Ekriti ki te sou miray la, ansanm ak entèpretasyon Danyèl te bay Bèlchaza, reprezante pwononsyasyon final la kont ni kòn Repibliken aposta a ni kòn Pwotestan aposta a nan Etazini. Istwa kòmansman an, ni pa zansèt fondatè Etazini yo ni pa pyonye Advantis yo, ekri klèman nan dosye a; men, leson ak avètisman ki ladan yo te mete sou kote pandan “kat jenerasyon”. Bèlchaza reprezante verite sa a pafètman.
Li pa nesesè pou defini yon peryòd tan egzak pou deside ki sa yon jenerasyon reprezante, paske Pawòl Bondye pa janm fè fayit, e li deklare klèman se nan katriyèm jenerasyon an Bondye fèmen liv yo sou nasyon ki te revòlte kont volonte Li te revele a.
Epi Bondye pale tout pawòl sa yo, li di: Se mwen menm SENYÈ a, Bondye pa ou a, ki fè ou soti nan peyi Lejip, soti nan kay esklavaj la. Ou pa dwe gen lòt bondye devan mwen. Ou pa dwe fè pou tèt pa ou okenn estati taye, ni okenn resanblans ak anyen ki anwo nan syèl la, ni ki anba sou tè a, ni ki nan dlo anba tè a. Ou pa dwe bese tèt ou devan yo, ni sèvi yo; paske mwen menm, SENYÈ a, Bondye pa ou a, se yon Bondye ki jalou, ki pini inikite papa yo sou pitit yo jouk nan twazyèm ak katriyèm jenerasyon moun ki rayi mwen; epi ki fè mizèrikòd pou dè milye moun ki renmen mwen epi ki kenbe kòmandman mwen yo. Egzòd 20:1.
Nan dènye jenerasyon an, e konsa jenerasyon pwofetik “katriyèm jenerasyon” ansyen Izrayèl la, ni Jan Batis ni Kris te idantifye jenerasyon sa a kòm yon jenerasyon sèpan pwazon.
Nou menm, ras sèpan mechan yo, kijan nou ka pale bon bagay, nou menm ki mechan? Paske se nan abondans kè a bouch la pale. Yon bon moun, soti nan bon trezò kè li, li fè sòti bon bagay; men yon move moun, soti nan move trezò a, li fè sòti move bagay. Men mwen di nou sa: pou tout pawòl initil lèzòm va pale, y ap rann kont pou yo nan jou jijman an. Paske se dapre pawòl ou w ap jistifye, e se dapre pawòl ou w ap kondane. Matye 12:34–37.
Nan dènye jenerasyon bèt ki soti sou tè a, li pale tankou yon dragon (yon sèpan pwazonnen). Depi 1863 jouk rive nan lwa dimanch lan, kòn Repibliken an te vire do bay Konstitisyon Etazini an. Benediksyon Bondye te akòde nasyon an te fè kè sitwayen yo ak dirijan yo detounen de responsablite yo pou pwoteje prensip ki te pwodui richès ak abondans yo te vin ap jwi, epi yo te bliye motivasyon ki te gide zansèt fondatè yo lè yo te prepare dokiman sakre a ki te pwodui richès ak abondans sa yo, e se menm richès ak abondans sa yo yo te vin pèmèt sedui yo. Yo pa t sèlman bliye objektif dokiman sakre a, men yo te bliye tou responsablite yo pou prezève prensip ki ladan l yo.
Depi 1863, jouk rive jis nan lwa dimanch lan, vrè kòn pwotestan an (Adventis), te vire do bay verite fondamantal li yo ke Bondye te tabli atravè ministè William Miller. Benediksyon Bondye te vide sou Adventis la te fè kè sitwayen yo ak chèf yo detounen de responsablite yo pou pwoteje prensip ki te pwodui richès espirityèl yo te vin jwi a, epi yo te bliye objektif pyonye yo lè yo te pwodui mesaj ki reprezante sou de tablo sakre yo, ki te fèt pou tabli richès pwofetik yo te dwe veye sou li epi pwoklame.
