Rebelyon ti bèf lò Arawon an nan kòmansman ansyen Izrayèl la, an akò pwofetikman ak rebelyon Jewoboram nan nan kòmansman dis tribi wayòm nò Efrayim nan. Istwa sakre sa yo prefigire rebelyon Advantis la an 1863.
Natirèlman, gen lòt temwen pou 1863, men Arawon ak wa Jewoboram bay temwen ki poze sou tèt istwa 1863 la, e tout istwa sa yo ilistre mouvman san karannkat mil yo, ki se kòn Pwotestan an, pa sèlman pandan dènye jou sizyèm wayòm pwofesi Bib la, men jouk rive nan fen tan pwobasyon an. Istwa sa yo tou trete istwa paralèl kòn Repibliken an nan sizyèm wayòm nan.
An jeneral, se yon verite ki trè difisil pou moun ki kwè yo, ke Legliz Advantis Setyèm Jou a se pèp rès Bondye a nan fen mond lan. Kwayans sa a se premye erè nou. Pa gen okenn prèv biblik ki montre legliz Lawodise a reprezante pèp ki leve kòm yon banyè pandan kriz lwa dimanch lan. Premye erè nou se aksepte fo premis sa a kòm si li te vre. Banyè a nan fen mond lan fòme ak moun sa yo manm sinagòg Satan an te chase deyò.
Epi l ap leve yon drapo pou nasyon yo; l ap rasanble moun Izrayèl yo ki te depòte yo, epi l ap reyini moun Jida yo ki te gaye yo soti nan kat kwen latè. Ezayi 11:12.
Se Adventis Lawodise yo ki mete deyò moun ki dwe tounen drapo a.
Koute pawòl Senyè a, nou menm ki tranble devan pawòl li a; frè nou yo ki te rayi nou, ki te chase nou poutèt non mwen, te di: Se pou Senyè a glorifye. Men, li pral parèt pou lajwa nou, epi yo menm y ap wont. Ezayi 66:5.
Sila yo ki se drapo a yo mete deyò poutèt “non” Kris la. Non ki pwodui rayisman an se Alfa ak Omega, paske prensip Alfa ak Omega a se sa ki idantifye aklè kiyès Legliz Advantis Setyèm Jou a reprezante nan pwofesi Biblik. Parabòl dis vyèj yo reprezante Advantis la.
« Parabòl dis vyèj yo nan Matye 25 la montre tou eksperyans pèp Advantis la. » The Great Controversy, 393.
Parabòl la te akonpli nan kòmansman Advantis la, epi li akonpli ankò jouk nan dènye detay la nan fen an.
«Yo souvan fè m sonje parabòl dis vyèj yo, senk ladan yo te saj, epi senk te sòt. Parabòl sa a te akonpli e l ap akonpli jis nan pi piti detay, paske li gen yon aplikasyon espesyal pou tan sa a, epi, menm jan ak mesaj twazyèm zanj lan, li te akonpli e l ap kontinye rete verite prezan jouk nan fen tan an.» Review and Herald, 19 out 1890.
Vyèj san konprann yo ki leve, epi ki rekonèt yo pa gen lwil, se Laodiseyen yo.
“Eta Legliz la ki reprezante pa vyèj sòt yo, yo pale de li tou kòm eta Lawodise a.” Review and Herald, 19 out 1890.
Lit saj yo, ki reprezante tou kòm legliz Filadèlfi a, ap lite ak yon legliz ki pretann yo se Jwif, men yo pa sa.
Gade, m ap fè moun sa yo ki nan sinagòg Satan an, ki di yo se Jwif, men yo pa sa, yo manti; gade, m ap fè yo vini pou yo adore devan pye ou, epi pou yo konnen mwen renmen ou. Revelasyon 3:9.
Sè White adrese vèsè sa a nan premye piblikasyon ki te parèt apre gwo desepsyon an.
“Ou panse ke moun sa yo ki adore devan pye sen yo, (Revelation 3:9), pral finalman sove. Isit la mwen dwe pa dakò avè w; paske Bondye te montre m ke gwoup sa a se te Advantis ki te fè pwofesyon lafwa, men ki te tonbe lwen, epi ki te ‘kloure Pitit Bondye a ankò pou pwòp tèt yo, epi ekspoze li devan tout moun nan wont.’ E nan ‘lè tantasyon an,’ ki poko vini toujou, pou fè parèt vrè karaktè chak moun, yo pral konnen ke yo pèdi pou tout tan; epi, anvayi anba gwo kè sere nan lespri yo, yo pral bese devan pye sen yo.” Word to the Little Flock, 12.
