Lè Senyè a te antre nan alyans avèk Izrayèl tan lontan an, Li te bay de tab kòm fondasyon ak senbòl relasyon alyans lan. De tab yo te tou montre responsablite Izrayèl tan lontan an pou l prezante devan mond lan yon temwayaj vivan sou de tab sa yo. Lè Senyè a te antre nan alyans avèk Izrayèl modèn nan, Li te bay de tab kòm fondasyon ak senbòl relasyon alyans lan. De tab yo te tou montre responsablite yo pou yo prezante devan mond lan yon temwayaj vivan sou tout kat tab yo.
De tab yo te bay Izrayèl ansyen literal la tousuit apre Bondye te delivre yo anba esklavaj literal peyi Lejip la, epi li te fè yo pase atravè desepsyon travèse Lanmè Wouj la. Peryòd tan Izrayèl ansyen literal la te pase nan esklavaj la te idantifye avèk presizyon nan pwofesi kòm katsantrant ane, epi pandan yo te nan esklavaj la, Izrayèl ansyen literal la te bliye, e li te sispann obsève Saba setyèm jou a.
De tab sa yo te bay Izrayèl espirityèl modèn nan tousuit apre Bondye te delivre yo anba esklavaj espirityèl kaptivite katolik la, epi li te fè yo pase atravè gwo desepsyon ane 1844 la. Peryòd tan Izrayèl espirityèl modèn nan te pase nan esklavaj la te idantifye ak presizyon nan pwofesi kòm mil desan swasanndis ane, epi pandan yo te nan esklavaj, Izrayèl espirityèl modèn nan te bliye, e li te sispann obsève, Saba setyèm jou a.
Nan menm istwa a lè Bondye te bay Moyiz de tablo yo pou l pote bay Izrayèl nan tan lontan an, frè li Arawon t ap fè yon imaj an lò ki te gen fòm yon ti towo bèf. De tablo Dis Kòmandman yo montre ke Bondye se yon Bondye jalou, e jalouzi li parèt espesyalman kont idolatri; epi pandan Moyiz t ap desann sou mòn nan, Izrayèl nan tan lontan an t ap danse toutouni ozalantou yon imaj an lò ke sila a ki te chwazi kòm pòtpawòl Bondye a te fè.
Moyiz di Aawon tout pawòl Senyè a ki te voye l la, ansanm ak tout siy li te kòmande l fè yo. Epi Moyiz ak Aawon ale, yo rasanble tout ansyen pami pitit Izrayèl yo. Aawon di tout pawòl Senyè a te pale ak Moyiz yo, epi li fè siy yo devan pèp la. Egzòd 4:28–30.
Frè pwofèt la ki te dirije ansyen Izrayèl pandan istwa alyans lan lè yo te bay de tab alyans yo, se li menm ki te chèf nan rebelyon imaj jalouzi a. Mari pwofètès la ki te dirije Izrayèl modèn pandan istwa alyans lan lè yo te bay de tab alyans yo, se li menm ki te chèf nan rebelyon ane 1863 la; epi 1863 make premye jenerasyon Advantis la kòm yo reprezante l tankou yon imaj jalouzi yo te mete nan antre pòtay lotèl la.
Lè sa a li di m: Pitit lòm, leve je ou koulye a sou direksyon nò a. Se konsa mwen leve je m sou direksyon nò a, epi gade, bò nò, nan pòtay lotèl la, te gen imaj jalouzi sa a nan antre a. Ezekyèl 8:5.
“Lotèl” la se yon senbòl Kris la.
“Nou an danje pou nou melanje sa ki sakre ak sa ki komen. Dife ki sen an, ki soti nan Bondye, se li ki dwe sèvi nan efò nou yo. Vrè lotèl la se Kris; vrè dife a se Sentespri a. Se sa ki enspirasyon nou. Se sèlman lè Sentespri a mennen epi gide yon moun li ka yon konseye ki pa gen danje ladan l. Si nou detounen nou de Bondye ak de sila yo Li chwazi yo pou n al mande konsèy bò lotèl etranj, y ap reponn nou dapre zèv nou yo.” Selected Messages, liv 3, 300.
“Pòt la” se legliz la.
