Senkyèm pwofesi mesyanik nan liv Matye a se siy repè desepsyon ak lanmò. Nan dat 18 jiyè 2020, fo prediksyon destriksyon Nashville la te touye Eli ak Moyiz.

Senkyèm Siy Repè Mesi a se Desepsyon 18 Jiyè 2020 la

Lè sa a, sa ki te pale pa pwofèt Jeremi an te akonpli, lè li t ap di: Nan Rama, yo te tande yon vwa, lamantasyon, ak kriye, ak gwo dèy; Rachèl t ap kriye pou pitit li yo, e li pa t vle resevwa konsolasyon, paske yo pa la ankò. Matye 2:17, 18.

Prediksyon

Men sa Seyè a di: Yo tande yon vwa nan Rama, yon plenn, ak kriye anmè; Rachèl k ap kriye pou pitit li yo te refize resevwa konsolasyon pou pitit li yo, paske yo pa t la ankò. Jeremi 31:15.

Moyiz ak Eli yo touye nan lari Sodòm ak Lejip. Dènye deklarasyon Ansyen Testaman an fè konnen Eli t ap vini anvan gran jou Senyè a, jou ki terib la. Jou terib sa a kòmanse lè Mikaèl leve kanpe nan Danyèl douz, epi li deklare nan Revelasyon vennnde a ke, “moun ki jis la ak moun ki enjis la” ap rete nan kondisyon sa a pou letènite.

Epi nan tan sa a, Mikayèl, gran chèf la ki kanpe pou pitit pèp ou a, va leve kanpe; epi pral gen yon tan detrès, tankou pa t janm gen depi lè te gen yon nasyon jouk rive nan menm tan sa a; epi nan tan sa a pèp ou a va delivre, tout moun ki va jwenn ekri nan liv la. Danyèl 12:1.

Se pou moun ki enjis la kontinye fè enjistis toujou; se pou moun ki sal la kontinye rete sal toujou; se pou moun ki jis la kontinye pratike lajistis toujou; epi se pou moun ki sen an kontinye rete sen toujou. Revelasyon 22:11.

Élie doit paraître avant que le temps de grâce ne se ferme, et il est mis à mort puis ressuscité dans Apocalypse 11, juste avant la fermeture du temps de grâce. Il est ressuscité et présente son message jusqu’à la fermeture du temps de grâce, où a alors lieu une autre résurrection, celle des justes et des méchants.

Epi anpil nan sa yo ki dòmi nan pousyè tè a pral leve, kèk pou lavi etènèl, e kèk pou wont ak mepri etènèl. Danyèl 12:2.

Rezirèksyon espesyal sa a swiv pa Dezyèm Vini Kris la, kote mò jis yo resisite, epi apre sa gen mil ane pandan yo sen yo jije moun ki pèdi yo. Nan fen mil ane yo, gen yon lòt rezirèksyon ak twazyèm vini Kris la. Liy rezirèksyon pwofetik yo gen ladan tou rezirèksyon bèt papal la, men chak rezirèksyon se yon sijè espesifik nan Pawòl pwofetik Bondye a. Nan dat 18 jiyè 2020, mouvman Lawodise a nan san karannkat mil yo te komèt swisid lè li te revòlte kont lòd Kris la ki entèdi aplikasyon tan pi lwen pase 1844.

Lè sa a, yo te tande yon vwa nan Rama, sa vle di ògèy ak leve tèt pa tèt pa w. Rachèl, ki vle di yon bon vwayajè, nan dèy, paske Moyiz ak Eli pa la, epi sa ki pi enpòtan an, yo pa kapab resevwa konsolasyon. Yo pa gen okenn konsolasyon, epi Sentespri a se Konsolatè a, ki t ap voye lè vwa ki nan dezè a te kòmanse nan mwa Jiyè 2023.

Bagay sa yo rive jis anvan tan gras la fini; epi, dapre Revelasyon an, jis anvan tan gras la fini, Revelasyon Jezikri a debloke. Deblòkaj sa a se sa ki resisite Moyiz ak Eli, ki se tou Rachèl, bon vwayajè a, ki t ap kriye epi lapenn pou pitit li yo, e li pa t kapab jwenn konsolasyon. Lapenn li tounen lajwa lè pitit sa yo resisite.

Epi li di m konsa: Pa sele pawòl pwofesi liv sa a, paske tan an pre. Revelasyon 22:10.

Moyiz ak Eli te mouri nan lari Sodòm ak Ejip, e menm jan sa te ye ak Kris la, san karantkat mil yo t ap rele sòti kite Ejip, lè rasanbleman an te kòmanse an Jiyè 2023.

