N ap trete yon pòsyon nan vizyon Ezayi a ki kòmanse nan chapit sèt e ki kontinye jouk nan fen chapit douz la. N ap fè sa paske an 1850 “Seyè a lonje men l yon dezyèm fwa, pou rasanble” rès pèp li a. N ap mete repè yo an plas soti nan 1844 rive 1863. ‘1850’ ak dezyèm rasanbleman an se youn nan repè sa yo.

Depi vizyon Ezayi a kòmanse nan vèsè premye chapit sèt la, chak fwa yon ekspresyon ki sanble ak “nan jou sa a” parèt kòm yon referans, fòk yo mete l nan kad pwofetik chapit sèt la ki deja tabli. Youn nan kle pou byen separe vizyon an se konprann ke pwofesi fonksyone selon prensip repete epi elaji, e règ sa a an aksyon nan vizyon an.

Diferan verite pwofetik ki idantifye nan vizyon Ezayi a, kòmanse nan chapit sis, dwe abòde selon pèspektiv ke, “an premye e anvan tout bagay”, Ezayi ap reprezante yon nanm ki te resevwa onksyon nan 9/11 pou pwoklame ke dènye lapli a rive. Nan kontèks sa a ki sanktifye, chapit sèt nan Ezayi montre menm laperèz pwofèt la te reprezante nan chapit sis la, lè li te poze kesyon an, ‘“konbyen tan” li t ap bezwen bay mesaj 9/11 la bay yon legliz aposta ki “te gen je men ki te refize wè, epi zòrèy men ki te refize tande”?

Nan vizyon an, wa mechan ak sòt la, Achaz, se senbòl yon Laodiseyen ki pa vle resevwa avètisman mesaj lapli ta a jan siveyan yo prezante l, yo menm ki konfwonte Achaz mechan ak sòt la, jan Ezayi ak pitit gason l yo reprezante l.

9/11 te rive nan istwa pwofetik Dànyèl onz, vèsè karant; konsa, lè yo plase Ezayi nan 9/11 nan chapit sis, yo plase li pwofetikman andedan vèsè karant Dànyèl onz; men sa ki pi enpòtan toujou, yo plase li andedan “istwa kache vèsè karant” lan. Istwa kache vèsè karant lan te kòmanse lè vèsè a te akonpli an 1989 avèk efondreman Inyon Sovyetik la. Depi 1989 jouk rive nan lwa dimanch vèsè karant-en an, se “istwa kache vèsè karant” lan, ke Lyon branch fanmi Jida a desele nan menm “istwa kache” sa a. Sa sa idantifye nan konsiderasyon nou konsènan Ezayi kòm yon mesaje lapli ta apre 9/11, se ke youn nan pati mesaj lapli ta a ke Ezayi ap pwoklame se—Dànyèl onz, vèsè karant-en rive karant-senk.

Kanpe pwofetikman nan 9/11, Ezayi nan chapit dis ap prezante yon avètisman ke evènman ki vin rive tousuit apre a se “dekrè enjis” la, ki se lwa dimanch lan, e ki reprezante nan vèsè karant-yon nan Danyèl onz. Ilistrasyon Ezayi a sou mesaj lapli ta a plase anndan “istwa kache” vèsè karant apre 9/11. Akonplisman vèsè karant lan an 1989 mete Ezayi apre 1989, nan 9/11 kote li wen ak chabon ki soti sou lotèl la. Ezayi reprezante yon mesaje ki gen nan mesaj li sis dènye vèsè Danyèl onz yo.

