“Gen kèk bagay nan Ekriti yo ki difisil pou konprann e ke, dapre pawòl Pyè, moun ki san konesans ak moun ki pa fèm yo tòde pou pwòp destriksyon pa yo. Nou pa ka, nan lavi sa a, toujou rive eksplike sans chak pasaj nan Ekriti yo; men pa gen okenn pwen esansyèl nan verite pratik ki pral rete kouvri nan mistè. Lè lè a va rive, dapre pwovidans Bondye, pou mond lan sibi eprèv sou verite ki pou tan sa a, Lespri Li va fè lespri moun yo travay pou fouye Ekriti yo, menm avèk jèn ak lapriyè, jiskaske lyen apre lyen fin dekouvri epi reyini nan yon chèn pafè. Chak reyalite ki gen rapò dirèk ak delivrans nanm yo va vin tèlman klè, ke pèsonn p ap bezwen fè erè ni mache nan tenèb.”

“Pandan nou suiv chèn pwofesi a, verite revele pou tan pa nou an te parèt aklè e li te eksplike avèk presizyon. Nou gen responsablite pou privilèj nou jwi yo ak pou limyè ki klere sou chemen nou. Moun ki te viv nan jenerasyon pase yo te responsab pou limyè yo te pèmèt klere sou yo a. Lespri yo te egzèse konsènan divès pwen nan Ekriti yo ki te mete yo anba eprèv. Men yo pa t konprann verite nou konprann yo. Yo pa t responsab pou limyè yo pa t genyen an. Yo te gen Bib la, menm jan ak nou; men tan pou devlopman verite espesyal ki gen rapò ak dènye sèn istwa tè sa a se pandan dènye jenerasyon k ap viv sou latè yo.

«Verite espesyal yo te adapte ak kondisyon jenerasyon yo jan yo te egziste. Verite prezan an, ki se yon tès pou pèp jenerasyon sa a, pa t yon tès pou pèp jenerasyon ki byen lwen nan tan pase yo. Si limyè ki kounye a ap klere sou nou konsènan Saba katriyèm kòmandman an te bay jenerasyon ki te viv nan tan pase yo, Bondye t ap kenbe yo responsab pou limyè sa a.» Testimonies, volim 2, 692, 693.

Nouvo ak Ansyen

“Nan chak laj gen yon nouvo devlopman verite a, yon mesaj Bondye bay pèp jenerasyon sa a. Ansyen verite yo tout esansyèl; nouvo verite a pa endepandan de ansyen an, men li se yon dewoulman li. Se sèlman lè ansyen verite yo konprann nou kapab konprann nouvo a. Lè Kris te vle louvri devan disip li yo verite rezirèksyon li a, li te kòmanse ‘nan Moyiz ak tout pwofèt yo’ epi li te ‘eksplike yo, nan tout Ekriti yo, bagay ki te konsène li menm.’ Lik 24:27. Men se limyè ki klere nan nouvo dewoulman verite a ki bay ansyen an glwa. Moun ki rejte oswa neglije nouvo a pa vrèman posede ansyen an. Pou li, li pèdi fòs vital li epi li vin sèlman yon fòm san lavi.”

“Gen moun ki fè pwofesyon yo kwè epi anseye verite Ansyen Testaman an, pandan yo rejte Nouvo Testaman an. Men, lè yo refize resevwa ansèyman Kris la, yo montre yo pa kwè sa patriyach ak pwofèt yo te pale a. ‘Si nou te kwè Moyiz,’ Kris te di, ‘nou t ap kwè nan Mwen tou; paske li te ekri konsènan Mwen.’ Jan 5:46. Se poutèt sa, pa gen okenn vrè pisans nan ansèyman yo menm sou Ansyen Testaman an.”

“Anpil moun ki fè konnen yo kwè nan levanjil la e yo anseye li, tonbe nan yon erè ki sanble. Yo mete Ekriti Ansyen Testaman an sou kote, sa Kris te deklare konsa: ‘Se yo menm k ap rann temwayaj sou Mwen.’ Jan 5:39. Lè yo rejte Ansyen an, an reyalite yo rejte Nouvo a; paske toude se pati yon sèl antye ki pa ka separe. Pèsonn pa ka prezante lalwa Bondye kòrèkteman san levanjil la, ni levanjil la san lalwa a. Lalwa a se levanjil la pran kò, e levanjil la se lalwa a devwale. Lalwa a se rasin nan; levanjil la se flè santi bon an ak fwi li pote a.”

