Danyèl chapit sis la se twazyèm liy nan premye sis chapit Danyèl yo, ki prezante dirèkteman yon ilistrasyon sou kriz lwa dimanch lan. Nan chapit twa a, estati lò Nebikadneza a, ak twa mesye diy yo, reprezante drapo a ki leve anlè, epi tout lemonn ap gade li.
Lè sa a, wa Nebikadneza voye fè rasanble satrap yo, prefè yo, gouvènè yo, jij yo, trezorye yo, konseye yo, majistra yo, ansanm ak tout chèf pwovens yo, pou yo vini nan seremoni konsakrasyon estati wa Nebikadneza te fè leve a. Dànyèl 3:2.
Nan chapit twa a, twa diyit yo te refize bese tèt yo, epi aksyon yo te fè pèsekisyon founo dife a tonbe sou yo; tandiske Danyèl, nan chapit sis la, bese tèt li twa fwa pa jou, epi aksyon li te fè pèsekisyon twou lyon an tonbe sou li. Liy sou liy, yo reprezante pèsekisyon lwa dimanch lan kòm yon desizyon adorasyon ki, nan toude ka yo, te deja detèmine pa fidèl yo. Moun yo reprezante pa konbinezon twa ak youn nan, ki senbolize san karannkat mil yo, te deja byen tabli nan verite a anvan soukous pèsekisyon an rive.
“Zanj lan di: ‘Renonse tèt nou; nou dwe fè vit.’ Kèk nan nou te gen tan pou nou resevwa verite a epi pou nou avanse pa etap, e chak etap nou te fè te ban nou fòs pou nou fè pwochen an. Men kounye a tan an prèske fini, e sa nou te pase plizyè ane ap aprann, yo menm yo pral oblije aprann li nan kèk mwa. Yo pral gen anpil bagay tou pou yo dezaprann ak anpil bagay pou yo aprann ankò. Moun ki pa ta resevwa mak bèt la ak estati li lè dekrè a va soti a, dwe gen detèminasyon depi kounye a pou yo di: Non, nou pap respekte enstitisyon bèt la.” Early Writings, 68.
Nan chapit senk, lwa dimanch la ap pale sou fen bèt ki soti sou tè a, ansanm ak jijman lènmi yo te pote lè yo te pase nan miray la.
Nan nwit sa a, yo touye Bèlchaza, wa Kaldeyen yo. Epi Dariyis, Med la, pran wayòm nan, li te gen anviwon swasantdezan. Danyèl 5:30, 31.
Nan chapit siz la, yo idantifye sele pèp Bondye a, jan li reprezante pa sele wa a yo mete sou twou lyon an.
Epi yo te pote yon wòch, epi yo mete l sou bouch twou a; epi wa a sele l avèk pwòp bag sele li, ansanm ak bag sele gran chèf li yo, pou desizyon an pa t ka chanje konsènan Dànyèl. Dànyèl 6:17.
Twa liy yo tout kontribye nan karakteristik drapo a yo leve anlè nan yon nwaj, pandan lè gwo tranblemanntè a nan Revelasyon chapit onz la.
Epi yo tande yon gwo vwa ki soti nan syèl la, ki t ap di yo: Monte isit la. Epi yo monte nan syèl la nan yon nwaj; e lènmi yo te gade yo. E menm lè sa a, te gen yon gwo tranblemanntè; yon dizyèm pati nan vil la tonbe, e nan tranblemanntè a sèt mil moun te mouri; e rès yo te pran gwo laperèz, e yo te bay Bondye syèl la glwa. Revelasyon 11:12, 13.
Danyèl chapit sis la idantifye sele pèp Bondye a, men pi presizeman li pale de pinisyon konfederasyon “prezidan yo, gouvènè yo, prens yo, konseye yo, ak kòmandan yo,” ki te twonpe wa a pou l te touye Danyèl. Twonpri wa a (yon senbòl leta), se yon sijè pwofetik enpòtan, ki gen plizyè temwen pwofetik ladan li. Kontrèman ak Nebikadneza nan chapit twa a, oswa Belchaza nan chapit senk la, ki toude pa t okouran de Danyèl ak twa temwen yo jouk apre kriz la te rive, “preferans” Dariyis pou Danyèl anvan kriz la idantifye yon kontèks diferan pou kriz lwa dimanch lan.
