Kesyon nou pral chèche rezoud nan atik sa a se kijan premye mansyon wayòm pwofesi Bib la nan Danyèl chapit de a ann amoni ak dènye mansyon wayòm pwofesi Bib la nan Revelasyon disèt. Mwen gen entansyon soulve kèk kestyon konsènan sa ki aktyèlman idantifye nan estati Nebikadneza a ak pozisyon pyonye yo, sètadi ke istwa yo te reprezante moman kote wòch la t ap frape pye estati a.
Sè White idantifye ke nou te rive nan pwen kote “travay sakre Bondye a reprezante pa pye estati a, kote fè a te melanje ak ajil labou a,” sa li dekri pi lwen kòm “melanj ant atizana legliz ak atizana leta.”
“Nou rive nan yon tan kote travay sakre Bondye a reprezante pa pye estati a, kote fè a te melanje ak ajil labou a. Bondye gen yon pèp, yon pèp chwazi, ki gen kapasite pou disène ki dwe sanktifye, ki pa dwe vin pa sen lè yo mete sou fondasyon an bwa, zèb chèch, ak pay. Chak nanm ki fidèl ak kòmandman Bondye yo ap wè ke karakteristik ki fè lafwa nou diferan se Saba setyèm jou a. Si gouvènman an ta onore Saba a jan Bondye te kòmande sa, li ta kanpe nan fòs Bondye e nan defans lafwa ki te yon fwa delivre bay sen yo. Men mesye deta yo pral soutni fo saba a, epi y ap melanje lafwa relijye yo ak obsèvans pitit papis sa a, lè yo mete li pi wo pase Saba Senyè a te sanktifye epi beni an, li mete apa pou moun kenbe li sen, kòm yon siy ant Li menm ak pèp Li a pandan mil jenerasyon. Melanj atizana legliz ak atizana leta a reprezante pa fè a ak ajil la. Inyon sa a ap fè tout pouvwa legliz yo febli. Lè yo bay legliz la pouvwa leta a konsa, sa pral pote move rezilta. Lèzòm prèske depase limit pasyans Bondye. Yo mete fòs yo nan politik, epi yo ini ak papasi a. Men lè a ap vini kote Bondye pral pini sila yo ki fè lalwa Li a vin san valè, epi move travay yo a pral retounen sou tèt pa yo.” The Seventh-day Adventist Bible Commentary, volume 4, 1168.
Tan nou rive ladan l la, lè zèv sakre Bondye a ap melanje zafè legliz ak zafè leta, se yon deskripsyon yon peryòd tan k ap pwogrese. Li di melanj sa a “ap febli tout pouvwa legliz yo,” e li “pral pote move rezilta,” e “tan an ap vini lè Bondye va pini moun ki fè lalwa Li a vin san valè.”
Melanj legliz ak leta ki febli pouvwa legliz yo se yon deskripsyon legliz Pègam lan, kote konbinezon atizana legliz ak atizana leta a te reprezante apostazi ki vin anvan revelasyon nonm peche a. Pègam ak anperè ki senbolize konpwomi ant Krisyanis ak idolatri a pran plas nan katriyèm wayòm Danyèl de a. Konpwomi sa a reprezante nan Danyèl de pa itilizasyon mo “labou.”
Ou menm, wa, ou te wè, epi gade, te gen yon gwo estati. Gwo estati sa a, ki te gen yon bèl klète ekstraòdinè, te kanpe devan ou; epi fòm li te terib. Tèt estati sa a te fèt ak lò pi bon kalite; pwatrin li ak bra li yo te fèt ak ajan; vant li ak kwis li yo te fèt ak bwonz; janm li yo te fèt ak fè; pye li yo te yon pati an fè, yon pati an ajil. Ou t ap gade, jouk yon wòch te detache san men moun pa t fè l, ki frape estati a sou pye li yo ki te an fè ak ajil, epi li kraze yo an miyèt moso. Daniel 2:31–34.
Pandan entèpretasyon Dànyèl la ap kontinye, li pa t ankò “ajil”; men li te vin tounen ajil sal, oswa “ajil labou.”
