“Kontinyèl” la nan liv Danyèl la te rekonèt pa William Miller kòm yon senbòl Wòm payèn oswa payanis; men nan dènye jou yo, li se senbòl rejè verite fondamantal William Miller yo. Li reprezante fen yon rebelyon ki te kòmanse an 1863, avèk rejè konpreyansyon Miller te genyen sou “sèt fwa” Moyiz yo nan Levitik venntsis. Lè Advantis yo te rejte idantifikasyon kòrèk “kontinyèl” la kòm payanis, yo te fè senbòl Satan an tounen yon senbòl Kris la. Ezayi idantifye travay sa a kòm yon ranvèsman total lòd bagay yo. Rejè “kontinyèl” la te tabli nan ane 1930 yo (twazyèm jenerasyon Advantis la), men li te deja yon kestyon kontwovèsyal depi 1901 (dezyèm jenerasyon Advantis la). Menm jan ak Izrayèl tan lontan an, yon rejè pwogresif laverite te mennen nan akseptasyon yon erè ki te genyen eleman peche ki pa padonab la ladan l.

Peche enpadonab la pou Jwif ki t ap chèche ti diskisyon yo, te reprezante lè yo te idantifye zèv Kris te fè yo kòm zèv Satan. Izrayèl ansyen an se senbòl prensipal Izrayèl modèn nan, e Izrayèl modèn nan te fè menm bagay sa a, sèlman an sans envèse. Yo te pran zèv Satan yo (paganis), epi yo te atribye zèv sa yo a Kris. Rebelyon Izrayèl ansyen an gen ladan l chwa yo te fè pou Satan kòm wa yo.

Lè Pilat, poutèt sa, tande pawòl sa a, li mennen Jezi deyò, li chita sou fotèy jijman an nan yon kote yo rele Pavman an, men an ebre, Gabata. Se te preparasyon Pak la, e li te anviwon sizyèm èdtan an; epi li di Jwif yo: Men Wa nou an! Men yo rele byen fò: Wete l, wete l, kloure l sou kwa. Pilat di yo: Èske m ap kloure Wa nou an sou kwa? Chèf prèt yo reponn: Nou pa gen lòt wa pase Seza. Lè sa a, li lage l bay yo pou yo kloure l sou kwa. Epi yo pran Jezi, yo mennen l ale. Jan 19:13–16.

Pilat te reprezantan Wòm payen an, epi Sè White idantifye dragon ki te chase soti nan syèl la nan Revelasyon chapit douz la kòm Satan; men, nan yon sans segondè, dragon an se tou Wòm payen. Se poutèt sa, dragon an senbolize pa “kontinyèl la.” Fen rebelyon ansyen Izrayèl la, lè yo te pwoklame piblikman: “Nou pa gen okenn wa eksepte Seza,” te reprezante deklarasyon piblik yo ke yo te sijè wa pa yo, e wa pa yo se te Satan. Rebelyon sa a kont Bondye kòm Wa a te kòmanse nan jou Samyèl, pwofèt la, lè yo te rejte Bondye kòm wa yo epi yo te mande pou yo resevwa yon wa imen pou yo te kapab vin tankou lòt nasyon yo.

Lè sa a, tout ansyen pèp Izrayèl yo te reyini ansanm, epi yo vin jwenn Samyèl nan Rama. Yo di li: Gade, ou fin vye granmoun, e pitit gason ou yo pa mache nan chemen pa ou yo; kounye a, mete yon wa pou nou, pou l jije nou menm jan ak tout nasyon yo. Men bagay sa a pa t fè Samyèl plezi, lè yo te di: Ban nou yon wa pou jije nou. Epi Samyèl lapriyè Seyè a. Seyè a di Samyèl: Koute vwa pèp la nan tout sa y ap di ou; paske se pa ou yo rejte, men se mwen yo rejte, pou m pa wa sou yo ankò. Dapre tout aksyon yo fè depi jou mwen te fè yo soti kite peyi Lejip la jouk jounen jodi a, jan yo te abandone mwen epi sèvi lòt dye, se konsa tou y ap aji anvè ou. 1 Samyèl 8:4–8.