“Ansyen Testaman an bay limyè sou Nouvo Testaman an, e Nouvo a sou Ansyen an. Chak ladan yo se yon revelasyon glwa Bondye nan Kris la. Toude prezante verite ki pral san rete revele nouvo pwofondè siyifikasyon bay moun k ap chèche avèk senserite.” Christ’s Object Lessons, 128.

Verite prezan se, dapre definisyon, “verite revele” pou yon peryòd tan espesifik ki “byen klè parèt epi esplike.” Jenerasyon k ap viv nan moman kote “verite prezan” revele a, yo jwenn yo “responsab” pou yo aksepte verite sa a, sinon yo mouri. Verite konbine yo ki fòme “verite eprèv prezan an” pou “jenerasyon sa a,” yo reprezante nan “devlopman verite espesyal” yo “an relasyon ak dènye sèn yo nan istwa tè sa a.” Verite, e konsa “verite prezan” tou, se Nouvo Testaman an ki tipifye li an relasyon ak Ansyen Testaman an. Verite tabli sou de temwen, epi verite gen yon kòmansman ak yon fen, yon literal ak yon espirityèl, yon ansyen ak yon modèn, yon alfa ak yon omega, yon premye ak yon dènye.

Fondasyon milerit premye mesaj zanj lan se “ansyen” an an rapò ak mesaj “verite prezan” twazyèm zanj lan. Moun ki “rejte Ansyen an” “an reyalite rejte Nouvo a,” paske toude se pati nan yon antye endisolisab.

“Mwen te wè nesesite pou mesaje yo, an patikilye, veye epi tcheke tout fanatism nenpòt kote yo ta wè l ap leve. Satan ap peze sou nou de tout kote, e sof si nou veye kont li, epi si je nou pa louvri sou riz li ak pyèj li yo, epi si nou pa mete tout zam Bondye a sou nou, flèch dife mechan an ap frape nou. Gen anpil verite presye ki nan Pawòl Bondye a, men se ‘verite pou tan sa a’ twoupo a bezwen kounye a. Mwen te wè danje ki genyen lè mesaje yo kite pwen enpòtan verite pou tan sa a, pou yo rete sou sijè ki pa fèt pou ini twoupo a epi sanktifye nanm nan. Se la Satan ap pran tout avantaj posib pou l blese kòz la.”

“Men sijè tankou tanp lan, an rapò ak 2300 jou yo, kòmandman Bondye yo ak lafwa Jezi a, yo fèt pafètman pou esplike mouvman Advantis ki te pase a epi montre ki pozisyon nou ye kounye a, pou tabli lafwa moun k ap doute yo, epi pou bay sètitid konsènan avni gloriye a. Mwen te wè souvan ke se sa yo ki te sijè prensipal kote mesaje yo ta dwe rete.” Early Writings, 63.

“Tanp lan, an rapò ak 2300 jou yo, kòmandman Bondye yo ak lafwa Jezi a” se kle pou eksplike “mouvman Advantis pase a” Millerit yo, epi lè yo fè sa, pou eksplike “parfètman” “ki pozisyon nou ye kounye a.” Moun ki ap “doute” “mouvman Advantis pase a,” ap “doute” sa ki bay “asirans pou lavni gloriye a.” Sa ki bay lavni an asirans se pase a.

Liv Joèl la se yon mesaj verite pou eprèv prezan. Sa konfime pa plizyè temwen. Lespri Pwofesi a idantifye Joèl kòm “verite prezan”, ki, dapre Jan nan liv Revelasyon an, se temwayaj Jezi a.

Revelasyon Jezikri a, Bondye te bay li, pou montre sèvitè li yo bagay ki gen pou rive talè konsa; epi li te voye l, e li te fè l konnen pa mwayen zanj li bay sèvitè li Jan: Li menm ki te rann temwayaj konsènan pawòl Bondye a, ak konsènan temwayaj Jezikri a, epi konsènan tout bagay li te wè yo. Revelasyon 1:1, 2.

