Chapit uit Ézékiel la se youn nan chapit pwofetik ki pi fasil nan Ekriti yo. Chapit la gen yon pwen depa byen klè.

Epi sa te rive nan sizyèm ane a, nan sizyèm mwa a, sou senkyèm jou mwa a, pandan m te chita nan kay mwen, e ansyen Jida yo te chita devan mwen, men Seyè Bondye a te poze sou mwen la. Ezekyèl 8:1.

Vizyon an gen yon fen byen defini nan chapit onz la.

Apre sa, Lespri a leve m, epi li mennen m nan yon vizyon pa Lespri Bondye a nan Kalde, bò kote moun yo te depòte yo. Konsa, vizyon mwen te wè a disparèt devan mwen. Lè sa a, mwen pale ak moun yo te depòte yo tout bagay Seyè a te montre m yo. Ezekyèl 11:24, 25.

Vizyon chapit uit la kòmanse nan senkyèm jou a, nan sizyèm mwa sizyèm ane a, jis yon jou anvan dat la vin aliyen ak “666,” e vrèman vre vizyon an konsène lwa dimanch la, ki se mak bèt la, nimewo pa li se nimewo “nonm peche a,” epi tou nimewo wityèm wayòm nan ki sòti nan sèt yo. Moun ki genyen laviktwa sou nimewo “666” la resevwa sele Bondye a, epi nan chapit nèf la, sele Bondye a ap mete sou pèp fidèl Bondye yo nan dènye jou yo.

Epi mwen wè yon lòt siy nan syèl la, gwo e mèvèye, sèt zanj ki te gen sèt dènye flewo yo; paske nan yo kòlè Bondye a rive nan tout plenitid li. Epi mwen wè tankou yon lanmè an vè melanje ak dife; epi moun ki te genyen laviktwa sou bèt la, sou imaj li, sou mak li, ak sou nimewo non li, te kanpe sou lanmè an vè a, yo te gen gita Bondye yo. Epi yo chante chan Moyiz, sèvitè Bondye a, ak chan Ti Mouton an, yo di: Gwo e mèvèye se zèv ou yo, Seyè Bondye Toupisan; jis e veritab se chemen ou yo, ou menm Wa sen yo. Revelasyon 15:1–3.

Jis anvan fen tan gras la (paske sèt zanj ki gen sèt dènye kalamite yo pral vide kòlè Bondye a nan chapit ki vin apre a nan Liv Revelasyon an), yo idantifye pèp Bondye a nan dènye jou yo. Yo te genyen viktwa sou kat bagay. Mo ki tradui kòm viktwa a vle di konkeri. Fidèl yo te konkeri bèt la, imaj bèt la, mak bèt la ak nimewo non li. Viktwa a gen ladan l tou lefèt ke yo konprann sa kat senbòl sa yo reprezante. Se sèlman yon trè piti pousantaj moun ki konnen sa kat senbòl pwofetik sa yo reprezante an reyalite.

Mond lan te konn pap la se te gwo pwostitiye Babilòn lan nan chapit disèt la, men jan Pawòl Bondye a te idantifye sa, pandan listwa Etazini an, yo bliye konpreyansyon sou pwostitiye Tir la ki fè fònikasyon ak wa latè yo. Ranmase viktwa sou bèt la vle di separe pawòl verite a kòrèkteman pou tabli avèk sètitid ke bèt pwofesi Bib la se pap la. Nan chapit ki vin tousuit apre a, dragon an, bèt la ak fo pwofèt la mennen mond lan rive Armagedon, epi fidèl Bondye yo nan dènye jou yo dwe konnen kiyès twa pisans sa yo ye.

Epi sizyèm zanj lan vide bòl li sou gwo larivyè Lefrat la, Efrat; epi dlo li te cheche, pou chemen wa ki soti bò solèy leve yo te ka pare. Epi mwen wè twa lespri sal, tankou krapo, soti nan bouch dragon an, soti nan bouch bèt la, epi soti nan bouch fo pwofèt la. Paske yo se lespri demon yo, k ap fè mirak, ki soti al jwenn wa latè yo ak wa lemonn antye, pou rasanble yo pou batay gran jou Bondye Toupisan an. Men mwen vini tankou yon vòlè. Benediksyon pou sila a ki veye, epi ki kenbe rad li yo, pou l pa mache toutouni, epi pou yo pa wè wont li. Epi li rasanble yo ansanm nan yon kote yo rele nan lang ebre a, Amagedòn. Revelasyon 16:12–16.

