N ap mete liy papote a, liy Repiblikanis aposta a, liy Pwotestantis aposta a, ak liy san karant-kat mil yo nan istwa kache vèsè karant nan Danyèl chapit onz la. Kounye a, n ap trete lefèt ke Kris rasanble pèp Li de fwa, e tout ilistrasyon ki montre Li rasanble pèp Li yon dezyèm fwa reprezante pwosesis final sele san karant-kat mil yo.
Lè senbòl diven an desann nan yon liy refòm, Seyè a rasanble yon pèp chwazi, ki apre sa sibi tès. Nan konklizyon pwosesis tès la, gen yon gaye, epi apre sa Li rasanble pèp chwazi sa a yon dezyèm fwa, byenke anpil rete dèyè paske yo pa pase pwosesis tès la. Kris la te kòmanse rasanble disip Li yo nan batèm Li, epi sou kwa a disip yo te gaye. Apre rezirèksyon Li, Li te rasanble disip Li yo yon dezyèm fwa anvan Pannkòt. Liy sa a te idantifye ke yon dezyèm rasanbleman akonpli sou san karannkat mil yo jis anvan lwa dimanch la, ki se sa Pannkòt la prefigire. Kwa a idantifye yon desepsyon, epi apre sa yon dezyèm rasanbleman.
Dezyèm rasanbleman apre kwa a te kòmanse lè Kris la te desann apre li te rankontre avèk Papa li apre rezirèksyon li. Lè senbòl diven an desann, pèp Bondye a dwe manje mesaj la, epi apre Kris la te desann, li te manje avèk disip yo.
Epi sa rive, antan li te chita bò tab la ansanm avèk yo, li pran pen an, li beni li, li kase l, epi li ba yo li. Lè sa a je yo louvri, epi yo rekonèt li; epi li disparèt devan je yo. Lik 24:30, 31.
Nan dezyèm rasanbleman apre kwa a, Kris la “soufle” Sentespri a sou disip li yo.
« Aksyon Kris la lè li te soufle sou disip li yo Sentespri a, epi lè li te ba yo lapè li a, te tankou kèk gout anvan gwo lapli abondan ki t apral bay nan jou Pannkòt la. » Spirit of Prophecy, volume 3, 243.
Nan dezyèm rasanbleman an apre desepsyon 19 avril 1844 la, Kris te retire men Li sou erè 1843 la.
“Moun sa yo ki te fidèl, ki te desi, e ki pa t kapab konprann poukisa Seyè yo a pa t vini, yo pa t rete nan fènwa. Yon lòt fwa ankò, yo te mennen yo nan Bib yo pou yo fouye peryòd pwofetik yo. Men Seyè a te retire sou chif yo, epi yo te eksplike erè a. Yo te wè peryòd pwofetik yo te rive jis nan 1844, e menm prèv yo te prezante pou montre peryòd pwofetik yo te fini an 1843, te pwouve yo t ap bout nan 1844.” Early Writings, 237.
Nan moman desepsyon an, dezyèm zanj lan desann avèk yon “ekriti nan men li.”
“Yon lòt zanj pwisan te resevwa misyon pou desann sou tè a. Jezi te mete yon ekriti nan men li, epi lè li te rive sou tè a, li te kriye: ‘Babilòn tonbe, li tonbe.’” Early Writings, 247.
Pwosesis tès la ki te kòmanse avèk rive dezyèm zanj lan, te fini nan reyinyon kan Exeter la lè Sentespri a te vide sou yo epi mesaj la te gaye tankou yon gwo lanm. Pwosesis tès sa a te idantifye klèman apre kwa a, lè peryòd tan ki te mennen jouk nan vide Sentespri a nan Pannkòt la te vini apre yon peryòd senkant jou, ki te, pa bò pa li, fòme ak yon peryòd karant jou, apre sa yon peryòd dis jou, ki te fini nan Pannkòt.
