Fèt Bèlchaza a idantifye “lè” lwa dimanch lan, men li mete anfaz la sou jijman kòn Repibliken an. Estati an lò Nebikadneza a nan Danyèl chapit twa prezante menm istwa a nan kontèks pèp fidèl Bondye a, ki lè sa a leve kòm yon drapo. Danyèl chapit sis trete menm liy lan, men li adrese wòl kòn Pwotestan an. Bèlchaza ap reprezante “leta” a, epi li te rele yon mil nan “chèf” li yo.
Wa Bèlchaza, wa a, te fè yon gwo fèt pou mil gran chèf li yo, e li t ap bwè diven devan mil yo. Bèlchaza, pandan li t ap goute diven an, bay lòd pou yo pote veso an lò ak an ajan yo, sa Nebikadneza, papa li, te pran nan tanp ki te lavil Jerizalèm nan, pou wa a, ak chèf li yo, madanm li yo, ak fanm kay li yo, te ka bwè ladan yo. Lè sa a yo pote veso an lò yo ki te soti nan tanp kay Bondye a ki te lavil Jerizalèm nan; epi wa a, ak chèf li yo, madanm li yo, ak fanm kay li yo, bwè ladan yo. Yo bwè diven, epi yo fè lwanj bondye an lò yo, ak bondye an ajan yo, an kwiv, an fè, an bwa, ak an wòch. Nan menm lè a, dwèt yon men moun parèt, epi li ekri anfas gwo lanp lan sou lacho miray palè wa a; e wa a wè pati men an ki t ap ekri a. Danyèl 5:1–5.
Nimewo “dis” la reprezante dragon an, e san, ansanm ak mil, se senpleman yon agrandisman menm senbòl sa a. Nan chapit sis la, sanvenn ap pouse lwa twonpe a, e sanvenn se yon senbòl pou prèt yo. Lè nou konsidere “liy sou liy,” fèt Bèlchaza a ap ilistre jijman sou yon administrasyon leta ki te fin kòwonpi, ansanm ak jijman sou yon sistèm legliz ki te fin kòwonpi. Bèlchaza te sou anba diven Babilòn nan, epi answit li te deside pwofane veso sakre tanp Bondye a nan Jerizalèm.
“Pwofèt la di: ‘Mwen wè yon lòt zanj desann soti nan syèl la, li te gen gwo pouvwa; epi tè a te klere ak laglwa li. Epi li rele avèk fòs ak yon vwa pwisan, li di: Babilòn, gwo lavil la, tonbe, li tonbe; e li vin tounen abitasyon demon yo’ (Revelation 18:1, 2). Se menm mesaj sa a dezyèm zanj lan te bay la. Babilòn tonbe, ‘paske li fè tout nasyon yo bwè diven kòlè fònikasyon li a’ (Revelation 14:8). Ki sa diven sa a ye?—Fo doktrin li yo. Li bay lemonn yon fo saba olye de Saba katriyèm kòmandman an, epi li repete manti Satan te premye di Èv nan Edenn nan—imòtalite natirèl nanm nan. Li gaye anpil lòt erè ki sanble toupatou, ‘anseye kòm doktrin kòmandman lèzòm yo’ (Matthew 15:9).” Selected Messages, liv 2, 118.
Diven wa Bèlchaza t ap bwè a se te saba zidòl papote a, paske fèt la te reprezante “è” pwofetik lwa dimanch lan. Veso tanp yo li te pote antre nan sal resepsyon an te reprezante non sèlman rebelyon kont Bondye, men veso sakre yo reprezante pèp Bondye a tou, paske sa ki literal la reprezante sa ki espirityèl la, epi moun se veso.
Sepandan, fondasyon Bondye a rete fèm, avèk sele sa a: Seyè a konnen moun ki pou li yo. Epi: Se pou tout moun ki rele non Kris la vire do bay inikite. Men, nan yon gran kay, pa gen sèlman veso an lò ak an ajan; gen tou veso an bwa ak an tè; gen kèk pou onè, e gen kèk pou dezonè. Si yon moun, donk, pirifye tèt li de bagay sa yo, li va yon veso pou onè, sanktifye, itil pou sèvis Mèt la, e pare pou tout bon zèv. 2 Timote 2:19–21.
