Nan dat 18 jiyè 2020, premye desepsyon an te rive pou dènye mouvman refòm Bondye a nan tan lafen an. Li te make yon jalon nan istwa twazyèm Malè a, ki se istwa lapli denye a, epi tou istwa sele san karannkat mil yo. Istwa sa a te reprezante pa chak mouvman refòm nan istwa sakre a; li te, pi espesyalman, reprezante pa istwa mouvman Millerit la, epi ilistre pa parabòl dis vyèj yo; e li reprezante istwa pwofetik ke chak pwofèt te idantifye.

18 jiyè 2020 reprezante premye desepsyon mouvman an, e konsa li make rive tan reta a nan parabòl dis vyèj yo ak nan Abakik. Nan istwa Milerit la, menm prèv ki te mennen yo nan pwoklamasyon erone yo a, te vin parèt kòm sa ki idantifye vrè dat la. Lè sa a, tan reta parabòl dis vyèj yo te vin parèt kòm verite prezan, e tan reta sa a te menm tan reta ki nan Abakik de. Parabòl dis vyèj yo repete jouk nan dènye detay, e reyalite sa a idantifye ke se sèlman sila yo ki te patisipe nan desepsyon an ki kandida pou swa yon vyèj saj oswa yon vyèj sòt.

Gran kò kò Lavantis Laodise a te sibi yon tès lè twazyèm Malè a te rive 11 septanm 2001; epi lè prediksyon ki te echwe a pou 18 jiyè 2020 te pase, Lavantis Laodise a te rete dèyè pou l flote san direksyon tounen bò Wòm, menm jan ak Pwotestan yo nan istwa Millerit la.

Non sèlman Millerit yo te idantifye tan reta a kòm akonplisman parabòl dis vyèj yo, men yo te wè tou nan Abakouk ke kòmandman pou tann vizyon an, menm si li te pran reta, se te menm siy pwofetik la. Konsa, Abakouk konfime ke vizyon ki te prezante yon fason erè e ki te pwodui premye desepsyon an, se vizyon ki t ap “pale” nan fen an.

Paske vizyon an poko pou tan ki fikse a; men, nan fen an li pral pale, epi li p ap bay manti. Menm si li ta pran reta, tann li; paske li pral rive san manke, li p ap pran reta. Abakouk 2:3.

Mesaj ki te pwodui premye desepsyon an se te menm mesaj la ki te dwe rekonèt kòm yon mesaj k ap akonpli nan yon avni pwòch, men li te toujou yon mesaj ki te baze sou agiman pwofetik anvan yo, agiman yo te sèvi avèk yo nan premye pwoklamasyon ki te eronen an.

Nan istwa Millerit la, ansyen pèp alyans lan te premye sibi eprèv la; apre sa, nouvo pèp alyans lan te sibi eprèv la. Eprèv la te kòmanse pou Pwotestan yo lè premye zanj Revelasyon dis la ak premye zanj Revelasyon katòz la (paske yo se menm zanj lan) te desann 11 dawout 1840. Eprèv yo a te fini ak premye desepsyon an ak arive dezyèm zanj Revelasyon katòz la.

Nan istwa Millerit la, eprèv pou Millerit yo te kòmanse ak rive dezyèm zanj lan nan premye desepsyon an, epi li te fini ak rive Rèl Minwi a, ke Sè White dekri kòm yon foul zanj ki vin mete tèt yo ansanm ak dezyèm zanj lan. Anba pouvwa Sentespri a, Millerit ki te rekonèt epi aksepte mesaj Rèl Minwi a, te vin separe ak Millerit ki pa t rekonèt mesaj ki t ap tonbe toupatou bò kote yo a. Sou 22 oktòb 1844, twazyèm zanj lan te rive, epi vizyon ki te pran reta a te pale.

