Nan atik ki te vin anvan an, nou te idantifye ke Milerit yo pa t kapab wè Wòm kòm anyen plis pase Wòm payen ak Wòm papal, byenke yo te trete diferans ki genyen ant de pouvwa sa yo. Pou Milerit yo, diferans ki genyen ant Wòm payen ak Wòm papal pa t mennen yo pou yo rekonèt ke Wòm papal se te senkyèm wayòm ki te swiv katriyèm wayòm Wòm payen an. Apre desepsyon an an 1844, Sè White te idantifye twa pouvwa ki nan Revelasyon douz ak trèz yo tankou dragon an nan chapit douz la, answit papote a, kòm bèt ki te soti nan lanmè a nan chapit trèz la, epi apre sa Etazini kòm bèt ki te soti nan tè a. Apre fondasyon an te poze, Senyè a te louvri limyè a sou inyon twa-fwa a nan dragon an, bèt la ak fo pwofèt la ki, nan chapit sèz Revelasyon an, mennen mond lan nan Amagedon.

“Liy pwofesi kote senbòl sa yo jwenn yo kòmanse ak Revelasyon 12, avèk dragon an ki t ap chache detwi Kris la nan nesans Li. Yo di dragon an se Satan (Revelasyon 12:9); se li menm ki te pouse Ewòd pou mete Sovè a a lanmò. Men, prensipal ajan Satan nan fè lagè kont Kris la ak pèp Li a pandan premye syèk yo nan Epòk Kretyèn nan se te Anpi Women an, kote paganism te relijyon dominan an. Konsa, pandan dragon an, an premye sans, reprezante Satan, li se tou, nan yon dezyèm sans, yon senbòl Wòm payen an.”

“Nan chapit 13 (vèsè 1–10) yo dekri yon lòt bèt, ‘ki sanble ak yon leyopa,’ ke dragon an te bay ‘pisans li, ak twòn li, ak gwo otorite.’ Senbòl sa a, jan pifò Pwotestan yo te kwè, reprezante papote a, ki te pran swit pisans, twòn, ak otorite ansyen anpi Women an te konn genyen. Konsènan bèt ki sanble ak leyopa a, li deklare: ‘Yo te ba li yon bouch k ap pale gwo pawòl ak blasfèm…. Epi li louvri bouch li nan blasfèm kont Bondye, pou l blasfeme non Li, ak tabènak Li, ak sila yo ki rete nan syèl la. Epi yo te ba li pouvwa pou l fè lagè ak sen yo, e pou l genyen sou yo: epi yo te ba li pouvwa sou tout fanmi, ak lang, ak nasyon.’ Pwofesi sa a, ki prèske menm nèt ak deskripsyon ti kòn nan nan Danyèl 7, san okenn dout montre sou papote a.”

“Yo te bay li pouvwa pou l kontinye pandan karantde mwa.” Epi, pwofèt la di: “Mwen wè youn nan tèt li yo tankou si li te blese jouk li mouri.” Epi ankò: “Moun ki mennen lòt moun ann kaptivite ap ale ann kaptivite; moun ki touye ak nepe dwe mouri ak nepe.” Karantde mwa yo se menm bagay ak “yon tan, de tan, ak mwatye yon tan,” twa zan edmi, oswa 1260 jou, Daniel 7 la—tan pandan ki pouvwa papal la te gen pou l peze pèp Bondye a. Peryòd sa a, jan sa te di nan chapit ki vini anvan yo, te kòmanse avèk sipremasi papote a, an 538 ap. J.-K., e li te fini an 1798. Lè sa a, lame fransè a te pran pap la kaptif, pouvwa papal la te resevwa blesi mòtèl li a, e prediksyon an te akonpli: “Moun ki mennen lòt moun ann kaptivite ap ale ann kaptivite.”

“Nan pwen sa a, yo prezante yon lòt senbòl. Pwofèt la di konsa: ‘Mwen wè yon lòt bèt k ap monte sòti sou latè; e li te gen de kòn tankou yon ti mouton.’ Vèsè 11. Ni aparans bèt sa a ni fason li leve a montre nasyon li reprezante a pa menm ak sa yo te prezante anba senbòl ki te vini anvan yo. Gwo wayòm ki te domine mond lan yo te prezante devan pwofèt Danyèl la tankou bèt sovaj k ap devore, ki t ap leve lè ‘kat van syèl la t ap goumen sou gwo lanmè a.’ Danyèl 7:2. Nan Revelasyon 17, yon zanj te esplike dlo yo reprezante ‘pèp, foul moun, nasyon ak lang.’ Revelasyon 17:15. Van yo se yon senbòl konfli. Kat van syèl la k ap goumen sou gwo lanmè a reprezante sèn terib konkèt ak revolisyon pa mwayen yo wayòm yo te rive pran pouvwa.”