Sizyèm Siy Delimitasyon Mesi a se apèl pou sòti Lejip an Jiyè 2023

Epi li te rete la jouk lanmò Ewòd, pou sa ki te pale pa Senyè a atravè pwofèt la te ka akonpli, li te di: Se soti ann Ejip mwen rele Pitit mwen an. Matye 2:15.

Pwofesi

Lè Izrayèl te yon timoun, mwen te renmen li, e mwen te rele pitit gason mwen an soti ann Ejip. Oze 11:1.

Mouri nan lari peyi Lejip la, yon vwa ki soti nan syèl la, depi nan dezè a, rele fon zo mouri Ezekyèl la pou l tounen nan lavi. Vwa sa a te kòmanse fè tande li nan mwa Jiyè 2023.

Epi apre twa jou edmi, Lespri lavi ki soti nan Bondye a antre nan yo, epi yo kanpe sou pye yo; epi yon gwo laperèz tonbe sou tout moun ki t ap gade yo. Epi yo tande yon gwo vwa soti nan syèl la ki t ap di yo: Monte isit la. Epi yo monte nan syèl la nan yon nwaj; epi ènmi yo te wè yo. Revelasyon 11:11, 12.

Bondye rele Pitit Gason Li a soti nan Lejip, e Li te rele Moyiz tou soti nan Lejip; paske Moyiz kòm alfa a ak Jezi kòm omega a reprezante eksperyans san karannkat mil yo, ki chante chan Moyiz la ak Ti Mouton an. Chan sa a gen ladan l apèl pou soti nan Lejip. Nan Ezekyèl, gen de etap ki reprezante, ki te deja prefigire pa de etap yo nan kreyasyon Adan an. Premyèman, kò a fòme; apre sa, souf lavi a soufle nan kò a, epi lè sa a li viv. Nan Revelasyon onz la, premye etap la se antre Lespri Bondye a antre nan moun ki te touye yo, epi lè sa a yo kanpe sou pye yo. Lè yo kanpe, yo se lame Bondye a. Sa ki transmèt Lespri a nan chapit onz la reprezante pa premye pwofesi Ezekyèl la. Vwa nan dezè a se mesaj pwofetik la ki akonpaye pa Sentespri a.

Liv Matye a genyen douz chapit ki se omega douz chapit nan Jenèz yo, ki bay de temwen ki reprezante alyans ak san karannkat mil la. Gason ak fanm sa yo sele pou letènite nan yon relasyon Divinite ini ak limanite pa yo. Yo vin siy pou travayè onzyèm èdtan yo.

“Travay Sentespri a se konvenk lemonn konsènan peche, konsènan jistis, ak konsènan jijman. Lemonn nan pa ka resevwa avètisman an eksepte lè li wè sila yo ki kwè laverite a vin sanktifye pa laverite a, e k ap aji dapre prensip ki wo e ki sen, pandan yo montre, nan yon sans wo e elve, liy demakasyon ki separe moun ki kenbe kòmandman Bondye yo ak moun ki pilonnen yo anba pye yo. Sanktifikasyon Lespri a make diferans ki genyen ant sila yo ki gen so Bondye a, ak sila yo ki respekte yon fo jou repo. Lè eprèv la vini, yo va montre aklè ki sa mak bèt la ye. Se obsèvans dimanch. Sila yo ki, apre yo fin tande laverite a, kontinye konsidere jou sa a kòm sen, pote siyati nonm peche a, li menm ki te panse pou l chanje tan ak lalwa.” Bible Training School, 1 Desanm 1903.

Paviyon san karannkatriyèm mil la, lè yo rele yo monte nan syèl la nan chapit onz nan Revelasyon an, yo rele yo dabò sòti ann Ejip, ki se kote yo te touye yo. Yon vwa ki soti nan dezè a rele yo sòti ann Ejip, pou yo ta vin siy pou ouvriye onzyèm èdtan yo. Rezireksyon yo an 2024 la reprezante tou kòm yon nesans, epi kòm yon reveye, selon ki ilistrasyon y ap idantifye. An tèm de yon nesans, se yo menm ki akonpli parabòl dis vyèj yo; e nan sans sa a, nesans yo se yon nesans vyèj, epi se yo menm ki siy la.

Setyèm Siy Delimitasyon Mesi a se 2024

Koulye a, tout bagay sa yo te rive, pou sa te ka akonpli sa Senyè a te pale pa mwayen pwofèt la, ki di: Gade, yon vyèj va ansent, epi l ap fè yon pitit gason; epi yo va rele non li Emanyèl; sa ki tradui vle di: Bondye avèk nou. Matye 1:22, 23.