Viktwa sou bèt la se viktwa ki genyen lè yo konprann kòrèkteman kiyès bèt la ye. Pasa ki fèk site a pwononse yon benediksyon sou moun ki veye epi ki konsève rad yo; men, lè sizyèm flewo a rive, tan gras la deja fin fèmen nèt pou tout moun. Lè Mikal leve kanpe, tan gras lèzòm fini, epi apre sa, sèt dènye flewo yo vide sou tè a. Pa gen okenn mwayen pou chanje rad apre tan gras la fin fèmen; poutan, gen yon avètisman ki mache ansanm ak sizyèm flewo a. Avètisman sa a gen rapò ak genyen bon konpreyansyon sou bèt la anvan tan gras la fèmen, epi si ou pa genyen konpreyansyon sa a, ou pral pèdi rad jistis Kris la anvan tan gras la fèmen.

“Moun ki vin konfonn nan konpreyansyon yo sou pawòl la, ki pa rive wè siyifikasyon antikris la, sètènman yo pral mete tèt yo bò kote antikris la. Pa gen tan ankò kounye a pou nou asimile nou ak mond lan. Danyèl kanpe nan pati pa li ak nan plas pa li. Pwofesi Danyèl ak Jan yo dwe konprann. Yo entèprete youn lòt. Yo bay mond lan verite ke tout moun ta dwe konprann. Pwofesi sa yo dwe sèvi kòm temwayaj nan mond lan. Pa akonplisman yo nan dènye jou sa yo, yo pral eksplike tèt yo.” Kress Collection, 105.

Si yon moun pa konprann antikris la se papote a, li pral fini sou bò papote a; oswa, jan Jan te ekri a, li pral mache toutouni epi fè wont li parèt aklè. Resevwa laviktwa sou bèt la se konprann bèt la se pouvwa papal la, ansanm ak tout sa ki revele konsènan pouvwa papal la. Moun ki resevwa laviktwa a epi ki konprann papote a se nonm peche a, ap bezwen konprann tou ke imaj papote a reprezante prensip inyon legliz ak leta, kote legliz la kontwole relasyon an.

Nan liv Dànyèl la, estrikti bèt la, ki se konbinezon legliz ak leta, reprezante kòm transgresyon devastasyon an. Transgresyon se peche, epi peche ki fòme bèt papal la se lè wa yo remèt pouvwa yo bay otorite papal la. Lè yo fè sa, yo komèt fònikasyon espirityèl, ki se transgresyon devastasyon Dànyèl la, ak imaj bèt la selon Jan.

Pou jwenn viktwa sou imaj papal la, se pou w konprann atravè Pawòl Bondye a ke Etazini an premye fòme relasyon sa a, epi ratifye li nan lwa dimanch ki pral vini byento a, epi apre sa li fòse lemonn antye aksepte menm relasyon sa a.

Relasyon ant legliz ak leta ke Etazini pral fòse sou latè a, se gouvènman yon sèl mond lan (Nasyonzini), k ap antre nan yon alyans ak papote a kòm pouvwa k ap kontwole dispozisyon yo. Ranmase viktwa sou imaj bèt la, se konprann pa mwayen Pawòl pwofetik Bondye a ke imaj bèt la reprezante menm bagay sa yo.

Jwenn viktwa sou bèt la ak sou imaj bèt la gen ladan l resevwa konpreyansyon sou mak otorite bèt la (papote a).

Mak bèt la se obsèvans fòse dimanch kòm Saba Bondye a. Pou jwenn viktwa sou mak la, sa mande pou konprann adorasyon dimanch se adorasyon solèy la, e li pa anyen mwens pase adorasyon payen Baal. Viktwa a gen ladan verite a ke pèsonn pa resevwa mak bèt la toutotan yo pa fòse l sou moun.