Danyèl te “pi pito” pase de lòt prezidan yo, e twa prezidan yo te sou sanven prens yo. Danyèl mete an kontrast sitou ak prezidan yo ak prens yo, e yo te bay li favè pi wo pase de lòt yo ki fòme yon konfederasyon twonpri ki reprezante pa senk (senk vyèj sòt yo).
Sa te fè Dariyis plezi pou l tabli sou wayòm nan sanven (120) satrap, ki ta gen otorite sou tout wayòm nan; epi sou yo, twa prezidan, pami yo Danyèl te premye a, pou satrap yo te rann yo kont, epi pou wa a pa t sibi okenn pèt. Lè sa a, Danyèl sa a te leve pi wo pase prezidan yo ak satrap yo, paske yon lespri ekselan te nan li; e wa a te gen lide mete l sou tout wayòm nan. Lè sa a, prezidan yo ak satrap yo t ap chèche jwenn yon rezon pou akize Danyèl konsènan zafè wayòm nan; men yo pa t kapab jwenn okenn rezon ni okenn fot, paske li te fidèl; ni yo pa t jwenn okenn erè ni okenn fot nan li. Lè sa a, mesye sa yo di: Nou p ap jwenn okenn rezon pou akize Danyèl sa a, si se pa pou nou jwenn li kont li konsènan lalwa Bondye pa li a. Danyèl 6:1–5.
Y ap sèvi ak Dariyis pou ilistre yon twonpri ki fèt kont wa a, ki reprezante dis wa yo (Nasyonzini), nan fen mond lan. Twonpri sa a kontribye nan rayisman dis wa yo (Nasyonzini) manifeste kont jennès la (papote a), sa ki fè yo “lage l’ san anyen epi toutouni,” epi “manje vyann li, epi boule l’ ak dife.”
E dis ch cornes ou te wè sou bèt la, yo menm ap rayi pwostitiye a; y ap fè l tounen yon dezè, y ap kite l toutouni, y ap manje chè l, epi y ap boule l ak dife. Paske Bondye mete nan kè yo pou yo akonpli volonte li, pou yo dakò ansanm, epi pou yo bay wayòm pa yo bay bèt la, jiskaske pawòl Bondye yo fin akonpli. E fanm ou te wè a, se gwo lavil sa a ki ap renye sou wa tè a. Revelasyon 17:16–18.
Nasyonzini yo (setyèm wayòm nan) pral detwi pap la, menm si yo fèk sot bay li wayòm pa yo a, paske yo gouvène sèlman pou yon “ti tan.”
Epi gen sèt wa yo ye: senk tonbe deja, youn la kounye a, epi lòt la poko vini; e lè l vini, li dwe rete sèlman yon ti tan. Revelasyon 17:10.
Nan lwa dimanch lan, sizyèm wayòm pwofesi biblik la, bèt tè a nan Revelasyon trèz la (Etazini), fèk fini reny li pandan swasanndis ane senbolik yo, kote senkyèm wayòm pwofesi biblik la, bèt lanmè a nan Revelasyon trèz la (papote a), te tonbe nan bliye pandan swasanndis ane senbolik sa yo nan Ezayi chapit venntwa a.
Epi sa pral rive nan jou sa a, Tir va tonbe nan oubli pandan swasanndizan, dapre jou yon sèl wa; apre fen swasanndizan yo, Tir va chante tankou yon pwostitye. Pran yon gita, mache toupatou nan vil la, ou menm pwostitye yo te bliye a; fè bèl melodi, chante anpil chante, pou yo ka sonje ou ankò. Epi sa pral rive apre fen swasanndizan yo, Senyè a va vizite Tir, epi li va tounen nan salè pwostitisyon li, li va fè fònikasyon ak tout wayòm latè yo sou tout sifas tè a. Ezayi 23:15–17.