Izrayèl tan lontan pa t janm rekonèt yo te rejte Bondye, ni ke dezi yo pou yon wa sou tè a t ap pwogrese rive jis nan pwen kote yo te kloure Mesi a sou kwa a, epi yo te chwazi Satan kòm wa yo. Rebelyon yo te kache devan je pa yo menm pa pwòp lide jistis pa yo, ki te fè yo kwè ke malgre yo te rejte Bondye, yo te toujou pèp chwazi a, paske, apre tou, yo te rezone, Bondye te toujou kenbe yon ministè pwofetik sen, menm apre Samyèl.

Yo te mal entèprete ministè pwofetik pwofèt yo, yo te kwè prezans pwofèt Bondye yo te pwouve yo se pèp Bondye te chwazi a. Yo pa t wè yo te byen lwen Bondye e pwofèt yo t ap chèche mennen yo tounen vin jwenn Bondye, paske yo te entèprete aktivite pwofèt yo kòm prèv direksyon Bondye. Sa te fèt malgre yo te kontinye rejte tout mesaj pwofèt yo te voye ba yo. Menm twonpri sa a te vin sou Advantis la an 1863.

Adventism te rejte mouvman ki te reyini atravè ministè William Miller, epi li te chwazi vin yon legliz ki anrejistre legalman menm ane kote li te rejte mesaj Moyiz la konsènan “sèt fwa yo,” jan Eli (William Miller) te delivre l la. Menm ane sa a, yo te pwodui yon tablo pwofetik kontrefè, ki pa t kapab li ankò, e ki pa t kapab “pale” ankò dapre Abakik 2:3, paske li te mande yon feyè pou esplike li. Tablo Abakik yo te kapab li jan yo te ye a menm, e poutèt sa yo te kapab “pale”.

Advantis yo te refize fè nenpòt egzamen pwòp tèt yo sou chwa yo te fè an 1863, paske apre tout yo te gen pwofètès la nan mitan yo, sa ki te pwouve yo se te pèp rès la ki idantifye nan liv Revelasyon an, ki te gen Lespri Pwofesi a. Yo te manifeste menm lespri ak menm atitid ansyen Izrayèl la, epi rebelyon ki te kòmanse avèk rejè premye bijou Miller te dekouvri a, finalman te mennen yo nan rejte idantifikasyon Miller sou bijou “the daily” la tou.

Izrayèl modèn te rejte konpreyansyon Miller te genyen sou “sakrifis kontinyèl la,” yon senbòl lavil Wòm payen, ki an retou se yon senbòl Satan, epi li te deklare ke “sakrifis kontinyèl la” se yon senbòl Kris la. Nan lòt mo, Izrayèl modèn te chwazi aksepte yon senbòl satanik kòm yon senbòl Kris la. Menm jan ak Izrayèl ansyen an ki te pwoklame yo pa t gen okenn wa eksepte Seza, yon reprezantan lavil Wòm payen, ki se yon senbòl Satan.

An tèm aplikasyon pwofetik, chwa sa a te egzije pou Izrayèl modèn ta bezwen redefini chapit sèt, uit ak nèf nan Danyèl, ki se menm chapit yo Ulai River la reprezante, e ki te ogmantasyon konesans lan nan istwa Milerit la. Yo t ap fòse chanje chapit sa yo, paske chapit uit la fè referans dirèk ak “sakrifis chak jou a” twa fwa.

Kontrenn pa listwa kote vizyon larivyè Ulai a te devwale, Millerit yo pa t kapab wè okenn lòt wayòm tè a anvan Kris la tounen e tabli wayòm etènèl pa Li a, jan sa reprezante nan chapit de liv Danyèl la. Se poutèt sa yo te konsidere katriyèm wayòm Wòm nan kòm yon sèl wayòm ki te gen de aspè. De aspè sa yo te reprezante dirèkteman nan chapit sèt ak uit liv Danyèl la. Danyèl fè konnen vizyon li te resevwa nan chapit uit la dwe konprann an rapò ak vizyon chapit sèt la.

Nan twazyèm ane rèy wa Bèlchaza a, yon vizyon parèt devan mwen, wi devan mwen menm, Danyèl, apre sa ki te parèt devan mwen an premye. Danyèl 8:1.