Ezayi deklare dirèkteman ke li menm ak pitit li yo se pou siy ak mèvèy. Nan chapit sèt, vèsè twa, Ezayi ak pitit gason li a bò kanal pisin siperyè a, sou gran chemen ki bò chan plenon an. Ezayi ap prezante mesaj lapli dèyè a, ke li te resevwa onksyon pou pwoklame nan chapit sis la, epi li kanpe bò kote twa senbòl lapli dèyè a ansanm ak pitit li a, Shearjashub. Kanal pisin siperyè a se yon alizyon pwofetik ak de tiyo ki plen ak lwil an lò Zakari idantifye, epi Sè White fè kòmantè sou yo souvan; yo idantifye mesaj ki soti nan kanal pisin siperyè a nan mesaj lapli dèyè a.

Kondi Izayi a konekte ak de tuyaux Zakari yo, epi kòmantè Ellen White la mare Zakari ansanm ak parabòl dis vyèj yo. Izayi bese jouk nan pousyè a nan chapit sis lè li wè laglwa Senyè a. Li dakò pote mesaj ki reprezante nan vèsè twa a kòm mesaj ki klere tè a ak laglwa Bondye. Epi yo pirifye li ak yon chabon ki soti sou lotèl la, apre sa li kanpe bò pisin ki fòme pa dlo ki soti nan pisin anwo a. Nan chapit vennuit, Izayi defini mesaj dènye lapli a kòm “liy sou liy”, epi nan vèsè twa a, pisin anwo a reprezante plizyè liy pwofesi.

Ezayi, ki reprezante yon nanm nan 9/11, pa t ap kanpe kote lwil an lò a desann soti nan pisin anwo a, sof si nanm sa a te mande chemen ki bon an, ki mennen nan ansyen santye Jeremi an, ki se “gran chemen (santye) bò chan plenisè a” nan Ezayi, kote “repo” Jeremi an jwenn. Mesaj lapli dèyè Ezayi a pa chita sèlman sou liy dis vyèj yo, sou liy de tib an lò Zakari yo, sou liy ansyen santye Jeremi an; men Ezayi kanpe tou nan “chan plenisè a,” kote Mesaje Alyans lan ap pirifye epi rafine pitit gason Levi yo tankou ajan ak lò.

Se yon travay pwofetik ki trè fasil pou mennen lòt liy yo antre nan vèsè twa nan chapit sèt la. Lwil Zakari a ak dis vyèj yo konekte ak nechèl Jakòb la ak de premye vèsè Liv Revelasyon an, paske yo tout ap pale sou pwosesis kominikasyon ant Bondye ak lèzòm. Ansyen chemen Jeremi an gen ladan l “gad la” ki sonnen twonpèt la, yon twonpèt mechan ak wa sòt Achaz refize tande. Twonpèt sa a rale tout twonpèt pwofesi yo, ansanm ak gad pwofetik yo, antre nan “gran chimen” Ezayi a, kote Ezayi ak pitit gason l kanpe pou transmèt yon mesaj bay chèf Lawodise a.

Ezayi ak pitit gason l lan, Cheya-Jachoub, ki vle di “yon rès ap tounen,” kanpe ansanm, e yo ap ilistre pwoklamasyon mesaj lapli ta a ki te rive nan 9/11. Yo ale rankontre wa mechan Akaz, epi antanke papa ak pitit gason yo reprezante yon senbòl alfa ak omega, règ prensipal metodoloji “liy sou liy” la. “Liy sou liy” se règ ki te prefigire pa prensip Millerit “jou/ane” a.

Nan dat 11 dawout 1840, yon pwofesi konsènan Islam nan dezyèm malè a nan Revelasyon nèf te akonpli, epi prensip milerit « yon jou pou yon ane » a te konfime; konsa sa te bay fòs ak validasyon prediksyon Miller te fè sou ane 1843 la, ki te baze sou prensip yon jou pou yon ane a. Nan dat 11 septanm 2001, yon pwofesi konsènan Islam nan twazyèm malè a nan Revelasyon nèf, dis ak onz te akonpli, epi prensip alfa (11-8-1840) ak omega (9/11) a te konfime, pandan zanj pisan an nan Revelasyon dizwit t ap desann lè gwo batiman New York yo te tonbe—menm jan zanj pisan an nan Revelasyon dis la te desann nan dat 11 dawout 1840 lè alfa a, ki te tipifye omega a, te akonpli.

