Levitik venntwa a prezante fèt prentan yo ak fèt otòn yo, e reprezantasyon fèt sa yo se yon bagay ki pwofon selon Bondye ni nan estrikti a, ni nan alinyasyon pafè ant estrikti kòmansman yo ak estrikti fen yo anndan estrikti jeneral la. Fèt prentan yo ak fèt otòn yo aliyen youn ak lòt. Chapit la rann temwayaj konsènan Palmoni, bèl Moun ki konte a, ankò e ankò. Chapit la, avèk solidite ak bèl mèvèy, konekte ak mesaj dènye jou yo konsènan san karant-kat mil yo.

Nimewo “23” la reprezante ekspyasyon an, ki se inyon Divinite a ak limanite a. Non Levitik la reprezante prètriz san karant-kat mil yo, paske tout pwofèt yo pale konsènan dènye jou yo, epi prèt dènye jou yo se sila Pyè idantifye kòm yon prètriz sen. Prètriz sen Pyè a se saj yo ki konprann ogmantasyon konesans lan ki pwodui mesaj Rèl Minwi a. Moun sòt yo, oubyen mechan yo jan Danyèl idantifye yo, rejte ogmantasyon konesans lan, epi Oze fè nou konnen se poutèt sa yo rejte yo kòm prèt.

Pèp mwen an peri faute konesans; paske ou rejte konesans, mwen menm tou m ap rejte ou, pou ou pa sèvi m ankò kòm prèt; paske ou bliye lalwa Bondye ou a, mwen menm tou m ap bliye pitit ou yo. Plis yo te vin anpil, se plis yo peche kont mwen; se poutèt sa m ap chanje glwa yo an wont. Oze 4:6, 7.

Bwè yo nan Efrayim yo, ke Ezayi rele tou “kouwòn laglwa a,” wè laglwa yo tounen “wont.” Oze idantifye klèman ke sila yo ki rejte ogmantasyon konesans la nan dènye jou yo se legliz Advantis Setyèm Jou Laodise a, paske li te ekri: “Pèp mwen an.” Pèp li a pral rejte kòm prèt, e sa rive nan dènye, katriyèm jenerasyon an, paske Li gen pou bliye pitit yo; epi pitit yo reprezante dènye jenerasyon an.

Atonman an```

Tit “Leviticus 23” la vle di “ekspyasyon prètriz san karannkat mil yo.” Verite sa a ka dedwi senpleman nan non liv la ansanm ak nimewo chapit la. Ekspyasyon an, ke Levitik venn-twa trete a, vle di “vin fè youn,” e li idantifye konbinezon Divinite ak limanite. Konbinezon sa a reprezante pa yon kantite senbòl nan Pawòl Bondye a, youn ladan yo se ke tanp imen an dwe ini ak Tanp diven an.

Tanp imen an gen yon estrikti ki fèt ak “23” kwomozòm gason ak “23” kwomozòm fi. Pyè idantifye prètriz san karannkat mil yo kòm yon “kay espirityèl.” Kwomozòm sa yo ini ansanm menm jan ak yon gason ak yon fi; e sa Bondye mete ansanm, pèsonn pa dwe separe. Maryaj la se yon lòt senbòl inyon an kòm youn. Levitik “23” vle di konbinezon tanp Gran Prèt selès la avèk tanp prèt yo, ki se san karannkat mil yo.

Venndezyèm Vèsè

Fèt prentan yo nan Levitik venn-twa reprezante nan premye venn-de vèsè chapit la, epi fèt otòn yo reprezante nan dènye venn-de vèsè chapit la. Dènye vèsè a se vèsè karann-kat, yon senbòl 1844, lè Jou Ekspyasyon antitipik la te kòmanse sou dizyèm jou setyèm mwa a, nan akonplisman Levitik venn-twa. Chapit venn-twa a divize an de peryòd venn-de vèsè; toude peryòd venn-de vèsè sa yo konekte lojikman paske yo se fèt, men yo separe lojikman tou pa ministè Kris la nan lakou a ak nan Kote Sen an, ki reprezante pa prentan an, epi pa ministè li nan Kote Ki Pi Sen an, ki reprezante pa otòn nan.

