Jis anvan fen tan gras la, se Lyon nan branch fanmi Jida a ki louvri dènye sekrè pwofetik la, e se moun saj yo ki konprann ogmantasyon konesans ki pwodui pa ouvèti sa a. De temwen yo nan Revelasyon voye limyè sou yon pati nan sa ki devwale nan moman sa a.
Men sajès la. Se pou moun ki gen entèlijans kalkile nonb bèt la; paske se nonb yon moun li ye; e nonb li se sis san swasant sis. … E men lespri ki gen sajès la. Sèt tèt yo se sèt mòn, kote fanm nan chita. Revelasyon 13:18, 17:9.
“Dènye pisans ki gen pou fè lagè kont legliz la ak lalwa Bondye a, te senbolize pa yon bèt ki te gen kòn tankou ti mouton,” se Etazini. Li se sizyèm wayòm pwofesi Bib la, e estrikti wayòm li an se menm estrikti a (imaj la) ak sa ki te senkyèm wayòm pwofesi Bib la. Li vin tounen yon wayòm kote Legliz la ap gouvène sou Leta a, epi ansuit li fòse tout tè a aksepte menm aranjman sa a. Konbinezon Legliz ak Leta a rive nan devlopman konplè li Ozetazini lè lwa dimanch ki pral vini byento a parèt.
“Imaj bèt la” reprezante fòm Pwotestantis apostazi sa a ki pral devlope lè legliz pwotestan yo va chèche èd pouvwa sivil la pou fè respekte dogm yo. “Mak bèt la” rete toujou pou defini. The Great Controversy, 445.
Imaj bèt la ak mak bèt la se de senbòl diferan, men se nan lwa dimanch lan imaj bèt la rive nan devlopman konplè li.
“Lè legliz Pwotestan yo fè respekte obsèvans dimanch, sa vle di yo ap fè respekte adorasyon papote a—bèt la. Moun ki, pandan yo konprann reklamasyon katriyèm kòmandman an, chwazi obsève fo saba a olye de vrè Saba a, se konsa yo rann omaj a pouvwa sa a sèl ki bay lòd pou sa. Men, nan zak menm kote yo fè respekte yon devwa relijye pa mwayen pouvwa sivil, legliz yo t ap fòme yon imaj pou bèt la; kidonk, fè respekte obsèvans dimanch Ozetazini t ap vle di fè respekte adorasyon bèt la ak imaj li.” The Great Controversy, 448, 449.
Nan moman lwa dimanch la, Konstitisyon Etazini an ranvèse nèt, e nasyon an separe nèt ak jistis. Lè sa a, anba kontwòl total Satan, Etazini fòse mond lan aksepte menm sistèm Legliz ak Leta ki fèk etabli nan Etazini. Gouvènman mondyal la se Nasyonzini, e legliz women an se Legliz ki domine relasyon an.
« Le monde est rempli de tempêtes, de guerre et de dissensions. Pourtant, sous un seul chef — la puissance papale — les peuples s’uniront pour s’opposer à Dieu dans la personne de Ses témoins. » Testimonies, volume 7, 182.
Sistèm Legliz ak Leta a, ki reprezante kòm imaj bèt la nan pwofesi a, se tou yon inyon twa pati: dragon an, bèt la, ak fo pwofèt la. Dis wa ki nan Revelasyon disèt yo, ki se setyèm tèt la, reprezante pouvwa dragon an.
«Wa ak chèf, ak gouvènè yo mete sou tèt pa yo mak antikris la, epi yo reprezante kòm dragon an ki ale pou fè lagè ak sen yo—ak moun ki kenbe kòmandman Bondye yo e ki gen lafwa Jezi a.» Testimonies to Ministers, 38.
“Wa ahemfo du” no gyina hɔ ma Amanaman Nkabom no, a wɔn som ne honhom mu nsɛnkɔmhyɛ; na odiyifo atoro no som ne Protestan som a wɔatwa wɔn ho afiri gyidi no ho, na aboa no som ne Katolisom, a ɛyɛ honhom mu nsɛnkɔmhyɛ kɛkɛ a wɔde Kristofoɔ suhyɛ akata so.