Nan mitan pwofanasyon pèp Bondye a atravè adorasyon dimanch fòse, ekriti dife a pwoklame kondanasyon Belchaza.
Menm lè a, dwèt yon men moun parèt, epi yo te ekri anfas gwo lanp lan sou kouch lacho miray palè wa a; epi wa a te wè pati men an ki t ap ekri a. Lè sa a, figi wa a chanje, e panse li yo boulvèse li, tèlman ren li vin febli, e jenou li t ap frape youn ak lòt. Wa a rele byen fò pou yo mennen astwològ yo, Kaldeyen yo, ak divinò yo vini. Epi wa a pran lapawòl, li di mesye saj Babilòn yo: Nenpòt moun ki va li ekriti sa a, epi ki va fè m konnen entèpretasyon li, l ap abiye ak wouj violèt, l ap gen yon chenn an lò nan kou li, e li va twazyèm chèf nan wayòm nan. Daniel 5:5–7.
Nan pèspektiv istorik, pasaj la konprann kòm yon idantifikasyon ke papa Belchaza te kite twòn politik la bay Belchaza; e poutèt sa, pi gwo sa pitit li te kapab ofri pou yon entèpretasyon ekriti a se te yon pozisyon kòm twazyèm chèf la. Pandan peryòd k ap mennen rive nan lwa dimanch lan Ozetazini, dirijan politik yo pral nan yon pozisyon soumèt devan dirijan relijye yo, ki pral ap travay pou entwodui yon nouvo fòm adorasyon. Imaj bèt la reprezante inyon legliz ak leta, avèk legliz la k ap kontwole relasyon an; e nan lwa dimanch lan, Belchaza te wa politik la, konsa li senbolize leta, men li te sèlman dezyèm nan lòd anba otorite relijye papa li. Pi gwo sa li te kapab ofri Danyèl se te pou l vin twazyèm.
“Lè legliz premye a te vin kòwonpi lè li te vire do bay senplisite levanjil la epi li te aksepte rit ak koutim payen yo, li te pèdi Lespri ak pisans Bondye; epi, pou l te ka kontwole konsyans pèp la, li te chèche sipò pouvwa sivil la. Rezilta a se te papote a, yon legliz ki te kontwole pouvwa leta a epi ki te sèvi avè l pou fè pwòp objektif pa li yo avanse, espesyalman pou pini ‘erezi.’ Pou Etazini fòme yon imaj bèt la, fòk pouvwa relijye a kontwole gouvènman sivil la yon jan pou otorite leta a tou vin sèvi pa legliz la pou l akonpli pwòp objektif pa li yo....”
“Fè respekte obsèvans dimanch pa legliz pwotestan yo, se fè respekte adorasyon papote a—bèt la. Moun ki, pandan yo konprann sa katriyèm kòmandman an egzije, chwazi obsève fo saba a olye de vrè Saba a, se rann omaj konsa a pouvwa sa a, sèl pouvwa ki bay lòd sa a. Men, nan menm zak kote yo ta fè respekte yon devwa relijye pa mwayen pouvwa sivil, legliz yo ta vin fòme yon imaj pou bèt la; kidonk, fè respekte obsèvans dimanch Ozetazini ta vle di fè respekte adorasyon bèt la ak imaj li a.” The Great Controversy, 443, 448, 449.
Se nan yon kriz karaktè revele, e mesaj misterye ki te ekri sou miray la te pwodui yon kriz nan eksperyans Bèlchaza a e li te make fen wayòm li a, konsa li senbolize fen wayòm bèt tè a. Bèlchaza te mouri menm jou swa sa a, sa ki reprezante lwa dimanch lan, lè Etazini ranvèse kòm sizyèm wayòm pwofesi Bib la nan lwa dimanch lan, men Etazini imedyatman fè tranzisyon pou l vin wa prensipal dis wa yo. Dis wa yo se setyèm wayòm pwofesi Bib la, e yo imedyatman dakò pou bay bèt la setyèm wayòm pa yo a.