Lè Senyè a te antre nan alyans avèk ansyen Izrayèl sou Mòn Sinayi, Li te bay de tab sakre ki te gen dis lwa Li yo, ki te dwe sèvi kòm senbòl relasyon alyans Li avèk pèp Li a. Lè Li te tabli fèt anyèl yo, Li te bay lòd pou, nan Pannkòt, te gen yon ofrann de pen, ki te dwe leve anlè. Ofrann balanse de pen yo se te sèl ofrann nan sèvis sanktyè a ki te dwe gen ledven ladan l nan preparasyon li (yon senbòl peche lèzòm, mechanste, malveyans, ak ipokrizi).
Konpliman nou pa bon. Èske nou pa konnen yon ti ledven fè tout pat la leve? Se poutèt sa, retire vye ledven an nèt, pou nou ka tounen yon nouvo pat, menm jan nou deja san ledven. Paske Kris la menm, Pak nou an, te ofri an sakrifis pou nou. Se poutèt sa, ann selebre fèt la, pa avèk vye ledven, ni avèk ledven mechanste ak malisite, men avèk pen san ledven senserite ak verite. 1 Korentyen 5:6–8.
Pandanstan, pandan yon foul moun san kantite t ap rasanble, tèlman yo t ap foule youn sou lòt, li kòmanse di disip li yo anvan tout bagay: Veye nou ak ledven Farizyen yo, ki se ipokrizi. Lik 12:1.
De pen balanse yo ki te leve kòm yon ofrann balanse, te senbòl drapo a nan san karannkat mil yo, ki, menm si yo te pechè, te, pa mwayen puisans Bondye, retire ledven mechanste, malis ak ipokrizi yo. Ledven ki te nan pen yo te reprezante lèzòm (pechè), ki te venk peche atravè pwosesis pirifikasyon an, ki prezante kòm lefèt ke yo te “kwit” pa dife fou mesaje alyans lan nan Malachi chapit twa. Pen yo te reprezante tou “pen syèl la”, paske lè yo te ofri yo, yo te dwe leve yo anlè nan syèl la kòm yon ofrann balanse.
Nan fèt Lapannkòt la, lè akonplisman tipifikasyon de pen yo ki te ofri pandan tout ane yo nan fèt Lapannkòt la te rive, disip Kris yo te kòmanse travay pou rele yon lòt gwoup (dezyèm pen an) soti nan mitan mond Janti yo. Lè sa a, t ap gen de pen ki toude pirifye anba peche (ledven).
De tab de Gwo Dis Kòmandman yo te vin tounen senbòl relasyon alyans ansyen Izrayèl la, e de pen yo te balanse yo reprezante relasyon alyans avèk legliz kretyen premye tan an. Nan kòmansman istwa bèt tè a, yo te bay de tab sakre Abakik yo kòm senbòl relasyon alyans Izrayèl modèn nan, vrè kòn Pwotestan an, menm jan Konstitisyon sakre a te bay kòn Repibliken an. Kounye a Senyè a ap rele san karannkat mil yo pou yo leve kanpe tankou yon lame pwisan, e lè yo fè sa, y ap leve yo kòm yon ofrann balanse (drapo) pandan y ap jete yo nan fou a ki chofe sèt fwa pi cho.
Bandwòl sa a reprezante lwa Dis Kòmandman yo; li reprezante tou sila yo k ap mache nan dife fou a avèk Pen vivan ki soti nan Syèl la bò kote yo; epi li reprezante ankò sila yo ki soutni ansèyman fondamantal yo ki senbolize sou de tab sakre Abakik yo. Tout anblèm sa yo tout jwenn reprezantasyon yo nan de temwen yo nan Revelasyon chapit onz la.
Jijman Bèlchaza a reprezante temwayaj kont toude kòn bèt tè a. Nan tan jijman sa a, te gen yon sèl fanm (yon legliz) ki te konprann sèl gason nan wayòm nan ki te kapab rekonèt epi entèprete ekriti a se te Danyèl.
