onz liv Danyèl la, tousuit anvan viktwa Putin sou Ikrèn, e tousuit anvan vèsè douz la kote temwayaj pwofetik Larisi ak Putin fini. Se poutèt sa, Danyèl chapit onz, vèsè onz, aliyen ak Revelasyon chapit onz, vèsè onz, paske se la de temwen yo vin retounen nan lavi.

Nan istwa sakre Milerit la, Senyè a te kòmanse rasanble pèp Li a yon dezyèm fwa apre desepsyon 19 avril 1844 la, epi sa Senyè a te itilize pou rasanble pèp Li a nan epòk sa a, se te rekonesans ke yo t ap akonpli tan reta parabòl dis vyèj yo nan Matye chapit vennsenk, ansanm ak Abakik chapit de. Pou Milerit yo te kapab rekonèt kondisyon pa yo epi retounen, yo te oblije rekonèt tèt yo kòm moun ki reprezante anndan Pawòl pwofetik Bondye a. Yo te bezwen wè ke se yo ki te pèp Bondye a, an kontrast ak moun ki te fè pwofesyon yo se pèp Li. Lè Li t ap rasanble pèp Li ki te desi a, Li t ap bay yon ilistrasyon sou drapo ki leve pou nasyon yo, konsa Li t ap mete anfaz sou diferans ki genyen ant vrè pèp Li a, ki te desi, ak pèp ki te senpleman fè pwofesyon yo se pèp Li.

Epi nan jou sa a, va gen yon rasin Jese, ki va kanpe kòm yon banyè pou pèp yo; se li menm nasyon yo va chèche; e repo li va gloriye. Epi, nan jou sa a, sa va rive, Seyè a va lonje men li ankò yon dezyèm fwa pou reprann rès pèp li a ki va rete a, soti Lasiri, ak Lejip, ak Patwòs, ak Koush, ak Elam, ak Chinea, ak Amat, ak zile lanmè yo. Epi li va leve yon banyè pou nasyon yo, li va rasanble moun Izrayèl yo ki te depòte yo, epi li va reyini moun Jida yo ki te gaye yo, depi kat kwen latè. Ezayi 11:10–12.

Lè pwofèt Jeremi a reprezante moun ki te desi yo nan dat 19 Avril 1844 la, li te fè konnen li pa t asosye ankò ak “asanble moun k ap pase nan rizib yo”, ki te sèvi ak prediksyon 1843 ki te echwe a kòm prèv ke moun Jeremi a te reprezante yo se te fo pwofèt.

Mwen pa t chita nan asanble moun k ap pase nan rizib yo, ni mwen pa t pran plezi; mwen te chita poukont mwen poutèt men ou te sou mwen, paske ou te plen mwen ak endiyasyon. Jeremi 15:17.

“asanble moun k ap pase nan betiz” la te mete deyò moun Jeremi te reprezante yo.

“Anpil te sibi pèsekisyon anba men frè yo ki pa t kwè. Pou yo te ka konsève pozisyon yo nan legliz la, kèk te dakò rete an silans konsènan espwa yo; men lòt yo te santi ke fidelite anvè Bondye te entèdi yo kache konsa verite Li te konfye nan gad yo. Pa t gen piti ladan yo yo te mete deyò nan kominyon legliz la pou okenn lòt rezon pase paske yo te eksprime kwayans yo nan vini Kris la. Pawòl pwofèt la te gen anpil valè pou sila yo ki t ap pote eprèv sa a sou lafwa yo: ‘Frè nou yo ki te rayi nou, ki te chase nou deyò poutèt non Mwen, te di: Se pou Seyè a glorifye; men Li va parèt pou lajwa nou, e yo menm va wont.’ Ezayi 66:5.” The Great Controversy, 372.

Lè Senyè a va leve yon drapo pou nasyon yo, sa pral rive lè Li va lonje men Li yon dezyèm fwa pou rasanble rès pèp Li a, yo menm ki se moun pèdi Izrayèl yo. Se yo menm ki pa chita ankò nan “asanble moun k ap pase nan betiz.”

“rasin Izayi a” se yon senbòl de liy san, youn ki soti nan Jidayis ansanm ak yon liy san ki soti andeyò Jidayis, epi li reprezante non sèlman liy san Jezi a, men li se tou yon senbòl konbinezon Divinite ak limanite, paske drapo ki leve a reprezante yon pèp ki sele pou tout tan nan kondisyon ak eksperyans konbinezon Divinite ak limanite a, bagay ki reprezante tou nan vèsè dis nan Danyèl chapit onz pa senbòl “fòtrès” la. Nan vèsè dis, tan sele san karannkat mil yo dedwi atravè konpreyansyon pwofetik fòtrès la, ki se tèt la. Nan istwa vèsè onz lan ak Lagè Ikrèn nan, Seyè a lonje men Li yon dezyèm fwa pou rasanble rejte yo ki te vin desi.

