Danyèl chapit youn reprezante istwa premye ak dezyèm zanj yo depi 11 dawout 1840 rive jouk 22 oktòb 1844. Danyèl chapit kat la tou pale sou istwa premye ak dezyèm zanj yo depi 723 av. J.-K. rive jouk 22 oktòb 1844. Natirèlman, sa enposib pou wè san metodoloji lapli dènyè a ki rele “liy sou liy.”

Nebikadneza, nan chapit kat la, se yon senbòl pwofetik ki trè konplèks. Li enpòtan pou nou sonje sa li reprezante pandan n ap kòmanse konsidere devwale vizyon Rivyè Ulai a nan istwa William Miller. Dezyèm rèv Nebikadneza a, menm jan ak dezyèm rèv William Miller la, te reprezante “sèt tan” Levitik ventisiz la, ki se fil pwofetik ki tise tout liv Danyèl la ansanm. Lè Danyèl te entèprete rèv Nebikadneza a nan chapit kat la, li te avèti l konsènan yon jijman ki t ap vini; epi lè li te fè sa, li te vin yon tip mesaj premye zanj lan ki te antre nan listwa nan “tan lafen an” an 1798.

Lè jijman Nebikadneza te resevwa avètisman sou li a rive, rive sa a te sèvi kòm tip pou 22 oktòb 1844, lè jijman ankèt la te kòmanse. Nan chapit kat la, ni mesaj avètisman Danyèl te bay la, ni rive jijman ki te gen rapò ak mesaj avètisman an, te reprezante pa mo “lè a”. “Lè a” nan jijman Nebikadneza a te reprezante “lè a” nan jijman Bondye a nan mesaj premye zanj lan. Li te sèvi tou kòm tip pou “lè a” nan lwa dimanch lan, lè jijman egzekitif Bondye a kòmanse. Pati nan Danyèl chapit kat ki reprezante rive mesaj premye zanj lan an 1798, ak rive twazyèm zanj lan nan 22 oktòb 1844, ki senbolize pa mo “lè a,” answit repete epi elaji sou li. Teknik repete epi elaji a se yon teknik pwofetik ki parèt repete nan pwofesi, men espesyalman nan liv Danyèl la.

Depi Nebikadnetsa te rive nan “lè” jijman an, “sèt tan” yo, ki te jijman pa li, te kòmanse; epi antanke wa nò a, li te reprezante jijman ki te tonbe sou wayòm nò Izrayèl la an 723 av. J.-K. Yo te ba li kè yon bèt, epi yon bèt se yon wayòm nan pwofesi biblik; e depi 723 av. J.-K. rive jis an 1798, li te reprezante de fòm paganism yo ki tèlman souvan sijè liv Danyèl la.

Pandan mil de san swasant jou, ki reprezante mil de san swasant ane, li te reprezante pouvwa devastatè payen an; epi pandan yon lòt mil de san swasant jou, ki senbolize mil de san swasant ane, li te reprezante pouvwa devastatè papal la. Kè toude pouvwa devastatè yo te menm bagay la, paske papalis se senpleman payanis ki mete pwofesyon Krisyanis la sou li.

Nan “fen jou yo,” ki se yon senbòl yo idantifye nan chapit douz liv Dànyèl la, e ki reprezante “tan lafen an” an 1798, wayòm li te retabli ba li. Temwayaj Dànyèl 4 la, ansanm ak Lespri Pwofesi a, idantifye ke lè wayòm li te retabli ba li nan “fen jou yo,” li te yon nonm konvèti. Lè sa a, li vin tounen yon senbòl pwofetik pou kat verite enpòtan. Li vin tounen lyen pwofetik ant pouvwa dragon payanis la, ke li te reprezante nan premye mwatye “sèt tan” li yo, ak pouvwa bèt la, ke li te reprezante nan dènye mwatye “sèt tan” li yo. Antanke senbòl de pouvwa sa yo, kanpe kòm yon wayòm retabli an 1798, lè sa a li reprezante twazyèm pouvwa dezolatè a (fo pwofèt la), ki te dwe gouvène pandan swasanndis ane senbolik, pandan ke fanm movèz vi Tir la te tonbe nan oubli. Antanke wa Babilòn, Nebikadnetsa reprezante lyen pwofetik ant twa pouvwa ki t ap vin tounen Babilòn modèn nan dènye jou yo, e ki apre sa mennen mond lan rive nan Amagedòn.