Nan istwa sele san karannkat mil yo, ansyen pèp alyans lan te premye sibi tès, apre sa pèp nouvo alyans lan. Tès la te kòmanse pou Advantis Lawodise a lè premye vwa zanj Revelasyon dizwityèm nan ak twazyèm zanj Revelasyon katòzyèm nan (paske se menm zanj lan), te desann nan dat 11 septanm 2001. Tès yo te rive nan bout li avèk desepsyon 18 jiyè 2020 la.

Nan mouvman twazyèm zanj lan, eprèv pou san karannkat mil yo te kòmanse avèk rive premye desepsyon an, e li pral fini avèk rive mesaj Rèl Minwi a. Anba pisans Sentespri a, sila yo ki kounye a rekonèt epi aksepte mesaj Rèl Minwi a, separe lè sa a ak moun sòt ak mechan yo ki pa t rekonèt mesaj miltifasèt la ki kounye a ap tonbe toutotou yo.

Nan lwa dimanch k ap vini talè a, dezyèm “vwa” zanj ki nan Revelasyon dizuit la pale; se li menm tou ki vizyon an ki “te pran reta” pou l pale a. Li reprezante tou mesaj twazyèm zanj lan ki “vin ogmante” jouk li rive nan gwo rèl la.

Rèl Minwi a reprezante tankou anpil zanj ki ini ak zanj ki te vini anvan an. Mesaj Rèl Minwi a gen plizyè eleman ki kontribye nan mesaj la antye, e zanj yo se senbòl mesaj yo. Nan istwa Millerit la, pyonye yo te idantifye Samuel S. Snow kòm moun ki te pran latèt nan rasanbleman mesaj vrè Rèl Minwi a. Nan istwa sa a, li byen dokimante ke konpreyansyon Snow te genyen sou mesaj Rèl Minwi a te devlope pandan yon peryòd tan.

Istwa sa a repete jis nan pi piti detay, e mesaj dènye Kri Minwi a ap devlope piblikman depi fen mwa Jiyè 2023. Se pa senpleman mesaj Islam lan, men li gen ladan l tou mesaj sele san karannkat mil yo. Li gen ladan l revelasyon ki montre de kòn bèt tè a, toude pase atravè yon “lanmò ak rezirèksyon”, pandan yo mache an paralèl ak imaj bèt la, ki nan menm istwa sa a akonpli devinèt pwofetik la ki di “wityèm nan se soti nan sèt yo”. Li gen ladan l revelasyon ki asosye ak “istwa kache” Sèt Loray yo, e li akonpli devinèt pwofetik “wòch” yo te rejte a ki vin tounen “tèt kwen an”, pandan “sèt fwa” Levitik vennsis la revele kòm fil ki tise ansanm tout verite nan istwa Miller la, ansanm ak verite ki te desele nan tan lafen an an 1989. Men kijan Sòmis la di sa:

Wòch moun ki t ap bati yo te rejte a vin tounen tèt kwen an. Se Senyè a ki fè sa; sa se yon mèvèy devan je nou. Men jou Senyè a fè a; annou rejwi, annou kontan ladan li. Sòm 118:22–24.

“Wòch” la, ki te premye “bijou” William Miller te dekouvri a (e bijou yo se wòch), se “jou Seyè a fè a.” Sa te deja montre nan atik anvan yo ke estrikti a, ansanm ak pawòl kòmandman Saba a, idantik ak estrikti sik sakre sèt la, jan sa tabli nan Levitik chapit vennsenk. Repoze sou setyèm jou a te prefigire tè a k ap repoze nan setyèm ane a, e lè yo konsidere de kòmandman yo nan fason sa a, yo bay yon temwayaj ke yon jou reprezante yon ane nan pwofesi Bib la.

Yo montre tou ke konpreyansyon Miller te pwoklame konsènan endiyasyon Bondye a, sa yo rele “sèt fwa,” nan Levitik vennsis, reprezante kòm “yon jou”, paske Senyè a te etabli sik sakre sèt ane a, menm jan avèk sètitid Li te fè syèl la ak tè a nan sis jou, epi Li te repoze sou setyèm nan.