Prediksyon

Se poutèt sa, Senyè a li menm va ban nou yon siy; Gade, yon vyèj va vin ansent, li va fè yon pitit gason, e li va rele non li Emannwèl. Ezayi 7:14.

Te gen siy nan istwa Moyiz ak Kris la, menm jan te gen siy nan istwa Millerit la. Nan dènye jou yo, Advantis Laodiseyen an pral ap chèche yon siy, e sèl siy li se siy Jonas la. Genyen tou yon siy pou moun ki resisite an 2024 yo. Siy pa yo se “sèt fwa” Levitik vennsis la.

Sa a va sèvi ou kòm yon siy: ane sa a nou pral manje sa ki pouse poukont li; nan dezyèm ane a, sa ki leve nan menm rasin lan; epi nan twazyèm ane a, nou va simen, nou va rekòlte, nou va plante jaden rezen, epi nou va manje fwi yo. Epi rès moun ki chape nan kay Jida a va pran rasin ankò anba, epi yo va pote fwi anlè. Paske se nan Jerizalèm yon rès va soti, ak moun ki chape yo soti sou mòn Siyon an; se zel Senyè ki gen tout lame yo ki va fè sa. 2 Wa 19:29–31.

Epi si nou ta di: Kisa n ap manje setyèm ane a? Men nou p ap simen, ni nou p ap ranmase rekòt nou an. Lè sa a, m ap bay lòd pou benediksyon mwen repoze sou nou nan sizyèm ane a, e li va pwodui fwi pou twa ane. N a simen wityèm ane a, epi n ap manje toujou nan ansyen rekòt la jouk nevyèm ane a; jouk fwi li yo antre, n ap manje nan ansyen rezèv la. Levitik 25:20–22.

Moun ki chape yo, yo reprezante tou kòm rebite Izrayèl yo, e se frè pa yo menm ki te rayi yo ki te mete yo deyò. Frè yo te mete yo deyò, paske yo te rayi yo poutèt yo pa t kapab demanti verite saba a, jan “sèt fwa” Moyiz la reprezante l.

Senyè a ap rebati Jerizalèm; li rasanble moun pèp Izrayèl yo yo te gaye toupatou. Sòm 147:2.

Senyè a te kòmanse rasanble rès la an Jiyè 2023, epi rès la se “rejte yo” nan Izrayèl. An Jiyè 2023, Li lonje men Li yon dezyèm fwa pou rasanble rejte Li yo. Li te lonje men Li an 1849 yon dezyèm fwa, anvan limyè omega Moyiz la sèt fwa an 1856. Limyè alfa a te reprezante pa premye dekouvèt pwofetik Miller la—sèt fwa Moyiz la.

Epi nan jou sa a, pral gen yon rasin Izayi, ki va kanpe kòm yon banyè pou pèp yo; se li menm nasyon yo va chèche; e repo li va gen glwa. Epi sa pral rive nan jou sa a, Senyè a va lonje men li ankò, pou dezyèm fwa, pou rekipere rès pèp li a ki va rete a, soti nan Lasiri, ak Lejip, ak Patwòs, ak Kouch, ak Elam, ak Chineya, ak Amat, ak zile lanmè yo. Epi li va leve yon banyè pou nasyon yo, li va rasanble ekzile Izrayèl yo, epi li va reyini ansanm moun Jida yo ki te gaye yo, depi kat kwen latè. Ezayi 11:10–12.

Lè yo leve moun yo te rejte yo kòm siy la, se lè sa a yo pral rasanble travayè onzyèm èdtan yo, ki “ka sèlman avèti lè yo wè” “diferans ki genyen ant sila yo ki gen sele Bondye a, ak sila yo ki kenbe yon fo jou repo.” Siy pou travayè onzyèm èdtan yo se moun yo te rejte yo, epi siy MOUN yo te rejte yo, se mistè sa a: manje “ane sa a sa ki pouse pou kont li, epi nan dezyèm ane a sa ki pouse nan menm rasin nan; epi nan twazyèm ane a simen, rekòlte, plante jaden rezen, epi manje fwi yo.”

Mistè pasaj la se ke li reprezante “sèt tan” Levitik vennsenk ak vennsis. Saba repo tè a se yon eleman nan alyans lan ki idantifye ni benediksyon ni madichon an, selon si yo obsève oswa rejte repo setyèm ane a pou tè pwomiz la. Siy san karantkat mil yo se eleman pwomès alyans lan an twa dimansyon, ki reprezante pa Saba setyèm ane tè a. Verite fondamantal “sèt tan” yo idantifye youn nan twa eleman alyans lan ki pwomèt yon nouvo kè ak yon nouvo lespri, ansanm ak yon nouvo kò, epi tou yon tè pou yo viv ladan l.