Li te reprezante tou nesans Etazini kòm bèt ki soti nan tè a, ki te kòmanse an 1798 kòm yon ti mouton, sa ki te senbolize pa eksperyans konvèsyon li. An menm tan, li t ap reprezante de kòn ki sou bèt ki soti nan tè a, sa vle di Repiblikanis ak Pwotestantis, ki te reprezante fòs Etazini, e se sa menm ki te pèmèt li vin nasyon ki pi favorize nan mond lan. Men, nan fen swasanndis ane senbolik sa yo, de kòn sa yo t ap vin reprezante kòm Repiblikanis aposta ak Pwotestantis aposta, avèk toude kòn yo divize an de klas. Kòn Repiblikanis lan t ap konpoze ak pati Demokrat la, ki ouvètman meprize prensip sakre Konstitisyon an, epi pati Repibliken an, ki te deklare li se defansè ak chanpyon Konstitisyon an, men an reyalite li t ap nye prensip sakre Konstitisyon an, pandan li t ap chwazi tradisyon ak koutim pou ranplase prensip ki nan dokiman sakre sa a.

De pati yo te prefigire pa Sadiseyen yo ak Farizyen yo nan tan Kris la. Lespri Sadiseyen yo ak Farizyen yo t ap manifeste tou nan kòn pwotestantis aposta a, avèk yon klas k ap soutni adorasyon dimanch epi lòt la adorasyon saba. Kondisyon Nebikadneza lè li te konvèti a nan “fen jou yo,” an 1798, reprezante Etazini yon fason ki apwopriye, ansanm ak toude kòn bèt ki soti sou tè a. Tout twa senbòl yo—bèt ki soti sou tè a ak de kòn li yo—te destine pou chanje soti nan yon ti mouton pou rive vin yon dragon.

Nebikadneza, nan fen “sèt tan” li yo, te reprezante lyen ki te idantifye wayòm literal Babilòn li a kòm senbòl Babilòn modèn nan dènye jou yo, ki fòme ak dragon an, bèt la ak fo pwofèt la. Li te reprezante tou twa antite pwofetik yo ke bèt ki soti sou tè a avèk de kòn yo reprezante, bèt sa a ki chanje soti nan yon ti mouton pou l vin tounen yon dragon pandan swasanndis ane senbolik kote jennès Tir la bliye. Sa gen yon pwofondè remakab dèske wayòm literal li a se menm wayòm nan ki sèvi kòm tip wayòm ki gouvène pandan swasanndis ane senbolik yo.

Senbòl Nebikadnetsa ki nan chapit kat la dwe poze sou chapit youn nan. Lè aplikasyon sa a fèt, li mete ansanm pwen enpòtan yo nan istwa milerit la, epi li konfime plizyè verite nan vizyon Rivyè Ulayi a ki te desegele nan epòk sa a. Fondasyon ak poto mitan mouvman milerit la se te kestyon ak repons ki nan Daniel chapit uit la, nan vèsè trèz ak katòz. Kestyon an te: “Jiska kilè vizyon an va dire konsènan sakrifis tout tan an, ak transgresyon devastasyon an, pou yo lage ni sanktyè a ni lame a pou yo pilonnen yo anba pye?”

Pami plizyè santèn, si se pa plizyè milye, mo yo te ajoute nan Bib la, se sèl mo ajoute a, “sakrifis”, enspirasyon idantifye kòm pa fè pati tèks la. Lè yo retire mo a jan sa dwe fèt, sa montre klèman ke “chak jou a ak transgresyon an” se de pouvwa devastatris ki diferan. Sè White idantifye espesyalman ke mo “sakrifis” la te ajoute pa sajès lèzòm e li pa aplike ak tèks la, epi nan menm pasaj la li idantifye tou ke Millerit yo te gen rezon lè yo te idantifye “chak jou a” kòm paganism. Tèm gramè ki nan kestyon vèsè trèz la, Kris te idantifye yo ak anpil swen atravè ekriti Sè White yo, epi lè yo dirije pa tèks yo ak enstriksyon enspire ki te ajoute yo, kestyon an se: “Konbyen tan vizyon an va dire konsènan de pouvwa devastatris paganism ak papism yo, ki te gen pou pilonnen ni Tanp lan ni pèp Bondye a?”