«Pa mwayen dekrè ki fè respekte enstitisyon Pap la an vyolasyon lalwa Bondye a, nasyon nou an pral detache tèt li nèt ak jistis. Lè Pwotestantis la va lonje men li atravè gwo twou san fon an pou l kenbe men pouvwa women an, lè li va rive lòt bò gwo twou san fon an pou l kwaze men ak Espirityalis la, lè, anba enfliyans inyon twa-fwa sa a, peyi nou an va rejte tout prensip Konstitisyon li kòm yon gouvènman pwotestan ak repibliken, epi li va pran dispozisyon pou pwopagasyon fo doktrin ak sediksyon papal yo, lè sa a nou kapab konnen lè a rive pou travay mèvèy Satan an, e ke lafen an pre.» Testimonies, volim 5, 451.
Nan lwa dimanch lan, inyon twa fwa dragon an, bèt la, ak fo pwofèt la akonpli. Lè sa a, Etazini fòse lemonn aksepte gouvènman yon sèl lemonn Nasyonzini an, paske nan lwa dimanch lan lemonn lan tonbe nan yon gwo kriz, pandan Islam pote jijman sou Etazini poutèt li fè respekte adorasyon solèy la. Apre sa, Satan parèt pou l pran pòz Kris la; epi menm jan Etazini fòse lemonn aksepte konbinezon yon sèl lemonn legliz ak leta a, li fòse lemonn tou aksepte dimanch kòm jou repo a. Menm pwosesis eprèv ki te fèt Ozetazini an lè sa a vin rive sou lemonn antye.
“Nasyon etranje yo pral suiv egzanp Etazini. Menm si se li ki pran devan, menm kriz la va tonbe sou pèp nou an nan tout pati nan mond lan.” Testimonies, volume 6, 395.
Prensip ki di apostazi nasyonal swiv ak dega nasyonal vini sou chak peyi jan yo aksepte jou solèy la kòm jou adorasyon an. Kriz k ap ogmante a se “yon èdtan” kote dis wa yo ap gouvène ansanm ak pap la, “nonm peche a”. Yo te dakò bay setyèm wayòm pa yo a bay otorite papal la, paske yo mennen yo pou yo kwè otorite moral papasi a nesesè pou ini lemonn kont lagè k ap ogmante kont Islam. An 1798, Nasyonzini pa t ko rive parèt nan listwa.
Epi dis kònn ou te wè yo se dis wa, ki poko resevwa wayòm yo; men yo resevwa otorite kòm wa pandan yon sèl lè ansanm ak bèt la. Yo gen yon sèl lide, epi yo bay bèt la pisans ak pouvwa yo. Yo pral fè lagè ak Ti Mouton an, epi Ti Mouton an pral genyen batay sou yo; paske li se Seyè tout seyè yo, ak Wa tout wa yo; e sila yo ki avèk li yo se moun yo rele, yo chwazi, e yo fidèl. Revelasyon 17:12–14.
Menm jan sa te toujou ye ak pap la, wa yo pral founi pouvwa a pou papote a egzekite pèsekisyon kont pèp Bondye a; epi se dis wa yo ki fè lagè ak Ti Mouton an, men yo ap fè sa sou lòd “nonm peche a.” “Nonm peche a” se tou “nonm” sèt legliz yo pran kenbe a nan Ezayi chapit kat.
Epi nan jou sa a, sèt fanm va kenbe yon sèl gason, y ap di: Nou va manje pwòp pen pa nou, epi nou va mete pwòp rad pa nou; sèlman kite nou pote non pa w la, pou wete wont nou an. Nan jou sa a, branch Seyè a va bèl e plen glwa, epi fwi tè a va ekselan e bèl pou sila yo nan pèp Izrayèl la ki chape yo. Ezayi 4:1, 2.
“sèt fanm” yo reprezante lefètke papote a (nonm peche a) gen kontwòl sou tout legliz sou latè, menm jan li gen kontwòl sou tout nasyon yo. “Wont” legliz yo vle evite a, se “wont” ki genyen lè yo rejte egzijans pou adore nan dimanch. Moun ki fidèl nan obsèvans Saba a pral sibi pèsekisyon poutèt fidelite yo, epi Islam tou ap refize obsève jou solèy la. Akò Etazini òganize ant papote a ak Nasyonzini an se ke otorite moral nonm peche a se sa ki nesesè pou mennen mond lan aksepte lagè kont Islam afin d etabli lapè sou latè.