Nan lwa dimanch lan, setyèm wayòm pwofesi biblik la, dis wa yo (Nasyonzini an), kòmanse gouvènen, men sèlman pou yon ti tan; paske wa prensipal dis wa yo a lè sa a kòmanse travay li pou fòse lemonn antye aliyen anba estrikti bèt la, ki se inyon legliz ak leta, epi ki senbolize kòm imaj bèt la.
Apre sa, mwen wè yon lòt bèt k ap monte soti nan tè a; li te gen de kòn tankou yon ti mouton, epi li t ap pale tankou yon dragon. Li egzèse tout pouvwa premye bèt la devan li, epi li fè tè a ak tout moun ki rete sou li adore premye bèt la, sila a ki te gen blesi mòtèl li a geri. Li fè gwo mèvèy, jouk li fè dife desann soti nan syèl la sou tè a devan je lèzòm. Epi li twonpe moun ki rete sou tè a pa mwayen mirak sa yo li te gen pouvwa fè devan bèt la; li di moun ki rete sou tè a pou yo fè yon imaj pou bèt la, sila a ki te resevwa blesi nepe a epi ki te kontinye viv. Revelasyon 13:11–14.
Yon eleman prensipal nan senbolis bèt ki sòti sou tè a (Etazini), ki kòmanse tankou yon ti mouton epi ki fini ap pale tankou yon dragon, se pale li. Nan langaj pwofetik, pale a idantifye yon aksyon otorite lejislatif ak jidisyè yo.
«Lè nasyon an pale, se aksyon otorite lejislatif ak jidisyè li yo.» The Great Controversy, 443.
Lè Etazini te pale premye fwa tankou yon ti mouton, li te pwodui Konstitisyon Etazini an, konsa li te etabli yon tè refij pou moun k ap sove anba pèsekisyon papote a ak wa Ewòp yo.
Epi tè a te ede fanm nan, epi tè a louvri bouch li, epi li vale inondasyon an ke dragon an te voye soti nan bouch li. Revelasyon 12:16.
Nan fen swasanndizan ane senbolik yo, bèt tè a pale ankò, men lè sa a tankou yon dragon, pandan li fòse adorasyon dimanch, ki se mak otorite papal la. Lè mak otorite papal la fòse, yo sonje papote a, epi yo sonje li, lè Kòmandman ki pa t dwe janm bliye a vin ilegal pou yo obsève li.
Sonje jou saba a, pou ou kenbe l sen. Pandan sis jou w ap travay, epi w ap fè tout travay ou; men setyèm jou a se saba Senyè a, Bondye ou la. Nan jou sa a, ou pa dwe fè okenn travay, ni ou menm, ni pitit gason ou, ni pitit fi ou, ni sèvitè gason ou, ni sèvant fi ou, ni bèt ou yo, ni etranje ki anndan pòtay ou yo. Paske nan sis jou Senyè a te fè syèl la ak tè a, lanmè a, ak tout sa ki ladan yo, epi li te repoze sou setyèm jou a; se poutèt sa Senyè a te beni jou saba a, e li te mete l apa kòm yon bagay sen. Egzòd 20:8–11.
Lè sa a, apostazi nasyonal la vin swiv pa dega nasyonal, epi twa pisans ki mennen lemonn nan Armagedon mete men ansanm.
«Pa dekrè ki fè respekte etablisman Pap la an vyolasyon lalwa Bondye a, nasyon nou an ap koupe tèt li nèt ak jistis. Lè Pwotestantis la va lonje men li lòt bò gwo twou ki separe a pou l pran men pouvwa women an, lè li va lonje lòt bò gwo twou san fon an pou l mare men ak Espirityalis, lè, anba enfliyans inyon sa a ki gen twa pati, peyi nou an va rejte tout prensip Konstitisyon li kòm yon gouvènman pwotestan ak repibliken, epi l va pran dispozisyon pou pwopagasyon manti ak twonpri papal yo, lè sa a nou ka konnen tan an rive pou travay mèvèye Satan an, e fen an pwòch.» Testimonies, volim 5, 451.
