Menm jan Ezayi prezante mesaj ki reprezante swasanndisenk ane yo (chapit sèt, vèsè uit) bay chèf mechan Jerizalèm nan, li fè sa bò “jaden foulon an” ak “nan pwent kondi pisin anwo a,” nan ane 742 anvan Kris. Ane 742 anvan Kris la reprezante 1863, paske Jezi toujou sèvi ak kòmansman an pou ilistre fen an. Rebelyon 1863 la, pa konsekan, reprezante lwa dimanch Ozetazini, paske Jezi toujou sèvi ak kòmansman yon bagay pou ilistre fen bagay sa a. Ane 1863 te kòmansman legliz Advantis Lawodise a ki anrejistre legalman, e legliz sa a rete dezole nan “gwo tranblemanntè” lwa dimanch lan. Ki jan yon kòporasyon Leta gouvène legalman (epi se pa legliz la k ap kontwole Leta) ta ka kontinye soutni saba setyèm jou a, nan moman menm gouvènman sa a legalman ap entèdi adorasyon nan setyèm jou a?

Nan kòmansman ak nan fen ministè Kris la, Li te netwaye tanp lan. Nan premye netwayaj tanp lan, Kris te fè konnen ke dirijan yo te fè “kay Papa li” tounen yon kachèt vòlè; men nan dènye netwayaj tanp lan, Li te fè konnen ke “kay pa yo” te rete pou yo, dezole. Izrayèl ansyen an se yon ilistrasyon Izrayèl modèn nan. Li te leve epi netwaye tanp Millerit la nan kòmansman Advantis la; men nan dènye netwayaj la, netwayaj san karannkat mil yo, Advantis Lawodise a vomi soti nan bouch Li, epi “kay pa yo” a lè sa a rete dezole.

Ezayi te bò kote jaden foulon an lè li te konfwonte wa Akaz. Jaden foulon an reprezante netwayaj Mesaje Alyans lan akonpli, li menm ki vini toudenkou nan tanp li a, epi ki netwaye pitit gason Levi yo tankou ak “savon foulon an.” Netwayaj sa a te akonpli nan kòmansman Advantis la, epi li akonpli ankò nan fen an.

Gade, m pral voye mesaje mwen an, e li va pare chemen an devan mwen; epi Seyè a, moun nou ap chèche a, va vini toudenkou nan tanp li a, menm Mesaje alyans lan, moun nou pran plezi nan li a: gade, li va vini, se Seyè ki gen tout pouvwa a ki di sa. Men, ki moun ki ka sipòte jou vini li a? E ki moun ki va kanpe lè li parèt? Paske li tankou dife moun k ap rafine a, e tankou savon moun k ap blanchi twal yo: E li va chita tankou yon moun k ap rafine ak pirifye ajan; li va pirifye pitit gason Levi yo, e li va netwaye yo tankou lò ak ajan, pou yo ka ofri bay Seyè a yon ofrann nan jistis. Lè sa a, ofrann Jida ak Jerizalèm va fè Seyè a plezi, tankou nan jou lontan yo, e tankou nan ane tan pase yo. Malachi 3:1–4.

Ezayi rankontre Akaz, avèk siy pitit gason li a, ki gen non ki senbolize ke nan dènye jou yo, “yon rès ap retounen.” Rès la se moun ki “retounen.” Ezayi rankontre ak mechan wa Akaz pandan listwa pirifikasyon tanp lan, ki te kòmanse nan listwa Millerit la an 1844, epi ki te mennen nan yon konklizyon pa dezobeyisans an 1863. Nan dènye jou yo, pirifikasyon an se listwa sele san karannkat mil yo. Si Millerit yo te suiv pwovidans ouvè Bondye a ki te vin apre 1844, yo ta fini travay la.