Vizyon ki te “parèt devan” Danyèl “okòmansman an,” se te vizyon chapit sèt la.

Nan premye ane Bèlchaza, wa Babilòn, Danyèl fè yon rèv, ak vizyon nan tèt li sou kabann li; apre sa, li ekri rèv la, epi li rakonte esans bagay sa yo. Danyèl 7:1.

De vizyon yo reprezante de aspè wayòm pwofesi biblik yo ki te premye reprezante nan chapit de liv Danyèl la. Kat wayòm Babilòn, Medo-Pès, Lagrès ak Wòm yo te repete nan chapit sèt la, epi apre sa ankò nan chapit uit la, men avèk yon distenksyon ant eleman politik kat wayòm yo ak eleman relijye kat wayòm yo. Nan Danyèl sèt, wayòm yo reprezante pa bèt sovaj k ap dechire; men nan chapit uit la, menm wayòm sa yo prezante pa bèt tanp lan. Danyèl te vle konprann vizyon chapit sèt la, epi Gabriyèl te vin jwenn li pou eksplike l.

Mwen menm, Danyèl, mwen te gen gwo lapenn nan lespri mwen anndan kò mwen, e vizyon ki te nan tèt mwen yo te boulvèse m. Mwen pwoche bò kote youn nan sila yo ki te kanpe la, epi mwen mande l verite sou tout bagay sa yo. Konsa, li pale avè m, epi li fè m konnen entèpretasyon bagay sa yo. Gwo bèt sa yo, ki kat, se kat wa, ki va leve soti nan tè a. Men, sen Trèwo a yo va resevwa wayòm nan, epi yo va posede wayòm nan pou tout tan, wi, pou tout tan tout tan. Danyèl 7:15–18.

Danyèl te resevwa enfòmasyon ke kat bèt yo te kat wayòm tèren ki t ap egziste jouk lè wayòm etènèl Bondye a t ap etabli, ann amoni ak Danyèl chapit de. Te gen pou genyen kat wayòm tèren ki t ap vini anvan arive wayòm etènèl Bondye a, jan sa te reprezante pa wòch ki te detache nan mòn lan e ki te ranpli tout tè a nan chapit de.

Sè White te mennen konpreyansyon Millerit yo sou kat wayòm sa yo byen pi lwen pase sa yo menm Millerit yo te konprann, lè li te trete sijè bèt ki soti sou latè a nan Revelasyon chapit trèz la.

“Nan pwen sa a, yo prezante yon lòt senbòl. Pwofèt la di konsa: ‘Mwen wè yon lòt bèt k ap monte soti nan tè a; e li te gen de kòn tankou yon ti mouton.’ Vèsè 11. Ni aparans bèt sa a, ni fason li leve a, montre nasyon li reprezante a pa menm ak sa yo te prezante anba senbòl ki te vini anvan yo. Gwo wayòm ki te domine lemonn yo te prezante bay pwofèt Danyèl kòm bèt sovaj k ap devore, ki t ap leve lè ‘kat van syèl la t ap goumen sou gran lanmè a.’ Danyèl 7:2. Nan Revelasyon disèt, yon zanj te eksplike ke dlo yo reprezante ‘pèp, foul moun, nasyon ak lang.’ Revelasyon 17:15. Van yo se yon senbòl konfli. Kat van syèl la k ap goumen sou gran lanmè a reprezante sèn terib konkèt ak revolisyon pa mwayen yo wayòm yo te rive pran pouvwa.” The Great Controversy, 439.

Bèt yo se senbòl konkèt ki te akonpli pandan wayòm yo t ap vin sou pouvwa. Nan sans pwofetik, yon bèt sovaj ki fè lapredasyon reprezante pouvwa politik, ekonomik ak militè yon wayòm. Menm wayòm yo ki reprezante nan Danyèl chapit de ak sèt la, yo reprezante tou nan chapit uit la; men la a, yo tout asosye ak eleman ki sòti nan Tanp Bondye a, e lè yo fè sa, yo reprezante eleman relijye wayòm sa yo, paske yo tout te yon inyon ant Legliz ak Leta.