Saba setyèm jou a se siy ki genyen ant Bondye ak pèp Li a, men saba setyèm jou sa a reprezante tou responsablite alyans yo te konfye ansyen Izrayèl. Yo te dwe pwotektè yo, depozitè Dis Kòmandman yo. Sè White klè lè li di Izrayèl modèn nan ane 1844, an aliyans ak ansyen Izrayèl, te vin depozitè pa sèlman Dis Kòmandman yo, men tou Pawòl pwofetik Bondye a.

“Bondye rele legliz Li nan tan sa a, menm jan Li te rele Izrayèl tan lontan an, pou l kanpe tankou yon limyè sou latè. Pa mwayen gwo kouto file verite a, mesaj premye, dezyèm, ak twazyèm zanj yo, Li separe yo ak legliz yo ansanm ak mond lan, pou mennen yo nan yon pwoksimite sakre avèk Li menm. Li fè yo tounen depozitè lalwa Li a, e Li konfye yo gwo verite pwofesi yo pou tan sa a. Menm jan ak pawòl sakre yo ki te konfye a Izrayèl tan lontan an, bagay sa yo se yon depo sakre ki dwe kominike bay mond lan. Twa zanj yo nan Revelasyon 14 la reprezante pèp ki resevwa limyè mesaj Bondye yo epi ki soti kòm ajan Li yo pou fè avètisman an sonnen nan tout longè ak lajè latè.” Testimonies, volim 5, 455.

Dis Kòmandman yo reprezante pa siy Saba setyèm jou a, epi lwa pwofesi yo reprezante pa Saba setyèm ane a. Advantis Setyèm Jou Laodise yo pral jwenn gwo anbarasman lè yo sote kite bato a epi yo kòmanse adore solèy la, men kòmandman Saba a yo te rejte an premye a se “sèt fwa” Moyiz la.

Pou pèp Bondye a ka genyen tè pwomiz la, yo dwe konprann epi soutni non sèlman Saba setyèm jou a, men tou Saba setyèm ane a. Advantis Lawodise a pa kapab demanti verite biblik sa a, menm si yo kouvri li ak manti. Se rasin rayisman yo a, ki mennen yo pou yo chase deyò sila yo ki pral tounen drapo a.

“Pifò nan fanmi papa m te vrèman kwè nan avènman an, e poutèt nou te rann temwayaj sou doktrin gloriye sa a, yon fwa yo te mete sèt nan nou deyò nan Legliz Metodis la. Nan moman sa a, pawòl pwofèt la te gen anpil anpil valè pou nou: ‘Frè nou yo ki te rayi nou, ki te mete nou deyò poutèt non Mwen, te di: Se pou Seyè a jwenn glwa; men li va parèt pou lajwa nou, epi yo menm yo va wont.’ Ezayi 66:5.”

“Depi lè sa a jouk rive nan mwa desanm 1844, lajwa mwen yo, eprèv mwen yo, ak desepsyon mwen yo te tankou sa yo te ye lakay chè zanmi Advantis mwen yo ki te bò kote m yo. Nan moman sa a, mwen te vizite youn nan sè Advantis nou yo, e nan maten an nou te mete nou ajenou bò lotèl fanmi an. Se pa t yon okazyon eksitan, e nou te sèlman senk ki te prezan, tout se te fanm. Pandan m t ap priye, pouvwa Bondye te vin sou mwen jan mwen pa t janm santi l anvan. Mwen te anvlope nan yon vizyon glwa Bondye, e mwen te sanble ap monte pi wo toujou, pi wo toujou soti sou tè a, epi yo te montre m yon pati nan vwayaj pèp Advantis la pou ale nan Vil Sen an, jan sa rakonte pi ba a.” Early Writings, 13.

Premye vizyon Ellen White te bay lè senk fanm, (ki t ap reprezante senk vyèj saj yo) te reyini ansanm apre frè yo ki te rayi yo te mete yo deyò. Yo te rayi yo poutèt doktrin Dezyèm Vini an, konsa sa t ap prefigire moun yo mete deyò nan dènye jou yo.

“Mwen te wè legliz nominal la ak Advantis nominal yo, menm jan ak Jida, t ap trayi nou bay Katolik yo pou yo jwenn enfliyans yo pou vin leve kont laverite a. Lè sa a, sen yo pral yon pèp ki pa parèt anpil, ti kras moun Katolik yo konnen; men legliz yo ak Advantis nominal yo ki konnen lafwa nou ak koutim nou yo (paske yo te rayi nou poutèt Saba a, paske yo pa t kapab demanti li) ap trayi sen yo epi denonse yo bay Katolik yo kòm moun ki meprize enstitisyon pèp la; sa vle di, yo kenbe Saba a epi yo meprize Dimanch.”