“Si les adventistes, après la grande déception de 1844, étaient demeurés fermes dans leur foi et avaient suivi d’un commun accord la providence de Dieu qui s’ouvrait devant eux, en recevant le message du troisième ange et en le proclamant au monde dans la puissance du Saint-Esprit, ils auraient vu le salut de Dieu; le Seigneur aurait puissamment agi avec leurs efforts, l’œuvre aurait été achevée, et Christ serait déjà venu pour recevoir son peuple et lui donner sa récompense. Mais, durant la période de doute et d’incertitude qui suivit la déception, beaucoup de croyants adventistes abandonnèrent leur foi.... Ainsi l’œuvre fut entravée, et le monde fut laissé dans les ténèbres. Si tout le corps adventiste s’était uni sur les commandements de Dieu et la foi de Jésus, combien différente aurait été notre histoire!” Évangéliser, 695.

Echèk yo pou “kontinye suiv ansanm nan pwovidans Bondye k ap louvri a,” te mennen yo nan yon kondisyon Laodise pa 1856, epi rebelyon ki te vini an 1863 la te make kòmansman pèlerinaj la nan dezè a, jan sa te ilistre pa ansyen Izrayèl lè yo te echwe nan dizyèm e dènye eprèv yo, epi lè sa a yo te kondane pou yo mouri nan dezè a pandan karant ane ki te vin apre yo.

Pitit gason Ezayi a bay pwomès la ke, nan dènye netwayaj tanp lan nan dènye jou yo, “yon rès ap retounen.” “Retou” yo a ilistre pa Jeremi, yo te pwomèt li ke si li ta “retounen,” li ta vin gadyen Bondye. San karannkat mil yo se sila yo ki retounen apre yon desepsyon.

Moun ki fè pati san karantkat mil yo te fè eksperyans yon desepsyon epi yo te tann Seyè yo. Yo te prefigire pa vyèj saj yo nan istwa Millerit la, epi nan toude istwa kòmansman ak istwa fen an, de baton yo mete ansanm pou fòme yon sèl nasyon, pandan vide Lespri Sen an ap fèt nan tan Rèl Minwi a.

Wa mechan Ahaz reprezante lidèchip Jida a ki va tande mesaj la, men ki rejte mesaj Ezayi prezante a; e lè yo fè sa, yo “bite, yo tonbe, yo kraze, yo pran nan pèlen, epi yo kaptire.” Se yo menm ki “chèche moun ki gen lespri familye, ak majisyen k ap fè ti bri, k ap bougonnen,” sa ki reprezante eksperyans espirityalis yo tonbe ladan l pandan y ap resevwa gwo desepsyon 2 Tesalonisyen an pale de li. Rejè Ahaz fè kont mesaj Ezayi a an 742 av. J.-K. aliyen ak 1863, lè yo te rejte mesaj Miller la. Ezayi se yon tip Miller, epi mesaj ni Ezayi ni Miller te baze sou “sèt fwa yo,” ki jwenn pwen ankray yo nan vèsè uit, nan Ezayi chapit sèt. Pitit gason Miller la (pitit gason Ezayi a) reprezante mouvman Eli a ki vini nan dènye jou yo.

Deklarasyon kont Akaz poutèt rejè li a te gen ladan l prediksyon ke wa nò a t ap konkeri l, wa sa a ki, nan dènye jou yo, se inyon twa fwa Wòm modèn nan, ki anba dominasyon papasi a.

Seyè a pale avè m ankò, li di: Paske pèp sa a refize dlo Chiloak yo ki koule dousman, epi yo pran plezi nan Rezen ak pitit gason Remalya a; se poutèt sa kounye a, gade, Seyè a ap fè dlo larivyè a monte sou yo, dlo ki fò e anpil, sa vle di wa Lasiri a ak tout glwa li; li pral debòde sou tout chanèl li yo, epi li pral pase sou tout rivaj li yo; li pral travèse Jida; li pral anvayi e li pral debòde, li pral rive jouk nan kou a; epi etandaj zèl li yo pral ranpli tout lajè peyi ou a, o Emanyèl. Ezayi 8:5–8.