“Men, kretyen jenerasyon ki pase yo te obsève dimanch, paske yo te sipoze lè yo te fè sa yo t ap kenbe Saba Bib la; e kounye a genyen vrè kretyen nan chak legliz, san pa menm eksepte kominote Wòm Katolik la, ki onètman kwè dimanch se Saba Bondye tabli a. Bondye aksepte senserite entansyon yo ak entegrite yo devan Li. Men lè lalwa va fòse obsèvans dimanch, epi lemonn va resevwa limyè konsènan obligasyon vrè Saba a, lè sa a nenpòt moun ki va vyole kòmandman Bondye pou obeyi yon preskripsyon ki pa gen okenn otorite ki pi wo pase sa Wòm genyen, se Wòm li va onore pi wo pase Bondye. Li rann omaj bay Wòm ak pouvwa ki fè respekte enstitisyon Wòm òdone a. Li ap adore bèt la ak imaj li a. Lè lèzòm konsa rejte enstitisyon Bondye deklare kòm siy otorite pa Li a, epi yo onore nan plas li sa Wòm chwazi kòm siy sipremasi pa li a, yo va konsa aksepte siy fidelite anvè Wòm nan—‘mak bèt la.’ E se pa anvan kestyon an konsa fin mete klèman devan pèp la, epi yo mennen yo pou yo chwazi ant kòmandman Bondye yo ak kòmandman lèzòm yo, ke sila yo ki kontinye nan transgresyon an va resevwa ‘mak bèt la.’” The Great Controversy, 449.

Moun ki genyen viktwa sou bèt la, sou imaj bèt la ak sou mak bèt la, dwe genyen viktwa tou sou nimewo non li. Nan peryòd listwa kote gwo pwostitiye Tir la pa t tonbe nan bliye, mond Pwotestan an te konnen papote a se te antikris la. Yo te konnen Pòl te idantifye papote a kòm “mechan sa a,” “nonm peche a,” “mistè inikite a” ak “pitit pèdisyon an; Li menm ki opoze epi ki leve tèt li anlè pase tout sa yo rele Bondye, oswa yo adore; konsa, antanke Bondye, li chita nan tanp Bondye a, ap montre tèt li kòm si li se Bondye.” Men kounye a, gwo pwostitiye Tir la tonbe nan bliye.

Nan tan lontan te gen divès aplikasyon isopsefi, oswa jematri, ki te demontre ke nimewo “666” la te reprezante papote a senbolikman. Yon egzanp klasik sou sa se lefèt ke sou mit pap la yo ekri mo Vicarius Filii Dei. Vicarius Filii Dei, ki vle di “Reprezantan Pitit Bondye a”, e konsa li adrese reklamasyon li kòm sila ki chita nan tanp Bondye a, k ap reklame li se Bondye. Lèt laten ki nan Vicarius Filii Dei yo egal ak nimewo sis san swasant-sis.

Bèt la, ki se pouvwa papal la, idantifye pa nimewo li, e nimewo li se “666”; men nonm peche a te resevwa yon blesi mòtèl an 1798, e yo te bliye l. Nan dènye jou yo, blesi mòtèl la dwe geri, e gerizon blesi mòtèl la idantifye lefèt ke Etazini, an premye, fòme yon imaj bèt la nan pwòp nasyon pa li, epi apre sa fòse lemonn fè menm bagay la.

Imaj mondyal bèt la se ni doub ni trip. Li se yon doub nan sans pwofetik, paske li fòme ak yon konbinezon legliz ak leta; men li se yon trip nan sans li fòme ak dragon an, bèt la, ak fo pwofèt la. Lè inyon trip sa a menm pouvwa ki pral mennen mond lan nan Amagedon an tabli, yo pral bèt la ki se wityèm wayòm nan ki soti nan sèt yo, epi li pral tou inyon trip sizyèm wayòm nan. Nimewo non bèt la nan dènye jou yo se ankò “666,” paske li reprezante twa wayòm ki chak se yon pati nan sizyèm wayòm nan.

Pou jwenn viktwa sou bèt la, sou imaj li, sou mak li a, ak sou nimewo non li, se pou konprann devinèt ki di “uityèm nan soti nan sèt yo”, ki se sekrè Dànyèl de a, sekrè Dànyèl te priye pou l te konprann. Sa se yon eleman nan Revelasyon Jezikri a ki de sele jis anvan tan gras la fèmen, paske, jan Jan te di sa, “tan an pre.” Se poutèt sa, sila yo ki jwenn viktwa sa a reprezante kòm yo ansanm ak zanj ki vide kalamite yo, paske yo jwenn viktwa a, oswa konpreyansyon pwofetik ki nesesè a, jis anvan tan gras la fèmen.

Moun ki konprann ke Revelasyon Jezi Kris la vin louvri jis anvan fen tan gras la, e ke nimewo “666” la se yon eleman nan vizyon sa a, pap neglije lefèt ke vizyon Ezekyèl chapit uit la kòmanse sou senkyèm jou a (ki se jou ki anvan sizyèm jou a), nan sizyèm mwa sizyèm ane a. Rive nan fen chapit uit la, vennsenk gason ap bese tèt devan solèy la, epi chapit nèf la idantifye sila yo ki resevwa so Bondye a.