Mwen tande pale de ou, yo di ou kapab bay entèpretasyon epi rezoud sa ki difisil yo. Kounye a, si ou kapab li ekriti a epi fè m konnen entèpretasyon li, yo va abiye ou ak twal wouj violèt, yo va mete yon chenn an lò nan kou ou, epi ou va twazyèm chèf nan wayòm nan. Lè sa a, Danyèl reponn, li di devan wa a: Se pou kado ou yo rete pou ou menm, epi bay rekonpans ou yo bay yon lòt; men, m ap li ekriti a pou wa a, epi m ap fè l konnen entèpretasyon li.
Wè wa, ô wa, Bondye ki anwo nan syèl la te bay Nebikadneza, papa ou, yon wayòm, grandè, glwa ak onè. E poutèt grandè li te ba li a, tout pèp, nasyon ak lang yo te tranble e yo te pè devan li: moun li te vle, li te touye; moun li te vle, li te kite viv; moun li te vle, li te leve yo anlè; epi moun li te vle, li te desann yo. Men lè kè li te vin leve, e lespri li te vin di nan lògèy, yo te wete l sou twòn wayal li a, e yo te retire glwa li nan men li. Yo te chase l lwen pami pitit lèzòm; yo te fè kè li vin tankou bèt yo, e kay li te avèk bourik sovaj yo; yo te ba li zèb pou l manje tankou bèf, e kò li te mouye ak lawouze syèl la, jouk li te rekonèt Bondye ki anwo nan syèl la ap gouvène nan wayòm lèzòm, e li mete sou li moun li vle a.
Epi ou menm, pitit li a, ò Bèlchaza, ou pa t imilye kè ou, byenke ou te konnen tout bagay sa yo; men ou te leve tèt ou kont Seyè syèl la; yo te pote veso lakay li yo devan ou, epi ou menm, gran chèf ou yo, madanm ou yo, ak fanm kay ou yo, nou te bwè diven ladan yo; epi ou te fè lwanj bondye ajan, lò, kwiv, fè, bwa ak wòch, ki pa wè, ni pa tande, ni pa konnen; men Bondye ki gen souf ou nan men li, e tout chemen ou yo se pou li, ou pa t bay glwa: Se lè sa a pati men an te voye soti bò kote li; epi ekriti sa a te ekri. Men ekriti ki te ekri a: MENE, MENE, TEKEL, UPHARSIN. Men entèpretasyon bagay la: MENE; Bondye konte wayòm ou an, e li mete fen ladan li. TEKEL; Yo peze ou nan balans yo, epi yo jwenn ou manke pwa. PERES; Wayòm ou an divize, e yo bay li bay Mèd yo ak Pès yo.
Lè sa a, Bèlchaza bay lòd; yo abiye Danyèl ak twal wouj violèt, yo mete yon chenn an lò nan kou li, epi yo fè yon pwoklamasyon osijè li, pou l te vin twazyèm chèf nan wayòm nan. Men, menm nwit sa a, yo touye Bèlchaza, wa Kaldeyen yo. Epi Dariyis, Mèd la, pran wayòm nan, li te gen anviwon swasantdezan. Danyèl 5:16–31.
Lè lwa dimanch lan pral tabli Ozetazini, gode inikite a ak gode tan pwobasyon an pral plen, ni pou nasyon an, ni pou kòn Repibliken aposta a, ni pou kòn Pwotestan aposta a; paske Bondye va gen tan “konte” (sizyèm) “wayòm” nan, “epi fini avè l.” Toude kòn yo, ansanm ak nasyon an, va fin “peze nan balans yo” (nan jijman k ap fèt nan sanktyè a), “epi jwenn yo manke.” Lè sa a, Etazini va “divize,” pandan lagè sivil ak despotis ap vini apre sa, epi y ap remèt li bay setyèm ak uityèm wayòm yo nan pwofesi biblik la.