Ezayi te rankontre ak wa mechan Akaz nan pwent kannal rezèvwa anlè a; epi, byenke gen ensètitid pami istoryen biblik yo ak akeyològ yo sou kesyon si rezèvwa anlè a te menm rezèvwa Siloam nan epòk Kris la, kontèks pwofesi Ezayi a retire tout dout, paske Ezayi fè konnen wa nò a t ap vini sou Akaz, poutèt li te rejte dlo Chiloa yo, ki koule dousman. “Chiloa” se non Ansyen Testaman an pou “Siloam” nan Nouvo Testaman an.

Se te nan pisin Silowam Jezi te geri nonm avèg la, e move wa Akaz reprezante dirijan avèg Lawodise a, ni an 1863, ni anba lwa dimanch k ap vini talè a, ki refize geri. “Shiloah” ak “Siloam” toude vle di “voye,” e yon mesaj te voye soti nan Papa a bay Pitit la, ki ansuit te remèt li bay Gabriyèl ak zanj sen yo pou yo transmèt li bay Ezayi, ki te pote mesaj ki te “voye” soti nan syèl la bay yon dirijan avèg Lawodise.

Kanal ki soti nan rezèvwa siperyè a, kote Ezayi te prezante mesaj la, reprezante plas kote lapli Sentespri a pase pou rive jwenn pèp Bondye a, jan sa reprezante tou pa tib lò yo nan vizyon Zakari a, oswa pa nechèl rèv Jakòb la.

“Sa Bondye prepare pou nou an reprezante nan Zakari, chapit 3 ak 4, epi 4:12–14: ‘Mwen pran lapawòl ankò, mwen di l: Kisa de branch oliv sa yo ye, ki, atravè de tib an lò yo, vide lwil an lò a soti nan yo menm? Li reponn mwen, li di: Èske ou pa konnen sa yo ye? E mwen di: Non, mèt mwen. Lè sa a li di: Sa yo se de moun wen yo, ki kanpe bò kote Seyè tout latè a.’”

“Seyè a plen ak resous. Li pa manke okenn mwayen. Se poutèt mank lafwa nou, atachman nou ak bagay tè a, pawòl san valè nou yo, enkredilite nou, jan sa parèt nan konvèsasyon nou, ki fè lonbraj fènwa rasanble bò kote nou. Kris la pa revele nan pawòl ni nan karaktè kòm Sila ki nèt ale dezirab, e ki pi gran pase dimil. Lè nanm nan satisfè pou l leve tèt li nan vanite, Lespri Seyè a ka fè trè piti pou li. Vizyon kout nou an wè lonbraj la, men li pa ka wè glwa ki pi lwen an. Zanj yo ap kenbe kat van yo, ki reprezante kòm yon chwal anraje k ap chèche kase lage epi kouri sou tout fas tè a, pote destriksyon ak lanmò sou tras li.”

«Èske n ap dòmi sou menm bòdi mond etènèl la? Èske n ap tounen moun ki lou, ki frèt, epi ki mouri? O, si sèlman nou te ka genyen nan legliz nou yo Lespri ak souf Bondye soufle nan pèp Li a, pou yo ta ka kanpe sou pye yo epi viv. Nou bezwen wè chemen an etwat, epi pòtay la sere. Men, lè nou pase nan pòtay sere a, lajè li pa gen okenn limit.» Manuscript Releases, volim 20, 216, 217.

“Lwil dò” a, se mesaj Lespri Bondye a ki desann soti nan rezèvwa ki anwo a atravè kannal la, ki se de tib dò yo, ki se de temwen yo: Bib la ak Lespri Pwofesi a, oswa Ansyen ak Nouvo Testaman an, oswa lalwa ak pwofèt yo, oswa Moyiz ak Eli.