“Pou nanm ki enb e ki kwè a, kay Bondye sou tè a se pòtay syèl la. Chan louwanj lan, lapriyè a, pawòl reprezantan Kris yo pale yo, se mwayen Bondye tabli pou prepare yon pèp pou legliz ki anwo a, pou adorasyon ki pi wo sa a kote anyen ki sal pa ka antre.” Testimonies, volume 5, 491.
An 1863, Advantis Lāodise yo te vin tounen yon legliz ki anrejistre legalman e li sispann yon mouvman. Se nan moman sa a yo te “antre” nan istwa legliz la. An 1863, legliz Kris la te antre nan yon asosyasyon legal avèk gouvènman Etazini. Nan ane sa a tou, yo te entwodui yon tablo kontrefè pou ranplase de tab sakre Habakik yo. Le pli vit dezyèm tab la te prepare, dapre istwa pwofetik, moun sa yo ki te prefigire pa Arawon yo t ap prepare yon imaj kontrefè.
Dezyèm Kòmandman an se avètisman ki pi presi kont idolatri ak adorasyon imaj. Se la tou Bondye fè konnen karaktè Li kòm yon Bondye ki jalou. Se la ankò Li tabli prensip la ke Li rezève jijman sou mechan yo jouk nan twazyèm ak katriyèm jenerasyon yo. Dis Kòmandman yo se yon transkripsyon karaktè Kris la.
“Pou rejè Kris la, ansanm ak rezilta ki te swiv yo, yo te responsab. Peche yon nasyon ak destriksyon yon nasyon te soti nan chèf relijye yo.”
“Nan epòk pa nou an, èske se pa menm enfliyans sa yo k ap aji? Pami kiltivatè jaden rezen Senyè a, èske pa gen anpil k ap suiv tras chèf jwif yo? Èske ansèyman relijye yo pa vire lèzòm do bay egzijans klè pawòl Bondye a? Olye yo fòme yo nan obeyisans a lalwa Bondye a, èske yo pa fòme yo nan transgresyon? Soti nan anpil cha legliz yo, yo anseye pèp la ke lalwa Bondye a pa obligatwa pou yo. Tradisyon, òdonans, ak koutim lèzòm yo leve anlè. Ògèy ak satisfaksyon pwòp tèt yo poutèt don Bondye yo ankouraje, pandan y ap inyore reklamasyon Bondye yo.”
“Lè lèzòm mete lalwa Bondye sou kote, yo pa konnen sa y ap fè. Lalwa Bondye se kopi fidèl karaktè Li. Li genyen ladan l prensip wayòm Li a. Moun ki refize aksepte prensip sa yo ap mete tèt li deyò kanal kote benediksyon Bondye yo koule a.” Christ’s Object Lessons, 305.
Karaktè Kris la se imaj Li, e sa gen ladan l tou ke Li se yon Bondye jalou. Jalouzi Bondye a te parèt nan Kris la lè Li te netwaye tanp lan de fwa. Nan premye netwayaj tanp lan, disip ki te temwen aksyon sa a te vin sonje lè sa a ke Ekriti yo te fè referans ak jalouzi Bondye a.
Epi Pak Jwif yo te pwoche, e Jezi moute Jerizalèm. Li jwenn nan tanp lan moun ki t ap vann bèf, mouton ak pijon, ansanm ak moun ki t ap chanje lajan, ki te chita la. Lè sa a, li fè yon fwèt ak ti kòd, li mete yo tout deyò tanp lan, ansanm ak mouton yo ak bèf yo; li vide lajan moun ki t ap chanje yo, epi li chavire tab yo. Epi li di moun ki t ap vann pijon yo: Wete bagay sa yo isit la; pa fè kay Papa mwen an tounen yon kay komès. Epi disip li yo sonje sa ki te ekri a: Zèl pou kay ou a devore m. Jan 2:13–17.
Nan Ekriti yo, ni nan ebre a ni nan grèk la, mo yo tradui pa “zealous” la se tou mo yo tradui pa “jealous” la. Se menm mo a. Lè Kris la te netwaye tanp lan, Li t ap manifeste jalouzi Bondye a, ki se yon atribi nan karaktè Bondye, atribi sa a menm yo idantifye nan dezyèm kòmandman an, e li manifeste sitou kont idolatri. Lè Moyiz te desann sot sou mòn lan avèk de tab yo epi li te konprann sa Arawon te fè ak sa pèp la t ap fè, li kraze de tab yo. De tab yo te vrè imaj jalouzi a, paske yo te reprezantasyon fizik ki te idantifye Bondye kòm yon Bondye jalou. Lè Moyiz te kraze de tab yo, li t ap manifeste menm jalouzi yo idantifye nan dezyèm kòmandman an.