Konsènan moun Amori yo, Senyè a te di: “Nan katriyèm jenerasyon an, yo va tounen isit ankò; paske mechanste moun Amori yo poko rive nan mezi li nèt.” Malgre nasyon sa a te parèt aklè poutèt idolatri li ak koripsyon li, li poko t ranpli gode mechanste li nèt, e Bondye pa t vle bay lòd pou detwi l nèt ale. Pèp la te gen pou wè pisans diven an manifeste yon fason byen remakab, pou yo te ka rete san okenn eskiz. Kreyatè a, ki plen konpasyon, te dispoze sipòte mechanste yo jouk nan katriyèm jenerasyon an. Lè sa a, si pa t gen okenn chanjman pou pi byen, jijman Li yo te gen pou tonbe sou yo.
“Avèk yon presizyon ki pa ka twonpe, Enfini an kontinye kenbe kont ak tout nasyon yo. Pandan mizèrikòd li ap ofri ansanm ak apèl pou repantans, kont sa a ap rete louvri; men lè chif yo rive nan yon sèten nivo Bondye fikse, sèvis kòlè li a kòmanse. Kont la fèmen. Pasyans Bondye a sispann. Pa gen okenn lòt siplikasyon mizèrikòd ankò an favè yo.
“Pwofèt la, pandan li t ap gade atravè syèk yo, te wè tan sa a devan vizyon li. Nasyon epòk sa a yo te resevwa mizèrikòd san parèy. Yo te ba yo pi chwa benediksyon syèl la, men yo ekri kont yo yon ògèy ki vin ogmante, avaris, idolatri, mepri pou Bondye, ak yon engratitid ki ba. Yo ap prese fèmen kont yo avèk Bondye.”
“Men, sa ki fè m tranble se lefèt ke sila yo ki te resevwa pi gwo limyè ak pi gwo privilèj yo vin kontamine pa mechanste k ap domine a. Anba enfliyans moun enjis ki bò kote yo, anpil moun, menm pami sila yo ki fè pwofesyon yo kenbe verite a, vin frèt epi yo kite gwo kouran mal la pote yo ale. Mepri jeneral yo voye sou vrè pyete ak sentete a fè sila yo ki pa rete kole sere ak Bondye pèdi reverans yo pou lalwa Li. Si yo t ap suiv limyè a epi obeyi verite a soti nan kè yo, lalwa sen sa a t ap parèt menm pi presye toujou pou yo lè yo wè yo meprize li konsa epi mete l sou kote. Plis mank respè pou lalwa Bondye a vin parèt aklè, se plis liy separasyon ant moun k ap obsève li yo ak lemonn nan vin pi klè. Lanmou pou prensip diven yo ogmante lakay yon gwoup, menm jan mepri pou yo ogmante lakay yon lòt gwoup.”
“Kriz la ap pwoche avèk anpil vitès. Chif k ap monte byen vit yo montre tan vizitasyon Bondye a prèske rive. Menmsi Li pa prese pini, sepandan Li va pini, e sa byen vit. Moun k ap mache nan limyè a ap wè siy danje k ap pwoche a; men yo pa dwe chita an silans, san sousi, ap tann destriksyon an, pandan y ap konsole tèt yo ak kwayans ke Bondye va pwoteje pèp Li a nan jou vizitasyon an. Byen lwen sa. Yo ta dwe reyalize se devwa yo pou yo travay avèk dilijans pou sove lòt moun, pandan y ap gade vè Bondye ak yon lafwa solid pou jwenn èd. ‘Lapriyè cho e pisan yon moun jis gen anpil fòs.’”
“Ledven pyete a pa fin pèdi tout pouvwa li nèt. Nan moman kote danje ak dekourajman legliz la pi gwo, ti gwoup moun ki kanpe nan limyè a ap soupiye epi kriye poutèt abominasyon k ap fèt nan peyi a. Men, pi espesyalman toujou, priyè yo ap monte an favè legliz la, paske manm li yo ap aji dapre fason lemonn.”