“Moun Bondye chwazi yo, k ap kanpe bò kote Seyè tout latè a, gen pozisyon ki te yon fwa bay Satan kòm cheriben pwoteksyon an. Se pa mwayen èt sen yo ki antoure twòn li an, Seyè a kenbe yon kominikasyon san rete avèk moun k ap viv sou latè yo. Lwil an lò a reprezante gras Bondye bay pou l kenbe lanp kwayan yo toujou ranpli, pou yo pa tranble epi etenn. Si se pa t pou lwil sen sa a ki vide soti nan syèl la nan mesaj Lespri Bondye a, fòs mechanste yo t ap gen tout kontwòl sou lèzòm.”

“Bondye jwenn dezonè lè nou pa resevwa kominikasyon li voye ban nou yo. Konsa nou refize lwil an lò a li ta vide nan nanm nou pou l ka transmèt bay moun ki nan fènwa yo. Lè apèl la va vini, ‘Men Veteren maryaj la ap vini; soti al kontre l,’ moun ki pa t resevwa lwil sen an, ki pa t cheri gras Kris la nan kè yo, va jwenn, menm jan ak vyèj sòt yo, yo pa pare pou rankontre Seyè yo. Yo pa gen, nan tèt pa yo, pouvwa pou jwenn lwil la, epi lavi yo kraze nèt. Men, si yo mande Sentespri Bondye a, si nou sipliye, jan Moyiz te fè sa, ‘Montre m glwa ou,’ lanmou Bondye va gaye nan kè nou. Atravè tiyo an lò yo, lwil an lò a va transmèt ban nou. ‘Se pa avèk fòs, ni ak pouvwa, men se avèk Lespri mwen, se sa Seyè ki gen tout lame yo di.’ Lè pitit Bondye yo resevwa reyon klere Solèy Jistis la, yo klere tankou limyè nan lemonn.” Review and Herald, 20 jiyè 1897.

Mesaj Aaz t ap rejte a se te mesaj Kri Mitanwit la, ki t ap rive nan pik li nan dezyèm vini Kris la, si dirijan Lawodise yo te resevwa mesaj pou Lawodise a ki te “voye” ba yo an 1856. Lè sa a, mesaj sa a t ap grandi pou l tounen yon gwo kri, e pèp Bondye a t ap fini travay la epi yo t ap nan lapè. Olye de sa, yo te retounen nan vomi yo te delivre yo anba li a.

Ezayi ak Akaz yo reprezante kòm yo nan pwosesis pirifikasyon chan fullè a, ki akonpli pa Mesaje Alyans lan nan Malachi chapit twa. Yo plase senbolikman kote “lwil la” (yon mesaj) ap vide nan vizyon Zakari a, epi nan dènye jou yo, mesaj Ezayi bay Akaz la se mesaj Islam twazyèm Malè a; se mesaj istwa kache sèt loraj yo; se mesaj ki di uityèm nan sòti nan sèt yo; se mesaj jaden rezen an; se mesaj “Verite” a, ki se tout eleman Revelasyon Jezikri a, ki nan dènye jou yo pwodui pirifikasyon chan fullè a reprezante.

Se te e se tou mesaj “sèt tan” yo tou, ki chanje soti nan wòch fondasyon Miller la pou rive nan tèt kwen an, paske li te premye verite a, e se poutèt sa li dwe dènye verite a. Ane 1863 la make konklizyon yon pwosesis pirifikasyon ki te kòmanse avèk arive twazyèm zanj lan nan dat 22 oktòb 1844, epi ki finalman te rive nan limyè “sèt tan” yo an 1856. An 1844, limyè de mil twasan ane yo te make yon kòmansman ki te mennen nan fen an, fen sa a ki te make pa de mil senksan ven ane yo. Men, avègman Laodise a, ni nan kòmansman an ni nan fen an, refize wè relasyon ki genyen ant de vizyon yo. Ane 1863 la reprezante konklizyon yon pwosesis pirifikasyon ki toujou fèt lè yon mesaj devwale, e mesaj twazyèm zanj lan te devwale nan dat 22 oktòb 1844.