“Pèp Bondye a dwe san rete ap leve vwa yo jwenn li nan lapriyè. Se apre premye disip yo te pase dis jou nan siplikasyon, apre tout diferans yo te fin mete sou kote, epi yo te vin ini nan yon egzamen pwofon nan kè yo, nan konfesyon ak nan abandon peche yo, epi nan pwoche youn bò kote lòt nan yon sent konpanyonnaj, se lè sa a Sentespri a te desann sou yo, e pwomès Kris la te akonpli. Te gen yon efizyon mèvèye nan Sentespri a. Menm lè a, soti nan syèl la, te vini yon bri tankou yon van fò k ap soufle avèk pouvwa, e li te plen tout kay kote yo te chita a. ‘E menm jou sa a yo te ajoute anviwon twa mil nanm sou yo.’” Review and Herald, 11 mas 1909.
Pandan karant jou sa yo, Kris te prezan ap anseye disip yo, epi answit Li te monte anlè. Dis jou ki te swiv yo te yon peryòd preparasyon anvan efizyon Lespri Sen an nan Pannkòt. Karant jou ansèyman ki te swiv kwa a koresponn ak 19 avril 1844 rive nan kòmansman reyinyon kan Exeter la, 12 out 1844. Dis jou ki te vin anvan Pannkòt la te reprezante 12 out rive 17 out 1844, lè Millerit yo te vin ini sou mesaj Kri Mitanwit la Samyèl Snow te pote a. Nan reyinyon kan sa a, de kategori te manifeste, epi se yon sèl kategori sèlman ki te resevwa efizyon Pannkòt la nan fen reyinyon an. Nan peryòd karant jou sa a te reprezante a, yon kategori te resevwa enstriksyon an, lòt kategori a te refize enstriksyon an. Lè Kri Mitanwit la te rive, yon kategori te gen lwil la, lòt la pa t genyen li.
«Pandan msye marye a t ap retade, yo tout tonbe nan somèy e yo dòmi.» Retad msye marye a reprezante pase tan kote yo t ap tann Seyè a, desepsyon an, ak reta ki te sanble genyen an. Nan tan ensètitid sa a, enterè moun ki te sipèfisyèl ak moun ki te demi-kè yo byento kòmanse febli, epi efò yo vin lage; men moun ki te gen lafwa yo chita sou yon konesans pèsonèl de Bib la te gen yon wòch anba pye yo, ke vag desepsyon yo pa t kapab lave ale. «Yo tout tonbe nan somèy e yo dòmi»; yon klas nan neglijans ak nan abandone lafwa yo, lòt klas la t ap tann avèk pasyans jiskaske yo ta resevwa yon limyè ki pi klè. Men, nan nwit eprèv la, dènye sa yo te sanble pèdi, nan yon sèten mezi, zèl yo ak devouman yo. Moun ki te demi-kè ak sipèfisyèl yo pa t kapab kontinye apiye sou lafwa frè yo ankò. Chak moun dwe kanpe oswa tonbe pou tèt pa li menm.” The Great Controversy, 395.
Pandan dis jou ki te mennen rive nan Pannkòt, ak pandan peryòd reyinyon kan Exeter la, Kris te rasanble pèp Li a yon dezyèm fwa anvan pèp sa a te pote mesaj Li a bay mond lan. Lè twazyèm zanj lan te desann 22 oktòb 1844, ti twoupo a te ankò desi e gaye, men yon peryòd ansèyman te kòmanse 22 oktòb 1844 pandan Kris t ap mennen pèp Li a antre nan Kote ki Pi Sen an. An 1849, Senyè a te lonje men Li yon dezyèm fwa pou rasanble ankò sila yo Li te rasanble soti nan desepsyon 19 avril ak 22 oktòb 1844 yo.
An 1844, enstriksyon an te konsène mesaj twazyèm zanj lan te genyen nan men li lè li te desann, men nan “peryòd dout ak ensètitid” ki te swiv gwo desepsyon an, anpil te pèdi chemen yo. Rive an 1849, travay pou rasanble ti twoupo gaye a te kòmanse, men sa istwa sa a te ilistre se te defèt 1863 la, ak premye Kadèch la pou Izrayèl modèn. Viktwa alavni san karant-kat mil yo ak travay yo nan dezyèm Kadèch la te retade.