Lè Jezi te fini parabòl jaden rezen an, li te poze Farizyen yo yon kestyon.

Lè mèt jaden rezen an va vini, kisa l ap fè kiltivatè sa yo? Yo reponn li: L ap detwi mechan sa yo yon fason terib, epi l ap lwe jaden rezen li a bay lòt kiltivatè, ki va remèt li fwi yo nan sezon pa yo. Jezi di yo: Èske nou pa t janm li nan Ekriti yo: Wòch bòs mason yo te rejte a, se li menm ki vin tounen tèt kwen an; se Senyè a ki fè sa, e sa se yon mèvèy devan je nou? Se poutèt sa m di nou sa: y ap wete wayòm Bondye a nan men nou, epi y ap bay li a yon nasyon k ap bay fwi li yo. Nenpòt moun ki tonbe sou wòch sa a ap kraze; men moun li tonbe sou li a, l ap moulen l tounen poud. Lè chèf prèt yo ak Farizyen yo te tande parabòl li yo, yo vin rann yo kont li t ap pale de yo. Matye 21:40–45.

Parabòl jaden rezen an se parabòl ki montre ansyen pèp eli a yo mete sou kote, epi yo bay wayòm nan yon nouvo pèp eli. “Wòch” Jezi te di yo te rejte a, se “wòch” ki swa sove, swa detwi, selon jan yo resevwa li. “Wòch” la dwe yon verite biblik nan kontèks Jezi te sèvi avè l la, paske li gen kapasite pou pwodui fwi jistis, epi jistis Kris la se sèlman lè gason ak fanm resevwa Pawòl verite li a li pwodui nan yo.

Sanktifye yo pa verite ou a: pawòl ou se verite. Jan 17:17.

“wòch” la se yon doktrin yo swa aksepte swa rejte, epi Jezi se Pawòl la, e nan liv Travay la, Pyè idantifye “wòch” la kòm Kris la.

Se pou nou tout konnen, ansanm ak tout pèp Izrayèl la, se pa non Jezi Kris Nazarèt la, nou menm nou te kloure sou kwa a, e Bondye te leve soti vivan nan lanmò a, wi, se pa li menm nonm sa a kanpe la devan nou geri nèt. Se li menm wòch nou menm bòs mason yo te meprize a, e ki vin tounen tèt kwen an. Pa gen delivrans nan okenn lòt ankò; paske pa gen okenn lòt non anba syèl la ki bay pami lèzòm, pa mwayen li nou dwe sove. Travay 4:10–12.

Epi apre sa, nan 1 Pyè, li mennen senbolis “wòch” la pi lwen toujou, men li kenbe l nan menm kontèks depasman yon ansyen pèp alyans ak chwa yon nouvo pèp eli, ki, jan li deklare sa, “nan tan pase yo pa t yon pèp, men kounye a yo se pèp Bondye a: yo menm ki pa t jwenn mizèrikòd, men kounye a yo jwenn mizèrikòd.”

Lè nou pwoche bò kote li, li menm ki se yon wòch vivan, moun te rejte l vre, men Bondye te chwazi l, e li gen anpil valè; nou menm tou, tankou wòch vivan, y ap bati nou pou nou vin yon kay espirityèl, yon prètriz sen, pou nou ofri sakrifis espirityèl ki akseptab devan Bondye pa Jezikri. Se poutèt sa tou, men sa ki ekri nan Lekriti a: Gade, m ap mete nan Siyon yon wòch ang prensipal, chwazi, ki gen anpil valè; e moun ki kwè nan li pa janm pral wont. Konsa, pou nou menm ki kwè, li gen anpil valè; men pou sila yo ki rebèl yo, wòch mason yo te rejte a, se li menm ki vin tèt kwen an, epi yon wòch ki fè moun bite, yon wòch ki fè moun tonbe, menm pou sila yo ki bite sou pawòl la, paske yo dezobeyi; se pou sa menm yo te deziyen. 1 Pyè 2:4–8.