Lè “Pwotestantis” (Etazini), “pisans women an” (Vatikan an) ak “Espirityalis” (Nasyonzini), bay youn lòt men nan lwa dimanch lan, yo kòmanse mennen mond lan nan Amagedòn, ki reprezante an premye fòse mond lan aksepte otorite yon gouvènman mondyal inik, ki gen ladan legliz ak leta, avèk legliz la k ap kontwole relasyon an. Pisans mirak yo ke bèt ki soti sou tè a sèvi avèk yo, pa sèlman pwovoke fònikasyon pwostitiye Tir la ak wa latè yo, men li fè respekte “pawòl” imaj bèt la sou tout latè. Dapre definisyon pwofetik, sa vle di gouvènman mondyal inik la dwe genyen yon kò lejislatif (ki chita nan New York), ak yon kò jidisyè (ki chita nan La Haye).
Li twonpe moun ki rete sou tè a grasa mirak sa yo li te gen pouvwa fè devan bèt la; li di moun ki rete sou tè a pou yo fè yon imaj pou bèt la, li menm ki te resevwa blesi nepe a, epi ki te kontinye viv. Epi li te gen pouvwa pou bay imaj bèt la lavi, pou imaj bèt la te kapab pale, epi pou l fè touye tout moun ki pa t vle adore imaj bèt la. Li fè tout moun, piti kou gran, rich kou pòv, lib kou esklav, resevwa yon mak sou men dwat yo oswa sou fwon yo; konsa, pèsonn pa t kapab achte ni vann, si li pa t gen mak la, oswa non bèt la, oswa nimewo non li. Men sajès la. Se pou moun ki gen entèlijans kalkile nimewo bèt la; paske se nimewo yon moun li ye, epi nimewo li se sis-san swasant-sis. Revelasyon 13:14–18.
Bèt ki sòti sou tè a (Etazini), pral twonpe lemonn antye pou l aksepte yon imaj mondyal bèt la, menm imaj Etazini te fòme a pandan li t ap mennen rive nan lwa dimanch lan epi finalman li te fè respekte l. Apre sa, li pral bay gouvènman yon sèl mond lan pouvwa pou fè respekte lwa li yo anba menas lanmò, epi/oswa penalite ekonomik. Twonpri wa Dariyis la, se yon senbòl twonpri wa yo ke yo idantifye repete nan pwofesi, paske pandan bèt ki sòti sou tè a ap kòmanse fòse lemonn aksepte gouvènman yon sèl mond lan, agiman yo itilize pou fòse lemonn aksepte aranjman sa a, se ke pouvwa ki fache nasyon yo (Islam), dwe jwenn opozisyon atravè yon lagè mondyal.
Etazini fè respekte mak otorite pap la, paske jijman Bondye yo te mennen yon eta kriz konsa nan Etazini ki t ap pwoche rive sou lwa dimanch lan, konsa yo te pwopoze kòm solisyon ke, lè yo retounen vin jwenn dye Katolik la, difikilte ekonomik yo ki t ap ogmante yo t ap fini. Men nan lwa dimanch lan, lènmi an ki te antre anba miray ki pi ba a pote jijman destriksyon nasyonal la.