“Temwayaj” Jan an (li te “rann temwayaj” sou li) te prezante an twa pati. Li te ekri “pawòl Bondye a,” “temwayaj Jezi a,” ak “bagay li te wè yo.” Nan de premye vèsè Liv Revelasyon an, Jan reprezante yon moun ki te resevwa don “lespri pwofesi a.” Don sa a gen ladan l yon revelasyon espesyal sou Pawòl Bondye a, epi li gen ladan l tou revelasyon espesyal yo kominike bay pwofèt la atravè pawòl Kris la; (swa pa Kris la dirèkteman oswa atravè reprezantan zanj li yo) epi don an gen ladan l tou verite yo prezante pa mwayen rèv ak vizyon. Lespri pwofesi a se temwayaj Kris la yo transmèt bay pwofèt la, epi li pote menm otorite a tankou si yon zanj oswa Kris la te pale pawòl yo.

Epi mwen tonbe nan pye li pou m adore li. Men li di m: Gade, pa fè sa; mwen se yon konpayon nan sèvis avè w, ansanm ak frè ou yo ki genyen temwayaj Jezi a. Adore Bondye; paske temwayaj Jezi a se lespri pwofesi a. Revelasyon 19:10.

Gabriyèl fè konnen li se yon sèvitè ansanm ak Jan, e yo pa dwe adore li. Gabriyèl fè konnen tou “frè” Jan reprezante yo “gen temwayaj Jezi a,” ki se “lespri pwofesi a.” “Frè” Jan reprezante yo se san karannkat mil yo, e tout frè yo gen “lespri pwofesi a.”

“Epi yo leve granmaten, yo sòti pou yo ale nan dezè Tekoa a; epi pandan yo t ap sòti, Jozafa kanpe, li di: Koute mwen, o Jida, ak nou menm, moun ki rete Jerizalèm; mete konfyans nou nan SENYÈ a, Bondye nou an, konsa n ap fèm; mete konfyans nou nan pwofèt li yo, konsa n ap pwospere. 2 Kwonik 20:20.”

«Kwè nan Senyè, Bondye nou an, konsa n ap kanpe fèm; kwè nan pwofèt li yo, konsa n ap pwospere.»

“Ezayi 8:20. ‘Nan lalwa ak nan temwayaj la; si yo pa pale dapre pawòl sa a, se paske pa gen okenn limyè nan yo.’ Men de tèks yo mete devan pèp Bondye a isit la: de kondisyon pou siksè. Lalwa Jewova li menm te pale a, ansanm ak lespri pwofesi a, se de sous sajès pou gide pèp Li a nan chak eksperyans. Detewonòm 4:6. ‘Sa a se sajès nou ak entèlijans nou devan je nasyon yo, ki va di: Se sèten, gran nasyon sa a se yon pèp ki saj e ki gen bon konprann.’”

«Lwa Bondye a ak Lespri Pwofesi a mache men nan men pou gide epi konseye legliz la; e chak fwa legliz la rekonèt sa lè li obeyi lwa Li a, lespri pwofesi a te voye pou gide li nan chemen verite a.»

“Revelasyon 12:17. ‘Epi dragon an te fache kont fanm lan, epi li ale fè lagè ak rès pitit li yo, sa yo ki kenbe kòmandman Bondye yo, epi ki gen temwayaj Jezikri a.’ Pwofesi sa a montre aklè ke legliz rès la pral rekonèt Bondye nan lalwa Li, epi li pral gen don pwofetik la. Obeyisans anvè lalwa Bondye a, ansanm ak lespri pwofesi a, te toujou fè diferans ant vrè pèp Bondye a ak lòt yo, e tès la anjeneral bay sou manifestasyon ki prezan kounye a.”

“Nan jou Jeremi yo, pèp la pa t gen okenn kestyon konsènan mesaj Moyiz, Eli, oswa Elize a; men yo te mete an kestyon epi yo te mete sou kote mesaj Bondye te voye bay Jeremi an, jiskaske fòs ak pouvwa li te vin gaspiye, e pa t rete okenn remèd ankò sinon pou Bondye mennen yo ale an kaptivite. ”

“Menm jan an tou, nan tan Kris la, pèp la te aprann ke mesaj Jeremi an te verite, e yo te pran tèt yo pou yo kwè ke si yo te viv nan tan zansèt yo, yo t ap aksepte mesaj li a; men, an menm tan an, yo t ap rejte mesaj Kris la, sila a tout pwofèt yo te ekri osijè li.”

