Nan dènye atik yo, nou te fè referans ak kèk pasaj ki soti nan Lespri Pwofesi a ki idantifye yon peryòd tan ki kòmanse 11 Septanm 2001 rive jouk lè Mikaèl leve kanpe epi tan gras lèzòm fini. Pandan peryòd tan sa a, gen kèk ilistrasyon pwofetik ki idantifye dènye travay Kris la nan Kote ki Pi Sen an.

Travay Kris la ap fè nan Tanp lan reprezante nan vizyon Rivyè Oulay la nan Danyèl chapit uit, e Sè White fè nou konnen vizyon Rivyè Oulay la kounye a nan pwosesis akonplisman. Travay final la ki ap akonpli nan Tanp selès la, ki kounye a nan pwosesis akonplisman, reprezante anba divès tèm pwofetik. Li reprezante kòm, pami lòt reprezantasyon pwofetik yo, tan sele a, lapli ta a, travay final delivrans lan, ak pirifikasyon tanp lan. Li enpòtan pou rasanble tèm sa yo ansanm, epi tou pou mete yo nan bon kontèks istorik yo.

“Nan tan sa a, pandan zèv delivrans lan ap rive nan bout li, twoub pral anvayi tè a, epi nasyon yo pral an kòlè; sepandan, y ap kenbe yo an fren pou yo pa anpeche zèv twazyèm zanj lan. Nan tan sa a, ‘lapli ta a,’ oswa rafrechisman ki soti nan prezans Senyè a, pral vini pou bay fòs a vwa byen fò twazyèm zanj lan, epi pou prepare sen yo pou yo kanpe fèm nan peryòd kote sèt dènye flewo yo pral vide sou tè a.” Early Writings, 85.

“Travay twazyèm zanj lan” se tou “travay delivrans lan,” ki prepare “sen yo pou yo kanpe nan peryòd lè sèt dènye kalamite yo pral vide.”

Epi nasyon yo te fache, e kòlè pa w la rive, ansanm ak tan pou mò yo, pou yo jije yo, epi pou ou bay rekonpans a sèvitè ou yo, pwofèt yo, ak sen yo, ak moun ki gen krentif pou non ou, piti kou gran; epi pou ou detwi moun ki detwi tè a. Revelasyon 11:18.

Nasyon yo ap fache anvan pwobasyon an fini (se lè sa a kòlè Bondye vide), men lè nasyon yo ap fache, yo menm tou yo “kenbe an fren.” “Lè” nasyon yo ap fache a idantifye kòmansman travay final delivrans lan, e travay final delivrans lan se sele pèp Bondye a.

“Vrè pèp Bondye a, ki gen Lespri travay Senyè a ak delivrans nanm yo sou kè yo, ap toujou konsidere peche nan vrè nati pechè li. Yo ap toujou pran pozisyon pou yon fason fidèl ak dirèk nan trete peche ki fasil anvayi pèp Bondye a. Sitou nan dènye travay la pou legliz la, nan tan sele san karant-kat mil yo ki gen pou kanpe san fot devan twòn Bondye a, se lè sa a yo pral santi pi pwofondman tò yo ki nan mitan pèp Bondye a ki fè pwofesyon sèvi li. Sa prezante avèk fòs nan egzanp pwofèt la bay sou dènye travay la anba imaj mesye yo, chak ak yon zam destriksyon nan men li. Te gen yon nonm nan mitan yo ki te abiye ak twal fin blan, avèk yon kès lank sekretè bò kote l. ‘Epi Senyè a di li konsa: Pase nan mitan vil la, nan mitan Jerizalèm, epi mete yon mak sou fwon mesye yo ki ap soupi e ki ap kriye poutèt tout bagay abominab ki ap fèt nan mitan li yo.’” Testimonies, volim 3, 266.

Yo kenbe nasyon yo an fren pou yo pa anpeche sele san karantkat mil yo. Nan Revelasyon chapit sèt la, nasyon fache yo yo kenbe an fren yo reprezante kòm kat van yo yo kenbe an fren pandan menm peryòd tan sa a, e tan sa a idantifye espesyalman kòm yon peryòd tan.