Lè Seyè a te desann 11 septanm 2001, li te rasanble pèp li a nan dènye jou yo, li te ba yo manje espirityèl li pou yo manje, li te soufle Lespri li sou pèp sa a pandan li te kòmanse voye lapli dènye a, epi li te inisye tou yon pwosesis eprèv ki te mennen rive 18 jiyè 2020, lè pèp li a nan dènye jou yo te vin desi epi gaye. Pandan twa jou edmi yo te mouri nan lari a. Ni twa jou edmi yo, ni peryòd karant jou a nan tan Kris la, reprezante yon dezè. Sa a reprezante tou pa peryòd ki soti 19 avril 1844 rive 12 dawou 1844, epi tou pa peryòd ki soti 22 oktòb 1844 rive 1849.
Depi jiyè 2023 jouk rive nan lwa dimanch lan, ki se dis jou ki te vini anvan Pannkòt la, reyinyon kan an nan Exeter soti 12 out rive 17 out, ansanm ak peryòd soti 1849 rive 1863 la, tout aliyen youn ak lòt. Yo reprezante peryòd dezyèm rasanbleman pèp Bondye a nan dènye jou yo. Peryòd ki soti nan desepsyon an rive nan vide Sentespri a divize an de peryòd distenk.
Nan istwa kache vèsè karant nan Danyèl chapit onz la, liy Pwotestantis apostat la (legliz nominal la), liy Advantis Setyèm Jou Laodise a (Advantis nominal la), liy Katolisism nan, ak liy vrè Pwotestantis la, yo tout reprezante. Kat liy sa yo montre vrè Pwotestantis la nan konfli ak yon inyon twa-fwa dragon an (Jida), bèt la (Katolisism) ak fo pwofèt la (Pwotestantis apostat la).
Nan menm istwa kache sa a, yo montre tou liy Repiblikenis apostazi a. Nan liy sa a, yo reprezante yon konfli ant pati Demokrat la (dragon an) ak pati Repibliken an (imaj bèt la). Pati Repibliken an dwe pran devan nan fòme imaj bèt la, e lè li fè sa, li manifeste karakteristik pwofetik bèt la (pap la). Nan Pawòl Bondye a, yo bay pap la, ki se wa nò a epi ki se bèt la tou, peyi Lejip (dragon an) kòm peman pou sèvis li rann paske Bondye te sèvi avè l kòm yon zouti jijman.
Pitit lòm, Nebikadrezza, wa Babilòn nan, te fè lame li a rann yon gwo sèvis kont Tir; tout tèt te vin chòv, tout zepòl te dekale; men li pa t gen okenn salè, ni lame li a non, nan men Tir, pou sèvis li te rann kont li a. Se poutèt sa, men sa Senyè sèl Mèt la di: Gade, m ap bay peyi Lejip la bay Nebikadrezza, wa Babilòn nan; l ap pran foul moun li yo, l ap pran piye li, l ap pran dega li; e sa va salè pou lame li a. Mwen ba li peyi Lejip la pou travay li te fè kont li a, paske se pou mwen yo te travay, se sa Senyè sèl Mèt la di. Nan jou sa a, m ap fè kòn kay Izrayèl la boujonnen, e m ap ba ou ouvèti bouch nan mitan yo; epi y ap konnen se mwen menm ki Senyè a. Ezekyèl 29:18–21.
Nebikadneza, ki se wa nò nan pasaj la, resevwa peyi Ejip kòm salè li; konsa li vin tounen yon tip ki montre ke nan dènye jou yo, yo bay papote a Ejip, ki se dragon an, ki se dis wa yo, Nasyonzini an, ki dakò bay setyèm wayòm pa yo a bay bèt la pou yon ti tan.
Epi dis kòn ou te wè sou bèt la, se yo menm ki pral rayi jennès la; yo pral lage l nan dezolasyon, yo pral kite l toutouni, yo pral devore chè li, epi yo pral boule l nan dife. Paske Bondye mete nan kè yo pou yo akonpli volonte li, pou yo dakò ansanm, epi bay wayòm yo bay bèt la, jouk lè pawòl Bondye yo va akonpli. Revelasyon 17:16, 17.
