Sè White te idantifye ke lè gwo bilding Vil Nouyòk yo ta jete atè, Revelasyon chapit dizwit, vèsè youn jiska twa, t ap akonpli.
Apre bagay sa yo, mwen wè yon lòt zanj desann sot nan syèl la; li te gen gwo pouvwa, e tè a te klere ak laglwa li. Li rele avèk fòs, ak yon vwa pwisan, li di: Gran Babilòn tonbe, li tonbe; li vin tounen kay demon yo, repè tout move lespri, ak kaj tout zwazo ki pa pwòp e ki rayisab. Paske tout nasyon yo bwè nan diven kòlè fònikasyon li a; wa latè yo fè fònikasyon avè l, e machann latè yo vin rich grasa abondans delika li yo. Revelasyon 18:1–3.
Nan dat 11 septanm 2001, “wa” latè yo te deja fè fònikasyon ak legliz Wòm nan. Apre Dezyèm Gè Mondyal la, Prezidan Harry S. Truman, pou premye fwa, an 1951, te nonmen yon anbasadè bò kote Vatikan an. Tantativ li te fè pou tabli yon relasyon politik ak papote a te rejte nèt ale pa Kongrè Etazini an; men sa pa t konsa lè, plizyè deseni apre, Prezidan Ronald Reagan, an 1984, te nonmen yon anbasadè bò kote Vatikan an. Rive an 2001, tout nasyon yo te fè fònikasyon ak Vatikan an lè yo te tabli yon relasyon diplomatik ak pwostitiye Tir la.
Rive 11 septanm 2001, tout “nasyon” yo te bwè diven kòlè fònikasyon li a. Diven Babilòn nan reprezante tout divès manti papote a prezante; men sèl kalite diven espesyal ki idantifye nan vèsè sa yo se diven kòlè fònikasyon li a. Kòlè papote a se pèsekisyon li fè kont moun li pa dakò avèk yo. Li reyalize pèsekisyon sa a lè li sèvi ak pouvwa leta pou fè move zèv li yo. Diven kòlè li a se boutèy espesyal erè pa li a, ki reprezante aksyon sèvi ak leta kont sila yo li konsidere kòm eretik.
Nan peryòd tan ki soti 11 out 1840 rive jouk 22 oktòb 1844, Advantis Millerit la, ki te rele soti nan Mwayennaj Fènwa yo, epi ki te separe ak legliz Pwotestan yo ki lè sa a te vin pitit fi Wòm yo, lè sa a te vin vrè kòn Pwotestan sou bèt tè a ki te fèk parèt. Pyè idantifye karakteristik pèp Bondye sa yo ki te fèk chwazi yo kòm yon nasyon.
Men, nou se yon ras chwazi, yon prètriz wayal, yon nasyon sen, yon pèp apa pou Bondye; pou nou ka fè lwanj Sila a parèt, ki rele nou soti nan fènwa pou antre nan limyè mèvèy li a; nou menm ki, nan tan lontan, pa t yon pèp, men kounye a nou se pèp Bondye; nou menm ki pa t jwenn mizèrikòd, men kounye a nou jwenn mizèrikòd. 1 Pyè 2:9, 10.
Jiska 11 septanm 2001, legliz Advantis setyèm jou a te deja, e souvan, sèvi ak estrikti politik gouvènman Etazini an pou atake moun li te konsidere kòm eretik. Byen lontan anvan 2001, Advantis yo te deja bwè nan diven espesyal Babilòn nan ki reprezante itilizasyon pouvwa leta pou atake moun li te konsidere kòm eretik.
Efrayim se yon senbòl rebelyon Jewobowam ak wayòm nò Izrayèl la, e Ezayi kòmanse chapit vennuit la lè li adrese Legliz Advantis Setyèm Jou a kòm tafyatè Efrayim yo.