Men, pou sa ki konsène tan ak sezon yo, frè m yo, nou pa bezwen pou m ekri nou. Paske nou menm nou konnen nèt ale ke jou Senyè a ap vini tankou yon vòlè nan lannuit. Paske lè yo va di: Lapè ak sekirite; se lè sa a destriksyon toudenkou ap tonbe sou yo, tankou doulè tranche sou yon fanm ansent; e yo p ap chape. Men nou menm, frè m yo, nou pa nan fènwa, pou jou sa a ta siprann nou tankou yon vòlè. Nou tout se pitit limyè ak pitit lajounen: nou pa pou lannuit, ni pou fènwa. 1 Tesalonisyen 5:1–5.
Mesaj “lapè ak sekirite” pwofesi Bib la, ki toujou prezante kòm yon fo mesaj, se sèlman nan yon peryòd kote pa gen lapè ni sekirite li lojik. Pa gen okenn rezon pou prezante yon mesaj “lapè ak sekirite” lè lapè ak sekirite egziste. Islam retire tout lapè ak tout sekirite. “Destriksyon toudenkou” ki asosye ak fo mesaj la se yon destriksyon k ap vin pi grav, paske li tankou “yon fanm” nan “doule akouchman.” Premye tranche doulè twazyèm Malè a te 11 septanm 2001.
Nan liy pwofetik Eli ak Jan Batis la, twonpri pouvwa papal la parèt klè. Lè Akab te retounen Samari pou fè Jezabèl konnen Bondye Eli a se te vrè Bondye a, paske Li te fè dife desann soti nan syèl la, se lè sa a Akab te vin rann li kont Jezabèl te twonpe li konsènan rayisman li te gen pou Eli. Menm rayisman ak menm twonpri sa a te parèt lè Ewòd te pwomèt mwatye wayòm li pandan fèt anivèsè nesans li a bay Salome. Salome te pitit fi Ewodyad; konsa, Ewòd te dragon an, Ewodyad te papisite a, epi Salome te fo pwofèt la.
Nan istwa a, pouvwa twonpè dans Salomé a te sèvi pou mennen Ewòd (dis wa yo) bay mwatye wayòm li bay yon legliz (yon fanm). Fanm nan (Salomé) te anba direksyon manman li (Katolisism), epi Ewòd te dekouvri twò ta ke atitid Ewodyad te genyen anvè Jan te menm jan ak sa Jezabèl te genyen anvè Eli. Nan toude ka yo, moun k ap kenbe saba a dwe mouri.
Islam, yon fason pwogresif men rapid, ap retire lapè ak sekirite sou latè, e, lè li fè sa, li rasanble limanite kont Islam. Lagè Islam ap ogmante avèk yon vitès rapid reprezante agiman yo itilize pou tabli imaj bèt la atravè lemonn nan dènye jou yo. Twonpri yo fè vini sou lemonn nan (dis wa yo), se Etazini (Salome) ki pote l, epi li mennen lemonn kwè yo dwe ini kont Islam; men yo dekouvri sa twò ta, paske aranjman an te sèlman yon riz ki te dwe sèvi pou pèsekite moun k ap kenbe Saba a. Twonpri a se yon pati nan rezon ki fè dis wa yo rayi jennès la, menm si, anba kontrent, yo te dakò bay li setyèm wayòm pa yo.
Epi dis kòn ou te wè sou bèt la, yo menm va rayi fanm movèz vi a; yo va fè l tounen yon dezolasyon, yo va kite l toutouni, yo va manje chè li, epi yo va boule l nan dife. Paske Bondye mete nan kè yo pou yo akonpli volonte li, pou yo dakò ansanm, epi pou yo bay wayòm pa yo bay bèt la, jouk lè pawòl Bondye yo va akonpli. Revelasyon 17:16, 17.
Mondyalis Nasyonzini yo nan Nasyonzini an pa senpleman “wa” latè a; men yo reprezante tou kòm “machann”, konsa mondyalis yo fòme ak pouvwa politik ansanm ak pouvwa ekonomik. Rezon ki fè zanj ki te pote vizyon Revelasyon disèt ak dizwit bay Jan an, se te pou montre Jan jijman gwo pwostitiye Tir la. Toude kategori mondyalis yo ap plenn lanmò papote a.
