Nan yon sans ideyal, sèt legliz yo ak sèt sele yo ta dwe konprann kòm senbòl paralèl ki reprezante liy entèn ak ekstèn menm istwa a. Li enpòtan tou pou remake ke, lè n ap konsidere twa dènye legliz yo ak twa dènye sele yo, liy istorik ki reprezante istwa pwogresif la pa yon sijè prensipal nan senbòl sa yo. Lè yo aplike legliz yo nan kontèks istwa paralèl yo, pwogresyon istwa a se yon eleman esansyèl nan senbolis la; men se pa konsa sa ye lè yo trete twa dènye legliz yo ak twa dènye sele yo kòm yon senbòl apa an li menm.
Twa dènye legliz yo, kòm yon senbòl, pale de relasyon ant twa gwoup yo ak dinamik entèraksyon ant twa gwoup adoratè yo ke divès legliz yo reprezante. Twa dènye sele yo idantifye pèp Bondye a jan Moyiz ak Eli reprezante yo. Eli reprezante san karannkat mil yo, epi Moyiz reprezante mò jis yo.
Epi lè li te louvri senkyèm sele a, mwen wè anba lotèl la nanm moun yo ki te touye poutèt pawòl Bondye a, ak poutèt temwayaj yo te kenbe a. Epi yo rele byen fò, yo di: Jiska kilè, Seyè, ou menm ki sen e ki veritab, ou p ap jije ni tire revanj pou san nou sou moun k ap viv sou tè a? Epi yo te bay chak ladan yo rad blan; epi yo te di yo pou yo repoze yo ankò pou yon ti tan, jouk lè kanmarad yo ki sèvi ansanm avèk yo ak frè yo, ki gen pou yo touye menm jan ak yo, va rive nan kantite yo dwe a. Epi lè li te louvri sizyèm sele a, men te gen yon gwo tranblemanntè; solèy la vin nwa tankou twal sak fèt ak plim cheve, e lalin lan vin tankou san; epi zetwal syèl yo tonbe sou tè a, menm jan yon pye fig frans lage fig frans vèt li yo lè yon gwo van souke l. Epi syèl la rale kò l ale tankou yon woulo liv lè yo woule l ansanm; e chak mòn ak chak zile te deplase soti nan plas yo. Epi wa latè yo, ak gran chèf yo, ak moun rich yo, ak kòmandan lame yo, ak vanyan sòlda yo, ak tout esklav, ak tout moun lib, kache kò yo nan twou wòch yo ak nan wòch mòn yo; epi yo di mòn yo ak wòch yo: Tonbe sou nou, epi kache nou devan figi sila a ki chita sou twòn nan, ak devan kòlè Ti Mouton an; paske gran jou kòlè li a rive, e kilès ki va kapab kanpe? Revelasyon 6:9–17.
Sè White fè nou konnen senkyèm sele a konsène “yon peryòd tan nan lavni.” Vèsè senkyèm sele a poze kesyon sou ki lè Bondye t ap jije papisite a poutèt li te touye pèp Bondye a pandan Mwayennaj Fènwa yo. Yo te bay repons lan ke nan “dènye jou yo” Bondye t ap jije papisite a pou asasina sa yo, epi tou poutèt yon lòt gwoup mati papal yo ki t ap touye pa papisite a pandan kriz lwa dimanch la.
« “Et lorsqu’il eut ouvert le cinquième sceau... [Apocalypse 6:9–11]. Ici furent présentées à Jean des scènes qui n’étaient pas réelles, mais qui seraient à une période de temps dans l’avenir.” » Manuscript Releases, volume 20, 197.
Enspirasyon an konfime tou ke nanm ki anba lotèl la, ki anvi konnen kilè Bondye pral jije papasi a, gen yon lyen ak de vwa zanj lan ki klere tè a ak glwa li nan chapit dizwit nan Revelasyon an.
“Lè senkyèm so a te louvri, Jan Revelatè a, nan vizyon, te wè anba lotèl la gwoup moun ki te mouri pou Pawòl Bondye a ak temwayaj Jezikri a. Apre sa, te vini sèn yo ki dekri nan chapit dizwit Revelasyon an, lè moun ki fidèl e ki verite yo rele soti Babilòn. Revelasyon 18:1–5 site.” Manuscript Releases, volim 20, 14.
Nan Revelasyon dizuit, jijman Katolisism lan doub; paske la a, e nan lè sa a, yo pini li non sèlman pou sila yo li pral asasinen nan “dènye jou yo,” men tou pou viktim asasina yo pandan Mwayennaj Fènwa dominasyon papal la.