Kontèks vizyon an se mak bèt la ak so Bondye a, epi vizyon an louvri jis anvan tan favè a fèmen nan lwa dimanch lan, jan nimewo “666” la sèvi kòm tip li. Men, fèmti tan favè a ki idantifye kòm rive nan lwa dimanch lan Ozetazini an, se pa fèmti tan favè limanite; se fèmti tan favè a sèlman pou Advantis Setyèm Jou yo.

Vizyon an reprezante kòm ap fèt andedan Jerizalèm, ki se yon senbòl legliz Advantis Setyèm Jou a. Lè lwa dimanch lan vini Ozetazini, Advantis Setyèm Jou yo se sèl gwoup ki, la menm ak lè sa a menm, rann responsab devan limyè Saba a.

“Si limyè verite a te prezante devan ou, li revele jou Saba katriyèm kòmandman an, epi li montre pa gen okenn fondasyon nan Pawòl Bondye a pou obsèvans dimanch, e poutan ou toujou kenbe fo saba a, pandan ou refize mete apa kòm sen jou Saba Bondye rele ‘jou sen pa m nan,’ ou resevwa mak bèt la. Kilè sa rive?—Lè ou obeyi dekrè ki kòmande ou sispann travay dimanch epi adore Bondye, pandan ou konnen pa gen yon sèl mo nan Bib la ki montre dimanch se yon lòt bagay pase yon jou travay òdinè, ou dakò resevwa mak bèt la, epi ou refize sele Bondye a. Si nou resevwa mak sa a sou fwon nou oswa nan men nou, jijman yo pwononse kont moun ki dezobeyi yo dwe tonbe sou nou. Men sele Bondye vivan an mete sou moun ki, dapre konsyans yo, kenbe jou Saba Senyè a.” Review and Herald, 27 avril 1911.

Vizyon Ezekyèl chapit uit rive chapit onz lan idantifye istwa ki mennen jiska fèmti tan gras pou Jerizalèm. Li prezante kòm yon evènman k ap fèt jis yon jou anvan nimewo “666” la rive, epi chapit uit la idantifye yon rebelyon k ap vin pi grav anndan Jerizalèm ki rive nan pik li lè chèf yo ap bese tèt devan solèy la, konsa yo resevwa mak bèt la.

Chapit nèf la reprezante yon zanj k ap pase nan Jerizalèm (konsa li montre yon pwogresyon), epi li mete yon sele sou yon klas davans anvan zanj destriktè yo, ki apre sa touye tout moun ki pa gen sele a. Toude chapit yo reprezante yon istwa pwogresif ki mennen rive nan lwa dimanch lan, kote yon klas bese devan solèy la, epi lòt la resevwa sele Bondye a. Lè sa a, yo retire mechan yo nan Jerizalèm, paske lwa dimanch lan separe mechan yo ak saj yo.

So a ki reprezante nan Ezekyèl chapit nèf la, se menm so a ki reprezante nan Revelasyon chapit sèt la.

“Si des scènes comme celles-ci doivent survenir, de si terribles jugements sur un monde coupable, où sera le refuge pour le peuple de Dieu? Comment sera-t-il mis à l’abri jusqu’à ce que l’indignation soit passée? Jean voit les éléments de la nature — tremblement de terre, tempête et lutte politique — représentés comme étant retenus par quatre anges. Ces vents sont maîtrisés jusqu’à ce que Dieu donne l’ordre de les relâcher. Là se trouve la sécurité de l’Église de Dieu. Les anges de Dieu exécutent ses ordres, retenant les vents de la terre, afin que les vents ne soufflent ni sur la terre, ni sur la mer, ni sur aucun arbre, jusqu’à ce que les serviteurs de Dieu soient scellés sur leur front. On voit le puissant ange monter de l’orient (ou du lever du soleil). Ce plus puissant des anges tient dans sa main le sceau du Dieu vivant, ou de Celui-là seul qui peut donner la vie, qui peut inscrire sur les fronts la marque ou l’inscription, à ceux à qui seront accordées l’immortalité, la vie éternelle. C’est la voix de cet ange suprême qui avait autorité pour ordonner aux quatre anges de tenir en échec les quatre vents jusqu’à ce que cette œuvre fût accomplie, et jusqu’à ce qu’il donnât l’ordre de les déchaîner.”