Se poutèt sa, avèk temwayaj Danyèl onz kòm estrikti a, nou te idantifye entrizyon papote a nan istwa pwofetik la, jis anvan lwa dimanch lan. Nou te wè travay kòn Repibliken an, ki reprezante pa Trump, pandan li vin tounen wityèm lan ki sòti nan sèt yo, epi li kòmanse travay pou ini legliz ak leta. Nou genyen liy kòn apostazi Pwotestantis la, jan Makabe yo reprezante l. Nan menm istwa vèsè sa yo reprezante a, nou aplike liy sèt loraj yo, ki se tou liy parabòl dis vyèj yo, pandan nou idantifye eksperyans san karannkat mil yo, ansanm ak liy twa zanj yo ki trase travay vrè kòn Pwotestan an. Youn nan evènman yo pou vrè kòn Pwotestan an nan istwa sa a se dezyèm rasanbleman an.

Dezyèm rasanbleman an te fèt nan istwa mesaj dezyèm zanj lan, e li te fèt tou nan istwa twazyèm zanj lan depi 1844 rive 1863, sa ki tabli de temwen nan istwa Millerit la sou fason Seyè a lonje men Li yon dezyèm fwa pou rasanble twoupo gaye Li a.

“Nan dat 23 septanm, Senyè a te montre m ke Li te lonje men Li yon dezyèm fwa pou reprann rès pèp Li a, e ke efò yo dwe double nan tan rasanbleman sa a. Nan dispèsyon an, Izrayèl te frape epi dechire, men kounye a, nan tan rasanbleman an, Bondye pral geri pèp Li a epi mare blesi yo. Nan dispèsyon an, efò yo te fè pou gaye verite a te gen anpil ti efè, yo te akonpli trè piti oswa anyen ditou; men nan rasanbleman an, lè Bondye mete men Li pou rasanble pèp Li a, efò yo pou gaye verite a pral gen efè yo te fèt pou yo genyen. Tout moun dwe ini epi zele nan travay la. Mwen te wè ke li te mal pou nenpòt moun pran dispèsyon an kòm egzanp pou dirije nou kounye a nan rasanbleman an; paske si Bondye pa t fè plis pou nou kounye a pase sa Li te fè lè sa a, Izrayèl pa t ap janm rasanble.” Early Writings, 74.

Nan apendis liv Early Writings la, Sè White bay eksplikasyon sou kòmantè ki fèk site a:

“3. Opinyon selon sa, Senyè a ‘te lonje men Li yon dezyèm fwa pou reprann rès pèp Li a,’ sou paj 74, konsène sèlman inyon ak fòs ki te egziste yon lè pami sila yo ki t ap tann Kris la, epi lefèt ke Li te kòmanse ini pèp Li a ankò epi leve yo ankò.” Early Writings, 86.

Istwa sakre sèt loraj yo, ki reprezante peryòd soti 11 out 1840 rive 22 oktòb 1844, te yon tip pou istwa sakre ki soti 22 oktòb 1844 rive jouk rebelyon 1863 la. Liy sou liy, premye istwa a te reprezante yon ilistrasyon vyèj saj yo, epi dezyèm liy lan te bay yon ilistrasyon vyèj sòt yo. Toude istwa yo te kòmanse lè yon zanj te desann avèk yon mesaj ki te dwe manje. Arive zanj lan nan toude istwa yo te kòmanse yon pwosesis eprèv ki te pwodui yon gaye, epi an 1849, yo t ap montre Sè White ke Senyè a t ap lonje men Li ankò yon dezyèm fwa, fwa sa a pou rasanble sila yo ki te gaye nan 22 oktòb 1844.

Yo te gaye yo pa t ap tann nan, menm jan saj yo, 19 avril 1844, te gaye apre premye desepsyon yo. Dezyèm rasanbleman an te idantifye ke Senyè a “te kòmanse reyini pèp Li ankò epi leve yo ankò.” Nan dezyèm rasanbleman an, travay Senyè a gen ladan l leve yon drapo, yon pèp ki ini youn ak lòt sou mesaj la, e ki limanite yo ini ak Divinite Li. Objektif drapo a se rele lòt bann mouton Bondye yo soti lavil Babilòn, sa ki akonpli lè gason ak fanm wè drapo a.