Epi mwen tande yon lòt vwa soti nan syèl la, ki t ap di: Soti ladan li, pèp mwen an, pou nou pa patisipe nan peche li yo, epi pou nou pa resevwa nan kalamite li yo. Paske peche li yo rive jouk nan syèl la, e Bondye sonje inikite li yo. Rekonpanse li menm jan li te rekonpanse nou, epi rann li doub dapre zèv li yo; nan gode li te plen an, plen pou li doub. Revelasyon 18:4–6.
Sizyèm sele a bay youn nan ilistrasyon klasik Bib la sou evènman ki vin tousuit anvan Dezyèm Vini Kris la pandan sèt dènye kalamite yo. Li fini avèk entwodiksyon chapit sèt Revelasyon an, ki bay repons pou kestyon ki soulve nan dènye vèsè sizyèm sele a: “ki moun ki va kapab kanpe?” Gen de gwoup ki pral kanpe kòm drapo Bondye nan kriz lwa dimanch la, kriz ki rive nan bout li lè sèt dènye kalamite yo vini. De gwoup sa yo se san karannkat mil yo, ki reprezante pa Eli, ak “gran foul” la, ki reprezante pa Moyiz. De senbòl sa yo, Moyiz ak Eli, te deja idantifye kòm sila yo ki kanpe nan fen mond lan; paske toulede te kanpe avèk Kris sou Mòn Transfigirasyon an.
Premye gwoup mati papal yo depi nan Mwayennaj tenèb yo te resevwa rad blan; epi dezyèm gwoup yo te di yo pou yo tann jiskaske gwoup sa a ta fin konplè a se “gran foul la,” ki menm tou ap pote rad blan. Senkyèm ak sizyèm sele a pa bay yon istwa paralèl senkyèm ak sizyèm legliz yo; yo bay yon temwayaj konsènan de gwoup ki leve kanpe kòm yon drapo pou Senyè a nan “dènye jou yo.” De gwoup sa yo se sila yo ki pwoklame mesaj de vwa yo nan Revelasyon chapit dizwit la. Lè sa a, mesaj ki pwoklame a akonpaye avèk efizyon Sentespri a, jan sa te prefigire nan istwa Pannkòt la ak istwa Kri Minwi a nan kòmansman Advantis la.
“Zanj ki ini ak lòtbò nan pwoklamasyon mesaj twazyèm zanj lan gen pou l klere tout tè a ak glwa li. Isit la yo predi yon travay ki gen anvergiti mondyal ak yon pouvwa ki pa t janm konn parèt konsa. Mouvman adventis 1840–44 la te yon manifestasyon gloriyeu pouvwa Bondye; mesaj premye zanj lan te pote rive nan chak pòs misyonè sou latè, e nan kèk peyi te gen pi gwo enterè relijye yo te janm temwen nan nenpòt peyi depi Refòm sèzyèm syèk la; men tout bagay sa yo gen pou yo depase pa mouvman pisan ki pral fèt anba dènye avètisman twazyèm zanj lan.
“Travay la va sanble ak sa ki te fèt nan Jou Lapannkòt la. Menm jan ‘premye lapli a’ te bay, nan efizyon Sentespri a nan kòmansman predikasyon levanjil la, pou fè grenn presye a leve pouse, konsa ‘dènye lapli a’ va bay nan fen li pou fè rekòt la rive nan matirite. ‘Lè sa a n’a konnen, si nou pèsiste pou nou konnen Senyè a: sòti Li a pare tankou maten an; e Li va vin jwenn nou tankou lapli, tankou dènye ak premye lapli sou tè a.’ Oze 6:3. ‘Se poutèt sa, fè kè nou kontan, nou menm pitit Siyon yo, epi rejwi nou nan Senyè a, Bondye nou an: paske Li ban nou premye lapli a avèk mezi, e Li va fè lapli a desann pou nou, premye lapli a, ak dènye lapli a.’ Jowèl 2:23. ‘Nan dènye jou yo, Bondye di, Mwen va vide nan Lespri Mwen sou tout chè.’ ‘E sa va rive, nenpòt moun ki va rele non Senyè a, va sove.’ Travay 2:17, 21.”