“Lè sa a, Katolik yo pral mande Pwotestan yo pou yo avanse, epi yo pral pibliye yon dekrè ki di tout moun ki pa vle obsève premye jou semèn nan, olye setyèm jou a, dwe touye. Epi Katolik yo, ki anpil anpil, pral kanpe bò kote Pwotestan yo. Katolik yo pral bay pouvwa yo bay imaj bèt la. Epi Pwotestan yo pral aji menm jan manman yo te aji anvan yo pou detwi sen yo. Men, anvan dekrè yo a rive pote oswa pwodui rezilta, sen yo pral delivre pa Vwa Bondye.” Spalding and Magan, 1, 2.

“Nominal” (vle di ann am sèlman), “Advantis yo, tankou Jida, t ap trayi nou bay Katolik yo.” Yo te fè sa paske “yo te rayi” moun ki te mete sou kote yo “poutèt Saba a.” Advantis nominal yo deklare yo obsève Saba setyèm jou a, kidonk sa pa kapab Saba yo fè referans avè l la. Yo rayi moun ki mete sou kote yo, paske yo konnen yo pa kapab demanti verite fondamantal sèt fwa Moyiz yo, ki te konpreyansyon alfa Eli a nan pèsonn William Miller.

«Dieu ne nous donne pas un message nouveau. Nous devons proclamer le message qui, en 1843 et 1844, nous a fait sortir des autres Églises.» Review and Herald, 19 janvier 1905.

«Tout mesaj yo te bay soti 1840 rive 1844 yo dwe vin pisan kounye a, paske gen anpil moun ki pèdi direksyon yo. Mesaj yo dwe ale nan tout legliz yo.» Manuscript Releases, volume 21, 437.

“Verite nou te resevwa an 1841, ‘42, ‘43, ak ‘44 yo, kounye a dwe etidye epi pwoklame.” Manuscript Releases, volim 15, 371.

“Avètisman an vini: Yo pa dwe pèmèt anyen antre ki ta deranje fondasyon lafwa a sou ki nou ap bati depi lè mesaj la te vini an 1842, 1843, ak 1844. Mwen te nan mesaj sa a, e depi lè sa a mwen te kanpe devan lemonn, fidèl ak limyè Bondye ban nou an. Nou pa gen entansyon retire pye nou sou platfòm kote yo te mete yo pandan, jou apre jou, nou t ap chèche Senyè a ak lapriyè serye, ap chèche limyè. Èske nou panse mwen ta ka abandone limyè Bondye ban mwen an? Li dwe tankou Wòch Laj yo. Li te gide m depi lè yo te ban mwen li.” Review and Herald, 14 avril 1903.

Jida pa yon senbòl Sanedren an ki te fòme ak Sadiseyen ak Farizyen; Jida te youn nan douz disip yo. Li te youn nan lamarye alyans lan, ke Kris t ap pral marye nan Pannkòt. Trayizon kont moun ki andeyò yo soti nan Jida, legliz Advantis Setyèm Jou lawodiseyen an. Yo reprezante pa anpil senbòl, tankou Levit yo, ke Mesaje Alyans lan rejte nan Malachi twa. Levit yo separe nan pirifikasyon sa a, e kantite yo se 25, kit yo fidèl kit yo enfidèl. Levit yo pirifye davans anvan yo leve yo kòm yon ofrann, menm jan sa te ye nan tan lontan yo.

Epi li pral chita tankou yon rafinè ak yon moun k ap pirifye ajan; li pral pirifye pitit gason Levi yo, epi li pral pase yo nan dife tankou lò ak ajan, pou yo ka ofri bay Senyè a yon ofrann nan lajistis. Lè sa a, ofrann Jida ak Jerizalèm lan pral fè Senyè a plezi, tankou nan tan lontan, tankou nan ane pase yo. Malaki 3:3, 4.

Levit yo se ofrann lan, paske yo reflete karaktè Kris la avèk pèfeksyon, li menm ki gran ofrann lan. Lè vennsenk Levit sa yo leve kòm yon ofrann, vennsenk fo Levit yo ap bese devan solèy la nan Ezekyèl 8.

Judas pa sèlman reprezante yon Levit mechan, men li se tou yon prèt mechan ki te prepare pandan trant ane, jan sa reprezante pa trant pyès ajan Judas yo.