“Satan kounye a ap sèvi ak tout mwayen nan tan sele sa a pou kenbe lespri pèp Bondye a lwen verite prezan an, epi pou fè yo ezite. Mwen te wè yon pwoteksyon Bondye t ap rale sou pèp Li a pou pwoteje yo nan tan detrès la; epi chak nanm ki te byen fèm nan verite a epi ki te gen kè ki pwòp, t ap kouvri avèk pwoteksyon Toupisan an.

“Satan te konnen sa, e li t ap travay ak gwo pouvwa pou kenbe lespri otan moun li te kapab ap ezite epi san yo pa byen tabli sou verite a. …”

“Mwen te wè ke Satan t ap aji nan fason sa yo pou distrè, twonpe, epi detounen pèp Bondye a, kounye a menm, nan tan sele sa a. Mwen te wè kèk ki pa t kanpe fèm pou verite prezan an. Jenou yo t ap tranble, epi pye yo t ap glise, paske yo pa t byen poze sou verite a, e pwoteksyon Bondye Toupisan an pa t kapab rale sou yo pandan yo te konsa ap tranble.

“Setan t ap eseye tout riz li genyen pou kenbe yo kote yo te ye a, jouk sele a ta fin pase, jouk pwoteksyon an ta fin rale sou pèp Bondye a, epi yo ta rete san okenn abri kont kòlè Bondye k ap boule a, nan sèt dènye flewo yo. Bondye deja kòmanse rale pwoteksyon sa a sou pèp Li a, e talè konsa l ap rale l sou tout moun ki dwe gen yon abri nan jou masak la. Bondye pral aji avèk pisans pou pèp Li a; epi y ap pèmèt Setan travay tou.” Early Writings, 43, 44.

Sè White te ekri pawòl sa yo an 1851, senk ane anvan pèp Bondye a te antre nan kondisyon Laodise a, epi yo te retade pwosesis sele a lè yo te rejte limyè ogmante ki nan “sèt fwa” yo. Limyè sa a t ap ogmante epi fini travay Bondye a pou kouvri pèp Li a davans anvan sèt dènye flewo yo. Olye de sa, pèp Bondye a te revòlte, epi yo te kondane pou yo moute desann nan dezè Laodise a, jan rebelyon ansyen Izrayèl la ak vwayaj yo nan dezè a te sèvi kòm tip. Konbyen nan rebèl ansyen Izrayèl yo te antre nan Tè Pwomiz la? Ki pasaj nan Bib la, oswa nan Lespri Pwofesi a, ki idantifye nenpòt Laodiseyen ki pral sove? Repons lan se: “Okenn!” paske yon Laodiseyen pèdi menm jan ak sa yo nan ansyen Izrayèl ki te mouri nan dezè a.

Poze sele san karannkatmil yo se yon peryòd tan, epi li kòmanse lè kat zanj yo kenbe kat van yo, sa ki se menm lè nasyon yo anraje, men yo toujou rete anba kontwòl. Pandan tan sele a, Bondye ap prepare pèp Li a pou yo ka kanpe nan tan sèt dènye flewo yo, e preparasyon sa a reprezante kòm lè Li rale “yon kouvèti” sou pèp Li a; li reprezante tou kòm lè Li fini travay delivrans lan epi fini travay twazyèm zanj lan. Preparasyon tout ilistrasyon sa yo reprezante a chita sou resepsyon “verite prezan.”

Moun ki pa t vle kanpe “fèm pou verite prezan an,” se moun ki te “ap ezite,” paske lespri yo pa t fikse sou “verite prezan an.” Li ekri konsa: “Mwen te wè kèk moun ki pa t kanpe fèm pou verite prezan an. Jenou yo t ap tranble, e pye yo t ap glise, paske yo pa t byen plante sou verite a, e kouvèti Bondye Toupisan an pa t kapab rale sou yo pandan yo te konsa ap tranble.”

“Verite prezan” an se sa ki bay “kouvèti” a, epi “kouvèti” a reprezante tou kòm “sele Bondye a.” “Sele Bondye a” te tipifye pa san ki te kouvri pòt Ebre yo, sa ki te pèmèt zanj destriktè a pase sou kay kote pòt la te “kouvri” ak san an. “Kouvèti” a se “sele” a, epi “sele” a akonpli pa “verite prezan” an.