“Gran travay levanjil la pa dwe fini ak mwens manifestasyon pisans Bondye pase sa ki te make ouvèti li. Pwofesi ki te akonpli nan vide lapli bonè a nan ouvèti levanjil la dwe ankò akonpli nan lapli ta a nan fèmti li. Men ‘tan rafrechisman yo’ apot Pyè t ap tann yo lè li te di: ‘Se poutèt sa, repanti nou, epi konvèti nou, pou peche nou yo ka efase, lè tan rafrechisman yo va soti nan prezans Senyè a; epi L ap voye Jezi.’ Travay 3:19, 20.” The Great Controversy, 611.
Apre sizyèm so a fin soulve kesyon ki prezante Eli ak Moyiz, jan yo reprezante nan chapit sèt nan Revelasyon an, setyèm so a louvri, epi li dekri vide Sentespri a sou de gwoup sa yo. Li dwe remake ke nan deskripsyon an gen yon silans pandan demi èdtan. Vide lapli ta a, ki reprezante pa ouvèti setyèm so a, gen ladan l yon peryòd silans.
Lè li te louvri setyèm sele a, te gen silans nan syèl la pou apeprè yon demièdtan. Epi mwen wè sèt zanj ki te kanpe devan Bondye; epi yo te ba yo sèt twonpèt. Epi yon lòt zanj vini, li kanpe bò lotèl la, li te gen yon lansanwa an lò; epi yo te ba li anpil lansan, pou l te ofri l ansanm ak lapriyè tout sen yo sou lotèl an lò ki te devan twòn nan. Epi lafimen lansan an, ki te monte ansanm ak lapriyè sen yo, moute devan Bondye soti nan men zanj lan. Epi zanj lan pran lansanwa a, li ranpli l ak dife lotèl la, epi li voye l sou tè a: epi te gen vwa, ak loraj, ak zèklè, ak yon tranblemanntè. Revelasyon 8:1–5.
Jan sa ki fèk remake nan pasaj ki nan The Great Controversy a, lapli ta a kòmanse vide lè zanj pisan an desann e li klere tè a avèk glwa li. Lapli ta a te kòmanse lè “gwo bilding Vil New York yo te tonbe” nan dat 11 septanm 2001.
“Kounye a, èske gen pawòl mwen ta deklare ki di New York dwe baleye ale pa yon gwo vag lanmè? Sa, mwen pa janm di. Mwen te di, pandan m t ap gade gwo bilding yo k ap monte la a, etaj sou etaj: ‘Ala terib sèn ki pral dewoule lè Senyè a va leve pou l souke tè a avèk fòs ki bay kè sote! Lè sa a, pawòl ki nan Revelasyon 18:1–3 yo pral akonpli.’ Tout dizwityèm chapit Revelasyon an se yon avètisman sou sa k ap vini sou latè. Men, mwen pa gen okenn limyè espesyal konsènan sa k ap vini sou New York an patikilye, sof sa mwen konnen ke yon jou gwo bilding ki la yo pral jete atè pa mouvman ak ranvèsman pouvwa Bondye. Daprè limyè ki ban mwen an, mwen konnen destriksyon nan mond lan. Yon sèl pawòl ki soti nan men Senyè a, yon sèl manyen pouvwa pisan li a, epi gwo estrikti sa yo pral tonbe. Sèn yo pral dewoule, yon terè nou pa ka imajine.” Review and Herald, 5 jiyè 1906.
Nan dat 11 septanm 2001, lapli ta a te kòmanse tonbe, e vide lapli sa a ap tonbe sou sila yo ki reprezante pa Eli ak Moyiz, epi li gen ladan l yon tan silans. Yon tan silans pou Moyiz ak Eli reprezante tou nan chapit onz liv Revelasyon an, kote Moyiz ak Eli, de pwofèt sa yo ki te tòtire mond lan, te “touye” nan lari yo. Men, apre twa jou edmi, yo soti nan twou wòch Oreb la epi yo monte nan syèl la. Nan istwa lapli ta a, mesaj la, ki reprezante pa de mesaje sa yo, yo touye l epi yo jete l nan lari a, men yo pa antere l jiskaske yo resisite. Sa se youn nan verite prensipal yo ke Lyon tribi Jida a ap devwale kounye a.
Twa dènye sele yo ap idantifye dènye mouvman pèp Bondye a jan Eli ak Moyiz reprezante li. Mouvman sa a mouri epi li resisite. Se yon mouvman, paske Advantis la te kòmanse ak yon mouvman ki te kontinye jouk rive an 1863, lè yo te mete sou kote premye verite William Miller te dirije pou l rekonèt la. An 1863 mouvman an te fini, paske an 1863 yo te legalman vin tounen yon legliz. Alfa ak Omega a ensiste ke, si Li te kòmanse pèp rès Li a kòm yon mouvman, Li pral fini li tou kòm yon mouvman.
