Chay ki nan vale vizyon an. Kisa ou genyen kounye a, poukisa ou tout monte sou tèt kay yo? Ou menm ki plen bri ak ajitasyon, yon vil an dezòd, yon vil kè kontan: moun pa w yo ki mouri yo pa t mouri anba nepe, ni yo pa t tonbe nan batay. Tout chèf ou yo kouri met tèt yo ansanm, men banza yo mare yo: tout moun yo jwenn lakay ou yo mare ansanm, yo menm ki te kouri soti byen lwen. Se poutèt sa mwen di: Vire je nou lwen mwen; m ap kriye ak anmè, pa fòse nou konsole m, poutèt devastasyon pitit fi pèp mwen an. Paske se yon jou twoub, yon jou yo pilonnen tout bagay, yon jou tètchaje, ki soti bò kote Seyè a, Bondye dèzame yo, nan vale vizyon an; y ap kraze miray yo, e y ap rele nan direksyon mòn yo. Ezayi 22:1–5.
Nan liv Ezayi a, mo “chay” la parèt dizwit fwa. Onz nan referans sa yo idantifye dirèkteman pwofesi malè, epi sèt lòt referans yo montre yon chay kòm yon bagay yo pote sou zepòl. Se sèlman youn nan referans yo ki tradui kòm “chay” ki reprezante yon bagay yo pote sou zepòl epi ki, an menm tan, se yon pwofesi malè. Entansyon mwen se pale sou sèl referans sa a ki se mo ebre ki idantifye yon bagay yo pote, men ki se tou yon pwofesi malè; konsa m ap make distenksyon an depi nan kòmansman an, byenke nou p ap retounen sou reyalite sa yo jouk pita.
Chapit la pa vag sou definisyon “vale vizyon an,” paske li idantifye kòm “Vil David la” epi tou kòm “Jerizalèm.” Vale vizyon an se yon referans a Advantis Laodise a pandan istwa dènye sis vèsè Danyèl onz yo. Ezayi te tabli kontèks destriksyon sa a ak istwa ki reprezante nan chapit ven an, lè li dekri fason wa Lasiri a t ap pwogresivman konkeri mond lan, li menm ki te voye yon chèf militè ki te rele Tartan pou pran yon vil nan peyi Lejip yo te rele Asdòd.
Lwa dimanch lan idantifye nan Danyèl onz vèsè karant-yon, e li idantifye twa gwoup ki “chape” anba men papote a nan moman lwa dimanch lan.
Nan ane Tatan te rive Asdòd, (lè Sagon, wa Lasiri, te voye l,) epi li te goumen kont Asdòd, e li te pran li; nan menm tan sa a, SENYÈ a te pale pa mwayen Ezayi, pitit gason Amoz la, li di: Ale, lage twal sak la sou ren ou, epi wete soulye ou nan pye ou. E li te fè sa, li t ap mache toutouni ak pye atè. E SENYÈ a te di: Menm jan ak sèvitè mwen Ezayi te mache toutouni ak pye atè pandan twa ane kòm yon siy ak yon mèvèy konsènan Lejip ak Letiopi; konsa tou wa Lasiri a pral mennen moun Lejip yo kòm prizonye, ak moun Letiopi yo kòm kaptif, jèn kou granmoun, toutouni ak pye atè, menm dèyè yo dekouvri, pou wont Lejip. Epi yo pral gen laperèz, e yo pral wont poutèt Letiopi, espwa yo, ak poutèt Lejip, glwa yo. E abitan zile sa a pral di nan jou sa a: Gade, se konsa espwa nou ye, kote nou kouri chèche sekou pou nou delivre anba men wa Lasiri a; e ki jan nou va chape? Ezayi 20:1–6.
Kesyon moun ki rete sou zile a poze se kijan yo va chape anba wa Lasiri a, ki reprezante tou wa nò a nan Danyèl onz.
Li pral antre tou nan bèl peyi a, e anpil peyi pral ranvèse; men sa yo va chape anba men li: Edòm, ak Moab, ansanm ak chèf pitit Amon yo. Daniel 11:41.
Nan vèsè sa a, lalwa dimanch Ozetazini idantifye, e gen kèk nuans sibtil nan pasaj Danyèl la ki merite konsiderasyon. Gen twa vèsè youn apre lòt nan Danyèl onz, vèsè karant rive karant-twa, ki tout idantifye “peyi.” Nan vèsè karant lan, peyi ki te reprezante ansyen Inyon Sovyetik la te pote ale pa papote a ak Etazini an 1989. Istoryen modèn yo konfime reyalite sa a.
Apre sa, nan vèsè karant-de, nou jwenn mo “peyi yo” a ki reprezante tout peyi sou latè, pandan wa nò a (papasi a) pran Lejip, ki reprezante lemonn antye a. Sa se youn nan nuans yo. Lòt la, pami de nuans m ap pale de yo nan twa vèsè sa yo, konsène mo “chape” a nan vèsè karant-youn nan epi ankò nan vèsè karant-de a. Se de mo ebre diferan, byenke toude tradui kòm “chape.” Mo ebre yo tradui kòm “chape” nan vèsè karant-de a vle di pa jwenn okenn delivrans, paske lè “dis wa yo,” ki reprezante Nasyonzini, dakò bay gouvènman mondyal inik yo a anba kontwòl bèt papal la, pa gen okenn chape—okenn delivrans.
E dis kòn ou te wè yo se dis wa, ki poko resevwa wayòm toujou; men yo resevwa otorite tankou wa pandan yon sèl lè ansanm ak bèt la. Yo gen yon sèl panse, e yo pral bay bèt la pouvwa ak fòs pa yo. Yo pral fè lagè ak Ti Mouton an, epi Ti Mouton an pral genyen batay la sou yo; paske li se Seyè sou tout seyè yo, e Wa sou tout wa yo; epi moun ki avè l yo se moun yo rele, yo chwazi, e yo fidèl. Epi li di m konsa: Dlo ou te wè yo, kote pwostitye a chita a, se pèp, foul moun, nasyon, ak lang. E dis kòn ou te wè sou bèt la, sa yo pral rayi pwostitye a; yo pral fè li tounen yon dezè, yo pral mete l toutouni, yo pral manje chè li, e yo pral boule li nan dife. Paske Bondye mete nan kè yo pou yo akonpli volonte li, pou yo dakò ansanm, epi pou yo bay bèt la wayòm pa yo, jouk lè pawòl Bondye yo va akonpli. Revelasyon 17:12–17.
“Dis wa” sa yo mansyone plizyè fwa nan pawòl Bondye a, epi nan istwa Eli a, Akab, wa Izrayèl la, te tèt dis tribi yo, e li te marye ak Jezabèl. Jezabèl se papote a nan fen mond lan, Eli se mesaje mesaj twazyèm zanj lan, epi Akab se tèt yon alyans dis wa. Akab reprezante Etazini antanke dirijan Nasyonzini an pandan istwa pwofetik lwa dimanch lan. Lè Lasiri pran Lejip, wa nò a nan Danyèl onz karant-de fèk fòse dis wa yo dakò pou yo remèt wayòm yo bay pouvwa papal la.
“Pandan n ap pwoche dènye kriz la, li enpòtan anpil pou amoni ak inite egziste pami enstrimantalite Senyè a yo. Mond lan ranpli ak tanpèt, lagè, ak divizyon. Men, anba yon sèl tèt—pouvwa papal la—moun yo pral ini pou yo opoze ak Bondye nan pèsonn temwen Li yo. Inyon sa a sele pa gran apostat la. Pandan l ap chèche ini ajan pa li yo pou fè lagè kont verite a, li pral travay pou divize ak gaye defansè li yo. Jalouzi, move sispisyon, move pawòl, se li menm ki ankouraje yo pou pwodui dezakò ak diskisyon.” Testimonies, volim 7, 182.
Nan vèsè karanteyen an nou jwenn mo “chape”, epi nou jwenn mo “chape” tou nan vèsè karantde a, men se de mo ebre diferan yo ye. Mo yo tradui kòm “chape” nan vèsè karanteyen an vle di chape tankou yon moun ta glise pou l sove. Se mo sa a yo tradui kòm “chape” nan vèsè sis nan Ezayi chapit ven an. “Nan jou sa a”, “moun k ap viv sou zile sa a” mande kijan yo ka chape anba Asiryen an ki, “nan jou sa a”, ap kontinye ap pran lemonn anba men li, jan sa montre nan Danyèl onz ak nan plizyè lòt pasaj nan Ekriti yo.
Nan Danyèl onzè chapit, vèsè karantyennen, lè papote a, oswa jan Danyèl prezante l la, wa nò a, oswa jan Ezayi prezante l la, Asiryen an, ap pran “peyi bèl pouvwa a” ki reprezante Etazini, gen de gwoup ki idantifye.
Li pral antre tou nan bèl peyi a, e anpil peyi pral chavire; men sa yo pral chape anba men li: Edòm, Moab, ak chèf pami pitit Amon yo. Danyèl 11:41.
Youn se “anpil” ki tonbe yo, epi lòt gwoup la reprezante kòm “Edom, Moab ak chèf pitit Amon yo.” Nan lwa dimanch lan, Revelasyon 18:4 rele moun ki toujou nan Babilòn yo pou “soti ladan l.”
Apre sa, mwen tande yon lòt vwa ki soti nan syèl la, ki t ap di: Soti nan li, pèp mwen an, pou nou pa patisipe nan peche li yo, e pou nou pa resevwa nan kalamite li yo. Revelasyon 18:4.
Edom, Moab ak chèf pitit Amon yo se moun ki chape pa glisad, menm jan pèp zile yo nan Ezayi ven an ap espere fè.
Nan vèsè karantyènnan, lòt nuans m ap fè referans avè l la se ke nan vèsè karant, karantyèn, ak karantde, nou jwenn mo “peyi yo”; men nan vèsè karantyènnan, se yon mo yo ajoute, li pa nan pawòl orijinal Danyèl yo e li pa fè pati tèks la. Anpil peyi te chavire nan akonplisman vèsè karant lan lè Inyon Sovyetik la te tonbe, e anpil peyi pran kaptivite lè papote a pran kontwòl Nasyonzini. Men, nan moman lwa dimanch lan Ozetazini, “anpil” yo ki chavire yo pa anpil peyi; yo kapab sèlman Advantis Setyèm Jou yo.
“Si limyè verite a te prezante devan ou, li revele Saba katriyèm kòmandman an, epi li montre ke pa gen okenn fondman nan Pawòl Bondye a pou obsèvans dimanch, e poutan ou toujou kenbe fèm ak fo saba a, ou refize mete apa kòm sen Saba Bondye rele ‘jou sen pa M nan,’ ou resevwa mak bèt la. Kilè sa rive? Lè ou obeyi dekrè ki kòmande ou sispann travay dimanch epi adore Bondye, pandan ou konnen pa gen yon sèl mo nan Bib la ki montre dimanch se anyen lòt pase yon jou òdinè pou travay, ou dakò resevwa mak bèt la, epi ou refize sele Bondye a.” Review and Herald, 13 Jiyè 1897.
Tout membre de l’Église adventiste du septième jour a accepté la doctrine du sabbat lorsqu’il est devenu membre baptisé de l’Église, et il est tenu responsable de la « lumière de la vérité » concernant le sabbat.
“Chanjman jou repo a se siy oswa mak otorite legliz women an. Moun ki, pandan yo konprann sa katriyèm kòmandman an egzije, chwazi obsève fo jou repo a nan plas vrè a, se konsa y ap rann omaj a pouvwa sa a ki sèl la menm ki bay lòd pou sa. Mak bèt la se jou repo papal la, ke lemonn aksepte nan plas jou Bondye te fikse a.
“Pèsonn poko resevwa mak bèt la. Tan eprèv la poko rive. Gen vrè kretyen nan chak legliz, san pa mete kominyon Katolik Wòm nan apa. Pèsonn pa kondane toutotan yo poko resevwa limyè a epi yo poko wè obligasyon katriyèm kòmandman an. Men lè dekrè a va pibliye pou fè respekte fo saba a, epi gwo rèl twazyèm zanj lan va avèti moun kont adorasyon bèt la ak imaj li a, liy lan va trase klèman ant sa ki fo ak sa ki vre. Lè sa a, moun ki va toujou kontinye nan transgresyon an va resevwa mak bèt la.