Pyè di konsènan ansyen pèp eli a: “pou moun ki dezobeyi yo, wòch ke bòs mason yo te rejte a, se li menm ki vin tounen tèt kwen an, yon wòch ki fè moun bite, ak yon wòch ofans, menm pou moun ki bite sou pawòl la, paske yo dezobeyi; se pou sa menm yo te destine.”

Jezi reprezante pa chak ilistrasyon sakre sou fondasyon an.

Paske pesonn pa ka poze yon lòt fondasyon pase sa ki deja poze a, ki se Jezikri. 1 Korentyen 3:11.

Fondasyon Milerit yo te bati a se te Wòch Laj yo (Wòch la).

“Avètisman an rive: Anyen pa dwe gen dwa antre ki ta deranje fondasyon lafwa nou t ap bati sou li depi lè mesaj la te vini an 1842, 1843, ak 1844. Mwen te nan mesaj sa a, e depi lè sa a mwen kanpe devan mond lan, fidèl ak limyè Bondye ban nou an. Nou pa gen entansyon retire pye nou sou platfòm kote yo te mete yo a, pandan nou t ap chèche Seyè a chak jou ak lapriyè serye, ap chèche limyè. Èske nou panse mwen ta ka abandone limyè Bondye ban mwen an? Li dwe tankou Wòch Letènite a. Li t ap gide m depi lè yo te ban mwen li.” Review and Herald, 14 avril 1903.

Premye bijou Miller te dekouvri ki te vin fè pati fondasyon Milerit la, ki tankou Wòch tan yo, se te “sèt tan” Levitik vennsis la; epi “sèt tan” sa a se te premye verite fondamantal yo te mete sou kote pa pyonye Milerit sa yo ki te fèk bati fondasyon Milerit la. Se te bòs mason yo menm ki te gen pou rejte wòch fondasyon an. “Wòch” sa a, ki se yon tip Kris, se jou Senyè a te fè a tou, paske li te fè setyèm jou a kòm yon jou repo, epi setyèm ane a kòm yon ane kote tè a t ap repoze. An 1863, yo te rejte wòch fondasyon an, men li gen pou l vin fèt “tèt kwen an” ak “wòch ofans” pou moun ki dezobeyi yo.

Mesaj Islam twazyèm malè a se tèm mouvman refòm san karannkat mil yo, e pwosesis tès la te kòmanse lè zanj Revelasyon dizwit la te desann, pandan gwo bilding Vil Nouyòk yo te jete atè nan dat 11 septanm 2001. Advantis te rete an silans konsènan idantifikasyon pwofetik ki montre 11 septanm 2001 te rive kòm “jou van lès la.” Nan dat 18 jiyè 2020, yo te rete dèyè lè de temwen Revelasyon chapit onz yo te touye nan lari gwo vil sa a. Tès Advantis la te fini, epi tès pou sila yo ki te fè pwofesyon rekonèt mesaj Islam lan te deja an kou.

Apre yo te fin kouche mouri nan lari yo jouk nan fen mwa jiyè 2023, zo sèch ki te mouri yo te leve apre sa pa premye mesaj Ezekyèl la. Dezyèm mesaj Ezekyèl la se mesaj kat van Islam yo nan twazyèm Malè a, ki reprezante devlopman pwogresif ouvèti sele mesaj Rèl Minwi a, ki se vizyon ki te pran reta a, epi tèm tout peryòd mouvman an. Lè sa a, divès verite te vin devwale, paske mesaj Rèl Minwi a reprezante yon mesaj ki gen plizyè aspè. Premye verite ki te konfwonte zo sèch ki te mouri yo se te premye verite Advantis Lawodise te rejte a, epi li reprezante verite ki make tranzisyon Lawodise pou antre nan Filadèlfi.