Epi Moyiz vire, li desann sot sou mòn nan, e de tab temwayaj yo te nan men li: tab yo te ekri sou toude bò yo; sou yon bò ak sou lòt bò a yo te ekri. E tab yo te travay Bondye, e ekriti a te ekriti Bondye, grave sou tab yo. Lè Jozye tande bri pèp la pandan yo t ap rele byen fò, li di Moyiz: Gen yon bri lagè nan kan an. E li di: Se pa vwa moun k ap rele pou viktwa, ni se pa vwa moun k ap kriye paske yo bat yo: men se bri moun k ap chante mwen tande. E li rive, kou li pwoche bò kan an, li wè ti towo bèf la ak dans yo; epi kòlè Moyiz la te vin cho anpil, li jete tab yo soti nan men li, epi li kraze yo anba mòn nan. Egzòd 32:15–19.
De tab de lwa yo te temwayaj karaktè Bondye. Karaktè Bondye se imaj ki dwe fòme nan moun atravè jistis Kris la. De tab yo se vrè imaj jalouzi a, e Arawon te pwodui yon fo imaj jalouzi a menm lè vrè imaj jalouzi a t ap delivre bay Izrayèl tan lontan an. Moun ki gen Kris fòme anndan yo pote imaj Li a, ak rad jistis Li a, poutan moun k ap fete avèk Arawon yo t ap danse toutouni, paske yo te Laodiseyen. Laodiseyen yo se “malere, epi mizérab, epi pòv, epi avèg, epi toutouni.”
Epi lè Moyiz wè pèp la te toutouni; (paske Arawon te fè yo toutouni pou wont yo nan mitan lènmi yo). Egzòd 32:25.
Nan lane 1856, sèt ane anvan yo te pwodui tablo kontrefè a, ni James ni Ellen White te idantifye ke mouvman an te deja pase antre nan kondisyon Lawodise a. Nan lane 1863, Advanntis la te espirityèlman “toutouni,” menm jan ansyen Izrayèl te literalman “toutouni” pandan yo t ap danse otou imaj kontrefè jalouzi a. Kontrefason Arawon te fè a se te yon zidòl fèt an lò, men se te imaj yon ti towo bèf, ki se yon bèt. Se te yon imaj bèt la, epi tou yon imaj pou bèt la. Ti towo bèf an lò a te yon imaj bèt la, men li te tou konsakre bay dye Arawon te deklare nan enjistis se yo menm ki te delivre Izrayèl anba esklavaj peyi Lejip la.
Epi li resevwa yo nan men yo, epi li fòme l ak yon zouti pou grave, apre li te fin fè yon estati ti towo bèf an metal fonn; epi yo di: Men bondye pa ou yo, O Izrayèl, se yo menm ki te fè ou monte soti nan peyi Lejip. Lè Arawon wè sa, li bati yon lotèl devan l; epi Arawon fè yon pwoklamasyon, li di: Demen va yon fèt pou Seyè a. Epi nan denmen maten yo leve byen bonè, yo ofri ofrann boule nèt, epi yo pote ofrann lapè; epi pèp la chita pou manje ak pou bwè, epi yo leve pou pran plezi. Egzòd 32:4–6.
Bèf an lò a te yon imaj yon bèt, men li te konsakre bay fo dye; konsa, li te tou yon imaj (ofrann) pou bèt la. Imaj la te fèt an lò, ki se senbòl Babilòn, e li te yon ti bèf, ki se fòm ofrann ki pi wo nan sèvis sanktyè a. Li te konsakre bay dye Lejip yo. Babilòn mistè a (paske tout temwayaj pwofetik yo idantifye fen mond lan) se yon fanm k ap monte sou yon bèt. Bèt fanm nan ap monte a se Nasyonzini (dis wa yo), e li se yon senbòl dragon an, ateyis ak Lejip. Fanm nan li menm se yon fo imitasyon vrè legliz Bondye a. Bèf an lò Arawon te konsakre bay dye Lejip yo te prefigire gwo pwostitye ki nan Revelasyon disèt la, ki se Babilòn (lò), k ap monte sou yon bèt (Lejip) ak yon fo legliz (ti bèf).