Paske Bondye mete nan kè yo pou yo akonpli volonte li, pou yo dakò ansanm, epi pou yo bay bèt la wayòm pa yo, jiskaske pawòl Bondye yo va akonpli. Revelasyon 17:17.
Dènye mouvman yo fèt ak rapidite, e tranzisyon ki fèt soti nan sizyèm wayòm nan pou rive nan setyèm nan, epi answit nan uityèm nan, fèt byen vit, paske lè sa a mond lan ap travèse yon gwo kriz. Ranvèsman bèt tè a lakòz Belshatsa pè, epi antanke wa prensipal pami dis wa yo, li reprezante lakrent tout wa latè yo pral santi lè Etazini pral ranvèse. Nan Revelasyon chapit onz la, “èdtan” kote men an ap ekri sou miray la se “èdtan” gwo tranblemanntè a. Nan moman sa a, twa senbòl Islam yo make, e se Islam ki lakòz wa yo pè nan dènye jou yo.
Car voici, les rois s’étaient assemblés, ils ont passé ensemble. Ils ont vu, et alors ils ont été dans l’étonnement; ils ont été troublés, et se sont enfuis en hâte. Là, la frayeur s’est emparée d’eux, et la douleur, comme celle d’une femme en travail. Tu brises les navires de Tarsis par un vent d’orient. Ce que nous avions entendu, nous l’avons vu dans la ville de l’Éternel des armées, dans la ville de notre Dieu : Dieu l’affermira à toujours. Sélah. Psaume 48:4–8.
Senyè yo, oswa wa yo, te reyini nan fèt Belchaza a, yo t ap bwè diven Babilòn nan epi yo t ap manyen ak gade veso sakre tanp Bondye a, lè laperèz te pran yo, jan sa reprezante nan laperèz Belchaza lè ekriti a te parèt sou miray la. Laperèz Belchaza a te kòmanse yon laperèz k ap ogmante, ki reprezante pa yon fanm ki nan tranche; epi “èdtan” Revelasyon onz la mennen nan chapit douz, kote drapo a reprezante kòm yon fanm ki prèt pou akouche. Premye doulè tranche a se ekriti a sou miray sal resepsyon an. Laperèz la koze pa “van lès” Islam nan, ki “kraze bato Tasis yo.”
Nan sal resepsyon Bèlchaza a, “mil chèf” ap bwè diven Babilòn nan, ki reprezante fòs aplikasyon dimanch la. Lè sa a, òkès Nebikadneza a kòmanse jwe mizik la, pandan Bèlchaza fè pote antre dekorasyon tanp lan. Pwostitiye Tir la kòmanse chante, epi Izrayèl aposta a kòmanse danse toutotou zidòl an lò Nebikadneza a. Men “van lès la” vin kraze fèt la, sa ki se “twazyèm malè a” ki vini vit, e ki se “setyèm twonpèt la.” Lè Islam kraze fèt la, “nasyon yo fache.” Yo fache, paske bato Tasis yo, senbòl estrikti ekonomik latè a, koule lè sa a nan mitan lanmè a.