Kounye a nou fini apèsi sou sèt legliz yo ak sèt sele yo. Nan twa dènye sele yo nou wè de kategori moun delivre yo, ki reprezante pa Moyiz ak Eli. Tout sele sa yo rann temwayaj konsènan zanj pisan ki nan Revelasyon dizwit la. Lè li te desann 11 septanm 2001, de kategori moun delivre yo te antre nan yon pwosesis pirifikasyon ki fèt pou ekspoze epi separe de kategori adoratè anndan mouvman an nan fen Adventis la, jan sa te deja prefigire pa mouvman an nan kòmansman Adventis la. Danyèl idantifye youn nan kategori sa yo; li rele yo mechan yo, e yo pa pral konprann ogmantasyon konesans lan, men saj yo konprann li. Matye fè nou konnen moun ki manke konpreyansyon konesans ki te desele a idantifye yon vyèj kòm sòt. Vyèj saj yo demontre, nan kriz minwi a, ke yo te konprann e yo posede ogmantasyon konesans lan. Saj yo ak sòt yo reprezante pa legliz Filadèlfi a oswa legliz Laodise a. Vyèj mechan ak sòt Laodise yo dwe vomi soti nan bouch Senyè a, tandiske saj yo resevwa non Bondye, oswa karaktè Li, sou fwon yo. Si sizyèm legliz la, Filadèlfi, reprezante saj yo, kijan setyèm legliz la, Laodise, reprezante mechan yo? Si se konsa, sekans lan pa an dezòd, èske se pa vre? Repons lan, natirèlman, rezoud pa Alfa ak Omega.
Nan kòmansman premye pèp Bondye a ki te gen yon denominasyon, ansyen Izrayèl, Moyiz te yon tip Kris la nan fen pèp denominasyon sa a.
Paske Moyiz te di vrèman ak zansèt yo: Seyè a, Bondye nou an, va leve pou nou yon pwofèt pami frè nou yo, menm jan avè m; se li nou dwe koute nan tout bagay, kèlkeswa sa l va di nou. Epi sa pral rive, tout nanm ki pa vle koute pwofèt sa a, y ap detwi l pami pèp la. Travay 3:22, 23.
Nan fen premye pèp Bondye a ki te pote yon non konfesyonèl, Jan Batis te mesaje Eli a ki te prepare chemen an pou premye vini Kris la. Lè sa a, Jezi t ap fè ofrann pa Li a sou kwa a epi, apre sa, Li t ap kòmanse travay Li kòm Gran Prèt nan kote ki sen an nan Tanp Sentespri ki nan syèl la. Nan kòmansman dezyèm pèp Bondye a ki te pote yon non konfesyonèl, Izrayèl modèn nan, William Miller te mesaje Eli a ki te prepare chemen an pou Dezyèm Vini Kris la. Lè sa a, Jezi te vini toudenkou nan Kote ki Pi Sen an epi Li te kòmanse jijman an. Nan fen dezyèm pèp Bondye a ki te pote yon non konfesyonèl, yon dènye mesaje Eli te prepare chemen an pou Kris kòmanse dispansasyon jijman moun vivan yo, konklizyon travay Li kòm Gran Prèt Selès, ak Dezyèm Vini Li a.
William Miller pa senbolize sèlman mesaje a, men tou mouvman li te asosye avèk li a.
“Ak tranbleman, William Miller te kòmanse devwale devan pèp la mistè wayòm Bondye a, pandan li t ap mennen moun ki t ap koute l yo atravè pwofesi yo rive jouk nan dezyèm avènman Kris la. Avèk chak efò li te fè, li te vin pran plis fòs. Menm jan Janbatis te anonse premye avènman Jezi a epi li te prepare chemen an pou vini li, konsa tou William Miller ak sila yo ki te mete tèt yo ansanm avè l te pwoklame dezyèm avènman Pitit Bondye a….”
“Plizyè milye moun te vin anbrase verite William Miller te preche a, epi sèvitè Bondye yo te leve nan lespri ak nan pisans Eli pou pwoklame mesaj la.” Early Writings, 229, 230, 233.
