Rezònman ki soti nan koz pou rive nan efè pa vo anyen si nou defini efè a mal, jan istoryen Advantis Lawodiseyen yo fè sa lè y ap fè gwo deklarasyon sou sikonstans yo ak pèsonalite yo ki te asosye avèk Konferans Jeneral 1888 la nan Minneapolis. Kòmantè enspire a idantifye evènman an kòm yon repetisyon rebelyon Koré, Datan ak Abiram, rebelyon ki te motive pa jijman ki te kondane yo pou yo moute desann nan dezè a pandan karant ane jiskaske yo mouri. Menm jijman sa a te pwononse sou Advantis Lawodiseyen an.
Rebelyon an te gen ladan l diskisyon an sekrè kote rebèl yo te nan yon avègman Laodiseyen tèlman ekstrèm, sa ki te anpeche yo konprann Bondye te okouran de planifikasyon yo dèyè pòt fèmen ak rebelyon yo. Menm jan Kore, Datan ak Abiram te kache nan tant yo, yo te fè plan yo epi yo te gaye rebelyon yo kont Moyiz, konsa tou ansyen mesye yo nan 1888 yo te kache dèyè pòt fèmen lakay yo pou fè konplo kont Sè White, pitit gason li a ak mesaje yo Bondye te chwazi yo. Depi lè sa a, Sè White, Jones ak Waggoner te dwe sibi atak.
Kat jenerasyon Advantis yo te grandi pwogresivman nan rebelyon yo, jan sa montre nan Ezèkiel chapit uit. Chanm imaj yo, ni nan tanp fizik la ni nan tanp imen an, te vin anrasinen ak imajinasyon mechan, e espirityalis te tabli sou ansyen gason yo ki te nonmen pou pwoteje pèp la. Nan peryòd ki te mennen rive 1888, ansyen gason yo te toude voye mepri sou otorite Bib la, epi apre sa sou Lespri Pwofesi a; epi an 1884, vizyon ouvè yo te sispann. Espirityalis panteyis Kellogg la te kòmanse fè chemen pa li nan listwa ki te vini anvan 1888, epi 1888 make rive dezyèm jenerasyon an. Istoryen Advantis yo petèt pa t anrejistre vrè temwayaj istorik rebelyon ki te manifeste nan reyinyon an, men dapre enspirasyon, Veyatè selès yo te “tande chak pawòl epi anrejistre” “pawòl yo nan liv syèl la.”
Rebelyon ki te reprezante pa “chanm sekrè imajri” Ezekyèl yo, te reprezante yon atak kont vrè fondasyon yo. Li te reprezante yon atak kont pwofètès la ak mesaje chwazi yo, epi li te make rive espirityalis la. Nan jenerasyon sa a, pwochen gwo atak la t ap fèt pa Satan kont menm fondasyon fondasyon William Miller yo.
Miller te baze kad tout aplikasyon pwofetik li yo sou konpreyansyon ke de pouvwa k ap fè dezolasyon yo nan Danyèl chapit uit, vèsè trèz, te reprezante payenism, epi apre sa papalis. An 1901, Lewis Conradi, yon dirijan nan Advantis Lawodise an Almay, te re-entwodui opinyon Pwotestan ki tonbe a, selon ki “kontinyèl la” nan liv Danyèl la te reprezante ministè Kris la nan Tanp Sen an.
Pandan peryòd listwa ki te suiv reyinyon Minneapolis 1888 la, espirityalis chèf travay lasante a te vin pi fò, epi separasyon te kontinye pami dirijan yo, pandan konsekans rejè mesaj Jones ak Waggoner yo t ap kontinye fè dega. Nan kòmansman nouvo syèk la, W. W. Prescott, yon dirijan Advantis Laodiseyen ki te resevwa kalifikasyon teyolojik nan lekòl Pwotestan aposta yo, te pran manto satanik la pou ankouraje pwennvi Conradi sou “sakrifis tout tan an,” epi, jan sa toujou rive, “se viktè yo ki ekri listwa.”