“Avèk pa rapid, n ap pwoche peryòd sa a. Lè legliz Pwotestan yo va ini ak pouvwa sivil la pou soutni yon fo relijyon, paske zansèt yo te sibi pèsekisyon ki pi feròs pou yo te opoze avè l, lè sa a yo pral fè respekte saba papal la pa otorite ini legliz ak leta. Pral gen yon apostazi nasyonal, ki pral fini sèlman nan destriksyon nasyonal.” Manuscript 51, 1899.
Nan lwa dimanch la, sèl moun yo rann responsab pou limyè twazyèm zanj lan se Advantis Setyèm Jou yo, paske se sèlman lè sa a moun ki andeyò Advantis la pral gen tès twazyèm zanj lan prezante devan yo. “Anpil” yo ranvèse nan lwa dimanch la se Advantis Lawodise yo, paske “jijman kòmanse nan kay Bondye.”
Konsa, dènye yo va premye, e premye yo va dènye; paske anpil moun rele, men se kèk yo chwazi. Matye 20:16.
Ezayi se yon “siy ak yon mèvèy” pou peyi Lejip ak peyi Letiopi konsènan konkèt pwogresif papote a sou lemonn. Peyi Lejip se Nasyonzini; peyi Letiopi se Etazini, epi Lasiri se papote a. Nan kontèks istwa pwofetik sa a, Ezayi kòmanse prezante yon seri pwofesi sou destriksyon. Chapit vennde a pale sou Laodiseyen yo ki ranvèse nan lwa dimanch lan, ak Filadèlfyen yo ki rele “Edom, Moab ak chèf pitit Amon yo” soti nan Babilòn.
Advantis Lawodise a pa gen karaktè nesesè pou yo sove, e yo vomi soti nan bouch Seyè a lè lwa dimanch lan rive. Mwen remake reyalite sa a sèlman pou mete aksan sou pwen ki vin apre a. Ezayi vennde reprezante yon lòt rezon ki fè Lawodise pèdi, paske pwofesi kondanasyon an se kont vale “vizyon” an. Gen de mo ebre prensipal yo tradui kòm “vizyon.” Youn reprezante sekans pwofetik evènman yo, epi lòt la reprezante yon vizyon Kris la. Youn soti deyò legliz la, epi lòt la andedan legliz la. Mo ki nan chapit vennde a se vizyon ki reprezante evènman pwofetik yo, e se menm mo yo tradui kòm “vizyon” nan liv Pwovèb la.
Kot vizyon pa genyen, pèp la ap peri; men moun ki kenbe lalwa a, li beni. Pwovèb 29:18.
“Chay ki fon nan vale vizyon an” se pwofesi ki idantifye de kategori adoratè nan legliz Bondye a nan fen mond lan. Youn nan kategori yo, Shebna reprezante, se Laodise; epi lòt kategori a se Filadèlfi, Eliyakim, pitit gason Hilkija, reprezante. Distenksyon ki genyen ant de kategori sa yo nan chapit la se, natirèlman, menm distenksyon ak parabòl dis vyèj yo. Youn nan kategori yo gen lwil la nan minwi, epi lòt kategori a pa genyen li. “Lwil la,” kòm yon senbòl, reprezante verite diferan selon kontèks kote li parèt; men nan Ezayi vennnde, “lwil” dis vyèj yo reprezante pa mo “vizyon” an. Youn nan kategori yo gen “lwil” la, lòt la pa genyen li.
“Moun Bondye chwazi yo ki kanpe bò kote Senyè tout tè a, yo gen pozisyon ki te yon fwa bay Satan kòm cheriben ki kouvri a. Se pa mwayen èt sen yo ki antoure twòn li a, Senyè a kenbe yon kominikasyon san rete ak abitan tè a. Lwil an lò a reprezante gras Bondye bay pou l kenbe lanp kwayan yo toujou ranpli, pou yo pa brannen epi etenn. Si se pa t pou lwil sakre sa a ki vide soti nan syèl la nan mesaj Lespri Bondye a, ajan mechanste yo ta gen kontwòl total sou lèzòm.”
“Bondye dezonore lè nou pa resevwa kominikasyon li voye ban nou yo. Konsa, nou rejte lwil an lò li ta vide nan nanm nou pou yo ta kominike li bay moun ki nan fènwa yo. Lè apèl la va rive: ‘Men, Veteren an ap vini; soti al kontre li,’ moun ki pa t resevwa lwil sen an, ki pa t cheri gras Kris la nan kè yo, pral wè, menm jan ak vyèj sòt yo, yo pa pare pou rankontre Seyè yo. Yo pa gen, nan tèt pa yo, pouvwa pou jwenn lwil la, e lavi yo fini an dechire. Men si yo mande Sentespri Bondye a, si nou sipliye, jan Moyiz te fè a: ‘Montre m glwa ou,’ lanmou Bondye pral vide anpil nan kè nou. Atravè tib an lò yo, lwil an lò a pral kominike ban nou. ‘Se pa ak fòs, ni ak pouvwa, men se ak Lespri mwen, di Seyè dèzame yo.’ Lè pitit Bondye yo resevwa reyon briyan Solèy Jistis la, yo klere tankou limyè nan mond lan.” Review and Herald, 20 jiyè 1897.
Lespri pwofèt yo dakò youn ak lòt, e de moun wen Zakari yo se tou de temwen Revelasyon onz yo.
“Konsènan de temwen yo, pwofèt la deklare ankò: ‘Sa yo se de pye oliv yo, ak de gwo lanp yo ki kanpe devan Bondye latè a.’ ‘Pawòl ou a,’ se sa salmis la te di, ‘se yon lanp pou pye mwen, ak yon limyè sou chemen mwen.’ Revelation 11:4; Psalm 119:105. De temwen yo reprezante Ekriti Ansyen ak Nouvo Testaman an. Toule de se temwayaj enpòtan konsènan orijin ak pèmanans lalwa Bondye a. Toule de se temwen tou konsènan plan sali a. Kalite yo, sakrifis yo, ak pwofesi Ansyen Testaman an lonje dwèt devan sou yon Sovè ki gen pou vini. Levanjil yo ak Lèt yo nan Nouvo Testaman an pale konsènan yon Sovè ki vini egzakteman jan sa te anonse davans pa kalite ak pa pwofesi.” The Great Controversy, 267.
De moun wen Saka yo reprezante pwosesis kominikasyon ki ilistre nan chapit premye Revelasyon an. “Lwil” la, ki se “vizyon” pwofetik sou evènman istorik yo, transmèt atravè Ansyen ak Nouvo Testaman yo. Nan Revelasyon onz, de temwen sa yo idantifye pa kontèks la kòm Moyiz ak Eli. Moyiz ak Eli se yon senbòl pou tèt pa yo.
Lè yo reprezante ansanm, tankou sou Mòn Transfigirasyon an oswa nan Revelasyon onz, yo se senbòl de verite diferan. Sou mòn lan, yo reprezante mati yo pandan kriz lwa dimanch lan ak san karannkat mil yo, tandiske nan Revelasyon onz yo reprezante Ansyen ak Nouvo Testaman yo. Men, pou Advantis la, yo reprezante menm plis toujou. De temwen yo, pou Jwif yo, se te “lalwa ak pwofèt yo,” ki reprezante Ansyen Testaman an; epi de temwen yo, pou kretyen yo, se te Ansyen ak Nouvo Testaman yo; men, pou Advantis la, de temwen yo se Pawòl Bondye a ak temwayaj Jezi a. Se poutèt sa Jan te nan Patmos.
Mwen menm Jan, ki se frè nou tou, ak konpayon nou nan tribilasyon an, nan wayòm nan, ak nan pasyans Jezikri a, mwen te sou zile yo rele Patmòs la, poutèt pawòl Bondye a, ak poutèt temwayaj Jezikri a. Revelasyon 1:9.
Nan Ezayi 22, de temwen Moyiz ak Eli yo reprezante, byenke sa pa ka rekonèt sof si ou aplike prensip Alfa ak Omega a sou chapit la. Konsidere kote Jezi te kòmanse eksplikasyon Li bay disip Li yo sou chemen Emayis la konsènan “vizyon” evènman pwofetik yo.
“Kòmanse avèk Moyiz, menm Alfabib la nan istwa Bib la, Kris la te esplike nan tout Ekriti yo bagay ki konsène Li menm.” Desire of Ages, 796.
Eli se pwofèt ki parèt anvan gran jou Seyè a, yon jou ki terib, avèk yon mesaj ki chita sou prensip Alfa ak Omega a, pou l fè kè papa yo (alfa) tounen vin jwenn pitit yo (omega). Moyiz ak Eli reprezante alfa ak omega pwofesi biblik la. Si ou ka tande sa, Moyiz se te William Miller. Toude Moyiz ak Miller te mouri, e toude te idantifye pa enspirasyon kòm moun ki sove. Natirèlman, Moyiz te resisite tousuit apre lanmò li, men zanj yo ap tann bò kote tonm Miller jouk lè rezirèksyon li. Eli reprezante dènye mesaje a anvan vini gran jou Seyè a, yon jou ki terib.
“Juif yo te eseye anpeche pwoklamasyon mesaj la ki te predi nan Pawòl Bondye a; men pwofesi a dwe akonpli. Senyè a di: ‘Gade, m ap voye ban nou Eli, pwofèt la, anvan vini gran e terib jou Senyè a’ (Malachi 4:5). Gen yon moun ki dwe vini nan lespri ak pouvwa Eli, epi lè li parèt, moun ka di: ‘Ou twò cho nan sa w ap fè, ou pa entèprete Ekriti yo jan sa dwe fèt la. Kite m di ou kijan pou w anseye mesaj ou a.’”
“Gen anpil moun ki pa ka fè diferans ant travay Bondye ak travay moun. M ap di verite a jan Bondye ban m li, e mwen di kounye a, si nou kontinye ap chèche fot, si nou kenbe yon lespri divizyon, nou p ap janm konnen verite a. Jezi te di disip li yo: ‘Mwen gen anpil bagay toujou pou m di nou, men nou pa kapab pote yo kounye a’ (Jan 16:12). Yo pa t nan yon kondisyon pou yo apresye bagay sakre ak bagay etènèl yo; men Jezi te pwomèt pou voye Konsolatè a, ki t ap anseye yo tout bagay, epi ki t ap fè yo sonje tout sa Li te di yo. Frè m yo, nou pa dwe mete konfyans nou nan moun. ‘Sispann konte sou moun, ki gen souf li nan twou nen li; paske ki valè li genyen?’ (Ezayi 2:22). Nou dwe pann nanm enpwisan nou yo sou Jezi. Sa pa konvnab pou nou bwè nan sous vale a, lè gen yon sous nan mòn nan. Ann kite kouran ki pi ba yo; ann vini nan sous ki pi wo yo. Si gen yon pwen verite nou pa konprann, sou ki nou pa dakò, mennen ankèt, konpare ekriti ak ekriti, plonje pwi verite a byen fon nan min Pawòl Bondye a. Nou dwe mete tèt nou ak opinyon nou sou lotèl Bondye a, wete lide nou te deja fòme yo, epi kite Lespri Syèl la gide nou nan tout verite.” Messages choisis, liv 1, 412.
Nan Ezayi venndéz, Shebna ak Eliakim reprezante moun saj yo ak moun sòt yo anndan Adventis la nan fen mond lan, lè wa nò a ap mache sou Jerizalèm. Eliakim, pitit gason Hilkija a, te gen “vizyon” an; Shebna pa t genyen li.
Lè pa gen vizyon, pèp la peri; men, moun ki kenbe lalwa a, li beni. Pwovèb 29:18.
Mesaj pwofetik la, sa vle di “vizyon” vèsè sa a, adrese de bagay. Ou konprann ogmantasyon limyè pwofetik la epi ou viv; epi si ou pa konprann li—ou mouri. Si ou pa konprann, lè sa a ou pa ka prepare pou kenbe Saba a nan tès lwa dimanch lan. Lè sa a, li va “twò ta.” Lè Advantis Laodise yo ranvèse nan lwa dimanch lan, yo rejte lalwa a paske yo te rejte “vizyon verite a.” Yo pa gen lwil, yo pa konprann ogmantasyon konesans lan ki devwale jis anvan tan gras la fèmen.
Paske ou di: Mwen rich, mwen vin gen anpil byen, e mwen pa bezwen anyen; epi ou pa konnen ou se yon malere, yon mizérab, yon pòv, yon avèg, ak yon toutouni. Revelasyon 3:17.
Siy Ezayi a se paske li te mache toutouni ak pye atè pandan twa ane. Li te fè sa pou avèti moun ki ta kite mesaj pwofetik li avèti yo, ke si nou pa konprann vizyon evènman pwofetik yo, nou pral rive nan lwa dimanch la epi nou pral tounen kaptif yo mennen ale nan yon kondisyon malere, mizè, pòv, avèg, ak toutouni. Ezayi te yon siy ak yon mèvèy pou istwa Ezayi a, men plis toujou pou fen mond lan.