Sanktifye yo pa mwayen verite ou a: pawòl ou se verite. Jan 17:17.

Chak mouvman refòm te gen pwòp tèm espesifik pa li, epi tèm mouvman refòmatwa san karannkat mil yo se “Islam twazyèm Malè a”. “Verite prezan” nan dènye jou yo se Islam twazyèm Malè a.

« Les Écritures s’ouvrent continuellement au peuple de Dieu. Il y a toujours eu, et il y aura toujours, une vérité spécialement applicable à chaque génération. » Review and Herald, 29 juin 1886.

Se yon “mesaj” verite prezan ki sele pèp Bondye a nan dènye jou yo, e tan sele a reprezante kòm li kòmanse lè yo kenbe kat van yo anba kontwòl. Nasyon yo te fache nan dat 11 septanm 2001, e nan moman sa a sele san karannkat mil yo te kòmanse, pandan lapli dènye a, ki se “yon mesaj”, te kòmanse devwale.

“Pou Jan, yo te louvri sèn ki te gen yon enterè pwofon e ki te fè kè bat fò nan eksperyans legliz la. Li te wè pozisyon an, danje yo, konfli yo, ak delivrans final pèp Bondye a. Li ekri mesaj final yo ki dwe fè rekòt tè a rive nan matirite, swa kòm grap pou granri selès la, swa kòm fagot pou dife destriksyon an. Yo te revele l sijè ki gen yon enpòtans san mezi, espesyalman pou dènye legliz la, pou sila yo ki ta vire do bay erè pou yo vin jwenn verite a te ka resevwa enstriksyon konsènan danje ak konfli ki devan yo. Pèsonn pa bezwen rete nan fènwa konsènan sa k ap vini sou tè a.” The Great Controversy, 341.

Lè nasyon yo te fache, yo te an menm tan kenbe an fren, epi “lapli denye sezon an” te kòmanse tonbe; epi lapli denye sezon an se mesaj “verite prezan an” ki sele pèp Bondye a.

“Travay la nan Battle Creek la fèt selon menm lòd la. Dirijan yo nan sanitè a melanje ak moun ki pa kwè yo, yo admèt yo nan konsèy yo, plis oswa mwens, men se tankou y ap travay ak je yo fèmen. Yo manke disènman pou wè sa ki ka tonbe sou nou nenpòt ki lè. Gen yon lespri dezespwa, lagè ak san koule, e lespri sa a ap ogmante jiska fen menm tan an. Le pli vit pèp Bondye a sele sou fwon yo—sa pa yon sele ni yon mak ki ka wè, men yon etablisman nan verite a, ni nan lespri ni nan lespri espirityèl, konsa yo pa ka brannen—le pli vit pèp Bondye a sele epi prepare pou soukous la, li va vini. Anfèt, li deja kòmanse. Jijman Bondye yo deja sou peyi a kounye a, pou ban nou avètisman, pou nou ka konnen sa k ap vini an.” Manuscript Releases, volim 10, 252.

“sele” a se “fè moun nan tabli nan laverite.” Nan kontèks tan sele a, li ekri: “Gen yon lespri dezespwa, lagè ak san k ap koule, e lespri sa a ap ogmante jis nan fen menm tan an.” Lè nasyon yo ap fache, yo pral kenbe yo an fren; men “lagè ak san k ap koule” a, ki reprezante kòm kat van yo, “ap ogmante jis nan fen menm tan an.” Islam twazyèm Malè a ap ogmante lagè li piti piti jis nan fen menm tan an, epi konpreyansyon pwofetik sou Islam kòm “tèm” nan refòm san karant-kat mil yo, an menm tan an, ap ogmante pandan menm peryòd tan sa a. Ogmantasyon pwogresif Islam reyalize a mache paralèl ak vide lapli dènye a pandan menm peryòd tan an, paske lapli dènye a se yon “mesaj”.