“Men, bèt la ki te gen kòn tankou ti mouton an te parèt ‘ap monte soti nan tè a.’ Olye pou l ta ranvèse lòt pouvwa yo pou l tabli tèt li, nasyon ki reprezante konsa a dwe leve nan yon teritwa ki te deja san moun epi grandi piti piti e avèk lapè. Konsa, li pa t kapab leve nan mitan nasyonalite ki te chaje e k ap lite youn ak lòt nan Ansyen Monn nan—lanmè ajite sa a ki fòme ak ‘peyi, foul moun, nasyon ak lang.’ Se nan Kontinan Lwès la pou yo chèche li.”

“Ki nasyon nan Nouvo Monn nan, an 1798, ki t ap leve an puisans, ki t ap bay pwomès fòs ak grandè, epi ki t ap atire atansyon lemonn? Aplikasyon senbòl la pa kite okenn kestyon. Yon sèl nasyon, e yon sèl sèlman, reponn ak preskripsyon pwofesi sa a; li montre san okenn dout sou Etazini dAmerik. Anpil fwa, e repete anpil fwa, lide a, prèske mo pou mo, jan ekriven sakre a te eksprime l la, te sèvi san konsyans nan bouch oratè a ak istoryen an pou dekri leve ak devlopman nasyon sa a. Yo te wè bèt la ‘k ap monte soti nan tè a’; epi, dapre tradiktè yo, mo yo rann isit la pa ‘k ap monte’ a vle di literalman ‘grandi oswa pouse tankou yon plant.’ Epi, jan nou deja wè sa, fòk nasyon an ta leve sou yon teritwa ki pa t okipe anvan. Yon ekriven ki gen renon, lè l ap dekri leve Etazini yo, pale de ‘mistè fason li sòti nan vid la,’ epi li di: ‘Tankou yon grenn semans an silans nou grandi pou nou vin yon anpi.’—G. A. Townsend, The New World Compared With the Old, paj 462. Yon jounal ewopeyen an 1850 te pale de Etazini yo tankou yon anpi mèvèye, ki t ap ‘parèt,’ epi ki, ‘nan mitan silans tè a, chak jou t ap ogmante nan puisans ak ògèy li.’—The Dublin Nation. Edward Everett, nan yon diskou sou Pèlerin fondatè nasyon sa a, te di: ‘Èske yo t ap chèche yon kote trankil, ki pa t ofanse pèsonn poutèt li te pa parèt anpil, epi ki te an sekirite poutèt li te byen lwen, kote ti legliz Leyde la te ka jwi libète konsyans? Gade gran rejyon yo kote, pa yon konkèt pasifik, … yo te pote drapo kwa a!’—Diskou prononse nan Plymouth, Massachusetts, 22 Desanm 1824, paj 11.

« Li te gen de kòn tankou yon ti mouton. » Kòn ki sanble ak sa ti mouton an genyen yo endike jenès, inosan, ak dousè; yo reprezante avèk jistès karaktè Etazini lè yo te prezante l bay pwofèt la kòm peyi k ap “leve” an 1798. Pami ekzile kretyen ki te premye kouri al Amerik epi ki t ap chèche yon azil kont opresyon wayal ak entolerans prèt yo, te gen anpil ki te pran detèminasyon pou yo tabli yon gouvènman sou laj fondasyon libète sivil ak relijye. Opinyon yo te jwenn plas yo nan Deklarasyon Endepandans lan, ki tabli gwo verite sa a: “tout moun fèt egal,” epi yo resevwa dwa inalyenab pou yo gen “lavi, libète, ak pouswit kontantman.” Epi Konstitisyon an garanti pèp la dwa pou yo gouvène tèt yo, pandan li prevwa pou reprezantan pèp la eli pa vòt popilè fè lwa yo epi administre yo. Yo te akòde libète lafwa relijye tou, chak moun te gen pèmisyon pou l adore Bondye selon sa konsyans li dikte l. Repiblikanis ak Pwotestantis te vin tounen prensip fondamantal nasyon an. Prensip sa yo se sekrè pisans li ak pwosperite li. Moun ki t ap sibi opresyon ak moun yo t ap foule anba pye yo nan tout lakretyente a te vire gade peyi sa a avèk enterè ak espwa. Dè milyon moun chèche rive sou rivaj li yo, e Etazini leve rive pran plas li pami nasyon ki pi pwisan sou tè a.