“Lapriyè sensè ti gwoup fidèl sa a pa pral fèt pou gremesi. Lè Senyè a va soti kòm yon vanjè, Li va vini tou kòm yon pwotektè pou tout moun ki te konsève lafwa a nan pite li epi ki te kenbe tèt yo san tach nan mond lan. Se nan moman sa a Bondye te pwomèt pou l fè jistis pou pwòp eli pa Li yo, ki rele nan pye Li lajounen kou lannuit, menm si Li pran anpil tan avèk yo.
“Kòmandman an se: ‘Pase nan mitan vil la, nan mitan Jerizalèm, epi mete yon mak sou fwon mesye yo ki ap soupiye e ki ap rele poutèt tout abominasyon k ap fèt nan mitan li a.’ Moun sa yo ki t ap soupiye e ki t ap rele yo te konn pwoklame pawòl lavi yo; yo te reprimande, konseye, epi sipliye. Kèk nan moun ki te konn dezonore Bondye yo te repanti e yo te imilye kè yo devan Li. Men, laglwa Senyè a te kite Izrayèl; byenke anpil te toujou kontinye pratike fòm relijyon an, pisans ak prezans Li te manke.” Testimonies, volim 5, 208–210.
Moun yo senbolize pa Danyèl pandan li te kanpe devan Belchaza, ki konnen « Lavni pou Amerik », yo pral resevwa « wòb wouj violèt » Danyèl la, yon « kolye an lò », epi yo pral pwoklame yo kòm « twazyèm chèf nan wayòm nan ». Wouj violèt se siy ak koulè premye pitit yo, ki resevwa yon pòsyon doub nan eritaj Papa a, e se yo menm ki san karantkatmil yo.
Sa yo se moun ki pa t sal ak fanm; paske yo se vyèj. Sa yo se moun ki swiv Ti Mouton an kote li ale. Yo te rachte pami lèzòm, kòm premye fwi pou Bondye ak pou Ti Mouton an. Revelasyon 14:4.
Nan de pen sa yo leve anlè kòm yon siy, se premye pitit la (premye fwi yo) yo mete yon fil wouj violèt sou men li.
Epi sa, pandan li t ap akouche, youn nan timoun yo lonje men l deyò; epi fanmsaj la pran l, mare yon fil wouj sou men l, li di: Se li ki sòti an premye. Men, pandan li t ap rale men l tounen, gade, frè li a soti; epi li di: Ki jan ou fè fè yon twou pou pase konsa? Se poutèt sa yo rele non li Farèz. Apre sa, frè li a soti, li menm ki te gen fil wouj la sou men li; epi yo rele non li Zara. Jenèz 38:28–30.
Premye mansyone “wouj violèt” nan Ekriti yo se lè “Zarah,” ki se premye pitit la, e ki gen non ki vle di “yon limyè k ap leve,” te soti an premye nan mitan marasa Jida te fè yo. Manman an, Tamà (ki te fè kòm pwostitiye), te madanm move pitit gason Jida a ki te mouri. Zarah, “limyè k ap leve” a, te soti nan tribi Jida a, e li te gen yon fil wouj violèt sou men li. “Pharez” vle di fè yon brèch, e li reprezante sila yo ki detache yo de papote a, epi ki soti Babilòn pandan kriz lwa dimanch la.
“Liy wouj violèt” la te sèvi tou kòm siy ki te pwoteje jennès Jeriko a, lè vil Jeriko te detwi.
Gade, lè nou antre nan peyi a, ou va mare kòd sa a an fil wouj violèt nan fenèt kote ou te fè nou desann lan; epi ou va rasanble bò kote ou papa ou, manman ou, frè ou yo, ak tout moun lakay papa ou. Epi sa va rive, nenpòt moun ki soti deyò pòt kay ou al nan lari a, san li va sou tèt pa li, epi nou menm n ap san koupab; men nenpòt moun ki va avèk ou anndan kay la, san li va sou tèt pa nou, si yon men ta leve sou li. Men, si ou fè konnen zafè pa nou sa a, lè sa a nou va delivre anba sèman ou te fè nou fè a. Epi li di: Dapre pawòl nou yo, konsa se pou sa fèt. Epi li voye yo ale, e yo pati; epi li mare kòd wouj violèt la nan fenèt la. Jozye 2:18–21.