22

Toude fèt prentan yo ak fèt otòn yo reprezante pa vennde vèsè, epi vèsè sa yo aliyen ak temwayaj alfabè ebre a, ki gen “22” lèt. “22” se yon dim nan “220”, ki se yon senbòl konbinezon Divinite ak limanite. “220” reprezante kòmansman ni 2,520 ane dispèsyon Jida a, ni 2,300 ane yo jouk rive Jou Ekspyasyon an. Pwen depa 2,520 ane yo te 677 av. J.-K., epi pwen depa 2,300 ane yo te 457 av. J.-K.; konsa sa idantifye de san ven ane kòm lyen ant pwofesi sou pilonnen lame Bondye a ak pwofesi sou pilonnen Tanp Bondye a. Toude pwofesi sa yo te fini lè Jou Ekspyasyon antitipik la te rive, 22 oktòb 1844.

Nan dat sa a, travay Kris la pou l te ini tanp imen an ak Tanp Diven an te kòmanse, e nan moman sa a, ni Habakkuk 2:20 ni Jan 2:20 te akonpli. Habakkuk te fè konnen Diven an te lè sa a nan Kote ki Pi Sen an, epi Jan te ekri ke tanp Millerit la, ki te gen pou l antre pa lafwa nan Kote ki Pi Sen sa a, te fin konplete peryòd karant-sis ane a, ki te make leve tanp imen Millerit la soti 1798 rive 1844. Istwa “46” ane yo, ki fèt ak “23” ak “23”, reprezante pa travay William Miller, ki te premye kòmanse prezante mesaj istwa sa a an 1831, “220” ane apre piblikasyon Bib King James la. Pawòl Diven an, ki te pibliye an 1611, te ini ak yon mesaje imen “220” ane pita, an 1831. Ni fèt prentan yo ni fèt otòn yo reprezante pa “22” vèsè.

Venndeux vèsè ki gen de liy sou menm sijè a mande, nan sans pwofetik, pou yo poze premye venndeux vèsè yo anlè venndeux vèsè ki vin apre yo. Lè yo aliyen de liy sa yo nan fason sa a, yo mete ansanm travay ki fèt nan lakou a ak nan kote ki sen an, jan fèt prentan yo reprezante l, ak travay Kris la nan Kote ki Trè Sen an. Sou nivo pwofetik sa a, sa reprezante inyon de tanp yo, ki montre travay Kris la nan fè youn.

Lè yo mete vèsè youn rive vennnde an an paralèl ak vèsè vennntwa rive karannkat la, yon liy pwofetik tabli, e vennnde lèt alfabè ebre a rann temwayaj sou li, ansanm ak senbolis nimewo “22” a reprezante, epi tou ak senbolis fèt yo reprezante, an akonpayman ak akonplisman fèt sa yo nan istwa sakre.

Kòmansman fèt prentan yo idantifye dabò Saba setyèm jou a, epi fen fèt otòn yo idantifye Saba setyèm ane a. Kris la, kòm Alfa ak Omega, te plase Saba a nan kòmansman ak nan fen de temwen “22” yo sou liy prètriz san karannkat mil yo.

Saba jou setyèm lan te limyè espesyal la nan kòmansman Jou Ekspyasyon antitipik la an 1844, e limyè saba setyèm ane a se limyè a nan fen an. Saba jou setyèm lan te tou premye asanble sen an nan Levitik “23,” menm jan saba setyèm ane a se dènye asanble sen an nan chapit la. Saba a se alfa ak omega liy prèt la nan chapit “23.” Premye saba a, sètadi saba jou setyèm lan, se alfa prètriz san karannkat mil yo, e dènye saba a, sètadi saba setyèm ane a, se omega prètriz san karannkat mil yo.

“Moun ki gen kominyon ak Bondye ap mache nan limyè Solèy Jistis la. Yo pa dezonore Redanmtè yo lè yo kòwonp chemen yo devan Bondye. Limyè syèl la klere sou yo. Pandan yo ap pwoche bò fen istwa tè sa a, konesans yo sou Kris la, ak sou pwofesi ki gen rapò ak li, ogmante anpil. Yo gen yon valè enfini nan je Bondye; paske yo nan inite ak Pitit li a. Pou yo, pawòl Bondye a gen yon bote ak yon douchè ki depase tout mezi. Yo wè enpòtans li. Verite a devwale devan yo. Doktrin enkarnasyon an kouvri ak yon dou reyon limyè. Yo wè ke Lekriti a se kle ki louvri tout mistè epi ki rezoud tout difikilte. Moun ki pa t vle resevwa limyè a epi mache nan limyè a pap kapab konprann mistè pyete a; men moun ki pa t ezite pran kwa a epi suiv Jezi, yo va wè limyè nan limyè Bondye a.” The Southern Watchman, 4 avril 1905.