“Men bèt la ki te gen kòn tankou ti mouton an ‘te pale tankou yon dragon. Epi li egzèse tout pouvwa premye bèt la devan li, epi li fè tè a ansanm ak moun ki rete sou li adore premye bèt la, blesi mòtèl li a te geri; … li t ap di moun ki rete sou tè a pou yo fè yon imaj pou bèt la, li menm ki te resevwa blesi nepe a, epi ki te viv.’ Revelasyon 13:11–14.” The Great Controversy, 438–441.

Pasaj la montre ke chapit douz ak trèz yo idantifye dragon an, bèt la ak fo pwofèt la, twa pisans ki nan Revelasyon sèz ki mennen lemonn nan Armagedon. Chak nan twa pisans sa yo gen pwòp chapit espesyal pa yo ki kouvri menm istwa pwofetik la. Dènye sis vèsè Danyèl onz yo kòmanse ak mo sa yo: “E nan tan lafen an,” ki te 1798. Apre sa, sis vèsè sa yo idantifye dènye mouvman papote a jouk nan vèsè youn nan Danyèl douz kote Mikaèl leve kanpe, tan gras lèzòm fini, epi sa louvri chemen pou sèt dènye flewo yo. Nan vèsè karannkat nan chapit onz la, mesaj lè a ki fè papote a anraje e ki inisye masak san an ki fèt tousuit anvan tan gras la fini, reprezante kòm “nouvèl ki soti bò solèy leve a ak bò nò a.”

Mesaj ki soti nan lès ak nò a reprezante dènye mesaj avètisman an, paske li pwoklame jis anvan Mikaèl leve kanpe. Se mesaj twazyèm zanj lan yo pwoklame pandan debòdman Sentespri a. Danyèl te prezante mesaj la kòm yon mesaj ki gen de aspè. Mesaj “nò” a, ki fè papote a fache, se mesaj ki idantifye “wa nò a” kòm pouvwa papal la; epi mesaj “lès” la se mesaj pitit lès yo, ki se Islam. Byen antandi, li gen lòt siyifikasyon enpòtan tou; men lès la se yon senbòl Islam, epi antikris la se fo imitasyon vrè Wa Nò a. Mesaj twazyèm zanj lan, ki avèti kont resevwa mak wa nò a (mak bèt la), avèti tou ke Islam pral frape nan moman gode mechanste a plen pou Etazini, epi Etazini ranpli gode mechanste li a nan lwa dimanch la.

Apokalips trèz, kòmanse ak vèsè onz epi kontinye apre sa, idantifye menm istwa pwofetik la, epi li menm tou li kòmanse nan tan lafen an an 1798.

“Ki nasyon nan Nouvo Mond lan ki te an 1798 ap leve vin gen pouvwa, ki t ap bay pwomès fòs ak grandè, epi ki t ap atire atansyon lemonn? Aplikasyon senbòl la pa kite okenn kestyon. Yon sèl nasyon, e yon sèl sèlman, reponn ak espesifikasyon pwofesi sa a; li montre san okenn dout sou Etazini d Amerik.” The Great Controversy, 440.

Menm istwa pwofetik la kouvri nan Revelasyon trèz, vèsè onz jiska dizuit, menm jan li kouvri nan Danyèl onz, vèsè karant jiska karantsenk. Menm jan ak vèsè ki nan Danyèl yo, istwa sou wòl Etazini an fini avèk fen tan gras la lè Etazini fòse mond lan aksepte mak bèt la. Lè sa a, menm jan nan Danyèl onz lan, mesaj lè a prezante nan chapit katòz. Se menm estrikti a nan toude pasaj yo, eksepte ke vèsè Danyèl yo ap dekri aktivite papal yo, tandiske Revelasyon trèz la ap idantifye wòl Etazini. Avèk de liy sa yo nou jwenn ke chapit disèt nan Revelasyon kouvri menm istwa a, men li mete aksan sou wòl dragon an, reprezante kòm dis wa, ki se Nasyonzini yo. Twa chapit yo konsidere liy sou liy idantifye wòl dragon an, bèt la ak fo pwofèt la, ki nan chapit sèz mennen mond lan nan Amagedon; kidonk, li gen enpòtans pou Jan fè nou konnen ke lè chapit disèt la kòmanse, se youn nan zanj ki te vide sèt dènye kalamite yo ki vini pou di Jan jijman sou pwostitiye Wòm nan.