Apre sa, Jida, ki te trayi li a, lè li wè yo te kondane li, li vin gen remò, epi li pote tounen trant pyès ajan yo bay chèf prèt yo ak ansyen yo, li di: Mwen peche, paske mwen trayi san inosan an. Epi yo di li: Sa sa fè nou? Gade sa ou menm. Epi li jete pyès ajan yo nan tanp lan, li ale, epi li pann tèt li. Matye 27:3–5.

Trant pyès ajan Jida te voye jete yo reprezante Mesaje Alyans lan k ap voye jete (pirifye) salte a (fo ajan an) nan Malachi twa. Mechanste prètriz sa a te reprezante pa rebelyon Kora, Datan ak Abiram ansanm ak rebèl yo nan 1888. Mechan prètriz la vale nèt lè Etazini, bèt ki soti sou tè a, louvri bouch li. Apre sa, dife detwi disip yo pandan efizyon konplè lapli dèyè a, ki kòmanse nan lwa dimanch la.

Nesans nesans vyèj la nan epòk Kris la reprezante nesans vyèj saj yo nan dènye jou yo. Nan peryòd sa a, Sannedren an, legliz Advantis Setyèm Jou Lawodiseyen an, pral chèche yon nesans, men li pap kapab wè sèl nesans yo bay Lawodiseya. Nesans pou gwo foul la, travayè onzyèm èdtan yo, se wè gason ak fanm k ap obsève Saba setyèm jou a pandan peryòd eprèv lwa dimanch lan. Nesans rès la nan konfli yo ak ansyen pèp alyans lan se Saba setyèm ane a, ki reprezante fondasyon Advantis la jan yo idantifye li kòm poto santral toude tab sakre Abakik yo. Nesans yo bay Advantis Lawodiseyen an se nesans Jonas la, ki adrese nan dyalòg ant Kris ak Pyè.

Lè Jezi rive nan rejyon Sezare Filip, li mande disip li yo, li di: Ki moun lèzòm di mwen menm, Pitit lòm nan, ye? Yo reponn li: Gen kèk ki di ou se Jan Batis; gen lòt ki di Eli; epi lòt ankò di Jeremi, oswa youn nan pwofèt yo. Li di yo: Men nou menm, ki moun nou di mwen ye?

Epi Simon Pyè reponn, li di: Ou se Kris la, Pitit Bondye vivan an. Jezi reponn, li di l: Benediksyon pou ou, Simon, pitit Jona; paske se pa chè ak san ki te revele ou sa, men se Papa m ki nan syèl la. E mwen menm tou, mwen di ou: ou se Pyè, e se sou wòch sa a m ap bati legliz mwen an; pòtay lanfè yo p ap gen pouvwa sou li. M ap ba ou kle wayòm syèl la; e tou sa ou va mare sou tè a va mare nan syèl la; e tou sa ou va demare sou tè a va demare nan syèl la.

Lè sa a, li te bay disip li yo lòd pou yo pa di pèsonn ke se li menm Jezi, Kris la. Matye 16:13–20.

Siy pou Sanedren an, e poutèt sa Advantis la, se siy Jonas la. Simon Baryona parèt nan pasaj la kòm yon senbòl yon nonm alyans, paske non li pral chanje. Non Abram te chanje lè alyans lan te fèt. Non Sòl te chanje pou Pòl. Non Jakòb te chanje pou Izrayèl. Twa temwen sa yo tabli ke lè non yon pèsonaj biblik chanje, li reprezante yon nonm alyans, e konsa li sèvi kòm tip dènye pèp alyans lan, ki se san karannkat mil yo. Twa temwen sa yo tabli tou ke non yon nonm alyans reprezante senbòl pwofetik ki asosye ak moun ki gen non chanje a. Sòl vle di “chwazi,” paske li te chwazi pou pote levanjil la bay moun lòt nasyon yo. Non li te chanje pou Pòl, ki vle di piti, paske nan pwòp je pa li li te pi piti nan apot yo, paske li te pèsekite legliz Bondye a. Jakòb, sila a ki pran plas lòt moun nan, te chanje ni nan non ni nan eksperyans pou l vin yon moun ki genyen batay la, jan Izrayèl vle di sa. Non Pyè te Simon, ki vle di yon moun ki tande; epi Baryona, ki vle di pitit Jonas.

Pyè ap reprezante dènye jenerasyon Jonas la, paske li te pitit gason Jonas. Jonas vle di “kolonb,” epi Simon se sila a ki te tande mesaj kolonb la; epi Simon Bàjona te tande mesaj sou lonksyon Jezi a, lè Li te batize e Li te vin Jezikri, e Sentespri a te desann sou fòm yon kolonb. Mesaj Jonas la se te mesaj kolonb la, ki te reprezante lonksyon Jezi avèk pisans nan batèm Li. Mesaj Jonas la te reprezante tou nan lefèt ke Jonas te pase twa jou nan vant yon balèn. Twa jou sa yo se twa jou ki soti nan Pak rive nan fèt premye fwi yo, ki sèvi kòm tip batèm Kris la ak tan Jonas te pase nan vant balèn nan.