Nan Ezayi chapit senk, yo mansyone pou premye fwa chante jaden rezen an, ke Kris te sèvi avè l pita.
Koulye a, m ap chante pou Byenneme m nan yon chan sou rezen li a. Byenneme m nan te gen yon jaden rezen sou yon ti mòn ki te anpil fètilite. Li fèmen l ak kloti, li wete wòch ki te ladan l yo, li plante l ak pi bon pye rezen yo; li bati yon gwo fò won nan mitan l, li fè yon kuve pou peze rezen ladan l tou; epi li t ap tann pou li bay bon rezen, men li bay rezen sovaj. Epi koulye a, nou menm, moun lavil Jerizalèm, ak nou menm, gason peyi Jida, tanpri, jije ant mwen menm ak jaden rezen mwen an. Kisa ankò yo te ka fè pou jaden rezen mwen an, mwen pa t fè ladan l? Poukisa, lè m te tann pou li bay bon rezen, li bay rezen sovaj? Ezayi 5:1–4.
Parabòl la, kit se nan Ansyen Testaman an kit se nan Nouvo Testaman an, idantifye legliz Bondye a kòm yon legliz Bondye rejte poutèt li te refize pote fwi yo te leve l pou l pwodui. Nan Ezayi senk, nan konklizyon parabòl la, yo idantifye pinisyon jaden rezen an, pandan y ap pwomèt tou pou leve yon banyè pou nasyon yo. Li klè jaden rezen an pa banyè a.
Se poutèt sa kòlè Senyè a limen kont pèp li a; li lonje men l sou yo, e li frape yo; kolin yo tranble, e kadav yo gaye chire nan mitan lari yo. Malgre tout sa, kòlè li pa detounen, men li toujou lonje men li. Epi li pral leve yon drapo pou nasyon yo ki byen lwen, li pral soufle yon siy ba yo depi nan bout tè a; epi, gade, y ap vini avèk prese, byen vit. Ezayi 5:25, 26.
Lè Jezi, pi ta, te chante chante a kòm yon parabòl, konklizyon Li te menm jan an, li te menm desizif.
Koute yon lòt parabòl: Te gen yon mèt kay ki te plante yon jaden rezen, li fèmen l toutotou ak yon kloti, li fouye yon pressoir ladan l, li bati yon tou, li lwe li bay vigneron, epi li pati al nan yon peyi byen lwen. Lè sezon fwi yo te prèt rive, li voye sèvitè li yo kot vigneron yo pou resevwa fwi jaden an. Men vigneron yo pran sèvitè li yo, yo bat youn, yo touye yon lòt, yo kalonnen yon lòt ankò ak kout wòch. Li voye ankò lòt sèvitè, plis pase premye yo; epi yo fè yo menm bagay la tou. Men anfen, li voye pitit gason l lan kot yo, li di: Y ap gen respè pou pitit gason m nan. Men lè vigneron yo wè pitit gason an, yo di youn ak lòt: Men eritye a; vini, ann touye l, epi ann pran eritaj li. Yo mete men sou li, yo jete l deyò jaden rezen an, epi yo touye l. Lè sa a, lè mèt jaden rezen an va vini, kisa li va fè vigneron sa yo? Yo di li: L ap detwi mechan sa yo ak yon destriksyon terib, epi l ap lwe jaden rezen li a bay lòt vigneron ki va ba li fwi yo nan sezon pa yo. Jezi di yo: Èske nou pa janm li nan Ekriti yo: Wòch mason yo te rejte a, se li menm ki vin tounen tèt kwen an; sa fèt pa Senyè a, e li se yon mèvèy devan je nou? Se poutèt sa mwen di nou: Yo pral wete wayòm Bondye a nan men nou, epi y ap bay li yon nasyon ki pwodui fwi li yo. E nenpòt moun ki va tonbe sou wòch sa a va kraze; men nenpòt moun wòch la va tonbe sou li, li va kraze l an poud. Lè chèf prèt yo ak Farizyen yo tande parabòl li yo, yo konprann se de yo li t ap pale. Matye 21:33–45.