An menm tan an, Arawon bati yon lotèl, ki, jan sa fèk defini a, reprezante Kris, vrè lotèl la. Apre sa, li tabli yon sistèm adorasyon fo, paske li pwoklame yon fèt pou Senyè a nan jou ki te vin apre a. Ti bèf an lò Arawon an te yon imaj “de” ak “pou” bèt la, e yo te kanpe li “devan” yon fo Kris, epi yo te mete yon jou apa pou selebre fo sistèm adorasyon pa li a.
Etazini se pisans ki drese yon imaj pou bèt la, epi ansuit li fòse mond lan suiv egzanp li. Etazini gen pouvwa pou enpoze sistèm adorasyon sa a sou mond lan, e li fè sa devan bèt la, “an prezans” li.
Apre sa, mwen wè yon lòt bèt k ap monte soti nan tè a; li te gen de kòn tankou yon ti mouton, epi li t ap pale tankou yon dragon. Li egzèse tout pouvwa premye bèt la devan li, epi li fè tè a ak moun ki rete sou li adore premye bèt la, bèt ki te gen blesi mòtèl li a geri. Revelasyon 13:11, 12.
Nonm peche a, ki se papasi a, se bèt lanmè a nan Revelasyon trèz la. Lè Etazini pale tankou yon dragon, nan lwa dimanch ki pral vini byento a, lè sa a li kòmanse fòse lemonn mete kanpe yon imaj pou bèt la “devan” li. Bèt ki devan Etazini (bèt tè a), se papasi a (bèt lanmè a). Papasi a se yon Kris kontrefè, epi Arawon te leve imaj an lò li a devan yon Kris kontrefè, paske Kris la se vrè lotèl la. Arawon te lè sa a etabli yon fo sistèm adorasyon, jan sa reprezante nan pwoklamasyon jou fèt la ki te pou fèt nan denmen. Etazini tou fòse yon fo sistèm adorasyon, epi li asosye tou ak yon jou adorasyon kontrefè.
Lè Moyiz te desann sou mòn lan, konfli a te ant vrè ak fo imaj jalouzi a—imaj Kris la oswa imaj Satan an. Fo sistèm nan te gen ladann yon fo Kris (lotèl la), yon fo eksperyans (Lawodise), yon fo jou adorasyon (“demen se yon fèt pou Seyè a”). Rebelyon ti towo bèf an lò a reprezante rebelyon lwa dimanch k ap vini byento a, men li reprezante tou rebelyon Advantis Lawodise an 1863.
An 1863, yo te entwodui yon tab kontrefè pou kouvri bijou rèv Miller la jan yo te reprezante sou de tab Abakik yo. De tab sa yo te deja prefigire pa de tab Moyiz te resevwa sou mòn lan. An 1863, yo te fè yon koneksyon legal avèk gouvènman Etazini an, konsa sa te mete fen nan mouvman Millerit la epi sa te anrejistre legalman mouvman Lawodise a kòm legliz Advantis Setyèm Jou a. Relasyon sa a te reprezante pa imaj bèt Arawon an, ki pwofetikman defini kòm konbinezon Legliz ak Leta, konsa sa te prefigure Millerit yo k ap tabli yon relasyon Legliz-Leta an 1863, epi tou sa te prefigure Etazini nan lwa dimanch ki prèt pou vini an.
Moun sòt k ap danse toutouni Arawon yo, ki reprezante eksperyans fo Lawodise a, se egzakteman jan mouvman Millerit la te vin ye an 1856. Eksperyans espirityèl mòn sòt k ap danse Arawon yo te reprezante a te vin an kontradiksyon ak eksperyans Moyiz la, ki t ap manifeste jalouzi karaktè Bondye genyen anvè idolatri. Yon “dans” nan pwofesi se yon senbòl desepsyon, epi mòn sòt k ap danse Arawon yo te reprezante tou desepsyon Etazini pote lè li fòse mond lan “danse” sou mizik bann Nèbikadneza a, pandan pwostitiye Tir la ap chante chante pa li yo.