Zanj ki sen yo te anrejistre vrè istwa a, men Advantis Laodiseyen an te pwodui yon pozisyon istorik nan konfli a konsènan rejè konpreyansyon Millerit la sou “sakrifis tout tan an,” ki fè nenpòt nan “moun ki pa gen enstriksyon” nan Advantis Laodiseyen an rive kwè ke definisyon “sakrifis tout tan an” nan, ke Sè White te idantifye kòm soti nan “zanj yo ki te chase soti nan syèl la,” se an reyalite yon vrè doktrin. Pandan premye ane yo nan ventyèm syèk la, W. W. Prescott te pran latèt nan pwodui yon piblikasyon ki te rele, The Protestant. Tout baz piblikasyon an se te pou anseye ke konpreyansyon Miller sou “sakrifis tout tan an” te pa kòrèk, epi ke Pwotestantis aposta a, kote li te resevwa kalifikasyon teyolojik li yo, te gen rezon lè li te bay Kris la yon senbòl satanik. Nan istwa sa a, A. G. Daniells (Prezidan Konferans Jeneral la) te mete fòs li ansanm ak Prescott nan atak satanik kont verite a, malgre lefèt ke Sè White te dirèkteman andose opinyon Miller sou “sakrifis tout tan an” kòm kòrèk.
“Seyè a te montre m ke tablo 1843 la te dirije pa men li, e ke okenn pati ladan li pa t dwe chanje; ke chif yo te jan li te vle yo. Ke men li te sou li e li te kache yon erè nan kèk nan chif yo, konsa pèsonn pa t kapab wè l, jouk lè men li te retire.”
“Lè sa a, mwen te wè konsènan ‘Sakrifis kontinyèl la,’ ke pawòl ‘sakrifis’ la se sajès lèzòm ki te mete l, e li pa fè pati tèks la; epi Senyè a te bay bon konpreyansyon sou sa a bay moun ki te fè pwoklamasyon lè jijman an rive a. Lè inyon te egziste, anvan 1844, prèske tout moun te ini sou bon konpreyansyon konsènan ‘Sakrifis kontinyèl la’; men depi 1844, nan konfizyon an, yo te adopte lòt opinyon, e tenèb ak konfizyon te vin swiv.” Review and Herald, 1ye novanm 1850.
Nan epòk atak Prescott ak Daniells t ap mennen kont verite konsènan “kontinyèl la,” Prescott ak Daniells t ap reprezante yon opinyon minoritè sou sijè a, e konsèy Sè White te bay de mesye yo pandan konfli a se te pou yo rete an silans, byenke li te di sa nan tèm ki pi diplomatik, tankou, “se nan silans sajès nou ye.” Lè li te reprimande yo poutèt pwennvi fo yo a, li te mete anfaz tou sou lefèt ke sijè “kontinyèl la” pa t dwe tounen yon kestyon tès. Revizyonis istorik yo, kote revizyonis sa a se yon metòd istorik yo bay kredi kòm yon bagay ki te kòmanse avèk lòd Jezuit Legliz Katolik la, te sèvi ak deklarasyon li yo sou kestyon “kontinyèl la” ki pa dwe tounen yon kestyon tès, pou anpeche yon evalyasyon onèt sou doktrin nan. Yo denature deklarasyon li yo, paske san mank yo toujou kite deyò lefèt ke lè li te konseye pou yo pa soulve sijè “kontinyèl la,” li te toujou kalifye deklarasyon li yo ak ekspresyon tankou, “nan moman sa a,” oswa “nan sikonstans aktyèl yo.”
Antanke pwofètès, li t ap chèche mete frenn sou yon konfli k ap vin pi grav ki te prèske lakòz yon gwo divizyon nan legliz la an jeneral, pa yon minorite moun ki te panse ke, paske yo te dirijan, yo te gen otorite pou avanse kèlkeswa sa yo menm te deside ki verite a ye. Epi Senyè a, atravè enfliyans li, te kenbe travay satanik la anba kontwòl, jouk li mouri. Apre sa, an 1931, yo te fè yon nouvo efò pou rejte verite konsènan “le quotidien” an, epi finalman yo te reyisi. Jodi a, vrè konpreyansyon definisyon “le quotidien” an se konpreyansyon minoritè a nan Advantis lawodiseyen an, e nan sikonstans aktyèl yo, “le quotidien” an se kounye a, san okenn dout, yon kestyon tès.