Non sèlman Ezayi ak pitit gason li a reprezante prensip fondamantal « liy sou liy », men yo reprezante tou mesaj Eli a, ki se yon mesaj yo montre atravè relasyon yon papa ak pitit li yo. Mesaj Eli a, ki pwoklame jis anvan gran e terib jou Seyè a, idantifye yon mesaj ki rive jis anvan jijman egzekitif Bondye a kòmanse. Jijman egzekitif Bondye yo reprezante yon peryòd ki se « gran e terib jou Seyè a ». Peryòd sa a kòmanse nan lwa dimanch lan epi li kontinye rive jouk sèt dènye kalamite yo. Peryòd la kòmanse ak lwa dimanch lan epi li fini ak sèt dènye kalamite yo. Se poutèt sa, mesaj Eli a chita sou prensip alfa ak omega a, ansanm ak avètisman sou pwòch fen tan gras la. Avèk mesaj Eli a gen tou divès liy pwofetik ki baze sou Eli, paske Eli, dapre Jezi, te reprezante Jan Batis; epi toude Eli ak Jan, dapre Sè White, te reprezante William Miller; epi ansanm, Eli ak Jan Batis reprezante ni san karannkat mil yo (Eli), ni gran foul la nan Revelasyon sèt (Jan).

Ezayi ak pitit gason l lan kanpe sou ansyen chemen yo, ki se fondasyon yo, epi yo ap resevwa lwil an lò a, paske yo se vyèj saj k ap pase atravè pwosesis pirifikasyon fuller la, ki te akonpli 22 oktòb 1844, kòm yon tip lwa dimanch lan. Ezayi ak rès la ki retounen, (paske se sa non pitit gason l lan, Shearjashub, vle di), reprezante rès la ki “retounen” sou ansyen chemen yo nan 9/11. Relasyon papa ak rès la, ki se relasyon alfa ak omega a tou, ki se relasyon Eli a tou, “kè papa yo ak pitit yo,” idantifye ke Papa Miller ak relasyon li ak yon mouvman rès premye zanj lan te mouvman alfa Filadèlfi a. Nan mouvman alfa a, yo te idantifye Papa Miller kòm Eli ak Jan Batis, ke Jezi te idantifye kòm mesaje ki te prepare chemen an pou Mesaje Alyans lan. Tout akonplisman pwofetik sa yo nan istwa alfa premye ak dezyèm zanj yo repete nan istwa omega twazyèm zanj lan.

Gen plis reyalite enpòtan konsènan ilistrasyon Ezayi a nan vizyon an, men isit la nou senpleman ap idantifye ke Ezayi ap idantifye espesyalman divès verite ki fòme kè mesaj lapli denye a nan 9/11. Tout liy sa yo nou fèk diskite yo, e byenantandi anpil lòt ankò, yo chita nan vèsè twa nan chapit sèt la.

Nan vèsè uit la, verite pwofetik la vin pi entans pandan li idantifye kle ki louvri “istwa kache vèsè karant lan,” e yon bagay etonan se ke kle sa a idantifye nan menm vèsè kote kòmansman toude pwofesi tan 2520 ane yo make.

Paske tèt Siri se Damas, e tèt Damas se Rezin; epi nan swasantsenk ane, Efrayim pral kraze, pou l pa yon pèp ankò. E tèt Efrayim se Samari, e tèt Samari se pitit gason Remalya a.

Si nou pa kwè, sètènman nou p ap vin fèm. Ezayi 7:8, 9.