Kounye a, tout bagay sa yo te rive yo kòm egzanp; epi yo ekri yo pou avètisman pa nou, nou menm sou ki fen tan yo rive. 1 Corinthiens 10:11.
Nan senk premye vèsè chapit vennnde a, Jerizalèm, vil David la, idantifye kòm yon vil “briyan,” yon “vil kè kontan” ki chaje ak “toumante.” Yo sèvi ak yon deklarasyon biblik klasik, menm moun mond lan konn itilize, nan chapit sa a pou reprezante vil “kè kontan” “briyan” sa a ki chaje ak “toumante,” lè moun ki nan vèsè trèz la di ak kè kontan: “annou manje, annou bwè; paske demen n ap mouri.” Men, byenke yo gen kè kontan, mesye yo tonbe mouri, men se pa ak nepe, ni nan batay; se poutèt sa Ezayi poze kesyon an: “Kisa ou genyen?”
Kèlkeswa sa k ap aflije yo, sa fè yo monte sou twati kay yo. Twati kay yo se yon senbòl adorasyon solèy, lalin ak zetwal yo; se yon senbòl espirityalis. Nan pasaj la, Advantis la anba yon alisyon espirityèl.
Ak moun ki adore lame syèl la sou tèt kay yo; ak moun ki adore epi ki fè sèman pa SENYÈ a, epi ki fè sèman pa Malkam; ak moun ki vire do bay SENYÈ a; ak moun ki pa t chèche SENYÈ a, ni mande konsèy nan men li.
Fè silans devan prezans Senyè a, Bondye a; paske jou Senyè a toupre; paske Senyè a pare yon sakrifis, li envite moun li te rele yo. Epi, sa pral rive nan jou sakrifis Senyè a, m ap pini chèf yo, pitit wa a, ak tout moun ki abiye ak rad etranj. Nan menm jou sa a tou, m ap pini tout moun ki sote sou papòt la, ki plen kay mèt yo ak vyolans ak twonpri. Sofoni 1:5–9.
Nan kriz lwa dimanch lan, Advantis yo, ki reprezante kòm Jerizalèm, twouve yo nan “vale vizyon an”. Moun ki rejte mesaj pwofetik la, ki reprezante pa “lwil la” oswa “vizyon an”, ap pratike espirityalis, sa Pòl adrese nan Dezyèm Tesalonisyen yo. Se la nou jwenn tou moun sa yo (Shebna) ki pa t resevwa lanmou verite a.
Epi poutèt sa, Bondye va voye sou yo yon gwo twonpri, pou yo kwè manti a; pou yo tout ka kondane, yo menm ki pa t kwè verite a, men ki te pran plezi nan enjistis. 2 Tesalonisyen 2: 11, 12.
Byen antandi, mo “verite” Pòl itilize a se mo grèk ki sòti nan mo ebre pou “verite” a, ki fòme lè yo konbine twa lèt ebre ki reprezante Alfa ak Omega. Rejè “verite” a, jan li reprezante kòm prensip Alfa ak Omega a, pote gwo desepsyon sou Laodiseyen yo, e desepsyon sa a se espirityalis.
Men sa pwofèt Ezayi di: “Lè y ap di nou, Chèche jwenn moun ki gen lespri abitye yo, ak divinò k ap siffle, k ap bougonnen: èske yon pèp pa ta dwe chèche jwenn Bondye pa yo? Èske se pou vivan yo chèche kote mò yo ye? Se pou lalwa ak temwayaj la: si yo pa pale dapre pawòl sa a, se paske pa gen limyè nan yo.” Ezayi 8:19, 20. Si lèzòm te dispoze resevwa verite a jan Ekriti yo deklare l byen klè konsènan nati lòm ak eta mò yo, yo ta wè nan reklamasyon ak manifestasyon espirityalis yo travay Satan avèk pouvwa, ak siy, ak mèvèy twonpè. Men, olye yo renonse a libète ki tèlman agreyab pou kè lachè a, epi yo abandone peche yo renmen yo, anpil moun fèmen je yo devan limyè a epi yo kontinye mache dwat devan, san yo pa okipe avètisman yo, pandan Satan ap tise pyèj li yo toutotou yo, epi yo vin tounen viktim li. “Paske yo pa t resevwa lanmou verite a, pou yo te kapab sove,” se poutèt sa “Bondye va voye sou yo yon gwo awogans, pou yo kwè manti a.” 2 Tesalonisyen 2:10, 11.” The Great Controversy, 559.
Nan Ezayi vennde yo, yo touye mesye lavil kè kontan an, men se pa nan batay ni ak epe yo touye yo; yo mare yo ansanm, epi yo touye yo ansanm ak chèf yo ki te sove kite lavil la.
“Si l’Église suit une voie semblable à celle du monde, elle partagera le même sort. Bien plus, puisqu’elle a reçu une plus grande lumière, son châtiment sera plus grand que celui des impénitents.
“Nou menm kòm yon pèp, nou deklare nou genyen verite a anvan tout lòt pèp sou latè. Donk lavi nou ak karaktè nou dwe ann amoni ak yon lafwa konsa. Jou a prèske rive sou nou lè moun ki jis yo pral mare an pakèt tankou grenn ki gen anpil valè pou gran depo selès la, tandiske mechan yo, tankou move zèb yo, rasanble pou dife gwo dènye jou a. Men ble a ak move zèb yo ‘grandi ansanm jouk lè rekòt la.’” Testimonies, volim 5, 100.
Lidèchip ki nan Ezayi vennde a te mare ansanm pa “banza yo.” Chèbna idantifye kòm yon chèf sou kay la, e pozisyon li pral bay Elyakim, pitit gason Ilkya. Nan Ezayi vennde a, mesaj pwofetik la, ke “vizyon” evènman pwofetik yo reprezante, pwodui de klas adoratè nan Jerizalèm pandan wa nò a ap pwoche. Yon klas ap mare pou granje selès la, e lòt la pou dife dènye jou yo. Sa ki mare mechan yo se “banza yo,” ki se youn nan anpil senbòl Islam nan Pawòl Bondye a.
Epi rès kantite banza yo, gason vanyan sòlda pitit Keda yo, va vin diminye; paske Seyè a, Bondye Izrayèl la, pale sa. Ezayi 21:17.
Men non pitit gason Izmayèl yo, dapre non yo, selon jenerasyon yo: premye pitit gason Izmayèl la, Nebajòt; epi Keda, ak Adbeyèl, ak Mibsam, epi Mishma, ak Duma, ak Masa, Ada, ak Téma, Jetou, Nafich, ak Kedma. Se pitit gason Izmayèl yo sa yo, e se non yo sa yo, dapre lavil yo, ak dapre fò yo; douz chèf selon nasyon pa yo. Jenèz 25:13–16.
Dirijan Advantis yo te mare pa banza lè yo te rejte mesaj ki te di Islam te atake Etazini nan dat 11 Septanm 2001, nan akonplisman pwofesi Bib la. Atak 11/9 la te konfimasyon mesaj ki te sele a te louvri an 1989, nan efondreman Inyon Sovyetik la. Atak Islam lan nan 11/9 te an paralèl ak 11 Out 1840, lè yon pwofesi konsènan lefèt ke yo te kenbe Islam anba restriksyon te bay fòs mesaj premye zanj lan lè li te konfime règ pwofetik prensipal Miller la, ki di yon jou te reprezante yon ane. 11 Out 1840 te yon akonplisman yon evènman yo te predi ki te baze sou prensip yon jou pou yon ane a. Lè li te akonpli, mesaj premye zanj lan te pote rive nan chak estasyon misyon nan lemonn antye.
9/11 te konfime règ prensipal “vizyon” yo te bay Advantis la pou l pwoklame. Règ sa a se ke listwa repete. Lè prensip yon jou pou yon ane a te konfime nan dat 11 dawout 1840, zanj pisan nan Revelasyon 10 la te desann, sa ki te make bay mesaj èdtan jijman Miller la pouvwa; konsa li te vin yon tip ki montre lè zanj Revelasyon 18 la te desann nan 9/11.
“Ki kote pawòl la soti ke mwen te deklare New York dwe disparèt anba yon vag mare? Sa, mwen pa janm di. Mwen te di, pandan m t ap gade gwo bilding yo k ap monte la, etaj apre etaj, ‘Ala sèn terib ki pral fèt lè Seyè a va leve pou l souke tè a avèk gwo fòs! Lè sa a, pawòl Revelasyon 18:1–3 yo pral akonpli.’ Tout dizwityèm chapit Revelasyon an se yon avètisman konsènan sa k ap vini sou tè a. Men mwen pa gen okenn limyè an patikilye konsènan sa k ap vini sou New York, sof sa mwen konnen ke yon jou gwo bilding ki la yo pral jete atè pa vire tounen, chavire, pouvwa Bondye. Dapre limyè ki te ban mwen an, mwen konnen destriksyon nan mond lan. Yon sèl pawòl soti nan Seyè a, yon sèl manyen pouvwa pisan li a, epi gwo estrikti sa yo pral tonbe. Sèn pral fèt ki gen yon teribte nou pa ka menm imajine.” Review and Herald, 5 jiyè 1906.
Natirèlman, gen anpil lòt bagay ankò pou di konsènan Islam, men Shebna reprezante moun ki rejte “vizyon” listwa pwofetik la, ki baze sou repetisyon listwa, ansanm ak verite prensipal repetisyon listwa a—ke kòmansman yon bagay montre fen yon bagay. Restriksyon Islam nan dat 11 dawout 1840 te fè zanj Revelasyon dis la desann, epi liberasyon Islam nan dat 9/11 te fè zanj Revelasyon dizwit la desann.
Mwen di: Tanpri koute, nou menm chèf Jakòb yo ak nou menm dirijan kay Izrayèl la. Èske se pa devwa nou pou nou konnen jistis? Nou menm ki rayi sa ki bon, epi ki renmen sa ki mal; nou menm ki rache po pèp la sou yo, ak chè yo sou zo yo; nou menm tou ki manje chè pèp mwen an, ki kale po yo sou yo, ki kraze zo yo, epi ki koupe yo an moso tankou sa yo mete nan chodyè, tankou vyann anndan mamit. Lè sa a y ap rele nan pye Senyè a, men li p ap reponn yo; li pral kache figi li pou yo nan tan sa a, paske yo te fè sa ki mal nan aksyon yo. Men sa Senyè a di konsènan pwofèt ki fè pèp mwen an pèdi chemen li, ki mòde ak dan yo, epi ki rele: Lapè; men kont sila a ki pa mete anyen nan bouch yo, yo menm prepare lagè kont li. Se poutèt sa, lannwit pral vin sou nou, pou nou pa gen vizyon; fènwa pral vin sou nou, pou nou pa fè divinasyon; solèy la pral kouche sou pwofèt yo, epi lajounen pral vin fè nwa sou yo. Lè sa a, moun k ap fè vizyon yo pral wont, moun k ap fè divinasyon yo pral konfonn; wi, yo tout pral kouvri bouch yo, paske pa gen repons ki soti nan Bondye. Men anverite, mwen menm, mwen plen ak pouvwa pa Lespri Senyè a, ak jistis, ak fòs, pou m fè Jakòb konnen transgresyon li, epi Izrayèl peche li. Tanpri koute sa, nou menm chèf kay Jakòb yo, ak nou menm dirijan kay Izrayèl la, nou menm ki gen jistis an degoutans, epi ki tòde tout sa ki dwat. Y ap bati Siyon ak san, epi Jerizalèm ak inikite. Chèf li yo rann jijman pou rekonpans, prèt li yo anseye pou salè, epi pwofèt li yo fè divinasyon pou lajan; poutan y ap apiye sou Senyè a, epi yo di: Èske Senyè a pa nan mitan nou? Pa gen okenn mal ki ka rive sou nou. Mika 3:1–11.