Lè opinyon majorite a te kenbe vrè konpreyansyon an, sa pa t yon tès; men lè yo defini nenpòt verite kòm erè, se lè sa a li vin tounen yon tès. Lè konpilasyon maniskri ki pote tit Manuscript Releases la te pibliye nan ane 1980 yo, oswa anviwon epòk sa a, yo te rekonèt lè sa a yon atik ki osi dirèk nan opozisyon li kont pwennvi Prescott ak Daniells sou “the daily” a, menm jan li dirèk nan andòsman li bay pwennvi Miller la.
“Nan etap sa a nan eksperyans nou, nou pa dwe kite lespri nou detounen lwen limyè espesyal yo te ban nou pou nou konsidere nan rasanbleman enpòtan konferans nou an. Epi te gen Frè Daniells la, ki lènmi an t ap enfliyanse lespri li; epi lespri pa w ak lespri Ansyen Prescott t ap sibi enfliyans zanj yo ki te chase soti nan syèl la. Travay Satan se te detounen lespri nou pou yo te fè nou antre nan ti pwen ak ti detay Senyè a pa t enspire nou pou nou antre ladan yo. Yo pa t esansyèl. Men sa te gen anpil enpòtans pou kòz verite a. Epi lide lespri nou yo, si yo te ka detounen nou sou ti pwen oswa ti detay, se yon travay Satan envante. Pou korije ti bagay nan liv yo ekri yo, nou sipoze nou t ap fè yon gwo travay. Men yo chaje m ak mesaj sa a: Silans se elokans. ”
“Mwen dwe di: Sispann ap chèche fot. Si objektif sa a dyab la te kapab sèlman reyalize, lè sa a li parèt devan nou ke travay nou an t ap konsidere kòm yon bagay ki pi mèvèye nan konsepsyon li. Se te plan lènmi an pou mete ansanm tout sa yo te sipoze kòm aspè ki merite objeksyon yo, la kote tout kategori lespri pa t dakò.”
“Epi ki sa, alò? Se menm travay ki fè dyab la plezi a ki ta rive fèt. Yo ta bay moun ki pa nan lafwa nou yo yon reprezantasyon ki pa ta montre yo sa lafwa nou ye toutbon, men pito egzakteman sa ki ta fè zafè yo, e sa ta devlope kèk tras nan karaktè ki ta lakòz gwo konfizyon epi pran minit an lò yo ki ta dwe sèvi avèk tout zel pou pote gran mesaj la devan pèp la. Prezantasyon sou nenpòt sijè nou te travay ladan yo pa t ap tout ka ann amoni, e rezilta a t ap konfonn lespri kwayan yo ak moun ki pa kwè yo. Se sa menm Satan te fè plan pou rive fèt la—nenpòt bagay yo ta ka anfle kòm yon dezakò.”
“Li Ezekyèl, chapit 28. Kounye a, men yon gwo travay, kote lespri etranj yo ka jwe yon wòl. Men, Senyè a gen yon travay pou fèt pou sove nanm k ap peri yo; e plas Satan, anba degizman, te ka ranpli, pou mete konfizyon nan ran nou yo, li pral fè sa avèk tout pèfeksyon, e tout ti diferans sa yo pral vin elaji, parèt ak anpil evidans.
«Mwen te resevwa limyè depi nan kòmansman an ke Seyè a pa t bay ni Ansyen Daniells ni Prescott chay travay sa a. Èske riz Satan yo dwe antre, èske “Daily” sa a dwe vin tèlman yon gwo kestyon pou yo fè l antre pou konfonn lespri yo epi anpeche avansman travay la nan peryòd tan enpòtan sa a? Sa pa dwe fèt, kèlkeswa sa li ta ye. Sijè sa a pa dwe prezante, paske lespri ki ta antre a ta yon lespri entèdiksyon, e Lisifè ap veye chak mouvman. Ajan satanik yo ta kòmanse travay li, epi konfizyon ta antre nan mitan ranje nou yo. Nou pa resevwa okenn apèl pou nou al chèche diferans opinyon ki pa yon kestyon eprèv; men silans nou se elokans. Mwen gen tout kestyon an klè devan mwen. Si dyab la te kapab mele nenpòt nan pèp pa nou an nan sijè sa yo, jan li te pwopoze fè a, kòz Satan an ta triyonfe. Kounye a, travay la dwe pran an men san reta, epi okenn [diferans] opinyon pa dwe eksprime.»