Nan kòmansman ansyen Izrayèl la, Bondye rele Moyiz, li menm ki te resevwa karant ane edikasyon kòwonpi ann Ejip, sa ki te mande karant ane lavi nan dezè a nan yon efò pou retire enfliyans Ejip la nan karaktè li. Karant ane apre nesans li, lè li te konprann yo te chwazi l pou mennen pèp Bondye a soti ann Ejip, Moyiz te sèvi ak fòs imen pou touye Ejipsyen an. Karant ane apre sa, bò kote touf bwa k ap boule a, li te revòlte kont apèl Bondye a. Apre li te finalman aksepte apèl la, li te neglije kòmandman pou sikonsi pitit gason l lan jiskaske yo te menase l ak lanmò. Sou fwontyè Tè Pwomiz la, li te revòlte epi li frape Wòch la yon dezyèm fwa. Nan kòmansman ansyen Izrayèl la, Moyiz te posede tras karaktè yon Laodiseyen. Menm konsa, li te toujou akonpli apèl li ki te wo e ki sen an, sa ki gen ladan tipifikasyon Kris la nan fen ansyen Izrayèl la. Kris la, ki te lite ak Jwif chipòtè yo, oswa sila yo ki te di yo se Jwif men ki pa t sa, te reprezante karaktè yon Filadèlfyen. Nan kòmansman ansyen Izrayèl la, Moyiz te reprezante yon Laodiseyen ki te bezwen lò, koliri ak rad blan. Nan fen an, Kris la se yon Filadèlfyen.
Nan kòmansman Advantis la, William Miller, jan kèk moun sa yo nan Sardis ki pa t sal rad yo te reprezante l, te reprezante yon Filadèlfyen, menm jan mouvman ki te asosye avè l la te fè sa tou. Nan fen Advantis la, mouvman ki te rekonèt tan lafen an an 1989 la te otan Lawodiseyen menm jan Moyiz te ye a. Mouvman Millerit la se yon tip mouvman Future for America a, avèk avètisman pwofetik sa a: premye mouvman an te akonpli pa Filadèlfyen yo nan tan Filadèlfi a, epi dènye mouvman an akonpli pa Lawodiseyen yo nan tan Lawodise a.
Mwen se temwen plis nan istwa pwofetik mouvman sa a depi 1989 pase nenpòt lòt moun ki asosye ak istwa Future for America, e mwen temwaye ke mwen menm pèsonèlman mwen te mache atravè istwa a kòmanse an 1989 e kontinye apre sa kòm yon Advantis Laodiseyen sètifye. Gen anpil nanm sou chemen sa a ki ta soutni temwayaj mwen. Mwen kapab temwaye tou avèk sètitid ke moun ki te asosye ak mouvman an nan fen Advantis la te tou Advantis Laodiseyen sètifye. Premye pèp ki resevwa yon denominasyon an kòmanse avèk yon Laodiseyen ki vin tounen yon Filadèlfyen epi li fini avèk yon Filadèlfyen. Dezyèm pèp ki resevwa yon denominasyon an kòmanse avèk yon Filadèlfyen epi li fini avèk yon Laodiseyen ki rele pou vin tounen yon Filadèlfyen. Sa a se siyati Alfa ak Omega.
Malgre avègleman espirityèl mizerab, malere, e degoutan dirijan an ansanm ak moun ki te mete tèt yo ansanm avè l yo, Bondye te toujou gide e kontwole jalon pwofetik yo ki te rive depi 1989 jouk kounye a. Malgre toutouni espirityèl la ak povrete dirijan an ansanm ak moun ki te mete tèt yo ansanm avè l yo, Bondye te toujou ap dirije ouvèti verite Li te wè bon pou L ouvri yo. Nan mizèrikòd Li, ki pa janm separe ak “verite” Li a, Li te prepare yon pwosesis pirifikasyon ki te bay mwayen pou yon Laodiseyen mouri epi, apre sa, resisite kòm yon Filadèlfyen. Lanmò ak rezirèksyon sa a te prefigire pa otè liv Danyèl ak Revelasyon yo, ki toulède te senbolikman touye epi resisite. Jan te resisite soti nan lanmò lè yo te jete l nan yon chodyè lwil bouyi, Danyèl soti nan twou lyon grangou yo. Konsa, de liv sa yo, ki se yon sèl liv, mete anfaz sou senbòl lanmò ak rezirèksyon an kòm yon pati nan mesaj ki kounye a ap ouvri.