“Oen yo chwazi yo ki kanpe bò kote Seyè tout tè a, gen pozisyon yo te bay Satan yon fwa kòm cheriben ki kouvri a. Se pa mwayen èt sen yo ki antoure twòn li a, Seyè a kenbe yon kominikasyon san rete ak abitan tè a. Lwil an lò a reprezante favè a avèk ki Bondye kenbe lanp kwayan yo apwovizyone, pou yo pa bat epi etenn. Si se pa t paske lwil sen sa a vide soti nan syèl la nan mesaj Lespri Bondye a, ajan mechanste yo t ap gen kontwòl antye sou lèzòm.”

“Bondye pa jwenn onè lè nou pa resevwa mesaj li voye ban nou yo. Konsa, nou refize lwil an lò li ta vide nan nanm nou pou l ka transmèt bay moun ki nan fènwa. Lè apèl la va rive, ‘Men, Veteren an ap vini; soti al kontre li,’ moun ki pa resevwa lwil sen an, ki pa nouri gras Kris la nan kè yo, va wè, menm jan ak vyèj sòt yo, yo pa pare pou rankontre Seyè yo. Yo pa gen, nan tèt pa yo, pouvwa pou jwenn lwil la, e lavi yo fini nan kraze. Men si yo mande Sentespri Bondye a, si nou sipliye, menm jan Moyiz te fè a, ‘Fè m wè glwa ou,’ lanmou Bondye va gaye nan kè nou. Atravè tiyo an lò yo, lwil an lò a va kominike ban nou. ‘Se pa avèk fòs, ni avèk pouvwa, men se avèk Lespri mwen, di Seyè ki gen tout lame yo.’ Lè pitit Bondye yo resevwa reyon klere Solèy Jistis la, yo briye tankou limyè nan lemonn.” Review and Herald, 20 jiyè 1897.

Lapli dènyè a kòmanse ap “gaye ti gout” epi finalman li vin ogmante jiskaske li tounen yon vide total. “Ti gout” lapli dènyè a idantifye kòm lapli a k ap “mezire”, epi vide total la se lè li vide “san mezi”. Sè White idantifye klèman yon tan lè lapli dènyè a ap tonbe, epi gen kèk ki resevwa li, epi gen kèk ki pa resevwa li. Nan tan sa a, lapli a ap “mezire”, oswa li ap “gaye ti gout”.

Kèk moun pral rekonèt ke gen yon bagay k ap pase, men sa pral sèlman fè yo pè.

“Va gen yon bèl manifestasyon pisan pouvwa Bondye nan legliz yo, men li p ap aji sou moun ki pa t imilye tèt yo devan Senyè a, ni louvri pòt kè yo pa mwayen konfesyon ak repantans. Nan manifestasyon pouvwa sa a ki klere tè a ak glwa Bondye, yo pral wè ladan l sèlman yon bagay ki, nan avègman yo, yo panse ki danjere, yon bagay ki pral leve laperèz yo, epi yo pral pran pozisyon pou reziste l. Paske Senyè a pa travay selon atant yo ak ideyal yo, yo pral opoze travay la. “Poukisa,” yo di, “nou pa ta dwe rekonèt Lespri Bondye a, lè nou gen anpil ane depi nou nan travay la?” Paske yo pa t reponn ak avètisman yo, ak siplikasyon yo, ki te nan mesaj Bondye yo, men yo te pèsiste ap di: “Mwen rich, mwen vin gen anpil byen, e mwen pa bezwen anyen.”” Maranatha, 219