Peman pwofetik sa a reprezante tou nan Danyèl chapit onz, vèsè karant-de.
L ap lonje men l sou peyi yo tou; e peyi Lejip la p ap chape. Danyèl 11:42.
Papote a genyen laviktwa sou pouvwa dragon an nan tan lapli dènye a, paske peman sa a akonpli “nan” “jou” lè Bondye “fè kòn kay Izrayèl la boujonnen.” Se lapli a ki fè Izrayèl Bondye a boujonnen, e jou sa a te kòmanse 11 septanm 2001, ki te jou van lès la.
Moun ki soti nan Jakòb yo va pran rasin; Izrayèl va fleri e va boujonnen, epi l ap plen tout sifas lemonn ak fwi. Èske li frape l menm jan li te frape moun ki te frape l yo? Oswa èske yo touye l dapre masak moun li menm te touye yo? Se avèk mezi, lè sa pouse deyò, ou va plede avè l; li kenbe van brit li a nan jou van lès la. Se poutèt sa, se konsa yo va pirifye inikite Jakòb la; e se tout fwi a pou wete peche li a: lè li fè tout wòch lotèl la tankou wòch lakrè yo kraze an miyèt moso, pyebwa sakre yo ak zidòl yo p ap rete kanpe. Ezayi 27:6–9.
Ejip la bay bèt pap la lè lapli dèyè a ap vide. Lapli dèyè a te kòmanse voye ti gout lè van lès la, ki reprezante Islam twazyèm malè a, te “rete,” oswa te kenbe an fren, nan 11 septanm 2001. Lè sa a, lapli a te kòmanse mezire, (voye ti gout) sou Izrayèl pandan yo te kòmanse boujonnen. Nan lwa dimanch lan, lè twazyèm malè a vini ankò, lapli dèyè a vide san mezi. Ant 11 septanm 2001 ak lwa dimanch ki prèt pou vini an, “inikite Jakòb la” pirifye, e mo ebre ki tradui “pirifye” a vle di “fè ekspyasyon pou”. Nan lwa dimanch lan, yo bay bèt pap la Ejip (dragon an), pandan dis wa sa yo ap fè fònikasyon ak papote a lè yo fòme yon imaj mondyal bèt la.
Anvan lwa dimanch lan, pandan tan sele sant-katreven-kat mil yo, kòn Repibliken aposta a fòme yon imaj pou bèt la ansanm ak kòn Pwotestan aposta a; epi nan liy pwofetik sa a, pati Repibliken an genyen sou pati Demokrat la, paske pati Demokrat la se yon pouvwa dragon, epi pati Repibliken an se pouvwa ki fòme imaj papasi a.
Nan istwa pwofetik bèt tè a, yo idantifye fen pati Demokrat la ak fen pati Repibliken an. De pati sa yo fòme kòn Repiblikanis la, men yo revele yon lit entèn ki travèse tout listwa bèt tè a. Kòn sa a (Repibliken) genyen anndan li yon mikwokosm entèn de de kòn bèt tè a.
Nan temwayaj wayòm Med ak Pès yo, se dènye kòn nan ki te leve pi wo; epi pati Demokrat la te kòmanse an premye nan istwa Amerik la, men alafen pati Repibliken an leve pi wo epi li genyen sou Demokrat yo. Nan istwa lapli dènye a, ki te kòmanse 11 septanm 2001, Demokrat globalis yo, enspire pa dragon an, te monte soti nan twou san fon an nan Revelasyon chapit onz la epi yo te touye Repibliken yo lè yo te vòlè eleksyon 2020 an. Lagè yo kont Trump (ak Repibliken yo) te kòmanse lè li te anonse kandidati li an 2015, epi li sèlman te vin pi entans depi lè sa a.
Lè Demokrat yo te vòlè eleksyon an an 2020, yo te etabli apre sa Pwosè Pelosi yo; men lè Trump te anonse twazyèm kanpay li an 2022, laperèz te tonbe sou Demokrat yo, e kòlè yo te vin ogmante sèlman; epi yo te leve kont Trump ak sipòtè li yo avèk gwo kòlè, paske yo te konnen tan yo te kout. Yo te selebre lanmò li, men lè li te leve kanpe, gwo laperèz te tonbe sou yo.