Se poutèt sa, lè Nebikadneza plase nan “tan lafen an,” an 1798, li reprezante yon nonm ki konvèti e konsa li reprezante “moun saj yo” ki t ap konprann poto santral la ak fondasyon Advantis la. Konvèsyon li idantifye “moun saj yo” ki konprann “ogmantasyon konesans lan” ki te devwale nan tan sa a, men pwòp senbolis pwofetik pa li a ilistre dirèkteman istwa ki se sijè kestyon an: “konbyen tan vizyon an t ap dire konsènan pouvwa devastatè payenis la ak papis la ki t ap foule pèp Bondye a (lame a), ansanm ak sanktyè Bondye a?” Antanke senbòl yon “vyèj saj” ki konprann “ogmantasyon konesans lan,” li reprezante William Miller, paske Miller se senbòl sila yo ki te “saj” nan istwa ki te kòmanse nan “tan lafen an,” an 1798.

Nèbikadneza se yon senbòl waymak “tan lafen an”, epi lè yo mete l sou chapit premye a, li reprezante tou rive premye zanj lan nan tan sa a, paske nan chapit kat la, “lè” kote Danyèl bay Nèbikadneza mesaj avètisman an make moman premye zanj lan te rive, e sa te an 1798. “Lè” jijman Nèbikadneza a te rive a te reprezante “lè” kòmansman jijman ankèt Bondye a, sou 22 oktòb 1844. Waymak senbolis Nèbikadneza a pwodui nan chapit kat la se 723 av. J.-K., 538, 1798 (tan lafen an), ak 22 oktòb 1844.

Repè listwa Millerit la nan Danyèl chapit premye a kòmanse avèk Jojakim, ki se yon senbòl otorizasyon premye mesaj la ki te rive nan “tan lafen an”, an 1798. Otorizasyon premye mesaj la, ke Jojakim reprezante, make 11 dawout 1840. Konkèt Jojakim nan kòmanse swasanndizan dominasyon Babilòn nan, ki fini avèk dekrè Siris la. Chapit premye Danyèl la idantifye yon pwosesis eprèv an twa etap, ki reprezante kòm yon eprèv alimantè, apre sa yon eprèv vizyèl ki fini avèk yon eprèv detèminan. Twa eprèv sa yo reprezante 11 dawout 1840, lè zanj pwisan an, ki pa t mwens pase Jezikri li menm, te desann sot nan syèl la avèk yon ti liv ke pèp Bondye a te dwe “manje” lè sa a, menm jan Danyèl ak twa jenn gason yo te chwazi manje legim ak grenn olye yo te manje manje Babilòn nan.

Dezyèm tès pwosesis sa a te reprezante manifestasyon rejè legliz Pwotestan yo te fè anvè mesaj Miller la (premye mesaj zanj lan), lè yon distenksyon te kapab alò parèt ant mouvman Millerit la ak legliz Pwotestan yo ki te kòmanse lè sa a wòl pwofetik yo kòm Pwotestantis aposta. Distenksyon ant de klas sa yo te menm jan make ak jan chè Danyèl ak twa konpayon li yo te parèt pi bèl e pi gra poutèt yo te manje manje ki soti nan syèl la, olye rejim Babilòn nan. Distenksyon sa a te make nan fen ane biblik 1843 a (19 Avril 1844), lè tan reta parabòl dis vyèj yo te rive.

Twazyèm tès la, ki te tès desizif la, te reprezante 22 Oktòb 1844 lè, apre twa ane, “lè” a te rive kote Nebikadneza li menm te jije epi te deklare Danyèl ak twa jenn gason yo “dis fwa” pi bon pase saj Babilòn yo. Lè yo mete Danyèl chapit kat sou chapit en, sa pwodui pwen repè istwa Millerit la ki kòmanse ak “tan lafen an” an 1798; bay premye mesaj zanj lan puisans nan 11 Dawou 1840; premye desepsyon an nan 19 Avril 1844; epi gwo desepsyon an nan 22 Oktòb 1844.

Anplis idantifye repè espesifik istwa Milerit la, de chapit yo, lè yo mete yo ansanm “liy sou liy,” ilistre mesaj premye zanj lan, idantifye de pouvwa devastatè yo ki se sijè doktrin fondamantal de mil twa san jou yo, epi tou pwosesis tès an twa etap Daniel douz la, ki toujou rive lè liv Danyèl la desegele.