Egzanp Ezayi a konsènan mesaj lapli dènye a gen ladan l “sèt fwa” Moyiz la, paske pwofesi swasanndisenk ane ki nan vèsè uit la idantifye pwen depa pou dispèsyon 2520 an toude wayòm Izrayèl yo, nò a ak sid la. Nan menm vèsè sa a menm, gen kle ki louvri twa liy pwofetik yo: efondreman Inyon Sovyetik la an 1989 nan Danyèl 11 vèsè 40, ansanm ak vèsè 10 nan Danyèl 11, ansanm ak vèsè 8 nan Ezayi 8. Avèk twa liy sa yo (Ezayi 8:8, Danyèl 11:10, 40), kle a se “tèt” ki nan vèsè uit ak nèf yo. Lè kle “tèt” yo aplike sou twa vèsè paralèl sa yo, pòt istwa lagè Ikrèn nan ak Twazyèm Gè Mondyal la ki pral vini talè a vin louvri. Lè pòt pwofetik sa a louvri, lè sa a yo wè vèsè 11 jiska 16 nan Danyèl 11 kòm yon istwa paralèl ak vèsè 40 nan Danyèl 11 apre efondreman Inyon Sovyetik la an 1989. Dekouvèt “istwa kache vèsè 40 la” se yon verite ki fè pati yon ti gwoup verite chwazi yo idantifye kòm verite ki debloke an rapò ak ouvèti Revelasyon Jezikri a jis anvan tan gras la fèmen.

Vèsè premye nan chapit uit liv Ezayi a kòmanse ak mo sa a: “Anplis,” sa ki montre chapit uit la dwe pase anlè chapit sèt la. Anplis lefètke premye mo a se “anplis,” vèsè twa nan chapit uit la mare ansanm ak vèsè twa nan chapit sèt la kòm yon dezyèm temwen ki montre de chapit yo dwe aplike liy sou liy. Toude vèsè “twa” yo idantifye youn nan pitit gason Ezayi yo, e non yo toude pale konsènan mesaj pwofetik ki nan istwa a. Shearjashub vle di “yon rès pral retounen,” epi Mahershalalhashbaz vle di “prese pou pran piye a.” Shearjashub mansyone an premye, apre sa Mahershalalhashbaz (ki se non ki pi long nan Bib la). Alfa a, ki reprezante pa “1,” pi piti, e nan ka sa a li menm idantifye kòm yon “rès,” tandiske omega a, ki reprezante pa “22,” pi gwo, e li reprezante pa non ki pi long nan Bib la pandan li senbolize mouvman rapid lwa dimanch la.

Rès alfa a, ki reprezante pa Shearjashub, ansanm ak papa l, Ezayi, nan vèsè twa. Ansanm, yo se yon alfa ak yon omega, epi yo kanpe nan yon kote ki fòme ak twa referans diferan sou lapli dènye a.

Lè sa a, SENYÈ a di Ezayi: Ale kounye a al rankontre Akaz, ou menm ansanm ak Cheya-Jachoub, pitit gason ou, nan bout kannal pisin anwo a, sou gran chemen jaden foulon an. Ezayi 7:3.

Ezayi se yon senbòl san karannkat mil yo, e lè l ap reprezante apèl 9/11 la, Ezayi ap reprezante tou apèl Jiyè 2023 a. Nan 9/11, Ezayi se yon Lawodiseyen, Jakòb, moun ki pran plas lòt la, reprezante, li menm ki te pral pran dwa nesans Ezaou a, pandan Advantis la ap vomi sòti nan bouch Seyè a; epi an 2023, Ezayi reprezante Izrayèl, sila ki genyen batay la. Ezayi reprezante yon moun ki t ap prezante mesaj Bondye a, ki vin reveye sou lefèt ke li se yon Lawodiseyen, epi apre sa yon chabon pirifye l pou fè l tounen yon Filadèlfyen.