Epi ou te wè pye yo ak zòtèy yo, an pati an ajil potye, an pati an fè, wayòm nan va divize; men va gen ladan l yon pati nan fòs fè a, paske ou te wè fè a melanje ak ajil labou a. Danyèl 2:41.
Ajil ki te nan men Potye a vin tounen ajil labou. Bondye se Potye diven an, e travay li pa janm ajil labou.
Men koulye a, O SENYÈ, ou se papa nou; nou se ajil la, e ou se potye nou; e nou tout se zèv men ou. Ezayi 64:8.
Nan listwa Wòm payen an, legliz Smirn te ajil pi. Nan listwa Pergam, ki se katriyèm wayòm nan Danyèl de, ajil la tounen ajil labou. Sa ki mansyone dabò nan pasaj la senpleman kòm “ajil”, epi apre sa kòm “ajil bòsye”, vin tounen “ajil labou” pandan entèpretasyon an ap kontinye. Pergam se kote chanjman sa a te akonpli pou prepare chemen an pou Tiyatir, oswa Wòm papal. Chanjman soti nan “ajil” pou rive nan “ajil labou” se apostazi a ki prepare chemen an pou Tiyatir, sa Pòl idantifye kòm “rebelyon an anvan” nan 2 Tesalonisyen.
Millerites yo pa t kapab wè pi lwen pase katriyèm wayòm Wòm nan, epi yo te tann Dezyèm Vini Kris la kòm pwochen evènman pwofetik la, paske wòch ki frape pye estati a reprezante Dezyèm Vini an. Men, èske Kris te tabli yon wayòm an 1798? Li te antre vre nan Kote ki Pi Sen an nan dat 22 oktòb 1844, pou resevwa yon wayòm, men èske li te tabli nan tan sa a?
Repons pou premye nan de kesyon sa yo se ke Kris pa t tabli wayòm etènèl Li a an 1798. Dezyèm kesyon an, si wi ou non Kris te tabli wayòm etènèl Li a nan 22 oktòb 1844, repons lan tou se non.
Èske te gen yon wayòm ki te etabli nan tan Wòm payen an? Mwen poze kesyon sa a paske pyonye yo te konprann katriyèm wayòm nan kòm ni Wòm payen ni Wòm papal, sa ki idantifye 1798 kòm konklizyon katriyèm wayòm nan, lè Kris ta etabli yon wayòm etènèl. Men liv Revelasyon an idantifye kat wayòm ki vini apre Wòm payen an.
Si le quatrième royaume de fer dans Daniel 2 représente simplement la Rome païenne, où le compromis de Constantin est figuré par l’argile devenue argile mêlée de boue, Christ a-t-Il établi un royaume dans cette période de l’histoire? La réponse est oui. À la croix, qui correspond à l’histoire de Pergame, et non de Thyatire, Christ a établi Son royaume de « grâce ». Un royaume éternel fut établi à la croix, et le trône de ce royaume est le type d’un trône qui sera établi durant la pluie de l’arrière-saison. Ce trône de la pluie de l’arrière-saison représente Son royaume de « gloire ».
Anons disip yo te fè nan non Senyè a te kòrèk nan tout pwen, e evènman li t ap montre yo te menm deja ap fèt nan moman sa a. “Tan an akonpli, wayòm Bondye a toupre,” se te mesaj yo. Lè “tan” an te rive nan bout li — swasantnèf semèn Danyèl 9 yo, ki te dwe rive jouk sou Mesi a, “Sila a ki wen an” — Kris te resevwa onksyon Lespri a apre batèm Li pa Jan nan Jouden. E “wayòm Bondye a” yo te deklare ki te toupre a, se lanmò Kris la ki te tabli li. Wayòm sa a pa t, jan yo te aprann kwè a, yon anpi tèren. Li pa t nonplis wayòm imòtèl sa a ki gen pou tabli nan lavni, lè “wayòm nan ak dominasyon an, ak grandè wayòm nan anba tout syèl la, va bay pèp sen Trèwo a yo;” wayòm etènèl sa a, kote “tout dominasyon yo va sèvi L e yo va obeyi Li.” Danyèl 7:27. Jan Bib la sèvi avè l, ekspresyon “wayòm Bondye a” sèvi pou deziyen ni wayòm gras la ni wayòm laglwa a. Se Pòl ki mete wayòm gras la devan nou nan Lèt li ekri Ebre yo. Apre li fin montre Kris la, entèsesè plen konpasyon an, ki “santi feblès nou yo avèk nou,” apot la di: “Annou pwoche avèk asirans bò twòn gras la, pou nou ka resevwa mizèrikòd, e jwenn gras.” Ebre 4:15, 16. Twòn gras la reprezante wayòm gras la; paske egzistans yon twòn vle di egzistans yon wayòm. Nan anpil nan parabòl Li yo, Kris sèvi ak ekspresyon “wayòm syèl la” pou deziyen travay gras diven an sou kè lèzòm.