Rad wouj violèt Danyèl la montre ke li reprezante san karan-kat mil yo, premye nan de pen balanse yo ki leve anlè. Kòm pen, yo reprezante Pen syèl la, yo menm ki te mete yon rad wouj violèt sou li nan sal komen an sou chemen li pou ale nan kwa a. Nan sal fèt Bèlchaza a, ki te tipifye sal komen an kote yo te mete yon rad wouj violèt sou Jezi, yo bay li a moun ki konprann kriz ki toupre a nan “Future for America”.
Lè sa a, sòlda gouvènè a mennen Jezi nan pretwa a, epi yo rasanble tout kòwòt sòlda yo bò kote li. Yo dezabiye li, epi yo mete yon gwo rad wouj violèt sou li. Matye 27:27, 28.
Wòb yo bay moun Danyèl reprezante yo se wòb jistis Kris la, ki blan.
Annou rejwi e annik kontan, epi annou bay li glwa; paske maryaj Ti Mouton an rive, e madanm li pare tèt li. E yo te bay li pou l abiye ak twal fin blan, pwòp e klere; paske twal fin blan an se jistis sen yo. Revelasyon 19:7, 8.
Wòb yo bay sa yo ki reprezante kòm Danyèl la se ni wouj violèt ni blan, paske wòb yo te lave ak savon foulon an, pa foulon Malachi chapit twa a, lè li pirifye pitit gason Levi yo.
Men kiyès ki kapab sipòte jou vini li a? e kiyès ki va kanpe lè li parèt? paske li tankou dife rafinè a, e tankou savon foulon yo: Epi li va chita tankou yon rafinè ak yon moun k ap pirifye ajan; epi li va pirifye pitit gason Levi yo, e li va netwaye yo tankou lò ak ajan, pou yo ka ofri bay Seyè a yon ofrann nan ladwati. Malachi 3:2, 3.
Wòb la blan, men se sèlman paske yo te lave l nan san wouj violèt Ti Mouton an.
Epi soti nan Jezi Kris la, ki se temwen fidèl la, premye pitit ki leve soti vivan pami mò yo, ak chèf wa tè a. A li menm ki te renmen nou, e ki lave nou anba peche nou yo nan pwòp san pa li, epi ki fè nou wa ak prèt pou Bondye ak Papa li a; a li menm glwa ak dominasyon pou tout tan tout tan. Amèn. Revelasyon 1:5, 6.
Premye fwa yo mansyone yon chenn annò, se lè yo mete Jozèf nan tèt peyi Lejip.
Epi Farawon di Jozèf: Gade, mwen mete ou sou tout peyi Lejip la. Epi Farawon wete bag li nan men li, li mete l nan men Jozèf, li abiye l ak rad twal fen blan, epi li mete yon chenn an lò nan kou li; epi li fè l monte nan dezyèm cha li te genyen an; epi yo t ap rele devan li: Bese jenou! Konsa li mete l chèf sou tout peyi Lejip la. Epi Farawon wete bag li nan men li, li mete l nan men Jozèf, li abiye l ak rad twal fen blan, epi li mete yon chenn an lò nan kou li. Jenèz 41:41–43.
Rezon an ki fè Farawon te nonmen Jozèf kòm chèf sou Ejip, se paske Jozèf te kapab entèprete rèv Farawon an sou “sèt tan,” anrapò ak souf destriktif “van lès” la.