Malè pou kouwòn ògèy la, pou moun Efrayim yo ki sou, ki bèlte glwa yo tankou yon flè k ap fennen, ki chita sou tèt fon rich moun sa yo ki bwè diven jouk yo pèdi tèt yo! Gade, Senyè a gen yon sèl ki vanyan e ki fò, ki tankou yon tanpèt lagrèl ak yon move van k ap detwi, tankou yon debòdman gwo dlo pwisan k ap anvayi; li va jete l atè ak fòs men li. Kouwòn ògèy la, moun Efrayim yo ki sou yo, va pilonnen anba pye; epi bèlte glwa a, ki sou tèt fon rich la, va tankou yon flè k ap fennen, tankou premye fwi ki mi anvan sezon lete; lè moun ki wè li a remake l, pandan li toujou nan men li, li vale l tousuit. Nan jou sa a, SENYÈ ki gen tout lame yo va pou rès pèp li a yon kouwòn glwa ak yon dyadèm bèlte, yon lespri jistis pou sila a ki chita pou jije, ak fòs pou moun ki repouse batay la jouk nan pòtay la. Men yo menm tou, yo fè erè poutèt diven; yo pèdi chemen yo poutèt bwason fò; prèt la ak pwofèt la fè erè poutèt bwason fò, diven vale yo nèt, yo pèdi chemen yo poutèt bwason fò; yo fè erè nan vizyon, yo bite nan jijman. Paske tout tab yo plen vomisman ak salte, konsa pa gen yon sèl kote ki pwòp. Ezayi 28:1–8.
Twazyèm Malè a te rive nan dat 11 Septanm 2001, e li te rive sou “kouwòn” nan, ki reprezante lidèchip “tafyatè Efrayim” yo. Li pa t atake katye jeneral legliz la nan Maryland ak yon avyon plen gaz, men li te make enkapasite yo pou yo rekonèt ke rive Islam lan, ki se twazyèm Malè a, te kòmansman mesaj lapli dènye a nan twazyèm zanj lan. Kòmansman menm mesaj la ak travay la menm ke yo fè pwofesyon yo te leve kanpe pou pwoklame. Yo idantifye yo non sèlman kòm kouwòn nan, ki reprezante lidèchip, men tou kòm “kouwòn lògèy la,” konsa sa idantifye youn nan de klas adoratè yo ki te pwodwi e ki kontinye ap pwodwi nan deba ki nan Abakik chapit de a. Nan dat 11 Septanm 2001, veyè Abakik yo te pran pòs yo nan batay ki te nan pòtay la.
Pòtay Jerizalèm yo se kote entèraksyon pèp Jerizalèm nan te fèt. Batay ki nan pòtay yo reprezante “deba” chapit anvan an nan Ezayi a, ki te kòmanse nan jou van lès la (jou Islam lan). De kategori adoratè Abakik yo nan pasaj la reprezante pa de kouwòn. Soulaòf Efrayim yo, ki te deja nan moman sa a sèvi ak pouvwa leta pou genyen agiman yo kont sila yo te konsidere kòm eretik, yo mete yo an kontrast ak kouwòn Senyè ki gen tout lame yo. Lè Kris la reprezante kòm Senyè ki gen tout lame yo, sa senbolize travay Li kòm chèf lame pa Li a. Batay ki nan pòtay la se lagè deba sou vrè ak fo teyoloji a reprezante.
Se pa sèlman lidèchip Konferans Jeneral la ki prezante kòm tafyatè Efrayim yo, men tou prèt yo (ministè pastoral la), ak pwofèt yo (teyolojyen yo ak edikatè yo) soti nan chemen an, akòz bwason fò. Jan Ezayi di sa nan vèsè ouvèti pwofesi li a, se tout legliz la.
Vizyon Ezayi, pitit gason Amòz la, te wè konsènan Jida ak Jerizalèm nan jou Ozyas, Jotam, Akaz ak Ezekyas, wa Jida yo. Tande, O syèl yo, epi louvri zòrèy ou, O tè a; paske SENYÈ a pale: Mwen nouri timoun, mwen elve yo, men yo menm yo leve kont mwen. Bèf la konnen mèt li, epi bourik la konnen manje ki nan mange mèt li; men Izrayèl pa konnen, pèp mwen an pa konprann. Ay, nasyon pechè a, yon pèp chaje ak inikite, yon ras malfektè, timoun k ap detwi tèt yo: yo abandone SENYÈ a, yo pwovoke Sen Izrayèl la nan kòlè, yo vire do yo, yo fè bak. Poukisa nou ta kontinye frape nou ankò? Se plis ankò n ap pèsiste nan rebelyon nou an: tout tèt la malad, epi tout kè a febli. Ezayi 1:1–5.