Tachich te sèvi avè w kòm machann, poutèt kantite tout kalite richès; yo te fè komès nan mache ou yo ak ajan, fè, eten, ak plon. Javan, Toubal, ak Mechèch, se yo ki te machann ou yo; yo te fè komès nan mache ou a ak moun kòm esklav ak veso ann bwonz. Moun lakay Togarma te fè komès nan mache ou yo ak chwal, kavalye, ak milèt. Moun Dedan yo te machann ou; anpil zile te machandiz ki te pase nan men ou; yo te pote ba ou kòm kado kòn ivwa ak eben. Siri te machann ou, poutèt kantite machandiz travay ou yo; yo te fè komès nan mache ou yo ak emwòd, koulè wouj violèt, twal bwode, twal fen blan, koray, ak agat. Jida ak peyi Izrayèl la, se yo ki te machann ou yo; yo te fè komès nan mache ou a ak ble Minit, Pannag, siwo myèl, lwil, ak bonm geri. Damas te machann ou nan kantite machandiz travay ou yo, poutèt kantite tout richès yo; ak diven Elbòn ak lenn blan. Dan tou, ak Javan k ap ale vini, yo te fè komès nan mache ou yo; fè poli, kasya, ak kalam, te nan mache ou a. Dedan te machann ou pou rad presye pou cha. Arabi ak tout chèf Keda yo, yo te fè komès avè w ak ti mouton, belye, ak bouk kabrit; nan bagay sa yo se yo ki te machann ou yo. Machann Cheba ak Raama yo, se yo ki te machann ou yo; yo te fè komès nan mache ou yo ak pi bon nan tout epis santi bon, ak tout pyè presye, ak lò. Aran, Kane, ak Eden, machann Cheba, Asiri, ak Kilmad, se yo ki te machann ou yo. Se yo ki te machann ou yo nan tout kalite bagay, nan rad ble, twal bwode, ak nan bwat rad rich, mare ak kòd, e fèt an sèd, pami machandiz ou yo. Bato Tachich yo t ap chante lwanj ou nan mache ou a; epi ou te plen, e yo te fè ou vin trè gloriye nan mitan lanmè yo. Moun k ap rame ou yo mennen ou nan gwo dlo; van lès la kraze ou nan mitan lanmè yo. Richès ou yo, mache ou yo, machandiz ou yo, maren ou yo, ak pilot ou yo, moun k ap kalfate ou yo, ak moun k ap fè komès machandiz ou yo, ansanm ak tout gason lagè ou yo ki ladan ou, ak tout asanble ou ki nan mitan ou, pral tonbe nan mitan lanmè yo nan jou destriksyon ou an. Ezekyèl 27:12–26.
“Bato Tasis” yo se senbòl estrikti ekonomik planèt tè a, epi yo koule nan mitan lanmè a pa “van lès la.” Ezekyèl fè nou konnen sa rive nan “jou destriksyon ou a,” epi sijè chapit vennsèt Liv Ezekyèl la se chan dèy pou Tir.
Pawòl Seyè a vin jwenn mwen ankò, li di: Kounye a, pitit lòm, pran yon chante dèy sou Tir; epi di Tir: O ou menm ki chita nan antre lanmè a, ki machann pèp yo pou anpil zile, men sa Senyè Bondye a di: O Tir, ou di: Mwen pafè nan bote. Ezekyèl 27:1–3.
Jou destriksyon Tir la se sijè chan dèy la. Jou destriksyon Tir la se lwa dimanch lan, paske Tir se yon senbòl papote a, kote jijman li kòmanse nan “èdtan” lè dezyèm vwa Revelasyon dizwit la kòmanse rele moun pou yo sòti Babilòn.
Epi mwen tande yon lòt vwa soti nan syèl la, ki t ap di: Soti ladan l, pèp mwen an, pou nou pa patisipe nan peche li yo, epi pou nou pa resevwa nan kalamite li yo. Paske peche li yo rive jouk nan syèl la, e Bondye sonje inikite li yo. Rann li menm jan li te rann nou, epi ba li doub selon zèv li yo; nan gode li te plen an, plen pou li doub. Jan li te glorifye tèt li, e jan li te viv nan delis, konsa bay li touman ak lapenn; paske li di nan kè li: Mwen chita kòm yon larenn, mwen pa vèv, e mwen p ap janm wè lapenn. Se poutèt sa kalamite li yo va vini nan yon sèl jou: lanmò, dèy, ak grangou; epi li va nèt ale boule nan dife; paske Senyè Bondye ki jije li a gen fòs. E wa latè yo, ki te fè fònikasyon avèk li e ki te viv nan delis ansanm avè l, va kriye sou li, e va plenn pou li, lè yo va wè lafimen dife li a, yo kanpe byen lwen poutèt lakrent pou touman li, y ap di: Malè! Malè pou gwo vil Babilòn sa a, vil pisan sa a! paske nan yon sèl lè jijman ou vini. E machann latè yo va kriye e yo va nan dèy poutèt li; paske pèsonn pa achte machandiz yo ankò. Revelasyon 18:4–11.