Se poutèt sa, malè li yo va vini nan yon sèl jou: lanmò, dèy, ak grangou; epi yo pral boule l nèt ak dife; paske Seyè Bondye ki jije li a fò. E wa latè yo, ki te fè fònikasyon avèk li epi ki te viv nan liks ak li, va kriye pou li, epi yo va plenn sou li, lè yo va wè lafimen dife k ap boule li a, Yo kanpe byen lwen poutèt krent soufrans li, y ap di: Malè! Malè pou gwo lavil Babilòn sa a, vil pwisan sa a! paske nan yon sèl èdtan jijman ou rive. E machann latè yo va kriye epi yo va nan lapenn sou li; paske pèsonn pa achte machandiz yo ankò. Revelasyon 18:8–11.
Machann yo ak wa yo toude rete byen lwen epi yo kriye: “Malè, malè.” Mo “alas” la nan lang grèk la tradui kòm “malè” nan chapit uit Liv Revelasyon an.
Epi m te gade, epi m tande yon zanj k ap vole nan mitan syèl la, ki t ap di ak yon gwo vwa: Malè, malè, malè pou moun k ap viv sou latè, poutèt lòt son twonpèt twa zanj yo, ki poko sonnen! Revelasyon 8:13.
Twa malè yo reprezante senkyèm, sizyèm ak setyèm Twonpèt yo, e yo se senbòl Islam. Wa yo, machann yo ak mèt bato yo tout rele byen fò: “malè, malè” twa fwa nan chapit dizwit la.
Epi wa tè a, ki te fè fònikasyon avèk li e ki te viv nan delis avèk li, va kriye sou li e va plenn pou li, lè yo va wè lafimen dife k ap boule li a, yo kanpe byen lwen poutèt lakrent touman li, y ap di: Malè! malè pou gwo lavil Babilòn sa a, pou lavil pisan sa a! paske se nan yon sèl lè jijman ou rive. … Machann bagay sa yo, ki te vin rich pa mwayen li, va kanpe byen lwen poutèt lakrent touman li, y ap kriye e y ap plenn, epi y ap di: Malè! malè pou gwo lavil sa a, ki te abiye ak twal fen blan, ak koulè wouj violèt, ak koulè wouj ekarlat, e ki te dekore ak lò, ak pyè presye, ak pèl! Paske, nan yon sèl lè, tout gwo richès sa yo fin tounen anyen. Epi tout kapitèn bato, ak tout moun ki vwayaje nan bato, ak maren yo, ansanm ak tout moun ki fè komès sou lanmè, te kanpe byen lwen, epi yo te rele lè yo te wè lafimen dife k ap boule li a, y ap di: Ki lavil ki tankou gwo lavil sa a! Epi yo te voye pousyè sou tèt yo, e yo te rele, yo t ap kriye e yo t ap plenn, y ap di: Malè! malè pou gwo lavil sa a, kote tout moun ki te gen bato sou lanmè a te vin rich poutèt gwo pri li yo! paske, nan yon sèl lè, li vin tounen yon dezolasyon. Revelasyon 18:9-10, 15–19.
“Lè” kote jijman pap la akonpli a se “lè” Revelasyon onz la, sa vle di “lè gwo tranblemanntè a,” epi li reprezante peryòd lwa dimanch lan ki kòmanse ak lwa dimanch Ozetazini epi ki kontinye jiskaske Mikayèl leve kanpe epi delè gras lèzòm nan fèmen. Globalis yo ki te rayi jennès la, men ki te toujou dakò bay wayòm yo ba li pou yon sèl lè, non sèlman repete “malè, malè” (alas, alas), twa fwa, men yo poze kesyon an tou: “Ki vil ki tankou gwo vil sa a?” Yo te poze kesyon sa a tou nan liv Ezekyèl la.
Y ap fè tande vwa yo kont ou, y ap kriye avèk anmè, y ap voye pousyè sou tèt yo, y ap woule kò yo nan sann. Y ap fè tèt yo vin nèt kale pou ou, y ap mare sak sou yo, y ap kriye pou ou ak anmè nan kè yo ak gwo lamantasyon anmè. Nan plenn yo, y ap leve yon chante dèy pou ou, y ap plenn sou ou, y ap di: Ki lavil ki tankou Tir, tankou sa ki detwi nan mitan lanmè a? Lè machandiz ou yo te soti nan lanmè yo, ou te ranpli anpil pèp; ou te anrichi wa latè yo ak kantite richès ou ak komès ou. Lè lè a va rive pou ou kraze pa lanmè yo nan fon dlo yo, machandiz ou yo ak tout foul moun ki nan mitan ou yo va tonbe. Tout moun ki rete nan zile yo va sezi poutèt ou, wa yo va pè anpil, figi yo va boulvèse. Machann pami pèp yo va sifle sou ou; ou va tounen yon laterè, epi ou p ap janm egziste ankò. Ezekiel 27:30–36.