Limyè twazyèm zanj lan ki te devwale an 1844 la, pa t yon limyè izole; se sa Sè White rele « limyè pwogresif twazyèm zanj lan ». Limyè pwogresif twazyèm zanj lan te kòmanse an 1844, e li kontinye pwogrese jiskaske tan gras la fèmen; men lè li te rive okòmansman, e lè li rive finalman nan bout li, gen yon peryòd eprèv espesifik pou twazyèm zanj lan. Peryòd eprèv sa yo, nan kòmansman ak nan fen an, reprezante tou yon pwosesis eprèv Danyèl prezante kòm yon « ogmantasyon konesans », ki se tou limyè pwogresif twazyèm zanj lan.

Pwosesis egzamen an nan kòmansman li te kòmanse an 1844, epi limyè k ap avanse a te ogmante nan konesans jiskaske li te rive nan konklizyon li an 1856. Limyè kòmansman an ak limyè fen peryòd egzamen an se de vizyon ki nan Daniel chapit uit, vèsè trèz ak katòz, ki reprezante fondasyon an ak poto santral Advantis la.

Peryòd eprèv premye zanj lan te kòmanse 11 out 1840 e li te fini nan premye desepsyon an, 19 avril 1844. Lè sa a, peryòd eprèv dezyèm zanj lan te kòmanse, e li te kontinye jouk 22 oktòb 1844. Nan pwen sa a, twazyèm zanj lan te rive, e peryòd eprèv twazyèm zanj lan te kontinye jouk Advantis Laodiseyen an te rejte limyè twazyèm zanj lan an 1863.

Peryòd tès twazyèm zanj lan pou Advantis milerit la te gen yon kòmansman ak yon fen, e kòmansman an ak fen an dwe reprezante menm bagay la, paske Jezi toujou sèvi ak kòmansman yon bagay pou ilistre fen bagay sa a. Ouvèti limyè k ap pwogrese twazyèm zanj lan se te limyè aparisyon an (vizyon “mareh” la), nan vèsè katòz chapit uit Danyèl la. Fen limyè k ap pwogrese twazyèm zanj lan se te limyè pilonnen atè sanctuaire a ak lame a (vizyon “chazon” an), nan vèsè trèz la. De vizyon yo mare youn ak lòt pwofetikman.

Lè sa a, w ap fè twonpèt Jibile a sonnen sou dizyèm jou setyèm mwa a; nan jou Ekspyasyon an, n ap fè twonpèt la sonnen nan tout peyi nou. Levitik 25:9.

Twonpèt ki te dwe sonnen nan Jou Ekspyasyon an, ki te 22 oktòb 1844, se te twonpèt Jibile a, ki reprezante sik sakre sèt ane a, ki bay antou de mil senk san ven jou. Seyè a te gen entansyon mennen Izrayèl tan lontan an dirèkteman nan Tè Pwomiz la, men rebelyon yo te anpeche sa rive. Seyè a te gen entansyon mennen Izrayèl modèn nan dirèkteman nan Tè Pwomiz la, men rebelyon te anpeche sa rive. Si Izrayèl modèn nan te obeyi limyè pwogresif twazyèm zanj lan, yo t ap avèti mond lan epi Seyè a t ap retounen depi plis pase san ane.

Pou sa ta te rive, Senyè a t ap bezwen fè yon transfòmasyon pami Millerit yo, epi transfòmasyon sa a idantifye nan Ekriti yo kòm mistè Bondye a. Si Adventis la te swiv limyè k ap avanse twazyèm zanj lan, alò twonpèt Jibile a t ap sonnen san rete jouk rive nan fen an; paske se nan jou kote setyèm twonpèt la ap sonnen, mistè Bondye a fini. Nan Revelasyon dis, twonpèt sa a, ki se twonpèt Jibile a, epi tou twonpèt twazyèm malè a, te kòmanse sonnen nan dat 22 oktòb 1844.