“Moun ki genyen viktwa sou lemonn, sou chè a, ak sou dyab la, se yo menm ki va moun Bondye favè, ki pral resevwa sele Bondye vivan an. Moun ki men yo pa pwòp, ki kè yo pa pir, yo p ap gen sele Bondye vivan an. Moun k ap fè plan pou peche epi k ap mete l an pratik, y ap pase sou yo. Se sèlman moun ki, nan atitid yo devan Bondye, ap okipe plas moun k ap repanti epi k ap konfese peche yo nan gran Jou Ekspyasyon antitipik la, ki pral rekonèt epi make kòm diy pwoteksyon Bondye. Non moun ki avèk fèmte ap gade, ap tann, epi ap veye pou aparisyon Sovè yo a—pi seryezman e ak plis dezi pase sa yo ki tann maten an—pral konte pami moun ki sele yo. Moun ki, pandan tout limyè verite a ap klere sou nanm yo, ta dwe gen zèv ki koresponn ak lafwa yo deklare a, men peche sedui yo, yo leve zidòl nan kè yo, yo gate nanm yo devan Bondye, epi yo sal moun ki mete tèt ansanm avèk yo nan peche, non yo pral efase nan liv lavi a, epi y ap rete nan fènwa minwi, san lwil nan vesèl yo ansanm ak lanp yo. ‘Pou nou menm ki gen krentif pou non Mwen, Solèy Jistis la va leve avèk gerizon anba zèl li yo.’”

“Sele sa a sou sèvitè Bondye yo se menm sele yo te montre Ezekyèl nan vizyon an. Jan tou te temwen revelasyon sa a ki pi sezi tout moun. Li te wè lanmè a ak vag yo k ap gwonde, epi kè lèzòm t ap febli anba laperèz. Li te gade tè a t ap souke, epi mòn yo t ap pote jete nan mitan lanmè a (sa k ap rive toutbon vre), dlo li yo t ap gwonde e yo t ap boulvèse, epi mòn yo t ap tranble anba anflamasyon li yo. Yo te montre l kalamite, maladi kontajye, grangou, ak lanmò k ap akonpli misyon terib yo.” Testimonies to Ministers, 445.

Poze sele san karant-kat mil yo nan Revelasyon chapit sèt la reprezante tou nan chapit nèf Ezekyèl la, e zanj k ap sele a se zanj ki pi pisan an, ki monte soti nan lès la. Moun ki pèdi yo, ki gen non yo efase nan liv lavi a, yo reprezante kòm moun ki pa gen “lwil nan veso yo ansanm ak lanp yo.” De klas yo nan vizyon Ezekyèl chapit uit rive onz la, se vyèj saj ak vyèj sòt yo nan Matye vennsenk, e se poutèt sa yo se Advantis.

« Parabòl dis vyèj yo nan Matye 25 la montre tou eksperyans pèp Advantis la. » The Great Controversy, 393.

Sè White idantifye klèman Jerizalèm nan vizyon Ezekyèl la kòm Advantis la:

“Vrè pèp Bondye a, ki gen lespri travay Seyè a ak delivrans nanm yo nan kè yo, ap toujou konsidere peche nan vrè nati li kòm peche. Yo ap toujou pran pozisyon pou yo aji avèk fidelite ak avèk franchiz kont peche ki fasil anvayi pèp Bondye a. Sitou nan travay final la pou legliz la, nan tan sele a pou san karannkat mil yo ki gen pou kanpe san fot devan twòn Bondye a, se lè sa a yo va santi pi pwofondman tò ki nan mitan pèp Bondye a ki fè pwofesyon sèvi li. Sa prezante avèk fòs nan ilistrasyon pwofèt la bay sou dènye travay la anba senbòl mesye yo, chak ak yon zam destriksyon nan men li. Youn nan mitan yo te abiye ak twal fen blan, ak yon twous lank ekriven bò kote l. ‘Epi Seyè a di li konsa: Pase nan mitan vil la, nan mitan Jerizalèm, epi mete yon mak sou fwon mesye yo k ap soupiye e k ap rele byen fò poutèt tout abominasyon k ap fèt nan mitan li.’” Testimonies, volim 3, 266.