Legliz Advantis Setyèm Jou Lawodiseyen an pa drapo yo leve a. Jaden rezen nan dènye jou yo, ki te sèvi kòm tip ansyen Izrayèl, se Legliz Advantis Setyèm Jou Lawodiseyen an; men, pral gen yon nasyon ki pote fwi ki kalifye kòm premye fwi yo, e se sa san karantkat mil yo ye.
Se yo menm ki pa t sal tèt yo ak fanm; paske yo se vyèj. Se yo menm ki swiv Ti Mouton an nenpòt kote li ale. Se yo menm ki te rachte pami lèzòm, kòm premye fwi pou Bondye ak pou Ti Mouton an. Revelasyon 14:4.
Kòm yon banyè, Mèt kay la pral sèvi ak yo pou rasanble dènye rekòt la. Legliz Advantis Setyèm Jou Lawodise a se jaden rezen an ki te rejte wòch fondasyon an, sèt tan Moyiz yo. Depi lè sa a, sa te tounen yon desant pwogresif nan yon fènwa ki t ap vin pi plis toujou. Banyè a pral “yon rasin Jese.” Rasin Jese a, oswa David, reprezante menm dènye verite Jezi te prezante bay Juif chikanè yo nan istwa pa Li a. Li se yon senbòl prensip Alfa ak Omega a, ke move jeran yo ki pa fidèl nan Izrayèl ansyen ak modèn refize konprann.
Epi nan jou sa a, pral gen yon rasin Jese, ki va kanpe kòm yon banyè pou pèp la; se li nasyon yo va chèche: epi repo li va plen glwa. Ezayi 11:10.
Sè White ak James White idantifye klèman ke, rive an 1856, mouvman an te vin Lawodise; kidonk, kilè li idantifye ke li te janm aksepte mesaj pou Lawodiseyen yo? Li pa t janm fè sa. Premye erè nou se aksepte reklamasyon ki di legliz Advantis Setyèm Jou a te yon legliz viktorye pandan li t ap pase atravè listwa. Se toutafè kontrè a. Si nou aksepte premye premis erone sa a, je nou fèmen devan reyalite pwofetik ki anseye otreman. Pa egzanp, Sè White repete anpil fwa ke listwa ansyen Izrayèl literal la ilistre eksperyans ak listwa Izrayèl espirityèl modèn nan. Souvan, lè li site ansyen Izrayèl kòm egzanp pou Izrayèl modèn nan, anmenmtan li site deklarasyon klasik apot Pòl la sou menm reyalite sa a.
Kounye a tout bagay sa yo te rive yo kòm egzanp; e yo ekri yo pou avètisman nou menm, sou nou menm kote fen mond lan rive. 1 Corinthians 10:11.
Apot Pòl, nan vèsè onz la, ap rezime dis vèsè ki vini anvan yo.
Anplis, frè m yo, mwen pa ta vle nou rete nan inyorans konsènan jan tout zansèt nou yo te anba nwaj la, e tout te pase nan lanmè a; e yo tout te batize pou Moyiz nan nwaj la ak nan lanmè a; e yo tout te manje menm manje espirityèl la; e yo tout te bwè menm bwason espirityèl la; paske yo t ap bwè nan Wòch espirityèl ki t ap swiv yo a; e Wòch sa a se te Kris la. Men, Bondye pa t pran plezi nan anpil ladan yo; paske yo te tonbe mouri nan dezè a. Kounye a, bagay sa yo te sèvi nou kòm egzanp, pou nou pa ta vin anvi move bagay, menm jan yo menm tou yo te anvi yo. Ni pa vin adoratè zidòl, tankou kèk ladan yo te ye; jan sa ekri a: Pèp la te chita pou manje ak bwè, epi yo leve pou yo pran plezi. Ni annou pa lage kò nou nan fònikasyon, tankou kèk ladan yo te fè sa, e nan yon sèl jou venntwa mil te tonbe. Ni annou pa tante Kris la, tankou kèk ladan yo menm tou te tante li, e sèpan te detwi yo. Ni pa bougonnen, tankou kèk ladan yo menm tou te bougonnen, e destriktè a te detwi yo. 1 Korentyen 10:1–10.