Isit la a, “près de la clôture de l’histoire de cette terre,” à la fin du Jour antitypique des Expiations, la “doctrine de l’incarnation” est revêtue d’une douce radiance, comme le fut la doctrine du sabbat du septième jour au commencement du Jour antitypique des Expiations.

“Jezi leve kouvèti lach la, epi mwen te wè tab wòch yo sou yo te ekri Dis Kòmandman yo. Mwen te sezi lè m te wè katriyèm kòmandman an nan sant menm dis presèp yo, avèk yon dou alo limyè ki t ap antoure l. Zanj lan di: ‘Se sèl youn nan dis yo ki defini Bondye vivan an ki te kreye syèl la ak tè a ansanm ak tout bagay ki ladan yo. Lè fondasyon tè a te poze, se lè sa a fondasyon Saba a tou te poze.’” Testimonies, volim 1, 75.

Saba setyèm jou a, ki se yon “fondasyon,” kòmanse Levitik “23”, epi saba setyèm ane a fini temwayaj prèt yo jan sa reprezante pa fèt prentan ak fèt otòn yo. Saba setyèm ane a reprezante tanp ki bati sou fondasyon an. Saba setyèm ane a nan fen an reprezante pa 2,520 la, menm jan saba setyèm jou a reprezante pa 2,300 la. Saba setyèm ane a reprezante “doktrin enkarnasyon an.” Saba setyèm jou a se siy Kreyatè a, epi saba setyèm ane a se siy Divinite ini ak limanite.

Alinye Liy yo

Lè nou aliyen fèt prentan yo ak fèt otòn yo nan Levitik venntwa, fèt Delivrans lan suiv nan jou apre a pa fèt pen san ledven an ki dire sèt jou, epi fèt premye fwi yo vini nan jou apre kòmansman fèt pen san ledven an ki dire sèt jou a. Twa etap siy nan twa jou.

Peryòd sèt jou ki fòme fèt pen san ledven an kòmanse avèk yon asanble sen, epi li fini menm jan an. Jou apre fèt pen san ledven an kòmanse, fèt premye fwi yo rive, e li gen ladan l ofrann premye fwi lòj prentan an. Pannkòt, yo rele tou fèt semèn yo, fèt senkant jou apre fèt premye fwi yo, ki make kòmansman yon peryòd sèt semèn ki fini sou karant-nevyèm jou a, epi apre sa vini Pannkòt, sa vle di senkant.

Delivrans kòmanse nan aswè katòzyèm jou a. Delivrans pa yon asanble sen.

Lè sa a, nan kenzyèm jou a, fèt pen san ledven an, ki dire sèt jou, rive. Premye jou a ak dènye jou a nan fèt sèt jou sa a se konvokasyon sen.

Nan demen an, sèzyèm jou a, jou premye fwi yo, rive. Lè sa a, sèt semèn yo ki make pa fèt Pannkòt la kòmanse, epi Pannkòt se youn nan sèt asanble sen yo ki reprezante nan fèt prentan ak fèt otòn yo. Premye fwi yo pa yon asanble sen.

Lè sa a, nan premye jou setyèm mwa a, fèt twonpèt yo se yon sen asanble.

Jou Ekspyasyon an, sou dizyèm jou setyèm mwa a, se yon asanble sen, men se pa yon fèt.

Premye jou fèt Tant Randevou yo se yon asanble sen. Apre fèt la ki dire sèt jou, gen wityèm jou tant yo, byenke wityèm jou a konsidere kòm andeyò peryòd fèt yo reprezante. Wityèm jou sa a se yon asanble sen.

Sa egal ak sèt asanble sen lè ou mete ladan l Saba setyèm jou a ki entwodui fèt yo. Sèt asanble sen ak sèt fèt, byenke yo aliyen yon fason diferan de asanble sen yo. Premye ak dènye waymark yo se Saba, premye a pou jou a, answit dènye a pou ane a. Anndan fèt yo ki idantifye ant Saba alfa ak omega yo, gen sèt fèt ak senk asanble sen. Si ou mete ladan l Saba alfa setyèm jou a ak Saba omega setyèm ane a, ou gen sèt asanble sen ak sèt fèt. Li konprann ke uityèm jou Tant Randevou yo pa fè pati fèt yo, epi li kreye enigm uityèm nan ki sòti nan sèt la. Pwen m ap idantifye isit la se ke Jezi, kòm Palmoni, te òganize varyasyon chif yo anndan chapit “23” a yon fason ki absoliman etonan.