“Konsa twòn glwa a reprezante wayòm glwa a; epi yo pale de wayòm sa a nan pawòl Sovè a: ‘Lè Pitit lòm nan va vini nan glwa Li, ansanm ak tout zanj sen yo avè L, lè sa a Li va chita sou twòn glwa Li; epi devan Li, yo va rasanble tout nasyon yo.’ Matye 25:31, 32. Wayòm sa a poko vini. Yo pap etabli li jouk lè dezyèm avènman Kris la rive.”
“Wayòm gras la te tabli tousuit apre tonbe lòm, lè yo te fè yon plan pou redanmsyon ras koupab la. Lè sa a, li te egziste nan entansyon Bondye ak pa pwomès li; epi grasa lafwa, lèzòm te kapab vin sijè wayòm sa a. Men, li pa t etabli an reyalite jouk nan lanmò Kris la. Menm apre li te antre nan misyon tèren li a, Sovè a, fatige ak tèt di ak engratitid lèzòm, te ka fè bak devan sakrifis Kalvè a. Nan Jetsemani, gode malè a t ap tranble nan men li. Menm lè sa a, li te ka siye swe-san an sou fwon li epi kite ras koupab la peri nan inikite li. Si li te fè sa, pa t ap gen okenn redanmsyon pou lèzòm ki te tonbe yo. Men lè Sovè a te bay lavi li, epi avèk dènye souf li li te rele byen fò: ‘Tout bagay akonpli,’ lè sa a akonplisman plan redanmsyon an te vin asire. Pwomès delivrans ki te fèt ak koup pechè a nan Edenn nan te ratifye. Wayòm gras la, ki anvan sa te egziste pa pwomès Bondye, lè sa a te tabli.” The Great Controversy, 347.
Kris te etabli yon wayòm etènèl nan istwa pwofetik Wòm payen an, pa nan fen Wòm papal la. Li etabli tou wayòm glwa Li a nan Dezyèm Vini Li a, sa ki gen ladan istwa lapli dènye a, lè kat van Islam yo lage.
“Lapli dèyè a ap vini sou moun ki pir yo—alò, tout moun va resevwa li menm jan ak anvan.”
«Lè kat zanj yo lage, Kris la va etabli wayòm li. Pèsonn pa resevwa dènye lapli a, eksepte sila yo k ap fè tout sa yo kapab. Kris ta ede nou. Tout moun te kapab genyen viktwa pa gras Bondye, atravè san Jezi. Tout syèl la enterese nan travay la. Zanj yo enterese.» Spalding and Magan, 3.
Lè kat van yo lage, Kris etabli wayòm li an. Ni dènye lapli a ni lage kat van yo reprezante evènman pwogresif, e okenn ladan yo pa reprezante yon pwen nan tan. Kat van yo reprezante Islam.
“Zanj yo ap kenbe kat van yo, yo reprezante tankou yon chwal anraje k ap chèche kase kò l pou l chape epi kouri sou tout fas tè a, pote destriksyon ak lanmò sou chemen li.”