Ezekyèl idantifye vil la kòm “Tiris,” ki “detwi nan mitan lanmè a?” Ezayi, lè l ap pale de jennès Tir la (Tiris), ki se tou gran jennès Revelasyon an, ki se legliz Katolik la, idantifye li tou kòm vil ki bay kouwòn yo.
Èske se sa menm vil kè kontan nou an, vil ki la depi nan tan lontan anpil? Se pwòp pye pa li k ap pote l byen lwen pou l al viv kòm etranje. Ki moun ki pran desizyon sa a kont Tir, vil ki bay kouwòn, vil kote machann li yo se chèf, kote komèsan li yo se moun ki gen onè sou latè? Se Seyè a, Bondye dèzame yo, ki fè lide sa a, pou l sal fyète tout glwa, epi pou l fè tout moun ki gen onè sou latè tonbe nan mepri. Ezayi 23:7–9.
Papote a se “lavil ki gen kouwòn nan,” paske se li menm ki pretann chita tankou yon rèn sou inyon an twa fwa.
Konbyen li te glorifye tèt li, epi li te viv nan plezi, se tout sa menm nou dwe ba li kòm touman ak lapenn; paske li di nan kè li: Mwen chita kòm yon rèn, mwen pa vèv, e mwen p ap janm wè lapenn. Revelasyon 18:7.
Ezekyèl te di jijman sou fanm movèz vi a akonpli “nan mitan lanmè a,” nan chan dèy li sou Tir.
Pawòl Seyè a vin jwenn mwen ankò, li di: Koulye a, ou menm, pitit lòm, pran yon chan dèy sou Tir. … Bato Tarsis yo t ap chante sou ou nan mache ou a; ou te plen richès, e yo te fè ou tounen trè gloriyez nan mitan lanmè yo. Moun ki t ap rame pou ou yo mennen ou antre nan gran dlo yo; van lès la kraze ou nan mitan lanmè yo. Ezekyèl 27:1, 2, 25, 26.
Se “van lès” la ki pote jijman sou pwostitye Tir la, vil kouwone a, epi “van lès” la se yon senbòl Islam. Lagè dis wa yo mennen kont Islam se sa ki detwi papote dènye jou yo. Reyalizasyon dis wa yo ke yo te twonpe yo pwodui laperèz tou nan kè yo.
Li bèl nan pozisyon li, li se kè kontan tout tè a, se mòn Siyon, sou bò nò yo, vil gran Wa a. Bondye fè konnen tèt li nan palè li yo kòm yon refij. Paske gade, wa yo te rasanble, yo te pase ansanm. Yo te wè li, epi konsa yo te sezi anpil; yo te boulvèse, epi yo te prese kouri ale. Laperèz te sezi yo la, ak doulè, tankou doulè yon fanm k ap akouche. Ou kraze bato Tasis yo ak yon van lès. Jan nou te tande a, konsa nou wè li nan vil Seyè lame yo, nan vil Bondye nou an: Bondye ap tabli li pou tout tan. Sela. Sòm 48:2–8.
Mondyalis yo te gade wayòm Bondye a, jan vil Jerizalèm te reprezante l la, men yo te chwazi “gwo vil” Babilòn nan kòm tèt yo. Lè Bondye jije gwo vil sa a, yo rele byen fò epi yo plenn, pandan yo rekonèt yo pèdi, paske gwo vil yo te chwazi a kraze nan mitan lanmè a, pa lagè Islam pote sou yo a (van lès la). E lagè a se yon lagè k ap vin pi grav pwogresivman, paske li tankou yon fanm k ap soufri tranche.
Wayòm Bondye yo te pèsekite poutèt papasi a reprezante nan Danyèl chapit de a, kote yo fè nou konnen ke nan “jou wa [globalis] sa yo,” Bondye pral tabli Wayòm etènèl li a.
Epi nan jou wa sa yo, Bondye syèl la pral tabli yon wayòm ki p ap janm detwi; e wayòm nan p ap kite bay lòt pèp, men li pral kraze tout wayòm sa yo an miyèt moso, li pral fini ak yo, epi li menm li pral kanpe pou tout tan. Danyèl 2:44.