Mo ki itilize senk fwa kòm “lè” nan liv Danyèl la toujou reprezante yon kalite jijman. Kalite jijman an detèmine pa kontèks pasaj kote li itilize a. Nan Danyèl chapit kat, mo “lè” a itilize an premye pou anonse jijman k ap vini an, kit se jijman ankèt la ki te kòmanse 22 oktòb 1844, kit se jijman egzekitif la ki kòmanse nan lwa dimanch lan. Nan toude ka yo, jijman ankèt la oswa jijman egzekitif la se jijman pwogresif. Jijman egzekitif papote a kòmanse nan lwa dimanch lan Ozetazini. Sa make “lè” kote jijman egzekitif papote a kòmanse, e “lè” sa a se “lè” gwo tranblemanntè a nan Revelasyon onz la, lè de temwen yo, ki reprezante pa Chadrak, Mechak ak Abèdnego, yo jete yo nan gwo fou a kòm drapo ki leve anwo a tankou lame pisan Ezekyèl la. “Lè” sa a se lè ekriti a parèt sou miray Bèlchaza a.
“Navigasyon Tasis” yo, ki reprezante estrikti liy apwovizyònman ekonomik planèt tè a, ap koule nan mitan lanmè yo nan tan sa a, e sa lakòz machann yo ak wa tè a pran laperèz, jan Bèlchaza reprezante sa.
Nan Revelasyon onz, “èdtan” an se lè “twazyèm Malè” Islam nan vini byen vit, epi Setyèm Twonpèt la sonnen, epi nasyon yo vin fache. Tout twa nan senbòl sa yo montre Islam kòm zouti pwovidansyèl Senyè a sèvi avè l pou akonpli touye Belchaza nan menm “èdtan” sa a. Belchaza te touye pa ènmi ki te antre an kachèt nan wayòm li a pa mwayen pòtay yo yo te neglijamman kite ouvè, menm jan ak miray fwontyè ant Meksik ak Etazini yo te neglijamman kite ouvè, pandan “èdtan” “gwo tranblemanntè” a ap pwoche.
Gerizon maladi mòtèl pap la prezante nan dènye sis vèsè chapit onz liv Danyèl la. Nan vèsè sa yo, yo idantifye twa obstak ki depase pandan maladi mòtèl pap la ap geri. Wa Nò a toujou konkeri twa obstak sou chemen li pou rive nan pouvwa siprèm, e sa toujou fèt nan lòd sa a: an premye, ènmi li; an dezyèm, alye li; epi finalman, viktim li. Premye sa ki te konkeri a se te Wa Sid la, ki reprezante Inyon Sovyetik la, dènye ènmi Wòm nan, yo te baleye l ale an 1989. Dezyèm obstak la se bèl peyi a, ki se alye Wòm nan ki te konkeri Izin Sovyetik la pou Wòm, Etazini, ki konkeri nan “lè” n ap konsidere kounye a. Apre sa, twazyèm obstak la, ki reprezante kòm Ejip, montre moman kote pap la pran kontwòl viktim li a, Nasyonzini an.
An 1989, lè lò ouvèti vèsè sa yo te fèt, epi apre sa te gen yon ogmantasyon nan konesans sou vèsè sa yo, yo te rekonèt ke Wòm payen, Wòm papal, epi answit Wòm modèn (ki reprezante kòm Wa Nò a nan sis dènye vèsè chapit onz liv Danyèl la), chak te bezwen simonte twa obstak jewografik anvan yo te tabli kòm yon wayòm. Pou Wòm payen, twa obstak sa yo te reprezante kòm twa direksyon.
Epi soti nan youn ladan yo te parèt yon ti kòn, ki te vin gran anpil anpil, sou bò sid, sou bò solèy leve, epi sou peyi bèl la. Dànyèl 8:9.
Pou Wòm papal la, yo te twa kòn ki te bezwen rache.