Prentan

Fèt prentan yo gen ladan yon peryòd fèt sèt jou pen san ledven, ki gen yon konvokasyon sen alfa nan kòmansman an ak yon konvokasyon sen omega nan fen an. Pannkòt se twazyèm konvokasyon sen nan fèt prentan yo. Pannkòt vini apre yon peryòd sèt semèn, ki fini ak yon fèt nan senkantyèm jou a. Fèt prentan yo make pa kat jou fèt ak twa peryòd. Pak, Pen san ledven, Premye fwi ak Pannkòt se kat jou fèt yo, epi twa peryòd yo se sèt jou pen san ledven yo, karannèf jou ki vini anvan epi ki gen ladan senkantyèm jou Pannkòt la, ak twa premye jou yo ki se yon peryòd ki gen twa etap ladan l.

Premye ofrann premye fwi nan peryòd Pak la koresponn ak premye ofrann premye fwi nan jou Pannkòt la; ofrann premye fwi lòj yo nan peryòd twa jou Pak la, ak premye ofrann premye fwi ble a nan Pannkòt, nan fen sezon Pannkòt la ki dire karantnèf, oubyen — senkant jou.

Chit tonbe

Fèt sezon otòn yo kòmanse avèk yon jou fèt espesifik ki inisye yon peryòd dis jou ki mennen nan jijman. Senk jou apre jijman an, gen yon fèt sèt jou, kote premye ak dènye jou nan sèt jou yo idantifye kòm asanble sen. Depi kenzyèm jou a jouk rive venn-dezyèm jou a, yo selebre Fèt Tant yo, epi apre sa, nan venn-twazyèm jou a, yo make Saba peyi a.

Lè nou pran fèt sezon otòn yo epi nou mete yo sou tèt fèt sezon prentan yo, nou genyen de liy ki toude reprezante pa vennde vèsè; konsa, yo reprezante pa vennde lèt alfabè ebre a. Lè sa fèt, premye repè a se asanble sen Saba setyèm jou a, epi dènye repè a se asanble sen Saba setyèm ane a.

Epi nan kenzyèm jou setyèm mwa a, lè nou fin ranmase fwi peyi a, n’a selebre yon fèt pou Senyè a pandan sèt jou: premye jou a va yon saba, epi wityèm jou a va yon saba. Levitik 23:39.

Pannkot te premye lapli a, epi Tabènak yo se dènye lapli a. Debòdman Sentespri a nan Pannkot te reprezante pa yon jou, epi debòdman Tabènak yo reprezante a se yon peryòd ki rive nan fen li, epi apre sa vini yon Saba, sa vle di wityèm jou a, apre sèt jou yo. Saba ki swiv dènye manifestasyon debòdman Sentespri a reprezante Saba tè a, lè li repoze pandan mil an.

“Nan tan detrès la, nou tout te kouri kite vil ak bouk yo, men mechan yo t ap pousuiv nou; yo te antre nan kay sen yo ak nepe nan men yo. Yo te leve nepe a pou yo touye nou, men li te kase, epi li te tonbe san fòs tankou yon pay. Lè sa a, nou tout te rele lajounen kou lannuit pou delivrans, e rèl la te monte devan Bondye. Solèy la leve, epi lalin nan te rete kanpe. Larivyè yo te sispann koule. Nwaj nwa, lou, te parèt epi yo te frape youn ak lòt. Men, te gen yon sèl kote klè, yon plas glwa ki te byen tabli, kote vwa Bondye te soti tankou bri anpil dlo, e li te souke syèl la ak tè a. Syèl la te louvri epi li te fèmen, epi li te nan gwo boulvès. Mòn yo te tranble tankou yon wozo nan van an, epi yo te voye wòch dechire toupatou. Lanmè a te bouyi tankou yon chodyè, epi li te voye wòch sou tè a. E pandan Bondye t ap di jou a ak lè vini Jezi a epi t ap remèt alyans etènèl la bay pèp Li a, Li te di yon fraz, epi apre sa Li te fè yon poz, pandan pawòl yo t ap woule atravè tè a. Izrayèl Bondye a te kanpe, je yo fikse anlè, yo t ap koute pawòl yo pandan yo t ap soti nan bouch Jewova epi yo t ap woule atravè tè a tankou gwo kout loraj ki pi fò. Sa te teribman solanèl. E nan fen chak fraz sen yo t ap rele: ‘Glwa! Alelouya!’ Vizaj yo te klere ak glwa Bondye; e yo te briye ak glwa a, menm jan ak figi Moyiz lè li te desann soti Sinayi. Mechan yo pa t kapab gade yo poutèt glwa a. E lè benediksyon ki p ap janm fini an te pwononse sou moun ki te onore Bondye lè yo te kenbe Saba Li a sen, te gen yon gwo rèl viktwa sou bèt la ak sou estati li a.”