Millerites yo te kwè yo t ap viv nan “jou wa sa yo,” men dis wa yo nan Revelasyon disèt yo pa t ankò parèt nan listwa; an reyalite, se kounye a yo jis ap kòmanse parèt nan vizyon an. Millerites yo te gen rezon, men vizyon yo te limite. Wayòm Bondye a ki tabli nan jou wa yo nan Revelasyon disèt ak dizwit la, se peryòd lapli dèyè a.
“Mwen te wè tout bagay ap gade avèk anpil atansyon epi yo lonje panse yo sou kriz k ap vini an ki devan yo. Peche Izrayèl yo dwe ale nan jijman davans. Chak peche dwe konfese nan Tanp lan; apre sa, travay la va avanse. Sa dwe fèt kounye a. Rès la, nan tan tray la, va rele: Bondye mwen, Bondye mwen, poukisa Ou abandone mwen?”
“Lapli ta a ap vini sou moun ki pir yo—lè sa a, tout moun ap resevwa l menm jan ak anvan.”
“Lè kat zanj yo lage, Kris la pral tabli wayòm li an. Pèsonn pa resevwa lapli denye a, eksepte sila yo ki ap fè tout sa yo kapab. Kris la ta ede nou. Tout moun te kapab genyen laviktwa pa gras Bondye, atravè san Jezi. Tout syèl la enterese nan travay la. Zanj yo enterese.” Spalding and Magan, 3.
Nan tan lapli ta a, lè zanj yo lage kat van yo, se nan “jou wa sa yo” Kris la mete wayòm pa Li a kanpe. Lapli ta a se yon pwosesis pwogresif, e li te kòmanse wouze dousman nan dat 11 septanm 2001, lè twazyèm Malè a te antre nan listwa; men kòlè nasyon yo te imedyatman kenbe an fren. Li kontinye ogmante an entansite, jouk rive nan lwa dimanch Ozetazini, lè li lakòz pèdisyon nasyonal. Jijman k ap ogmante sa a apre sa kontinye pandan chak lòt nasyon suiv egzanp Etazini, e konsa yo sibi menm jijman yo. Li ogmante jouk rive nan fen tan gras la. Li pwogrese tankou yon fanm nan tranche.
N ap kontinye konsiderasyon sou wityèm nan pami sèt yo nan pwochen atik la.
“Osi lontan moun ki fè pwofesyon yo kenbe verite a ap sèvi Satan, lonbraj enfernal li a ap bouche vizyon yo sou Bondye ak syèl la. Y ap tankou moun ki pèdi premye lanmou yo. Yo pa kapab kontanple reyalite etènèl yo. Sa Bondye prepare pou nou an reprezante nan Zakari, chapit 3 ak 4, epi 4:12–14: ‘Epi mwen reponn ankò, epi mwen di li: Ki sa de branch oliv sa yo ye, ki atravè de tiyo an lò yo vide lwil an lò a soti nan yo menm? Epi li reponn mwen, li di: Èske ou pa konnen sa yo ye? Epi mwen di: Non, Seyè mwen. Lè sa a, li di: Men de moun wen yo, ki kanpe bò kote Seyè tout latè a.’”
“Seyè a plen ak tout kalite mwayen. Li pa manke okenn resous. Se poutèt mank lafwa nou, atachman nou ak bagay tè a, pawòl san valè nou yo, enkredilite nou an, jan sa parèt nan konvèsasyon nou, ki fè lonbraj fènwa rasanble toutotou nou. Kris la pa revele ni nan pawòl ni nan karaktè kòm Sila ki nèt ale bèl, e ki premye pami dimil. Lè nanm nan kontante l pou l leve tèt li nan bagay ki vid yo, Lespri Seyè a kapab fè trè piti pou li. Vizyon kout nou an wè lonbraj la, men li pa ka wè glwa ki pi lwen an. Zanj yo ap kenbe kat van yo, ki reprezante kòm yon chwal anraje k ap chache kase kòd li pou l sove epi kouri sou tout sifas tè a, pote destriksyon ak lanmò sou chemen li.”
“Èske n ap dòmi sou menm rebò mond etènèl la? Èske n ap rete lou, frèt, epi mouri? O, si sèlman nou ta gen nan legliz nou yo Lespri ak souf Bondye soufle nan pèp Li a, pou yo ka kanpe sou pye yo epi viv. Nou bezwen wè chemen an etwat, epi pòtay la sere. Men pandan n ap pase nan pòtay sere a, lajè li pa gen limit.” Manuscript Releases, volim 20, 217.