Siy Jonas la se siy onksyon Kris la nan batèm Li a, ki se yon tip desant zanj Revelasyon dizwit la nan dat 11/9. 11/9 te kòmanse yon pwosesis eprèv an twa etap, jan sa reprezante pa twa jou Jonas yo. Twa etap sa yo ilistre tou nan istwa Millerit la. 11 dawou 1840 te make eprèv premye zanj lan, 19 avril 1844 eprèv dezyèm zanj lan, epi 22 oktòb 1844 twazyèm eprèv la. Twa etap sa yo reprezante 11/9, 18 jiyè 2020, ak lwa dimanch la.

Nan moman lwa dimanch lan, Jonas krache sòti nan bouch yon pwason, egzakteman kote Kris la ap krache Laodise soti nan bouch Li, ki se menm kote bourik Balaam nan louvri bouch li epi li pale, ki se menm kote Zakari, papa Jan Batis la, pale, epi se la tou Etazini pale tankou yon dragon. Lè sa a, Jonas bay dènye avètisman an bay mond lan kòm senbòl moun ki te resisite avèk Moyiz ak Eli an 2024. Nanm sa yo te mouri nan lari Sodòm ak Lejip, epi apre sa yo resisite kòm lame pwisan Ezekyèl la. Lè yo resisite, yo vin tounen siy Jonas la, paske li reprezante moun ki te mouri epi ki resisite pou bay dènye mesaj la bay Niniv. Jonas nan vant balèn nan, Danyèl nan twou lyon yo, Jan nan chodyè lwil k ap bouyi a, reprezante san karannkat mil yo ki te fè eksperyans yon lanmò ak yon rezirèksyon senbolik. Onksyon an nan 9/11 jouk rive nan rezirèksyon lame pwisan Ezekyèl la reprezante batèm Kris la jouk rive nan rezirèksyon pa Li.

Farizyen yo ansanm ak Sadiseyen yo vini, epi, pou tante li, yo mande l pou l montre yo yon siy ki soti nan syèl la. Men li reponn, li di yo: Lè aswè rive, nou di: Tan an pral bèl, paske syèl la wouj. Epi nan maten, nou di: Jodi a tan an pral move, paske syèl la wouj e li fè nwa. Ipokrit nou ye, nou konnen kijan pou nou disène aparans syèl la; men èske nou pa ka disène siy tan yo? Yon jenerasyon mechan ak adiltè ap chèche yon siy; men yo p ap ba li okenn siy, eksepte siy pwofèt Jonas la. Epi li kite yo, li ale. Matye 16:1–4.

Pi gwo mirak la ki te kouwone tout lòt yo se te rezirèksyon Laza.

“Nan reta vini Li kot Laza, Kris ti annan en bi mizerikord anver bann ki pa ti resevwar Li. I ti tarde, afin ki, par relev Laza parmi bann mor, I kapab donn son pep tet-dir e enkredil ankor en lot levidans ki vreman Li menm ‘rezireksyon e lavi.’ I pa ti anvi abandonn tou lespwar pour sa pep-la, sa bann pov mouton perdi dan lakaz Izrael. Son leker ti pe kase akoz zot lenteperans. Dan son mizerikord, I ti deside donn zot ankor en lot levidans ki Li ti Restoratir, Sa Enn ki li tousel ti kapab fer lavi ek limortalite vin manifeste. Sa ti pou en levidans ki bann pret pa ti kapab malentèprete. Se sa rezon pour son retar pour al Betani. Sa mirak siprem, relevman Laza, ti pou met sele Bondye lo son travay e lo son deklarasyon divinite.” The Desire of Ages, 528, 529.

Kris te ret tann Li resisite Laza, e Laza pa t zis “mirak ki pe kouronn tou”, li ti osi “selo” lor travay Bondye. Dan pasaj-la, sign Zonas se sel sign pou sa zenerasion adilter ek move-la. Li inportan pou trouve ki moman prosesis met selo-la bien presi. Dan pasaj ki nou pe aborde kot nom Pier finn sanze, li fer nou kone ki depi sa moman-la an avan Zezi koumans revel ki bizin met Li amor; me dan dernie verse ki Matye anrezistre, li ekrir: “Then charged he his disciples that they should tell no man that he was Jesus the Christ.” Apre, dan verse ki swiv touswit, li anrezistre: “From that time forth began Jesus to shew unto his disciples, how that he must go unto Jerusalem, and suffer many things of the elders and chief priests and scribes, and be killed, and be raised again the third day.”