Nan twazyèm ane rèy wa Bèlchaza, yon vizyon parèt devan mwen, wi, devan mwen menm Danyèl, apre sa ki te parèt devan mwen anvan an. Mwen te wè nan yon vizyon; e lè m t ap gade, mwen te Souchan, nan palè a, ki nan pwovens Elam; mwen te wè nan vizyon an, e mwen te bò larivyè Oulayi a. Lè sa a, mwen leve je m, mwen gade, epi men yon belye te kanpe devan larivyè a, li te gen de kòn; de kòn yo te wo, men youn te pi wo pase lòt la, epi sila ki te pi wo a te pouse an dènye. Mwen wè belye a t ap pouse sou bò lwès, sou bò nò, ak sou bò sid; konsa, pa t gen okenn bèt ki te ka kenbe tèt devan li, ni pa t gen pèsonn ki te ka delivre anba men li; men li te fè sa li te vle, epi li te vin gran. Pandan mwen t ap konsidere sa, men yon bouk kabrit te soti bò lwès, sou tout sifas tè a, san li pa t touche tè a; epi bouk la te gen yon gwo kòn remakab ant de je li. Li vin sou belye ki te gen de kòn nan, mwen te wè l kanpe devan larivyè a, epi li kouri sou li avèk tout kòlè fòs li. Mwen wè li pwoche bò kote belye a, epi li te anvayi ak kòlè kont li; li frape belye a, li kraze de kòn li yo; pa t gen fòs nan belye a pou l te ka kanpe devan li; men li voye l atè, li pilonnen li; epi pa t gen pèsonn ki te ka delivre belye a anba men li. Se konsa, bouk kabrit la te vin anpil gran; epi lè li te fò, gwo kòn nan te kase; epi nan plas li, kat lòt kòn remakab leve, yo pwente sou kat van syèl la. Danyèl 8:1–8.

Chapit uit la kòmanse avèk Danyèl ki afime ke, nan moman sa a, li t ap viv nan istwa premye wayòm pwofesi biblik la (Babilòn); men vizyon li a pa idantifye okenn senbòl ki te dwe reprezante Babilòn, paske li kòmanse avèk belye a ki te reprezante dezyèm wayòm tè a, Medo-Pès la. Absans yon senbòl pou Babilòn lan fèt avèk entansyon, paske yon karakteristik prensipal Babilòn se ke li reprezante yon wayòm yo retire, epi apre sa yo restore, jan sa reprezante nan “sèt tan” Nebikadneza te viv tankou yon bèt. Pandan “sèt tan” sa yo, yo reprezante yon eleman Babilòn espirityèl la (papote a), paske papote a se wayòm yo bliye pandan swasanndis ane senbolik, pandan tan sa a li te gen yon blesi mòtèl. Lefèt ke Danyèl idantifye li resevwa vizyon an “nan twazyèm ane rèy wa Belshaza a,” idantifye Babilòn kòm wayòm ki vini anvan dezyèm wayòm nan, Medo-Pès la; men sa mete aksan sou Babilòn kòm wayòm kache a, oswa wayòm yo bliye a, ki bliye pandan jou yon wa.

Bèt ki nan chapit uit la pa bèt sovaj ki pran lòt bèt pou manje; se bèt yo te konn sèvi kòm bèt sakrifis nan sèvis sanktyè a. Katriyèm wayòm nan reprezante kòm “yon ti kòn,” pa kòm yon bèt; men kòn yo te fè pati sanktyè Bondye a, paske lotèl ki te nan sanktyè Bondye a te gen kòn kòm yon pati nan konsepsyon yo.

Se pa sèlman kat wayòm pwofesi yo Danyèl te reprezante avèk tèm tanp lan, men naratif chapit la genyen plizyè mo ki sòti dirèkteman nan sèvis tanp Bondye a. Naratif ki nan chapit la prezante ak mo ebre ki soti nan sèvis tanp lan, men tou aksyon prezante yon ofrann nan sèvis tanp lan bati andedan estrikti chapit la. Lefèt ke Danyèl te fè espre asosye chapit sèt ak uit ansanm, pèmèt moun ki vle wè yo konprann ke chapit sèt la ap idantifye atizana leta wayòm pwofesi Bib la, epi chapit uit la ap idantifye atizana legliz wayòm pwofesi Bib la.