“Pandan mesaj twazyèm zanj lan t ap leve nan mond lan, li menm ki gen pou l revele lalwa Bondye a bay legliz la nan tout plenitid li ak pouvwa li, don pwofetik la te retabli tou menm lè a. Don sa a te jwe yon wòl trè enpòtan nan devlopman ak nan pwogrè mesaj sa a.

“Kòm diferans opinyon yo te leve konsènan entèpretasyon Ekriti yo ak metòd travay yo, ki gen tandans souke lafwa moun ki kwè nan mesaj la epi mennen nan dezinyon nan travay la, Lespri pwofesi a te toujou voye limyè sou sitiyasyon an. Li te toujou pote inite nan panse ak amoni nan aksyon nan kò moun ki kwè yo. Nan chak kriz ki te leve pandan devlopman mesaj la ak kwasans travay la, sila yo ki te rete fèm bò kote lalwa Bondye a ak limyè Lespri pwofesi a te ranpòte laviktwa, epi travay la te pwospere nan men yo.” Loma Linda Messages, 33, 34.

Liv Joèl la idantifye dirèkteman kòm “verite prezan” anndan Lespri Pwofesi a, ki, dapre Jan nan liv Revelasyon an, se temwayaj Jezi a. Li apwouve tou dirèkteman anndan Pawòl Bondye a. Ni Bib la ni Lespri Pwofesi a aplike liv Joèl la dirèkteman ak dènye jou yo.

“Chak nan ansyen pwofèt yo te pale mwens pou pwòp epòk pa yo pase pou pa nou an, konsa pwofetize yo a gen fòs pou nou. ‘Koulye a, tout bagay sa yo te rive yo kòm egzanp; epi yo ekri yo pou avètisman nou, sou nou menm fen mond lan rive.’ 1 Corinthiens 10:11. ‘Se pa t pou tèt pa yo, men se te pou nou yo t ap sèvi bagay sa yo, bagay yo anonse nou kounye a pa moun ki te preche levanjil la ban nou avèk Sentespri ki te desann soti nan syèl la; bagay sa yo menm zanj yo anvi gade ladan yo.’ 1 Pierre 1:12. …”

“Labib la te rasanble epi mare ansanm trezò li yo pou dènye jenerasyon sa a. Tout gwo evènman yo ak tranzaksyon solanèl istwa Ansyen Testaman an te repete, epi yo ap repete tèt yo, nan legliz la nan dènye jou sa yo.” Selected Messages, liv 3, 338, 339.

Pwofesi Joèl la “an vigè” “sou” moun sa yo “sou ki bout mond lan rive.” “An vigè” la senpleman mete anfaz sou lefèt ke “verite prezan” toujou se yon tès, epi moun ki echwe tès la yo reprezante pa pèsonaj biblik tankou Jida.

«Leson apre leson te tonbe san okenn atansyon sou zòrèy Jida. Konbyen jodi a k ap mache sou tras li yo. Nan limyè lalwa Bondye a, moun egoyis yo wè move karaktè pa yo, men yo pa fè refòm yo dwe fè a, epi yo kontinye pase soti nan yon eta peche al nan yon lòt.»

“Leson Kris yo aplikab pou pwòp epòk pa nou ak jenerasyon pa nou an. Li te di: ‘Mwen pa lapriyè pou sa yo sèlman, men tou pou moun ki va kwè nan mwen grasa pawòl yo.’ Menm temwayaj ki te pote bay Jida a, se li menm yo pote ban nou nan dènye jou sa yo. Menm leson li pa t rive mete an pratik nan lavi li vin jwenn moun ki tande yo, men ki fè menm echèk la, paske yo pa abandone peche yo.” Review and Herald, 17 mas 1891.

Jan, pandan tout liv Revelasyon an, senbolize pèp Bondye nan dènye jou yo; epi lè yo te depòte Jan sou Patmos, li reprezante sila yo ki sibi pèsekisyon nan kriz lwa dimanch lan. Li di poukisa yo te mete l nan prizon.

Mwen menm Jan, ki se frè nou tou, ak konpayon nou nan tribilasyon an, nan wayòm nan, ak nan pasyans Jezikri a, mwen te sou zile yo rele Patmos la, poutèt pawòl Bondye a, ak poutèt temwayaj Jezikri a. Revelasyon 1:9.