An 1863, mouvman Millerit Lawodiseyen an te fè tranzisyon pou l vin legliz Advantis Setyèm Jou Lawodiseyen ki te anrejistre legalman. Jan sa te idantifye nan atik anvan yo, an 1863, Jeriko te rebati, paske Jeriko se yon senbòl richès Lawodise e li sèvi kòm yon kontrefason vil Jerizalèm. An 1863, entwodiksyon yon tablo pwofetik kontrefè te reprezante yon repetisyon istwa Arawon, ti towo bèf an lò a, ak moun sòt k ap danse yo. Istwa delivrans Lanmè Wouj la te itilize repete pa Sè White pou ilistre istwa premye peryòd Advantis la, e aplikasyon sa a ann amoni pafètman ak istwa Moyiz ak Arawon nan konfli sou zidòl jalouzi a.
An 1863, premye jenerasyon Advantis Lawodise a te kòmanse lè yo te mete yon imaj jalouzi nan pòtay la (legliz la), ki te devan lotèl la (Kris la). Apre sa, premye jenerasyon sa a te “antre” nan yon istwa abominasyon k ap vin pi grav.
Lè sa a li di mwen: Pitit lòm, leve je ou koulye a sou chemen ki mennen nan nò a. Konsa mwen leve je mwen sou chemen ki mennen nan nò a, epi gade, nan nò, bò pòtay lotèl la, te gen zidòl jalouzi sa a nan antre a. Ezekyèl 8:5.
N ap kontinye konsiderasyon sa yo nan atik kap vini an.
“Ki kondisyon nou nan tan sa a ki terib e solanèl? O, malè! Ala ògèy k ap domine nan legliz la, ala ipokrizi, ala twonpri, ala lanmou pou bèl rad, frivolite, ak amizman, ala dezi pou sipremasi! Tout peche sa yo bouche lespri a, konsa bagay ki etènèl yo pa t disène. Èske nou p ap fouye Ekriti yo, pou nou ka konnen kote nou ye nan istwa mond sa a? Èske nou p ap vin entèlijan konsènan travay k ap akonpli pou nou nan moman sa a, ak pozisyon nou menm kòm pechè yo ta dwe okipe pandan travay ekspyasyon sa a ap vanse? Si nou gen nenpòt konsiderasyon pou delivrans nanm nou, nou dwe fè yon chanjman desizif. Nou dwe chèche Senyè a ak vrè repantans; nou dwe, ak gwo kontrisyon nanm, konfese peche nou yo, pou yo ka efase.”
“Nou pa dwe rete ankò sou tè ki anchante a. N ap pwoche byen vit sou fen tan favè nou an. Se pou chak nanm poze tèt li kesyon sa a: Ki pozisyon mwen devan Bondye? Nou pa konnen konbyen tan ankò anvan non nou yo rive sou bouch Kris la, epi ka nou yo resevwa desizyon final yo. O, o, ki sa desizyon sa yo pral ye! Èske y ap mete nou nan kantite moun ki jis yo, oswa èske y ap konte nou pami mechan yo?
“Se pou legliz la leve, epi repanti devan Bondye pou tout dechoukaj li yo. Se pou moun k ap veye yo reveye, epi fè twonpèt la bay yon son ki klè e ki sèten. Se yon avètisman byen presi nou gen pou nou pwoklame. Bondye bay sèvitè li yo lòd sa a: ‘Kriye byen fò, pa epaye, leve vwa ou tankou yon twonpèt, epi montre pèp mwen an peche yo, ak kay Jakòb la peche li yo’ (Ezayi 58:1). Fòk atansyon pèp la atire; si sa pa ka fèt, tout efò pa sèvi anyen; menm si yon zanj soti nan syèl la ta desann pou l pale avèk yo, pawòl li yo pa t ap fè plis byen pase si li t ap pale nan zòrèy frèt lanmò.”
“Legliz la dwe leve pou l aji. Lespri Bondye pa kapab vini ditou jiskaske li prepare chemen an. Dwe gen yon egzamen kè ki serye. Dwe gen lapriyè ini, pèseveran, epi pa mwayen lafwa yon reklamasyon pwomès Bondye yo. Dwe gen, pa yon abiman kò a ak twal sak, tankou nan tan lontan, men yon imilyasyon pwofon nan nanm nan. Nou pa gen menm premye rezon pou nou felisite tèt nou ni pou nou leve tèt nou anlè. Nou dwe imilye tèt nou anba men pwisan Bondye a. Li pral parèt pou konsole epi beni vrè moun k ap chèche yo.” Selected Messages, liv 1, 125, 126.