Advantis la te oblije kouvri reyalite sa a ak fab satanik, paske rekonesans sa a revele ke bijou Miller yo te egzakteman jan Bondye te desine yo pou yo ye. Rejè yo fè sou konpreyansyon Miller te genyen sou “kontinyèl la,” prezante kòm yon pretansyon ke “Bondye pa t gen okenn konpreyansyon,” paske yo pretann ke lè Bondye te bay fondasyon an bay Miller (atravè ministè zanj sen yo), li pa t egzak.

An verite, jan nou vire bagay yo tèt anba a va konsidere tankou ajil bòsye a; paske èske zèv la va di de sila ki fè li a: Li pa t fè mwen? oswa èske bagay ki fòme a va di de sila ki fòme li a: Li pa t gen okenn konpreyansyon? Ezayi 29:16.

Kad Miler te rekonèt epi itilize a se te estrikti pwofetik la; men, depi 1863, Advantis la te retounen nan aplikasyon teyolojik Pwotestantis aposta ak Katolis la, pou yo te kapab kouvri bijou rèv Miler la. Advantis la te aksepte yon kad fo (bagay ki fèt la), pou li te rejte travay la, epi tou Mèt ki fè travay la. Lè yo fè sa, yo pretann Mèt ki fè travay la pa gen konprann. Rejè kad sa a te ye, e li toujou ye, yon rejè ogmantasyon konesans ki te sele louvri an 1798. Moun ki rejte ogmantasyon konesans la rejte travay la ak Mèt ki fè travay la, epi dapre Daniel yo te “mechan yo”.

Anpil pral pirifye, yo pral vin blan, epi yo pral pase anba eprèv; men mechan yo pral kontinye fè mechanste; e okenn nan mechan yo p ap konprann; men saj yo va konprann. Daniel 12:10.

« mechan yo ap fè mechanste », konsa sa idantifye yon rejè verite k ap pwogrese e k ap vin pi grav toujou. Rejè mechan yo fè fasad la se yon rejè Bondye, epi an retou Bondye rejte mechan yo poutèt rejè y ap chèche akonpli pa mwayen yon fasad kontrefè.

Pèp mwen an ap peri akòz mank konesans; paske ou rejte konesans, mwen menm tou m ap rejte ou, pou ou pa sèvi m kòm prèt ankò; dèske ou bliye lalwa Bondye ou a, mwen menm tou m ap bliye pitit ou yo. Oze 4:6.

Pèp Bondye a, ki te “prèt” Bondye yo depi 1844 rive jouk 1863, te rejte poutèt yo te manke “konesans” ki te ogmante atravè ministè William Miller. Li enpòtan pou nou konsidere kontèks vèsè sis la nan Oze, paske kontèks la idantifye yon rebelyon k ap vin pi grav kont verite a, ki reprezante kòm “konesans” la.

Tande pawòl Senyè a, nou menm pitit Izrayèl yo; paske Senyè a gen yon akizasyon kont moun ki rete nan peyi a, paske pa gen verite, ni mizèrikòd, ni konesans Bondye nan peyi a. Se sèmante manti, bay manti, touye moun, vòlè, ak fè adiltè; yo depase tout limit, epi san koule sou san. Se poutèt sa peyi a pral nan dèy, e tout moun ki rete ladan l ap febli, ansanm ak bèt nan chan yo ak zwazo nan syèl la; wi, menm pwason lanmè yo tou ap disparèt. Men, pèsonn pa dwe fè diskisyon, ni rale yon lòt kont; paske pèp ou a tankou moun k ap fè kont ak prèt la. Se poutèt sa ou pral tonbe lajounen, e pwofèt la tou ap tonbe avèk ou lannuit; epi m ap detwi manman ou. Pèp mwen an ap peri paske li manke konesans; paske ou rejte konesans, mwen menm tou m ap rejte ou, pou ou pa sèvi m kòm prèt ankò; paske ou bliye lalwa Bondye ou a, mwen menm tou m ap bliye pitit ou yo. Plis yo te vin anpil, se plis yo te peche kont mwen; se poutèt sa m ap chanje glwa yo an wont. Yo manje peche pèp mwen an, epi yo fikse kè yo sou inikite li. Epi sa va rive: tankou pèp la, konsa prèt la; m ap pini yo pou chemen yo, e m ap rann yo dapre aksyon yo. Paske yo pral manje, men yo p ap janm jwenn ase; yo pral lage kò yo nan pwostitisyon, men yo p ap miltipliye; paske yo sispann pran prekosyon pou Senyè a.