Jan te sibi pèsekite poutèt Bib la ak Lespri Pwofesi a. Poukisa san karannkat mil yo sibi pèsekisyon poutèt Lespri Pwofesi a? Premye verite pwofèt Jowèl idantifye se apostazi legliz Advantis Setyèm Jou a. Lè apot Pyè te idantifye ke Pannkòt la te yon akonplisman liv Jowèl la, Pyè te fè sa an repons ak Jwif yo ki t ap atake manifestasyon “lang” yo. Jwif yo, ki lè sa a te tipifye Advantis Setyèm Jou yo nan dènye jou yo, t ap plede di ke Pyè ak sila yo ki t ap pwoklame mesaj la te “sou.” Advantis Setyèm Jou yo pral goumen kont mesaj lapli ta a menm jan Jwif yo te fè nan tan Pyè a. Yo fè sa paske sila yo k ap pwoklame mesaj eprèv “verite prezan” lapli ta a genyen ansyen verite fondamantal yo, paske tout nouvo verite toujou chita sou ansyen verite. Jeremi te rele pèp Bondye a nan tan lapli ta a pou yo mache nan ansyen chemen yo epi koute son twonpèt gad la, men yo refize. Mesaj ansyen verite fondamantal la reprezante senbolikman pa “sèt fwa” Levitik ventsis yo, ki tabli relasyon alyans lan an tèm de Saba a pou peyi a.

“Mwen wè legliz nominal la ak Advantis nominal yo, menm jan ak Jida, t ap trayi nou bay Katolik yo pou yo jwenn enfliyans yo, pou vin opoze ak verite a. Lè sa a, sen yo pral yon pèp ki pa parèt anpil, Katolik yo ap konnen yo trè piti; men legliz yo ak Advantis nominal yo, ki konnen lafwa nou ak koutim nou yo (paske yo te rayi nou poutèt Saba a, paske yo pa t kapab demanti li), pral trayi sen yo epi denonse yo bay Katolik yo kòm moun ki meprize enstitisyon pèp la; sa vle di, yo kenbe Saba a epi yo meprize dimanch.”

“Lè sa a, Katolik yo pral mande Pwotestan yo pou yo avanse, epi yo pral pibliye yon dekrè ki di tout moun ki pa vle obsève premye jou semèn nan olye de setyèm jou a, dwe mouri. Epi Katolik yo, ki gen anpil moun, pral pran pozisyon bò kote Pwotestan yo. Katolik yo pral bay pouvwa yo bay imaj bèt la. Epi Pwotestan yo pral aji menm jan manman yo te aji anvan yo pou detwi sen yo. Men, anvan dekrè yo a rive pote oswa bay fwi, sen yo pral delivre pa Vwa Bondye.” Spalding and Magan, 1, 2.

De fwa Sè White idantifye “legliz nominal” la ak “Advantis nominal” yo, pandan l ap trase yon distenksyon ant de “gwoup nominal” sa yo ak “Katolik” yo. “Legliz nominal” la ak “Advantis nominal” yo “te rayi” sila yo Pyè ak Jan te reprezante yo “akoz Saba a, paske yo pa t kapab demanti li.” Legliz nominal la ak Katolik yo pa kapab “demanti” verite Saba setyèm jou a, epi “Advantis nominal” yo pa kapab “demanti” “sèt fwa” Levitik vennsis la, ki se kòmandman Saba peyi a. Legliz nominal la ak Katolik yo pa kapab “demanti” lefèt ke Saba setyèm jou a se yon verite biblik “fondamantal,” epi “Advantis nominal” yo pa kapab “demanti” lefèt ke “sèt fwa” Levitik vennsis la se yon verite Milèrit “fondamantal.”

Anprizònman Jan sou Patmos la reprezante san karannkat mil yo ki soutni ni Bib la ni Lespri Pwofesi a, e ki sibi pèsekisyon espesyalman soti deyò poutèt saba setyèm jou a epi yo sibi pèsekisyon soti anndan poutèt saba setyèm ane a pou tè a. Se poutèt sa, temwayaj Jan bay sou rezon ki fè yo t ap pèsekite l nan vèsè nèf la suiv ak saba vèsè dis la ansanm ak mesaj ki soti nan tan pase a (“dèyè”) ki soti nan “gran vwa” a tankou yon “twonpèt.”