“Satana t ap pouse mesye sa yo ki soti nan mitan nou yo pou yo ini ak move zanj yo epi ralanti travay nou an sou kestyon ki pa enpòtan; e ala yon gwo kè kontan ki t ap genyen nan kan lènmi an. Pwoche youn bò kote lòt, pwoche youn bò kote lòt. Se pou tout diferans antere. Travay nou kounye a se konsakre tout fòs fizik nou ak tout fòs nè sèvo nou pou mete diferans sa yo sou kote, epi pou tout moun vin an amoni. Si yo ta pèmèt Satana, avèk gran sajès li ki pa sanktifye a, jwenn menm pi piti priz la, [li t ap rejwi].”
“Koulye a, lè m te wè jan nou t ap travay la, lespri m te konprann tout sitiyasyon an ansanm ak rezilta ki t ap genyen si nou ta kontinye epi bay pati ki te kite nou yo menm pi piti opòtinite pou pote konfizyon nan mitan nou. Mank sajès nou an t ap egzakteman sa Satan ta vle. Pwoklamasyon byen fò nou an pa t anba enspirasyon Sentespri a. Yo te ban m enstriksyon pou m di nou ke lefèt nou ap chèche fot nan ekriti mesye ki Bondye te dirije yo pa soti nan enspirasyon Bondye. E si se sa kòm sajès Ansyen Daniells t ap bay pèp la, pa mete l nan okenn pozisyon ofisyèl, paske li pa kapab rezone soti nan kòz rive nan efè. Silans nou sou sijè sa a se sajès nou. Koulye a, tout bagay ki sanble ak chèche fot nan piblikasyon mesye ki pa vivan ankò pa travay Bondye bay okenn nan nou pou nou fè. Paske si mesye sa yo—Ansyen Daniells ak Prescott—te swiv direktiv yo te resevwa nan travay nan vil yo, anpil moun, anpil anpil moun, t ap vin konvenki de verite a epi t ap konvèti, moun ki gen kapasite, ki [kounye a] nan pozisyon kote yo p ap janm rive jwenn yo.”
“Tout moun sou latè dwe konsidere kòm yon sèl gwo fanmi. E lè nou gen yon sous konesans konsa pou nou tire ladan l, poukisa nou kite mond lan peri pandan plizyè ane ak temwayaj Seyè nou Jezikri te bay yo? Vrè relijyon anseye nou konsidere chak gason ak chak fanm kòm yon moun nou kapab fè byen.”
“Sa a te pibliye depi anpil ane: ‘Yon Lespri ki Ekilibre,’ temwayaj pou Ansyen Andrews. Lespri a kapab resevwa fòmasyon pou l vin tounen yon pouvwa pou konnen kilè pou pale ak ki chay pou pran sou li epi pou pote, paske Kris la se pwofesè ou. E mwen te pè anpil pou ou [lè mwen te wè ou] ap leve pwòp sajès ou anlè epi ap suiv yon chemen pou fè diferans opinyon antre. Senyè a rele moun saj ki kapab kenbe lapè yo lè se sajès pou yo fè sa. Si ou ta vle vin yon moun antye, ou bezwen sanktifikasyon pa mwayen Jezi Kris. Kounye a gen yon travay ki fèk kòmanse, e se pou sajès parèt nan chak minis, nan chak prezidan yon konferans. Men te gen yon travay pou ou te pran an men depi kèk ane kote yo te bezwen ou pou leve vwa ou pou travay sa menm. Kris la te bay tout pèp Li a direksyon espesyal konsènan sa yo dwe fè ak bagay yo pa dwe fè. E gen yon ti tan ki rete pou nou travay jistis Senyè a. Ou kapab konprann chemen Senyè a. Mwen te wè entansyon ou pou mennen bagay yo dapre pwòp plan ou apre yo te mete ou kòm prezidan. Ou te panse ou t ap fè bagay ekstraòdinè, ki t ap yon travay Bondye pa t mete nan men ou pou fè. Kounye a, travay ou se pa peze moun anba jouk, men pou lage tout nesesite sa ki posib si Senyè a aksepte ou pou sèvi. Men, byen bonè ou te bay prèv ke sajès ak jijman sanktifye pa t manifeste nan ou. Ou te mete devan bagay ki pa t ap resevwa sof si Senyè a ta bay limyè.”