Banyè a se lame sila yo ki ini limanite pa yo ak Divinite Kris la nan tan eprèv lwa dimanch lan. Konsa, dezyèm rasanbleman an idantifye “rasin Jese a”; l ap leve anlè, pote de (2) senbòl pwofetik yo jwenn nan Rit: yon payèn yo rasanble pa mwayen banyè a lè li vin ini ak Boaz, yon senbòl san karannkat mil yo, epi tou yon senbòl Redanmtè a, ki te peye pri pou Rit, e ki te fanmi pre li. Nan enkarnasyon nati diven Kris la ak chè ki tonbe nati imen an, Li te vin fanmi pre nou. Banyè yo leve anlè a se sila yo ki ini pa mesaj la, ki mennen travay la rive nan bout li lè yo ini limanite pa yo ak Divinite Kris la anvan lwa dimanch lan.

Nou pral kontinye etid sa a nan pwochen atik la.

Apresyasyon Bib la ogmante avèk etid li. Kèlkeswa bò etidyan an ta vire, li va jwenn sajès enfini ak lanmou Bondye parèt devan li.

“Siyifikasyon sistèm jwif la poko fin konprann nèt. Verite ki laj e pwofon yo prezante an lonbraj nan rit ak senbòl li yo. Levanjil la se kle ki louvri mistè li yo. Se grasa konesans plan redanmsyon an verite li yo vin ouvri devan konpreyansyon an. Sa se yon privilèj pou nou konprann tèm mèvèy sa yo, e privilèj sa a pi gwo anpil pase jan nou konprann li kounye a. Nou dwe rive konprann bagay pwofon Bondye yo. Zanj yo anvi fikse je yo sou verite ki revele bay pèp ki, ak kè kraze, ap fouye nan pawòl Bondye a, epi k ap priye pou yo resevwa pi gwo longè, lajè, pwofondè ak wotè nan konesans ke se Li menm sèl ki kapab bay.”

“Pandan n ap pwoche nan fen istwa mond sa a, pwofesi ki gen rapò ak dènye jou yo mande etid nou an espesyalman. Dènye liv Ekriti Nouvo Testaman an chaje ak verite nou bezwen konprann. Satan avèg lespri anpil moun, konsa yo te kontan jwenn nenpòt pretèks pou yo pa fè Revelasyon an tounen sijè etid yo. Men, Kris la, pa mwayen sèvitè li Jan, deklare isit la sa k ap rive nan dènye jou yo, epi li di: ‘Benediksyon pou moun ki li a, ak pou moun ki tande pawòl pwofesi sa a, epi ki kenbe bagay ki ekri ladan l yo.’ Revelasyon 1:3.”

“‘Men lavi etènèl la,’ Kris la te di, ‘se pou yo konnen Ou, sèl vrè Bondye a, ak Jezikri, Ou menm ou voye a.’ Jan 17:3. Poukisa se konsa nou pa rann nou kont valè konesans sa a? Poukisa verite gloriye sa yo pa limen nan kè nou, pa tranble sou bouch nou, epi pa anvayi tout ekzistans nou?”

“Lè Bondye te ban nou pawòl Li a, Li mete nou an posesyon tout verite ki esansyèl pou delivrans nou. Dè milye moun rale dlo nan sous lavi sa yo, men rezèv la pa janm diminye. Dè milye mete Seyè a devan yo, epi lè yo gade sou Li, yo transfòme nan menm imaj la. Lespri yo ap boule anndan yo pandan y ap pale de karaktè Li, pandan y ap rakonte sa Kris la ye pou yo, ak sa yo ye pou Kris la. Men moun k ap fouye sa yo pa fin epwize gwo tèm sa yo ki sen yo. Dè milye ankò ka antre nan travay pou chèche mistè delivrans yo. Pandan yo medite sou lavi Kris la ak sou karaktè misyon Li, reyon limyè yo va briye pi klè nan chak efò pou dekouvri verite a. Chak nouvo rechèch va revele yon bagay ki pi pwofondman enteresan pase sa ki te deja devwale. Sijè a pa gen bout. Etid sou enkarnasyon Kris la, sou sakrifis ekspyatwa Li a, ak sou travay medyatè Li a, va okipe lespri etidyan dilijan an toutotan tan va dire; epi pandan l ap leve je l nan syèl la ak ane san nonb li yo, li va rele byen fò: ‘Gwo se mistè lakrentif pou Bondye a.’”

“Nan letènite, nou pral aprann sa ki, si nou te resevwa limyè li te posib pou nou jwenn isit la, t ap louvri konpreyansyon nou. Tèm redanmsyon yo pral okipe kè, lespri, ak lang moun ki delivre yo pandan tout laj etènèl yo. Yo pral konprann verite Kris la te anvi devwale bay disip Li yo, men yo pa t gen lafwa pou yo te sezi yo. Pou tout tan ak pou tout tan, nouvo vizyon sou pèfeksyon ak laglwa Kris la pral parèt. Pandan tout laj san fen yo, Mèt kay fidèl la pral tire nan trezò Li bagay nouvo ak bagay ansyen.” Leson Objè Kris la, 132–134.