Epi foul moun tout nasyon ki ap goumen kont Aryèl [Jerizalèm], wi, tout sa yo ki ap goumen kont li ak kont fò li yo, e ki ap peze l anba soufrans, yo pral tankou yon rèv, tankou yon vizyon lannuit. Sa pral menm jan ak lè yon nonm grangou ap reve, epi gade, li ap manje; men li leve, e nanm li vid toujou; oswa tankou lè yon nonm swaf dlo ap reve, epi gade, li ap bwè; men li leve, epi gade, li febli, e nanm li toujou anvi: konsa foul tout nasyon yo pral ye, yo menm ki ap goumen kont mòn Siyon an. Rete kote nou ye a, epi sezi; rele byen fò, wi, rele: yo sou, men se pa ak diven; y ap bite, men se pa ak bweson fò. Paske Senyè a vide sou nou lespri yon gwo dòmi pwofon, e li fèmen je nou: pwofèt yo ak chèf nou yo, moun k ap wè yo, li kouvri yo. E tout vizyon an vin pou nou tankou pawòl yon liv ki sele, yo remèt bay yon moun ki gen konesans, yo di l: Tanpri, li sa; e li di: Mwen pa kapab, paske li sele. Epi yo remèt liv la bay yon moun ki pa gen konesans, yo di l: Tanpri, li sa; e li di: Mwen pa gen konesans. Se poutèt sa Senyè a di: Paske pèp sa a pwoche bò kote m ak bouch li, e ak lèv li li onore m, men yo mete kè yo byen lwen mwen, e krent yo gen pou mwen an se yon bagay yo aprann dapre kòmandman lèzòm: Se poutèt sa, gade, mwen pral kontinye fè yon zèv etonan nan mitan pèp sa a, wi, yon zèv etonan ak yon mèvèy: paske sajès moun saj yo ap peri, e konpreyansyon moun pridan yo ap kache. Malè pou moun sa yo ki chèche desann byen fon pou kache konsèy yo devan Senyè a, e zèv yo fèt nan tenèb, epi yo di: Ki moun ki wè nou? e ki moun ki konnen nou? Sètènman, jan nou vire tout bagay tèt anba a pral konsidere tankou ajil bòs k ap fè po a: paske èske sa yo fè a va di konsènan sila ki fè l la: Li pa t fè mwen? oswa èske bagay yo fòme a va di konsènan sila ki fòme l la: Li pa t gen okenn konpreyansyon? Ezayi 29:7–16.
Dapre Ezayi, vale vizyon an se “yon jou tribilasyon, yon jou pilonnen, ak yon jou twoub, pa Senyè a, Bondye dèzame yo, nan vale vizyon an; kraze miray yo, ak rele nan direksyon mòn yo.” Se poutèt sa Ezayi kriye avèk anpil anmè, menm jan Jezi te fè a.
“Dlo Jezi yo pa t ap koule nan antisipasyon soufrans pa L la menm. Jis devan Li te genyen Jetsemani, kote byento laterè yon gwo fènwa t ap kouvri Li. Pòt mouton an tou te vizib, pòt kote pandan plizyè syèk yo te mennen bèt pou ofrann sakrifis yo pase. Pòt sa a te pral louvri byento pou Li, gwo Antitip la, sakrifis tout ofrann sa yo te toujou montre davans kòm sakrifis pou peche lemonn. Toupre a te gen Kalvè, sèn agoni Li ki t ap pwoche a. Men, se pa t poutèt rapèl sa yo sou lanmò mechan yo t apral fè L la, Redanmtè a te kriye epi te plenn anba gwo doulè nan lespri Li. Chagren pa L la pa t gen anyen egoyis ladan l. Panse sou pwòp agoni Li pa t fè nanm nòb sa a, ki te dispoze sakrifye tèt li, pè. Se te vizyon Jerizalèm nan ki te pèse kè Jezi—Jerizalèm ki te rejte Pitit Bondye a epi ki te meprize lanmou Li, ki te refize kite gwo mirak Li yo konvenk li, e ki te prèt pou pran lavi Li. Li te wè sa li te ye nan koupabilite li poutèt li te rejte Redanmtè li a, epi sa li te ka vin ye si li te aksepte Sila a ki sèl te kapab geri blesi li. Li te vini pou sove li; ki jan Li te ka lage li?”
“Izrayèl te yon pèp Bondye te favorize; Bondye te fè tanp yo tounen kote Li rete; li te ‘bèl anpil nan pozisyon li, kè kontan tout latè.’ Sòm 48:2. La te gen dosye plis pase mil ane sou swen pwoteksyon Kris la ak tandrès lanmou Li, menm jan yon papa genyen pou sèl pitit li. Se nan tanp sa a pwofèt yo te pwononse avètisman solanèl yo. Se la yo te balanse lansan ki t ap boule yo, pandan lansan an, melanje ak lapriyè adoratè yo, t ap monte devan Bondye. Se la san bèt yo te koule, kòm senbòl san Kris la. Se la Jewova te manifeste glwa Li anwo sou chèz mizèrikòd la. Se la prèt yo te fè sèvis yo, epi ponp senbòl ak seremoni yo te kontinye pandan plizyè syèk. Men tout bagay sa yo te dwe rive nan bout yo.”
Jezi leve men Li, — men sa a ki te si souvan beni moun malad ak moun k ap soufri yo, — epi, pandan Li t ap fè siy avè l nan direksyon vil kondane a, Li rele byen fò nan pawòl brize anba lapenn: “Si ou menm, ou te konnen, omwen nan jou pa ou sa a, bagay ki pou lapè ou! —” Isit la Sovè a fè yon poz, epi Li pa t di sa ki ta kapab kondisyon Jerizalèm si li te aksepte èd Bondye te vle ba li a, — kado Pitit byeneme Li a. Si Jerizalèm te konnen sa ki te privilèj li pou l te konnen, epi si li te koute limyè Syèl la te voye ba li a, li ta ka parèt nan fyète pwosperite li, larenn wayòm yo, lib nan fòs pouvwa Bondye te ba li a. Pa t ap gen okenn sòlda ame kanpe nan pòtay li yo, ni okenn drapo women ap flote sou miray li yo. Destine gloriye ki te kapab beni Jerizalèm si li te aksepte Redanmtè li a leve devan Pitit Bondye a. Li te wè ke, atravè Li menm, li ta ka geri anba maladi grav li a, delivre anba esklavaj, epi tabli kòm gran metwopòl pisan sou latè. Depi sou miray li yo, pijon lapè a ta soti al jwenn tout nasyon yo. Li ta vin tounen dyadèm glwa lemonn antye.
“Men bèl tablo sa a sou sa Jerizalèm te kapab ye a disparèt devan je Sovè a. Li rann li kont de sa li ye kounye a anba jouk women an, ap pote move je Bondye sou li, kondane pou jijman vanjans li. Li reprann fil kase nan lamantasyon li a: ‘Men kounye a yo kache pou je ou. Paske jou yo pral vini sou ou, kote lènmi ou yo pral leve yon retranchman bò kote ou, yo pral sènen ou toutotou, epi yo pral fèmen ou sou tout bò; yo pral kraze ou atè ansanm ak pitit ou yo ki anndan ou; epi yo p ap kite nan ou yon sèl wòch sou yon lòt; paske ou pa t konnen tan vizitasyon ou a.’”
“Kris te vini pou sove Jerizalèm ansanm ak pitit li yo; men ògèy farizyen, ipokrizi, jalouzi, ak mechanste te anpeche L akonpli objektif Li. Jezi te konnen terib vanjans ki t ap tonbe sou vil kondane sa a. Li te wè Jerizalèm sènen ak lame, moun ki te anba syèj la pouse rive nan grangou ak lanmò, manman ap manje sou kadav pwòp pitit yo, epi ni paran ni pitit ap rache dènye moso manje a youn nan men lòt, afeksyon natirèl detwi anba doulè grangou k ap ronge yo. Li te wè ke tèt di Jwif yo, jan sa te parèt nan rejè yo te fè delivrans Li a, t ap mennen yo tou pou yo refize soumèt devan lame anvayisè yo. Li te wè Kalvè, kote yo t apral leve L anwo, kouvri ak kwa tankou pyebwa nan yon forè. Li te wè abitan mizérab yo ap soufri tòti sou chevalèt ak pa krisifiksyon, bèl palè yo detwi, tanp lan an kraze, e nan gwo miray li yo pa t ap rete yon sèl wòch sou yon lòt, pandan vil la t ap laboure tankou yon chan. Se pa ti rezon Sovè a te gen pou L kriye nan agoni lè L t ap gade sèn terib sa a.”
«Jérusalem avait été l’enfant de ses soins, et comme un père tendre pleure sur un fils égaré, ainsi Jésus pleura sur la cité bien-aimée. Comment puis-je t’abandonner? Comment puis-je te voir vouée à la destruction? Faut-il que je te laisse aller jusqu’à combler la mesure de ton iniquité? Une seule âme a une valeur telle que, comparés à elle, des mondes entiers sombrent dans l’insignifiance; mais ici, c’était une nation tout entière qui allait être perdue. Lorsque le soleil déclinant à l’ouest disparaîtrait à la vue dans les cieux, le jour de grâce de Jérusalem serait achevé. Tandis que la procession s’arrêtait sur le sommet du mont des Oliviers, il n’était pas encore trop tard pour que Jérusalem se repente. L’ange de miséricorde repliait alors ses ailes pour descendre du trône d’or et céder la place à la justice et au jugement qui venait rapidement. Mais le grand cœur d’amour du Christ plaidait encore pour Jérusalem, qui avait méprisé ses miséricordes, dédaigné ses avertissements, et allait bientôt tremper ses mains dans son sang. Si seulement Jérusalem voulait se repentir, il n’était pas encore trop tard. Tandis que les derniers rayons du soleil couchant s’attardaient encore sur le temple, les tours et les pinacles, quelque bon ange ne la conduirait-il pas à l’amour du Sauveur, et ne détournerait-il pas sa ruine? Belle et impie cité, qui avait lapidé les prophètes, qui avait rejeté le Fils de Dieu, qui s’enchaînait elle-même, par son impénitence, dans les fers de la servitude, — son jour de miséricorde était presque épuisé!» Jésus-Christ, 576–578.
Pandan lagè kont Jerizalèm nan ap dekri pa Ezayi nan chapit vennnde a, sila yo k ap atake yo “mete tèt yo annòd bò pòtay la.” Elam ak Kir kanpe bò pòtay la ak zam pare, epi apre sa yo dekouvri pwoteksyon Jerizalèm nan. Nan Ezayi, “pwoteksyon” ke lènmi yo bò pòtay la dekouvri a se lonbraj Ejip la.
Malè pou timoun rebèl yo, se Senyè a ki di sa, ki fè plan, men se pa nan mwen; epi ki kouvri tèt yo ak yon kouvèti, men se pa nan Lespri mwen, pou yo ka ajoute peche sou peche: ki pran chemen pou desann ann Ejip, epi ki pa mande nan bouch mwen; pou yo fè tèt yo vin fò nan fòs Farawon an, epi pou yo mete konfyans yo nan lonbraj Ejip! Ezayi 30:1, 2.
Lènmi Jerizalèm yo rekonèt moun Chebna reprezante yo mete konfyans yo nan Ejip, paske yo te panse Ejip t ap pwoteje yo; tandiske moun Eliyakim, pitit gason Ilkija, reprezante yo pa mete konfyans yo nan “lonbraj Ejip,” men yo kouvri ak kouvèti Lespri Bondye a epi yo mete konfyans yo nan “lonbraj Sila ki anwo nan syèl la.”
Moun ki rete nan plas sekrè Trèwo a ap rete anba lonbraj Toupisan an. M ap di konsènan Senyè a: Li se refij mwen ak fòtrès mwen; Bondye mwen; se nan li m ap mete konfyans mwen. Sòm 91:1, 2.
Nan kriz lwa dimanch lan, vyèj saj yo, ki reprezante pa Elyakim, pitit gason Ilkya, ap mete konfyans yo anba lonbraj Trèwo a; tandiske vyèj sòt yo, ki reprezante pa Shebna, ap mete konfyans yo anba lonbraj Lejip. Mo yo tradui kòm “dekouvri” a vle di dezabiye nèt epi mennen an kaptivite. Lènmi yo ki nan pòtay la rekonèt pwoteksyon Jerizalèm nan retire, epi Shebna ansanm ak konpayon li yo kòmanse chèche sove tèt pa yo, paske yo wè “twou yo nan vil David la” e yo wè gen anpil twou k ap pèmèt lènmi an antre. Nan yon panik, jan sa reprezante nan parabòl dis vyèj yo, vyèj sòt yo kòmanse chèche pwoteksyon, men yo pa genyen okenn.