Nasyon pechè sa a malad, e li depase tan kote yo ta ka bay nenpòt remèd ki t ap chanje kè ak lespri li. Ezayi montre ke tafyatè yo soti nan chemen an, epi Jeremi idantifye chemen sa a kòm “ansyen santye yo.” Nan 11 septanm 2001, dènye lapli a te kòmanse tonbe, epi Jeremi montre se lè nou mache nan ansyen santye yo, ki se “chemen” tafyatè yo soti ladan li a, nou jwenn repo dènye lapli a.
Men sa Seyè a di konsa: Kanpe sou chemen yo, gade byen, epi mande pou ansyen santye yo, kote bon chemen an ye a; mache ladan li, epi n ap jwenn repo pou nanm nou. Men yo te di: Nou p ap mache ladan li. Mwen te mete gad sou nou tou, mwen te di: Koute son twonpèt la. Men yo te di: Nou p ap koute. Se poutèt sa, koute, nou menm nasyon yo, epi konnen, O asanble, sa ki nan mitan yo. Koute, O tè a: gade, m ap fè malè vini sou pèp sa a, wi, fwi panse yo, paske yo pa t koute pawòl mwen yo, ni lwa mwen an, men yo te rejte li. Jeremi 6:16–19.
Sou yo bwason Efrayim yo te soti nan chemen an nan 11 Septanm 2001, epi yo te vire “ale dèyè,” an 1863, lè yo te inisye pwosesis pou rejte “ansyen chemen yo.” Se nan “ansyen chemen yo” repo ak rafrechisman lapli ta a jwenn, e lapli sa a te kòmanse menm nan moman yo te pwononse “Malè” a sou yo. Twazyèm “Malè” Islam lan te enkonèt pou kouwòn ògèy Efrayim lan, paske yo te pwogresivman rejte verite fondamantal ki idantifye wòl Islam nan pwofesi. Jeremi fè konnen ke nan tan sa a Seyè a te leve gad yo, ki se gad Abakik yo, epi yo te pwoklame bay sou yo bwason Efrayim yo nan batay la nan pòtay yo ke yo te bezwen koute son twonpèt la. Twazyèm “Malè” ki te rive nan 11 Septanm 2001, se te setyèm Twonpèt la.
Izayi idantifye ke: “yo soti nan chemen an poutèt bwason fò; yo fè erè nan vizyon, yo bite nan jijman. Paske tout tab yo plen ak vomisman ak salte, konsa pa gen okenn kote ki pwòp.” Tab kontrefè a, ki te prezante an 1863, ki te retire “sèt fwa yo,” epi ki te mande yon fèy eksplikatif pou akonpaye li, reprezante kontrefason de tab sakre Abakouk yo; men “tab” kontrefè yo ke tafyatè yo te sèvi avè yo plen ak vomisman, epi yo fè erè nan vizyon. Gad yo nan Abakouk ak Jeremi yo te resevwa lòd ke, nan deba sou metodoloji a, yo te dwe ekri “vizon” an sou “tab” yo; men tab kontrefè tafyatè a prezante yon vizyon erone.
Kote pa gen vizyon, pèp la ap peri; men, sila a ki respekte lalwa a, li beni. Pwovèb 29:18.
Sou yo nan Efrayim yo rejte lalwa Bondye a, men kontèks “deba” a, batay ki fèt nan pòtay la, se lalwa pwofetik Bondye a, jan sa reprezante nan metòd ki te tabli nan mouvman premye ak twazyèm zanj yo. Apre Ezayi fin tabli kad la nan uit premye vèsè chapit vennuit la, li idantifye metòd ki se lapli ta a, epi li idantifye sou yo espesyalman kòm “moun k ap pase nan betiz, ki gouvène” “nan Jerizalèm.”