E zanj mwen te wè a, ki te kanpe sou lanmè a ak sou tè a, leve men li anlè nan syèl la, epi li sèmante pa sila a ki viv pou tout tan ak pou tout tan, ki te kreye syèl la ak tout sa ki ladan l, tè a ak tout sa ki ladan l, ak lanmè a ak tout sa ki ladan l, ke tan p ap la ankò; men, nan jou vwa setyèm zanj lan, lè l pral kòmanse sonnen twonpèt la, mistè Bondye a va fini, jan li te fè konnen sa bay sèvitè li yo, pwofèt yo. Revelasyon 10:5–7.

Pwosesis pirifikasyon éprèv la ki te kòmanse 22 oktòb 1844 la, ki te limyè pwogresif twazyèm zanj lan, te kòmanse avèk limyè Danyèl chapit uit, vèsè katòz, epi li te fini avèk limyè Danyèl chapit uit, vèsè trèz. Li te kòmanse avèk repons vèsè katòz la, epi li te fini avèk kestyon vèsè trèz la.

Diznèf ane sa yo te prefigire pa rive mesaj avètisman Ezayi te pote bay Akaz, wa Jida literal la, pandan yon lagè sivil ant nò ak sid la. Diznèf ane sa yo te fini avèk wa nò a ki te mennen Izrayèl an kaptivite. Diznèf ane sa yo te prefigire rive twazyèm zanj lan an 1844, jis rive jouk nan rebelyon 1863 la. Limyè twazyèm zanj lan ki t ap avanse a te reprezante pa mesaj Ezayi a.

Rejè limyè k ap avanse sa a te mete fen nan mouvman Millerit la, e nan peryòd eprèv sa a, Mouvman Millerit Filadèlfyen an te pase vin tounen Legliz Lawodiseyen an. Diznèf ane ki te kòmanse an 742 av. J.-K., ak diznèf ane ki te kòmanse an 1844, toude reprezante yon pwosesis eprèv ak pirifikasyon nan dènye jou yo, sa vle di dènye peryòd eprèv limyè k ap avanse twazyèm zanj lan.

Nan pwosesis final eprèv sa a, mistè Bondye a pral fini. San karantkat mil yo se sila yo ki tann, ki retounen, epi ki sele.

Mare temwayaj la, sele lalwa a nan mitan disip mwen yo. E mwen menm, m ap tann Senyè a, li menm ki kache figi li pou kay Jakòb la, e m ap mete espwa mwen nan li. Gade, mwen menm ak timoun Senyè a ban mwen yo, nou la kòm siy ak mèvèy ann Izrayèl, soti nan Senyè dèzame yo, ki rete sou mòn Siyon an. Ezayi 8:16–18.

Peryòd eprèv final la, konsènan limyè pwogresif twazyèm zanj lan nan dènye jou yo, te kòmanse kote peryòd eprèv inisyal la te kòmanse. Li te kòmanse lè Jezi leve men Li anlè nan syèl la epi Li pwoklame “ke pa ta dwe gen tan ankò.” Pwoklamasyon sa a te fèt 22 oktòb 1844, lè setyèm twonpèt la te anonse Jibile a nan konklizyon sik sakre sèt la. Sik sèt ane a, repete sèt fwa, te literalman karantnèf ane, oswa de mil senksan venn jou.

Ane 1989 make “tan lafen an” nan mouvman san karanntkat mil yo, e ane 1989 make konklizyon san vennsis ane yo ki te kòmanse nan rebelyon 1863 la. Mouvman san karanntkat mil yo te kòmanse nan “tan lafen an,” avèk yon senbòl “sèt tan yo,” paske san vennsis se yon dim nan mil desan swasant, ki, a pa li, se mwatye de de mil senksan ven.

Jezi toujou reprezante fen yon bagay ansanm ak kòmansman yon bagay, e kòmansman mouvman san karannkat mil yo te make pa yon senbòl “sèt fwa,” menm jan sa ye tou nan fen mouvman an. Jou sonnen setyèm zanj lan, lè mistè Bondye a fini, te kòmanse nan fen twa jou edmi yo nan Revelasyon chapit onz. Setyèm Twonpèt la, ki se tou twazyèm Malè a, te fè son dezyèm nòt li nan dat 7 oktòb 2023, e mistè Bondye a ap fini kounye a, jan “li te deklare sa bay sèvitè li yo, pwofèt yo.” Fen mouvman an make pa yon senbòl “sèt fwa,” menm jan sa te ye nan kòmansman menm mouvman sa a.