Yo idantifye tou ke Nebikadneza, kòm senbòl moun saj yo an 1798, ansanm ak dezyèm rèv li nan chapit kat la, reprezante William Miller, mouvman li a ki te pou vin vrè kòn Pwotestan an. Travay William Miller la, ki reprezante verite fondamantal Advantis yo, yo reprezante sou de tabak Abakik yo, e Bondye te dirije nan pwodiksyon toude tab sakre sa yo.

Te gen plizyè verite pwofetik Miller pa t wè kòrèkteman, paske pwen de vi li sou listwa pwofetik la pa t pèmèt li rekonèt ke gen twa pouvwa k ap fè dezolasyon: pa sèlman payanis la (dragon an), papis la (bèt la), men tou pwotestantis aposta a (fo pwofèt la). Nan pwovidans Bondye a, konpreyansyon pwofetik Miller yo, ki te limite pa pwen de vi li nan listwa a, pa t reprezante sou de tab sakre Abakouk yo.

Dezyèm rèv Neboukadnetsa a nan chapit kat liv Danyèl la reprezante dezyèm rèv William Miller la. Toude rèv yo trete “sèt tan yo”, e rèv Miller la idantifye rejè travay li a ki te kòmanse an 1863, epi ki vin ogmante jouk rive nan Kri a nan Mitan Lannwit. Toude rèv yo fini ak yon wayòm ki retabli apre yon peryòd dispèsyon. Se poutèt sa, n ap konsidere dezyèm rèv Miller la anvan nou konsidere dirèkteman vizyon Rivyè Ulayi a ki te sele ouvè an 1798.

“Mwen te reve ke Bondye, pa yon men envizib, te voye ban mwen yon bwat presye ki te fèt ak anpil atizay, apeprè dis pous longè sou sis pous kare, fèt an eben ak pèl byen enkriste avèk anpil delika. Te gen yon kle tache ak bwat la. Menm lè a mwen pran kle a epi mwen louvri bwat la; lè sa a, pou mèvèy ak sezisman mwen, mwen jwenn li te plen ak tout kalite ak tout gwosè bijou, dyaman, pyè presye, ak pyès lajan an lò ak an ajan nan tout dimansyon ak tout valè, yo te byen ranje chak nan plas pa yo nan bwat la; e konsa yo te ranje a, yo te reflete yon limyè ak yon laglwa ki pa t gen parèy eksepte solèy la sèlman.

“Mwen te panse li pa t devwa m pou m jwi bèl vizyon sa a pou kont mwen sèlman, byenke kè m te plen lajwa devan klate, bèlte, ak valè sa ki te ladan l yo. Se poutèt sa, mwen te mete l sou yon tab santral nan chanm mwen, epi mwen te fè fè konnen ke tout moun ki te gen dezi a te kapab vini pou yo wè pi bèl ak pi briyan vizyon je moun te janm wè nan lavi sa a.

“Moun yo te kòmanse antre, okòmansman yo te piti an kantite, men yo t ap ogmante jouk yo te vin tounen yon foul. Lè yo te fèk gade anndan bwat la, yo te sezi epi yo te rele ak lajwa. Men lè kantite moun k ap gade yo te ogmante, chak moun te kòmanse brase pyè bijou yo, rale yo soti nan bwat la epi gaye yo sou tab la. Mwen te kòmanse panse ke mèt la t ap mande m bwat la ak pyè bijou yo ankò nan men mwen; epi si m te kite yo gaye, mwen pa t ap janm kapab remete yo nan plas yo nan bwat la ankò tankou anvan; epi mwen te santi mwen pa t ap janm kapab fè fas ak responsablite sa a, paske li t ap twò gwo. Lè sa a, mwen te kòmanse sipliye moun yo pou yo pa manyen yo, ni pou yo pa retire yo nan bwat la; men plis mwen te sipliye, se plis yo te gaye yo; e kounye a yo te sanble ap gaye yo toupatou nan chanm nan, atè a ak sou chak moso mèb ki te nan chanm nan.