“Lè sa a, Jibile a te kòmanse, lè peyi a te dwe repoze.” Early Writings, 34.

Jibile a se senkantyèm ane a, apre sèt sik sèt ane, sa ki koresponn ak 49 jou ki mennen nan senkantyèm jou Pannkot la. Lè yo mete liy fèt lotòn yo ansanm ak fèt prentan yo, gen 49 jou ki mennen nan Pannkot, ki make kòmansman peryòd sèt jou Tant yo. Pannkot ak Tant yo aliyen, epi ansanm yo idantifye peryòd lapli dènyè a ki kòmanse ak lwa dimanch ki pral vini byento a epi ki kontinye jouk lè pwobasyon fèmen, Seyè a retounen, epi apre sa tè a pran repo, jan saba setyèm ane a reprezante l, ki se uityèm nan pami sèt yo nan fèt Tant yo.

Lè nou mete toude seri vennnde vèsè yo ansanm, nou fè sa pou plizyè rezon. Toude seri yo gen vennnde vèsè, vennnde a se yon dim nan 220, yon senbòl konbinezon Divinite ak limanite.

Toude liy sa yo reprezante alfabè ebre a ki gen vennde lèt.

Tou de liy yo reprezante fèt yo.

Toude liy yo reprezante de sezon rekòt nan ane a.

Toude liy yo reprezante travay Kris la nan lakou a, nan plas sen an, ak nan Trè Sen an. Levitik konsène prèt yo, epi Jezi se Gran Prèt selès la. Pou rezon sa yo, nou gen dwa aplike metodoloji liy sou liy la ak karannkat vèsè Levitik venntwa yo.

Lapannkot se lapli bonè a pou Krisyanis, epi Tabènak se lapli ta a pou Krisyanis. Se poutèt sa nou mete “jou Lapannkot” prentan an an paralèl ak sèt jou Tabènak nan sezon otòn lan. Lè Sè White te deklare, “Nan tan detrès la nou tout te kouri kite lavil ak bouk yo,” li ap idantifye moman kote pèp Bondye a ap viv nan dezè a poutèt pèsekisyon. Abite nan tant pandan sezon Tabènak la se yon tip ki prefigire istwa ki mennen dirèkteman nan repo rejwisans saba a pou tè a.

Jou Pannkòt la make kòmansman sèt jou Tant Randevou yo. Apre sa, Jibilé a reprezante pa uityèm jou a, sètadi apre sèt jou Tant Randevou yo. Senk jou anvan fèt Tant Randevou yo, te gen Jou Ekspyasyon an. Konsa, senk jou anvan Pannkòt la ki make kòmansman Tant Randevou yo—jijman an make. Dis jou anvan jijman Jou Ekspyasyon an se fèt Twonpèt yo. Lè yo mete liy yo ansanm, senk jou anvan lwa dimanch la, ki reprezante pa Pannkòt la, jijman an make. Dis jou anvan sa, fèt Twonpèt yo make.

Batèm Kris la te reprezante lanmò Li, antèman Li ak rezirèksyon Li. Twa etap sa yo reprezante pa lanmò Li nan Pak la, pa antèman Li ak repo Li sou jou Saba a, epi pa rezirèksyon Li nan Dimanch. Twa jou lanmò Li, antèman Li ak rezirèksyon Li yo se yon sèl pwen repè ki gen twa etap ladan l. Se poutèt sa, nou kòmanse konbinezon de liy fèt prentan ak otòn yo nan rezirèksyon an. Rezirèksyon twazyèm jou a kòmanse yon peryòd karantnèf jou ki mennen rive nan Pannkòt, ki se lwa dimanch lan. Peryòd karantnèf jou sa a vini apre fèt pen san ledven an, ki kòmanse yon jou anvan epi pwolonje senk jou apre jou premye fwi yo.

Depi rezirèksyon premye fwi yo rive jouk lwa dimanch lan, gen karantnèf jou, lwa dimanch lan menm se senkantyèm jou a. Senk jou anvan lwa dimanch lan, jijman an reprezante; epi dis jou anvan jijman sa a, avètisman twonpèt yo make. Rezirèksyon an se premye repè a; apre sa, senk jou pi ta, peryòd pen san ledven an fini. Trant jou apre pen san ledven an fini, avètisman twonpèt yo rive. Dis jou apre sa, jijman Jou Ekspyasyon an make; epi senk jou apre sa, lwa dimanch Pannkòt la rive.