Pòl ak Sè White pa sèvi ak ansyen Izrayèl kòm yon egzanp yon pèp ki gen viktwa e ki jis. Okontrè nèt. Pòl rezime dis premye vèsè sa yo nan vèsè onz, epi answit, nan vèsè ki vin apre a, li deklare leson istwa ansyen Izrayèl la dwe transmèt bay sila yo ki va wè.
Se poutèt sa, moun ki panse li kanpe, se pou l pran prekosyon pou l pa tonbe. 1 Korentyen 10:12.
Izrayèl nan tan lontan bay yon egzanp yon pèp Bondye te rele, Bondye te dirije, ki te akonpli pwofesi Bondye yo, epi ki te fè rebelyon kont Bondye nan chak etap sou chemen an, epi finalman yo te kloure sou kwa Kreyatè syèl la ak tè a! Advantis yo pa gen okenn pwoblèm pou admèt reyalite sa yo konsènan Izrayèl nan tan lontan, men yo raman kite avètisman ki te vize a travèse avègman lawodiseyen yo. Yo ka site pasaj kote Sè White idantifye legliz la kòm grenn je Bondye, e se vre li ye, men lanmou Bondye pou pèp Li a pa kouvri kondisyon reyèl yo ak yon vwal. Moun Li renmen yo, Li reprimande epi Li chatye. Menm jan legliz Bondye a se grenn je Bondye, Jezi te rezime relasyon Li avèk grenn je sa a, grenn je pa Li a, avèk anpil klète.
O Jéruzalèm, Jéruzalèm, ou menm k ap touye pwofèt yo, epi k ap kalonnen ak wòch moun yo voye bò kote ou yo; konbyen fwa mwen te vle rasanble pitit ou yo ansanm, menm jan yon manman poul rasanble ti poul li yo anba zèl li, men nou pa t vle! Men, kay nou an kite pou nou, li tounen yon dezè; e anverite mwen di nou, nou p ap wè m ankò jouk lè a va rive kote n ap di: Benediksyon pou sila a ki vini nan non Seyè a. Lik 13:34, 35.
Kesyon yo ta dwe poze se sa yo: “Èske Jezi vrèman montre fen an pa mwayen kòmansman an? Èske Izrayèl tan lontan vrèman reprezante Izrayèl modèn?” Pwoblèm Izrayèl tan lontan pandan tout listwa yo se te sa: yo te kwè eritaj yo te pwouve yo se pèp Bondye a, epi poutèt sa yo pa t kapab anyen lòt pase pèp Bondye a. Se poutèt sa, nan jou Jeremi yo, yo te deklare yo se tanp Seyè a.
Pawòl ki te vin jwenn Jeremi soti nan men Seyè a, ki te di: Kanpe nan pòtay kay Seyè a, epi pwoklame la pawòl sa a, epi di: Koute pawòl Seyè a, nou tout moun Jida, ki antre nan pòtay sa yo pou nou adore Seyè a. Men sa Seyè dèzame yo, Bondye Izrayèl la, di: Korije chemen nou yo ak aksyon nou yo, epi m ap fè nou rete nan kote sa a. Pa mete konfyans nou nan pawòl manti, pandan n ap di: Tanp Seyè a, Tanp Seyè a, Tanp Seyè a, se bagay sa yo. Jeremi 7:1–4.
Menm twonpri a te mete aksan sou menm desepsyon sa a.
Yo t ap resevwa batèm nan men li nan larivyè Jouden an, pandan yo t ap konfese peche yo. Men, lè li wè anpil nan Farizyen yo ak Sadiseyen yo vini pou batèm li a, li di yo: O ras sèpan, ki moun ki avèti nou pou nou chape anba kòlè k ap vini an? Donk, fè fwi ki merite repantans; epi pa mete nan tèt nou pou nou di: Nou gen Abraram pou papa nou; paske mwen di nou, Bondye kapab fè pitit leve pou Abraram soti nan wòch sa yo. Epi kounye a tou, rach la deja poze sou rasin pyebwa yo; se poutèt sa, tout pyebwa ki pa bay bon fwi, y ap koupe l epi jete l nan dife a. Matye 3:6–10.
Menm konpreyansyon egare sa a anndan Advantis la, ki senbolize pa ekspresyon an “Tanp Senyè a, se nou menm,” epi pa lide ke nou se “desandans” espirityèl Abraram nan, se manifestasyon prensipal avègman Laodise a.