Mwen t ap gade kòn yo; epi gade, yon lòt ti kòn leve nan mitan yo, devan ki twa nan premye kòn yo te derasinen nèt: epi gade, nan kòn sa a te gen je tankou je moun, ak yon bouch k ap pale gwo bagay. Daniel 7:8.
Pou Wòm modèn nan (wa nò a), jan sis dènye vèsè Danyèl onz yo reprezante li, twa obstak yo te wa sid la, bèl peyi a, ak Ejip. Menm jan sa te ye pou Wòm payen an ak Wòm papal la, twa obstak sa yo te reprezante obstak jewografik. Wòm modèn nan, ki sis dènye vèsè Danyèl onz yo reprezante kòm wa nò a, te bezwen simonte twa “miray”, epi avèk premye miray la te gen yon “miray” filozofik ki te retire an menm tan yo te retire yon miray literal. An 1989, lè wa nò a te fè Inyon Sovyetik la (wa sid la) tonbe, “miray” filozofik “rido an fè” a te retire, pandan y ap t ap demantle miray Bèlen an.
Nan “lè” jijman Belchaza a, lè ekriti a parèt sou miray la, epi lènmi li yo ap antre an kachèt pa pòtay ki pa t veye yo, “miray” filozofik separasyon ant legliz ak leta a retire, pandan Islam twazyèm Malè a antre an kachèt pa “miray” ki te san siveyans sou fwontyè sid peyi gloriye a.
Lè “Lejip”, ki reprezante Nasyonzini, va konkeri, epi “mi filozofik souvrènte nasyonal la” va retire, pandan chak nasyon ap fòse aksepte gouvènman mondyal inik la ke jennès Ti a ap dirije a. Lè sa a, yon efondreman finansye pral fèt ki pral pwodui lalwa masyal ak despotis dènye jou yo. Li ka byen posib pou yon bagay rive sou yon lari yo rele “Wall Street”.
“Menm mwayen yo kounye a yo envesti avèk anpil avaris nan kòz Bondye a, epi yo kenbe avèk egoyis, nan yon ti tan ankò yo pral jete yo ansanm ak tout zidòl bay tòpiyè ak denich. Lajan pral byento pèdi valè li avèk yon vitès toudenkou lè reyalite sèn etènèl yo ap louvri devan sans lèzòm.” Welfare Ministry, 266.
Nou kontinye etid nou sou Bèlchaza nan pwochen atik la.
“Jodi a, menm jan ak nan jou Eli yo, liy demakasyon ki separe pèp Bondye a ki obeyi kòmandman li yo ak moun k ap adore fo dye yo trase byen klè. ‘Jiskilè n ap ezite ant de opinyon?’ Eli te rele; ‘si Seyè a se Bondye, swiv li; men si se Baal, swiv li.’ 1 Wa 18:21. E mesaj pou jodi a se: ‘Gran Babilòn nan tonbe, li tonbe…. Soti ladan li, pèp mwen an, pou nou pa patisipe nan peche li yo, e pou nou pa resevwa nan kalamite li yo. Paske peche li yo rive jouk nan syèl la, e Bondye sonje inikite li yo.’ Revelasyon 18:2, 4, 5.”
“Tan an pa lwen ankò lè eprèv la va rive sou chak nanm. Y ap fè presyon sou nou pou nou obsève fo saba a. Konfli a va fèt ant kòmandman Bondye yo ak kòmandman lèzòm yo. Moun ki, pa etap pa etap, te sede devan egzijans mond lan epi ki te konfòme yo ak koutim mond lan, lè sa a va sede devan otorite ki anplas yo, olye yo soumèt tèt yo anba rizib, ensilt, menas prizon, ak lanmò. Lè sa a, lò a va separe ak salte a. Vrè pyete a va parèt byen klè, distenge ak aparans li ak briyan fo dekò li yo. Anpil zetwal nou te admire pou klate yo va etenn nan fènwa. Moun ki te pran sou yo bijou sanktyè a, men ki pa abiye ak jistis Kris la, lè sa a va parèt nan wont pwòp toutouni pa yo.” Prophets and Kings, 187, 188.