Sa a idantifye sèt repè nan aplikasyon liy sou liy fèt prentan yo ak fèt otòn yo: kòmansman fèt pen san ledven an, rezirèksyon an, fen fèt pen san ledven an, avètisman twonpèt yo, jijman an, Pannkòt, ak dènye lapli a. Sèt repè sa yo tabli anndan yon Saba alfa setyèm jou ak yon Saba omega setyèm ane. Sèt repè ki plase ant de Saba yo izole epi idantifye yon peryòd senk jou, apre sa yon peryòd trant jou, yon peryòd dis jou, yon peryòd senk jou, epi yon peryòd sèt jou.

Lè nou aliyen rezireksyon Kris la, nou jwenn yon peryòd karant jou kote Li te enstwi disip yo “fas a fas”, epi apre sa Li te monte anlè. Apre sa, pandan dis jou, disip yo te nan chanm anwo a. Dis jou sa yo te fini nan Jou Pannkòt la, ki se lwa dimanch lan. Sa ajoute yon peryòd karant jou ak yon peryòd dis jou sou liy prèt yo jan Levitik “23” reprezante l.

Depi rezirèksyon an, gen senk jou jouk nan fen Pen San Ledven an, apre sa trant jou jouk avètisman twonpèt la, apre sa senk jou jouk asansyon Kris la, apre sa senk jou jouk jijman an, apre sa senk jou jouk sèt jou Lapannkòt la nan dènye lapli a.

Kòmansman sèt jou pen san ledven yo suiv, nan denmen, pa rezirèksyon premye fwi yo. Rezirèksyon an fèt nan mitan sèt jou pen san ledven yo, epi senk jou apre rezirèksyon an, peryòd pen san ledven an fini.

Trant jou apre fen pen san ledven an, twonpèt yo make yon avètisman.

Senk jou apre avètisman twonpèt yo, Kris la te monte nan syèl la apre li te fin anseye pandan karant jou. Asansyon li a te make kòmansman dis jou yo nan chanm anwo a.

Apre sa, senk jou apre asansyon Li a, jijman an make.

Senk jou apre, lwa dimanch Lapannkòt la louvri peryòd sèt jou lapli ta a.

San karan-kat mil yo se sila ki swiv Ti Mouton an nenpòt kote Li ale. Yo te touye Eli ak Moyiz nan dat 18 jiyè 2020. Yo te touye yo kote tou Seyè nou an te kloure sou kwa a. Rezirèksyon Kris la te prefigire rezirèksyon 31 desanm 2023 la. Anvan dat sa a, nan jiyè 2023, yon vwa nan dezè a te kòmanse fè tande yon mesaj ki te reprezante tankou pen san ledven. Ledven reprezante erè, ipokrizi ak peche, epi mesaj ki soti nan dezè a te san ledven. Depi 31 desanm 2023 rive jis nan lwa dimanch la, Levitik “23” trase yon kad ekspiyatwa pou san karan-kat mil yo. Kad sa a aliyen ak rèv Miller la, fenèt syèl yo nan Malachi twa ak Revelasyon diznèf. Li aliyen tou ak twazyèm èdtan an ak nevyèm èdtan an nan semèn sakre a soti 27 rive 34 aprè Jezikri.

Nou pral kontinye bagay sa yo nan atik ki vin apre a.

“Se pa mwayen konesans chanm yo va ranpli ak tout richès presye ak agreyab.”

“Pou lespri ak nanm nan, menm jan ak kò a, se lalwa Bondye ki di fòs vin jwenn lè gen efò. Se egzèsis ki devlope. An akò ak lalwa sa a, Bondye bay nan pawòl li mwayen pou devlopman mantal ak espirityèl.”

“Bib la genyen tout prensip lèzòm bezwen konprann pou yo ka vin prepare swa pou lavi sa a, swa pou lavi k ap vini an. E tout moun ka konprann prensip sa yo. Pèsonn ki gen yon lespri pou apresye ansèyman li yo pa ka li yon sèl pasaj nan Bib la san li pa jwenn ladan l yon panse itil. Men ansèyman ki gen plis valè nan Bib la pa ka jwenn pa yon etid okazyonèl oswa dekonekte. Gran sistèm verite li a pa prezante yon fason pou lektè prese oswa neglijan an ka disène li. Anpil nan trezò li yo chita byen fon anba sifas la, e yo pa ka jwenn yo si se pa avèk rechèch dilijan ak efò kontinyèl. Verite ki fòme gran antye a dwe chèche epi ranmase yo, ‘isit yon ti kras, epi laba a yon ti kras.’ Ezayi 28:10.”