Chebna ap gade nan “zam forè a” pou sove l, men li twò ta. Li konte kay yo nan Jerizalèm epi li kòmanse kraze yo pou ranfòse miray la, men li twò ta. Yo ranmase dlo ki soti nan basen anba a ansanm epi yo eseye konekte ak dlo ansyen basen an, men li twò ta. Dlo a, kòm yon senbòl prensipal Sentespri a, fè konnen yo t ap chèche lwil avèk dezespwa, men li twò ta. Nan tout efò yo yo te bliye Kreyatè basen yo, e se li menm ki te fè “basen” verite sa yo depi lontan. Yo te bliye se Wòch Letènite a ki te bay mesaj la nan tan lontan yo. Yo te chwazi pou yo pa mache nan ansyen chemen yo, jan fondasyon yo te reprezante, fondasyon ki te etabli atravè travay William Miller.
“Lènmi an ap chèche detounen lespri frè ak sè nou yo lwen travay pou prepare yon pèp pou kanpe nan dènye jou sa yo. Sofis li yo fèt pou mennen lespri yo lwen danje ak devwa lè n ap viv la. Yo konsidere kòm anyen limyè Kris la te soti nan syèl la pou bay Jan pou pèp Li a. Yo anseye ke sèn ki devan nou tousuit yo pa gen ase enpòtans pou resevwa atansyon espesyal. Yo rann verite ki soti nan syèl la san efè, epi yo vòlè pèp Bondye a eksperyans pase yo, pandan y ap mete yon fo syans nan plas li.”
“Men sa Seyè a: Kanpe sou chemen yo, gade, mande pou ansyen santye yo, kote bon chemen an ye a, epi mache ladan li.” Jeremi 6:16.
“Pa kite pèsonn chèche rache fondasyon lafwa nou yo—fondasyon ki te poze nan kòmansman travay nou an pa mwayen etid lapriyè sou Pawòl la ak pa revelasyon. Se sou fondasyon sa yo nou ap bati depi senkant dènye ane yo. Moun ka sipoze yo jwenn yon nouvo chemen e yo ka poze yon fondasyon ki pi solid pase sa ki deja poze a. Men sa se yon gwo desepsyon. Pèsonn pa ka poze okenn lòt fondasyon pase sa ki deja poze a.
“Nan tan lontan, anpil moun te antreprann bati yon nouvo lafwa, tabli nouvo prensip. Men, konbyen tan konstriksyon yo a te rete kanpe? Byento li tonbe, paske li pa t fonde sou Wòch la.
“Èske premye disip yo pa t oblije fè fas ak pawòl moun yo? Èske yo pa t oblije koute fo teyori, epi apre yo fin fè tout sa ki te nesesè, rete fèm, pandan yo t ap di: ‘Paske pèsonn pa ka poze okenn lòt fondasyon pase sa ki deja poze a’? 1 Korentyen 3:11.
“Konsa nou dwe kenbe kòmansman asirans nou an fèm jouk nan fen an. Bondye ak Kris voye pawòl ki gen pouvwa bay pèp sa a, pou fè yo soti nan mond lan, pwen pa pwen, pou antre nan limyè klè verite prezan an. Avèk bouch ki te touche pa dife sakre, sèvitè Bondye yo te pwoklame mesaj la. Pawòl diven an mete so li sou otantisite verite ki te pwoklame a.” Testimonies, volume 8, 296, 297.
“Jou” kote tout bagay sa yo rive a se “jou” biblik Ezayi idantifye kòm jou Senyè Bondye ki gen tout lame yo te rele pou “kriye, ak lamantasyon, ak tèt kale, ak mare sak.”
Seyè a pale ak Moyiz, li di: Anplis, nan dizyèm jou setyèm mwa sa a, va gen yon jou ekspyasyon: se va yon asanble sen pou nou; n'a imilye nanm nou, epi n'a ofri bay Seyè a yon ofrann boule nan dife. Nou p'ap fè okenn travay nan menm jou sa a, paske se yon jou ekspyasyon, pou fè ekspyasyon pou nou devan Seyè a, Bondye nou an. Paske nenpòt nanm ki p'ap imilye nan menm jou sa a, y'ap retranche li nan mitan pèp li a. E nenpòt nanm ki fè nenpòt travay nan menm jou sa a, menm nanm sa a m'ap detwi l' nan mitan pèp li a. Nou p'ap fè okenn kalite travay: se va yon lwa pou tout tan nan tout jenerasyon nou yo, nan tout kote n'ap rete. Se va pou nou yon saba repo, epi n'a imilye nanm nou: depi nan aswè nevyèm jou mwa a jouk nan aswè apre a, n'a selebre saba nou an. Levitik 23:26–32.
Jou ki ilistre pa Chèbna ak Elyakim, pitit gason Ilkya a, se Jou Ekspyasyon antitipik la, ki kouvri istwa depi 1844 jouk lè Mikayèl leve kanpe. Pandan peryòd sa a, yo te rele Advantis yo pou “aflige” nanm yo, oswa, jan Ezayi prezante sa, yo te rele yo “nan kriye, ak nan dèy, ak nan tèt kale, ak nan mare sak sou ren.”
“An 1844, gran Prèt nou an te antre nan kote ki pi sen an nan sanktyè selès la, pou kòmanse travay jijman ankèt la. Ka moun ki jis yo ki mouri yo ap pase an revizyon devan Bondye. Lè travay sa a va fini, jijman an dwe pwononse sou vivan yo. Ala presye, ala enpòtan moman solanèl sa yo! Chak youn nan nou gen yon dosye annatant nan tribinal syèl la. Chak moun apa gen pou yo jije l dapre zèv li te fè nan kò a. Nan sèvis tipik la, lè gran prèt la te fè travay ekspiyasyon an nan kote ki pi sen an nan sanktyè tè a, pèp la te oblije imilye nanm yo devan Bondye, epi konfese peche yo, pou yo te ka jwenn ekspiyasyon epi pou yo te ka efase yo. Èske y ap mande mwens nan men nou nan jou antitipik ekspiyasyon sa a, lè Kris la, nan sanktyè anwo a, ap plede an favè pèp Li a, epi lè dènye desizyon final ki pa ka revoke a gen pou pwononse sou chak ka?”
“Ki kondisyon nou nan tan sa a ki terib e solanèl? Ay, ala ògèy k ap domine nan legliz la, ala ipokrizi, ala twonpri, ala lanmou pou bèl rad, frivolite ak amizman, ala dezi pou sipremasi! Tout peche sa yo te fènwa lespri a, konsa bagay etènèl yo pa t rive disène. Èske nou pa dwe fouye Ekriti yo, pou nou ka konnen kote nou ye nan listwa mond sa a? Èske nou pa dwe vin gen bon konprann konsènan travay k ap akonpli pou nou nan moman sa a, ak pozisyon nou menm kòm pechè ta dwe okipe pandan travay ekspyasyon sa a ap kontinye? Si nou gen nenpòt konsiderasyon pou delivrans nanm nou, nou dwe fè yon chanjman desizif. Nou dwe chèche Seyè a ak vrè repantans; nou dwe, ak gwo kontrisyon nanm, konfese peche nou yo, pou yo ka efase.” Selected Messages, liv 1, 124, 125.
Epi nan jou sa a, Senyè a, Bondye ki chèf lame yo, te rele nou pou kriye, pou plenn, pou kale tèt nou, e pou mare sak sou ren nou. Men gade, se te lajwa ak kè kontan, yo t ap touye bèf, yo t ap koupe mouton, yo t ap manje vyann, epi yo t ap bwè diven: ann manje, ann bwè; paske demen n ap mouri. Ezayi 22:12, 13.
Senyè a te rele Chebna pou l te aflije nanm li, men li te chwazi manje, bwè, epi kontinye fè fèt. Senyè a te “revele” nan “zòrèy” li ke peche Chebna a pa t ap pirifye. Mo yo tradui kòm “pirifye” a se mo yo itilize nan Levitik pou “ekspyasyon.” Peche sa a nan Advantis Laodiseyen an pa pral jwenn ekspyasyon. Kounye a Ezayi kòmanse pale sou relasyon Chebna (Advantis Laodiseyen yo) ak Elyakim, pitit gason Ilkya a (Advantis Filadèlfyen yo).
Shebna se “trèzorye” a, menm jan ak Jida. E Tobija, nan jou Neyemi yo, t ap viv nan Tanp Bondye a, nan yon chanm (trezò) kote yo te dwe konsève ofrann yo. Lè Neyemi te pirifye tanp lan, li te jete Tobija deyò ansanm ak tout bagay pa l yo. Shebna menm tou dwe jete deyò. Toude se ilistrasyon sou fason Advantis lawodiseyen an pral vomi deyò lè lwa dimanch la rive.
“Poutèt mechanste ak trayizon moun Amon yo ak moun Moab yo te fè pèp Izrayèl la, Bondye te deklare pa mwayen Moyiz yo dwe rete pou tout tan deyò kongregasyon pèp Li a. Gade Detewonòm 23:3–6. An mepri pawòl sa a, granprèt la te mete deyò ofrann yo ki te sere nan chanm kay Bondye a, pou l te fè plas pou reprezantan sa a yon ras ki te anba entèdiksyon. Yo pa t ka montre pi gwo mepri pou Bondye pase lè yo te bay yon favè konsa a lènmi Bondye ak verite Li a.”
“Lè Neemi te retounen soti Pès, li vin aprann sou pwofanasyon odasye sa a, epi li pran san pèdi tan mezi pou mete entrigan an deyò. ‘Sa te fè m anpil lapenn,’ li deklare; ‘se poutèt sa mwen jete tout mèb kay Tobiya yo deyò chanm lan. Apre sa, mwen bay lòd, epi yo netwaye chanm yo; epi mwen fè yo pote tounen ladan yo veso kay Bondye a, ansanm ak ofrann manje a ak lansan an.’”
“Non sèlman tanp lan te fin avili, men yo te mal sèvi ak ofrann yo tou. Sa te gen tandans dekouraje jenewozite pèp la. Yo te pèdi zèl yo ak chalè espirityèl yo, epi yo te vin ezitan pou peye dim yo. Trezò lakay Seyè a te mal pwovizyone; anpil nan chantè yo ak lòt moun ki t ap sèvi nan tanp lan, paske yo pa t resevwa ase sipò, te kite travay Bondye a pou yo al travay yon lòt kote.” Prophets and Kings, 670.
Shebna, Judas ak Tobiya yo tout reprezante Advantis Lawodise yo nan tan lafen an.
Men sa Senyè, Bondye dèzame yo: Ale, antre kote entandan sa a, kote Shebna, ki responsab kay la, epi di l: Kisa ou genyen isit la? E kiyès ou genyen isit la, pou ou taye pou tèt ou yon kavo isit la, tankou yon moun k ap taye pou tèt li yon kavo anwo, e k ap fouye pou tèt li yon kote pou l rete nan wòch la? Gade, Senyè a pral pote ou ale avèk yon gwo kaptivite, e li pral sètènman kouvri ou. Li pral sètènman vire ou ak vyolans, epi voye ou tankou yon boul nan yon gran peyi; se la ou pral mouri, e se la cha laglwa ou yo pral tounen wont pou kay mèt ou a. E mwen pral chase ou soti nan pòs ou, e l ap rale ou desann soti nan eta ou. Ezayi 22:15–19.
Pandan wa nò a ap pwoche bò Jerizalèm, epi li dwe sonje ke pwòchman sa a se te yon pwòchman pwogresif ke sitwayen Jerizalèm yo te konnen ki t ap vini. Se sa ki idantifye nan Ezayi chapit ven, lè Tatan, kòmandan Lasiri a, te konkeri Asdòd ann Ejip. Yo te konnen sa ki t ap vini an, epi Chebna te pase tan li ap fè yon tonm chèch pou tèt pa li. Akeyològ yo te jwenn tonm Chebna a epi yo te retire deklarasyon ekri ki te sou antre tonm nan, e kounye a li nan yon Mize Britanik. Sa ki vrèman etonan, lè yo te retire Chebna e Elyakim, pitit gason Ilkija a, te pran pozisyon dirijan Chebna a, Elyakim, pitit gason Ilkija a, te resevwa yon sele wayal li te kapab sèvi avè l pou sètifye non li sou dokiman ofisyèl yo. Sele sa a tou, akeyològ yo te jwenn li, epi li nan menm mize ann Angletè a. Chebna nan mize a reprezante pa tonm li, mak lanmò a, epi Elyakim, pitit gason Ilkija a, nan mize a avèk reprezantasyon sele lavi a.