“Mwen resevwa enstriksyon ki fè m konnen yo pa t dwe fè mouvman prese konsa, tankou chwazi ou kòm prezidan konferans lan, menm pou yon lòt ane ankò. Men, Senyè a entèdi pou yo fè ankò tranzaksyon prese konsa jiskaske zafè a prezante devan Senyè a nan lapriyè; epi piske mesaj la te vin jwenn ou ke travay Senyè a ki repoze sou prezidan an se yon responsablite ki trè solanèl, ou pa t gen okenn dwa moral pou eklate jan ou te fè sou sijè ‘Daily’ a epi sipoze enfliyans ou t ap deside kestyon an. Te gen Frè Haskell, ki pote gwo responsablite yo, epi gen Frè Irwin ak plizyè lòt gason mwen ta ka mansyone ki pote gwo responsablite yo.”
“Kote te ye pou granmoun yo? Ki otorite nou te ka egzèse san nou pa t pran tout mesye responsab yo pou peze zafè a? Men kounye a, annou egzamine zafè a. Nou dwe kounye a rekonsidere si se jijman Senyè a, devan travay ki te neglije a, pou montre zèl nou pou pote travay la menm yon lòt ane ankò. Si nou ta pote travay la yon lòt ane ankò avèk èd sila yo ki va mete tèt yo ansanm avèk nou, dwe gen yon chanjman ki fèt nan nou menm ak Ansyen Prescott. Epi imilye pwòp kè nou devan Bondye. Senyè a pral oblije wè nan nou manifestasyon yon eksperyans diferan, paske si janm te gen moun ki te bezwen rekonvèti ankò nan tan prezan sa a, se Ansyen Daniells ak Ansyen Prescott.”
“Yo ta dwe chwazi sèt gason ki se moun sajès, e ki, atravè aksyon lagras Bondye, bay prèv yon rekonvèsyon. Paske nenpòt moun ki tèlman avèg ke yo pa kapab rezone soti nan kòz rive nan efè, pou yo ta inyore mesye ki te pote responsablite travay la ak prezidan konferans sa yo, ke mesye ki pote travay la pandan plis pase de zan ta neglije, epi yon konsekans tèlman enpilisif ta rive, konsa moun ta neglije menm travay yo te kenbe devan yo pandan plizyè ane a—travay lavil yo—epi yo pa t ap bay ansyen gason yo okenn atansyon, oswa anpil ti atansyon, pou konsèy, men yo ta pwoklame bagay yo menm chwazi bay pèp la, sa rann pwòp temwayaj pa li sou danje ki genyen lè yo konfye moun sa yo yon travay tèlman gran ak mèvèy.”
“Kris pa mouri. Li p ap janm pèmèt pou yo kontinye travay Li nan fason dwòl sa a. Kite liv yo jan yo ye a. Si nenpòt chanjman vrèman nesesè, Bondye ap fè pou gen amoni nan chanjman sa a kòmsadwa; men lè yo konfye yon mesaj bay lèzòm avèk gwo responsablite sa yo ki ladan l, [Bondye] mande fidelite k ap aji pa lanmou epi k ap pirifye nanm nan. Ansyen Daniells ak Prescott, toude bezwen rekonvèsyon. Yon travay etranj antre, epi li pa ann amoni ak travay Kris te vini nan mond nou an pou fè a; epi tout moun ki vrèman konvèti yo va fè zèv Kris yo.”