“Èske n ap dòmi sou menm bò rivaj mond etènèl la? Èske n ap vin ensansib, frèt, epi mò? O, si sèlman nou te ka genyen nan legliz nou yo Lespri ak souf Bondye soufle nan pèp Li a, pou yo ka kanpe sou pye yo epi viv. Nou bezwen wè chemen an etwat, epi pòtay la sere. Men, lè nou pase nan pòtay sere a, lajè li pa gen limit.” Manuscript Releases, volume 20, 217.
Zanj yo ap kenbe chwal fache Islam nan ki ap chèche lage kò l, pote lanmò ak destriksyon sou chemen li, nan peryòd tan kote Lespri Bondye soufle sou pèp Bondye a. Lè sa a, yo kanpe sou pye yo epi yo viv. Anvan Lespri a te soufle sou yo, pèp Bondye a te mouri, paske souf Lespri a fè yo leve kanpe epi viv. Lè Sè White di nou rive kounye a nan yon tan kote pye estati a ki melanje ak fè ak labou ajil reprezante konbinezon legliz ak leta, efizyon lapli ta a te toujou nan lavni.
“Dènye lapli a pral tonbe sou pèp Bondye a. Yon zanj pwisan pral desann soti nan syèl la, epi tout tè a pral klere ak glwa li.” Review and Herald, 21 avril 1891.
Gen de vwa nan Revelasyon dizuit.
“Lè Jezi te kòmanse ministè piblik Li, Li te pirifye Tanp lan anba pwofanasyon sakrilèj li t ap sibi a. Pami dènye aksyon ministè Li yo, te gen dezyèm pirifikasyon Tanp lan. Konsa, nan dènye travay pou avètisman mond lan, yo fè de apèl distenk bay legliz yo.” Selected Messages, liv 2, 118.
Premye vwa a se yon apèl pou reveye pèp Bondye a; dezyèm vwa a se apèl pou reveye lòt pitit Bondye yo ki toujou nan Babilòn.
“Gen yon monn k ap viv nan mechanste, nan desepsyon ak nan delizyon, nan lonbraj menm lanmò a,—ap dòmi, ap dòmi. Kiyès k ap santi gwo doulè nanm pou reveye yo? Ki vwa ki ka rive jwenn yo? Lespri mwen mennen nan tan k ap vini an lè y ap bay siy la, ‘Men Veterinè a ap vini; soti al kontre Li.’ Men, gen kèk ki pral retade pou jwenn lwil pou ranpli lanp yo ankò, epi twò ta yo pral dekouvri ke karaktè a, ki reprezante pa lwil la, pa ka transfere.” Bible Echo, 4 me 1896.
Nan pasaj la, yo te poze de kestyon. Ki moun ki santi yo gen kè sere nan nanm yo pou yo reveye yo? Ki vwa ki ka rive jwenn yo?
“Vwa” ki reveye mond lan se dezyèm vwa nan Revelasyon dizwit la ki rele lòt twoupo Bondye a soti Babilòn. Tou de pèp Bondye a ak mond lan bezwen reveye pa Kri Minwi a, ki senpleman yon lòt senbòl lapli ta a.
Èske Millerit yo te gen rezon lè yo te idantifye ke, nan jou katriyèm wayòm nan, Kris t ap etabli yon wayòm etènèl? Wi.
Li tabli wayòm “gras” Li a sou kwa a, sa ki te fèt pandan istwa katriyèm wayòm pwofesi Bib la. Wayòm sa a se te Wòm payen. Nan Danyèl de, èske apostazi ki vini anvan legliz Tiyatir la reprezante? Wi, paske ajil la, ki reprezante pèp Bondye a, te chanje soti nan ajil pou l vin ajil labou. Donk, ki kote Tiyatir ye nan estati a? Oswa menm, èske li nan estati a? Li reprezante nan estati a, epi Nèbikadneza fè limyè sou reyalite sa a lè li rive nan pik awogans ògeye li nan chapit kat liv Danyèl la.
Wa a pale, li di, Èske se pa gwo Babilòn sa a mwen bati kòm kay wayòm nan pa fòs pouvwa mwen, e pou glwa grandè mwen? Danyèl 4:30.