Kilès li va anseye konesans? E kilès li va fè konprann doktrin? Se moun ki sevre kite lèt, e yo rale lwen tete. Paske fòk prensip vini sou prensip, prensip sou prensip; liy sou liy, liy sou liy; yon ti kras isit, yon ti kras lòtbò. Paske se ak bouch k ap bege e ak yon lòt lang li pral pale ak pèp sa a. Se ak yo li te di: Men repo a kote nou ka fè moun ki bouke a repoze; e men rafrechisman an. Men yo pa t vle tande. Men pawòl Senyè a te vin pou yo: prensip sou prensip, prensip sou prensip; liy sou liy, liy sou liy; yon ti kras isit, yon ti kras lòtbò; pou yo te ka ale, tonbe annaryè, kraze, pran nan pyèj, e kaptire. Se poutèt sa, koute pawòl Senyè a, nou menm mesye k ap pase nan rizib, nou menm k ap dirije pèp sa a ki nan Jerizalèm. Paske nou di: Nou fè yon alyans ak lanmò, e ak lanfè nou fè yon antant; lè flewo k ap debòde a va pase, li p ap rive sou nou; paske nou fè manti tounen refij nou, e anba manti nou kache tèt nou. Se poutèt sa, men sa Senyè Bondye a di: Gade, m ap mete nan Siyon yon wòch kòm fondasyon, yon wòch éprouve, yon pyè ang presye, yon fondasyon ki sèten; moun ki kwè a p ap prese. M ap mete jijman sou liy, e lajistis sou filaplon; lagrèl la pral bale refij manti a ale, e dlo yo pral anvayi kote yo te kache a. Alyans nou ak lanmò a pral anile, e antant nou ak lanfè a p ap kanpe; lè flewo k ap debòde a va pase, se li k ap foule nou anba pye. Ezayi 28:9–18.
Se isit la yo defini “deba” a an tèm sa yo: “kilès li pral anseye konesans? e kilès li pral fè konprann doktrin?” “Kilès” la ap adrese elèv potansyèl yo, men sijè a konsène konpreyansyon doktrin, ki se konesans. Lè liv Dànyèl la dezipe, gen yon ogmantasyon konesans, sa ki reprezante yon konpreyansyon ki vin ogmante sou verite ki nan Pawòl Bondye a. Mo “doktrin” nan vle di yon ansanm kwayans, prensip, ansèyman, oswa règ ki fòme yon sistèm panse patikilye oswa yon kò konesans. Pou konprann “doktrin” biblik yo, sa mande yon metodoloji biblik pou fòme kò konesans sa a.
Metodoloji a idantifye konsa: “precept must be upon precept, precept upon precept; line upon line, line upon line; here a little, and there a little.” Metodoloji ki te idantifye 11 septanm 2001 kòm arive twazyèm “Woe” a baze sou mete liy pwofetik premye “Woe” a ansanm ak liy pwofetik dezyèm “Woe” a, sa ki bay de temwen pou liy twazyèm “Woe” a. Metodoloji sa a se tès “deba” a ki pwodui de klas adoratè, paske “the word of the Lord was unto them precept upon precept, precept upon precept; line upon line, line upon line; here a little, and there a little; that they might go, and fall backward, and be broken, and snared, and taken.”
Senk pwenn achòpman mesye meprizan ki gouvène Jerizalèm yo, reprezante senk vyèj sòt yo. Metòd la klèman se yon tès, paske tafyatè Efrayim yo te rejte ansyen chemen Jeremi yo, yo te refize koute avètisman twonpèt gad yo, yo te pwodui tab kontrefè, epi yo te fè yon alyans ak lanmò; pandan menm tan an, sa yo ki te pote kouwòn Senyè lame yo nan batay pòtay la t ap fè yon alyans lavi.
Nan dat 11 septanm 2001, lapli sezon ta a, ki se repo a ak rafrechisman an, te kòmanse tonbe, epi sele san karannkat mil yo te kòmanse. Sa te kòmanse yon deba sou metodoloji bweson Efrayim yo, ak metodoloji mesaje Eli a reprezante. “Anpil” pral tonbe ansanm ak bweson yo, men kèk moun yo pral chwazi yo se sila yo ki tann Senyè a.
Paske Senyè a te pale avè m konsa avèk yon men pwisan, epi li te avèti m pou m pa mache nan chemen pèp sa a, li di: Pa di: “Yon konplo,” pou tout sa pèp sa a va rele: “Yon konplo”; ni nou pa bezwen pè sa yo pè a, ni nou pa bezwen tranble. Se Senyè ki gen tout lame yo menm nou dwe sanktifye; se li menm ki dwe lakòz nou gen krentif, se li menm ki dwe fè nou tranble. L ap sèvi kòm yon sanktyè; men tou kòm yon wòch ki fè moun bite ak yon roch ki bay ofans pou toude kay Izrayèl yo, kòm yon pyèj ak kòm yon pèlen pou moun lavil Jerizalèm yo. Anpil nan mitan yo va bite, yo va tonbe, yo va kraze, yo va pran nan pyèj, epi yo va kaptire. Mare temwayaj la, sele lalwa a nan mitan disip mwen yo. Epi mwen menm, m ap tann Senyè a, li menm ki kache figi li devan kay Jakòb la, e m ap mete espwa m nan li. Ezayi 8:8–17.