Verite a se mesaj sele a, e se poutèt sa li bezwen fikse ni nan lespri a ni nan espirityalite a. Li pa sifi pou rekonèt peryòd kote de temwen yo te mouri nan lari a se yon senbòl dispèsyon “sèt fwa” yo; li mande tou yon akseptasyon eksperimantal verite a.

Bijou Miller yo, ki reprezante verite ki te sele louvri nan tan lafen an an 1798, vin tounen yon tès pou vyèj yo nan dènye jou yo. Eksperyans pou vin byen fikse nan verite a “espirityèlman” reprezante pa premye bijou Miller la, epi “fikse” entelektyèlman nan verite a reprezante pa mesaj Islam lan nan twazyèm malè a. Apèl pou repantans ak konfesyon an, ki reprezante pa “sèt fwa” yo, idantifye yon travay ki fèt an konjonksyon avèk Kris nan Kote ki Pi Sen an, epi li reprezante pa vizyon “mareh” la.

Konpreyansyon “entèlektyèl” sou Islam nan twazyèm Malè a reprezante pa vizyon “chazon” an, e toude yo nesesè pou sila yo ki pral sele yo. Nan ane 1863, Advantis Lawodise a te chwazi rebati Jeriko, epi li te abandone travay li pou restore Jerizalèm. Jeriko se yon senbòl abondans materyèl, jan avègman Lawodise a reprezante l tou.

“Youn nan fòtrès ki te pi solid nan peyi a—gwo vil rich Jeriko a—te kanpe menm devan yo, men yon ti distans sèlman de kan yo te genyen nan Gilgal. Sou fwontyè yon plenn fètil ki te chaje ak pwodiksyon rich ak divès twopik yo, palè li yo ak tanp li yo, ki te rete liks ak vis, vil ògeye sa a, dèyè ranpa masif li yo, t ap lanse defi kont Bondye Izrayèl la. Jeriko te youn nan chèz prensipal adorasyon zidòl yo, sitou paske li te patikilyèman dedye a Ashtaròt, deyès lalin nan. Se la tout sa ki te pi mechan e ki te pi degradan nan relijyon Kanaran yo te rasanble. Pèp Izrayèl la, nan lespri yo kote rezilta terib peche yo te fè nan Bèt-Peyò yo te toujou fre, pa t kapab gade vil payen sa a san degoutans ak laterè.” Patriyach ak Pwofèt, 487.

“Wòch” bòs mason yo te rejte an 1863, pandan yo t ap rebati Jeriko, se te “sèt fwa” yo ki, nan dènye jou yo, t ap vin tounen verite a (bijou a), ki vin “tèt kwen an”, paske se verite sa a ki mare ansanm kòmansman Advantis la nan mouvman Millerit yo, ak fen Advantis la nan mouvman san karant-kat mil yo. Bijou sa a, ki se “sèt fwa” yo, se tou “jou Seyè a te fè a”, epi li se Kris li menm, paske Li se Pawòl la, e Li se “Verite” a. Sijè Islam nan se tèm ki pwodui netwayaj ni ansyen pèp chwazi a ni nouvo pèp chwazi a, epi netwayaj doub la te kòmanse 11 septanm 2001, ki te “jou van lès la”. Nan jou sa a, gad yo te dwe chante menm chante Kris te chante a, lè Li te pwoklame parabòl jaden rezen an. San karant-kat mil yo chante chan Moyiz la (“sèt fwa” yo), ak chan Ti Mouton an.

Epi mwen wè tankou yon lanmè an vè melanje ak dife; epi moun ki te genyen batay la sou bèt la, sou pòtre li a, sou mak li a, ak sou nonb non li a, te kanpe sou lanmè an vè a, yo te gen gita Bondye yo. Epi yo chante chan Moyiz, sèvitè Bondye a, ak chan Ti Mouton an, yo di: Gran e mèvèye se zèv ou yo, Senyè Bondye Toupisan; chemen ou yo jis e veritab, ou menm Wa sen yo. Revelasyon 15:2, 3.