“Ezayi te gen yon bèl vizyon sou glwa Bondye. Li te wè manifestasyon pouvwa Bondye a, epi apre li te fin kontanple majeste Li, yon mesaj te vin jwenn li pou l al fè yon sèten travay. Li te santi li totalman endiy pou travay la. Ki sa ki te fè li konsidere tèt li kòm endiy? Èske li te panse tèt li endiy anvan li te gen yon vizyon sou glwa Bondye?—Non; li te imajine tèt li nan yon eta jistis devan Bondye; men lè glwa Senyè lame yo te revele l, lè li te wè majeste Bondye ki pa ka eksprime a, li te di: ‘Mwen pèdi; paske mwen se yon moun ki gen bouch sal, e m ap viv nan mitan yon pèp ki gen bouch sal; paske je m yo wè Wa a, Senyè lame yo. Lè sa a, youn nan serafen yo vole vin jwenn mwen, li te gen yon chabon vivan nan men l, li te pran l ak pens sou lotèl la, epi li mete l sou bouch mwen, epi li di: Gade, sa a manyen bouch ou; mechanste ou wete, e peche ou pirifye.’ Men travay ki bezwen fèt pou nou kòm endividi. Nou vle pou chabon vivan ki soti sou lotèl la mete sou bouch nou. Nou vle tande pawòl sa a ki di: ‘Mechanste ou wete, e peche ou pirifye’” Review and Herald, 4 jen 1889.

Konbyen tan nan Ezayi chapit sis se yon senbòl 9/11 jiska lwa dimanch lan, epi chapit sis se yon reprezantasyon 9/11. Chapit sèt rive nèf prezante mesaj Ezayi te bay lidèchip aposta Jida a, ansanm ak ilistrasyon ki dewoule pandan tan sele san karannkat mil yo lè tafyatè Efrayim yo ap bite. Nan menm vizyon an, Ezayi ekri:

Gade, mwen menm ak timoun Seyè a ban mwen yo, nou sèvi kòm siy ak kòm mèvèy ann Izrayèl, soti nan men SENYÈ dèzame yo, ki abite sou mòn Siyon an. Ezayi 8:18.

Ezayi ak pitit li yo se siy anndan anigm yo ki jwenn nan chapit sèt rive nèf yo. Chapit sèt rive nèf yo se pwen referans tout vizyon an, konsènan nenpòt referans ak “jou sa a” oswa “tan sa a.” Vèsè dizwit la idantifye ke Ezayi ak pitit gason li yo se siy, epi vèsè ki antoure vèsè dizwit la idantifye peryòd tan kote siy yo dwe rekonèt.

E anpil nan pami yo pral bite, y ap tonbe, y ap kraze, y ap pran nan pèlen, e y ap kaptire. Mare temwayaj la, sele lalwa a nan mitan disip mwen yo. E mwen menm, m ap tann Seyè a, li menm ki kache figi li devan kay Jakòb la, e m ap mete espwa m nan li.

Gade, mwen menm ak timoun Seyè a ban mwen yo, nou sèvi kòm siy ak kòm mèvèy ann Izrayèl, soti nan men Seyè ki gen tout lame yo, ki rete sou mòn Siyon. Ezayi 8:15–18.

Moun ki “ap tann Seyè a” yo reprezante pa Ezayi ak de pitit gason li yo. Yo se moun sou ki Seyè a te kache “figi li,” ki se yon atribi moun ki leve konsyans yo devan egzijans lapriyè Levitik vennsis la, apre Jiyè 2023. Yo vin reveye sou reyalite ke konfesyon yo dwe gen ladan li ke Seyè a te mache an opozisyon ak yo, sa vle di li te kache figi li devan yo.

“Mare temwanyaj la, poze Lalwa a” se poze so lo san karant-kat mil yo, ki plase an kontrast avek “anpil” la. “Anpil” rele, men i annan zis detrwa ki swazir. “Anpil” la plase an kontrast avek Izai ek son de garson, ki reprezant sa detrwa. “Anpil” la i sa senk vierz fol; e pour sa rezon senk keksoz i arive avek zot: zot “tonbe, e fer en move tonbe, e ganny kase, e ganny pran dan pyez, e ganny kaptire.” Zot tonbe akoz zot in rezet mesaz lapli tar.