Se vreman vre, Izayi dakò ak pwòp pawòl pa li; konsa, anpil moun ki tonbe nan chapit venntwit la, se menm moun ki tonbe nan chapit uit la. Nan chapit uit la nou jwenn ke tonbe pa yo rive nan tan sele a, ki te kòmanse 11 Septanm 2001. Avètisman chapit uit la se pou nou pa mache nan “chemen” pèp sa a, paske se yo menm ki te refize mache nan chemen ansyen santye Jeremi an, kote mesaj lapli anreta a ye. Moun ki tonbe nan chapit uit la, se moun ki mete konfyans yo nan konfederasyon an ki reprezante diven espesyal Babilòn nan, ki reprezante yon konfederasyon ant legliz ak leta pou yo ka opoze ak sila yo konsidere kòm eretik. Sa ki fè yo bite nan chapit uit la, se wòch bite a, ki reprezante premye rejè verite fondamantal la an 1863, “sèt fwa” Levitik vennsis la, ke “batisè” yo te rejte an 1863. Nan rejè sa a, yo te retounen nan metodoloji pwotestan aposta a pou yo te rejte mesaj zanj yo te bay William Miller la.
Nan chapit vennuit la, rejè wòch la pwodui jijman fwèt debòde a, ki se senbòl biblik mak bèt la ki kòmanse nan lwa dimanch Ozetazini, epi apre sa li anvayi lemonn antye. Nan lwa dimanch la, alyans legliz Advantis la fè ak “lanmò” ak “lanfè” a pral disparèt nèt. Lè y ap efase alyans tafyatè Efrayim yo te fè ak lanmò a, yo pral wete “refij manti” yo a. “Refij manti” a, apot Pòl reprezante li kòm manti ki pote gwo awogans espirityèl la, epi gwo awogans espirityèl ki vide sou mesye derespektan k ap dirije Jerizalèm yo se yon repons a rayisman yo genyen pou verite a.
Men li menm, vini li fèt dapre travay Satan, avèk tout pouvwa, siy, ak mèvèy mansonjè, ansanm ak tout sediksyon lenjistis nan moun k ap peri yo, paske yo pa t resevwa lanmou verite a pou yo te ka sove. Se poutèt sa, Bondye va voye sou yo yon gwo twonpri, pou yo kwè manti a; pou yo tout ka kondane, yo menm ki pa t kwè verite a, men ki te pran plezi nan lenjistis. Men nou menm, frè byeneme nan Seyè a, nou gen obligasyon pou nou toujou rann Bondye gras pou nou, paske depi nan kòmansman Bondye te chwazi nou pou delivrans, pa mwayen sanktifikasyon Lespri a ak lafwa nan verite a. Se pou sa li te rele nou pa levanjil nou an, pou nou rive jwenn glwa Seyè nou an, Jezikri. Se poutèt sa, frè m yo, rete fèm, epi kenbe tradisyon nou te anseye nou yo, swa pa pawòl, swa pa lèt nou an. 2 Thessalonians 2:9–15.
“Refij manti,” ki te pwodui “gwo twonpri a,” finalman pote pinisyon lwa dimanch ki pral vini talè a. Apot Pòl idantifye klas ki pa renmen verite a, ak yon klas ki sanktifye pa verite a, konsa li fè referans ak de klas yo nan deba ki nan Habakuk chapit de a. Nan chapit vennèf, Ezayi kòmanse lè li repete mo Aryèl la de fwa, ki se yon lòt non pou Jerizalèm.
Malè pou Ariyèl, pou Ariyèl, vil kote David te rete a! Ajoute ane sou ane; kite yo touye sakrifis yo. Ezayi 29:1.