“Mwen wè answit ke, pami vrè pyè presye yo ak pyès monnen yo, yo te gaye yon kantite san non pyè presye fo ak pyès monnen kontrefè. Mwen te fache anpil poutèt move konduit derespektan yo ak engratitid yo, e mwen te repwoche yo epi fè yo reprimand pou sa; men plis mwen te repwoche yo, se plis yo t ap gaye pyè presye fo yo ak pyès monnen manti yo nan mitan sa ki te vrè yo.

“Lè sa a, nanm fizik mwen te vin fache anpil, e mwen te kòmanse sèvi ak fòs fizik pou pouse yo deyò chanm nan; men pandan m t ap pouse youn deyò, twa lòt t ap antre epi yo t ap pote pousyè, rabotay bwa, sab, ak tout kalite fatra, jiskaske yo te kouvri chak nan vrè bijou yo, dyaman yo, ak pyès monnen yo, konsa yo te tout disparèt devan je moun. Yo te dechire ti bwat mwen an an miyèt moso tou, epi yo te gaye l nan mitan fatra a. Mwen te panse pa t gen pesonn ki t ap pran lapenn mwen ni kòlè mwen an an konsiderasyon. Mwen te vin dekouraje nèt ale e san kouraj, epi mwen te chita pou m kriye.

“Pandan m t ap kriye konsa epi m t ap fè dèy pou gwo pèt mwen ak responsablite mwen, mwen sonje Bondye, epi mwen priye avèk anpil chalè pou Li ta voye sekou ban mwen. Menm lè a, pòt la louvri, epi yon nonm antre nan chanm nan; lè sa a tout moun yo soti ladan l. Epi li menm, avèk yon bwòs pousyè nan men li, louvri fenèt yo, epi li kòmanse bale pousyè ak fatra soti nan chanm nan.

“Mwen te rele l pou l sispann, paske te gen kèk bijou ki gen anpil valè ki te gaye nan mitan debri yo.

Li te di m: “Pa pè,” paske li t ap “pran swen yo.”

“Lè sa a, pandan li t ap bale pousyè ak fatra a, fo bijou ak pyès monnen kontrefè yo tout leve, yo soti pa fenèt la tankou yon nwaj, epi van an pote yo ale. Nan tout ajitasyon an, mwen te fèmen je m pou yon ti moman; lè m louvri yo, tout fatra a te disparèt nèt. Bijou ki gen anpil valè yo, dyaman yo, pyès lò ak pyès ajan yo, te gaye an abondans toupatou nan chanm nan.

“Lè sa a, li mete sou tab la yon kofrè, ki te pi gwo anpil e pi bèl pase premye a, epi li ranmase bijou yo, dyaman yo, pyès monnen yo, pa ponyen, epi li jete yo nan kofrè a, jiskaske pa t rete youn menm, byenke kèk nan dyaman yo pa t pi gwo pase pwent yon zepeng.”

“Lè sa a, li rele m pou m ‘vin wè.’”

“Mwen te gade andedan bwat la, men je m te avèg akòz sa m te wè a. Yo te klere dis fwa plis pase glwa yo te genyen anvan an. Mwen te panse yo te fwote nan sab anba pye moun mechan sa yo ki te gaye yo epi ki te pilonnen yo nan pousyè a. Yo te ranje nan yon bèl lòd andedan bwat la, chak youn nan plas li, san okenn mak vizib nan efò nonm ki te jete yo ladan an. Mwen te rele ak kè kontan menm, epi rèl sa a te reveye m.” Early Writings, 81–83.

Nou pral trete rèv Miller la nan atik kap vini an.

Sa ki vin apre a se yon entwodiksyon sou dezyèm rèv William Miller la, James White te ekri lè li te pibliye rèv Miller la nan Advent Herald.

“Rèv ki vin apre a te pibliye nan Advent Herald la, sa fè plis pase de zan. Lè sa a, mwen te wè li te make aklè eksperyans nou te genyen nan pase konsènan Dezyèm Avènman an, e Bondye te bay rèv la pou byen twoupo gaye a.