Pou rejè Shebna te fè konsènan mesaj avètisman sou wa nò a, yo te vomi l sòti nan bouch Senyè a, epi mo yo tradui kòm “vomi” nan avètisman Revelasyon an pou Lawodise a, an reyalite vle di vomisman vyolan. Avèk Neyemi, li te jete Tobiya ak tout afè li yo deyò; epi avèk Shebna, yo te voye l ale avèk vyolans tankou yon boul nan yon peyi lwen. Shebna se Advantis Lawodise yo k ap rejte mesaj pwofetik ki te desele an 1989 la epi k ap prepare pou tonm nan—mak bèt la; epi Elyakim, pitit gason Ilkya a, se Advantis Filadèlfi yo ki resevwa sele Bondye a.
Epi sa rive nan jou sa a, m ap rele Eliyakim, pitit gason Ilkija a, sèvitè mwen an. M ap abiye l ak rad pa ou a, m ap fòtifye l ak sentiwon pa ou a, epi m ap remèt otorite pa ou a nan men li; e li pral yon papa pou moun ki rete lavil Jerizalèm yo, ak pou kay Jida a. Ezayi 22:20, 21.
Nan lwa dimanch lan, ble ak move zèb Advantis yo separe, epi lidèchip legliz triyonfan an bay Eliyakim, pitit gason Ilkya; epi Lè sa a, Senyè a leve legliz Li a tankou yon drapo, pandan mesaj twazyèm zanj lan ap vin anfle pou l tounen yon gwo rèl. Petèt mwen te twò repete lè m te mete ekspresyon “pitit gason Ilkya a,” alòske mwen te ka senpleman di Eliyakim. Men ansanm, papa a ak pitit li a se yon senbòl mesaj Eli a anvan sèt dènye kalamite yo. Mesaj Eli a sèvi ak senbolis papa ak pitit pou reprezante premye a (papa) ak dènye a (pitit gason). Relasyon pwofetik sa a kontribye nan dènye devinèt yo nan chapit vennde a. Pwomès ki fèt pou Eliyakim, pitit gason Ilkya a, se ke Senyè a t ap mete sou zepòl li kle kay David la.
“Kay David” la se mesaj papa ak pitit Jezi te fè referans ak li nan dènye konvèsasyon li avèk Jwif rebèl yo. Se la tou li fèmen liv Revelasyon an. Kay David la te gen yon kle; e si pa gen anyen lòt ki itilize 22 oktòb 1844, paske sèl kote nan Ekriti yo ki fè referans ak kle sa a se nan mesaj pou legliz Filadèlfi a.
M ap mete kle kay David la sou zepòl li; l ap louvri, e pèsonn p ap fèmen; l ap fèmen, e pèsonn p ap louvri. Ezayi 22:22.
Epi pou zanj legliz ki Filadèlfi a, ekri: Men sa Sila ki sen an di, Sila ki veritab la, Sila ki gen kle David la, Sila ki louvri, e pèsonn pa fèmen; e ki fèmen, e pèsonn pa louvri; Mwen konnen zèv ou yo: gade, mwen mete devan ou yon pòt ki louvri, e pèsonn pa ka fèmen li; paske ou gen yon ti fòs, ou kenbe pawòl mwen, e ou pa t nye non mwen. Gade, m ap fè moun ki nan sinagòg Satan an, ki di yo se Jwif, epi yo pa sa, men yo bay manti; gade, m ap fè yo vini adore devan pye ou, e yo va konnen mwen renmen ou. Paske ou kenbe pawòl pasyans mwen an, mwen menm tou m ap prezève ou anba lè tantasyon an, ki pral vini sou tout lemonn, pou mete moun ki rete sou tè a anba eprèv. Gade, mwen vini vit: kenbe byen fèm sa ou genyen an, pou pèsonn pa pran kouwòn ou. Moun ki genyen batay la, m ap fè l tounen yon poto nan tanp Bondye mwen an, e li p ap janm soti ankò: e m ap ekri sou li non Bondye mwen an, ak non vil Bondye mwen an, ki se Jerizalèm nouvo a, ki desann soti nan syèl la bò kote Bondye mwen an: e m ap ekri sou li nouvo non mwen an. Moun ki gen zòrèy, se pou li tande sa Lespri a di legliz yo. Revelasyon 3:7–12.
Elyakim reprezante yon Filadelfyen pandan mouvman Millerit la ki louvri Sentespri ki Pi Sen an nan dat 22 oktòb 1844. Mwen konnen se te Kris la, Gran Prèt nou an, ki te louvri pòt dispansasyonèl sa a, men Kris te mete kle a sou zepòl Elyakim, pitit gason Hilkija a, epi li deklare ke “li va louvri.” Nou rive nan pwen mwen te montre nan kòmansman atik sa a.
Gen dizwit fwa nan liv Ezayi nou jwenn mo “chay” la; men sèt nan fwa sa yo li reprezante yon bagay yo pote sou zepòl, epi onz fwa li reprezante yon pwofesi malè. Nan youn nan dizwit fwa sa yo, mo ki vle di yon pwofesi malè a sèvi an menm tan tou pou reprezante yon chay yo pote sou zepòl.
Istwa vale vizyon an konsène yon mesaj kondanasyon ki kreye de kategori adoratè nan Jerizalèm. Mesaj pwofetik ki te idantifye ouvèti jijman an te prezante pa Papa Miller, e se mesaj premye zanj lan li ye, ki te fini lè pòt kote sen an te fèmen epi Kote ki Pi Sen an te louvri nan dat 22 oktòb 1844. “Chay” ki te mete sou zepòl William Miller, chay li te resevwa misyon pou pote bay mond lan, se te mesaj premye zanj lan, yon pwofesi kondanasyon ki te fini nan dat 22 oktòb 1844 avèk arive mesaj twazyèm zanj lan.
“kle kay kay David la m mete sou zepòl li,” epi li di, “Nan jou sa a,” “klou ki te fikse nan plas ki sèten an va retire, yo va koupe l, epi l ap tonbe; e chay ki te sou li a va disparèt.”
Mo ki tradui isit la kòm “fardo” se mo ki idantifye yon pwofesi kondanasyon; men pwofesi kondanasyon sa a pa menm ak mo ebre Ezayi itilize pou reprezante yon bagay ou pote sou zepòl ou. Antanke mo pou pwofesi kondanasyon, li vle di yo t ap mete kle David la sou zepòl Elyakim, pitit Ilkya; epi fardo ki sou zepòl li a se yon pwofesi kondanasyon. Se yon jwèt sou mo ki pwofon anpil!
Sè White di sa konsènan yon kle ki atache ak Bib la.
“An rapò ak Pawòl Bondye a, gen yon kle ki louvri bwat presye a, pou satisfaksyon nou ak lajwa nou. Mwen santi m rekonesan pou chak reyon limyè. Nan lavni, eksperyans ki kounye a parèt trè misterye pou nou yo pral esplike. Gen kèk eksperyans nou ka pa janm konprann nèt, jiskaske sa ki mòtèl la va abiye ak imòtalite.” Manuscript Releases, volim 17, 261.
Remak entwodiksyon Miller yo konsènan rèv li a di sa.
“Mwen te reve Bondye, pa yon men envizib, te voye ban mwen yon ti kofr ki te fèt avèk anpil ladrès, apeprè dis pous longè pa sis pous lajè, ki te fèt an eben ak pèl byen bèlman ankriste. Te gen yon kle tache ak kofr la. Menm lè a mwen pran kle a epi mwen louvri kofr la; epi, pou sezi ak etonnman pa m, mwen jwenn li te plen ak tout kalite ak tout gwosè bijou, dyaman, pyè presye, ansanm ak pyès monnen an lò ak an ajan, nan tout dimansyon ak tout valè, ki te byen ranje chak nan plas pa yo nan kofr la; epi konsa yo te ranje a, yo te reflete yon limyè ak yon laglwa ki te egal sèlman ak solèy la.” Early Writings, 81.
Nan nòt anba paj James White yo sou rèv la, li di sa konsènan kle a.
“‘kle ki tache a’ se te fason li te entèprete Pawòl pwofetik la—Lè li t ap konpare ekriti ak ekriti—Bib la kòm pwòp entèprèt pa li. Avèk kle sa a, Frè Miller te louvri ‘kofrè a,’ oswa gwo verite sou avènman an pou mond lan.” James White.
Jak White te fè kòmantè sou rèv sa a, e lè li t ap fè sa li te ekri yon entwodiksyon. Li enpòtan anpil pou rekonèt ke Miller te fè rèv li a epi li te pibliye li an 1847, omwen de zan apre Gran Dezapwentman an, lè Advantis Millerit yo, ki te ansyenman ini, te fin gaye. Miller te separe ak mouvman an, epi “ti twoupo” ki te “gaye toupatou” a te toujou ap soufri anba dezapwentman an. Rèv Miller la te pale dirèkteman ak sitiyasyon an, epi Jak White te fè kòmantè sou li, pandan Ellen White te fè referans ak li nan yon fason nèt ale pozitif. Jak White te ekri yon entwodiksyon pou rèv li a, li te mete rèv la ladan l, epi apre sa li te ajoute kèk nòt anba paj. Entwodiksyon li a, rèv la, ak nòt anba paj yo ap nan fen atik sa a pou moun ki bezwen gen aksè ak enfòmasyon sa a.
Ezayi venndez se yon ilistrasyon sou kòmansman ak finisman Advantis la. Nan toude istwa yo, te gen e pral gen yon separasyon ki te fèt 22 oktòb 1844, epi ankò nan lwa dimanch lan. Separasyon an nan toude ka yo, kòmansman ak finisman an, se yon akonplisman parabòl dis vyèj yo. Sè White fè nou konnen vyèj sòt yo se Laodiseyen yo. Shebna reprezante Advantis Laodiseyen yo nan kòmansman ak finisman Advantis la. Eliakim, pitit gason Hilkija, reprezante Advantis Filadelfyen yo.
Men Hilkija reprezante tou papa Advantis la, paske “li va yon papa pou moun lavil Jerizalèm yo, ak pou kay Jida a.” Yo te rele William Miller avèk respè “Papa Miller.” Yo te mete “kle David la” sou zepòl Miller, sa ki reprezante metòd li te genyen pou etidye Ekriti yo, “liy sou liy.”
Bwat la se Bib la, li te sèvi ak “kle David la” ki reprezante règ entèpretasyon pwofetik li te itilize pou louvri verite premye zanj lan. Règ sa yo, (kle David la) ak pwofesi kondanasyon li a (chay la) ki te vin konprann grasa kle David la, te pann “tankou yon klou nan yon kote ki sèten” nan tanp lan. “Klou” a se te dat 22 Oktòb 1844 la. Mo “klou” a vle di yon pikèt, yon klou oswa yon poto, ki reprezante yon siy sou chemen an. “Chay” la, oswa pwofesi kondanasyon an ki te pann sou klou sa a, se te mesaj premye zanj lan, epi mesaj sa a te rive nan konklizyon li sou 22 Oktòb 1844, lè pwofesi kondanasyon an te akonpli epi yo te retire li, koupe l desann, epi li te tonbe. Yo te retire li, paske mesaj pwofetik kondanasyon an te vin yon bagay ki te pase deja; epi klou a te dwe deplase al antre nan Kote ki Trè Sen an, kote yon lòt chay kondanasyon t ap pann sou li.
Pwofesi Miller sou kondanasyon an, jan yo te konprann li dapre règ pwofetik yo ki reprezante kòm “kle David la”, t ap mete yon klou nan kote ki sen an, ki t ap soutni tout glwa kay papa li a. Mo “glwa” a nan pasaj la vle di pwa. Sa ki soutni pwa yon kay se fondasyon kay la. Travay fondamantal Miller la soutni pwa tout limyè adisyonèl mesaj twazyèm zanj lan, ki reprezante pa “pitit yo ak sa ki soti ladan yo.” Li soutni pwa tout divès kalite veso tanp lan. E fondasyon an te poze pou yon tanp kote pou yo mete yon twòn gloriye.
Elyakim, pitit gason Hilkija, reprezante legliz Filadèlfi a. Elyakim vle di Bondye ki leve, paske Elyakim, papa Jerizalèm, reprezante William Miller, ke Bondye te sèvi avè l pou leve fondasyon pèp alyans li chwazi a. Li se pitit gason Hilkija, non ki sòti nan de mo, kote dezyèm nan se Bondye, epi premye a vle di “douser” tankou nan douser nan pale. Hilkija reprezante Pawòl Bondye oswa vwa li, epi pitit li a reprezante leve tanp lan.