“Bondye voye mesaje pou di pèp Li a kisa yo dwe ye ak sa yo dwe fè pou yo obeyi lwa jistis Li yo, lwa sa yo ke si yon moun pratike yo, li va viv tou ladan yo. Yo dwe renmen Bondye an premye, san yo pa gen okenn lòt dye devan Li; epi yo dwe renmen pwochen yo tankou tèt pa yo, fè pou li sa yo ta swete li fè pou yo.
“Pa gen yon sèl ti mak nan lalwa sen Bondye a ki dwe trete avèk lejè oswa san respè. Moun ki vyole yon ‘Men sa Senyè a di,’ kanpe anba drapo prens fènwa a, nan rebelyon kont Kreyatè yo ak Redanmtè yo. Yo reklame pwomès yo ki te bay moun ki obeyisan yo, y ap di: Tanp Senyè a, tanp Senyè a, se nou menm, pandan y ap dezonore Bondye lè yo bay yon move reprezantasyon sou karaktè Li, lè yo fè menm bagay Li te di yo pou yo pa fè. Yo leve yon estanda Bondye pa bay. Egzanp yo twonpe, enfliyans yo kòwonpi. Yo pa limyè nan mond lan, paske yo pa suiv prensip jistis yo.”
«Lèzòm pa ka montre pi gwo trayizon anvè Bondye pase lè yo neglije limyè li voye ba yo. Moun ki fè sa twonpe inyoran yo, paske yo leve fo siy sou chemen an. Yo ap kontinye ap defòme prensip ki pi yo....»
“Nan pawòl Ekriti Sen yo, yo di nou aklè poukisa dezolasyon te vini sou nasyon jwif la. Yo te gen gwo limyè, benediksyon rich, ak pwosperite mèvèye. Men yo te montre yo pa t fidèl nan konfyans yo te resevwa a. Yo pa t pran swen jaden rezen Senyè a avèk fidelite, ni yo pa t rann Li fwi li yo. Yo te aji kòmsi pa t gen Bondye, e se poutèt sa malè te tonbe sou yo.” Manuscript Releases, volim 14, 343–345.
Izrayèl te kwè ke, paske Bondye te chwazi yo nan kòmansman istwa yo, yo t ap toujou pèp Li chwazi a. Pi mal toujou, yo te kwè tou ke, paske yo te pèp Li chwazi a, Li t ap onore yo, malgre lefèt ke yo te refize onore Li. Sou plan pwofetik, yo te pèp Li chwazi a jiskaske yo te divòse, men yo pa t janm pèp Bondye te swete yo ye a. Jistis pèp Bondye chwazi a pa detèmine selon sa yo menm ta ka panse yo ye. Ansyen Izrayèl se egzanp prensipal legliz Advantis setyèm jou a, men lè yo aksepte fo prensip ki di ke yo reprezante san karannkat mil yo nan fen mond lan, avègman Lawodise a manifeste, menm jan sa te fèt ak ansyen Izrayèl. Advantis yo kwè epi yo anseye ke yo se pèp rès Bondye a nan fen mond lan, malgre prèv klè ki montre kontrè a.
Plis n ap pwoche pi pre fen tan lagras la, se plis mesaj la pou pèp Laodise a dwe vin grav e dirèk. Si yo pa mete sou kote fo prensip sa a pou laverite, alò egzanp Arawon, Jewobowam, ak 1863 yo rete kache anba manto tradisyon ak koutim. Nou twò pre fen tan lagras la pou n kontinye kache anba manto sa a ankò.
Epi men kondanasyon an: limyè a vini nan mond lan, men lèzòm pito renmen fènwa pase limyè, paske zèv yo te mechan. Paske tout moun ki fè sa ki mal rayi limyè a, epi yo pa vin nan limyè a, pou zèv yo pa jwenn kondanasyon. Jan 3:19, 20.
Istwa apostazi Advantis la te trase nan Pawòl pwofetik Bondye a. Li se yon reyalite pwofetik. Premye prèv sa a se ansyen Izrayèl. Ansyen Izrayèl se yon istwa apostazi ki kontinye epi k ap vin pi grav san rete, e poutan Bib la ansanm ak Lespri Pwofesi a anseye ke ansyen Izrayèl se tip Izrayèl modèn. Tris jan sa ye a, pa janm te gen yon moman kote li te pi enpòtan pou konprann verite sa a pase kounye a menm. Sa k ap deseley avèk Revelasyon Jezikri a, se lefèt ke istwa Advantis la antanke kòn pwotestan an mache an paralèl ak istwa kòn Repibliken an. Toude kòn yo bay yon dezyèm temwen youn pou lòt, e refize wè youn nan temwen yo kòrèkteman, an menm tan an anpeche lòt temwen an rekonèt.