Paske se avèk bouch k ap bègue ak yon lòt lang li pral pale ak pèp sa a. Li te di yo: Men repo a kote nou kapab fè moun ki bouke a repoze; men soulajman an tou. Men yo pa t vle koute. Kidonk, pawòl Seyè a te vin pou yo: lòd sou lòd, lòd sou lòd; liy sou liy, liy sou liy; isit yon ti kras, la yon ti kras; pou yo te ka ale, tonbe sou do, kraze, pran nan pyèj, epi yo te kaptire. Ezayi 28:11–13.

Nan tan sele chapit uit la, Ezayi dekri tonbe mechan yo, ki prefigure pa Akaz, epi li idantifye menm gwoup la nan vèsè trèz chapit vennuit la. Rezon ki fè yo “tonbe” se paske yo rejte mesaj dènye lapli a, ki te pou yo “liy sou liy” e yo te prezante l pa moun ki reprezante tankou moun ki gen bouch k ap bege. Juif k ap chache diskite yo, nan Pannkòt, te akize disip yo dèske yo te sou, paske yo pa t kapab konprann mesaj la. Nan lespri yo, yo t ap prezante l ak bouch k ap bege.

Nan vèsè twa nan chapit sèt la, Ezayi se alfa pwofetik la pou pitit gason li a, Cheyar-Yachoub, ki, bò kote pa li, se omega a anrapò ak papa li, men tou alfa a nan relasyon li ak frè li. Antanke reprezantan Alfa ak Omega, yo kanpe kote de tiyo an lò yo soti nan Tanp sen ki nan syèl la ap fòme yon basen, menm sou granchemen ansyen santye Jeremi an nan jaden kote twal len chanje soti nan tach pou vin blan nèt, pandan Mesaje Alyans lan ap pirifye pitit gason Levi yo, ansanm ak Ezayi ak Cheyar-Yachoub. Lè li rive la, li prezante wa mechan ak sòt la, Akaz, mesaj ansyen santye Moyiz la sou “sèt fwa” Levitik vennsis la, ki tabli nan menm vèsè a ke yon “tèt” se yon wa, oswa wayòm wa a, oswa vil kapital yon wayòm.

Kle sa a ouvri limyè Pawòl Bondye a, pou lagè Ikrèn nan ki te kòmanse an 2014 te kapab wè kòm yon sijè pwofesi biblik ki prezante kòm k ap fèt pandan tan sele san karant-kat mil yo ak istwa twa dènye prezidan Etazini yo. Dènye lapli a reprezante pa Ezayi nan chapit dis ak onz yo, epi li dekri istwa entèn ak ekstèn sis dènye vèsè Danyèl onz la. Premye vèsè a, vèsè karant lan, ilistre pa Ezayi nan chapit sis rive nèf yo, epi apre sa, nan chapit dis ak onz yo, yo mete devan je moun mesaj ki te deziyele an 1989 la ansanm ak istwa entèn ak ekstèn li yo. Chak gwo eleman nan mesaj dènye lapli a reprezante nan vizyon an.

Dènye vèsè chapit dis yo idantifye menm istwa pwofetik la ak sa dènye vèsè chapit onz yo reprezante. Chapit dis la se aspè ekstèn nan, epi chapit onz la se aspè entèn nan. Nan liv Revelasyon an, sèt legliz yo se aspè entèn nan, epi sele yo se aspè ekstèn nan. Nan dènye vèsè chapit dis la, pouvwa pap la ap menase Jerizalèm nan nan yon pasaj paralèl ak pouvwa pap la k ap rive nan fen li san pèsonn pou ede l nan vèsè karannsenk nan Danyèl onz.