“Pami siy ki montre gran jou Seyè a, ki gran e ki terib, pre rive, Bondye mete rèv yo. Gade Joèl 2:28–31; Travay 2:17–20. Rèv yo ka vini nan twa fason: premye, ‘nan anpil okipasyon.’ Gade Eklezyas 5:3. Dezyèmman, moun ki anba lespri sal ak twonpri Satan an ka fè rèv anba enfliyans li. Gade Detewonòm 8:1–5; Jeremi 23:25–28; 27:9; 29:8; Zakari 10:2; Jid 8. E twazyèmman, Bondye te toujou anseye, e li toujou ap anseye pèp li a plis oswa mwens pa rèv, ki vini pa mwayen zanj yo ak Sentespri a. Moun ki kanpe nan limyè klè verite a va konnen lè Bondye ba yo yon rèv; e moun sa yo p ap twonpe ni mennen sou move chemen pa fo rèv.”

“‘Epi li di: Koute kounyeya pawòl mwen yo; si gen yon pwofèt nan mitan nou, mwen menm, Seyè a, m ap fè m konnen li nan yon vizyon, e m ap pale avè l nan yon rèv.’ Resansman 12:6. Jakòb te di: ‘Zanj Seyè a te pale avè m nan yon rèv.’ Jenèz 31:2. ‘E Bondye te vin jwenn Laban, moun peyi Siri a, nan yon rèv pandan lannwit.’ Jenèz 31:24. Li rèv Jozèf yo, [Jenèz 37:5–9], epi apre sa istwa enteresan akonplisman yo nan peyi Lejip. ‘Se nan Gabawon Seyè a te parèt devan Salomon nan yon rèv pandan lannwit.’ 1 Wa 3:5. Gran imaj enpòtan ki nan dezyèm chapit Danyèl la te bay nan yon rèv, menm jan tou kat bèt yo, elatriye, ki nan setyèm chapit la. Lè Ewòd t ap chèche detwi Ti Sovè a, Jozèf te resevwa avètisman nan yon rèv pou l sove ale ann Ejip. Matye 2:13.

“‘Epi sa pral rive nan DÈNYE JOU YO, Bondye di, m ap vide nan Lespri mwen sou tout chè: pitit gason nou yo ak pitit fi nou yo va pwofetize, jèn gason nou yo va wè vizyon, e granmoun gason nou yo va fè rèv.’ Travay 2:17.

“Kado pwofesi a, pa rèv ak vizyon, se isit la fwi Sentespri a, epi nan dènye jou yo li dwe manifeste ase pou l konstitye yon siy. Li se youn nan don legliz levanjil la.

« Epi li bay kèk kòm apot; kèk kòm PWOFÈT; kèk kòm evanjelis; epi kèk kòm pastè ak anseyan; pou pèfeksyonman sen yo, pou travay ministè a, pou edifkasyon kò Kris la. » Efezyen 4:11–12.

“‘Epi Bondye mete kèk nan legliz la: an premye apot, an dezyèmman PWÒFÈT,’ elatriye. 1 Korentyen 12:28. ‘Pa meprize PWOFESI YO.’ 1 Tesalonisyen 5:20. Gade tou Travay 13:1; 21:9; Women 7:6; 1 Korentyen 14:1, 24, 39. Pwofèt oswa pwofesi yo se pou edifkasyon legliz Kris la; epi pa gen okenn prèv yo ka pwodui nan pawòl Bondye a ki montre yo te dwe sispann anvan evanjelis yo, pastè yo ak doktè yo ta sispann. Men, opozan an di: ‘Te gen twòp fo vizyon ak fo rèv; se poutèt sa mwen pa ka mete konfyans mwen nan anyen konsa.’ Se vre, Satan gen kontrefason pa li. Li te toujou gen fo pwofèt, e sètènman nou ka atann sa kounye a nan dènye lè sa a ki se lè twonpri ak triyonf li. Moun ki rejte revelasyon espesyal konsa paske kontrefason an egziste, ta ka ak menm dwa a ale yon ti kras pi lwen epi demanti ke Bondye te janm revele tèt li bay moun nan yon rèv oswa nan yon vizyon, paske kontrefason an te toujou egziste.”

“Rèv ak vizyon yo se mwayen Bondye sèvi pou l revele tèt li bay lèzòm. Se pa mwayen sa a li te pale ak pwofèt yo; li mete don pwofesi a pami don legliz levanjil la, epi li klase rèv ak vizyon yo ansanm ak lòt siy yo nan ‘DÈNYE JOU YO.’ Amèn.

“Objè mwen nan remak ki anlè yo se te pou retire objeksyon yo nan yon fason ki ann amoni ak Ekriti yo, epi pou prepare lespri lektè a pou sa k ap swiv la.” James White.