Mwen Jan, ki se frè nou tou, ak konpayon nou nan tribilasyon, nan wayòm nan, ak nan pasyans Jezikri a, mwen te sou zile yo rele Patmos la, poutèt pawòl Bondye a, ak poutèt temwayaj Jezikri a. Mwen te nan Lespri a nan jou Senyè a, epi mwen tande dèyè mwen yon gwo vwa, tankou son yon twonpèt. Revelasyon 1:9, 10.

Jan reprezante moun sa yo ki, nan 11/9, te tande vwa twonpèt zanj Revelasyon dizwit la k ap rele pèp Bondye a pou yo retounen sou “ansyen chemen” Jeremi yo. Gran vwa sa a te tou avètisman setyèm twonpèt la, ki se tou twazyèm malè a.

Sè White te ekri ke “Labib la rasanble epi mare ansanm trezò li yo pou dènye jenerasyon sa a.” Liv Joèl la se youn nan “trezò” biblik yo ki se verite prezan nan “dènye jou yo.” Nan tan Pannkòt la, Pyè te idantifye se liv Joèl la ki t ap akonpli lè sa a. Pyè, menm jan ak Joèl, “te pale mwens pou” peryòd Pannkòt la pase pou “tan” pa nou an. Peryòd Pannkòt la se te premye lapli a pou Dispansasyon Kretyen an. Pannkòt make kòmansman Dispansasyon Kretyen an, e konsa li ilistre fen Dispansasyon Kretyen an. Fen Dispansasyon Kretyen an se tan dènye lapli a, jan Pannkòt te prefigire li. Se poutèt sa, Pyè se yon senbòl pèp Bondye a nan fen Dispansasyon Kretyen an, ki idantifye akonplisman vide Sentespri a lè yo sèvi ak liv Joèl la pou fè sa.

Men Pyè, kanpe ansanm ak onz yo, leve vwa li, li di yo: Nou menm mesye Jide yo, ak nou tout ki rete Jerizalèm, se pou nou konnen sa, epi koute pawòl mwen yo: Paske moun sa yo pa sou, jan nou sipoze a, paske se sèlman twazyèm èdtan jounen an. Men, se sa pwofèt Joèl te pale a; Epi sa pral rive nan dènye jou yo, Bondye di, m ap vide nan Lespri mwen sou tout chè: pitit gason nou yo ak pitit fi nou yo pral pwofetize, jenn gason nou yo pral wè vizyon, granmoun gason nou yo pral fè rèv: Epi sou sèvitè mwen yo ak sou sèvant mwen yo, nan jou sa yo, m ap vide nan Lespri mwen; epi yo pral pwofetize: Epi m ap fè mèvèy nan syèl la anwo, ak siy sou tè a anba; san, ak dife, ak vapè lafimen: Solèy la pral tounen fènwa, lalin lan pral tounen san, anvan gran e bèl jou Senyè a vini: Epi sa pral rive, nenpòt moun ki va rele non Senyè a pral sove. Travay 2:14–21.

Pou yon moun kapab vin yon elèv pwofesi ki reyisi, li nesesè pou li gen yon konpreyansyon byen tabli ke fen mond lan ilistre “liy sou liy” nan narasyon istorik Ekriti yo. Ki mare ak verite sa a se lefèt ke pwofèt yo menm reprezante pèp Bondye a nan dènye jou yo. Jowèl mete liv li a nan dènye jou yo, paske li anonse pwoche “jou Senyè a.”

Souflez twonpèt la nan Siyon, epi fè son alam nan mòn sen mwen an; se pou tout moun ki rete nan peyi a tranble; paske jou Seyè a ap vini, paske li toupre anpil. Jowèl 2:1.

Yon “twonpèt”, kòm yon senbòl, pami lòt sans li yo, reprezante yon mesaj avètisman. Kòm senbòl, yon twonpèt ka reprezante yon peryòd tan oswa yon moman presi nan tan, oswa toude—dapre kontèks la. Yon twonpèt reprezante jijman tou. Fèt Twonpèt yo, dis jou anvan Jou Ekspyasyon an, te yon avètisman konsènan jijman ki t ap pwoche.