“Nou tout gen pou nou fè travay ki va glorifye Papa a. Nou rive nan kriz la—swa pou nou konfòme nou ak karaktè Jezikri menm nan tan preparasyon sa a, oswa pou nou pa eseye fè sa ditou. Ansyen Daniells, ou pa dwe santi ou lib pou fè tande vwa ou byen fò jan ou te fè sa nan sikonstans ki sanble yo. Epi konprann byen, prezidan yon konferans pa yon chèf k ap domine. Li travay an koneksyon ak mesye saj yo ki okipe pozisyon kòm prezidan, moun Bondye te aksepte. Li pa gen libète pou l mele nan ekriti ki nan liv enprime yo, ki soti anba plim moun Bondye te aksepte. Yo pa dwe kontinye domine ankò, sof si yo montre mwens nan pouvwa k ap dirije, k ap domine a. Kriz la rive, paske Bondye pral dezonore.”
“Kijan Senyè a gade vil yo ki poko travay yo? Kris la nan syèl la. Kounye a, rekonesans li dwe sa a: ‘Pa gen okenn règ wayal. E kounye a se kriz mond sa a. Kounye a, Mwen se Pwisans la pou sove oswa pou detwi. Kounye a se tan kote sò tout moun nan men Mwen. Mwen te bay lavi Mwen pou sove mond lan. E “Mwen menm, si yo leve Mwen anlè,” gras salvatè Mwen pral bay la ap pwouve ke tout moun ki vle resevwa fòm dapre resanblans diven an, epi ki pral fè youn avèk Mwen, pral travay jan Mwen travay avèk pisans gras redantè Mwen an.’ Nenpòt moun ki vle, [kite l] mete men ansanm ak frè li yo pou fè travay yo te ba yo pou yo fè a lè yo nan pozisyon responsablite anba konsèy Senyè a bay, epi chèche avèk plis dilijans pou yo travay nan amoni konplè avèk Sila a ki te tèlman renmen mond lan, li te bay lavi li kòm yon sakrifis total pou delivrans mond lan. M ap pale ak minis nou yo, pou lè yo antre nan travay la nan vil nou yo, se pou yon kalm sakre akonpaye ministè Pawòl la. Nou pa ka fè enpresyon ki apwopriye sou lespri pèp la si nou...”
“Mwen kopye soti nan Jounal mwen. Verite a jan li ye nan Jezi—a pale l, priye l, kwè chak pawòl nan senplisite li. Ki sa nou ta genyen si erè yo ta prezante devan moun ki vire do bay lafwa e ki koute lespri sediktè, moun ki pa t gen lontan depi yo te avèk nou nan lafwa? Èske n ap kanpe bò kote dyab la? Bay atansyon nou a chan ki poko travay yo. Yon travay pou lemonn antye devan nou. Yo te ban m reprezantasyon konsènan John Kellogg.”
“Yon pèsonaj ki te trè atiran t ap reprezante ide agiman mansonjè yo ke li t ap prezante, santiman ki diferan de verite otantik Bib la. E sila yo ki te grangou ak swaf pou yon bagay nouvo t ap avanse ide [tèlman mansonjè] konsa, ke Elder Prescott te nan gwo danje. Elder Daniells te nan gwo danje pou l te vin antoure nan yon twonpri, ke si santiman sa yo te kapab pale tout kote, sa t ap tankou yon nouvo mond.