Liy Arawon, Jewobowam ak 1863 idantifye kòmansman Izrayèl espirityèl modèn nan, epi lè yo fè sa yo idantifye tou kòmansman kòn Repibliken an. Mesaj twazyèm zanj lan se yon avètisman kont resevwa mak bèt la. Se Etazini ki premye pase yon lwa dimanch, epi apre sa li fòse tout lemonn fè menm bagay la tou.
“Nasyon etranje yo pral suiv egzanp Etazini. Menm si se li ki pran latèt, menm kriz la pral tonbe sou pèp nou an nan tout pati nan lemonn.” Testimonies, volume 6, 395.
Verite pwofetik ki konekte ak kriz lwa dimanch lan pa ka separe ak travay Etazini. Bèt ki sòti sou latè a nan Revelasyon trèz la se sizyèm wayòm pwofesi biblik la, ki renye pandan swasanndis ane pwofetik dapre Ezayi venntrwa. Se bèt ki sòti sou latè a ki gen de kòn. Verite ki asosye ak relasyon de kòn sa yo ap devwale kounye a, men sèlman pou moun ki chwazi konprann ke Jezi akonpli devwalman Revelasyon Jezi Kris la lè li sèvi ak kòmansman yon bagay pou ilistre fen yon bagay.
Etazini yo te kòmanse kòm sizyèm wayòm pwofesi biblik la an 1798, epi pandan swasant-senk ane ki te vin apre yo, de kòn ki t ap travèse listwa ansanm yo te plase nan yon kontèks ki te kapab rekonèt, men sèlman pa moun ki dispoze wè. Swasant-senk ane ki prezante nan chapit sèt Izayi a te kòmanse an 742 av. J.-K. epi yo te fini an 677 av. J.-K. Depi 1798 rive 1863, ane sa yo te repete. Swasant-senk ane sa yo idantifye yon pwosesis kriz nan toude kòn yo.
Rive an 1863, premye peryòd pwofetik “jou yon sèl wa” ki nan Ezayi venntwa a te fini, e konsa li te tabli repè pwofetik peryòd final la nan “jou yon sèl wa yo.” Fen swasanndis senbolik Ezayi venntwa a ilistre pa premye swasantsenk ane yo. Soti 1863 rive jouk tan lafen an an 1989, se peryòd legliz Advantis Lawodise a, ki te kòmanse nan mouvman Millerit la epi ki fini nan mouvman san karannkat mil yo. Pou nou konprann peryòd ki nan fen an, nou dwe konprann peryòd ki nan kòmansman an. Advantis pa kapab fè sa, paske kòmansman li make pa rejè li fè sou sèman Moyiz la, ki idantifye menm swasantsenk ane yo ki reprezante kòmansman ak fen Advantis la ansanm ak Etazini.
Pou rezon sa a, e sa se yon rezon ki gen anpil enpòtans, atik sa a te chèche etabli yon reyalite pwofetik ke Kounye a Lyon tribi Jida a ap de sele. Reyalite a se ke si ou pa dispoze rekonèt ke legliz Advantis Setyèm Jou a te toujou nan kondisyon Laodise a, alò, dapre lojik, ou pa kapab byen divize istwa Advantis la; epi san ou pa byen divize istwa Advantis la, ou pa kapab byen idantifye kòn Repiblikanis la.
Paske si, apre yo fin chape anba salte mond lan grasa konesans Senyè a ak Sovè a, Jezikri, yo vin mele ladan l ankò, epi yo vin bat anba l, dènye eta yo vin pi mal pase premye a. Paske li ta pi bon pou yo si yo pa t janm konnen chemen jistis la, pase pou, apre yo fin konnen li, yo vire do bay kòmandman sen yo te remèt yo a. Men sa ki rive yo dapre pwovèb veritab la: Chen an tounen nan pwòp vomi li ankò; epi kochon ki te benyen an tounen ap woule nan labou. 2 Pyè 2:20–22.