Pasyaj la kòmanse avèk Jezi k ap mande kiyès lèzòm panse Li ye, epi ansuit ak yon kestyon swivi kote Li te mande disip yo kiyès yo menm yo te panse Li ye.

Lè Jezi te rive nan rejyon Sezare Filipi, li mande disip li yo, li di: Kilès lèzòm di mwen menm, Pitit lòm nan, mwen ye? Epi yo di: Gen ladan yo ki di ou se Jan Batis; lòt yo, Eli; epi lòt ankò, Jeremi, oswa youn nan pwofèt yo. Li di yo: Men nou menm, kilès nou di mwen ye? Matye 16:13–15.

Lè Pyè reponn, li idantifye Jezi kòm Kris la ak Pitit Bondye vivan an. Mo Kris la se mo grèk ki koresponn ak mo ebre Mesi a. Jezi poze kestyon konsènan kiyès Li ye, epi Li mennen disip yo rive nan verite ke Li se Mesi a, men imedyatman Li fè yo konnen yo pa dwe di pèsonn sa. Depi lè sa a, Li te kòmanse anseye ke Li t ap akonpli venntwa waymark yo nan twa dènye chapit Matye yo, men sa te yon nesesite pou verite ki asosye ak Kris la te devwale etap pa etap.

N ap kontinye ak siy referans Mesi sa yo nan atik k ap vini an.

Lumière Alpha du troisième ange

“Nan sezon otòn 1846 la nou te kòmanse obsève Saba Bib la, epi anseye li ak defann li. Se pandan m t ap fè yon vizit New Bedford, Massachusetts, pi bonè nan menm ane a, yo te premye atire atansyon m sou Saba a. Se la mwen te vin konnen Ansyen Joseph Bates, ki depi byen bonè te anbrase lafwa adventis la, e ki te yon travayè aktif nan kòz la. Ansyen B. t ap kenbe Saba a, e li te ensiste sou enpòtans li. Mwen pa t santi enpòtans li, e mwen te panse Ansyen B. te nan erè lè li t ap mete plis anfaz sou katriyèm kòmandman an pase sou lòt nèf yo. Men, Senyè a te ban mwen yon vizyon sou tanp Bondye a nan syèl la. Tanp Bondye a te louvri nan syèl la, epi yo te montre m lach Bondye a, ki te kouvri ak propisyatwa a. De zanj te kanpe, youn nan chak bout lach la, ak zèl yo louvri sou propisyatwa a, e figi yo te vire nan direksyon li. Zanj ki t ap akonpaye m nan te fè m konnen sa yo te reprezante tout lame selès la k ap gade avèk yon lakrentans respè devan lwa sen an ki te ekri pa dwèt Bondye. Jezi leve kouvèti lach la, epi mwen te wè tab wòch yo sou ki Dis Kòmandman yo te ekri. Mwen te sezi lè mwen te wè katriyèm kòmandman an nan mitan menm dis prensip yo, ak yon won limyè dous ki t ap antoure li. Zanj lan te di: ‘Se sèl kòmandman pami dis la ki defini Bondye vivan an, ki te kreye syèl la ak tè a ak tout sa ki ladan yo. Lè fondasyon tè a te poze, lè sa a fondasyon Saba a te poze tou.’” Temwayaj yo, volim 1, 75.

Limyè Omega twazyèm zanj lan

“Moun ki gen kominyon ak Bondye ap mache nan limyè Solèy Jistis la. Yo pa derespekte Redanmtè yo lè yo kòwonp chemen yo devan Bondye. Limyè syèl la klere sou yo. Pandan yo ap pwoche bò fen istwa tè sa a, konesans yo genyen sou Kris, ak sou pwofesi ki gen rapò ak li, ap ogmante anpil. Yo gen yon valè enfini nan je Bondye; paske yo ini avèk Pitit li a. Pou yo menm, pawòl Bondye a gen yon bote ak yon dousè ki depase tout bagay. Yo wè enpòtans li. Verite a ap devwale devan yo. Doktrin enkarnasyon an kouvri ak yon reyonman dou. Yo wè ke Ekriti yo se kle ki louvri tout mistè epi ki rezoud tout difikilte. Moun ki pa t vle resevwa limyè a epi mache nan limyè a p ap kapab konprann mistè ladivyinite a, men moun ki pa t ezite pran kwa a epi swiv Jezi, va wè limyè nan limyè Bondye a.” The Southern Watchman, 4 avril 1905.