Epi Farawon di Jozèf: Nan rèv mwen, gade, mwen te kanpe sou bò larivyè a. Epi, gade, sèt bèf te monte soti nan larivyè a, yo te gra e bèl nan aparans; epi yo t ap manje nan yon savann. Epi, gade, sèt lòt bèf te monte apre yo, mèg, lèd anpil nan aparans, e zo ak po, tankou mwen pa t janm wè nan tout peyi Lejip la poutèt jan yo te move. Epi bèf mèg yo ak bèf lèd yo te manje premye sèt bèf gra yo. Epi lè yo te fin manje yo, sa pa t ka konnen yo te manje yo; men yo te toujou lèd nan aparans, tankou okòmansman. Se konsa mwen leve. Epi mwen te wè nan rèv mwen, e, gade, sèt zòrèy ble te pouse sou yon sèl tij, plen e bon. Epi, gade, sèt zòrèy ble, chèch, mèg, e van solèy leve a te boule yo, te pouse apre yo. Epi zòrèy ble mèg yo te devore sèt bon zòrèy ble yo. Epi mwen te rakonte sa bay majisyen yo; men pa t gen youn ki te kapab esplike m sa. Epi Jozèf di Farawon: Rèv Farawon an se yon sèl. Bondye fè Farawon wè sa li pral fè. Jenèz 41:17–25.
Jozèf te entèprete rèv Farawon an selon prensip “liy sou liy”, paske li te premye fè Farawon konnen de rèv yo se te yon sèl. Apre sa, li te entèprete mo “sèt” la, ki te asosye ak “bèf” yo ak “zòrèy” yo, kòm senbòl. Mo “sèt” la nan pasaj la se menm mo yo tradui kòm “sèt fwa” nan Levitik vennsis. Jozèf te entèprete “sèt” la kòm yon senbòl sèt ane, oswa de mil senksan venn jou. Jozèf ak Danyèl toude t ap entèprete yon senbòl “sèt fwa” Levitik vennsis la.
Nan rèv Farawon an, se zòrèy mayi yo ki te “cheche anba van lès la” ki te pwodui grangou a. Liy sou liy, jan Jozèf sèvi avè l dirèkteman, “van lès la” idantifye se Islam ki pwodui peryòd grangou a ak efondreman ekonomik la ki kòmanse lè yo bay Jozèf ak Danyèl kolye an lò a, ki reprezante leve drapo a pou lemonn (Ejip Jozèf la), epi pou rele lòt twoupo Bondye a soti nan Babilòn (Danyèl la).
De kòn Etazini yo reprezante tout pouvwa pwofesi Bib la ki prezante kòm de nasyon. Sa ta gen ladan Lafrans, ki pwofetikman konpoze de Sodòm ak Lejip, epi Izrayèl ki te konpoze de wayòm nò a ak wayòm sid la, ansanm ak Anpi Medo-Pès la. De kòn Medo-Pès yo nan Danyèl chapit uit la montre ke youn nan kòn wayòm nan leve an dènye.
Apre sa mwen leve je m, mwen gade; epi, gade, devan larivyè a te kanpe yon belye ki te gen de kòn; de kòn yo te wo, men youn te pi wo pase lòt la, epi sila ki te pi wo a te pouse apre. Danyèl 8:3.
De kòn Mèd-Pès yo reprezante de kòn bèt tè a, e konsa youn nan kòn bèt tè a dwe pi wo epi leve an dènye. Nan tan lafen an an 1798, rèy bèt tè a te kòmanse, epi kòn Pwotestantis la te mennen sou Mòn Kamèl pa Eli pwofèt la, ki te reprezante pa William Miller. Te gen pou gen yon konfwontasyon ki t ap manifeste yon diferans ant vrè pwofèt la ak fo pwofèt la, e sa t ap akonpli nan eprèv Mòn Kamèl la, ki te dewoule depi 11 out 1840 rive jis 22 oktòb 1844.