Nan fen Advantis la dwe gen yon pwofesi kondanasyon, e pwofesi sa a se twazyèm zanj la nan Revelasyon katòz. Dwe gen yon kle nan fen an ki te anonse davans pa kle Miller la. “Kle” nan epòk pa nou an chita sou repetisyon listwa, e sitou sou règ premye mansyon an, ki gen ladan l oswa ki se prensip Kris la menm reprezante kòm Alfa ak Omega. Dwe gen yon pitit gason Miller. Konsa, Miller kòm papa a vin tounen Hilkija, Pawòl Seyè a, epi pitit gason Miller la se Elyakim, sa vle di Bondye ki leve. Papa Miller te leve tanp lan, epi pitit gason Miller la idantifye lè Laodise ak Filadèlfi separe epi Filadèlfyen yo leve kòm yon drapo. Dwe gen yon klou ki byen fikse, men se pa nan kote ki sen an tankou nan listwa Miller la, men nan Kote ki Pi Sen an. Klou sa a ansanm ak chay ki pann sou li a pral koupe nan fen mesaj twazyèm zanj la, menm jan sa te fèt nan fen mesaj premye zanj la. Lè Mikaèl leve kanpe epi tan gras limanite a fèmen, pwofesi kondanasyon an pral nan tan pase, retire, koupe, epi tonbe.
Separasyon oswa dispèsyon an, apre tan an te fin pase an 1844, pral repete ankò nan lwa dimanch lan. Ezayi 22 se yon ilistrasyon sikonstans ki mennen nan separasyon Advantis Lawodise yo ak Advantis Filadèlfi yo, separasyon ki fèt nan kriz lwa dimanch lan.
Epi pou zanj legliz Laodiseyen yo, ekri: Men sa Amen an, temwen fidèl e vre a, kòmansman kreyasyon Bondye a, di: Mwen konnen zèv ou yo, ou pa ni frèt ni cho; mwen ta pito ou te frèt oswa cho. Konsa, paske ou tyèd, epi ou pa ni frèt ni cho, m ap vomi ou sòti nan bouch mwen. Paske ou di: Mwen rich, mwen gen anpil byen, e mwen pa bezwen anyen; men ou pa konnen ou se yon moun ki malere, ki mizerab, ki pòv, ki avèg, e ki toutouni. Mwen konseye ou achte nan men mwen lò ki pase nan dife, pou ou ka rich; rad blan, pou ou ka abiye, pou wont toutouni ou pa parèt; epi pase kolir sou je ou, pou ou ka wè. Tout moun mwen renmen, mwen reprann yo e mwen disipline yo; se poutèt sa, montre anpil zel epi repanti. Gade, mwen kanpe devan pòt la, m ap frape; si yon moun tande vwa mwen epi louvri pòt la, m ap antre lakay li, m ap manje avèk li, e li menm avèk mwen. Moun ki genyen batay la, m ap ba li dwa chita avè m sou twòn mwen an, menm jan mwen menm tou mwen te genyen batay la, e mwen chita avèk Papa m sou twòn li an. Moun ki gen zòrèy, se pou li tande sa Lespri a ap di legliz yo. Revelasyon 3:7–22.
Apre entwodiksyon rèv la, James White answit mete rèv la ak nòt anba paj. Mwen pa gen okenn pwoblèm ak aplikasyon James White fè de rèv Miller la, malgre lefèt ke nou te souvan pibliye yon entèpretasyon de rèv li a ki diferan yon ti jan de pa James White la. Apwòch debaz James White la ki diferan de sa nou te pibliye a, se ke li mete “bijou yo” nan kontèks pèp Bondye a, tandiske nou konprann bijou yo se verite pwofetik. Pa gen okenn kontradiksyon, paske yon moun reflete sa li kwè, epi gaye bijou yo apre Gran Dezapwentman an tipifye gaye pèp Bondye a ANVAN lwa dimanch la. Men reyalite sa a se pou yon etid alavni.
Entwodiksyon James White pou Rèv William Miller la
“Rèv ki vin apre a te pibliye nan Advent Herald la, sa fè plis pase de zan. Lè sa a, mwen te wè li te make aklè eksperyans pase nou konsènan dezyèm avènman an, e ke Bondye te bay rèv la pou byen twoupo gaye a.
“Pami siy ki montre gran jou Senyè a, jou ki gran e ki terib la, ap pwoche, Bondye mete rèv yo. Gade Joël 2:28–31; Travay 2:17–20. Rèv yo ka vini nan twa fason; an premye, ‘nan anpil okipasyon.’ Gade Eklezyas 5:3. An dezyèm, moun ki anba move lespri sal la ak twonpri Satan an, ka fè rèv anba enfliyans li. Gade Detewonòm 8:1–5; Jeremi 23:25–28; 27:9; 29:8; Zakari 10:2; Jid 8. E an twazyèm, Bondye te toujou anseye pèp li a, e li toujou ap anseye yo plis oswa mwens pa rèv, ki vini pa mwayen zanj yo ak Sentespri a. Moun ki kanpe nan limyè klè verite a va konnen lè Bondye ba yo yon rèv; e moun sa yo p ap twonpe ni detounen pa fo rèv.”
“Epi li di: Koute byen pawòl mwen yo; si gen yon pwofèt nan mitan nou, mwen menm, SENYÈ a, m ap fè m konnen li nan yon vizyon, epi m ap pale avè l nan yon rèv.” Resansman 12:5.
“Jakòb di: ‘Zanj Senyè a te pale avè m nan yon rèv.’ Jenèz 31:2. ‘Epi Bondye vin jwenn Laban, moun Siri a, nan yon rèv lannwit.’ Jenèz 31:24. Li rèv Jozèf yo nan Jenèz 37:5–9, epi apre sa, li istwa enteresan sou akonplisman yo ann Ejip.”
“Nan Gabaon, Seyè a te parèt devan Salomon nan yon rèv pandan lannwit lan.” 1 Wa 3:5. Gran imaj enpòtan ki nan dezyèm chapit liv Danyèl la te bay nan yon rèv; menm jan tou, kat bèt yo, elatriye, ki nan setyèm chapit la. Lè Ewòd t ap chèche detwi Tibebe Sovè a, yo te avèti Jozèf nan yon rèv pou l te sove ale ann Ejip. Matye 2:13.
“Epi sa pral rive nan DÈNYE JOU YO, Bondye di, m ap vide nan Lespri mwen sou tout chè; pitit gason nou yo ak pitit fi nou yo pral pwofetize, jèn gason nou yo pral wè vizyon, e granmoun nou yo pral fè rèv.” Travay 2:17.
“Don pwofesi a, pa mwayen rèv ak vizyon, isit la se fwi Sentespri a, e nan dènye jou yo li dwe parèt ase klè pou l konstitye yon siy. Li se youn nan don legliz levanjil la.”
“Epi li bay kèk kòm apot; kèk kòm PWOFÈT; kèk kòm evanjelis; epi kèk kòm pastè ak anseyan; pou pèfeksyonman sen yo, pou travay ministè a, pou edifkasyon kò Kris la.” Efezyen 4:11, 12.
“Epi Bondye mete kèk nan legliz la: premye, apot; dezyèmman, PWOFÈT, elatriye.” 1 Korentyen 7:28.
“Pa meprize PWOFESI. 1 Tesalonisyen 5:20. Gade tou Travay 13:1; 21:9; Women 12:6; 1 Korentyen 14:1, 24, 39. Pwofèt yo oubyen pwofesi yo se pou edifikasyon legliz Kris la; e pa gen okenn prèv ki kapab sòti nan pawòl Bondye a ki montre yo te dwe sispann anvan evanjelis yo, pastè yo ak anseyan yo ta sispann. Men, opozan an di: ‘Te gen twòp fo vizyon ak fo rèv, konsa mwen pa ka mete konfyans mwen nan anyen nan kalite sa a.’ Se vre, Satan gen sa ki kontrefè pa li. Li te toujou gen fo pwofèt, e sètènman nou ka atann nou genyen yo kounye a nan dènye lè sa a nan twonpri ak triyonf li. Moun ki rejte revelasyon espesyal konsa poutèt kontrefason an egziste, ta ka avèk menm lojik la ale yon ti kras pi lwen epi nye ke Bondye te janm revele tèt li bay lèzòm nan yon rèv oswa nan yon vizyon, paske kontrefason an te toujou egziste.”
“Rèv ak vizyon yo se mwayen Bondye sèvi pou l revele tèt li bay lèzòm. Se pa mwayen sa a li te pale ak pwofèt yo; li mete don pwofesi a pami don legliz levanjil la, epi li klase rèv ak vizyon yo ansanm ak lòt siy ki make ‘DÈNYE JOU YO.’ Amèn.
“Objè mwen nan remak ki anwo yo se te retire objeksyon yo yon fason biblik, epi prepare lespri lektè a pou sa ki vin apre a.” James White, Brother Miller’s Dream, 1–3.
Dezyèm rèv William Miller la
“Mwen te reve ke Bondye, pa yon men envizib, te voye ban mwen yon ti kofr fèt avèk anpil delikates, apeprè dis pous longè pa sis pous kare, fèt ak eben ak pèl yo te mete ladan l avèk anpil atizay. Te gen yon kle tache ak kofr la. Menm kote a, mwen pran kle a epi mwen louvri kofr la; lè sa a, pou mèvèy ak sipriz mwen, mwen jwenn li plen ak tout kalite ak tout gwosè bijou, dyaman, pyè presye, ansanm ak pyès lò ak pyès ajan tout dimansyon ak tout valè, byen bèl ranje chak nan plas pa yo nan kofr la; epi, konsa yo te ranje a, yo t ap reflete yon limyè ak yon glwa ki pa t gen egal, eksepte solèy la sèlman.”
“Mwen te panse se pa t devwa mwen pou m jwi bèl vizyon sa a pou kont mwen sèlman, byenke kè m te debòde ak lajwa devan briyans, bote, ak valè sa ki te ladan l yo. Se poutèt sa, mwen te mete l sou yon tab nan mitan chanm mwen an, epi mwen te fè konnen ke tout moun ki te gen dezi a te kapab vini pou wè pi bèl ak pi briyan vizyon je moun te janm wè nan lavi sa a.
“Moun yo te kòmanse antre, okòmansman yo te piti an kantite, men yo te ogmante jouk yo te vin tounen yon foul. Lè yo te fèk gade andedan bwat la, yo te sezi epi yo te rele ak kè kontan. Men lè kantite moun k ap gade yo te ogmante, chak moun te kòmanse brase pyè presye yo, yo t ap retire yo nan bwat la epi gaye yo sou tab la. Mwen te kòmanse panse mèt la t ap mande m bwat la ansanm ak pyè presye yo ankò nan men mwen; e si m te kite yo gaye konsa, mwen pa t ap janm kapab remete yo nan plas yo nan bwat la ankò tankou anvan; epi mwen te santi mwen pa t ap janm kapab fè fas ak responsablite sa a, paske li t ap twòp. Lè sa a, mwen te kòmanse sipliye moun yo pou yo pa manyen yo, ni pou yo pa retire yo nan bwat la; men plis mwen t ap sipliye, se plis yo t ap gaye yo; e kounye a yo te sanble ap gaye yo toupatou nan chanm nan, atè a ak sou chak mèb ki te nan chanm nan.
« Apre sa, mwen wè ke pami vrè bijou ak pyès monnen yo, yo te gaye yon kantite san konte fo bijou ak fo pyès monnen. Mwen te vin plen anpil endiyasyon devan konduit ba yo ak engra yo, e mwen te reprann yo ak fè yo repwòch poutèt sa; men plis mwen te reprann yo, se plis yo t ap gaye fo bijou ak fo pyès monnen pami sa ki te vrè yo. »
“Lè sa a, mwen vin boulvèse nan nanm fizik mwen, e mwen kòmanse sèvi ak fòs fizik pou pouse yo soti nan chanm nan; men pandan m t ap pouse youn soti, twa lòt t ap antre epi pote pousyè, copeaux, sab, ak tout kalite fatra, jouk yo te kouvri chak vrè bijou, dyaman, ak pyès monnen, konsa yo tout te disparèt devan je. Yo te dechire ti bwat mwen an an moso, epi yo te gaye l nan mitan fatra a. Mwen te panse pèsonn pa t pran lapenn mwen ni kòlè mwen an an konsiderasyon. Mwen te vin nèt dekouraje ak deprime, epi mwen chita pou m kriye.
“Pandan mwen t ap kriye konsa epi mwen t ap plenn pou gwo pèt mwen an ak responsablite mwen, mwen sonje Bondye, epi mwen te priye avèk anpil seryezman pou Li voye sekou ban mwen. Menm lè a, pòt la louvri, epi yon nonm antre nan chanm nan; lè sa a tout moun yo kite l; epi li menm, avèk yon bwòs pousyè nan men li, louvri fenèt yo, epi li kòmanse bale pousyè ak fatra ki te nan chanm nan.