“Anpil moun, nan yon gwo mezi, pa rive resevwa premye lapli a. Yo pa t jwenn tout benediksyon Bondye te konsa prepare pou yo. Yo espere ke sa ki manke a va konble pa dènye lapli a. Lè pi gwo abondans gras la va vide sou yo, yo gen entansyon louvri kè yo pou resevwa li. Yo ap fè yon erè terib. Travay Bondye te kòmanse nan kè lèzòm nan lè Li bay limyè ak konesans Li a, dwe kontinye avanse san rete. Chak moun dwe rann li kont pwòp nesesite pa li. Kè a dwe vide de tout salte epi pirifye pou Lespri a vin abite ladan l. Se pa t atravè konfèsyon ak abandone peche, pa lapriyè sensè, ak pa consacration tèt yo bay Bondye, premye disip yo te prepare pou vide Sentespri a nan Jou Lapannkòt la. Menm travay la, men nan yon degre ki pi gran, dwe fèt kounye a. Lè sa a, ajan imen an te sèlman bezwen mande benediksyon an, epi tann Senyè a pou Li rann travay la pafè konsènan li. Se Bondye ki te kòmanse travay la, e Li pral fini travay Li, fè moun vin konplè nan Jezi Kris la. Men pa dwe gen okenn neglijans anvè gras ki reprezante pa premye lapli a. Se sèlman moun k ap viv dapre limyè yo resevwa a ki va resevwa plis limyè. Si nou pa avanse chak jou nan manifestasyon vèti kretyen aktif yo, nou pap rekonèt manifestasyon Sentespri a nan dènye lapli a. Li ka ap tonbe sou kè toutotou nou, men nou pap distenge li ni resevwa li.” Testimonies to Ministers, 506, 507.

Nan pasaj la, li idantifye ke gen yon tan kote “pi gwo abondans gras la pral akòde,” konsa li montre yon tan kote dènye lapli a vide san mezi. Anrapò ak reyalite sa a, li fè konnen se sèlman moun k ap viv ann akò ak limyè yo genyen an k ap resevwa pi gwo limyè. Dapre prensip sa a, li klè ke limyè a (ki se verite prezan an) ap ogmante pwogresivman. Nan dènye fraz la, li idantifye yon tan kote dènye lapli a ap tonbe, e kèk moun ap rekonèt li epi ap resevwa li, tandiske lòt yo pa fè sa. Si ou pa rekonèt mesaj la, ki se dènye lapli a, ou pap resevwa li.

“Nou pa dwe tann lapli ta a. Li ap vini sou tout moun ki va rekonèt epi resevwa lawouze ak lapli favè ki tonbe sou nou. Lè nou ranmase moso limyè yo, lè nou apresye mizèrikòd sèten Bondye yo, Li menm ki renmen wè nou mete konfyans nou nan Li, lè sa a chak pwomès va akonpli. [Ezayi 61:11 site.] Tout tè a dwe ranpli ak glwa Bondye.” The Seventh-day Adventist Bible Commentary, volim 7, 984.

Nan tan kote nasyon yo ki an kòlè yo kenbe anba kontwòl, lapli dènye a kòmanse “mezire”. Lè “pi gwo abondans gras la va akòde”, sa idantifye moman kote lapli dènye a vide san mezi.

Nan tan kote nasyon yo ap fache, men yo toujou kenbe an fren, lapli dèyè a kòmanse tonbe, men li “mezire” paske legliz la, nan pwen sa a, melanje ak ble a ansanm ak move zèb yo. Se lapli a ki mennen ni ble a ni move zèb yo rive nan matirite, epi lapli dèyè a se mesaj verite prezan an, ki swa rekonèt epi resevwa, swa li pa konsa. Tout konsèp pwofetik sa yo idantifye aklè nan Ekriti yo. Nan dat 11 septanm 2001, lapli dèyè a te kòmanse “vide ti gout”, epi li ogmante pwogresivman jouk lè mesaj Kri Minwi a rive, epi vyèj saj yo ak vyèj sòt yo separe pou tout tan.

Lè sa a, saj yo leve tankou yon drapo pou rele lòt twoupo Bondye a soti Babilòn; epi apre sa, lapli ta a vide san mezi, e li kontinye tonbe jiskaske Mikaèl leve kanpe epi tan pwobasyon lèzòm fini.

“Mwen te wè ke kat zanj yo t ap kenbe kat van yo jiskaske travay Jezi a te fini nan Tanp Sanktyè a, epi lè sa a sèt dènye kalamite yo va vini.” Early Writings, 36.

Retni kat van yo reprezante kontwòl pwovidansyèl Bondye sou jijman k ap ogmante yo ke li pèmèt rive nan dènye jou yo. Kat zanj yo kenbe kat van yo pandan tan sele san karantkat mil yo, men nan peryòd sa a gen “lespri dezespwa, lagè ak koule san, e lespri sa a ap ogmante.” Lè dènye nan pitit Bondye yo fin sele, Micael pral leve kanpe, epi kat van yo pral lage nèt, e Sèt Dènye Plag yo pral vini.