Lè yo va fin rann temwayaj yo, bèt ki monte soti nan twou san fon an va fè lagè kont yo, li va genyen batay la sou yo, epi li va touye yo. Epi kadav yo va rete kouche nan lari gwo vil la, vil yo rele nan sans espirityèl Sodòm ak Lejip, kote tou Seyè nou an te kloure sou kwa a. Moun pami pèp yo, branch fanmi yo, lang yo ak nasyon yo va gade kadav yo pandan twa jou edmi, epi yo p ap kite yo mete kadav sa yo nan tonm. Epi moun ki rete sou tè a va rejwi poutèt yo, va fè fèt, epi y ap voye kado youn bay lòt; paske de pwofèt sa yo te tòtire moun ki rete sou tè a. Men apre twa jou edmi, Lespri lavi ki soti nan Bondye a antre nan yo, epi yo kanpe sou pye yo; epi yon gwo laperèz tonbe sou moun ki te wè yo. Revelasyon 11:7–11.
Peryòd ki idantifye fen pati Demokrat la se depi inogirasyon Biden an an 2021 jouk rive nan inogirasyon Trump an an 2025. Peryòd la te kòmanse avèk Jijman Pelosi yo, ki te nèt ale kontrè ak konstitisyon an e ki te totalman politik nan nati yo. Istwa sa a, ki reprezante lanmò sizyèm prezidan an depi tan lafen an an 1989 jouk rive wityèm prezidan an ki soti nan sèt yo, te kòmanse avèk jijman politik (Jijman Pelosi yo), e li fini avèk lanmò pati Demokrat la, ansanm ak yon dezyèm seri Jijman Pelosi yo, pandan sib politik yo vin ranvèse.
Ilistrasyon istwa a twouve li nan chapit onz nan Revelasyon, ki te jwenn premye akonplisman li nan Revolisyon franse a. Revolisyon franse a se egzanp istorik klasik lagè politik tip giyotin nan, ki idantifye yon pati k ap gouvène k ap touye yon lòt, epi apre sa menm pouvwa k ap gouvène sa a vin ranvèse epi pèsekite yo menm tou.
Peryòd ki soti depi inogirasyon Biden ak Jijman Pelosi yo, rive jouk dezyèm inogirasyon Trump ak ranvèsman Jijman Pelosi yo, idantifye fen pati Demokrat la, epi li idantifye moman kote Trump repete aplikasyon yon seri lòd egzekitif ki te prefigire pa Alien and Sedition Acts yo. Aplikasyon lòd egzekitif sa yo ap kòmanse dezyèm Jijman Pelosi yo epi l ap idantifye kòmansman peryòd kote imaj bèt la kòmanse toutbon. Peryòd sa a fini nan aplikasyon lwa dimanch lan; konsa, peryòd la kòmanse avèk lòd egzekitif ki paralèl ak Alien and Sedition Acts yo, epi li fini avèk lwa dimanch lan. Se la pati Repibliken an fini.
Toude peryòd ki reprezante konklizyon Pati Demokrat la epi apre sa Pati Repibliken an konekte pwofetikman, e yo reprezante pa peryòd vennnde zan ki soti 1776 rive 1798. Peryòd sa a gen twa repè: Deklarasyon Endepandans lan an 1776; trèz ane pita, Konstitisyon an; epi apre sa, Lwa sou Etranje ak Sedisyon yo an 1798. Twa repè sa yo jwenn akonplisman yo nan liy Pati Demokrat ak Pati Repibliken yo, byenke aplikasyon dezyèm ak twazyèm repè a fèt nan yon pwen diferan nan chak liy.
N ap eksplike repè sa yo ansanm ak akonplisman yo nan atik k ap vini an.