“Mwen te rele l pou l pran tan, paske te gen kèk bijou presye ki te gaye nan mitan dekonb yo.
“Li te di m ‘pa pè,’ paske li t ap ‘pran swen yo.’”
“Lè sa a, pandan li t ap bale pousyè ak fatra a, fo pyè presye yo ak pyès monnen kontrefè yo tout leve, yo soti pa fenèt la tankou yon nwaj, epi van an pote yo ale. Nan aktivite a, mwen fèmen je m pou yon ti moman; lè m louvri yo, tout fatra a te disparèt. Pyè presye yo, dyaman yo, pyès monnen an lò ak an ajan yo, te gaye an abondans nan tout chanm nan.
“Lè sa a, li mete sou tab la yon ti bwat, ki te anpil pi gwo e pi bèl pase premye a, epi li ranmase bijou yo, dyaman yo, pyès monnen yo, pa ponyen, epi li voye yo nan ti bwat la, jouk pa t rete youn menm, byenke kèk nan dyaman yo pa t pi gwo pase pwent yon zepeng.”
“Li rele m apre sa pou m ‘vin wè.’”
“Mwen gade anndan bwat la, men je m te avegle ak sa m te wè a. Yo te klere dis fwa plis pase glwa yo te genyen anvan an. Mwen te panse yo te fin fwote nan sab la anba pye moun mechan sa yo ki te gaye yo epi pile yo nan pousyè a. Yo te ranje nan yon bèl lòd anndan bwat la, chak youn nan plas pa li, san okenn tras efò nonm ki te jete yo ladan an pa t vizib. Mwen rele byen fò ak anpil lajwa, e rèl sa a reveye m.” Early Writings, 81–83.
Nòt anba paj James White yo
“‘Bwat’ la reprezante gran verite Bib la, konsènan dezyèm avènman Seyè nou Jezikri a, ki te bay Frè Miller pou l pibliye yo bay lemonn antye.”
“‘Kle ki tache a’ a se te fason li te entèprete Pawòl pwofetik la—Lè li t ap konpare Ekriti avèk Ekriti—Bib la kòm pwòp entèprèt pa li. Se avèk kle sa a Frè Miller te louvri ‘kofr la,’ oswa gwo verite sou avènman an bay mond lan.
“Moun yo te kòmanse vini, okòmansman yo te kèk an kantite, men yo t ap ogmante jouk yo vin tounen yon foul moun.” Lè doktrin adventis la te premye preche pa Frè Miller, ak kèk lòt moun ankò, li te gen trè piti efè, e se te sèlman trè kèk moun li te reveye; men depi 1840 rive 1844, nenpòt kote yo te preche li, tout kominote a te leve anba sezisman.
“‘Bijou, dyaman, elatriye’ yo, ki te gen ‘tout kalite ak tout gwosè’ e ki te ‘ranje avèk anpil bèlte chak nan plas pa yo nan ti bwat la,’ reprezante pitit Bondye yo, [Malachi 3:17,] ki soti nan tout legliz yo, epi nan prèske tout ran ak tout kondisyon lavi, ki te resevwa lafwa advent la, e yo te wè yo pran yon pozisyon fèm nan plas pa yo, nan kòz sen verite a. Pandan yo t ap avanse nan lòd sa a, chak moun ap okipe pwòp devwa pa li, epi ap mache avèk imilite devan Bondye, ‘yo te reflete yon limyè ak yon glwa’ sou lemonn, tankou legliz la sèlman te rive fè nan jou apot yo. Mesaj la, [Revelation 14:6, 7] te ale, tankou si se sou zèl van an li t ap pote, epi envitasyon an, ‘Vini, paske tout bagay kounye a pare,’ [Luke 14:17.] te gaye avèk puisans ak efikasite.”
“Lè zanj k ap vole a [Revelation 14:6, 7.] te kòmanse preche bon nouvèl etènèl la, ‘Krent Bondye, epi bay li glwa; paske lè jijman li a rive,’ anpil te rele ak lajwa devan vini Jezi a ak retablisman an; men apre sa, se yo menm ki te leve kont, ki te pase nan betiz, epi ki te meprize verite ki yon ti tan anvan te ranpli yo ak lajwa. Yo te twouble epi gaye bijou yo. Sa mennen nou nan sezon otòn 1844 la, lè tan gaye a te kòmanse. Make sa byen: se te sila yo ki yon fwa te ‘rele ak lajwa’ ki te twouble epi gaye bijou yo. Epi depi 1844, pesonn pa t gaye twoupo a avèk plis efikasite, ni pa t mennen l pèdi chemen li, pase sila yo ki yon fwa te preche verite a, epi ki te rejwi nan li; men ki depi lè sa a demanti travay Bondye a ak akonplisman pwofesi a nan eksperyans pase nou nan mouvman adven an.”
“Temwayaj Frè Miller, pandan plizyè mwa apre rèl minwi a, nan setyèm mwa a, 1844, se te ke pòt la te fèmen, e ke mouvman adventis la te yon akonplisman pwofesi, e ke nou te gen rezon lè nou t ap preche tan an. Lè sa a li te egzòte frè li yo, atravè Advent Herald la, pou yo kenbe fèm, pou yo pran pasyans, epi pou yo pa plenyen youn kont lòt; epi Bondye t ap byento jistifye yo paske yo te preche tan an. Se konsa li te plede pou bijou yo, pandan li te santi “responsablite” li pou yo, e ke “li t ap imans.””
“‘Fo bijou fo yo te fè pase pou vrè ak pyès monnen kontrefè’ ki te gaye pami sa ki te otantik yo, klèman reprezante fo konvèti, oswa ‘pitit etranj,’ [Oze 5:7.] depi pòt la te fèmen an 1844.”
“Dezyèm ‘bwat la pi gwo anpil e pi bèl pase premye a’ kote yo te ranmase ‘bijou yo,’ ‘dyaman yo,’ ak ‘pyès lajan yo’ ki te gaye yo, reprezante gran chan verite vivan ki la pou tan prezan an, kote twoupo ki te gaye a pral rasanble, menm 144,000 yo, yo tout gen sele Bondye vivan an. Pa gen menm youn nan dyaman presye sa yo ki pral rete nan fènwa. Malgre kèk ladan yo ‘pa pi gwo pase tèt yon zepeng,’ yo pap neglije yo, ni yo pap rete deyò nan jou sa a lè Bondye ap ranmase bijou pa li yo. [Malachi 3:16–18.] Li ka voye zanj li yo epi fè yo prese mete yo deyò, menm jan li te fè Lòt soti Sodòm. ‘Senyè a pral fè yon travay kout sou tè a.’ ‘Li pral fè l kout nan lajistis.’ Gade Women 9:28.”
«Pousyè ak rabotur, sab ak tout kalite fatra», reprezante divès ak anpil erè ki te antre nan mitan moun ki kwè nan dezyèm avènman an, depi sezon otòn 1844 la. La a, m ap fè remake kèk ladan yo.
“1. Pozisyon ke kèk nan ‘bèje’ yo te pran avèk prezonpsyon tousuit apre yo te bay rèl Minwi a, se te ke pouvwa solanèl k ap fonn kè moun Sentespri a, ki te akonpaye mouvman setyèm mwa a, te yon enfliyans mezmerik. George Storrs te pami premye moun ki te pran pozisyon sa a. Gade ekriti li yo nan dènye pati ane 1844 la, nan Midnight Cry, ki te pibliye lè sa a nan vil New York. J. V. Himes, nan Konferans Albany a nan prentan 1845 la, te di ke mouvman setyèm mwa a te pwodui mezmeris sèt pye pwofondè. Yo di m sa pa yon moun ki te prezan, e ki te tande remak la. Gen lòt ki te pran yon pati aktif nan rèl setyèm mwa a, ki depi lè sa a deklare mouvman sa a se te travay Dyab la. Atribye travay Kris la ak Sentespri a bay Dyab la, te, nan jou Sovè nou an, yon blasfèm; e li se blasfèm kounye a tou.
“2. Anpil eksperyans konsènan tan presi. Depi 2300 jou yo te fini an 1844, diferan moun te fikse byen anpil dat pou fen yo. Lè yo te fè sa, yo te deplase ‘repè’ yo, epi yo te voye fènwa ak dout sou tout mouvman adventis la.
«3. Spiritism, avèk tout imajinasyon li yo ak tout egzajerasyon li yo. Rize sa a Dyab la, ki te akonpli yon travay lanmò terib, byen reprezante pa “rabotur,” ak “tout kalite fatra.” Anpil nan moun ki te vale pwazon spiritism lan te admèt verite eksperyans advent nou te fè nan tan pase a, e se poutèt reyalite sa a anpil moun rive kwè ke spiritism te fwi natirèl kwayans ke Bondye te dirije gran mouvman advent yo an 1843 ak 1844. Pyè, pandan l ap pale de moun sa yo ki ta “fè antre erezi kondanab, menm rive nye Seyè a ki te rachte yo,” di: “SE AKÒZ YO MENM Y AP MAL PALE CHEMEN LAVERITE A.”»
“4. S. S. Snow ki deklare li se ‘Éli, Pwofèt la’” Nonm sa a, nan karyè etranj ak sovaj li a, li menm tou li te jwe wòl pa l nan zèv lanmò sa a, e konduit li te gen tandans fè vrè pozisyon sen k ap tann yo tonbe nan mepri nan lespri anpil nanm onèt.
“Nan katalòg erè sa a, mwen ta ka ajoute anpil lòt ankò, tankou ‘mil an’ nan Revelasyon 20:4, 7, nan tan pase a, 144,000 yo nan Revelasyon 7:4; 14:1, sila yo ki ‘leve, yo soti nan tonm yo’ apre rezirèksyon Kris la, doktrin ki di pa gen travay, doktrin destriksyon tibebe yo, elatriye, elatriye.
“Erè sa yo te gaye avèk anpil dilijans, epi yo te pouse sou twoupo k ap tann lan, konsa, nan moman Frè Miller te fè rèv la, vrè bijou yo te ‘retire devan je,’ epi pawòl pwofèt la te aplikab—‘Epi jijman an detounen pou l tounen dèyè, e jistis la kanpe byen lwen,’ elatriye, elatriye. Gade Ezayi 59:14. Nan epòk sa a pa t gen okenn jounal adven nan peyi a ki t ap defann koz verite prezan an. The Day-Dawn te dènye a ki te defann vrè pozisyon ti twoupo a; men li te sispann egziste plizyè mwa anvan Seyè a te bay Frè Miller rèv sa a; epi, nan dènye konba lanmò li, li te montre sen yo, ki te bouke e k ap soupi, ane 1877, ki te lè sa a trant ane nan lavni, kòm tan delivrans final yo. Ay! ay! Se pa etonan, nan rèv li, Frè Miller te ‘chita epi kriye’ poutèt eta tris bagay sa yo.”
“Frè Miller fèmen je l nan lanmò, 22 desanm 1849, sa ki te akonpli pawòl sa yo nan rèv li a: ‘Nan bri ak mouvman an, mwen fèmen je m pou yon moman.’ Akonplisman ekstraòdinè sa a tèlman klè, pèsonn p ap manke wè l.”
“Bwat la, reprezante verite sou avènman an ke Frè Miller te pibliye bay lemonn, jan parabòl dis vyèj yo trase sa. [Matye 25:1–11.] Premyèman, tan an, 1843; dezyèmman, tan reta a; twazyèmman, rèl a minwi, nan setyèm mwa a, 1844; epi katriyèmman, pòt ki fèmen an. Pèsonn ki li jounal dezyèm avènman yo depi 1843 pa pral demanti ke Frè Miller te soutni kat pwen enpòtan sa yo nan istwa avènman an. Sistèm verite sa a ki an amoni, oswa “bwat” la, te chire an miyèt moso, epi gaye nan mitan fatra pa moun ki te rejte pwòp eksperyans pa yo, epi ki te demanti menm verite yo menm, ke yo menm ansanm ak Frè Miller te preche bay lemonn avèk anpil odas.”
“Lè sa a, legliz la pral pi, e ‘san fot devan twòn Bondye a’; apre yo fin konfese tout erè yo, fot yo ak peche yo, epi apre yo fin lave yo nan san Kris la e efase yo, yo pral san ‘tach, ni rid, ni okenn bagay konsa.’ Lè sa a, yo pral klere ak ‘dis fwa plis glwa pase anvan.’” JAMES WHITE, Oswego, Me 1850.