Senbòl doub “Ariel” la (vil Jerizalèm nan) kondane ankò pa yon “malè.” Touye sakrifis yo “de ane an ane” reprezante rebelyon pwogresif ki te kòmanse an 1863. Vèsè sa yo ki vin apre yo dekri jijman ki pral tonbe sou legliz Advantis Setyèm Jou a nan peryòd kriz lwa dimanch lan. Nan vèsè nèf la, yo idantifye yon “mèvèy”, ki mete anfaz sou deba metodoloji a, pandan li idantifye tou kondisyon rebèl Advantis la kòm yon eleman nan mesaj Kri Minwi a, ki asosye tou ak dezyèm zanj lan, jan sa reprezante pa doub “Ariel” la nan premye vèsè a.
Rete trankil, epi sezi; rele byen fò, wi, rele: yo sou, men se pa ak diven; y ap brannen, men se pa ak bweson fò. Paske Senyè a vide sou nou yon lespri gwo dòmi, li fèmen je nou: pwofèt yo ak chèf nou yo, moun ki wè yo, li kouvri yo. E tout vizyon an vin pou nou tankou pawòl yon liv ki sele, yo remèt bay yon moun ki gen konesans, yo di l: Tanpri, li sa a; epi li di: Mwen pa kapab, paske li sele. Epi yo remèt liv la bay yon moun ki pa gen konesans, yo di l: Tanpri, li sa a; epi li di: Mwen pa gen konesans. Se poutèt sa Senyè a di: Paske pèp sa a pwoche bò kote m ak bouch li, e li onore m ak lèv li, men li wete kè li byen lwen m, e lakrent yo gen pou mwen an se yon règ lèzòm yo aprann yo: Se poutèt sa, gade, m ap kontinye fè yon travay mèvèye nan mitan pèp sa a, wi, yon travay mèvèye ak yon sezi; paske sajès moun saj yo va peri, e konprann moun pridan yo va kache. Ezayi 29:9–14.
Nan “deba” ki te anrejistre nan chapit vennsèt la, e ki reprezante agiman ant vrè metodoloji ak fo metodoloji, souresyon mesye meprizan yo ki ap dirije Jerizalèm lan idantifye kòm yon avègman ki anpeche lidèchip Advantis la konprann liv ki sele a. Liv Danyèl ak Revelasyon se menm liv la, e pati liv la ki vin ouvri jis anvan tan gras la fèmen an se Revelasyon Jezikri a. Li gen ladan enigm “wityèm nan ki soti nan sèt yo”. Li reprezante pa “sekrè” Danyèl te resevwa pou l konprann nan chapit de a. Se “istwa kache” Sèt Loraj yo. Se mesaj Islam nan twazyèm “Malè” a, ak mesaj “Rèl Minwi” a.
Se liv inik Danyèl ak Revelasyon an bay moun ki te reprezante pa Sanedren an nan tan Kris la, ki senbolize yon sistèm dirijan ki fè pwofesyon pou soutni ak defann verite Bondye a, men ki finalman patisipe nan krisifiksyon Verite a. Sistèm ki tipifye pa Sanedren an se mesye meprizan yo ki gouvène Jerizalèm. Yo resevwa liv ki sele a, epi repons distenge, edike, ak erudit yo sou sa liv la vle di, se yo pa ka li li, paske li sele. Apre sa, twoupo a ki te resevwa fòmasyon pou swiv sèlman sila yo ki mete apa kòm dirijan, resevwa menm liv la, epi repons yo se yo va konprann li sèlman si mesye meprizan yo ki gouvène Jerizalèm yo, Sanedren dènye jou yo, di yo sa li vle di.
Metodoloji ki te bay William Miller, epi ansuit Future for America, se yon repè nan istwa pwofetik. Li se yon repè ki idantifye yon kestyon tès lavi ak lanmò. San metodoloji ki kòrèk la, mesaj lapli dènye a se “tankou pawòl yon liv ki sele.” San mesaj lapli dènye a, eksperyans mesaj la pwodui a enposib pou jwenn. Metodoloji sa a se pwosesis pou mete liy pwofetik sou liy pwofetik, soti isit la nan Bib la, epi la nan Bib la. Deba sou metodoloji a te kòmanse lè premye mesaj la te resevwa puisans, ni nan istwa kòmansman an ni nan istwa fen dènye jou yo.