“Lè konsa yo fin egzamine yo epi rasanble yo ansanm, yo va jwenn yo ann amoni pafè youn ak lòt. Chak Levanjil se yon konpleman pou lòt yo, chak pwofesi se yon esplikasyon pou yon lòt, chak verite se devlopman yon lòt verite. Kalite ak senbòl sistèm jwif la vin klè grasa levanjil la. Chak prensip nan pawòl Bondye a gen plas pa li, chak reyalite gen enpòtans pa li. E estrikti a, nan konsepsyon li ak nan egzekisyon li, rann temwayaj konsènan Otè li. Yon estrikti konsa, pa gen okenn lespri eksepte sa ki Enfini an ki ta ka ni konsevwa ni fòme li.”

“Nan chèche konprann divès pati yo epi etidye relasyon yo youn ak lòt, yo rele pi gwo kapasite lespri imen an pou yo antre nan yon aktivite entans. Pèsonn pa ka angaje l nan yon etid konsa san li pa devlope fòs mantal li.”

“E se pa sèlman nan chèche verite a epi rasanble li valè entelektyèl etid Bib la chita. Li chita tou nan efò ki nesesè pou konprann sijè yo prezante yo. Lespri ki okipe sèlman ak bagay òdinè yo vin ratresi epi vin fèb. Si li pa janm egzèse pou konprann verite gran e ki rive lwen, apre yon tan li pèdi kapasite pou l grandi. Kòm yon pwoteksyon kont dejenere sa a, epi kòm yon ankourajman pou devlopman, pa gen anyen lòt ki ka egal etid Pawòl Bondye a. Kòm yon mwayen fòmasyon entelektyèl, Bib la pi efikas pase nenpòt lòt liv, oswa menm tout lòt liv yo mete ansanm. Grandè tèm li yo, senplisite diy pawòl li yo, bèlte imaj li yo, anime epi leve panse yo jan anyen lòt pa ka fè. Pa gen okenn lòt etid ki ka bay lespri a yon fòs konsa tankou efò pou konprann verite estrawòdinè revelasyon an. Lespri a, konsa mete an kontak ak panse Sila ki Enfini an, pa ka pa elaji epi vin pi fò.”

“Epi pi gwo toujou se pouvwa Bib la nan devlopman nati espirityèl la. Lèzòm, ki te kreye pou kominyon avèk Bondye, se sèlman nan yon kominyon konsa li kapab jwenn vrè lavi li ak devlopman li. Li te kreye pou l jwenn nan Bondye pi gwo jwa li; li pa kapab jwenn nan okenn lòt bagay sa ki ka kalme dezi kè a, sa ki ka satisfè grangou ak swaf nanm nan. Moun ki, avèk yon lespri sensè e ki dispoze aprann, etidye pawòl Bondye a, pandan l ap chèche konprann verite li yo, ap vin an kontak ak Otè li a; e, sof si se pa pwòp chwa pa li, pa gen limit nan posiblite devlopman li.”

“Nan divèsite laj estil li ak sijè li yo, Bib la genyen yon bagay ki kapab enterese tout lespri epi touche tout kè. Nan paj li yo nou jwenn istwa ki pi ansyen an; biyografi ki pi fidèl ak lavi; prensip gouvènman pou dirije leta, pou regle kay la—prensip sajès lèzòm pa janm rive egal. Li gen ladan l filozofi ki pi pwofon an, pwezi ki pi dous e ki pi siprèm nan, ki pi chaje ak pasyon epi ki pi touche kè. Menm lè yo konsidere yo konsa, ekriti Bib la depase san mezi, an valè, tout sa nenpòt otè imen pwodui; men, lè yo wè yo nan relasyon yo ak gran panse santral la, dimansyon yo vin pi laj san limit, valè yo vin pi gran san limit. Lè yo konsidere yo nan limyè panse sa a, chak sijè pran yon nouvo siyifikasyon. Nan verite ki eksprime ak pi gwo senplisite yo menm genyen prensip ki wo tankou syèl la e ki anbrase letènite.”

“Tèm santral Bib la, tèm kote tout lòt tèm nan tout liv la rasanble, se plan redanmsyon an, restorasyon imaj Bondye a nan nanm imen an. Depi premye siy espwa ki te parèt nan santans ki te pwononse nan Edenn lan jouk rive nan dènye pwomès gloriye Revelasyon an: ‘Y ap wè figi Li; e non Li va sou fwon yo’ (Revelation 22:4), mesaj fondamantal chak liv ak chak pasaj nan Bib la se devlopman tèm mèvèy sa a,—elevasyon lòm,—pwisans Bondye a, ‘ki ban nou viktwa a pa mwayen Seyè nou Jezikri.’ 1 Corinthians 15:57.”