“Epi lè sa, gran twonpè a va konvenk lèzòm ke se moun sa yo k ap sèvi Bondye yo ki lakòz mechanste sa yo. Klas moun ki pwovoke mekontantman Syèl la va mete tout pwoblèm yo sou do moun sa yo ki, pa obeyisans yo anvè kòmandman Bondye yo, se yon repwòch pèmanan pou moun k ap vyole lalwa a. Y ap deklare ke lèzòm ap ofanse Bondye grasa vyolasyon saba dimanch lan; ke peche sa a mennen kalamite ki pap sispann jouk lè obsèvans dimanch lan va enpoze avèk sevèrite; e ke moun ki prezante reklamasyon katriyèm kòmandman an, konsa y ap detwi reverans pou dimanch, se yo menm ki twouble pèp la, ki anpeche retablisman yo nan favè diven ak pwosperite tanporèl. Konsa, akizasyon yo te lanse lontan kont sèvitè Bondye a va repete sou baz ki egalman byen etabli: ‘And it came to pass, when Ahab saw Elijah, that Ahab said unto him, Art thou he that troubleth Israel? And he answered, I have not troubled Israel; but thou, and thy father’s house, in that ye have forsaken the commandments of the Lord, and thou hast followed Baalim.’ 1 Kings 18:17, 18. Menm jan kòlè pèp la va leve anba fo akizasyon, y ap swiv yon demach anvè anbasadè Bondye yo ki sanble anpil ak sa Izrayèl aposta a te swiv anvè Eli.” The Great Controversy, 590.
Nan “lè” “gwo tranblemanntè” a nan Revelasyon chapit onz la, “twazyèm Malè” Islam nan, ki se tou Setyèm Twonpèt la, ap sonnen lè sa a, e li pral fache nasyon yo. Kòlè sa a nasyon yo pral genyen kont Islam pral sèvi pou twonpe mond lan, pou fè l aksepte menm pwomès vid la ki te fèk echwe pou bèt tè a. Pwomès vid sa a se te sa: lè yo soumèt devan otorite Katolis la, jan mak otorite papal la reprezante l, jijman Bondye yo ki t ap ogmante yo t ap sispann. Pwomès sa a, ki te deja pwouve li pa t efikas pou Etazini, pral sèvi lè sa a kòm yon pwomès pou mond lan ki nan panik.
Y ap ensiste ke si nasyon yo nan mond lan ta sèlman dakò epi pèmèt gouvènman mondyal inik la tabli nan objektif pou fè fas ak lagè Islam pote a, estabilite t ap retounen. Islam se pisans yo idantifye nan Ekriti yo ki rasanble tout moun ansanm kont Islam, men rasanbleman sa a se dènye twonpri wa yo.
Epi zanj Seyè a di li: Gade, ou ansent, epi w ap fè yon pitit gason, e w ap rele non li Izmayèl; paske Seyè a tande soufrans ou. E li pral yon nonm sovaj; men li va leve kont tout moun, e men tout moun va leve kont li; e li va rete nan prezans tout frè li yo. Jenèz 16:11, 12.
Izmayèl se papa espirityèl relijyon Islam lan. Se vre, Mohammed, papa Islam lan, pa t parèt nan listwa anvan setyèm syèk la, men pèp ansyen literal la se sa Bondye sèvi pou reprezante pèp espirityèl la nan dènye jou yo.
Men sa Senyè a, Wa Izrayèl la, ak Redanmtè li a, Senyè dèzame yo: Se mwen ki premye a, e se mwen ki dènye a; epi apa de mwen pa gen okenn Bondye. E kiyès, tankou mwen, ki va rele, ki va deklare sa, epi ki va mete l annòd devan mwen, depi lè mwen te tabli pèp ansyen an? E bagay k ap vini yo, ak sa ki gen pou vini yo, se pou yo fè yo konnen yo. Ezayi 44:6, 7.
Anvan Izmayèl te fèt, yo te bay li non li, e yo te idantifye wòl pwofetik li. Men pitit espirityèl li yo t ap gen men yo “kont tout moun, e men tout moun” t ap leve kont “li.” E kontrèman ak ansèyman sòt liberalis pwogresis la, Bib la anseye ke Izmayèl ap “rete devan tout frè li yo.” Yo pa asimile nan kilti ki antoure yo a; okontrè, anpil ladan yo kondane li, pwoteste kont li, epi atake li. Lespri Izmayèl la se ke “li” t ap “yon nonm sovaj.” Lide ki fè kwè gen yon klas pasifik nan lafwa islamik la pa jwenn sipò ni nan Pawòl Bondye a, ni nan Koran an.