Advantis milerit la te idantifye pa pwovidans kòm vrè pwofèt la, an menm tan an kote denominasyon pwotestan Etazini yo te retounen bò kote Wòm papal la, epi yo te vin tounen pitit fi li yo. An 1863, vrè kòn pwotestan Advantis milerit la te retounen nan menm kominyon ak pwotestantis aposta a lè li te retounen nan menm metòd etid Labib ki kòwonpi ak pwotestantis aposta a, pandan yo te kòmanse travay pwogresif yo pou rejte mesaj Eli a. Nan menm peryòd tan sa a, Lagè Sivil Etazini an te kòmanse. (Remake byen ke lè Sentespri a rejte, lè sa a lòt lespri a pran kontwòl, epi lagè toujou rezilta a.) Lè sa a, nasyon an te literalman, politikman ak pwofetikman divize. Depi lè sa a, kòn Repiblikenis la t ap angaje nan yon lit k ap vin pi entans ant de pati politik prensipal yo.
Depi 1863, yon senbòl divizyon, paske ane sa a te menm sant lagè sivil la ant Nò ak Sid, te parèt de faksyon politik nan kòn Repibliken an ak de faksyon nan kòn Pwotestan an, ki te fòme ak pati Demokrat ak Repibliken yo, ansanm ak Pwotestan aposta ki kenbe dimanch ak sila yo ki kenbe Saba a. Divizyon doub chak kòn te prefigire nan jou Kris la pa Sadiseyen yo ak Farizyen yo. Yon gwoup te rejte prensip fondatè yo nètale, epi lòt la te deklare li t ap soutni prensip fondatè yo, men finalman li te ranplase yo ak tradisyon ak koutim lèzòm.
Nan dat 11 septanm 2001, peryòd tès imaj bèt la te inisye pwofetikman, e li rive nan pik li nan lwa dimanch la, oswa nan fèt gwo sou Belchaza te fè nan sou. Lwa dimanch la se mak ki idantifye ke konbinezon legliz ak leta a rive nan devlopman total li. Nan moman sa a, de kòn Repiblikanis aposta a ak Pwotestantis aposta a vin tounen yon sèl kòn aposta, e se lè sa a yo fè Danyèl tounen twazyèm kòn nan, oswa twazyèm chèf la, oswa vrè kòn pwotestan an ki leve an dènye e ki pi wo, paske se lè sa a yo leve l anlè tankou yon drapo.
Jozèf ak Danyèl se menm liy pwofesi a, paske liy sou liy, tout pwofèt yo ap idantifye dènye jou yo. Yo toude te rekonèt “sèt tan yo” lè yo te wè sa. “Van lès” Islam nan ap antre anba miray la, pandan y ap bay Beltchaza ak Farawon entèpretasyon yo sou sa “Lavni Amerik la” ye. Yo abiye ak “wòb wouj violèt” jistis Kris la, ki se “wòb blan” nan, ki vin fèt konsa pa san Kris la. Yo leve anlè tankou yon drapo, epi yo reprezante tankou yon kouwòn, oswa yon chenn an lò, pandan yo vin twazyèm chèf la ki monte pi wo e ki monte an dènye.
N ap kontinye ak Dànyèl chapit sis la, nan pwochen atik la.
“Nan dènye nuit sa a, nan foli demans sa a, Bèlchaza ak gran chèf li yo te fin ranpli mezi koupabilite pa yo ansanm ak koupabilite wayòm Kaldeyen an. Men Bondye pa t kapab ankò, ak men ki te konn kenbe sa dèyè a, anpeche malè ki t ap vini an. Atravè anpil dispozisyon pwovidans li yo, Bondye te chèche anseye yo respè pou lalwa li. ‘Nou ta geri Babilòn,’ Li te deklare konsènan sila yo ki jijman yo te deja rive jouk nan syèl la, ‘men li pa geri.’ Jeremi 51:9. Poutèt etranj pèsevèsyon kè lèzòm, Bondye te finalman wè li nesesè pou pwononse santans irevokab la. Bèlchaza te gen pou l tonbe, e wayòm li an te gen pou l pase nan men lòt moun.” Prophets and Kings, 530.