“Moun ki konprann panse sa a gen devan li yon chan etid san limit. Li gen kle ki pral louvri pou li tout trezò ki nan pawòl Bondye a.”

“Syans redanmsyon an se syans ki pi siprèm pami tout syans yo; syans ki fè sijè etid zanj yo ak tout entèlijans mond ki pa t tonbe yo; syans ki kenbe atansyon Seyè nou ak Sovè nou; syans ki antre nan plan ki te kouvri nan lespri Enfini an—‘kenbe an silans pandan tan etènèl yo’ (Romans 16:25, R.V.); syans ki pral sijè etid moun Bondye delivre yo pandan tout syèk san fen yo. Men pi gwo etid li posib pou lèzòm antre ladan l. Pa gen okenn lòt etid ki ka, menm jan ak sa a, reveye lespri a epi leve nanm nan.”

«Ekselans konesans lan se sa: sajès bay moun ki genyen li lavi.» «Pawòl m ap pale nou yo,» Jezi te di, «se lespri yo ye, e se lavi yo ye.» «E lavi etènèl la se sa: pou yo konnen Ou, sèl vrè Bondye a, ansanm ak Sila Ou te voye a.» Eklezyas 7:12; Jan 6:63; 17:3, R.V.

“Enèji kreyatè ki te rele mond yo pou yo vin egziste a, se nan pawòl Bondye li ye. Pawòl sa a bay puisans; li fè lavi pran nesans. Chak kòmandman se yon pwomès; lè volonte a aksepte li, lè nanm nan resevwa li, li pote avèk li lavi Sila ki Enfini an. Li transfòme nati a, epi li re-kreye nanm nan dapre imaj Bondye.

“Lavi yo bay konsa a soutni menm jan an tou. ‘Se ak tout pawòl ki soti nan bouch Bondye’ (Matye 4:4) lèzòm va viv.”

“Lespri a, nanm nan, fòme pa sa li manje; e se nan men nou sa ye pou nou deside sou kisa l ap nouri. Sa nan pouvwa chak moun pou l chwazi sijè ki va okipe panse yo epi fòme karaktè a. Konsènan chak moun Bondye bay privilèj pou yo gen aksè ak Ekriti yo, Bondye di: ‘Mwen ekri pou li gwo bagay lalwa Mwen yo.’ ‘Rele Mwen, epi M ap reponn ou, e M ap montre ou gwo bagay ak bagay pisan, bagay ou pa konnen.’ Oze 8:12; Jeremi 33:3.

“Avèk pawòl Bondye a nan men li, tout moun, kèlkeswa kote sò li ta plase nan lavi a, ka gen kalite konpayonnaj li menm li chwazi. Nan paj li yo, li ka antre an konvèsasyon avèk sila yo ki pi nòb e ki pi bon nan ras imen an, epi li ka koute vwa Sila ki Etènèl la pandan Li ap pale ak lèzòm. Pandan li ap etidye epi medite sou sijè sa yo kote ‘zanj yo ta renmen gade ladan yo’ (1 Pyè 1:12), li ka gen konpayonnaj yo. Li ka swiv tras Ansèyan syèl la, epi koute pawòl Li yo menm jan lè Li t ap anseye sou mòn, nan plenn, ak bò lanmè. Li ka viv nan mond sa a nan atmosfè syèl la, pandan li ap pataje ak moun ki nan lapenn ak moun k ap sibi tantasyon sou tè a panse lespwa ak dezi pou sentete; pandan li menm li ap vin pi pre, e toujou pi pre, nan kominyon avèk Sila yo pa wè a; tankou moun tan lontan an ki te mache avèk Bondye a, ap pwoche pi plis toujou bò papòt mond etènèl la, jiskaske pòtay yo va louvri, epi li va antre la. Li p ap jwenn tèt li kòm yon etranje. Vwa ki va akeyi li yo se vwa moun sen yo, moun ki, byenke yo pa t vizib, te konpayon li sou tè a—vwa li te aprann rekonèt epi renmen isit la. Sila ki, atravè pawòl Bondye a, te viv nan kominyon avèk syèl la, va jwenn tèt li lakay li nan konpayonnaj syèl la.” Education, 123–127.