Epi youn nan sèt zanj yo ki te gen sèt bòl yo vini, li pale avè m, li di m: Vini isit la; m ap montre w jijman gwo pwostitiye a ki chita sou anpil dlo yo; se avèk li wa latè yo fè fònikasyon, e moun ki rete sou latè yo bwè jouk yo sou ak diven fònikasyon li a. Revelasyon 17:1, 2.

Pou millerit yo, kesyon an te konsène Wòm payèn ak Wòm papal, men nan fen an, se inyon twa-fwa a li konsène. Menm jan ak idantifikasyon li fè sou twa pouvwa sa yo nan chapit douz ak trèz yo, li idantifye klèman fanm ki nan chapit disèt la kòm papote a.

“Yo dekri fanm nan [Babylòn] nan Revelasyon 17 kòm yon fanm ki ‘te abiye ak koulè vyolèt ak wouj violèt, dekore ak lò, pyè presye ak pèl, li te gen yon gode an lò nan men li, plen ak abominasyon ak salte li yo: …epi sou fwon li te ekri yon non: “Mistè, Babylòn Gran an, manman pwostitye yo.”’ Pwofèt la di: ‘Mwen wè fanm nan sou ak san sen yo, ak ak san mati Jezi yo.’ Yo deklare ankò Babylòn se ‘gwo vil sa a, ki ap gouvènen sou wa latè yo.’ Revelasyon 17:4–6, 18. Pouvwa ki, pandan anpil syèk, te kenbe yon dominasyon despotik sou monak lakrentyanite yo, se Wòm.” The Great Controversy, 382.

Kidonk, ki lè istwa pwofetik ki reprezante nan chapit disèt la kòmanse?

Konsa, li pote m ale nan Lespri a nan dezè a; epi mwen wè yon fanm chita sou yon bèt koulè wouj violèt, ki te plen ak non blasfèm, li te gen sèt tèt ak dis kòn. Epi fanm nan te abiye ak koulè vyolèt ak koulè wouj violèt, li te dekore ak lò, ak pyè presye, ak pèl, li te gen nan men li yon gode an lò ki te plen ak abominasyon ak salte fònikasyon li a. Epi sou fwon li te ekri yon non: MISTÈ, GRAN BABILÒN NAN, MANMAN PWOSTITYE YO AK ABOMINASYON LATÈ. Epi mwen wè fanm nan sou ak san sen yo, ak san matir Jezi yo; epi lè mwen wè li, mwen te sezi avèk anpil admirasyon. Revelasyon 17:3–6.

Pou Jan kapab wè fanm nan, yo pote l pwofetikman nan dezè a, sa Jan li menm deja idantifye, ansanm ak de temwen yo, nan chapit douz la, kòm mil de san swasant ane dominasyon papal la.

Epi fanm nan kouri al nan dezè a, kote li gen yon plas Bondye te prepare pou li, pou yo ka nouri li la pandan mil desan swasant jou.... Epi yo te bay fanm nan de zèl yon gwo èg, pou li te ka vole al nan dezè a, nan plas pa li, kote yo nouri li pandan yon tan, ak tan, ak mwatye yon tan, lwen figi sèpan an. Revelasyon 12:6, 14.

Jan te transpòte pwofetikman nan peryòd dezè a, men vèsè twa ak sa ki vin apre yo presize egzakteman nan ki moman nan mil de san swasant ane yo yo te mennen Jan, paske fanm nan te deja vin sou ak san pèsekisyon an, epi li te deja “manman jennès yo.” Yo te mennen Jan nan fen peryòd dezè a, paske fanm nan te deja bwè nan san pèsekisyon an epi legliz pwotestan yo te deja ap retounen nan sèk pa li epi vin pitit fi li yo, paske pandan peryòd sa a yo te idantifye li kòm “manman jennès yo.” Li te deja gen pitit fi. Temwayaj Jan nan chapit disèt la kòmanse an 1798, menm jan ak menm istwa pwofetik la ki te reprezante bèt la nan Danyèl onz la ak fo pwofèt la nan Revelasyon trèz la.

Menm jan ak de lòt liy yo, lè chapit disèt fini, chapit dizwit idantifye mesaj lè a. Twa liy pwofetik, youn pou chak inyon an twa pati. Yo tout ilistre sou menm estrikti istorik la, ki kòmanse an 1798 epi ki kontinye jouk fèmti tan gras la, epi yo tout mete aksan sou dènye mesaj avètisman an.