Kòm mouvman an nan “dènye jou” jijman ankèt la, (ki te prefigire pa mouvman Millerit la), t ap pwoche bò fen tan an, Bondye te detèmine pou lidè a ak mouvman an ta dwe mouri epi apre sa yo ta resisite. Nan kontèks sèt legliz yo, Laodise te touye nan dat 18 jiyè 2020 epi li t ap resisite kòm Filadèlfi anvan lwa dimanch k ap pwoche a. Mouvman ki resisite a t ap soti nan sèt legliz yo, men li t ap uityèm lan. Mouvman an t ap uityèm lan, sa vle di, soti nan sèt yo.
Sekrè pwofetik sa a jwenn sipò li nan liv Revelasyon sou plizyè temwen, byenke jouk kounye a yo pa t rekonèt li. Nan peryòd tan sa a n ap antre kounye a, nou ap antre nan tès imaj bèt la, tès Sè White fè nou konnen ki vini anvan lwa dimanch la. Se nan lwa dimanch la ke sele Bondye a enprime sou Filadèlfyen yo nan istwa sa a. Men, yo dwe pase tès imaj bèt la ki vini anvan tan gras la fèmen.
“Seyè a montre m klèman ke imaj bèt la pral fòme anvan tan gras la fèmen; paske se li ki pral gwo tès la pou pèp Bondye a, pa mwayen sa a yo pral deside desten etènèl yo. Pozisyon pa w la se yon pakèt kontradiksyon melanje ansanm, de sorte ke se sèlman kèk moun k ap twonpe.”
“Nan Revelasyon 13, sijè sa a prezante aklè; [Revelasyon 13:11–17, site].”
“Sa a se eprèv pèp Bondye a dwe pase anvan yo sele yo. Tout moun ki pwouve fidelite yo anvè Bondye lè yo obsève lwa Li, epi yo refize aksepte yon saba fo, pral ranje yo anba drapo Seyè Bondye Jewova a, epi yo pral resevwa sele Bondye vivan an. Men, sila yo ki abandone verite ki soti nan syèl la epi ki aksepte saba dimanch lan, pral resevwa mak bèt la” Manuscript Releases, volim 15, 15.
Nan istwa prezan sa a, de kòn yo ki te deja idantifye kòm Repiblikenis ak Pwotestantis deja chanje pou yo vin demokrasi ak Pwotestantis aposta. Lè de kòn sa yo fin ini nèt, yo fòme yon sèl pouvwa, yon sèl kòn. Nan menm peryòd sa a, Bondye pral idantifye epi leve vrè kòn Pwotestantis la pou avèti kont imaj bèt la. De kòn sa yo mache paralèl youn ak lòt jiskaske Etazini sispann vin sizyèm wayòm pwofesi Bib la.
Revelasyon disèt idantifye ke inyon a twa pati dragon an (Nasyonzini an), bèt la (pouvwa papal la) ak fo pwofèt la (Etazini) se pouvwa ki wityèm tèt la, ki soti nan sèt tèt yo. Sèt tèt sa yo se wayòm pwofesi biblik yo, kòmanse avèk Babilòn, apre sa Medo-Pès, Lagrès, epi ansuit Wòm payen. Apre sa, senkyèm wayòm nan se Wòm papal, ki dapre pwofesi te resevwa yon blesi mòtèl an 1798. Nan pwen sa a nan listwa, sizyèm wayòm pwofesi biblik la, Etazini, monte sou twòn nan jiskaske li ranvèse nan lwa dimanch k ap vini byento a.
Nasyonzini yo pral Lè sa a oblije, pa pouvwa ki fòse lemonnantye antye a, pou yo leve yon estati pou bèt la. Nan moman sa a, sizyèm wayòm nan va resevwa li menm tou yon blesi mòtèl; men Lèzetazini va Lè sa a fòse lemonnantye antye a aksepte direksyon li sou Nasyonzini yo, epi mande pou yo aksepte tou otorite moral papasi a pou gouvène inyon an twa-fwa.
Epi li twonpe moun ki rete sou latè yo pa mwayen mirak sa yo li te gen pouvwa fè devan bèt la; li t ap di moun ki rete sou latè yo pou yo fè yon estati pou bèt la, ki te resevwa blesi nepe a, men ki te ret vivan. Epi li te gen pouvwa bay estati bèt la souf lavi, pou estati bèt la te ka pale tou, epi fè tou ke tout moun ki pa t vle adore estati bèt la ta dwe mouri. Revelasyon 13:13, 14.