Nan kòmansman istwa mouvman Millerit la, deba a te kòmanse nan dat 11 dawout 1840, epi li te repete nan fen istwa sa a pandan peryòd kote mouvman Millerit Filadèlfyen an te fè tranzisyon pou vin mouvman Millerit Lawodiseyen an. Deba a te rekòmanse ankò nan istwa mouvman Lawodiseyen twazyèm zanj lan nan dat 11 septanm 2001, epi li repete nan fen mouvman sa a lè mouvman Lawodiseyen twazyèm zanj lan ap fè tranzisyon pou vin mouvman Filadèlfyen san karant-kat mil yo. Nan tès kòmansman Millerit yo, ak tès fen Millerit yo, tès la te reprezante pa metodoloji mesaje Eli a. Jezi, antanke Alfa ak Omega, toujou montre fen an pa mwayen kòmansman an.
Metodoloji pou mete liy sou liy se sa n ap itilize kounye a pandan n ap antre nan egzamen nou sou Danyèl chapit kat ak senk nan pwochen atik la.
“Pèsonn pa gen yon vrè mesaj k ap fikse lè Kris la dwe vini oswa pa dwe vini. Se pou nou sèten Bondye pa bay pèsonn otorite pou di Kris retade vini Li pandan senk ane, dis ane, oswa ven ane. ‘Se poutèt sa, nou menm tou, se pou nou pare; paske, se nan lè nou pa panse a, Pitit lòm nan ap vini’ (Matye 24:44). Sa a se mesaj nou an, menm mesaj twa zanj k ap vole nan mitan syèl la ap pwoklame a. Travay ki dwe fèt kounye a se fè sonnen dènye mesaj mizèrikòd sa a bay yon mond ki tonbe. Yon nouvo lavi ap vini soti nan syèl la e l ap pran posesyon tout pèp Bondye a. Men divizyon ap vini nan legliz la. De pati pral fòme. Ble a ak move zèb yo ap grandi ansanm jouk rekòt la.”
“Travay la ap vin pi pwofon epi l ap vin pi serye jouk nan fen tan an menm. Epi tout moun ki se travayè ansanm ak Bondye pral goumen ak tout fòs yo pou lafwa ki te deja remèt bay sen yo yon fwa pou tout. Yo p ap detounen yo soti nan mesaj prezan an, ki deja ap klere tè a ak glwa li. Pa gen anyen ki vo goumen pou li eksepte glwa Bondye. Sèl wòch ki va rete kanpe se Wòch Letènite a. Verite a jan li ye nan Jezi se refij la nan jou erè sa yo….”
“Pwofesi te akonpli, liy apre liy. Plis nou kanpe fèm anba banyè mesaj twazyèm zanj lan, se plis n ap konprann pwofesi Danyèl la avèk klète; paske Revelasyon an se konpleman Danyèl. Plis nou aksepte nèt limyè Lespri Sen an prezante atravè sèvitè Bondye ki konsakre yo, se plis verite pwofesi ansyen yo ap parèt devan nou pi fon e pi sèten, menm jan ak twòn etènèl la; n ap gen asirans ke moun Bondye yo te pale jan Sentespri a t ap pouse yo. Moun yo dwe yo menm anba enfliyans Lespri Sen an pou yo konprann pawòl Lespri a te fè pase atravè pwofèt yo. Mesaj sa yo pa t bay pou sila yo ki te pwononse pwofesi yo, men pou nou menm k ap viv nan mitan sèn akonplisman yo.”
“Mwen pa t ap santi mwen kapab prezante bagay sa yo, si Seyè a pa t ban mwen travay sa a pou m fè. Gen lòt moun apa de ou menm, e pa sèlman youn oswa de, ki tankou ou panse yo gen nouvo limyè, epi yo tout pare pou prezante l bay pèp la. Men, sa t ap fè Bondye plezi, se pou yo aksepte limyè ki deja bay la, mache ladan l, epi baze lafwa yo sou Ekriti yo, ki soutni pozisyon pèp Bondye a te kenbe pandan anpil ane. Levanjil etènèl la dwe pwoklame pa ajan imen. Nou dwe fè sonnen mesaj zanj yo, yo menm yo reprezante tankou k ap vole nan mitan syèl la, ak dènye avètisman an pou yon lemonn ki tonbe. Si yo pa rele nou pou nou pwofetize, yo rele nou pou nou kwè nan pwofesi yo, epi pou nou kolabore ak Bondye nan bay limyè bay lespri lòt moun. Se sa n ap eseye fè.” Selected Messages, liv 2, 113, 114.