“Wi, sa t ap konsa; men, pandan lespri yo te konsa okipe, yo te montre m ke Frè Daniells ak Frè Prescott t ap tise nan eksperyans pa yo santiman ki te gen yon aparans espirityèl[is], epi yo t ap rale pèp nou an sou bèl santiman ki ta twonpe, si sa te posib, menm eli yo. Mwen gen pou m trase ak plim mwen [reyalite a] ke frè sa yo t ap wè defo nan ide twonpe pa yo ki t ap mete laverite nan ensètitid; epi [menm lè sa a] yo [t ap] pran pozisyon tankou [si yo te gen] gwo disènman espirityèl. Kounye a mwen dwe di yo [ke] lè yo te montre m zafè sa a, pandan Ansyen Daniells t ap leve vwa li tankou yon twonpèt pou defann ide pa li yo konsènan “Daily” a, yo te prezante rezilta ki t ap vini apre yo. Pèp nou an t ap vin konfonn. Mwen te wè rezilta a, epi lè sa a yo te ban mwen avètisman ke si Ansyen Daniells, san konsiderasyon pou rezilta a, ta konsa anba enpresyon sa a epi ta kite tèt li kwè li te anba enspirasyon Bondye, yo t ap simen esèptisism nan mitan nou toupatou, epi nou t ap rive kote Satan ta pote mesaj pa li yo. Yo t ap simen enkredilite fèm ak esèptisism nan lespri lèzòm, epi rekòt etranj mechanste t ap pran plas laverite.” Manuscript Releases, volume 20, 17–22.
Istwa dezyèm jenerasyon an revele yon ogmantasyon nan rebelyon an. Espirityalis la, ki reprezante pa chanm imajri Ezekyèl yo, montre ke “Brother Daniells and Brother Prescott were weaving into their experience sentiments of a spiritualistic appearance and drawing our people to beautiful sentiments that would deceive, if possible, the very elect.” Espirityalis ki asosye ak fo opinyon konsènan “the daily,” se senbòl sa ki, si sa te posib, ta twonpe menm eli yo. Li mare ansanm espirityalis pantheism lan, ke Kellogg t ap fè pwomosyon an, ak efò Prescott ak Daniells t ap fè pou defini “the daily” kòm ministè Kris la nan sanktyè a.
Li fè yo konnen pou yo kite liv yo anpè, kote li t ap adrese presyon Prescott ak Daniells t ap fè pou reekri liv Uriah Smith la, Daniel and the Revelation, pou retire ansèyman li ki te idantifye “the daily” a menm jan Miller te idantifye l la. Revizyonis istorik Lawodise yo, ke Ezayi idantifye kòm “the learned”, reyalize yon travay mèvèye sou moun ki pa gen konesans yo nan Advantis la, paske yo te defòme temwayaj istwa a pou mennen sila yo ki gen zòrèy k ap grate ak abitid etid ki sipèfisyèl yo pou yo panse ke sijè “the daily” a pa enpòtan, e ke Miller te nan erè sou sijè a. Travay revizyon sa a fè pati fatra Miller te wè yo t ap gen pou bale ale pa nonm ki gen bwòs pou pousyè a, nan tan lè manifestasyon pouvwa Bondye a nan Midnight Cry a repete.
N ap kontinye konsiderasyon nou sou dezyèm jenerasyon Advantis Lawodiseyen an nan pwochen atik la.
Mesaj la, “Ale pi devan,” toujou dwe tande e respekte. Sikonstans divès k ap dewoule nan mond nou an mande yon travay ki va reponn ak devlopman patikilye sa yo. Senyè a bezwen moun ki file espirityèlman e ki gen vizyon klè, moun Sentespri a ap travay sou yo, moun k ap resevwa laman fre ki soti nan syèl la san mank. Sou lespri moun sa yo, Pawòl Bondye a fè limyè klere, revele yo plis pase tout tan anvan chemen ki an sekirite a. Sentespri a travay sou lespri ak sou kè. Lè a rive kote, atravè mesaje Bondye yo, woulo liv la ap dewoule devan lemonn. Moun k ap anseye nan lekòl nou yo pa dwe janm mare pa lefèt yo ta di yo yo dwe anseye sèlman sa yo te anseye jiska prezan. Ann voye restriksyon sa yo jete. Gen yon Bondye ki pou bay mesaj pèp Li a dwe pale a. Piga okenn minis santi li anba chenn oswa sibi mezi dapre mezi lèzòm. Levanjil la dwe akonpli ann amoni ak mesaj Bondye voye yo. Sa Bondye bay sèvitè Li yo pou yo pale jodi a, petèt pa t ap verite prezan ventan pase, men se mesaj Bondye pou tan sa a. The 1888 Materials, 133.