Sèl definisyon “imaj bèt la” nan enspirasyon se ke li reprezante konbinezon legliz la (pouvwa papal la) ak leta a (Nasyonzini an, avèk Etazini k ap kontwole lòt nèf wa yo). Jezabèl se pouvwa papal la; Akab se Etazini, ki se wa dis tribi nò yo.
Lè Lèzetazini tonbe anba lwa dimanch lan, Tir (papote a), ki te bliye depi 1798, “sonje” ankò, epi li kòmanse chante sediktif li yo. Akoz efondreman finansye a, ki dekri kòm “ruin nasyonal” nan ekriti Ellen White yo, Lèzetazini oblije rasanble lemonn antye pou fè fas ak pouvwa biblik la ki mete men chak moun ansanm kont li. Pouvwa sa a se Islam, jan Izmayèl, zansèt Islam nan, reprezante l.
Epi zanj Seyè a di li: Gade, ou ansent, e ou pral fè yon pitit gason; epi w ap rele non li Izmayèl, paske Seyè a tande afliksyon ou. Epi li pral yon nonm sovaj; men li pral kont tout moun, e men tout moun pral kont li; epi li pral rete anfas tout frè li yo. Jenèz 16:11, 12.
Etazini fòme yon alyans ak lòt nèf wa yo, li pran pozisyon dirijan an. Li fè sa sèlman pou yon ti tan, epi apre sa li pral ensiste pou pouvwa papal la vin tèt tout la, menm jan Jezabèl te kontwole Akab.
Se konsa, alyans an twa fòm ki genyen dragon an, bèt la ak fo pwofèt la mache ansanm pou yo ale Armagèdòn. Nimewo uit la reprezante rezirèksyon, epi wayòm pwofesi a make kòm sa ki resevwa yon blesi mòtèl se te senkyèm wayòm nan, pouvwa papal la. Lè papote a resisite, li vin tounen uityèm wayòm nan, epi yo resevwa kontwòl sou inyon an twa fòm; e uityèm wayòm sa a se sèl tèt pami sèt wayòm yo ki te idantifye kòm sa ki te resevwa yon blesi mòtèl, men enspirasyon an idantifye tou gerizon blesi mòtèl sa a.
“Pandan n ap pwoche dènye kriz la, li gen yon enpòtans kapital pou amoni ak inite egziste nan mitan enstriman Senyè a yo. Mond lan chaje ak tanpèt, lagè, ak dezakò. Men, anba yon sèl chèf — pouvwa papal la — pèp yo pral ini pou opoze ak Bondye nan pèsonn temwen Li yo. Se gwo aposta a ki simante inyon sa a. Pandan li ap chèche ini ajan pa l yo pou fè lagè kont verite a, li pral travay pou divize epi gaye moun k ap defann li yo. Jalouzi, move sispèk, move pale, se li menm ki pouse yo pou pwodui dezakò ak divizyon.” Testimonies, volim 7, 182.
Senkyèm wayòm nan, sizyèm wayòm nan, ak setyèm wayòm nan, nan pwen sa a, tout pèdi wayòm endividyèl pa yo; konsa, wayòm respektif pa yo tout resisite ansanm kòm yon sèl wayòm ki fòme ak twa pati, an kontrefason ak konpozisyon twa fòm Divinite a.
Sizyèm wayòm nan, ki te kòmanse avèk de kòn tankou ti mouton epi ki fini kòm yon sèl kòn ki pale tankou yon dragon, pote karakteristik pwofetik pouvwa papal la, paske li vin imaj bèt la. Se bèt la, pouvwa papal la, ki reprezante an premye kòm uityèm wayòm ki resisite a, ki te soti nan sèt yo. Men, menm si se pouvwa papal la ki pi dirèkteman akonpli enigm pwofetik la, kote uityèm nan se youn nan sèt yo, Etazini fòme yon imaj papasi a e konsa, sou plan pwofetik, li pwodui menm karakteristik ak pouvwa papal la.