Vizyon Ezèkèl chapit uit rive onz yo ap pale dirèkteman sou istwa Advantis la k ap mennen rive jouk nan lwa dimanch lan epi nan moman lwa dimanch lan menm. Li idantifye de kategori adoratè ki anndan Jerizalèm (Advantis la), epi li asosye pwofetikman ak Revelasyon Jezikri a ki vin ouvri jis anvan fen tan lagras la, paske premye referans li yo ap prezante nimewo “666” la nan senbolis pwofetik. Lè li fè sa, li idantifye youn nan kat bagay saj yo dwe genyen viktwa sou yo nan dènye jou yo, epi kat bagay sa yo fè pati limyè a sou wityèm lan ki se “nan sèt yo”. Revelasyon kenz la idantifye tou ke sila yo ki genyen viktwa sou kat aspè senbolik papote a, ap chante kantik Moyiz la ak Ti Mouton an.

Nan jou sa a, Ezayi, nan chapit vennsèt, di ke moun ki jis yo nan dènye jou yo pral chante chan jaden rezen an, yon chan Ke Ti Mouton an te chante lè li t ap mache pami lèzòm, ki idantifye yon pèp chwazi yo ap pase sou li pandan y ap chwazi yon nouvo pèp chwazi. Chan sa a se “moun saj yo” nan dènye jou yo ki chante li pandan sele Ezekyèl nèf la ak Revelasyon sèt la. Vizyon Ezekyèl la nan chapit uit rive onz fè pati menm chan sa a.

N ap kontinye etid sa a nan atik k ap vini an.

“Vrè pèp Bondye a, ki gen nan kè yo lespri travay Seyè a ak delivrans nanm yo, ap toujou konsidere peche nan vrè nati peche li. Y ap toujou pran pozisyon bò kote disiplin fidèl ak pale klè kont peche ki fasil pran pèp Bondye a nan pyèj. Espesyalman nan dènye travay pou legliz la, nan tan sele san karannkat mil yo, ki gen pou yo kanpe san fot devan twòn Bondye a, yo pral santi pi pwofondman tò ak enjistis pèp Bondye a ki fè pwoklamasyon lafwa. Sa parèt avèk fòs nan ilistrasyon pwofèt la bay sou dènye travay la anba senbòl mesye yo, chak avèk yon zam destriksyon nan men li. Te gen yon nonm nan mitan yo ki te abiye an twal fen blan, avèk yon kalamye ekriven bò ren li. ‘Epi Seyè a di l: Pase nan mitan lavil la, nan mitan Jerizalèm, epi mete yon mak sou fwon moun ki ap soupiye ak kriye poutèt tout abominasyon ki fèt nan mitan li yo.’”

“Kilès ki kanpe nan konsèy Bondye a nan moman sa a? Èske se sila yo ki prèske eskize sa ki mal pami moun ki deklare yo se pèp Bondye a, epi ki bougonnen nan kè yo, si se pa ouvètman, kont sila yo ki ta vle reprann peche? Èske se sila yo ki pran pozisyon kont yo epi ki montre senpati pou sila yo ki fè sa ki mal? Non, vre wi! Si yo pa repanti, epi si yo pa kite travay Satan an lè y ap toupizi sila yo ki pote chay travay la epi lè y ap soutni pechè yo nan Siyon, yo p ap janm resevwa mak apwobasyon sele Bondye a. Yo pral tonbe nan destriksyon jeneral mechan yo, jan sa reprezante nan travay senk mesye ki te pote zam pou touye. Make pwen sa a avèk anpil swen: Sila yo ki resevwa mak verite a ki pi a, ki fòme nan yo pa pouvwa Sentespri a, mak sa a ki reprezante pa siy nonm ki te abiye ak twal fin blan an, se sila yo ‘ki soupiye e ki kriye poutèt tout abominasyon ki fèt’ nan legliz la. Lanmou yo genyen pou pite ansanm ak onè ak glwa Bondye a tèlman gran, epi yo gen yon vizyon tèlman klè sou gravite peche ki depase mezi, ke yo reprezante tankou moun ki nan agoni, menm ap soupiye ak kriye. Li nevyèm chapit Ezekyèl la.”

“Men, masak jeneral tout moun ki pa wè konsa gwo diferans ki genyen ant peche ak jistis, epi ki pa santi menm jan ak moun sa yo ki kanpe nan konsèy Bondye a epi ki resevwa mak la, dekri nan lòd yo bay senk mesye ki te gen zam pou touye yo: ‘Pase dèyè li nan vil la, epi frape: pa kite je nou epaye, ni pa gen pitye: touye nèt granmoun ak jèn, ni tifi, ni timoun piti, ni fanm: men pa pwoche bò kote okenn moun sou ki gen mak la; epi kòmanse nan Tanp Mwen an.’ Testimonies, volume 3, 266, 267.”