“Gen sèlman de pati; Satan ap aji avèk pouvwa l ki kwochi e twonpè, epi, atravè gwo ilizyon, li pran nan pyèj tout moun ki pa rete nan verite a, ki detounen zòrèy yo pou yo pa tande verite a, epi ki vire al jwenn fab. Satan li menm pa t rete nan verite a; li se mistè inikite a. Pa mwayen riz li, li bay erè li yo, ki detwi nanm, aparans verite. Se ladan sa a pouvwa yo pou twonpe. Se paske yo se yon kontrefason verite a ki fè Espiritis, Teozofi, ak lòt twonpri menm jan an genyen yon gwo pouvwa sou lespri lèzòm. Se ladan sa a travay metriz Satan an parèt. Li pran pòz li se Sovè lèzòm, byenfektè ras imen an, epi konsa li pi fasil rale viktim li yo nan destriksyon.
“Nou resevwa avètisman nan pawòl Bondye a ke vijilans san dòmi se pri sekirite. Se sèlman nan chemen dwat verite ak lajistis nou ka chape anba pouvwa tantatè a. Men, lemonn pran nan pèlen. Satan egzèse ladrès li nan envante plan ak metòd san nimewo pou akonpli objektif li yo. Disimilasyon vin tounen yon bèl atizay lakay li, epi li aji anba degizman yon zanj limyè. Se je Bondye sèlman ki disène konplo li yo pou kontamine lemonn ak prensip fo ak destriktif ki pote sou figi yo aparans bonte reyèl. Li travay pou mete limit sou libète relijye, epi pou mennen nan mond relijye a yon fòm esklavaj. Òganizasyon ak enstitisyon, si yo pa konsève pa pouvwa Bondye, ap travay anba dikte Satan pou mete moun anba kontwòl moun; epi fwod ak riz ap pote aparans yon zèl pou verite a, ak pou avansman wayòm Bondye a. Nenpòt bagay nan pratik nou ki pa klè tankou lajounen, se pou metòd chèf mechanste a li ye. Metòd li yo pratike menm pami Advantis Setyèm Jou yo, ki deklare yo gen verite avanse.”
“Si les hommes résistent aux avertissements que le Seigneur leur envoie, ils deviennent même des chefs dans les pratiques mauvaises; de tels hommes s’arrogent l’exercice des prérogatives de Dieu—ils présument faire ce que Dieu lui-même ne fera pas en cherchant à dominer l’esprit des hommes. Ils introduisent leurs propres méthodes et leurs propres plans, et, par leurs fausses conceptions de Dieu, ils affaiblissent chez d’autres la foi en la vérité, et font entrer de faux principes qui agiront comme un levain pour souiller et corrompre nos institutions et nos églises. Tout ce qui abaisse la conception que l’homme doit avoir de la justice, de l’équité et du jugement impartial, tout artifice ou précepte qui place les agents humains de Dieu sous le contrôle d’esprits humains, altère leur foi en Dieu; cela sépare l’âme de Dieu, car cela l’éloigne du sentier de l’intégrité stricte et de la justice.
“Bondye pap janm jistifye okenn mwayen kote lèzòm ta rive, menm nan pi piti degre a, domine oswa peze sou parèy li. Sèl espwa lèzòm ki tonbe a se pou l gade sou Jezi, epi resevwa li kòm sèl Sovè a. Le pli vit lèzòm kòmanse fè yon règ fè pou lòt moun, le pli vit li kòmanse mare yo ak mennen yo dapre pwòp lide pa li, li dezonore Bondye, epi li mete pwòp nanm li, ansanm ak nanm frè l yo, an danje. Lèzòm pechè pa ka jwenn espwa ak jistis okenn lòt kote eksepte nan Bondye; epi okenn moun pa jis pi lontan pase jan li gen lafwa nan Bondye, epi li kenbe lyen vivan an avèk li. Yon flè nan jaden an dwe gen rasin li nan tè a; li dwe gen lè, lawouze, lapli, ak limyè solèy. Li pral fleri sèlman lè li resevwa avantaj sa yo, e tout soti nan Bondye. Konsa tou pou lèzòm. Se nan Bondye nou resevwa sa ki soutni lavi nanm nan. Yo avèti nou pou nou pa mete konfyans nou nan lèzòm, ni pou nou pa fè chè tounen fòs nou. Yo pwononse yon madichon sou tout moun ki fè sa.” The 1888 Materials, 1432–1434.