Fònikasyon, diven ak diven nouvo wete kè a. Pèp mwen an mande konsèy bò kote zidòl bwa yo, epi baton yo fè yo konnen bagay yo: paske lespri fònikasyon an fè yo pèdi chemen yo, epi yo lage kò yo nan fònikasyon lwen anba Bondye yo a. Yo ofri sakrifis sou tèt mòn yo, epi yo boule lansan sou ti mòn yo, anba pye bwadchenn, pye peuplier ak pye òm, paske lonbraj yo bon; se poutèt sa pitit fi nou yo va lage kò yo nan fònikasyon, epi madanm nou yo va fè adiltè. Mwen p ap pini pitit fi nou yo lè yo lage kò yo nan fònikasyon, ni madanm nou yo lè yo fè adiltè: paske yo menm yo separe tèt yo ak fanm dezòd, epi yo ofri sakrifis ak jennès; se poutèt sa pèp ki pa gen konprann lan pral tonbe. Menm si ou menm, Izrayèl, w ap jwe pwostitiye a, pou Jida pa ofanse; epi pa vini Gilgal, ni pa monte Betavèn, ni pa fè sèman, “Seyè a vivan.” Paske Izrayèl ap glise dèyè tankou yon gazèl ki deregle: kounye a Seyè a pral ba yo manje tankou yon ti mouton nan yon gran espas. Efrayim mare ak zidòl: kite l pou kont li. Bwason yo tounen tounen; yo lage kò yo nan fònikasyon san rete; chèf li yo, ak wont, renmen yo di: “Bay!” Van an mare l nan zèl li yo, epi yo pral wont poutèt sakrifis yo. Oze 4:1–19.

Avètisman Ozeyi a se ke “Senyè a gen yon kontwovès ak moun ki rete nan peyi a, paske pa gen verite, ni mizèrikòd, ni konesans Bondye nan peyi a.” Advantis se pèp Bondye a nan dènye jou yo. Nan jou kote nonm ki gen bwòs pousyè a antre nan chanm Miller la, Advantis, ansanm ak pèp la, prèt yo, ak pwofèt yo, “moun ki pa konprann nan ap tonbe,” paske yo pral “mete tèt yo ansanm ak zidòl.” Zidòl yo se fo doktrin pa yo, trikote nan yon fo kad.

Rebelyon ki reprezante pa rejè ogmantasyon konesans lan se yon ogmantasyon pwogresif nan rebelyon ki rive nan pwen kote tan favè yo fini avèk deklarasyon ke yo ini ak doktrin kontrefè yo, doktrin yo ki bale soti nan chanm Miller la. Rebelyon yo a reprezante kòm komisyon adiltè espirityèl san rete. Depi 1863 e annapre jouk nan fen tan favè a, yo kontinye ap rebelye san rete jiskaske yo vomi soti nan bouch Seyè a.

Rebelyon ki rejte konesans lan te reprezante pa lefèt ke yo t ap fè adiltè “san rete”; e byenke se pa menm mo ebre a, sans lan se menm ak mo ebre “tamid” la, ki vle di “kontinyèl”, e se sa yo tradui kòm “sakrifis chak jou a” nan liv Danyèl la.

Nou pral kontinye etid nou sou kat wayòm pwofesi biblik yo nan pwochen atik la.

“Lè sa a, mwen wè konsènan ‘Chak Jou a,’ ke mo ‘sakrifis’ la se sajès lèzòm ki te ajoute li, e li pa fè pati tèks la; epi Seyè a te bay bon konpreyansyon sou sa a bay moun ki te pwoklame kri sou lè jijman an. Lè inyon te egziste, anvan 1844, prèske tout moun te ini sou bon konpreyansyon konsènan ‘Chak Jou a;’ men depi 1844, nan konfizyon an, lòt opinyon te anbrase, e fènwa ak konfizyon te swiv.” Review and Herald, 1 novanm 1850.