“jou Seyè a” reprezante swa yon pwen nan tan, swa yon peryòd tan, selon kontèks pasaj kote yo sèvi ak ekspresyon “jou Seyè a.” “Jou Seyè a” kapab yon senbòl jijman egzekitif la, jan sèt dènye kalamite yo reprezante l, oswa li kapab jijman egzekitif la nan fen mil an milenyòm nan. Nan toude ka yo, twonpèt la ap idantifye jijman egzekitif Bondye a. Se poutèt sa, “jou Seyè a” kapab reprezante pwen kote pinisyon Bondye a delivre, oswa peryòd tan kote pinisyon Bondye yo delivre.

Yon “twonpèt,” menm jan ak “jou Senyè a,” kapab reprezante yon pwen ak yon peryòd tan, jan sa temwaye nan pwen ak peryòd istorik sèt twonpèt yo nan Revelasyon uit ak nèf reprezante. “Jou Senyè a” Joel ap reprezante avèk “twonpèt” ki dwe sonnen an—se ni yon pwen nan tan, ni tou yon peryòd tan ki kòmanse lè jijman mò yo te fini epi jijman vivan yo te kòmanse. Nan 11/9, yo te sonnen yon twonpèt ki make rive jijman vivan yo kòm yon pwen nan tan, epi ki make tou 11/9 kòm kòmansman peryòd jijman vivan yo.

Se poutèt sa tou kounyeya, konsa Seyè a di, tounen vin jwenn mwen ak tout kè nou, avèk jèn, avèk kriye, ak avèk dèy. Chire kè nou, pa rad nou; epi tounen vin jwenn Seyè a, Bondye nou an; paske li gen gras ak mizèrikòd, li pa fè kòlè vit, li gen anpil bonte, e li repanti de mal li te pral voye a. Ki moun ki konnen si li p ap tounen, si li p ap repanti, epi kite yon benediksyon dèyè li, menm yon ofrann manje ak yon ofrann bwason pou Seyè a, Bondye nou an? Kònen twonpèt la nan Siyon, mete yon jèn apa, rele yon asanble solanèl. Joel 2:12–15.

Sa a se dezyèm fwa Joel bay lòd pou yo sonnen yon twonpèt. “Twonpèt” yo nan Joel la se ni avètisman konsènan jijman egzekitif sèt dènye flewo yo ki ap pwoche, ni yo plase nan kontèks apèl Laodiseyen an pou repantans ak fen tan gras la ki toupre.

Rele byen fò, pa epaye; leve vwa ou tankou yon twonpèt, epi fè pèp mwen an wè transgresyon yo, ak kay Jakòb la peche yo. Ezayi 58:1.

Ezayi, Jowèl, Jan ak Pyè tout ap reprezante san karannkat mil yo nan dènye jou yo, menm jan ak Jeremi, ki idantifye ki lè twonpèt la dwe sonnen.

Men sa Seyè a di: Kanpe nan chemen yo, gade, epi mande pou ansyen santye yo, kote bon chemen an ye a; mache ladan l, epi n ap jwenn repo pou nanm nou. Men yo te di: Nou p ap mache ladan l. Mwen te mete gad sou nou tou, mwen te di: Koute son twonpèt la. Men yo te di: Nou p ap koute. Jeremi 6:16, 17.

Twonpèt la sonnen nan dènye jou sa yo nan 9/11, epi lapli denye a lè sa a te kòmanse tonbe sou moun ki te chwazi bon chemen an epi ki te mache ladan l. Se lè sa a zanj Revelasyon dizwit la te desann.

“Lapli dènye a gen pou l tonbe sou pèp Bondye a. Yon zanj pwisan gen pou l desann soti nan syèl la, epi tout tè a gen pou l klere ak glwa li.” Review and Herald, 21 Avril 1891.

Lè gwo batiman Nouyòk yo te kraze nan 11 Septanm nan, zanj pisan an desann, epi lapli denye a te kòmanse tonbe.

“Èske kounye a gen pawòl mwen ta deklare ke New York dwe disparèt anba yon gwo vag lanmè? Sa, mwen pa janm di. Mwen te di, pandan m t ap gade gwo bilding k ap monte la yo, etaj sou etaj, ‘Ala sèn terib ki pral fèt lè Seyè a va leve pou l souke tè a avèk anpil fòs! Lè sa a, pawòl Revelasyon 18:1–3 yo pral akonpli.’ Tout chapit dizwityèm Revelasyon an se yon avètisman konsènan sa k ap vini sou tè a. Men mwen pa resevwa okenn limyè patikilye konsènan sa k ap vini sou New York, eksepte mwen konnen ke yon jou gwo bilding ki la yo pral jete atè anba aksyon pouvwa Bondye k ap vire e k ap chavire tout bagay. Daprè limyè yo ban mwen an, mwen konnen destriksyon nan mond lan. Yon sèl pawòl ki soti nan Seyè a, yon sèl manyen pouvwa pisan li a, epi gwo estrikti sa yo pral tonbe. Pral gen sèn ki gen yon laterè nou pa ka menm imajine.” Review and Herald, 5 jiyè 1906.