“Ti Mouton” an se Kris ki te touye a, e yo te touye Li nan mitan de mil senk san ven jou yo; konsa, sa mare ansanm sakrifis lavi Li ak san Li (kote Li te konfime alyans lan), ansanm ak “kontestasyon alyans Li a” pa Moyiz, nan Levitik vennsis. Chan Moyiz la ak Ti Mouton an se chan chazon istwa pwofetik la ak chan mareh “aparans” Li a. Se chan yon konpreyansyon entelektyèl ak espirityèl, jan de vizyon ki nan Danyèl chapit uit la reprezante l. Se chan yon pèp alyans k ap sibi jijman epi yo pase sou li, pandan y ap chwazi yon nouvo pèp eli. Pwosesis seleksyon an, e se poutèt sa chan an tou, te kòmanse 11 septanm 2001.

Moun ki soti nan Jakòb yo pral pran rasin; Izrayèl pral fleri epi pouse boujon, epi l ap plen fas lemonn ak fwi. Èske li te frape l menm jan li te frape moun ki te frape l yo? Oswa èske yo te touye l dapre masak moun li menm te touye yo? Avèk mezi, lè li pouse deyò, ou pral plede ak li; li kenbe van di li a nan jou van lès la. Se poutèt sa, se konsa inikite Jakòb la pral pirifye; epi tout fwi sa a se pou wete peche li a: lè li fè tout wòch lotèl la tankou wòch lakre yo kraze an miyèt moso, rakbwa sakre yo ak zidòl yo p ap kanpe ankò. Men, lavil ranfòse a pral tounen dezolasyon, kote yo te rete a pral abandone, epi yo pral kite l tankou yon dezè: se la ti towo bèf la pral manje, se la li pral kouche, epi l ap devore branch li yo. Lè branch li yo fin cheche, y ap kase yo; fanm yo vini, epi yo mete yo nan dife; paske se yon pèp ki san konprann: se poutèt sa, Sila a ki te fè yo a p ap gen mizèrikòd pou yo, epi Sila a ki te fòme yo a p ap fè yo favè. Epi, sa pral rive nan jou sa a, Senyè a pral bat depi nan kanal larivyè a jouk nan ravin Lejip la, epi nou pral rasanble yonn apre lòt, nou menm pitit Izrayèl yo. Epi, sa pral rive nan jou sa a, gwo twonpèt la pral sonnen, epi moun ki te prèt pou peri nan peyi Lasiri yo, ansanm ak moun yo te depòte nan peyi Lejip yo, pral vini, epi yo pral adore Senyè a sou mòn sen an nan Jerizalèm. Ezayi 27:6–13.

Lè yo byen konprann, vèsè sa yo ap idantifye 11 Septanm 2001, jis rive jouk lwa dimanch ki pral vini byento a. Vèsè sis la idantifye tout listwa a, lè li idantifye kòmansman plant lan ki pran rasin, apre sa li fleri epi li pouse boujon, epi finalman li ranpli tè a ak fwi. Fwi ki ranpli tè a fè sa pandan “lè” a, ki se kriz lwa dimanch lan. Pandan Kris la ap rasanble fwi li yo nan granè li a, li menm tou li ap pote jijman sou Babilòn. Jijman ki fèt pandan tan kote tè a ranpli ak fwi a reprezante nan vèsè sèt la, lè de kestyon yo poze: “Èske li frape l, menm jan li te frape sila yo ki te frape l yo? oubyen èske yo touye l dapre masak moun li te touye yo?”

Lè sa a, nan vèsè uit la, awozaj lapli ta a make ak ekspresyon sa a: “Nan mezi.” Se lapli a ki fè plant yo pouse, e lè kòmansman lapli ta a make, li make kòm li kòmanse “nan mezi, lè li fè yo pouse.” Lè lapli ta a kòmanse, li vide “nan mezi”, paske li pa vide san mezi si rekòt la se yon melanj ant sa ki vrè ak sa ki fo.