Tablo Abakik yo trete sijè Revelasyon disèt la avèk anpil plis detay; kidonk, kounye a m ap pase dirèkteman nan enigm ki parèt nan chapit ki prezante uit wayòm pwofesi biblik yo.

Men sajès la. Sèt tèt yo se sèt mòn, kote fanm nan chita a. Epi gen sèt wa: senk tonbe deja, youn la kounye a, epi lòt la poko vini; e lè li vini, li dwe rete yon ti tan. Epi bèt ki te la, epi ki pa la ankò a, se li menm ki wityèm nan, e li soti nan pami sèt yo, epi li prale nan pèdisyon. Revelasyon 17:9–11.

Danyèl di Nèbikadnetsa: “Se ou menm ki tèt lò sa a.”

Epi nenpòt kote pitit lèzòm yo rete, bèt nan chan yo ak zwazo nan syèl la, li lage yo nan men ou, e li fè ou chèf sou yo tout. Se ou menm ki tèt lò sa a. Daniel 2:38.

Danyèl te di Nebikadneza tou: “Ou menm, wa, ou se yon wa sou wa yo.”

Ou menm, wa, ou se yon wa ki pi wo pase tout lòt wa yo; paske Bondye syèl la ba ou yon wayòm, pouvwa, fòs, ak laglwa. Danyèl 2:37.

Nebikadneza te “tèt la,” e li te yon wa, e li te yon wa tout wa yo, paske li te reprezante premye nan wayòm yo ki te reprezante nan estati a. Nebikadneza te wa ki te reprezante pa lò a, e lòt wayòm ak lòt wa t ap reprezante pa lòt metal yo nan estati a, men Nebikadneza te premye, e se poutèt sa li te wa tout wa yo. Yon lòt nivo nou pap abòde kounye a se ke wayòm Babilòn nan reprezante wayòm ki chèche kontrefè Kris la, ki se vre Wa tout wa yo.

Nan kòmansman temwayaj Ezayi a konsènan pwofesi de mil senk san ven (2,520) ane yo (sèt tan Levitik ventisix yo), Ezayi idantifye wa yo kòm tèt.

Paske tèt peyi Siri se Damas, e tèt Damas se Rezin; epi nan swasantsenk ane, Efrayim va kraze, pou l pa yon pèp ankò. E tèt Efrayim se Samari, e tèt Samari se pitit gason Remalya a. Si nou pa kwè, se sèten nou p ap etabli. Ezayi 7:7, 8.

Ezayi ap sèlman tabli pwen depa pou de peryòd tan de mil senksan ven (2,520) ane yo kont wayòm nò Samari a ak wayòm sid Jida a; e pandan l ap fè sa, li mete ladan l de temwen ki montre vil kapital yon nasyon se tèt li, epi wa a se tèt vil kapital la. Yon “tèt” se yon wa ak yon wayòm. Nan Revelasyon an, menm liy pwofesi a reprann, menm jan sa fèt nan Danyèl.

Se poutèt sa, lè yo mennen Jan rive nan ane 1798 epi yo prezante l devinèt la ki fè konnen gen sèt “tèt”, sa vle di li ap idantifye ke gen sèt wayòm. Apre sa, yo di li ke senk nan tèt yo, oswa wayòm yo, te deja tonbe. Nan ane 1798, senkyèm wayòm pwofesi biblik la te fèk tonbe lè li te resevwa yon blesi mòtèl ki t ap finalman geri.

Jan, ki kanpe nan istwa tan lafen an an 1798, yo di l tou ke youn nan tèt yo “la.” Sizyèm wayòm pwofesi biblik la te kòmanse an 1798; konsa, lè Jan te transpòte pwofetikman rive an 1798, wayòm ki te la lè sa a se Etazini, epi yo te fè l konnen ankò ke setyèm wayòm nan te toujou nan lavni parapò ak 1798, paske li pa t ko vini ankò. Setyèm wayòm ki te toujou nan lavni parapò ak 1798 la, se Nasyonzini, ki reprezante pa dis wa, e ki sijè Revelasyon disèt la. Men, gen yon uityèm tou, ki soti nan sèt yo. Wòm toujou parèt kòm uityèm nan epi li soti nan sèt yo.

Gen anpil bagay pou di konsènan sa ki nan chapit disèt la, men nou senpleman ap idantifye uit wayòm pwofesi biblik yo ki reprezante nan chapit disèt la, pou nou wè kijan konpreyansyon Milerit la sou kat wayòm yo koresponn ak uit wayòm Revelasyon disèt la.

Nou pral trete sa nan atik k ap vini an.