Nan “èdtan gwo tranblemanntè” ki nan Revelasyon chapit onz la, “tan twoub yo” ki nan Danyèl chapit nèf la, lè lari a ak miray la fin bati, se tan kote “nasyon yo pral fache.” Nan peryòd tan sa a, dènye lapli a pral vide an “mezi.” Ezayi idantifye tan kote dènye lapli a mezire, epi li make tan sa a kòm “jou van lès la.” “Jou van lès la” se te 11 septanm 2001.

N ap kontinye egzamine “mezirasyon” lapli dènye a nan atik k ap vini an, men li ta dwe sonje ke bijou rèv Miller la, ki reprezante sou tab sakre Abakouk yo kòm twa Malè Islam yo, dwe briye dis fwa pi klere nan dènye jou yo pase lè Miller te rasanble li ansanm pou premye fwa.

“Nan yon okazyon, lè m te nan Vil Nouyòk, nan sezon lannuit yo te rele m pou m wè bilding k ap monte etaj sou etaj anwo pou rive nan syèl la. Yo te bay garanti ke bilding sa yo pa t ka pran dife, e yo te bati yo pou yo te glorifye pwopriyetè yo ak moun ki te konstwi yo. Pi wo toujou, e pi wo ankò, bilding sa yo t ap leve, e se te materyèl ki pi chè yo te itilize ladan yo. Moun bilding sa yo te fè pati yo pa t ap mande tèt yo: ‘Ki jan nou ka pi byen glorifye Bondye?’ Seyè a pa t nan panse yo.”

“Mwen te panse: ‘O, si moun sa yo k ap envesti byen yo konsa te kapab wè chemen yo a jan Bondye wè li! Y ap anpile gwo batiman mayifik, men ala foli planifikasyon ak konplo yo ye nan je Chèf linivè a. Yo pa etidye ak tout fòs kè ak lespri yo kijan yo ka bay Bondye glwa. Yo pèdi devan je yo devwa sa a, ki se premye devwa lèzòm.’”

“Pandan gwo bilding sa yo t ap monte, pwopriyetè yo t ap rejwi ak yon ògèy anbisye, paske yo te gen lajan pou yo sèvi avè l pou satisfè pwòp tèt yo epi pou eksite jalouzi vwazen yo. Anpil nan lajan yo te envesti konsa a te jwenn pa egzajsyon, pa kraze pòv yo anba pwa. Yo te bliye ke nan syèl la yo kenbe yon kont sou chak tranzaksyon komèsyal; chak antant enjis, chak zak fwod, la yo anrejistre l. Tan an ap vini lè, nan fwod yo ak awogans yo, lèzòm pral rive nan yon pwen Senyè a pap pèmèt yo depase, epi yo pral aprann ke gen yon limit nan pasyans Jewova.”

“Sèn ki te vin pase devan mwen apre sa a se te yon alam dife. Moun yo te gade gwo bilding yo, ki te wo anpil e yo te sipoze pa pran dife, epi yo te di: ‘Yo an sekirite nèt ale.’ Men, bilding sa yo te boule tankou si yo te fèt ak goudwon. Ponpye yo pa t kapab fè anyen pou anpeche destriksyon an. Ponpye yo pa t kapab fè machin pou etenn dife yo mache.”

“Mwen resevwa enstriksyon ke lè tan Senyè a rive, si pa gen okenn chanjman ki fèt nan kè lèzòm ògeye ak anbisyon, moun yo va dekouvri ke men ki te gen fòs pou sove a va gen fòs tou pou detwi. Pa gen okenn pouvwa sou tè a ki ka anpeche men Bondye a aji. Pa gen okenn materyo yo ka sèvi pou leve batiman ki va prezève yo kont destriksyon lè tan Bondye fikse a rive pou voye pinisyon sou moun poutèt yo meprize lalwa Li a ak poutèt anbisyon egoyis yo.” Testimonies, volume 9, 12, 13.