Jouk jòdi a, li va rete Nòb jou sa a ankò; li va souke men li kont mòn pitit fi Siyon an, kont ti mòn Jerizalèm nan. Gade, Senyè a, SENYÈ dèzame yo, va koupe branch yo ak laterè; sila yo ki wo anpil yo va koupe desann, epi ògeye yo va bese. Li va koupe rakbwa forè a ak fè, epi Liban va tonbe anba men yon vanyan sòlda. Ezayi 10:32–34.

Fen chapit dis la make fen tan gras limanite, e se la tou fen Daniel onz fini.

Epi l ap plante tant palè li yo ant lanmè yo sou mòn sen gloriye a; men li va rive nan fen li, e pèsonn p ap ede li. E nan tan sa a, Mikayèl va leve kanpe, gran chèf ki kanpe pou pitit pèp ou a; e pral gen yon tan detrès, tankou pa t janm genyen depi lè te gen yon nasyon jouk nan menm tan sa a: e nan tan sa a pèp ou a va delivre, chak moun yo va jwenn ekri nan liv la. Danyèl 11:45, 12:1.

Chapit dis la kòmanse nan vèsè youn avèk “dekrè enjis” la, ke Sè White idantifye kòm lwa dimanch la.

Malè pou moun ki fè dekrè enjis, e pou sila yo ki ekri opresyon yo te òdone. Ezayi 10:1.

Chapit dis la kòmanse nan lwa dimanch lan, ki koresponn ak vèsè karantyèn nan premye nan Dànyèl chapit onz la, epi li fini ak yon paralèl ak Mikal k ap leve kanpe nan istwa vèsè karantyèn nan senk nan Dànyèl onz.

«Yo te tabli yon saba zidòl, menm jan yo te tabli estati an lò a nan plenn Doura yo. Epi menm jan Nebikadneza, wa Babilòn nan, te pibliye yon dekrè ki te di tout moun ki pa t ap bese tèt yo pou adore imaj sa a dwe mouri, konsa tou y ap fè yon pwoklamasyon ki di tout moun ki pa vle rann enstitisyon dimanch lan reverans ap sibi pinisyon prizon ak lanmò. Konsa, yo pilonnen Saba Senyè a anba pye. Men, Senyè a deklare: “Malè pou moun ki fè dekrè enjis, e ki ekri mechanste yo preskri a” [Ezayi 10:1]. [Sefanya 1:14–18; 2:1–3, site.]» Manuscript Releases, volim 14, 91.

Nan Revelasyon onz la, “gwo tranblemanntè” a, ki reprezante lwa dimanch lan nan vèsè trèz la, gen twa senbòl Islam ki konekte ak “tranblemanntè” a ki souke bèt tè a nan Revelasyon trèz la lè li pale tankou yon dragon. Nan Ezayi chapit dis la, lwa dimanch lan reprezante kòm yon “dekrè enjis” sou ki yon “malè” pwononse. Nan “gwo tranblemanntè” Revelasyon onz la, depi vèsè trèz rive jouk vèsè dizwit, Islam twazyèm malè a idantifye pa kat senbòl Islam ak kout li frape Etazini an nan moman lwa dimanch lan; “E nan menm lè a te gen yon gwo tranblemanntè,” epi “dezyèm malè a pase; epi, gade, twazyèm malè a ap vini byen vit. E setyèm zanj lan sonnen” “epi nasyon yo te fache.”

Chapit dis la ap dekri pouvwa pap la depi nan vèsè karant-e-yon nan Danyèl onz rive nan vèsè karant-senk, lè papote a rive nan fin li. Vèsè karant pa fè pati naratif la nan chapit dis la, paske Ezayi ap ilistre “istwa kache” vèsè karant lan lè mesaj lapli ta a prezante bay yon legliz aposta Ahaz reprezante. Konklizyon chapit onz la ap montre delivrans anba pouvwa pap la nan menm istwa a.