Etazini te kòmanse an 1798 lè, dapre Ezayi venn-twa, Tir, pouvwa papal la, te dwe tonbe nan oubli jouk nan fen sizyèm wayòm nan. Ane 1798 la te tan lafen an pou Milerit yo, nan kòmansman Adventis la. Rive nan prentan 1844, Adventis milerit la te aksepte manto Pwotestantis la, ki mache an paralèl ak kòn Repiblikenis la, ki reprezante gouvènman Etazini an. De kòn yo sou menm bèt la; konsa, yo avanse ansanm atravè listwa. Kòmansman ak fen Adventis la mache an paralèl ak kòn Repiblikenis la. Istwa 1798 la, jouk lè Pwotestan yo te rejte mesaj premye zanj lan, se te peryòd kote Bondye te etabli kòn pwotestan sa a. Li te fè sa atravè yon pwosesis eprèv, menm jan Li te fè sa ak kòn Repiblikenis la. Gen anpil bagay pou di sou kòn paralèl yo, men se pa kounye a.
Kòn repibliken an ap fè fònikasyon avèk pwotestantis aposta a, pa avèk vrè kòn pwotestan an, paske vrè kòn nan se lamarye Ti Mouton an e li se yon vyèj. Depi tan lafen an, an 1989, gen sèt prezidan. Sizyèm nan pami prezidan sa yo te resevwa yon blesi mòtèl nan menm ane kote mouvman ki nan fen Advantis la te resevwa yon blesi mòtèl tou. Wityèm prezidan an depi tan lafen an, an 1989, se pral sila a ki te resevwa yon blesi mòtèl ki geri. Li dwe yon prezidan ki soti nan sèt yo. An menm tan an, an 2020, lè sizyèm prezidan an te resevwa blesi mòtèl li a, kòn ki kounye a ap pote manto pwotestan an te touye tou. Menm jan ak bèt Katolik la, e menm jan ak imaj bèt pwotestantis aposta a, konsa tou pou vrè kòn pwotestantis la. Kòn pwotestantis la reprezante kòm sizyèm legliz la, ki vin tounen wityèm nan, men ki soti nan sèt yo.
Lè w ap egzamine deklarasyon sa yo, sonje mesaj ki devwale jis anvan tan favè a fèmen an pral san dout prezante nan kontèks kòmansman an k ap ilistre fen an. Mesaj sa a pral prezante avèk metodoloji yo rele “istorisis,” ki sèvi ak istwa biblik annamoni ak istwa mondyal pou idantifye fen mond lan. Mesaj sa a leve soti nan tè a.
Verite va boujonnen soti nan tè a; epi lajistis va gade desann soti nan syèl la. Wi, Seyè a va bay sa ki bon; epi peyi nou an va bay pwodui li yo an abondans. Lajistis va mache devan li; epi l ap mete nou nan chemen tras pye li yo. Sòm 85:11–13.
Se pa sèlman ke yo idantifye tè a nan pasaj la kòm yon “peyi.” Pasaj ki nan Sòm yo pa sèlman idantifye “peyi a” kòm bèt “tè a” nan Revelasyon trèz la, men li remake tou ke “verite” “boujonnen” soti nan tè a.
“Ki nasyon nan Nouvo Monn nan, an 1798, ki t ap leve an pouvwa, ki te bay pwomès fòs ak grandè, epi ki t ap atire atansyon mond lan? Aplikasyon senbòl la pa kite okenn dout. Yon sèl nasyon, e yon sèl sèlman, satisfè espesifikasyon pwofesi sa a; li montre san okenn anbigwite sou Etazini d Amerik yo. Ankor e ankor, panse a, prèske menm pawòl egzak ekriven sakre a, te anplwaye san konsyans pa oratè a ak istoryen an pou dekri leve ak devlopman nasyon sa a. Yo te wè bèt la ‘ap monte sòti nan tè a;’ epi, dapre tradiktè yo, mo ki tradui isit la kòm ‘ap monte’ a literalman vle di ‘grandi oswa pouse tankou yon plant.’” The Great Controversy, 440.
Etazini se bèt tè a ki “leve soti.” Konsa, lè n ap teste deklarasyon yo fè nan atik sa yo, enspirasyon idantifye ke mesaj la pral baze sou lefèt ke fen an ilistre pa kòmansman an; li pral plase nan kontèks liy istorik sou liy istorik; epi li dwe soti nan yon vwa Ozetazini. Natirèlman, gen fo vwa andedan Etazini, men dapre, e sou otorite Pawòl Bondye a, nenpòt mesaje oswa ministè ki sitiye, oswa ki gen orijin li, andeyò Etazini se yon fo limyè. Advantis te kòmanse Ozetazini avèk vwa yon nonm ak yon mouvman ki te etabli Ozetazini. Jezi ilistre fen yon bagay avèk kòmansman yon bagay.
Celui qui a des oreilles, qu’il entende ce que l’Esprit dit aux Églises.