Tous juste avant le jugement de Nebucadnetsar de deux mille cinq cent vingt jours passés à vivre comme une bête des champs, il manifesta son orgueil en posant la question de savoir si c’était bien lui qui avait bâti le royaume qu’est Babylone la grande. La prostituée d’Apocalypse dix-sept porte écrit sur son front : « MYSTÈRE, BABYLONE LA GRANDE, LA MÈRE DES IMPUDIQUES ET DES ABOMINATIONS DE LA TERRE. » L’Église romaine, comme l’appelle Sœur White, est Babylone la grande. La tête d’or de la statue représente la Babylone littérale, et elle représente aussi la Babylone spirituelle, le cinquième royaume de la prophétie biblique qui possède la caractéristique unique d’être la puissance qui reçut une blessure mortelle. Dans Ésaïe vingt-trois, la puissance papale, représentée par Tyr, serait oubliée pendant soixante-dix ans, comme les jours d’un seul roi. La Babylone littérale, représentée par Nebucadnetsar, reçut elle aussi une blessure mortelle, qui fut guérie lorsque Nebucadnetsar fut chassé de son royaume pendant deux mille cinq cent vingt jours. La Babylone littérale, la grande, préfigurait la Babylone spirituelle, la grande, et toutes deux eurent leurs royaumes temporairement ôtés, puis rétablis. La prostituée d’Apocalypse dix-sept n’avait pas dans sa main une coupe d’argent, ni une coupe d’airain ou de fer ; elle avait une coupe d’or.
Epi fanm nan te abiye ak koulè vyolèt ak wouj violèt, li te dekore ak lò, ak pyè presye, ak pèl, li te gen nan men li yon tas an lò ki te plen ak abominasyon ak salte fònikasyon li. Revelasyon 17:4.
Lò te reprezante Babilòn literal, epi li reprezante tou Babilòn espirityèl, senkyèm wayòm pwofesi Bib la ki te resevwa yon blesi mòtèl an 1798, lè sizyèm wayòm pwofesi Bib la te monte sou twòn nan. Babilòn literal nan estati a te swiv pa yon wayòm an ajan ki te konpoze de de pouvwa, Med yo ak Pès yo, epi kòn pèsik la nan Danyèl uit la te leve an dènye epi pi wo. Dariyis, Mèd la, te premye kòn nan, epi jeneral li a, Siris, se te yon Pès ki t ap finalman vini sou pouvwa apre wa med la, Dariyis.
Siris te yon tip Kris ki t apral kòmanse pwosesis liberasyon pèp Bondye a anba kaptivite. Anpi Mèd ak Pès la reprezante sizyèm wayòm pwofesi biblik la, ki se Etazini. Etazini gen de kòn ki reprezante Repiblikanis ak Pwotestantis. Dariyis reprezante kòn Repibliken Etazini an, epi Siris reprezante kòn Pwotestantis la. Menm jan Siris te kòmanse pwosesis liberasyon pèp Bondye a pou rebati Jerizalèm ak tanp lan, konsa Etazini te peyi ki te leve pou delivre kaptif yo anba kaptivite Babilòn espirityèl la, afin de bati tanp espirityèl la, tanp sa a ki Millerit yo te poze fondasyon li. Kaptivite literal la nan Babilòn, ki te dire swasanndizan, te sèvi kòm tip kaptivite nan Babilòn espirityèl la pandan mil desan swasant ane. Etazini se zepòl an ajan yo nan estati Nebikadneza a.
Twazyèm wayòm kwiv la se Lagrès, ki reprezante yon wayòm mondyal. Wayòm sa a se Nasyonzini, ki nan Revelasyon disèt se te wayòm ki, an 1798, poko t rive. Dis wa yo nan Revelasyon disèt dakò pou yo bay wayòm pa yo a bay papote a, uityèm wayòm nan, ki soti nan sèt yo. Yo fè akò sa a paske Etazini fòse yo fè sa, epi paske mond lan ap detwi anba “kat van” Islam yo, ki lage pandan tan lapli dèyè a, ki kòmanse vide an plen nan lwa dimanch lan Ozetazini.