Seyè a pral detwi nèt lang lanmè Lejip la; avèk van pwisan li a, li pral souke men li sou larivyè a, li pral frape l pou l tounen sèt kouran, epi l ap fè moun travèse a pye sèk. Epi pral gen yon gran chemen pou rès pèp li a, sa ki va rete yo, depi Asiri; menm jan sa te ye pou Izrayèl nan jou li te soti monte kite peyi Lejip la. Ezayi 11:15, 16.

Izayi chapit dis la se ekstèn nan, e chapit onz la se entèn nan, nan menm istwa a. Ekstèn ak entèn yo gen anpil paralèl nan Pawòl Bondye a, e de chapit paralèl sa yo reprezante avètisman twazyèm zanj lan jan Izayi te prezante li. Avètisman twazyèm zanj lan te rezime nan anpil fason atravè enspirasyon, men yon dekoupaj ki trè itil sou avètisman twazyèm zanj lan se ke li reprezante evènman ki konekte ak fen tan gras la, epi li mete aksan tou sou nesesite preparasyon pèsonèl. Izayi dis la se evènman yo, epi chapit onz la se preparasyon an.

“Evènman ki gen rapò ak fen tan gras la ak travay preparasyon pou tan detrès la, prezante klèman. Men, anpil moun pa gen plis konpreyansyon sou verite enpòtan sa yo pase si yo pa t janm revele yo. Satan ap veye pou l rache chak enpresyon ki ta fè yo vin saj pou delivrans, epi tan detrès la ap jwenn yo san yo pa pare.

“Lè Bondye voye bay lèzòm avètisman ki tèlman enpòtan, konsa yo reprezante yo tankou zanj sen k ap pwoklame yo pandan y ap vole nan mitan syèl la, Li mande pou chak moun ki gen kapasite pou rezonnen pran mesaj la oserye. Jijman terib yo pwononse kont adorasyon bèt la ak imaj li a (Revelation 14:9–11), ta dwe mennen tout moun nan yon etid dilijan sou pwofesi yo, pou yo aprann ki sa mak bèt la ye, epi kijan yo dwe evite resevwa li. Men, mas pèp la vire zòrèy yo pou yo pa tande verite a, epi yo detounen vin jwenn fab. Apot Pòl te deklare, pandan li t ap gade pi devan sou dènye jou yo: ‘Tan an ap vini lè yo p ap sipòte bon jan doktrin.’ 2 Timothy 4:3. Tan sa a rive nèt. Foul moun yo pa vle verite Bib la, paske li deranje dezi kè pechè a ki renmen lemonn; epi Satan bay manti twonpe yo renmen yo a.”

“Men, Bondye va gen yon pèp sou tè a pou soutni Bib la, e Bib la sèlman, kòm règ tout doktrin yo ak fondasyon tout refòm yo. Opinyon moun save yo, dediksyon syans lan, kwayans oswa desizyon konsèy legliz yo, ki osi anpil e ki pa dakò youn ak lòt menm jan ak legliz yo reprezante yo, vwa majorite a — ni youn ni tout bagay sa yo pa ta dwe konsidere kòm prèv pou oswa kont okenn pwen lafwa relijye. Anvan nou aksepte nenpòt doktrin oswa nenpòt prensip, nou dwe mande yon deklarasyon klè: ‘Men sa Senyè a di,’ pou soutni li.”

«Satan ap chèche san rete atire atansyon sou lèzòm nan plas Bondye. Li mennen pèp la pou yo gade sou evèk yo, sou pastè yo, sou pwofesè teyoloji yo, kòm gid yo, olye pou yo fouye Ekriti yo pou aprann devwa yo pa tèt pa yo. Lè sa a, lè li kontwole lespri dirijan sa yo, li kapab enfliyanse foul moun yo dapre volonte pa li.» The Great Controversy, 594, 595.

Nou pral kontinye etid sa a nan pwochen atik la.