“Tout nanm ki vrèman konvèti ap gen yon dezi fò anpil pou mennen lòt moun soti nan fènwa erè a pou antre nan limyè mèvèy jistis Jezi Kris la. Gwo debòdman Lespri Bondye a, ki klere tout tè a avèk glwa li, pap vini toutotan nou poko gen yon pèp eklere, ki konnen pa eksperyans sa sa vle di pou yo travay ansanm ak Bondye. Lè nou gen yon konsakrasyon total, antye, ak tout kè nou pou sèvis Kris la, Bondye ap rekonèt reyalite sa a pa yon debòdman Lespri li san mezi; men sa pap rive pandan pi gwo pati legliz la pa travay ansanm ak Bondye. Bondye pa ka vide Lespri li lè egoyis ak rechèch pwòp plezi yo parèt konsa klè; lè yon lespri ap domine ki, si yo ta mete l an mo, ta eksprime repons Kayen an: ‘Èske se mwen ki gad frè mwen?’ Si verite pou tan sa a, si siy yo k ap vin pi anpil toupatou, ki rann temwayaj ke fen tout bagay la toupre, pa sifi pou leve enèji k ap dòmi lakay moun ki fè pwofesyon yo konnen verite a, lè sa a fènwa ki pwopòsyonèl ak limyè ki te klere a ap tonbe sou nanm sa yo. Pa gen menm aparans yon eskiz pou endiferans yo ke yo pral kapab prezante bay Bondye nan gran jou regleman final la. Pap gen okenn rezon pou yo ofri sou poukisa yo pa t viv, mache, epi travay nan limyè verite sakre Pawòl Bondye a, e konsa revele devan yon mond peche te plonje nan fènwa, pa mwayen konduit yo, senpati yo, ak zèl yo, ke puisans ak reyalite levanjil la pa t kapab kontredi.” Review and Herald, July 21, 1896.

Sè White idantifye pasaj la kòm moman kote zanj nan Revelasyon an desann, paske li di: “gwo vide Lespri Bondye a, ki klere tout tè a ak laglwa li.” Nan yon lòt pasaj nou te souvan site nan atik sa yo, li te idantifye ke lè “gwo bilding New York yo” “tonbe atè,” “Revelasyon chapit dizwit, vèsè youn rive twa, pral akonpli.”

Nou pral kontinye panse sa yo nan pwochen atik la.

Koulye a, m ap chante pou Byenneme mwen an yon kantik sou rezen jaden li a. Byenneme mwen an te gen yon rezen jaden sou yon mòn ki te anpil anpil fètil. Li te klotire l, li te wete wòch ki ladan l yo, li te plante l ak pi bon pye rezen yo; li te bati yon fòtrès nan mitan li, li te fè yon peze rezen ladan l tou. Li te tann pou li donnen bon rezen, men li donnen rezen sovaj. Epi koulye a, nou menm, abitan Jerizalèm yo ak mesye Jida yo, mwen sipliye nou, jije ant mwen menm ak rezen jaden mwen an. Kisa ankò yo te ka fè pou rezen jaden mwen an, mwen pa t fè ladan l? Poukisa, lè m te tann pou li donnen bon rezen, li donnen rezen sovaj? Koulye a, ann ale; m ap fè nou konnen sa m pral fè ak rezen jaden mwen an: m ap retire kloti li a, epi y ap devore l; m ap kraze miray li a, epi y ap pilonnen l. M ap fè l tounen yon dezolasyon; yo p ap taye l, ni fouye l; men pikan ak raje pikan pral pouse ladan l. M ap bay nyaj yo lòd pou yo pa vide lapli sou li. Paske rezen jaden Seyè ki gen tout lame yo, se kay Izrayèl la; e mesye Jida yo se plant li pran plezi ladan l. Li te tann jistis, men gade, se opresyon; li te tann ladwati, men gade, se yon rèl. Ezayi 5:1–7.