Nan lwa dimanch Ozetazini, Bondye etabli wayòm “laglwa” pa li a pandan l ap leve pèp li a kòm yon drapo pou rele lòt pitit Bondye yo soti Babilòn. Konsa, kòn Pwotestantis la leve an dènye epi li pi wo pase premye a, ann akò avèk de kòn Medo-Pès yo. Yon fwa Nasyonzini dakò pou remèt kontwòl mond lan bay papote a, kat van Islam yo lage, epi wayòm mondyal la vin fè fas ak lagè ki te swiv lanmò premye kòn Lagrès la, ki te kraze epi ki te pwodui kat kòn.
Lè estati a rive nan pye yo ki fèt an fè (atizay gouvènman) ak ajil labou (atizay legliz) ansanm ak dis zòtèy yo (dis wa), wòch ki te koupe soti nan mòn lan san men frape pye estati a. Millerit yo te kòrèk konsènan estati Danyèl la, otank yo te kapab kòrèk selon pèspektiv pa yo nan listwa pwofetik. Men, Alfa ak Omega toujou montre fen an pa kòmansman an, epi kat wayòm estati Nebikadnetsa a reprezante kat wayòm literal ki sèvi kòm tip pou korespondan espirityèl pa yo nan fen mond lan.
Avèk wayòm listwa yo, Wòm leve kòm uityèm lan e li soti nan sèt yo. Nan Danyèl sèt, Wòm leve kòm uityèm lan e li soti nan sèt yo. Nan Danyèl uit, Wòm leve kòm uityèm lan e li soti nan sèt yo. Nan Revelasyon disèt, Wòm leve kòm uityèm lan e li soti nan sèt yo. Nan Danyèl de, ki reprezante premye mansyone wayòm pwofesi biblik yo, Wòm espirityèl modèn leve kòm uityèm lan e li soti nan sèt yo. Premye ilistrasyon an (Alfa) sou wayòm pwofesi biblik yo idantifye dènye a (Omega).
“Nou rive nan yon tan kote travay sakre Bondye a reprezante pa pye estati a, kote fè a te melanje ak ajil labou. Bondye gen yon pèp, yon pèp chwazi, ki gen bezwen pou kapasite yo pou fè diferans vin sanktifye, ki pa dwe vin pa sen lè y ap mete sou fondasyon an bwa, zèb chèch, ak pay. Chak nanm ki fidèl ak kòmandman Bondye yo va wè ke karakteristik ki fè lafwa nou diferan se Saba setyèm jou a. Si gouvènman an ta onore Saba a jan Bondye te bay lòd la, li ta kanpe nan fòs Bondye epi nan defans lafwa ki te yon fwa delivre bay sen yo. Men dirijan leta yo pral soutni fo saba a, epi yo pral melanje lafwa relijye yo ak obsèvans pitit sa a nan papalite a, mete li pi wo pase Saba Senyè a te sanktifye ak beni an, li mete l apa pou lòm kenbe l sen, kòm yon siy ant Li menm ak pèp Li a pandan mil jenerasyon. Melanj ant atizay legliz ak atizay leta a reprezante pa fè a ak ajil la. Inyon sa a ap febli tout pouvwa legliz yo. Fè legliz la resevwa pouvwa leta a pral pote move rezilta. Lèzòm prèske depase limit pasyans Bondye. Yo mete fòs yo nan politik, epi yo ini ak papalite a. Men lè a pral vini kote Bondye va pini sila yo ki anile lalwa Li a, epi move zèv yo pral tounen sou yo menm.” The Seventh-day Adventist Bible Commentary, volume 4, 1168.
Alfa ak Omega a fè bonjan konpreyansyon pyonye yo sou de Danyèl la “nouvo.”
Epi sila ki te twòn nan di: Gade, mwen fè tout bagay vin nèf. Epi li di m: Ekri; paske pawòl sa yo se verite e yo fidèl. Epi li di m ankò: Sa fèt. Mwen se Alfa ak Omega, kòmansman an ak lafen an. M ap bay moun ki swaf la nan sous dlo lavi a gratis. Revelasyon 21:5, 6.