Twonpri de prezidan yo ak sanven (120) prens yo nan chapit sis liv Danyèl la, ap idantifye twonpri yo mete sou dis wa yo lè yo mennen yo pou yo kwè ke objektif ak ijans pou mete sou pye yon gouvènman mondyal inik, anba kontwòl Wòm, se pou reponn ak kriz lagè Islamik la k ap vin pi grav la, ki se “twazyèm Malè” a. Lè imaj bèt la fin tabli e yo ba li pouvwa pou li “pale,” mond lan ap dekouvri, twò ta, ke objektif papote a se pou li atake sila yo ki kenbe Saba setyèm jou a (Danyèl), epi non pa lènmi ki te antre an kachèt pa miray sid la ki pa t gen gad sou li.
“Pawòl Bondye a te bay avètisman konsènan danje ki prèt pou vini an; si yo pa pran sa an konsiderasyon, mond pwotestan an ap vin konnen ki vrè objektif Wòm yo ye sèlman lè li twò ta pou chape pyèj la. Li ap grandi an silans pou l vin gen pouvwa. Doktrin li yo ap egzèse enfliyans yo nan sal lejislatif yo, nan legliz yo, ak nan kè lèzòm. Li ap anpile gwo estrikti li yo, wo e masif, nan retrè sekrè kote ansyen pèsekisyon li yo pral repete. An kachèt e san yo pa sispèk li, li ap ranfòse fòs li yo pou fè pwòp objektif pa li yo avanse lè lè a va rive pou li frape. Tout sa li vle se yon pozisyon avantaj, e yo deja ap ba li sa. Talè konsa n ap wè epi n ap santi ki objektif eleman women an ye. Nenpòt moun ki va kwè epi obeyi pawòl Bondye a ap, poutèt sa menm, sibi repwòch ak pèsekisyon.” The Great Controversy, 581.
Twonpri Nasyonzini, ke papas la met an aksyon, ki pwodui vanjans ki nan kè yo, souvan ilistre nan Ekriti yo, epi istwa Dariyis la se yon egzanp prensipal verite sa a. Se yon twonpri ki akonpli an premye nan Etazini, epi apre sa yo repete l sou lemonn. Verite sa a idantifye nan istwa Eli ak Jezabèl, epi ankò nan istwa Janbatis ak Ewodyad, ansanm ak nan krisifiksyon Kris la. Se pwovokasyon Islam lan fè kont nasyon yo ki se riz pouvwa papal la itilize, ki ba li pozisyon estratejik pou atake moun k ap kenbe jou repo a toupatou sou latè.
Premye mansyon Islam se entwodiksyon Izmayèl nan Ekriti yo, epi wòl yo idantifye pou Islam nan fen mond lan—sa ki se mete lemonn nan yon panik inivèsèl pou yo aksepte nenpòt pwopozisyon kòm yon solisyon—se sa ki pèmèt twonpri a akonpli. Twonpri a se sa ki pouse Nasyonzini (dis wa yo) pou yo akonpli volonte Bondye, epi pou yo dakò bay wayòm pa yo a (setyèm wayòm nan) bay papote a (bèt la).
Twonpri yo ilistre pa Dariyis la, ansanm ak lòt liy pwofetik yo, gen ladan l wòl Islam nan ki fè nasyon yo fache, rezon final ki fè Nasyonzini detwi pouvwa pap la, epi, ak menm enpòtans lan, li idantifye sikonstans ki antoure mistè wityèm wayòm nan, sa vle di sila a ki soti nan sèt yo, yo mete an plas kòm tèt Babilòn modèn nan.
Dànyèl nan twou lyon yo se yon reprezantasyon pwofetik ki trè konplèks, men konpreyansyon an vin disponib sèlman lè metodoloji “liy sou liy” la aplike.
N ap kontinye avèk Danyèl chapit sis nan atik kap vini an.
«Lè nou menm antanke yon pèp nou konprann sa liv sa a vle di pou nou, y ap wè yon gwo revèy nan mitan nou.» Testimonies to Ministers, 113.