Nan tan lafen an 1798, “sèt tan” yo, ki se endiyasyon Bondye kont wayòm nò a, te rive nan bout yo; epi nan fen mouvman Millerit yo, rejè verite ki te makònen ak “sèt tan” yo te make rebelyon 1863 la. Jezi toujou sèvi ak kòmansman yon bagay pou l ilistre fen yon bagay; e mouvman premye zanj lan (Millerit yo) ilistre mouvman twazyèm zanj lan (san karannkat mil yo). Toude mouvman yo kòmanse ak “sèt tan” yo epi yo fini ak “sèt tan” yo. Ou pa ka envante bagay sa yo.

Nou pral kontinye etid sa a nan pwochen atik la.

“Moun ki nan pozisyon responsablite yo pa dwe kite tèt yo konvèti ak prensip pwòp tèt-yo-gate ak depans depase monn nan, paske yo pa kapab pèmèt sa; e menm si yo te kapab, prensip ki sanble ak sa Kris la pa t ap pèmèt sa. Gen bezwen pou yo bay ansèyman an kantite. ‘Kilès l ap anseye konesans? e kilès l ap fè konprann doktrin? Se moun yo sevre ak lèt la, e yo rale kite tete yo. Paske lòd dwe sou lòd, lòd sou lòd; liy sou liy, liy sou liy; isit yon ti kras, e lòtbò yon ti kras.’ Konsa, pawòl Senyè a dwe avèk pasyans mete devan timoun yo epi kenbe devan yo, pa paran ki kwè pawòl Bondye a. ‘Paske se avèk bouch k ap bege ak yon lòt lang l ap pale ak pèp sa a. Se yo li te di: Men repo a kote nou ka fè moun ki bouke a repoze; e men rafrechisman an: men yo pa t vle tande. Men pawòl Senyè a te vin pou yo lòd sou lòd, lòd sou lòd; liy sou liy, liy sou liy; isit yon ti kras, e lòtbò yon ti kras; pou yo te ka ale, tonbe sou do, kraze, pran nan pèlen, epi sezi.’ Poukisa?—paske yo pa t pran pawòl Senyè a ki te vin jwenn yo an konsiderasyon.”

“Sa vle di moun ki pa t resevwa enstriksyon, men ki te cheri pwòp sajès pa yo, epi ki te chwazi aji dapre pwòp lide pa yo. Seyè a bay moun sa yo eprèv la, pou yo swa pran pozisyon yo pou yo swiv konsèy Li, oswa yo refize epi yo aji dapre pwòp lide pa yo; epi lè sa a Seyè a ap kite yo nan rezilta ki sèten an. Nan tout chemen nou yo, nan tout sèvis nou bay Bondye, Li pale avèk nou: ‘Ban Mwen kè ou.’ Se lespri ki soumèt, ki ka resevwa ansèyman, Bondye vle. Sa ki bay lapriyè ekselans li se lefètke li sòti tankou souf nan yon kè ki plen lanmou ak obeyisans.

Bondye mande sèten bagay nan men pèp Li a; si yo di: Mwen pap lage kè m pou m fè bagay sa a, Senyè a kite yo kontinye nan sa yo panse ki se jijman saj pa yo a, san sajès ki soti nan syèl la, jouk lè ekriti sa a [Ezayi 28:13] rive akonpli. Nou pa dwe di: M ap swiv direksyon Senyè a jis rive nan yon sèten pwen ki ann amoni ak jijman pa m, epi apre sa kenbe fèm nan pwòp lide pa m, pandan m refize kite m fòme dapre resanblans Senyè a. Se pou yo poze kesyon an konsa: Èske se volonte Senyè a? pa: Èske se opinyon oswa jijman ———? Testimonies to Ministers, 419.