Nan dat 11 septanm nan, lapli ta a te kòmanse ap vide ti gout davans, anvan plen vide l la nan lwa dimanch la.

“Gran zèv levanjil la pa dwe fini ak mwens manifestasyon pouvwa Bondye pase sa ki te make kòmansman li. Pwofesi ki te akonpli nan vide lapli bonè a nan ouvèti levanjil la, yo gen pou yo akonpli ankò nan lapli ta a lè li pral fèmen. Men ‘tan refrijerasyon yo’ apot Pyè t ap tann yo lè li te di: ‘Se poutèt sa, repanti nou, epi konvèti nou, pou peche nou yo efase, lè tan refrijerasyon yo va soti nan prezans Senyè a; epi Li va voye Jezi.’ Travay 3:19, 20.” The Great Controversy, 611, 612.

Akonplisman pafè “tan rafrechisman” yo rive pandan ou vivan, paske avètisman an se pou “repanti,” e sa enposib pou fè si ou mouri. “Tan rafrechisman” yo rive lè “peche” nanm vivan yo te ka toujou “efase”. “Tan rafrechisman” yo te kòmanse nan 11/9, konsa sa idantifye kòmansman jijman moun vivan yo. Pannkòt la repete nan fen dispansasyon levanjil la. Lè “tan rafrechisman” yo te rive, evènman ki te senbolize nan Pannkòt yo te kòmanse repete.

“Se avèk yon anvi ki sensè mwen ap tann avèk anpil espwa lè evènman jou Pannkòt la va repete ak yon pouvwa menm pi gwo pase nan okazyon sa a. Jan di: ‘Mwen wè yon lòt zanj desann soti nan syèl la, li te gen gwo pouvwa; e tè a te klere ak glwa li.’ Lè sa a, menm jan ak nan tan Pannkòt la, pèp la va tande verite a pale avè yo, chak moun nan pwòp lang pa li.”

Bondye kapab soufle yon nouvo lavi nan chak nanm ki sensèman anvi sèvi Li, epi Li kapab touche bouch yo ak yon chabon dife ki soti sou lotèl la, epi fè yo vin pale avèk elokans nan lwanj Li. Dè milye de vwa pral ranpli ak pouvwa pou pwoklame bèl verite Pawòl Bondye a. Lang ki bite a pral delye, epi moun ki timid yo pral vin gen fòs pou pote yon temwayaj vanyan pou laverite. Se pou Seyè a ede pèp Li a pirifye tanp nanm nan anba tout salte, epi kenbe yon koneksyon tèlman sere avèk Li, pou yo ka patisipe nan lapli dèyè a lè l pral vide.” Review and Herald, 20 jiyè 1886.

N ap kontinye nan pwochen atik la.

Epi zanj ki t ap pale avè m nan tounen ankò, li reveye m, tankou yon moun yo reveye soti nan dòmi li. Epi li di m: Kisa ou wè? Mwen reponn: Mwen gade, epi gade, yon gwo lanp an lò nèt, ak yon bòl sou tèt li, ak sèt lanp li yo sou li, ak sèt tiyo pou sèt lanp ki sou tèt li yo. Epi gen de pye oliv bò kote l, youn sou bò dwat bòl la, epi lòt la sou bò goch li.

Se konsa, mwen reponn epi mwen pale ak zanj ki t ap pale avè m nan, mwen di: Kisa bagay sa yo ye, mèt mwen? Lè sa a, zanj ki t ap pale avè m nan reponn, li di m: Èske ou pa konnen kisa bagay sa yo ye? Epi mwen di: Non, mèt mwen.

Lè sa a, li reponn epi li pale avè m, li di: Men pawòl Senyè a pou Zowobabèl la, ki di: Se pa avèk fòs, ni avèk pisans, men se avèk Lespri mwen, se sa Senyè dèzame yo di. Zakari 4:1–6.